Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 30, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/575/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113226700
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1113226700.5

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
D. I., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava,sosídlomVazovova7/A,81616Bratislava,dieťarodičov:matka-A..D.Z.,nar.XX.XX.XXXX,
trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX Z., v súčasnosti bytom P. XX, XXX XX I., zastúpená Mgr. Martinom

Černákom, advokátom so sídlom Zochova 5, 811 03 Bratislava, a otec - L. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom D. XXX/XX, XXX XX Z., zastúpený JUDr. Libušou Dočkalovou, advokátkou so sídlom Lachova 32,
851 03 Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava I, so sídlom Kvetná 13, 820 05 Bratislava,
v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a o
návrhu otca na pozastavenie výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu matke a na
zverenie maloletého dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného

súdu Bratislava I zo dňa 27.09.2018, č.k. 1P/123/2013-812, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I uznesením zo 27.09.2018, č.k. 1P/123/2013-812 priznal štátu nárok na

náhradu trov konania voči každému z rodičov v rozsahu 50 % a súčasne uložil matke a otcovi povinnosť
zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I náhradu trov konania štátu, každý v sume X XXX,XX eur,
do 60 dní od právoplatnosti uznesenia.

2. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 2 ods. 1, § 49 ods. 1 a 3, § 52 ods. 1, § 56, § 57 zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a § 251 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný

sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a vecne tým, že v priebehu konania vyplatil zo štátnych finančných
prostriedkov znalečné v celkovej výške X XXX,XX eur. Uviedol, že pri rozhodovaní o nároku štátu na
náhradu trov konania skúmal existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, keď z
obsahu spisového materiálu zistil, že otec je osobou v dôchodkovom veku, okrem starobného dôchodku
nemá iný príjem a v konaní bol oslobodený od súdnych poplatkov v celom rozsahu. S poukazom na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 M Obdo V/19/2008 konštatoval, že samotné

oslobodenie od súdneho poplatku nezakladá dôvod pre použitie ustanovenia § 257 CSP (predtým § 150
OSP). Mal za to, že účelom oslobodenia od súdnych poplatkov v zmysle ustanovenia § 254 ods. 1 CSP
je, aby účastníkovi nebolo len pre jeho majetkové a sociálne pomery znemožnené uplatňovať alebo
brániť svoje právo. Zistil, že konanie vo veci začalo dňa 05.08.2013, t.j. za účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok, účinného do 30.06.2016, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok účinným od 01.07.2016. Uviedol, že o znaleckej odmene rozhodoval za

účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a pri rozhodovaní o nároku štátu na náhradu trov konania
aplikoval s poukazom na ustanovenia § 395 ods. 1 CMP novú právnu úpravu. Konštatoval, že obajarodičia majú rovnaký pomer účastníctva v konaní a úprava výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletej bola v záujme obidvoch rodičov i maloletej. Ustálil, že znalecké dokazovanie bolo nariadené
v záujme všetkých účastníkov konania za účelom posúdenia vzťahu maloletej k obidvom rodičom a

zistenia, ktorý z rodičov má lepšie predpoklady pre výchovu maloletej. Dospel k záveru, že obaja rodičia
sú rovnako zodpovední za to, že maloletá bola umiestená v D. stredisku B. v I., matku odmietala a vznikla
dôvodná obava, že otec ju nevhodným spôsobom ovplyvňuje. Poukázal na skutočnosť, že kontrolné
znalecké dokazovanie bolo nariadené na návrh právnej zástupkyne otca a s jeho nariadením súhlasili
všetci účastníci konania, resp. ani jeden z nich s ním nevyslovil jednoznačný nesúhlas. Vzhľadom na

to, že rozhodnutie vo veci samej záviselo aj od vykonaného znaleckého dokazovania a následného
kontrolného znaleckého dokazovania, obidvom rodičom uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov
konania spočívajúcich v uhradenej sume znalečného v celkovej výške X XXX,XX eur, a to každému v
jednej polovici, t.j. vo výške X XXX,XX eur.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v časti výrokov, ktorými súd prvej inštancie rozhodol o nároku štátu na

náhradu trov konania voči otcovi a o jej výške, v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho
zástupcu odvolanie otec, navrhujúc odvolaciemu súdu rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej
časti zmeniť tak, že štátu voči nemu neprizná nárok na náhradu trov konania. Súdu prvej inštancie
vytkol, že mu nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jeho procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), že konanie má

inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP),
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§
365 ods. 1 písm. f/ CSP) a že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Namietal, že súd prvej inštancie neskúmal existenciu dôvodov
osobitného zreteľa ani výnimočných okolností v zmysle § 257 CSP, ale iba konštatoval stav zistený pri

rozhodovaní súdu prvej inštancie o jeho oslobodení od súdnych poplatkov a dôkaznú situáciu vyhodnotil
jednostranne v jeho neprospech. Súdu prvej inštancie vytkol, že neprihliadol na jeho oslobodenie od
súdnych poplatkov, o ktoré požiadal iba za účelom svojej ochrany pred zaťažením trovami konania.
Bol toho názoru, že vzniknuté trovy konania nezavinil a z tohto dôvodu neboli splnené predpoklady na
ich náhradu v zmysle § 54 CMP. S poukazom na vyšetrovaciu zásadu uplatňovanú v mimosporových

konaniach považoval svoj súhlas s nariadením kontrolného znaleckého dokazovania za irelevantný,
keďže prvostupňový súd bol oprávnený vykonať v záujme maloletej aj dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli.
Za dôkaz existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa na jeho strane označil tiež skutočnosť, že mu
súd prvej inštancie pri nariadení znaleckého dokazovania neuložil povinnosť zložiť preddavok na trovy
znaleckého dokazovania, a teda evidentne prihliadol na jeho osobné a majetkové pomery.

4. Matka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66
CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 CSP, a odvolanie otca vyhodnotil

ako nedôvodné.

6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

8.Podľa§257CSPvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného

zreteľa.

9. Pokiaľ ide o jednotlivé odvolacie námietky otca, tieto nemali vplyv na správnosť napadnutého
rozhodnutia. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil všetky skutočnosti relevantné pre rozhodnutie o
nároku štátu na náhradu trov konania voči otcovi ako aj o jej výške, keď náhradu trov konania štátu

rozdelil medzi rodičov rovným dielom. K námietke otca o nezohľadnení jeho oslobodenia od súdnych
poplatkov súdom prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania odvolací súd poukazuje na
skutočnosť, že podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle ust. § 254 ods. 1 nemožno
stotožňovať s dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, resp. výnimočnými okolnosťami v zmysle §257 CSP, ktorých existenciu je potrebné posudzovať osobitne. Vo vzťahu k otcom prezentovanému
dôvodu pre podanie návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov, ktorým bolo poskytnutie ochrany
pred zaťažením trovami konania, odvolací súd uvádza, že kým v prípade rozhodovania o nariadení

znaleckého dokazovania má splnenie podmienok na oslobodenie od súdnych poplatkov u účastníka v
zmysle ust. § 49 ods. 2 CMP za následok nemožnosť uložiť mu povinnosť zložiť preddavok na trovy
dôkazu, vplyv splnenia daných podmienok na rozhodovanie o nároku štátu na náhradu trov konania
z ustanovení Civilného mimosporového poriadku nevyplýva. Pokiaľ ide o tvrdenie otca, že súd prvej
inštancie fakticky potvrdil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa na jeho strane tým, že mu

neuložil povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania, odvolací súd sa s týmto takisto
nemohol stotožniť. Vzhľadom na to, že uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy dôkazu účastníkovi
je v zmysle ust. § 49 ods. 2 CMP iba fakultatívnou možnosťou súdu, nemožno jeho samotné neuloženie
považovať za dôkaz existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, resp. výnimočných okolností,
ktoré navyše v zmysle citovaného zákonného ustanovenia vôbec nepredstavujú kritérium zohľadňované
pri rozhodovaní o uložení preddavku na trovy dôkazu. Odvolací súd sa takisto nemôže stotožniť s

argumentáciou otca považujúceho svoj súhlas s nariadením kontrolného znaleckého dokazovania za
irelevantný poukazujúc na vyšetrovaciu zásadu uplatňovanú v mimosporových veciach v zmysle §
36 CMP, keďže ide o oprávnenie súdu vykonať za účelom zistenia skutočného stavu veci aj dôkazy
nenavrhnuté účastníkmi, ktoré nijakým spôsobom nezasahuje do práva účastníka navrhovať dôkazy.
Pokiaľ otec namietal, že u neho neboli splnené predpoklady na náhradu trov konania v zmysle § 54 CMP,

keďže vzniknuté trovy konania nezavinil, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie
dané ustanovenie v napadnutom rozhodnutí vôbec neaplikoval.

10. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa §
387 ods. 1 CSP, ako vecne správne potvrdil.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).