Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 16, 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/219/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514203359
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sroková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8514203359.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Janou Srokovou v súkromnoprávnom spore žalobcu:

EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporcovi: 1. N. C., nar. XX.X.XXXX, bytom C.
XXX, G. U., zastúpený: JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom, Zámocká 36, Bratislava 2. I. C., nar.
X.X.XXXX, bytom C. XXXX/XXX, G. U., za účasti: Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA
PRÁV SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo nám. č. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362962, zastúpený: JUDr.
Patrikom Podhorským, advokátom, Zámocká 36, Bratislava, v konaní o zaplatenie 9 375,18 eur s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný v 1. rade m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Žalovanej v 2. rade n á r o k na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

IV. Občianske združenie - VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV m á voči žalobcovi n á

r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 16.06.2014 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne
a nerozdielne na zaplatenie sumy 9 375,18 eur s úrokmi z omeškania zo splátok za obdobie
od 21.6.2010 do 7.5.2013 vo výške 698,22 eur a úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo
sumy 9 375,18 eur od8.5.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že
právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. so žalovanými uzatvorili 18.9.2008
Zmluvu č. XXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky v znení dodatkov. Na
základe zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným peňažné prostriedky - úver vo výške

6 638,78 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 97,76 eur vždy k 20. dňu v
mesiaci. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 10 065,67 eur, ktorá
pozostávala z istiny vo výške 8 564,57 eur, riadneho úroku vo výške 1 020,61 eur, úroku z omeškania vo
výške 441,61 eur a ostatného príslušenstva vo výške 38,87 eur. Sumu 38,87 eur predstavujúce ostatné
príslušenstvo a poplatky a sumu 441,62 eur predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca neuplatnil.
Žalobca si v tomto konaní uplatnil splátky úveru splatné od 20.6.2010 do 20.8.2018 v počte 99 a
celkovej výške 9 585,18 eur. Splátky pôvodne splatné od 20.11.2012 do 20.8.2018 sa stali splatnými dňa

4.11.2012, keď žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca si spolu s istinou uplatnil úroky z
omeškania v zákonnej výške počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne. Pri splátkach ,
ktorých splatnosť mala vzniknúť po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňa 4.11.2012 si žalobca
uplatnil úrok z omeškania od tohto dňa.2. Výzvou z 19.6.2014 vyzval súd žalobcu, aby uviedol, akú sumu žalovaní do podania žaloby zaplatili,
a ako bola táto suma započítaná na istinu, úroky a ostatné príslušenstvo v zmysle zmluvy o úvere,

uviedli, ako boli úhrady žalovaných, ktoré uvádzate v návrhu (30,00 eur dňa 26.11.2012, 30,00 eur dňa
27.12.2012, 90,00 eur zo dňa 19.3.2013, 60,00 eur dňa 70,00 eur), ktoré boli vykonané po vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru započítane na neuhradené splátky úveru, špecifikáciu v tomto konaní
uplatnenej istiny ako bola vypočítaná, a tiež špecifikáciu zameranú na to, aká časť jednotlivých splátok
pôvodne splatných v období od 20.11.2012 do 20.8.2018 pripadala na úroky z úveru, potvrdenie

právneho predchodcu žalobcu o tom, že v danom prípade pred postúpením pohľadávky nedošlo zo
strany právneho predchodcu žalobcu k odstúpeniu od zmluvy, vypovedaniu zmluvy, či k vyhláseniu
splatnosti celého úveru /ak k niektorému z uvedených úkonov došlo, treba zabezpečiť a súdu tiež
predložiť doklad o príslušnom úkone a doklady preukazujúce čas a spôsob oboznámenia žalovaných
s takým úkonom/, predložil súdu doklad o čase doručenia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru žalovanému v 1.rade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru doručené

žalovanému v 2.rade a doklad o čase jeho doručenia, vysvetlili rozdiel v dátume vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru uvádzanej v návrhu - 4.11.2012 a v dátume uvedenom v k návrhu priloženej výzve k
úhrade a oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru - 31.10.2012, predloženie úplného výpisu
z úverového účtu žalovaných za celú dobu trvania úverového vzťahu /nie prehľadu transakcií, ale výpisy
z úverového účtu/. Žalobca na výzvu reagoval podaním, ktorým špecifikoval istinu pohľadávky vo výške

8 564,67 eur, ktorá pozostáva z neuhradeného úveru, poplatkov a zmluvných úrokov, pričom uviedol
ako zaúčtoval pôvodný žalobca jednotlivé úhrady žalovanými (viď č.l. 61).

3. Hromadným podaním doručeným súdu dňa 9.9.2014 oznámilo Občianske združenie VŠEOBECNÁ
OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo nám. č. 7, Bratislava, IČO: 42 362962 (ďalej len

„Občianske združenie“)vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu. O pripustení
vedľajšieho účastníctva rozhodol súd uznesením č.k. 5C/219/2014-122 z 16.7.2015, ktoré bolo
potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 8Co/347/2015-134 z 16.11.2015.

4. Občianske združenie v podaní doručenom súdu 21.5.2015 a 10.2.2016 namietol okrem iného

aktívnu legitimáciu žalobcu s poukazom na ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. a
judikatúru slovenských súdov, pričom uviedol, že zo strany postupcu - Slovenská sporiteľňa, a.s. nebolo
preukázané, že banka postúpila žalobcovi zosplatnený úver a teda nedošlo k platnému postúpeniu
pohľadávky a žalobca nemá aktívnu legitimáciu.

5. Žalobca sa k námietke aktívnej legitimácie vyjadril podaním doručeným súdu 4.2.2016 v ktorom
uviedol, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky
spolu s podacími hárkami, preukazujúcimi odoslanie tejto písomnosti žalovaným na základe ktorého
zakladá svoju aktívnu legitimáciu. K platnosti postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z.z. uviedol, že je to právna úprava týkajúca sa výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí

o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávky a doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle
§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky.

6. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie 23.2.2016, na ktoré sa nedostavil žalobca a žalovaná
v 2. rade, u ktorých je vykázané doručenie predvolania riadne a včas a žalovaný v 1. rade ospravedlnil

neúčasť žalovanej v 2. rade zo zdravotných dôvodov. Za žalobcu a občianske združenie sa dostavili
právny zástupcovia a žalovaný v 1. rade osobne. Právny zástupca žalobcu uviedol, že aj v zmysle
vyjadrenia NBS postúpenie pohľadávky je platné, je splnená aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
V zmysle vyjadrenia NBS je možné postúpiť aj nesplatnú pohľadávku na subjekt, ktorý nie je bankou a
takýto subjekt úkony, ktoré robí v súvislosti so zosplatnením a vymáhaním takého úveru, nezodpovedajú

pojmu správa úveru v zmysle zákona o bankách. A koniec koncov tomuto zodpovedá aj to, že žalobca
si neuplatňuje poplatok za správu úveru od postúpenia pohľadávky, keďže túto činnosť nevykonával a
ani nemôže vykonávať. Zástupca občianskeho združenia uviedol, že nie je možné akceptovať uznanie
dlhu žalovanými, pretože žalobca nie je aktívne legitimovaný a poukázal na svoje písomné podania.
Na pojednávaní konanom 16.4.2018 boli prednesené skutkovo a právne zhodné tvrdenia ako na

predchádzajúcom pojednávaní a v písomných vyjadreniach strán.

7. Žalovaný v 1. rade sa k veci vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu podaním doručeným
súdu 14.3.2016, v ktorom uviedol skutočnosti týkajúce sa neplatnosti postúpenia pohľadávky právnehopredchodcu žalobcu s poukazom na § 92 ods. 8 zákona o bankách. V ostatnom vyjadrení sa toto
vyjadrenie obsahovo zhodovalo s argumentáciou občianskeho združenia.

8. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci,

popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

9. Súd vykonal dokazovanie čítaním a oboznámením sa s obsahom žaloby a jej príloh ako aj ostatného
spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

10. Žalovaní uzavreli s právnym predchodcom žalobcu 18.9.2008 Zmluvu o splátkovom úvere č.

XXXXXXXXXX, v zmysle ktorej im právny predchodca žalobcu poskytol úver vo výške 6 638,78 eur,
ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 97,76 eur vždy k 20. Dňu v mesiaci. Žalobca
v konaní uplatnil splátky úveru splatné od 20.6.2010 do 20.8.2018 v počte 99 a celkovej výške 9 585,18
eur. Žalobca úver zosplatnil ku dňu 4.11.2012.

11. Právny predchodca žalobcu podaním z 16.10.2012 (č.l. 37,149,150) oznámil žalovaným, že
pohľadávku zo spotrebného úveru na Čokoľvek postúpil na žalobcu, doručenie ktorého nebolo súdu
preukázané predložením doručeniek žalovaným.

12. Žalobca písomnou výzvou zo 16.10.2012 vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky žalovaných,

ktoré bolo žalovanému v 1. rade odoslané 17.10.2012 a žalovanej v 2. rade bolo odoslané 17.10.2012.

13. Žalobca pokusom o zmier z 9.5.2014 vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy.

14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o

dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 , ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

15. Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 16.

16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").

17. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

18. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami
sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy,
ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

19. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

20. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr

smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.21. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 o bankách (ďalej len „Zákon o bankách“), banka je právnická
osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá prijíma vklady
a poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná

právna forma banky sa zakazuje.

22. Podľa § 7 ods. 1 zákona o bankách, o udelení bankového povolenia rozhoduje Národná
banka Slovenska. O udelení bankového povolenia pre banky podľa osobitného predpisu a o udelení
bankového povolenia na vykonávanie hypotekárnych obchodov rozhoduje Národná banka Slovenska po

prerokovaní s Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Žiadosť o udelenie
bankového povolenia sa predkladá Národnej banke Slovenska.

23. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka

zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len

časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu

ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

25. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť.

26. Právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa a. s. uzavrela dňa 18.9.2008 so žalovanými
zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorých im bol poskytnutý úver vo výške 6 638,78 eur. Žalobca
v žalobe uviedol, že dlžná suma mala predstavovať 9 375,18 eur.

27. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 16.10.2012 vyplýva, že uvedená pohľadávka bola
postúpená na žalobcu. Doklad o doručení tohto oznámenia súdu predložený nebol. Žalobca predložil
súdu aj výzvu zo 16.10.2012, ktorou vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky žalovaných, ktoré bolo
žalovanému v 1. rade odoslané 17.10.2012 a žalovanej v 2. rade bolo odoslané 17.10.2012. Z týchto

skutočností žalobca v prejednávanej veci odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu na podanie žaloby.

28. Primárny vzťah, ktorý medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými na základe Zmluvy
vznikol, je vzťahom spotrebiteľským. Predmetom tohto vzťahu však bola pohľadávka z titulu
poskytnutého úveru. Túto pohľadávku možno označiť za bankovú, keďže právny predchodca žalobcu,

s ktorým žalovaný Zmluvu uzatváral bola banka. Banková pohľadávka na rozdiel od pohľadávok, napr.
od nebankových spoločností, je regulovaná aj osobitnou právnou úpravou vyplývajúcou zo Zákona
o bankách. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle ust.§ 2 ods. 3 zákona
o bankách podlieha bankovému povoleniu a na činnosťou bánk zároveň vykonáva dohľad Národná
banka Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto prijímať vklady, vydávať bankové platobné

karty, poskytovať z vkladov úroky alebo iné odplaty, ktoré sú daňovým výdavkom podľa osobitného
predpisu, poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej
činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy,
vykonávať platobný styk a zúčtovanie pre iného v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej
svojej činnosti (§ 3 Zákona o bankách). Súd v konaní však zistil, že pohľadávka právneho predchodcu

žalobcu - Slovenskej sporiteľne, a.s. ako banky bola na žalobcu bola postúpená ako pohľadávka z
neukončeného bankového úveru. V konaní totiž žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, napriek výzve
súdu zo dňa 19.6.2014, že jeho právny predchodca vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru, t.j.
že by ukončil úverový vzťah. Mimoriadnu splatnosť vyhlásil až žalobca, po postúpení pohľadávky. Odtejto skutočnosti potom žalobca odvodzoval v konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Žalobca nielenže
nepreukázal ukončenie úverového vzťahu právnym predchodcom žalobcu ale nepreukázal ani, že by
právny predchodca žalobcu - banka, žalovaného vyzvala na úhradu jeho splatných záväzkov, tak ako

to má na mysli práve ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ktoré sa na daný vzťah podľa názoru
súdu vzťahuje.

29. V danej veci je súd teda toho názoru, že postúpenie pohľadávky z banky na inú osobu, a to aj na
osobu, ktorá nie je bankou, je možné realizovať len v súlade s ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách.

Podľa tohto ustanovenia môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej časť), ak je (1) splatná,
a to až po predchádzajúcej (2) písomnej výzve a kumulatívne ak je splnené (3) omeškanie dlžníka so
splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Sprísnenie zákonných
predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za zákonný predpoklad z dôvodu,
že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie je zachovaná kontinuita
dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne významná v priebehu trvania úverového

vzťahu. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky.
Predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (pozri rozsudok Krajského súdu v
Prešove vo veci 6Co 119/2013, 19Co 194/2015, 4Co 145/2014, Okresného súdu Trenčín sp. zn. 11C
233/2014, Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12C 152/2014). Ak zákonné predpoklady nie sú
splnené, ide o právny úkon postúpenia contra legem a z toho dôvodu je absolútne neplatný pre rozpor

so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka navyše určujú, že zákaz postúpenia sa vzťahuje aj na
také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou v osobe veriteľa zmenil. Podľa názoru súdu pohľadávky
banky voči klientovi treba za takýto druh považovať. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú
totiž neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle

§ 27 a nasl. Zákona o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo. Tieto povinnosti nevyplývajú
pre banku zo zmluvy s klientom ale zo zákona. Postúpením pohľadávky banky na inú osobu, ktorá
týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi
veriteľom - postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom - postupcom (bankou)
a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka

bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, z ktorých je veriteľ zo zákona povinný
zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Účel § 525 Občianskeho zákonníka je totiž okrem
iného ochrana dlžníka pred tým, aby jeho dlh v prípadoch uvedených v tomto ustanovení prešiel na inú
osobu než toho veriteľa, voči ktorými pôvodne vznikol. Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy
o postúpení sa účinky neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je

takéto postúpenie podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinné, ak mu ho oznámi postupca, v
prípadoch uvedených v § 525 Občianskeho zákonníka ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle § 526
Občianskeho zákonníka nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi
bez toho, aby bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení.

30. Vzhľadom na uvedené súd poukazuje aj na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k.
17Co/142/2017 - 211 zo 16. januára 2018 z ktorého vyplýva, že aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie
také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - navrhovateľovi ním uplatňované právo
(nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie
vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej

(existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov.
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009). Spôsobilým
predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba pohľadávka alebo
jej časť, ktorá je už (1) splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy banky a
skutočnosti, že klient banky je napriek výzve (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.

Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť
kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu
cesie. Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za
zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie
vždy je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne dôležitá

v priebehu trvania úverového vzťahu. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné
postúpenie pohľadávky banky. Predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (pozri
okrem vyššie uvedených aj rozsudok Okresného súdu Galanta vo veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia,
s.r.o. sp. zn. 15C 33/2014, Okresného súdu Svidník vo veci 5C 430/2013). Ustanovením § 92 ods. 8zákonaobankáchsasledovalosprísneniepostúpeniacesiebankovejpohľadávkyzosférykontrolovanej
centrálnoubankouaumožniťdlžníkovi,ktorýporušízmluvnépodmienky,abyvprimeranomčasevykonal
nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s ktorou dojednal finančnú službu (,,Toto právo banka nemá,

ak klient uhradil omeškaný peňažný záväzok ešte pred postúpením pohľadávky...). Zákonné podmienky
akými sú napr. postúpenie iba splatnej pohľadávky, písomná výzva, 90 dňová lehota nepodporuje záver,
že by hlavným cieľom sprísnenia cesie bankovej pohľadávky bola ochrana bankového tajomstva. Pre
úplnosť odvolací súd uviedol, že s účinnosťou od 01.01.2017 zákonom č. 299/2016 Z.z. zákonodarca
pristúpil k ďalšiemu sprísneniu postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských veciach, a to k

zúženiu okruhu subjektov, na ktoré je možné postúpiť bankovú pohľadávku (napr. splatenie vkladu
do základného imania u postupníka najmenej 500.000 eur, vylúčenie obchodníkov s oprávnením
poskytovať spotrebiteľské úvery do 10.000 eur a pod.). Striktné podmienky postúpenia pohľadávky vo
svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze postúpenia bankovej pohľadávky so súčasným stanovením
výnimiek z tohto zákazu a nepodporujú záver o možnosti odklonu od pravidla cesie bankovej pohľadávky
v neprospech spotrebiteľa (viď. tiež odkaz 72c v § 89 ods.1 zákona o bankách). Nedodržaním zákonných

podmienok postúpenia bankovej pohľadávky sa takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona
spriamymdopadomnaplatnosťprávnehoúkonu.Prezumpciaznalostipredpisovzverejnenýchvzbierke
zákonov pritom vylučuje dobromyseľnosť postupníka. Ust. § 89 ods. 1 ani iné ustanovenie zákona o
bankách účinné v čase uzavretia zmluvy o úvere a v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok
neumožňovalo banke a jej klientovi upraviť si práva a povinnosti z obchodov odchylne od tohto zákona

alebo osobitného predpisu. Keďže znenie bodu 19.16 VOP (v tomto prípade 18.14 VOP) umožňuje
postúpenie bankovej pohľadávky bez splnenia podmienok stanovených v § 92 ods. 8 zákona o bankách,
je v rozpore so zákonom. Odvolací súd mal za to, že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách je kogentným
ustanovením a dohodou zmluvných strán sa od neho nemožno odchýliť.

31. Na základe uvedeného sa súd nestotožňuje s argumentáciou a záverom žalobcu o naplnení
podmienky možnosti postúpenia pohľadávky spočívajúcej v doručení výzvy veriteľa dlžníkom na
zaplatenie omeškaného dlhu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. List právneho predchodcu žalobcu
zo dňa 16.10.2012 nie je možné považovať za výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Je totiž
zrejmé, že účelom predmetného listu bolo oznámenie dlžníkom, že došlo k postúpeniu pohľadávky na

žalobcu. V konaní nebolo preukázané naplnenie podmienok zosplatnenia dlhu v zmysle § 53 ods. 9
OZ. Nakoľko konečná splatnosť úveru mala v zmysle zmluvy nastať až dňa 4.11.2012 a k zosplatnenie
dlhu malo dôjsť až úkonom žalobcu. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2012 predchodca
žalobcu postúpil na žalobcu nesplatnú pohľadávku v rozpore s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách.
Postúpenie nesplatnej pohľadávky banky by malo za následok neprípustný vstup nového subjektu do

živého právneho vzťahu s bankou, ktorý je spravovaný osobitným právnym predpisom, a to zákonom
o bankách, a to napriek tomu, že takýto subjekt nemá štatút banky. V zmysle § 92 ods. 8 zákona
o bankách má postupca povinnosť odovzdať postupníkovi dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na
ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka. Nemožno preto akceptovať taký výklad podmienok
postúpenia pohľadávky podľa § 92 ods. 8, podľa ktorého je banka oprávnená postúpiť časť pohľadávky,

ktorá je splatná a zostať veriteľom tej časti pohľadávky, ktorá splatná ešte nie je. Keďže žalobcom nebolo
preukázané naplnenie všetkých predpokladov možnosti postúpenia pohľadávky tak, ako to vyžaduje
§ 92 ods. 8 zákona o bankách (výzva banky adresovaná dlžníkom pred postúpením pohľadávky a jej
doručenie žalovaným, splatnosť postupovanej pohľadávky), postúpenie pohľadávky v danej veci nie je
možné považovať za platné (§ 39 OZ). S ohľadom na túto skutočnosť súd dospel k záveru, že žalobca

nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia a žalobcom uplatnené v tomto konaní, preto
mu nie je možné toto právo priznať.

32. V dôsledku konštatovanej neplatnosti zmluvy, od ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok súd dospel
k záveru, že žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný, a preto je potrebné žalobu v celom

rozsahu zamietnuť.

33. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.36. Keďže boli v konaní plne úspešní žalovaní, nakoľko súd žalobcu v celom rozsahu zamietol, žalovaní
majú nárok na náhradu trov konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP. V prípade žalovaného v 1. rade,

ktorý je právne zastúpený, súd teda rozhodol o priznaní trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100
%, o ktorých výške bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP tunajším súdom po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Avšak pokiaľ
ide o žalovanú v 2. rade v súvislosti s týmto konaním jej žiadne trovy konania nevznikli a tak jej ich
náhradu z dôvodu hospodárnosti nepriznal.

37. Na strane žalovaných v konaní vystupoval do 30.06.2016 i vedľajší účastník. Inštitút vedľajšieho
účastníka nový procesný poriadok - Civilný sporový poriadok nepozná, v dôsledku čoho dňom účinnosti
Civilného sporového poriadku, t. j. dňom 1.7.2016 občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV prestali mať práva a povinnosti v konaní. Vzhľadom však na skutočnosť, že účinky
jeho vstupu do konania vo vzťahu k jeho právu na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli do 1.7.2016

zostali zachované aj po 1.7.2016, bolo potrebné o tomto jeho práve rozhodnúť už podľa zásad Civilného
sporového poriadku (§ 251 a násl.).

38. Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV bol vedľajším účastníkom
na strane žalovaných. Podľa platného § 93 O.s.p. do 1.7.2016 právo vedľajšieho účastníka na náhradu

trov konania sa odvíjalo od úspechu alebo neúspechu toho účastníka konania, na strane ktorého v
konaní vystupoval.

39. Podľa rovnakých zásad je podľa názoru súdu potrebné postupovať aj v prípade rozhodovania o
náhrade trov konania vedľajšieho účastníka po 1.7.2016, lebo v C.s.p. niet takého ustanovenia, ktorým

by postup súdu pre takýto prípad bol upravený.

40. Žalovaní, na strane ktorých vedľajší účastník pôvodne vystupoval, boli v konaní v celom rozsahu
úspešní. Z rovnakých dôvodov má nárok na náhradu trov konania, vzniknutých do 1.7.2016 aj
vedľajší účastník, preto ich bolo potrebné priznať aj vedľajšiemu účastníkovi. Z týchto dôvodov vznikol

občianskemu združeniu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Nakoľko vystupovanie tohto
vedľajšieho účastníka do dňa 30.6.2016 súd považoval za účelné aj vzhľadom na jeho vyjadrenia
doručené súdu dňa 21.5.2015 a 10.2.2016, súd občianskemu združeniu priznal voči žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o ich výške bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2
CSP tunajším súdom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je
prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77.

V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods.
1, 2 CSP). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania
vstúpil (§ 361 ods. 1 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.