Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, March 21, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/172/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5106201699
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5106201699.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov

senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcov 1/ Ing. I. Q., nar. XX.
XX. XXXX, bytom R. I. XXX, Y., 2/ A. Q., nar. XX. XX. XXXX, G., I., P. I. XX/XX, obaja zastúpení JUDr.
Michalom Krnáčom, advokátom so sídlom V. I. XXX/XX, G., proti žalovanému JUDr. Q. W., LL.M., nar.
XX. XX. XXXX, bytom G., V. XX, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Ing. Martin Chlapík, s.r.o. so
sídlom Sládkovičova 13, Žilina, IČO: 47 253 339, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcov
proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 18C/11/2006-875 zo dňa 03. septembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ s ú podielovými spoluvlastníkmi

nehnuteľností vedených na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie G. ako parcela 1329/1
zastavané plochy a nádvoria o výmere 90 m2, parcela KNC 1329/2 zastavané plochy a nádvoria o
výmere 144 m2, parcela KNC 1329/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 136 m2 a parcela č. 1329/4
zastavané plochy a nádvoria o výmere 52 m2 v podiele každý v 1/2-ici.

Žalobcom p r i z n á v anárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh zamietol, žalobcom uložil povinnosť spoločne a
nerozdielne nahradiť žalovaným a aj štátu trovy konania.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že spol. G.R.F. spol. s r.o. previedla predmetné
nehnuteľnosti na P. W. a jeho manželku do ich bezpodielového spoluvlastníctva v čase, keď daná
spoločnosť bola vlastníkom, a to aj napriek oznámeniu konateľovi spoločnosti, že NS SR zrušil
rozhodnutie o príklepe, avšak prevod bol vykonaný pred doručením takého rozhodnutia, pričom daná
spoločnosť nebola ani účastníkom konania na NS SR. Teda spol. G.R.F. previedla vlastnícke právo na
P. W. a jeho manželku v čase, keď bola riadnym vlastníkom, P. W. a jeho manželka popreli akúkoľvek
vedomosť o zrušení rozhodnutia o príklepe a následne vlastnícke právo previedli na žalovaných,

ktorí taktiež danú vedomosť popreli. Vykonaným dokazovaním boli síce zistené viaceré rozpory medzi
žalovanými a svedkami a mnohé skutočnosti, z ktorých možno iba hypoteticky predpokladať absenciu
dobromyseľnosti, čo je však v takejto závažnej otázke v danom spore nedostatočné. Nie je možné
vychádzať iba z hypotetických úvah, či predpokladov a nedostatok dobromyseľnosti nebol v konaní
preukázaný. Spol. G.R.F v rámci svojich práv previedla vlastnícke právo v čase, keď bola vlastníkom,
a teda tento prevod a ďalšie prevody nie je možné ináč posúdiť, než ako platné prevody, a to s
poukazom na rozhodnutie NS SR 4Cdo 274/2006, podľa ktorého dodatočné zrušenie nadobúdacieho

titulu (príklepu) svedčiaceho v prospech vydražiteľa nemá za následok súčasne aj zánik vlastníckeho
práva ďalších nadobúdateľov nehnuteľnosti, ktorí ju získali v dobrej viere. Na základe ust. § 142, § 150,
§ 151 a § 149 O. s. p. súd žalobcov zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť žalovaným v rade 1/ a
2/ trovy konania vo výške 7.617,- eur titulom trov právneho zastúpenia a vo výške 99,50 eur titulomsúdneho poplatku za odvolanie proti rozsudku, a to na účet právneho zástupcu žalovaných v rade 1/ a
2/, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Takisto ich zaviazal nahradiť trovy štátu, ktoré
predstavovali priznané svedočné svedkovi X. W. v sume 23,84 eur.

2. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobcovia. Pokiaľ prvostupňový
súd zmenil svoje doterajšie právne závery, a to bez toho, aby vo veci vykonal ďalšie dokazovanie, pričom
sa odvíjal od záverov odvolacieho súdu, ktoré však nikdy neboli vyslovené, jeho rozhodnutie má celkom
jednoznačne charakter nedôvodne neočakávaného, a teda arbitrárneho rozhodnutia. Z dokazovania

je zrejmé, že to bol vždy Q. W. a nie žalovaní, kto predmetné nehnuteľnosti užíval a správal sa k
nim ako vlastník, ktorá skutočnosť vyplýva zo svedeckých výpovedí. Takisto je zrejmé, že bolo veľmi
nepravdepodobné, aby bratia W. a ich matka (žalovaná v tomto konaní) nevedeli o zrušení príklepu v
daňovej exekúcii. Q. W. sa spoločne so svojimi bratmi a matkou cielene snažil zvrátiť negatívne dôsledky
zrušenie príklepu v daňovej exekúcii. Hneď prvý prevod vlastníckeho práva zo strany spol. G.R.F, spol.
s r.o. na V. a X. W. bol celkom jednoznačne vykonaný s cieľom zmariť účinky príklepu. V odvolaní sa

venovali aj údajnej nedôveryhodnosti svedkyne X.. S poukazom na relevantné rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR zhrnuli aj svoju právnu kvalifikáciu. Mali za to, že rozsudok je celkom jednoznačne založený
na nesprávnych právnych záveroch prvostupňového súdu a konanie je postihnuté vadou spočívajúcou
v tom, že vydaním arbitrárneho rozsudku sa žalobcom de facto odňala možnosť konať pred súdom.
Navrhli rozsudok zmeniť a ich návrhu vyhovieť.

3. Pôvodní žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom vyjadrení žiadali napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Podľa ich názoru súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie a správne rozhodol.

4.Krajskýsúd,akosúdodvolací,popreskúmanívecirozsudkom9Co/704/2015zodňa18.februára2016
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Toto rozhodnutie bolo zrušené nálezom Ústavného
súdu SR III. ÚS 60/2018-38 zo dňa 22. mája 2018, na základe čoho odvolací súd opätovne preskúmal
vec v zmysle § 379 CSP a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 388 CSP zmenil tak,
že návrhu vyhovel.

5. Ako vyplynulo z doterajšieho priebehu konania v predmetnej veci išlo výlučne o bezprostredné
právne posúdenie dobromyseľnosti žalovaného a jeho právnych predchodcov ako nadobúdateľov
sporných nehnuteľností po tom, čo rozsudkom Najvyššieho súdu SR 7Sž 100/98 zo dňa 28. 01. 1999
bolo zrušené rozhodnutie Ústredného daňového riaditeľstva SR, pracovisko Žilina zo dňa 10. 06.

1998 o príklepe na nehnuteľnú vec a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Podľa tvrdenia žalobcov
vydražiteľ o tejto skutočnosti vedel, aj napriek tomu previedol nehnuteľnosti na tretie osoby. V priebehu
odvolacieho konania došlo k ďalšiemu prevodu sporných nehnuteľností na súčasného žalovaného,
ktorý prostredníctvom právneho zástupcu poukazoval na to, že nehnuteľnosti nadobudol od pôvodných
žalovaných ako vlastníkov, a preto v žiadnom prípade nemožno pochybovať o jeho dobromyseľnosti.

6. S poukazom na uvedené skutočnosti sa musel odvolací súd vyporiadať s otázkou, ktorý z princípov
ovládajúcich nadobudnutie vlastníckeho práva má v danom prípade prednosť, t. j. či sa jedná o princíp
ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere alebo princíp, podľa ktorého nikto nemôže previesť na iného
viac práv, než má.

7. Koncepcia právnej domnienky dobromyseľnosti je spojená so zachovávaním náležitej opatrnosti,
ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, pričom k
nadobúdaniu vlastníckeho práva prostredníctvom ochrany dobrej viery nadobúdateľa môže dochádzať
len celkom výnimočne, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný.

Dobrá viera musí byť pritom hodnotená veľmi prísne, pričom poskytnutie ochrany dobromyseľnému
nadobúdateľovi sa zároveň s prihliadnutím na individuálne okolnosti musí javiť ako spravodlivé.

8. Vychádzajúc z týchto skutočností potom odvolací súd s prihliadnutím na okolnosti konkrétnej
veci ako i príbuzenské vzťahy nadobúdateľov dospel k presvedčeniu, že žalovaný nemohol byť pri

nadobudnutí vlastníckeho práva dobromyseľný, keď mal vedomosť o dlhotrvajúcich prebiehajúcich
súdnych konaniach. Ako vyplynulo i z vykonaného dokazovania právny predchodca žalovaného M. W.
odkúpilspornénehnuteľnostikúpnouzmluvouz05.02.2001,ajkeďakokonateľspoločnostiG.R.F.s.r.o.
vedel o zrušení rozhodnutia o udelení príklepu, čo mu bolo oznámené prostredníctvom daňového úradu(pôvodne ako konateľ uvedenej spoločnosti previedol tieto nehnuteľnosti na P. W. s manželkou, ktoré
následne odkúpil). Z takto zisteného skutkového stavu možno konštatovať, resp. stotožniť sa s názorom
žalobcov, že sa jednalo o špekulatívne prevody s účelom zmariť vydanie nehnuteľností žalobcom a

takýto postup nemôže požívať zákonnú ochranu, lebo by to neviedlo k spravodlivému rozhodnutiu.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a
priznal žalobcom, ktorí mali v konaní úspech, náhradu trov celého konania v rozsahu 100 %.

10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval

v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).