Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 25, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/173/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615201855
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6615201855.3

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam
Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej
veci žalobcu DESTACAR, s.r.o. so sídlom Rovňany 10, 985 24 Rovňany, IČO: 36 623 687, zastúpeného
advokátom JUDr. Michalom Matalom, so sídlom Martina Rázusa 19, 984 01 Lučenec proti žalovanému
UNIQA poisťovňa, a.s. so sídlom Lazaretská 15, 820 07 Bratislava, IČO: 00 653 501, zastúpenému

PRK Partners s.r.o., so sídlom Hurbanovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 978 643, o zaplatenie
15 127,04 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č.k.
13Cb/49/2015-570 zo dňa 10. septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec, č.k. 13Cb/49/2015-570 zo dňa 10. septembra 2018, potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 7.563,52 Eur s
úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne od 3.9.2014 do zaplatenia. Zároveň rozhodol, že žalovaný
je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v celosti vo výške, ako bude vyčíslené osobitným uznesením
vyšším súdnym úradníkom.

2. V odôvodní rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy
15.127,04 Eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzavrel Poistnú zmluvu
č. XXXXXXXXXX, ktorou bolo poistené osobné motorové vozidlo značky K. XXXG. (G EČV: V. XXXU.
pre prípad krádeže, lúpeže, poškodenia alebo zničenia. Žalobca je vlastníkom a prevádzkovateľom
poisteného motorového vozidla, ktoré v rámci svojej podnikateľskej činnosti využíva na krátkodobý i
dlhodobý prenájom na základe individuálnych požiadaviek klientov žalobcu. Dňa 28.3.2014 v čase o

20.45 hod. došlo k dopravnej nehode, ktorú zavinil vodič poisteného motorového vozidla V. Q., nar.
XX.X.XXXX,bytomY.X,pričomnadopravnejnehodemalúčasťiQ.J.,nar.X.X.XXXX,bytomB.,V.XXX.
K nehode bola účastníkmi privolaná hliadka polície, pričom o dopravnej nehode bol políciou vyhotovený
záznam o preverení oznámenia - škodovej udalosti a vinníkovi dopravnej nehody bola uložená sankcia
za priestupok vo forme blokovej pokuty. Žalobca dňa 2.4.2014 oznámil žalovanému vznik poistnej
udalosti na poistenom motorovom vozidle, ktorú žalovaný zaevidoval pod č. XXXXXXXXXX. Žalobca

v súlade s pokynmi a výzvami žalovaného umožnil mu vykonať dňa 9.4.2014 obhliadku poškodeného
vozidla a dňa 22.4.2014 jeho následnú doobhliadku, ako nevyhnutné podklady k zisteniu rozsahu
poškodení spôsobených dopravnou nehodou a k stanoveniu výšky poistného plnenia. Po vykonaní
šetrenia žalovaný odmietol žalobcovi poskytnúť poistné plnenie v zmysle dojednanej zmluvy a poistnú
udalosť ukončil bez poskytnutého šetrenia. Žalobca dňa 23.10.2014 vyzval žalovaného na bližšie
zdôvodnenie svojho zamietavého stanoviska a doloženie všetkých relevantných dokumentov, z ktorých

pri svojom postupe vychádzal, avšak ani na túto výzvu nebola dokumentácia žalovaného žalobcovi
predložená. Keďže žalobca neobdržal od žalovaného ďalšie pokyny k postupu pri likvidácii poistnejudalosti, zabezpečil si prostredníctvom prevádzkovaného autoservisu vykonanie opravy poškodení
motorového vozidla, o čom bola vystavená faktúra č. 30140333 zo dňa 21.10.2014, podľa ktorej náklady
na vykonanie opravy poškodenie motorového vozidla predstavovali sumu 15.923,19 Eur bez DPH.

Faktúra vychádzala z výpočtu nákladov na opravu podľa autorizovaného programu AUDATEX zo
dňa 21.8.2014. Žalobca mal za to, že keďže na poistenom motorovom vozidle žalobcu, poistenom u
žalovaného došlo dopravou nehodou k vzniku škody, vzniklo mu právo na poskytnutie poistného plnenia
vzmyslezákonnýchazmluvnýchdojednaníodžalovaného.Výškužalovanejsumyurčilvýškounákladov
na opravu poškodeného motorového vozidla 15.923,19 Eur po odpočítaní zmluvnej spoluúčasti 5 %, t.j.

796, 15 Eur. Žalobca si v zmysle § 369 Obchodného zákonníka uplatňoval i právo na náhradu úrokov z
omeškania vo výške 9,15 % ročne z dlžnej sumy, a to s počiatkom omeškania odo dňa nasledujúceho
po dni, kedy žalovaný vystavil žalobcovi oznámenie, že mu poistné plnenie neposkytne, t.j. od 3.9.2014.

3. Okresný súd konštatoval, že dňa 5.3.2015 vydal platobný rozkaz č.k. 13Cb/49/2015-45, proti
ktorému žalovaný podal odôvodnený odpor, v ktorom uviedol, že na základe posúdenia všetkých

písomností v škodovom spise č. XXXXXXXXXX ukončili pracovníci žalovaného šetrenie predmetnej
škodovej udalosti a dňa 2.9.2014 oznámili listom žalobcovi jej ukončenie, že škodová udalosť
bola uzavretá bez poskytnutia poistného plnenia z dôvodu, že rozsah a charakter preukázaného
a zadokumentovaného poškodenia vozidla K. z technického hľadiska nezodpovedá deklarovanému
nehodovému deju. Pracovník žalovaného - znalec v závere svojho znaleckého posudku odpovedal na

otázky žalovaného negatívne, teda zo znaleckého posudku jednoznačne vyplynulo, že poistná udalosť
vôbec nenastala, a teda žalovanému ani nemohla vzniknúť a nevznikla povinnosť poskytnúť poistné
plnenie.

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil, že žalobca ako poistník uzatvoril so žalovaným,

ako poisťovateľom Poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX so začiatkom poistenia 19.6.2013 na dobu neurčitú
s ročným poistným 2.458,76 Eur. V zmysle článku V. bod 8 Oddiel II. Všeobecných poistných podmienok
pre poistenie S.-XXXX ( ďalej len „VPP“ ) vyplýva, že haváriou predmetu poistenia sa v zmysle týchto
poistných podmienok rozumie škodová udalosť ( v zmysle pravidiel cestnej premávky ) pri ktorej dôjde
k poškodeniu alebo zničeniu predmetu poistenia v dôsledku zvonku pôsobiacich mechanických síl. Zo

záznamuoprevereníoznámenia-škodovejudalostizodňa28.3.2014súdzistil,žedňa28.3.2014včase
od 21:20 hod. na ceste III/050206 pri obci Z. bolo vykonané preverenie oznámenia - škodovej udalosti.
Udalosťbolaoznámenádňa28.3.2014včaseo21:05hod.naODIORPZLučenec.Kuškodovejudalosti
došlo o 20:45 hod. a účastníkmi škodovej udalosti boli V. Q. s vozidlom K. XXXZ, EČV: V. XXXU.,
VIN: X a Q. J. s vozidlom W. D. EČV: P. XXXU., VIN: B Súd prvej inštancie tiež z oznámenia škodovej

udalosti z havarijného poistenia ( hlásené telefonicky ) zo dňa 2.4.2014 o 12:20:51 hod. zistil, že žalobca
oznámil, že dňa 28.3. o 20:45 hod. došlo k škodovej udalosti pri Z., a to havárie, pri ktorej došlo k
poškodeniu motorového vozidla EČV: V. XXXU.. Z písomného podania zo dňa 2.9.2014 súd zistil, že
žalovaný oznámil žalobcovi, že škodová udalosť bola uzatvorená bez poskytnutia poistného plnenia z
dôvodov, že prešetrovaním nevyhnutným na stanovenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie

dospeli k záveru, že rozsah a charakter preukázaného a zadokumentovaného poškodenia na vozidle
z technického hľadiska nezodpovedá deklarovanému nehodovému deju. Písomným podaním zo dňa
23.10.2014 právny zástupca žalobcu nesúhlasil s postupom žalovaného pri likvidácii poistnej udalosti,
pričom pristúpil k obnove poškodení na motorovom vozidle a náklady na opravu motorového vozidla
boli vyfakturované faktúrou č. 30140333 vystavenou na sumu 15.923,19 Eur bez DPH. Z tohto podania

zároveň vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného, aby prehodnotil svoj postup, pričom tvrdil, že žalobcovi
vzniklo právo na poistné plnenie v zmysle zmluvných dojednaní a v zmysle VPP. Súd tiež vychádzal zo
Záznamu o preverení oznámenia - škodovej udalosti zo dňa 28.3.2014 Okresného riaditeľstva, Okresný
dopravný inšpektorát, Lučenec, č. ORPZ-LC-ODI-7/04/2014, z ktorého vyplýva, že účastníkovi škodovej
udalosti V. Q. bola za priestupok uložená bloková pokuta vo výške 50,-Eur, pričom škodová udalosť sa

odohrala 28.3.2014 v čase o 21:20 hod. na ceste III/050206 v obci Z.. Z vyjadrenia svedka Q. J. vyplýva,
že tento svedok vychádzal z Z. smer S., kde je zákruta v tvare písmena „Y“. Tu svedkovi vybehla zver,
v strese mykol volantom a prudko zabrzdil a v tom do neho zo zadu narazilo vozidlo. Po vystúpení zo
svojho vozidla zistil, že do neho vrazil športový K..

5. Súd konštatoval, že rozsudkom č.k. 13Cb/49/2015-310 zo dňa 25.4.2016 rozhodol tak, že právo
žalobcu na poistné plnenie je dané. Odvolací súd, Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k.
41Cob/208/2016-344 zo dňa 21.12.2016 tento rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, následkom čoho
bolo v konaní právoplatne rozhodnuté, že právo žalobcu na poistné plnenie je dané. Z tohto dôvodusúd rozhodoval o výške poistného plnenia, pričom vo veci súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č.k.
13Cb/49/2015-500 zo dňa 12.10.2017, ktorým v časti zamietol žalobu a odôvodnil to právom žalovaného
na zníženie poistného plnenia vo výške 50 %. Odvolací súd predmetný rozsudok v časti, v ktorej bola

žaloba zamietnutá uznesením č.k. 41Cob/220/2017-539 zo dňa 30.5.2018 zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom odvolací súd vyslovil právny názor, že v danom konaní
je preukázané, že zo strany vodiča poisteného motorového vozidla išlo o vedomé porušenie povinností,
za ktoré sa automaticky považuje aj porušenie povinností z nedbanlivosti. Súd prvej inštancie vôbec
pri svojom rozhodovaní nezobral do úvahy a nevysporiadal sa s tvrdením vodiča motorového vozidla

W. D. ev. číslo P. XXXU. pána Q. J., ktorý jednoznačne potvrdil, že mu do jazdnej dráhy vybehla zver,
následkom čoho v strese mykol volantom a prudko zabrzdil. Odvolací súd má za to, že takáto situácia
v cestnej premávke je náhodilou udalosťou, kedy vodič motorového vozidla reaguje neštandartne v
snahe vyhnúť sa dopravnej nehode. Vyvodiť teda záver, že dopravnú nehodu spôsobil vodič poisteného
motorového vozidla, ktorý následkom správania sa Q. J. narazil do jeho motorového vozidla, je podľa
názoru odvolacieho súdu nesprávne. Práve v takomto prípade sa jedná o náhodilú situáciu v dopravnej

premávke, s ktorou nemožno počítať. Vychádzať len z hlásenia dopravného inšpektorátu, z ktorého
vyplýva, že vodičovi poisteného vozidla bola uložená bloková pokuta je podľa názoru odvolacieho súdu
nesprávne.

6. Odvolací súd zároveň v tomto uznesení uviedol, že Poistná zmluva je upravená v §§ 788 až 828a

Občianskeho zákonníka, pričom vo vzťahu k všeobecnej úprave záväzkových vzťahov sú ustanovenia
zákona o poistnej zmluve osobitným predpisom. Právnu úpravu obsiahnutú v § 788 Občianskeho
zákonníka treba považovať za kogentnú právnu normu, pričom poistná zmluva sa môže považovať
za platné dojednanie, ak z jej obsahu a účelu vyplýva, že plnenie poistiteľa je viazané na náhodnú
(poistnú) udalosť. Súčasťou poistnej zmluvy vždy musia byť aj poistné podmienky poistiteľa. Zákon v

ustanoveniach§795až§799Občianskehozákonníkaupravujeprávaapovinnostiúčastníkovpoistného
vzťahu, pričom poistný vzťah, ako synolagmatický záväzkový právny vzťah zakladá vzájomné práva a
povinnosti poistiteľa a poistníka ( poisteného ). Od okamžiku nadobudnutia účinnosti poistnej zmluvy
do jej zániku znáša poistiteľ nebezpečenstvo (riziko) vzniku poistnej udalosti. Znášanie rizika vzniku
škody sa prejavuje v povinnosti poistiteľa plniť. Na druhej strane, kto s poistiteľom uzavrel poistnú

zmluvu, je povinný platiť poistné v súlade s § 796 Občianskeho zákonníka. Prejavom synolagmatickej
povahy poistnej zmluvy je teda na strane poistníka jeho povinnosť platiť za poskytovanú poistnú
ochranu protihodnotu vo forme poistného. Prostredníctvom platenia poistného sa poistník podieľa na
tvorbe poistného fondu a v prípade vzniku poistnej udalosti mu vznikne právo zúčastniť sa na jeho
rozdelení. Poistné teda z poistnotechnického hľadiska predstavuje cenu poistného rizika. Z právneho

hľadiska je poistné odplatou za poskytnutie poistnej ochrany. K tejto zákonnej povinnosti poistníka teda
korešponduje povinnosť poistiteľa, aby mu na základe poistnej zmluvy poskytol poistné plnenie ( §
795 Občianskeho zákonníka ). Poistiteľ je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť, ak na
základe vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovede ( § 793 ) bolo určené nižšie poistné v súlade
s § 798 Občianskeho zákonníka. Zároveň povinnosti poisteného sú vymedzené v § 799 Občianskeho

zákonníka, pričom dôsledky, ktoré zákon spája s porušením stanovených alebo dohodnutých povinností,
nastávajú len vtedy, ak poistený porušil vedome tieto povinnosti. Vedomé porušenie povinností nie je
totožné s ich úmyselným porušením, aj keď prípad úmyselného porušenia v sebe zahrňuje. Za vedomé
porušenie povinností možno považovať, ak ten, komu je povinnosť uložená, túto povinnosť nesplní, hoci
ju poznal alebo musel poznať, a nesplnil ju napriek tomu, že z okolností prípadu vyplýva, že ju splniť

mohol. Splnenie podmienok na zníženie poistného plnenia však musí preukázať poistiteľ. Pokiaľ zistí
okolnosti pre zníženie poistného plnenia, je oprávnený poistné plnenie primerane znížiť, nesmie ho však
odmietnuť. Zároveň právo na zníženie poistného plnenia môže poistiteľ uplatniť len pred vyplatením
poistného plnenia.

7. Súd prvej inštancie na základe právneho názoru vysloveného odvolacím súdom v uznesení č.k.
41Cob/220/2017-539 zo dňa 30.5.2018, ktorého právnym názorom bol súd prvej inštancie viazaný zistil,
že odvolací súd sa nestotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade je
preukázané, že zo strany vodiča poisteného vozidla išlo o vedomé porušenie povinností. Vo vzťahu
k hodnovernosti a obsahu výpovede svedka Q. J. súd uviedol, že žiadne pochybnosti o pravdivosti

ním opísaného deja v rámci svedeckej výpovede tak, ako ho učinil na pojednávaní, súdu neboli.
Žiadna zo strán pravdivosť tvrdení svedka nenapadla a taktiež škodový priebeh podľa názoru súdu
tak, ako ho popísal, korešpondoval aj následne s vykonaným znaleckým dokazovaním posudzujúcim
možnosť priebehu deja dopravnej nehody tak, ako bola žalobcom uvádzaná a svedkom potvrdená.Z výpovede svedka podľa názoru okresného súdu jednoznačne vyplynulo, že dôvodom, pre ktorý
prudko zabrzdil a strhol volant bola tá skutočnosť, že náhle mu do smeru jazdy vybehla zver.
S poukazom na názor odvolacieho súdu konštatoval, že predmetná udalosť je takou situáciou v

premávka, ktorá vznikla náhodilo, vodič motorového vozidla môže reagovať neštandartne v snahe
vyhnúť sa dopravnej nehode. Pokiaľ teda zo strany žalovaného, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno
nebolo preukázané jednoznačne, že by zo strany vodiča poisteného motorového vozidla išlo o
vedomé porušenie povinnosti, v takom prípade je aj eventuálne porušenie jeho povinností ako vodiča
potrebné vyhodnotiť ako nevedomé a z toho dôvodu nespôsobujúce založenie práva žalovaného, ako

poisťovateľa na odmietnutie, resp. zníženie poistného plnenia. Súd naviac poukázal na skutočnosť, že
splnenie podmienok na zníženie poistného plnenia musí preukázať poisťovateľ. Pokiaľ zistí okolnosti pre
zníženie poistného plnenia je oprávnený poistné plnenie primerane znížiť, nesmie ho však odmietnuť.
Zároveň právo na zníženie poistného plnenia môže poisťovateľ uplatniť len pred vyplatením poistného
plnenia, čo sa v tomto prípade nestalo, keďže pôvodne poisťovateľ odmietol vyplatiť poistné plnenie,
avšak z iného dôvodu ako pre vedomé porušenie povinností zo strany žalobcu.

8. Súd tiež konštatoval, že žalobca si uplatňuje právo na poistné plnenie z dôvodu refundácie nákladov
na opravu havarovaného motorového vozidla, ktoré má v zmysle zmluvy o havarijnom poistení poistené
u žalovaného. Žalobca si teda neuplatňuje právo na náhradu škody v zmysle § 420 a nasl. Občianskeho
zákonníka, resp. 373 Obchodného zákonníka v spojení s článkom 4 bod 2, oddielu II VZP, čl. 5 bod

5 týchto poistných podmienok. Žalobca ako poistený má právo na poistné plnenie korešpondujúce
primeraným nákladom na opravu. Primeranosť nákladov na opravu bola podľa názoru súdu preukázaná
odborným vyjadrením súdneho znalca, čo korešponduje analogicky aj s článkom 9, bod 1, odd. I
VPP, keďže medzi žalobcom a žalovaným došlo k nezhode o výške poistného plnenia. K právnej
argumentácii žalovaného vo vzťahu k výške škody a spôsobu jej sanácie zo strany žalobcu, a to opravou

vozidla vo vlastnej réžii, v čom žalovaný vidí možnosť bezdôvodného obohatenia, je podľa názoru súdu
irelevantná, keďže všeobecné zmluvné podmienky ako pojem poistného plnenia uvádzajú primerané
náklady, čo podľa názoru súdu žalobca splnil, keďže ním požadovaná výška, aj keď na základe internej
faktúry, primeranosti nákladov korešponduje . Naviac odborným posudkom súdneho znalca H.. P.
S. bola primeranosť nákladov vynaložených žalobcom potvrdená a žalovaný napriek námietke výšky

primeranosti žiaden dôkaz nepredložil a ani nenavrhol. Z týchto dôvodov súd preto priznal žalobcovi
právo na zaplatenie poistného plnenia rovnajúceho sa primeraným nákladom na opravu motorového
vozidla v celosti.

9. Súd tiež konštatoval, že žalobca si uplatnil právo na zaplatenie úroku z omeškania z dôvodu,

že žalovaný sa s povinnosťou vyplatiť poistné plnenie dostal do omeškania. Súd konštatoval, že
právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným posudzoval ako obchodno-právny vzťah v zmysle §
261 ods. 9 Obchodného zákonníka napriek tomu, že poistná zmluva ako zmluvný typ je upravená
Občianskym zákonníkom. Súd mal za to, že zmluvné strany vystupovali v právnom vzťahu v rámci svojej
podnikateľskej činnosti. Zo strany žalovaného dátum splatnosti ( 3.9.2017 ) nebol namietaný, pričom

súd konštatoval, že žalovaný oznámil žalobcovi odmietnutie plnenia dňa 2.9.2014, kedy predmetné
podaniepísomnevypracoval,avšaknenamietaltúskutočnosť,žebybolukončilšetreniepoistnejudalosti
po tomto dátume. Žalovaný namietal jedine výšku uplatneného úroku z omeškania s poukazom na tú
skutočnosť, že spor sa riadi príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, a to § 517 OZ v spojení
s Nariadením vlády SR č. 20/2013, s čím však súd nesúhlasil, nakoľko sa jedná o obchodnú vec a výška

úroku vyplýva z príslušných ustanovení § 369 Obchodného zákonníka. Vo vzťahu k splatnosti poistného
plnenia súd poukázal na ustanovenie § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, kedy plnenie je splatné do
15 dní len čo poisťovateľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinností poisťovateľa plniť,
pričom žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal ani nenamietal splatnosť poistného plnenia tak, ako
si ho uplatnil žalobca, t.j. 3.9.2014, naviac povinnosťou poisťovateľa bolo poskytnúť primeranú náhradu

v prípade, že nemohol skončiť vyšetrovanie poistnej udalosti do jedného mesiaca, čo sa ani nestalo,
pretožepoistnáudalosťbolanahlásená2.4.2014akudňu2.5.2014jejšetrenieukončenénebolo,apreto
podľa názoru súdu prvej inštancie aj z tohto dôvodu žalobcovi by náležalo primerané plnenie formou
preddavku, k čomu žalovaný neprikročil. Súd preto nároku na úrok z omeškania žalobcu vyhovel.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ako strane v spore úspešnej
priznal právo na náhradu trov konania v celosti. Uviedol, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd
po právoplatnosti vo veci samej samostatným uznesením.11. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý v odvolaní zhrnul základné
skutkové údaje a právne závery súdov konajúcich vo veci a uviedol, že nesúhlasí s napadnutým
rozsudkom a podáva odvolanie proti výroku I. a výroku II. rozsudku. Má za to, že okresný súd dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Poukázal na to, že krajský súd zrušil pôvodný prvostupňový rozsudok z dôvodu jeho
nedostatočného odôvodnenia a z toho vyplývajúcej nepreskúmateľnosti, čím došlo k porušeniu práva
na spravodlivé súdne konanie. Odvolateľ má za to, že krajský súd v žiadnom prípade nevyslovil záväzný
právny názor, že právo spoločnosti žalovaného na krátenie poistného plnenie v zmysle § 799 ods. 3

Občianskeho zákonníka nie je dané. Tiež má za to, že krajský súd sa iba vyjadril, že jeho existencia
a jeho výška nebola dostatočným spôsobom v pôvodnom rozsudku súdu prvej inštancie odôvodnená.
Odvolací súd teda zaviazal okresný súd, aby sa vysporiadal s otázkou, či konanie vodiča vozidla K.
je možné charakterizovať ako vedomé porušenie zákonných a zmluvných povinností, a či toto konanie
mohlo mať vplyv na vznik poistnej udalosti, resp. na zväčšenie rozsahu jej následkov.

12. Okresný súd s poukazom na názor krajského súdu žalovaný dáva do pozornosti, že skutočnosť,
že na vozovku vbehne zver je možné charakterizovať, ako náhodilú udalosť v súvislosti s vodičom,
ktorý vedie vozidlo, ktorému zver vbehla do jazdnej dráhy. V dôsledku takejto situácie takýto vodič môže
začať intenzívne brzdiť, stočiť volant alebo inak neštandartne reagovať na vzniknutú situáciu. Takáto
situácia môže mať tiež bezprostredný vplyv na vozidlo idúce v opačnom jazdnom pruhu. Žalovaný má

však za to, že vbehnutie zveri nepredstavuje náhodilú udalosť pre vodiča vozidla, ktorý išiel za vozidlom,
ktorému zber vbehla do jazdného pruhu. To najmä preto, lebo jemu do jazdnej dráhy zver nevbehla.
Žalovaný má za to, že náhodilou udalosťou pre takéhoto vodiča by mohla byť skutočnosť, že vodič pred
ním idúci začal intenzívne brzdiť. Tiež odvolateľ dal do pozornosti, že znak náhodilosti je základným
predpokladom každej poistnej udalosti. Ak by intenzívne brzdenie nepredstavovalo náhodilú udalosť

v cestnej premávke, v žiadnom prípade by nešlo o poistnú udalosť. Náhodilá udalosť ako predpoklad
vzniku poistnej udalosti však neznamená vylúčenie aplikácie ustanovenia § 799 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, a preto žalovaný tvrdí, že potom, ako súd dospel k záveru, že ide o poistnú udalosť, súd
na námietku je povinný skúmať, či v súvislosti s poistnou udalosťou nedošlo k vedomému porušeniu
povinnosti poisteného, a teda či existujú dôvody na krátenie poistného plnenia v zmysle § 799 ods.

Občianskeho zákonníka. Žalovaný má však dôvodné pochybnosti, či intenzívne brzdenie je vôbec
možné považovať za náhodilú udalosť v cestnej premávke. Keďže vodič nevidí pred vozidlo pred sebou,
je povinný predvídať, že ten bude musieť zabrzdiť, na čo je on povinný reagovať. Odvolateľ tvrdí, že
súd prvej inštancie nesprávne interpretuje náhodilú udalosť - vbehnutie zveri do jazdnej dráhy vodiča
vozidla W.. Táto okolnosť podľa jeho názoru nemá žiaden vplyv na to, že vodič vozidla K. vedome

porušil zákon a poistnou zmluvou určené povinnosti. Odvolateľ poukázal na vyšetrovanie škodovej
udalosti políciou, kde z vyšetrovania je zrejmé, že vodič vozidla K. sa dopustil priestupku podľa § 17
ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, za čo mu bola uložená
aj pokuta. Navyše vodič vozidla K. sám pripustil a uznal vinu za vznik škodovej udalosti a uviedol,
že nestačil dobrzdiť. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že okresný súd neodôvodnil, prečo

nedodržanie bezpečnostnej vzdialenosti v zmysle § 17 ods. 1 zákona o cestnej premávke vodičom
vozidla K. nepredstavuje vedomé porušenie povinností, na základe čoho je možné poistné plnenie v
zmysle § 809 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ako aj v zmysle § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka
krátiť. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na záver uvedený v Znaleckom posudku č. 3, v zmysle
ktorého poškodenie vozidla K. s vozidlom W. korešponduje iba za predpokladu, že vozidlo W. nebolo

brzdené,nebolobrzdenéintenzívne(t.j.bolobrzdenéibačiastočne)alebostálo.Odôvodnenierozsudku
je však v časti záveru v rozpore so zisteným skutkovým stavom, keďže znalec S., ako aj súdom
poverená znalecká organizácia vylúčili, že vozidlo W. prudko brzdilo. Žalovaný má za to, že rozsudok
je zmätočný a nepreskúmateľný, keď v časti o posudzovaní vzniku poistnej udalosti vylúčil, že vozidlo
W. bolo prudko brzdené a v časti rozhodovania o krátení poistného plnenia uzavrel, že vozidlo W.

prudko brzdilo. Vzhľadom na uvedené má za to, že vodič vozidla K. sa dopustil vedomého porušenia
povinností v zmysle § 17 ods. 1 zákona o cestnej premávke. Odvolateľ v tejto súvislosti poukázal
na to, že v zmysle právnej teórie „ vedomé porušenie povinností možno považovať, ak ten, komu je
povinnosť uložená, túto povinnosť nesplní, hoci ju poznal alebo musel poznať a nesplnil ju napriek
tomu, že z okolnosti prípadu vyplýva, že ju splniť mohol. Tento záver bol viackár judikovaný a tiež naň

poukazuje krajský súd vo svojom uznesení. Právna teória tiež zastáva názor, že v súlade so zásadou
„ neznalosť zákona neospravedlňuje“ sa vychádza z nevyvrátiteľnej právnej domnienky, že poistený
vedel o všetkých povinnostiach, ktoré sú mu uložené právnymi predpismi, a to bez ohľadu na to, či to
tak v konkrétnom prípade bolo. Žalovaný poukázal na Občiansky zákonník, ako i poistnú zmluvu, ktoréustanovujú tzv. prevenčnú povinnosť, t.j. povinnosť predchádzať vzniku škody, ktorá v sebe implicitne
zahŕňa povinnosť dodržiavať platné právne predpisy. Tiež poukázal na ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c)
zákona o cestnej premávke a na výpoveď svedka V. Q. - vodiča vozidla K. uskutočnenej dňa 13.5.2015

na okresnom súde, z ktorého výpovede vyplýva, že „ k nehode došlo tým spôsobom, že ja som šiel
zo sídla firmy v Y. do B. S., na križovatke pred Z. som sa zrejme zapozeral do rádia ....“. Sám vodič
teda priznal, že porušil pravidlá cestnej premávky ustanovených v zákone o cestnej premávke. Žalovaný
má za preukázané, že vodič vozidla K. sa neevenoval plne vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v
cestnej premávke, čím porušil aj povinnosť ustanovenú § 4 ods. 1 písm. c) zákona o cestnej premávke.

Tiež žalovaný poukázal na § 193 CSP, podľa ktorého platí, že súd je viazaný rozhodnútím príslušných
orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa
osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti. Z tohto dôvodu bol okresný súd viazaný rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ,
Okresný dopravný inšpektorát Lučenec, o tom, že vodič vozidla K. porušil povinnosť v zmysle § 17 ods.
1 zákona o cestnej premávke. Žalovaný tvrdí, že porušenie povinnosti plne sa venovať riadeniu vozidla

a zachovávať bezpečnostný odstup sú veľmi častou príčinou dopravných nehôd. Žalovaný má tiež za to,
že z vykonaného dokazovania nevyplynula žiadna skutočnosť, ktorá by bránila vodičovi vozidla K., aby
si plnil riadne povinnosti. Mohol sa plne venovať riadeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke,
rovnako mohol dodržať dostatočný bezpečnostný odstup od vozidla W.. Vzhľadom na uvedené žalovaný
tvrdí, že vodič vozidla K. vedome porušil zákonné a zmluvné povinnosti, najmä ustanovenie § 4 ods. 1

písm. c) a § 17 ods. 1 zákona o cestnej premávke.

13. Odvolateľ poukázal na celú dejovú líniu škodovej udalosti a má za to, že mu vzniklo právo krátiť
poistné plnenie minimálne v rozsahu 50 %.

14. Odvolateľ tiež poukázal na to, že opakovane namietal výšku škody na vozidle, ktorú deklaroval
žalobca, ako nepreukázanú, avšak súd prvej inštancie námietku žalovaného považoval za irelevantnú.
Tak ako v celom súdnom konaní odvolateľ opakovane tvrdil, že priznaním poistného plnenia vo výške
uplatnenom žalobcom dôjde k bezdôvodnému obohateniu žalobcu, a to z dôvodov, že žalobca si opravil
vozidlo vo vlastnom autoservise, na základe čoho si vystavil sám sebe faktúru. Žalobca však ani do

faktúry neuviedol sumu, ktorú reálne vynaložil na opravy, ale použil údaje zo systému AUDATEX, čo
odôvodnil s poukazom na ustanovenie Oddielu II. článku 4 ods. 2 VPP. Žalovaný v tejto súvislosti
poukázal na skutočnosť, že v tomto prípade sa nemôže poistné plnenie určovať spôsobom, aký sa
používaibavprípade,akeštenedošlokreálnejopravepoistenéhovozidla.Tým,žežalobcaakopoistený
pristúpil k oprave vozidla K. pred výplatou poistného plnenia, aplikuje sa článok 4 ods. 4 v Oddiele II.

VPP, podľa ktorého poistiteľ nahrádza náklady na opravy, ktoré poistník uhradí sám a ktoré boli súčasne
odsúhlasené poistiteľom. Z uvedeného podľa názoru žalovaného vyplýva, že žalobca má povinnosť
predložiť spoločnosti žalovaného faktúry za materiál a náhradné diely využité pri oprave vozidla K. a
žalovaný za predpokladu, že budú primerané, ich má povinnosť refundovať. Žalobca však nepredložil
žiadne faktúry za materiál a náhradné diely využité pri oprave vozidla a iný dôkaz o reálnych nákladoch,

ktoré jej v súvislosti s opravou vozidla vznikli. Tiež žalovaný poukázal na § 799 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ako aj Oddiel I. článok 7 a ods. 2 VPP, podľa ktorých žalobca je povinný uviesť rozsah
následkov škodovej udalosti, pričom žalobca do dnešného dňa nepredložil žiadny dôkaz o reálnych
nákladoch, ktoré mu v súvislosti so škodovou udalosťou vznikli. Žalovaný má za to, že odôvodnene
namieta spôsob, akým žalobca dokladuje výšku nákladov na opravu vozidla, pretože pre prípad, kedy

opravy na vozidle už boli reálne vykonané, faktúra na základe programu nie je v zmysle VPP správnym
spôsobom na preukazovanie primeranosti nákladov. Žalovaný tvrdí, že keďže žalobca si opravil vozidlo
vo vlastnom autoservise, je zrejmé, že by sa v rámci nákladov na opravu mal hradiť nákupnú cenu dielov
a materiálu, nie však maržu a ani cenu za vykonanú prácu. Obchodná marža žalobcu nie je škoda a
jej náhradou by došlo k bezdôvodnému obohateniu žalobcu, nakoľko v nej chýba príčinná súvislosť.

Žalovaný tvrdí, že žalobca si sumu nad rámec reálne vynaložených nákladov uplatňuje nedôvodne,
pretože sám žalobca pri oprave vozidla náklady nemusel vynakladať, a teda mu škoda v tejto výške
nevznikla. Opakovane žalovaný tvrdí, že v prípade úhrady vystavenej faktúry z programu AUDATEX
by sa žalobca na úkor žalovaného bezdôvodne obohatil. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS
SR sp.zn. 5Cdo 200/2011 a má za to, že postup žalobcu odporuje dobrým mravom, keďže požaduje

vyššiu sumu ako výšku škody, ktorá mu reálne vznikla. Zároveň odvolateľ tvrdí, že postup žalobcu je v
rozpore s daňovými predpismi, nakoľko podľa jeho názoru nie je možné, aby si daňový subjekt vystavil
faktúru sám sebe. Žalovaný predpokladá, že žalobca túto faktúru nemá ani zahrnutú v účtovníctve. Z
tohto dôvodu žalovaný navrhol, aby súd uložil žalobcovi povinnosť predložiť dôkaz o tom, že túto faktúrueviduje v účtovníctve. Taktiež poukázal aj na odhad OR PZ Lučenec, ktorý výšku škody v zázname
uviedol, že nedošlo k hmotnej škode prevyšujúcej jedennásobok väčšej škody podľa trestného zákona,
t.j. 3.990,-Eur. Teda aj z tohto záznamu je podľa žalovaného zrejmé, že požadovaný rozsah 15.127,04

Eur je neprimeraný, a preto žalovaný tvrdí, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v preukázaní výšky
žalovaného nároku.

15. Z týchto dôvodov žalovaný žiadal, aby odvolací súd v súlade s § 388 CSP napadnutý rozsudok
zmenil a žalobu o zaplatenie sumy 7.563,52 Eur s príslušenstvom zamietol. Zároveň žiadal, aby súd

rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Tiež požadoval priznať nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

16. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného podaním zo dňa 22.10.2018, v ktorom žiadal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a aby priznal žalobcovi nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

17. Vo vyjadrení uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny, pričom k odvolaniu uviedol,
že je toho názoru, že žalovaný neuviedol v jeho odôvodnení žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
zmenu rozsudku súdu prvej inštancie. Okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym
skutkovým zisteniam a vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci. Žalobca tvrdí, že súd prvej

inštancie sa so všetkými dôvodmi uvedenými v odvolaní dostatočne v rozhodnutí vysporiadal, pričom
jasne uviedol, aké úvahy ho viedli k rozhodnutiu, že právo žalobcu na zaplatenie poistného plnenia vo
zvyšnej časti v súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 28.3.2014 na motorovom vozidle značky K.
XXXG., EČV: V. XXXU. je dané.

18. Žalobca poukázal na to, že zníženie poistného plnenia môže poisťovateľ uplatniť len za súčasného
splneniazákonnýchpredpokladovuvedenýchv§799ods.3Občianskehozákonníka.Splnenievšetkých
podmienok na zníženie poistného plnenia musí preukázať poisťovateľ. V súdenej veci v tomto smere
žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. V tejto súvislosti poukázal na právny názor vyslovený odvolacím
súdom v konaní 41Cob 220/2017, ktorý bol pre súd prvej inštancie záväzný, a z ktorého vyplýva, že v

danom prípade nebolo zo strany vodiča poisteného vozidla preukázané, že išlo o vedomé porušenie
povinností. Naviac na zníženie poistného podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka môže poisťovateľ
uplatniť len za súčasného splnenia ďalších zákonných predpokladov ( komentár H. E. k OZ ), a to, že
poistený vedome porušil povinnosť dohodnutú v poistnej zmluve - za vedomé porušenie povinností sa
považuje, ak poistený svoju povinnosť nesplnil, hoci ju poznal alebo musel poznať a nesplnil ju napriek

tomu, že z okolností prípadu vyplýva, že ju splniť mohol, toto porušenie malo podstatný vplyv na vznik
poistnej udalosti alebo zväčšenie rozsahu jej následkov, porušenie povinnosti malo rozhodujúci význam
spomedzi príčin, ktoré spôsobili vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie jej následkov, medzi porušením
povinnosti a vznikom poistnej udalosti je príčinná súvislosť a zníženie možno vykonať len v rozsahu, v
akom malo porušenie povinnosti vplyv na vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie rozsahu jej následkov,

zníženie musí byť primerané.

19. Splnenie všetkých týchto podmienok na zníženie poistného plnenia musí preukázať poisťovateľ, t.j.
žalovaný. Žalobca tvrdí, že v predmetnej veci nebolo preukázané naplnenie všetkých predpokladov na
aplikáciu § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a preto by zníženie poistného plnenia bolo nezákonné.

Žalobca zdôrazňuje, že nebolo preukázané porušenie akejkoľvek povinnosti žalobcu a v prípade, že
by bolo preukázané porušenie akejkoľvek povinnosti, nie sú splnené ostatné predpoklady na zníženie
poistného plnenia. Tiež poukázal na právny názor vyslovený odvolacím súdom, v zmysle ktorého,
ak poistiteľ zistí okolnosti pre zníženie poistného plnenia, je oprávnený poistné plnenie primerane
znížiť, nesmie ho však odmietnuť. Právo na zníženie poistného plnenia môže poistiteľ uplatniť len pred

vyplatením poistného plnenia.

20. K námietke žalovaného, že si dal žalobca poškodené motorové vozidlo opraviť vo vlastnom
autoservise žalobca opätovne zdôraznil, že si uplatňuje právo na poistné plnenie z dôvodu refundácie
nákladov na opravu motorového vozidla, ktoré mal v zmysle zmluvy o havarijnom poistení u žalovaného

poistené. Žalobca si teda neuplatňuje právo na náhradu škody podľa § 420 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Žalobca, ako poistený má právo na poistné plnenie korešpondujúce primeraným nákladom
na opravu poisteného motorového vozidla zníženým o dojednanú spoluúčasť ( odd. II, článok 5, bod
5 VPP ). Primeranosť nákladov na opravu bola preukázaná odborným vyjadrením súdneho znalcaH.. P. S., čo korešponduje analogicky aj s článkom 9 bod 1, odd. I VPP, keďže medzi žalobcom a
žalovaným došlo k nezhode o výške poistného plnenia. Argumentáciu žalovaného vo vzťahu k výške
škody a spôsobu jej sanácie zo strany žalobcu, a to opravou vozidla vo vlastnej réžii, v čom žalovaný vidí

možnosť bezdôvodného obohatenia považuje žalobca za právne irelevantnú, keďže všeobecné poistné
podmienky ako pojem poistného plnenia uvádzajú primerané náklady, nie skutočne vynaložené, čo
žalobca splnil. Naviac odborným posudkom súdneho znalca H.. S. bola potvrdená primeranosť nákladov
vynaložených žalobcom.

21. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu podaním zo dňa 2.11.2018, v ktorom žalovaný zotrval
na všetkých argumentoch vyslovených v podanom odvolaní. Má za to, že v konaní bolo spoľahlivo
preukázané, že vodič porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c) zákona o cestnej premávke a ustanovenie
§ 17 ods. 1 zákona o cestnej premávke. Zotrval na tom, že žalovaný má nárok na krátenie poistného
plnenia o 50 %, ktoré zodpovedá vplyvu porušených povinností zo strany vodiča na vznik škodovej
udalosti.

22. Ohľadom výšky škody, z ktorého sa počíta poistné plnenie sa žalobca podľa názoru žalovaného
dopúšťa zásadnej chyby, keď výšku svojho nároku na poistné plnenie odvodzuje výlučne z ustanovenia
Oddielu II, článku 4 ods. 5 VPP. Takéto plnenie sa však použije iba v prípade, ak nedošlo k reálnej oprave
poistenéhovozidla.Akdôjdekopravepoistenéhovozidlapredposkytnutímpoistnéhoplnenia,postupuje

sa v zmysle Odd. II., článku 4, ods. 9 VPP, podľa ktorého poistiteľ nahrádza náklady na opravy, ktoré
poistník uhradil sám a ktoré boli súčasne odsúhlasené poistiteľom. Je teda podľa žalovaného logické,
že v prípade, ak oprava poisteného vozidla už bola realizovaná skôr, než došlo k poskytnutiu poistného
plnenia, poisťovňa uhrádza sumu vyčíslenú podľa faktúr skutočne vyplatených poisteným. Žalovaný
tvrdí, že žalobca mal povinnosť predložiť spoločnosti žalovaného faktúry za materiál a náhradné diely

využité pri oprave vozidla a žalovaný za predpokladu, že budú primerané ich má povinnosť refundovať.
Žalovaný tiež tvrdí, že vyjadrenie H.. P. S. je v tomto prípade irelevantné, kedže sa nezaoberá a
neposudzuje reálne vynaložené náklady na vykonanie opravy vozidla, ale posudzuje iba primeranosť
nákladov vypočítaných prostredníctvom systému AUDATEX. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal
napadnutý rozsudok zmeniť tak, ako uviedol v písomnom odvolaní.

23. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 26.11.2018, v ktorom zotrval na
svojej argumentácii vyjadrenej vo vyjadrení zo dňa 22.10.2018 a žiadal napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť. Vo vyjadrení doplnil, že žalobca aj v prípade, že by došlo k príčine dopravnej nehody
výlučne porušením povinnosti zo strany vodiča jeho motorového vozidla, nešlo o vedomé porušenie

jeho povinností, a to ani o vedomú nedbalosť. Vodič motorového vozidla žalobcu síce mohol spôsobiť
dopravnú nehodu, t.j. mohol porušiť právny predpis a zároveň ho aj mohol naozaj poznať, dokonca
v danej chvíli ho mohol mať aj na pamäti, ale nie vedome vyhodnotil skutkovú situáciu tak, že daný
odstup jeho motorového vozidla za pred ním idúcim motorovým vozidlom mu postačuje. Inak povedané,
otázka „ vedomého“ porušenia by sa mala vzťahovať nie len na poznanie predpisu ( čo sa predpokladá

automaticky ), ale aj na vedomé poznanie skutkového stavu, konkrétnych skutkových okolností v tom
zmysle, že áno, z tohto konkrétneho odstupu, asi nedobrzdím. Takáto vedomosť vodiča poisteného
motorového vozidla nebola preukázaná. Vodič poisteného motorového vozidla nemohol vedieť, že daná
vzdialenosť mu bude stačiť na dobrzdenie za pred ním idúcim motorovým vozidlom, nie je predsa znalec
ani počítač, aby si to v danom okamihu vypočítal. Za obzvlášť dôležitú považuje žalobca skutočnosť,

že v súdenej veci nebola zistená presná príčina dopravnej nehody, a to ani znaleckým dokazovaním. V
tejto súvislosti uviedol, že presný dejový mechanizmus vzniku dopravnej nehody nie je možné určiť, čo
potvrdil aj súdny znalec H.. Y. X. zo znaleckej organizácie, EXPERT GROUP. V súdenej veci bolo možné
určiť, že korešponduje poškodenie obidvoch motorových vozidiel, a teda je daný nárok na plnenie z
havarijného poistenia, ktoré sa poskytuje bez ohľadu na zavinenie na dopravnej nehode. Z tohto dôvodu

nie je možné pričítať výlučné zavinenie dopravnej nehody len vodičovi poisteného motorového vozidla V.
Q. a následne nemôže byť daný dôvod na zníženie poistného plnenia. V tejto súvislosti poukázal aj na
výpoveď vodiča motorového vozidla W. D. Q. J., z ktorého výpovede možno uviesť, že dopravnú nehodu
spoluzavinil aj vodič motorového vozidla Q. J. a k nehode nedošlo len výlučným zavinením vodiča
poistenéhomotorovéhovozidla.Vozvyškusapridržalsvojejargumentácieuvedenejvpredchádzajúcom

písomnom vyjadrení.

24. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ) prejednal vec podľa ustanovenia § 379, a § 380 ods. 1,a § 385 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovania vykonané súdom prvej inštancie a takýto postup nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem a
dospelkzáveru,žeodvolaniežalovanéhoniejedôvodné,pretonapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie

potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

25. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ktorý nadobudol účinnosť 1.júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

26. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

27. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

28.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

29. Podľa § 838 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie

okrem prípadov, ak dokazovanie zapakuje alebo doplní.

30. Z preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k
zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade
pretovychádzalzoskutkovéhozisteniasúdomprvejinštancie.Popreskúmanívecinazákladepodaného

odvolania žalovaným dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu
skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191 ods. 1 CSP a
svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP.

31. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto

dôvody odkazuje.

32. Odvolací súd k tvrdeniam odvolateľa uvádza, že sa nestotožňuje s námietkami vznesenými v
podanom odvolaní. Odvolací súd vyslovil svoj právny názor už v uznesení č.k. 41Cob/220/2017-539
zo dňa 30.5.2018, z ktorého záverov súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní vo veci. Je síce

pravdou, že týmto uznesením odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v napadnutej časti z dôvodu
nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, avšak odvolací súd vyslovil právny názor, ktorým bol súd
prvej inštancie viazaný. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že vbehnutie zveri do jazdnej dráhy vodiča motorového
vozidla W. nemohlo mať vplyv na vodiča vozidla K., odvolací súd s týmto názorom nestotožňuje, nakoľko
ide o dejovú líniu, ktorá začala vbehnutím zveri na vozovku, následným neštandartným správaním

sa vodiča vozidla W. a následne nedobrzdením vodiča motorového vozidla K.. Nie je teda možné
oddeliť tak, ako tvrdí odvolateľ dejovú líniu, že vodič vozidla K. nedobrzdil z dôvodu, že neodhadol
vzdialenosť, ktorú je povinný dodržiavať za predchádzajúcim motorovým vozidlom podľa zákona o
cestnej premávke. Odvolací súd má za to, že v danom prípade ide o škodovú udalosť, ktorá musí byť
krytá havarijným poistením. Samotná skutočnosť, že vodič vozidla K. nedobrzdil a bola mu uložená

blokovápokuta,keďžeakovodičzozaduvrazildoprednímstojacehoauta(idúceho),nemôžemaťvplyv
na zbavenie sa zodpovednosti poistiteľa plniť za vzniknutú škodu. Odhliadnuc od uvedeného v konaní
nebolo vierohodne preukázané porušenie povinnosti vodiča motorového vozidla žalobcu. Odvolací súd
má za to, že súd prvej inštancie sa v celom rozsahu vysporiadal so všetkými právnymi a skutkovými
okolnosťamiveci,pričomodvolacísúdsasozávermivyslovenýmisúdomprvejinštancievcelomrozsahu

stotožňuje.

33. Pokiaľ žalovaný namieta, že žalobcom uplatnená výška nezodpovedá skutočne vynaloženým
nákladom na opravu motorového vozidla, ktoré žalobca nepreukázal, odvolací súd uvádza, že žalobca
si dal opraviť poškodené motorové vozidlo vo vlastnom autoservise, čo zákonom nie je zakázané.

Pokiaľ však žalovaný odmietol poskytnúť žalobcovi akékoľvek poistné plnenie, teda konal v rozpore
s povinnosťami poistiteľa ustanovenými v § 795 Občianskeho zákonníka, nakoľko nebol oprávnený
poistné plnenie odmietnuť. Bol oprávnený len poistné plnenie primerane znížiť, avšak až za preukázania
vedomého porušenia povinností zo strany vodiča vozidla K., čo však v konaní podľa názoru odvolaciehosúdu preukázané nebolo. Teda protiprávnym konaním žalovaného - odmietnutím poskytnutia poistného
plnenia, žalovaný zapríčinil, že žalobca si musel dať opraviť vozidlo bez predchádzajúceho odsúhlasenia
poistného plnenia tak, ako to upravuje Oddiel II. článok 4 ,ods. 9 VPP, na ktoré poukazuje odvolateľ.

Keďženákladynaopravynebolipoistiteľomodsúhlasenétak,akománamyslitotoustanovenie,odvolací
súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu primeraných
nákladov, ktoré odobril v konaní súdny znalec H.. S.. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval
odvolanie žalovaného za nedôvodné.

34. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa
ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

35. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa ustanovenia § 396 a § 262 ods. 1 a
§ 255 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O
výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

36. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).