Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, April 2, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/18/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6818010446
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6818010446.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov

JUDr. Štefana Nováka, LL.M a JUDr. Juraja Babjaka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 2. apríla
2019, v trestnej veci obžalovaného ml. E. J., stíhaného pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1,
2 písm. b) Tr. zák., konajúc o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora v Revúcej voči rozsudku
Okresného súdu Revúca sp. zn. 2T/220/2018 zo dňa 04.02.2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Revúca sp. zn.
2T/220/2018 zo 04.02.2019 vo výroku o treste.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. o d s u d z u j e obžalovaného ml. E. J., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom R. č. XX, okres S., podľa § 200 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm.
j), l) Tr. zák. a § 117 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 119 ods. 1 Tr. zák. mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a určuje skúšobnú
dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného ml. E. J. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Revúcej sp. zn. 2T/220/2018 zo 04.02.2019 bol obžalovaný ml. E. J.
uznaný vinným zo zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák., a to za skutok,
ktorého sa dopustil tak, že

12. augusta 2018 v čase okolo 21.30 h chytil za ruku maloletú M. M. S., nar. XX. D. XXXX, trvalým
bydliskom v R. č. XX, v okrese S., o ktorej vedel, že je žiačkou základnej školy, zatiahol ju medzi stromy
oproti rodinnému domu č. XX v obci R., v okrese S., pritlačil si ju proti jej vôli k sebe, držal ju pevným

objatím, počas čoho jej voľnou rukou ohmatával zadok, medzitým ju aj chcel pobozkať, čo ona odmietala
a mykala hlavou zo strany na stranu a následne jej počas toho, ako ju držal, vsunul jej proti jej vôli do
vagíny cez nohavičky prst, na čo maloletá kričala o pomoc, v dôsledku čoho od ďalšieho konania upustil
a utiekol z miesta činu, čím jej spôsobil natrhnutie panenskej blany v dĺžke 3 až 4 mm, pričom
uvedené poranenie si nevyžiadalo lekárske ošetrenie.

Za toto konanie ho okresný súd odsúdil podľa § 200 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 3 Tr. zák., pri

zistení poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j/, l/ Tr. zák. a pri nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti
podľa § 37 Tr. zák., § 117 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov.Podľa § 119 ods. l Tr. zák. mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a určil mu skúšobnú
dobu v trvaní 15 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie jednak okresný prokurátor v
Revúcej, ako aj obžalovaný ml. E. J..

Okresný prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že pokiaľ ide o výrok o vine v napadnutom
rozsudku, s týmto súhlasí, ale nesúhlasí s trestom, ktorý bol obžalovanému za takéto protiprávne

konanie uložený, a to najmä vo výmere skúšobnej doby nepodmienečného odsúdenia, čo je v rozpore
so zásadami pre ukladanie trestov. Prokurátor poukázal na to, že závažnosť skutku, z ktorého bol
obžalovaný uznaný vinným je vysoká, a to aj vzhľadom na hroziacu trestnú sadzbu, ktorou zákonodarca
dalcelkomjednoznačnenajavopostojspoločnostiktakejtotrestnejčinnosti.Súdsavôbecnevysporiadal
so skutočnosťou, že poškodená maloletá utrpela psychický a traumatický zážitok, ktorý sa snaží odčiniť
aj pomocou psychológa, ktorého musí navštevovať. Odôvodnenie výroku o treste okresného súdu

sa skôr opiera o pocity, ako o skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Obžalovaný
iba formálne učinil pod ťarchou usvedčujúcich dôkazov vyhlásenie v snahe dosiahnuť pre neho
najprijateľnejšie rozhodnutie. Okrem tohto prokurátor uvádza, že zastáva názor, že výmera skúšobnej
doby musí byť s ohľadom na priamu úmernosť taká, aby bol obžalovanému uložený trest v takej dobe,
ktorý by prekrýval aspoň výmeru trestu.

Z uvedeného dôvodu preto navrhol zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a rozhodujúc sám aby
odvolací súd uložil obžalovanému trest zodpovedajúci zákonu, teda taký, ktorý by bol podobný tomu,
ako prokurátor navrhol v záverečnej reči. V konečnom dôsledku však dodal, že tento trest navrhuje
podmienečne odložiť.

Obžalovaný ml. E. J. cestou svojho obhajcu uviedol, že tiež nesúhlasí s napadnutým rozsudkom,
kde uviedol, že nespochybňuje to, že sa dopustil trestného činu, ktorý mu je kladený za vinu, avšak
trest považuje za neprimerane prísny z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie. Samotný
obžalovaný je mladistvý páchateľ, ktorý bol prvýkrát trestaný, chodí do školy a išlo u neho o jednorazový

exces, naviac keď sa aj sám venuje športu. Preto nesúhlasí s uloženým trestom odňatia slobody, aj keď
podmienečným, za trestný čin s nízkou závažnosťou a bez spôsobenia ujmy na zdraví. Obžalovaný si
uvedomuje protiprávnosť svojho konania vzhľadom na spáchaný skutok, ako aj na skutočnosť, že sa
jednalo o prvý trestný čin mladistvého, pri ktorom by malo dôjsť k ukladaniu trestu odňatia slobody len
vo výnimočných prípadoch. Z uvedeného dôvodu je preto toho názoru, že tieto okolnosti okresný súd

nesprávne posúdil a preto navrhol, aby odvolací súd sám uložil obžalovanému primeraný výchovný trest
odňatia slobody.

Na verejnom zasadnutí, kde krajský súd konal o odvolaní okresného prokurátora, ako aj obžalovaného,
samotný obžalovaný mladistvý prítomný nebol, napriek tomu, že riadne a včas prevzal upovedomenie o

verejnom zasadnutí. Prítomný bol len jeho obhajca, ktorý v záverečnom návrhu uviedol, že s odvolaním
prokurátora nesúhlasí, obžalovaný urobil vyhlásenie a súd preto nešpecifikoval závažnosť skutku. V
osobe obžalovaného ide o športovca, ktorý dosahuje veľmi dobré výsledky, aj keď nie vo vyučovaní.
Podľa názoru obhajoby súd starostlivo zvážil všetky okolnosti prípadu, ako aj dĺžku skúšobnej doby,
pričom poukázal aj na to, že región, kde mladistvý býva, je veľmi pochybný a je veľmi ľahké zísť z cesty a

preto navrhol, aby bolo odvolanie prokurátora zamietnuté a aby odvolaniu obžalovaného bolo vyhovené.

Krajský prokurátor naopak vo svojom záverečnom návrhu uviedol, že poukazuje na závažnosť skutku,
najmä na trestnú sadzbu, ktorá je pri tomto trestnom čine v rozmedzí od 7 do 15 rokov a preto
aj z tohto pohľadu sa javí byť uložený trest mladistvému neprimerane mierny a navrhol preto, aby

odvolaniu okresného prokurátora krajský súd v celom rozsahu vyhovel a odvolanie obžalovaného
navrhol zamietnuť ako nedôvodné.

Na podklade podaných odvolaní Krajský súd v Banskej Bystrici postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmalzákonnosťaodôvodnenosťvšetkýchvýrokovnapadnutéhorozsudku,protiktorýmodvolatelia

podali odvolania, i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
okresného prokurátora v danej trestnej veci je v celom rozsahu dôvodné a odvolanie obžalovaného
naopak dôvodné nie je.Tak ako je to zrejmé z vyššie uvedených skutočností, odvolanie obžalovaného, ako aj odvolanie
prokurátora bolo zamerané len do výroku o uloženom treste, keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní
pred okresným súdom urobil vyhlásenie a okresný prokurátor navrhol toto vyhlásenie prijať, čím sa teda

stala otázka viny v danom prípade právoplatná. V tomto smere aj okresný súd vykonal dokazovanie
zamerané len na otázku, aký druh a výmeru trestu je potrebné obžalovanému ukladať.

Nemožno však potom súhlasiť s postupom okresného súdu, ak za trestnú činnosť, za ktorú
obžalovaného odsudzoval, uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, avšak uložil mu skúšobnú

dobu podmienečného odsúdenia len na 15 mesiacov. V tomto smere krajský súd v celom rozsahu dáva
za pravdu odvolaniu prokurátora, že takýto trest nezodpovedá podmienkam ukladania trestu a nemá ani
dostatočný výchovný a prevýchovný charakter na samotného obžalovaného.

Je nepochybné, že pri ukladaní podmienečného trestu odňatia slobody, aký aj v odvolaní navrhoval
ukladať okresný prokurátor, je potrebné pri určení skúšobnej doby vychádzať z dĺžky samotného

trestu odňatia slobody a táto dĺžka skúšobnej doby podmienečného odsúdenia by mala korešpondovať
minimálne s dĺžkou trestu, ktorý sa obžalovanému podmienečne odkladá.

V tomto smere preto krajský súd súhlasil s odvolaním okresného prokurátora a musel napadnutý
rozsudok vo výroku o uloženom treste zrušiť s tým, že potom obžalovaného odsúdil opätovne k trestu

odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov, ktorý mu však podmienečne odložil na skúšobnú dobu tiež 24
mesiacov, keďže je toho názoru, že takýto trest je správny a zákonný a zodpovedá účelu výkonu trestu.

Na druhej strane sa krajský súd nemohol stotožniť s odvolaním obžalovaného, keďže trestná činnosť,
tak ako správne poukázal okresný prokurátor, ktorej sa obžalovaný dopustil, je vysoko spoločensky

nebezpečná a nie je možné konštatovať, že poškodenej sa fakticky nič nestalo a preto je potrebné
obžalovanému ukladať ešte miernejší trest odňatia slobody, ako to urobil prvostupňový súd. V tomto
smere sa preto krajský súd s odvolaním obžalovaného nestotožnil.

Za týchto okolností preto potom krajský súd rozhodujúc sám rozsudkom zmenil napadnutý rozsudok vo

výroku o uloženom treste u obžalovaného ml. E. J. s tým, že vyhovel odvolaniu prokurátora a rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a naopak odvolaniu obžalovaného nevyhovel a toto
postupom podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Z týchto dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.