Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 21, 2017

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 4C/125/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7809208391
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Judita Gabonaiová Hrenčuková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2017:7809208391.29

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou Mgr. Ing. Juditou Gabonaiovou Hrenčukovou, v právnej veci žalobkyne
H. Š., narodenej X. XX. XXXX, bytom P. XX, B., právne zastúpenej JUDr. Máriou Ďurajovou, advokátkou,
so sídlom Šafárikova 71, Rožňava proti žalovanému O.M.D. KOVO, spol. s r.o. Rožňava, Krátka 567,
Brzotín, IČO: 17 080 941, právne zastúpenému JUDr. Jurajom Dubovským, advokátom, so sídlom
Páterová 54, Rožňava, v konaní o zaplatenie 54.438,16 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a v ä z u j e žalovaného zaplatiť žalobkyni 55.586,22 Eur s úrokom z omeškania vo
výške 9,00 % ročne: zo sumy 3.983,27 Eur od 23.10.2007 do 20.02.2009, zo sumy 7.966,56
Eur od 23.10.2007 do 20.02.2009, zo sumy 7.966,56 Eur od 23.10.2007 do 20.02.2009, zo sumy
7.487,39 Eur od 21.02.2009 do 06.04.2009, zo sumy 6.923,39 Eur od 07.04.2009 do 18.05.2009, zo
sumy 6.641,39 Eur od 19.05.2009 do 15.06.2009, zo sumy 6.359,39 Eur od 16.06.2009 do 14.07.2009,
zo sumy 6.077,39 Eur od 15.07.2009 do 28.08.2009, zo sumy 5.795,39 Eur od 29.08.2009 do
zaplatenia, zo sumy 7.966,56 Eur od 01.01.2009 do zaplatenia, zo sumy 7.966,56 Eur od 01.01.2010

do zaplatenia, zo sumy 7.966,56 Eur od 01.01.2011 do zaplatenia, zo sumy 7.966,56 Eur od 01.01.2012
do zaplatenia, zo sumy 7.966,56 Eur od 01.01.2013 do zaplatenia, zo sumy 7.966,56 Eur od
01.01.2014 do zaplatenia, zo sumy 1.991,63 Eur od 01.01.2015 do zaplatenia, v lehote do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobkyne z a m i e t a .

III. Súd p r i z n á v a žalobkyni náhradu trov tohto konania podľa pomeru úspechu vo veci vo výške
100 % .

IV. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Rožňava trovy konania vo výške 1.046,30
Eur, ktoré preddavkovo platil štát, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa pôvodne podanou žalobou žiadala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej 460 000,-
Sk, t.j. 15 269,20 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne za obdobie od 18. 4. 2007 do
zaplatenia a mesačné nájomné vo výške 20 000,- Sk, t.j. 663,88 Eur, splatných vždy do 15. dňa v
mesiaci, počínajúc mesiacom jún 2007. Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyni, ako oprávnenej osobe, v
rámci reštitučného konania, bolo priznané vlastnícke právo k nehnuteľnostiam - zastavaným plochám
a dvojpodlažnej budove, v k.ú. E., zapísaných na LV č. XXXX, vedenom Správou katastra Rožňava a

to parc.č. XXXX/X o výmere 303 m2 - zastavaná plocha (dvor), parc.č. XXXX/X o výmere 1756 m2 -
zastavanáplocha(dvor),parc.č.XXXXovýmere198m2-zastavanáplochabudovas.č.XXX.Vlastnícke
právo k týmto nehnuteľnostiam, bolo priznané právoplatne dňa 23. 6. 2005 žalobkyni, rozhodnutímOkresného úradu v Rožňave, oboru PPLH, č.s. 2003/00025, ev.č. 2003/006657 zo dňa 4. 2. 2003. Toto
rozhodnutie bolo preskúmavané súdom rozsudkom sp. zn. 1Sž-o-KS 144/2004 vydaným Najvyšším
súdom Bratislava, bol potvrdený rozsudok KS Košice z 11. 3. 2004, č.k. 3Sp 6/03-38, ktorým KS Košice

potvrdil rozhodnutie správneho orgánu zo dňa 4. 2. 2003. O priznaní vlastníckeho práva žalobkyni
bol žalovaný od počiatku uzrozumený z jednotlivých rozhodnutí a na súdnych pojednávaniach bral
osobnú účasť. Predmetná nehnuteľnosť, ktorá bola žalobkyni priznaná v roku 2005 bola v užívaní
žalovaného. Z mimosúdnej korešpondencie medzi žalobkyňou a žalovaným nedošlo k dohode, nedošlo
ani k uzavretiu kúpnej zmluvy, ani k uzavretiu nájomnej zmluvy. Žalobkyňa poukazuje na písomné

vyjadrenia žalovaného, ako užívateľa reštitučných nehnuteľností žalobkyne, ktorý bol uzrozumený a
oboznámený so súdnymi rozhodnutiami, keď súhlasil v mimosúdnom konaní akurát tak znášať náklad
z dane nehnuteľností a platiť nájom za všetky nehnuteľnosti o celkovej výmere 2 257 m2, posledným
vyjadrením žalovaného zo dňa 18. 4. 2007 mesačne v sume 3 000,- Sk, čo samozrejme žalobkyňa už
nie je ochotná tolerovať. Žalobkyňa ako oprávnená vlastníčka reštitučných nehnuteľností tiež platí a má
zaplatené dane aj z nehnuteľnosti správcovi dane. Žalobkyňa uplatnila v mimosúdnom konaní nájomné s

tým, že predložila žalovanému nájomnú zmluvu, v ktorej uplatnila finančnú čiastku paušálnou sumou za
užívaniepozemkovadvojpodlažnejbudovy,ktorájetiežreštitučnýmmajetkomžalobkyneaktorúbudovu
žalovaný k svojmu prospechu užíval a to mesačne za všetky nehnuteľnosti o celkovej výmere 2 257 m2,
v sume 20 000,- Sk od právoplatného priznania vlastníckeho práva k reštitučným nehnuteľnostiam, t.
j. od 23. 6. 2005. Ako vlastníčka dotknutých pozemkov bola ochotná pri takto stanovenej cene za ich

užívanie sa so žalovaným mimosúdne dohodnúť. Listom zo dňa 18. 4. 2007 žalovaný oznámil žalobkyni,
že neuznáva jej nároky, ktoré nielen spochybňuje, ale o reštitúcii sa vyjadruje ako o tzv. "reštitúcii".
Žalobkyňa nemá inú možnosť ako súdnou cestou dovolať sa svojich oprávnených nárokov. Predmetom
tejto žaloby je suma zodpovedajúca užívaniu pozemkov za všetky nehnuteľnosti o celkovej výmere 2
257 m2, za čas od 23. 6. 2005, mesiac nasledujúci od 1. 7. 2005 ku dňu podania žaloby, včetne mesiaca

máj 2007, t. j. za 23 mesiacov, 20 000,- x 23 = 460 000,-Sk, žiadala priznať aj úroky z omeškania vo
výške 9 % ročne z dlžnej sumy za každý deň omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníkaod18.4.2007dozaplatenia.Žalobkyňanavrhlazaviazaťžalovanéhoajnamesačnénájomné
do budúcnosti počnúc mesiacom jún 2007, splatných vždy do 15. dňa v mesiaci.

2. Právny zástupca žalovaného vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalovaný nadobudol
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, do vlastníctva ich vkladom do základného imania
Q.. B. Z., dodatkom č. 1 k spoločenskej zmluve zo dňa 5. 2. 1993. Uvedené nehnuteľnosti žalovaný
nerušene užíval a zhodnocoval. Od roku 1993 žalovaný postupne rekonštruoval dom s. č. XXX na
parc. č. XXXX pre k. ú. E. tak, že vykonal rekonštrukciu vonkajších a vnútorných omietok v hodnote:

vonkajšie omietky 140 000,- Sk, vnútorné omietky 120 000,- Sk, rekonštruoval sociálne zariadenie
na prízemí a poschodí (nová dlažba, WC misy, umývadlá, pisoáre, obklady) v hodnote prízemie 62
000,- Sk, poschodie 17 000,- Sk, vykonal rekonštrukciu stropu na prízemí a podlahy na poschodí -
zhnité drevené konštrukcie vymenil za betónové a položil dlažbu, všetko v hodnote 300 000,- Sk,
rekonštruoval elektrické rozvody v celej budove v hodnote 30 000,- Sk, zhotovil ústredné kúrenie s

novými radiátormi a kotlom, v hodnote 60 000,- Sk, zrekonštruoval odpadové vedenie a kanalizáciu v
hodnote 15 000,- Sk, vybudoval nový komín s vložkou v hodnote 12 000,- Sk, zrekonštruoval miestnosť
výdajne stravy (nové priečky, podlahy) v hodnote 35 000,- Sk, t.j. zhodnotil stavbu o sumu minimálne
791 000,- Sk. Rozhodnutím Okresného úradu v Rožňave, odboru pozemkového, poľnohospodárstva a
lesného hospodárstva č. 2003/00025 zo dňa 4. 2. 2003, v spojení a následným rozhodnutím Krajského

súdu v Košiciach 2Sp 6/03 a NS SR č. 1Sž - o - KS144/2004, bolo vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam vrátane stavby s.č. XXX priznané žalobkyni. Investície, ktoré žalovaný vynaložil do
zhodnotenia uvedenej stavby, v tom čase ako do vlastnej, sa priznaním vlastníctva žalobkyni stali
jej bezdôvodným obohatením. Preto týmto vyjadrením, ktoré zároveň priamo zasielajú aj žalobkyni,
zároveň započítavajú z vyššie uvedenej sumy 791 000,- Sk sumu 620 000,- Sk ako úhradu za užívanie

predmetných nehnuteľností za obdobie od 1. 7. 2005 do 31. 12. 2007. Pripomenul však, že podľa
ich názoru je požadovaná suma 20 000,- Sk mesačne neprimeraná a na zápočet ju použili len z
dôvodu zjednodušenia konania. Majú záujem usporiadať si vzájomné vzťahy so žalobkyňou odkúpením
jej nehnuteľností, resp. ich nájmom, prirodzene však len za primeranú cenu. Žalobkyňa sa domáha
nájomného evidentne neopodstatnene, žiadna nájomná zmluva medzi účastníkmi uzavretá nebola.

3. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie na určenie všeobecnej hodnoty ročného nájmu za
predmetné nehnuteľnosti, ktoré užíval žalovaný. Znalec Ing. Bartolomej Turoci vo svojom znaleckom
posudku (ZP) č. 54/2008 zo dňa 29. 5. 2008 určil všeobecnú hodnotu ročného nájmu za budovu č. s.XXX vo výške 167 900,- Sk a všeobecnú hodnotu ročného nájmu za pozemky (par. č. XXXX/X, XXXX/
X) vo výške 89 463,55 Sk, spolu vo výške zaokrúhlene 257 364,- Sk za rok ( 8 542,92 Eur).

4. Žalovaný so závermi znaleckého posudku nesúhlasil. Uviedol, že trvá na tom, že so žalobkyňou do
dnešného dňa nemá uzavretú nájomnú zmluvu a preto nemôže ísť o nárok na zaplatenie nájomného.
Podľa jeho názoru žalobkyňa od neho môže požadovať len nárok v zmysle ust. § 451 a nasl. OZ. Znalec
pri podaní posudku vôbec nevychádzal z údajov o platbách za užívanie obdobných nehnuteľností, ktoré
sú v mieste obvyklé, teda nepoužil porovnávaciu metódu. Súdu navrhol vyžiadať správy o takýchto

údajoch, čo akceptované nebolo. Trval na tom, že podľa jeho vedomostí samotná žalobkyňa prenajíma
Mestu Rožňava pozemky v k.ú. E. za cca 8 - 12 Sk za m2 ročne. Trval na tvrdení o rozsahu užívania
nehnuteľností, čím sa znalec vôbec nezaoberal i keď potrebné údaje mu dal k dispozícii počas ohliadky
(čl. 4-5 posudku). Trval aj na tom, že vôbec neužíva parcelu KNC 1373/2 a neužíva ani časť parcely
XXXX/Xvovýmerecca500m2.Znalecvposudku uvádza,žejedinýmrelevantnýmpodkladompriurčení
výšky nájomného sú "Zásady pre určovanie výšky nájomného za nájom a podnájom nehnuteľností vo

vlastníctve mesta". Pripomemul, že ide o "zásady" platné pre Mesto Rožňava a sporné nehnuteľnosti
sa nachádzajú v k.ú. obce E.. Ak to aj znalec uviedol, uvedené "zásady" rozdielne upravujú nájomné v
centre mesta a mimo centra. Je absolútne nepochopiteľné, prečo znalec vychádzal z priemeru týchto
rozdielnych sadzieb. Nesprávne postupoval znalec aj pri použití jednotnej sadzby uvedených zásad.
Žalovaný totiž neužíva len kancelárske priestory, ale aj časti chodby, šatní, sociálnych zariadení, výdajne

stravy a pod., pre ktoré Mesto Rožňava vo svojich zásadách upravilo osobitné sadzby (časť B, ods.
2 písm. e). Nesúhlasil ani s postupom znalca pri výpočte všeobecnej hodnoty pozemku a následnom
stanovení nájomného. Namietol, že znalec použil nesprávne koeficienty - dopravných vzťahov - správne
mal byť koeficient č. 2. pozemky na okraji miest a obce, teda, teda koeficient 0,85 a koeficient
povyšujúcich a redukujúcich faktorov - nie je pravdou, že by existoval výhľadový plán, ktorý by určoval

pozemky na vyššie využitie, nejde o rohovú parcelu na obchodné účely a teda tento koeficient 2,00 je
evidentne nesprávny.

5. Znalec Ing. Bartolomej Turoci sa vyjadril k námietkam žalovaného tak, že pri podaní znaleckého
posudku vychádzal z podkladov, ktoré sú v ňom uvedené, iné podklady neobdržal od nikoho (pre použitie

porovnávania nájmu je potrebné doložiť existujúce nájomné zmluvy). V posudku sa zaoberal rozsahom
užívania, je to zrejmé zo strán č. 4 a 5 znaleckého posudku. Rozmery uvedené v posudku, ako aj
spôsob užívania sa premeriavalo a preverovalo pri ohliadke. Pozemky, ktoré sa posudzovali,
sú v uzavretej časti závodu, z toho sa vychádzalo pri vypracovaní znaleckého posudku. V znaleckom
posudku na str. 3 je popísaný dôvod použitia podkladu uvedeného v tomto bode ako aj spôsob. Priemer

zo sadzieb sa použil preto, lebo predmet znaleckého posudku sa nachádza v blízkosti intravilánu
Mesta Rožňava, dokonca cca vo vzdialenosti do 1 km. Využívanie priestorov sa bralo ako prevažujúce.
Koeficienty použité v posudku zohľadňujú skutkový stav objektívne.

6. Na pojednávaní dňa 25. 9. 2008 znalec vypovedal tak, že trvá na znaleckom posudku. Na otázku

právneho zástupcu žalovaného, či by prihliadol na zmluvu, kde by bola stanovená cena nájomného
7,- Sk za m2 pri skládke odpadu, znalec vypovedal, že prihliadol by. Jedna zmluva však nestačí,
potrebuje minimálne tri údaje, hovorí to vyhláška. Následne z tých 7,-Sk je možné po zohľadnení rôznych
koeficientov, cenových, vplyvov miesta, kde sa pozemok nachádza, dospieť k takej cene ako je teraz.
Koeficienty môžu narásť vzhľadom na umiestnenie pozemku. Je tam viacej vecí, ktoré sa zohľadňujú.

Znalec doplnil svoje vyjadrenie k znaleckému posudku písomne dňa 26. 9. 2008 tak, že k bodu č. 4 -
koeficient dopravných vzťahov - uviedol, že pri určení koeficientu dopravných vzťahov sa vychádzalo z
toho, že pozemok spĺňa kritéria pre koeficient 1,00. Kritéria pre koeficient 1,0: pozemky v tesnej blízkosti
prostriedku hromadnej dopravy s dobrou úpravou ciest, cesta vlastným autom do centra (10 min.),
územie mesta. Kritéria pre koeficient 0,85 : pozemky na okraji miest a obce so železničnou zastávkou

alebo autobusovou prímestskou dopravou, doprava do mesta ešte vyhovujúca. K bodu č. 4 - koeficient
povyšujúcich a redukujúcich faktorov - pri určení tohto koeficientu sa vychádzalo z nasledovných faktov:
pozemok sa síce nachádza na okraji intravilánu obce, no jeho využitie a možnosť vybavenia je evidentne
lepšia než pozemku umiestneného v inej časti obce.

7. Právna zástupkyňa žalobkyne podaním doručeným súdu 25. 6. 2009 uviedla, že žalobkyni bolo
poskytnuté po podaní žaloby na súde od žalovaného toto plnenie: Dňa 20. 2. 2009 uhradil časť istiny 12
429,-Eur (374 436,-Sk). Úrok z omeškania zo zaplatenej sumy v sadzbe 9 % od 18. 4. 2007 do 20. 2.
2009 je za 672 dní v sume 2 059,47 Eur (62 043,53 Sk). Dňa 6. 4. 2009 uhradil 564,-Eur (16 991,-Sk).Úrok z omeškania zo zaplatenej sumy v sadzbe 9 % od 18. 4. 2007 do 6. 4. 2009 je za 717 dní v sume
99,71 Eur (3 003,92 Sk). Dňa 18. 5. 2009 uhradil 282,-Eur (8 495,53 Sk). Úrok z omeškania zo zaplatenej
sumy v sadzbe 9 % od 18. 4. 2007 do 18. 5. 2009 je za 759 dní v sume 52,78 Eur (1 589,94 Sk).

Spolu zaplatená istina je 13 275,-Eur (399 922,53 Sk) a úroky zo zaplatenej sumy predstavujú čiastku
2 211,96 Eur. Žalobkyňa rozšírila svoj návrh aj o priznanie úrokov z omeškania v sadzbe 9 % ročne od
splatnosti aj z uplatnených opakujúcich mesačných splátok po 663,88 Eur (20 000,-Sk) od mesiaca jún
2007 do zaplatenia a navrhla, aby súd túto úpravu pripustil. Žalobkyňa v rozsahu poskytnutého plnenia
13 275,-Eur (399 922,53 Sk) zobrala svoj návrh späť a navrhla konanie v rozsahu späťvzatia zastaviť.

Upravila svoj návrh tak, že trvá na zaplatení zbytku istiny vo výške 1 994,20 Eur, na zaplatení úrokov z
omeškania, trovách konania a navrhla, aby súd o veci rozhodol tak, že súd konanie na sumu 13 275,-
Eur zastavuje, žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 1 994,20 Eur s úrokom z omeškania v sadzbe 9
% ročne za obdobie od 18. 4. 2007 do zaplatenia, úroky zo zaplatenej sumy vo výške 2 211,20 Eur,
mesačné nájomné vo výške 20 000,- Sk splatných vždy do 15. dňa v mesiaci, počínajúc mesiacom jún
2007 s úrokom z omeškania v sadzbe 9 % ročne od splatnosti opakujúcich sa mesačných splátok do

zaplatenia a trovy konania.

8. Súd uznesením č.k. 4C/14/2007-225 zo dňa 13. 7. 2009 zastavil žalobu o zaplatenie 13 275,- Eur a
žalobu v prevyšujúcej časti vylúčil na samostatné konanie s tým, že v ňom bude rozhodnuté aj o trovách
tohto konania.

9. Na pojednávaní dňa 17. 9. 2009 právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že v mesiacoch jún, júl, august
žalovaný zaplatil žalobkyni po 282,-Eur, teda spolu 846,-Eur. V tejto časti zobrala žalobu späť a žiadala
konaniezastaviť,naďalejtrvalanažalobevčastizaplatenia1148,20Eursúrokomzomeškaniavovýške
9 % ročne za obdobie od 18. 4. 2007 do zaplatenia, úroky vo výške 2 211,20 Eur a mesačné nájomné vo

výške 663,88 Eur splatných do 15. dňa v mesiaci počínajúcom mesiacom jún 2007 s úrokmi v omeškaní
vo výške 9 % ročne od splatnosti opakujúcich sa mesačných splátok a tiež úrokov z omeškania zo
zaplatenej sumy žalovaným za mesiace jún, júl, august 2009.

10. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 4C/91/2009-8 zo dňa 17. 9. 2009 súd zastavil konanie v časti 846,-

Eur a žalobu v prevyšujúcej časti vylúčil na samostatné konanie.

11.Rozsudkomtunajšiehosúduč.k.4C/125/2009-106zodňa09.12.2010súdrozhodoltak,žežalovaný
je povinný zaplatiť žalobkyni 1 148,20 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 18. 4. 2007 do
zaplatenia, 2 382,53 Eur úroky zo zaplatenej sumy, žalovaný je povinný platiť žalobkyni mesačne 663,88

Eur splatných do konca toho - ktorého mesiaca, počnúc mesiacom máj 2007 do právoplatnosti tohto
rozsudku s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od splatnosti opakujúcich sa mesačných splátok
do zaplatenia, v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

12. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, kde namietal, že žalovaný sa užívaním

priestorov spoločnosťou Galvanokov (tri kancelárie na poschodí o výmere 63 m2, terasy na poschodí
o výmere 16 m2 a sociálnej miestnosti na prízemí vo výmere 14 m2, čo je zdokumentované aj v
znaleckom posudku Ing. Turociho) neobohatil, teda v tejto časti nie je pasívne legitimovaný a žaloba
žalobkyne v tejto časti mala smerovať proti spoločnosti Galvanokov s.r.o. Rožňava. Tiež namietol
správnosť znaleckého posudku Ing. Turociho, v ktorom vyčíslil výšku bezdôvodného obohatenia z

titulu užívania nebytových priestorov a pozemkov, keď znalec pri nebytových priestoroch uvádza, že
jediným relevantným podkladom sú zásady pre určovanie výšky nájomného za nájom a podnájom
nehnuteľností vo vlastníctve Mesta Rožňava zo dňa 24. 02. 2006, no jeho ďalší postup pri výpočte je
nelogický a nedôsledný. Ďalej namietal priznanie úrokov z omeškania a tiež to, že bolo súdom priznané
aj bezdôvodné obohatenie ku ktorému zatiaľ nedošlo, ale možno dôjde.

13. Krajský súd Košice uznesením č.k. 4Co 39/2011-168 zo dňa 23. 08. 2011 zrušil rozsudok súdu
prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že prvostupňový
súd nezistil správne výšku bezdôvodného obohatenia, ktoré nepochybne vzniklo a v konečnom rozhodol
aj o nároku, ktorý nebol predmetom žaloby. Tiež sa nezaoberal námietkou žalovaného o čiastočnom

užívaní nehnuteľností spoločnosťou Galvanokov s.r.o. V tomto smere bude potrebné výsluchom znalca,
príp. podľa potreby a naliehavosti zistenia skutočného stavu aj doplniť znalecké dokazovanie s tým,
aby sa vyporiadal s otázkou, že sporné nebytové priestory sa nachádzajú v obci Brzotín a znalecpostupoval podľa zásad platných v okresnom meste Rožňava. Tiež bude nutné odôvodniť zo strany
znalca ohodnotenie sociálnych priestorov.
14. Súd doplnil dokazovanie v intenciách uznesenia Krajského súdu v Košiciach, vyzval znalca na

doplnenie znaleckého posudku, vypočul svedkov Q.. B. Z. a Q.. K. Z., konateľov žalovaného Q.. Ľ. W.
a G. N., súdneho exekútora K.. I. J.. Vzhľadom na opakované námietky voči znaleckému posudku Ing.
Turociho zo strany žalovaného, ktoré boli uvedené aj v odvolaní, súd vo veci nariadil kontrolné znalecké
dokazovanie. Úlohou znalca bolo oboznámiť sa so znaleckým posudkom znalca Ing. Turociho č. 54/08
a jeho doplnkami a znovu určiť výšku nájmu predmetných nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne, ktoré

užíva žalovaný, príp. vyčleniť časti, ktoré žalovaný neužíva. Znalec Ing. Ľubomír Hurajt, PhD., vo svojom
ZP č. 61/2012 zo dňa 21. 12. 2012 určil všeobecnú hodnotu ročného nájmu za budovu č. s. XXX vo
výške 5 572,90 Eur a všeobecnú hodnotu ročného nájmu za pozemky parc. č. X XXX/X a X XXX/X
vo výške 2 505,80 Eur stanovená podľa vyhlášky č. 492/2004 Z. z. v znení vyhlášky č. 605/2008 Z.
z. Ďalej uviedol, že k vyporiadaniu sa s tvrdením žalovaného, že vôbec neužíva parcelu č. X XXX/X
a ani časť parc.č. X XXX/X vo výmere 500 m2 uvedenej vo vyjadrení zo dňa 26. 06. 2008, neboli v

spise podklady (napr. geometrický plán k vyčleneniu časti parcely, zmluva a pod.), preto túto informáciu
nemohol vyhodnotiť. Znalec Ing. Ľubomír Hurajt, PhD. sa k opakovaným námietkam žalovaného vyjadril
tak, že pri určení všeobecnej hodnoty pozemku a výšky nájmu pozemkov podľa prílohy č. 3 vyhlášky
č. 492/2004 Z.z. "obce a lokality v okolí miest so zvýšeným záujmom o kúpu nehnuteľnosti na bývanie
alebo rekreáciu môžu mať jednotkovú východiskovú hodnotu do 70 % z východiskovej hodnoty obce

(mesta), z ktorej vyplýva zvýšený záujem" avšak jednotková východisková hodnota pozemku vzhľadom
na dostupnú vzdialenosť a vplyv zvýšeného záujmu o kúpu od obyvateľov mesta Rožňava (19 130
obyvateľov), t.j. 9,96 Eur/m2, je volená v súlade s ustanovením prílohy č. 3 vyhlášky ods. D 3.3. na úrovni
50 % z jednotkovej východiskovej hodnoty 9,96 Eur za m2, tzn. 4,98 Eur/m2, ak je pozemok určený
na zastavanie. V čase ohliadky neboli zistené iné zvyšujúce, resp. znižujúce faktory, ktoré by mohli

vplývať na hodnotu posudzovaných pozemkov. V takých prípadoch sa koeficient polohovej diferenciácie
vzťahuje na obec, z ktorej vyplýva zvýšený záujem, to znamená, že koeficient všeobecnej situácie,
koeficient intenzity využitia a koeficient technickej infraštruktúry sa vzťahuje na obec, z ktorej vyplýva
zvýšený záujem. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj to, že predmetné pozemky sa nachádzajú cca 150
m od hranice katastrálneho územia Mesta Rožňava, ktorá zároveň tvorí aj hranicu intravilánu okresného

mesta Rožňava.

15. Tunajší súd vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku znalca Ing. Hurajta, po vykonaní obhliadky
na mieste samom a právnom posúdení veci podľa ustanovení § 451 ods. 1, 2, § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 5 ods. 1, 2 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému

poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov rozsudkom č.k. 4C/125/2009-511 zo dňa
01.04.2014 žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 3 460,23 € s 9 % úrokmi z omeškania ročne
od 1.9.2009 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Náhradu trov konania účastníkom nepriznal, žalobkyňu zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu
Rožňava 979,85 Eur a žalovaného 66,45 Eur z titulu trov konania, ktoré preddavkovo platil štát. Ustálil,

že za užívanie od 23.6.2005 do 31.5.2007 a od 16.11.2008 do 31.8.2009, t. j. 2 roky, 8 mesiacov a 23
dní mal žalovaný podľa znaleckého posudku Ing. Hurajta zaplatiť za kancelárie + ostatné plochy 146,60
m2 x 2,72 rokov x 24,23 Eur, t. j. 9.661,76 Eur. Za pozemky - dĺžka užívania a vyčíslenie uvedené v
podaní žalovaného doručené súdu 3.1.2014 a to od 23.6. do 31.5.2007 a od 15.11.2008 do 31.3.2010
užíval celú parcelu 1 374/2 o výmere 1756 m2. Náhrada za užívanie pozemku 1,217 Eur/m2 ročne

(viď. str. 7 ZP Ing. Hurajta - ide o obdobie pred účinnosťou vyhlášky č. 254/2010 Z.z.) x 1 756 m2
= 2.137,05 Eur ročne, teda od 23.6.2005 do 31.5.2007 a od 16.11.2008 do 31.3.2010, t. j. 3 roky, 3
mesiace a 23 dní užíval celú parcelu č. 1374/2 o výmere 1756 m2. Za 3,31 rokov x 2.137,05 Eur je
7.073,47 Eur, spolu užívanie nehnuteľností 16.735,23 Eur. Od 23.6.2005 doteraz zaplatil žalovaný za
užívanie nehnuteľností žalobkyni 13.275 Eur, teda ostáva mu doplatiť 3.460,23 Eur, na zaplatenie ktorej

preto zaviazal žalovaného a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Po námietke premlčania vznesenej
žalovaným, nárok žalobkyne za obdobie od 1.6.2007 do 15.11.2008 posúdil ako premlčaný z dôvodu,
že žalobkyňa uplatnila žalobou nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 23.6.2005
do 31.5.2007, tak ako je uvedené v rozsudku z 9.12.2010, a podaním doručeným súdu dňa 16.11.2010
žalobkyňa rozšírila žalobu tak, že žiadala vydať bezdôvodné obohatenia za obdobie od 1.6.2007 do

31.10.2010, pričom súd túto zmenu žaloby pripustil na pojednávaní dňa 25.2.2014. O trovách konania
súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p. a dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov
konania žalovanému videl v širších skutkových okolnostiach sporu (napriek tomu, že bolo dohodnuté
odkúpenie nehnuteľností, nedošlo k tomu, žalovaný nevypratal dobrovoľne nehnuteľnosti, ale až nazáklade súdneho rozhodnutia...). O trovách štátu rozhodol súd podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a vychádzajúc
z pomeru úspechu vo veci (žalobkyňa mala úspech 6,35 % a žalovaný vo výške 93,65 %) zaviazal
žalobkyňu nahradiť štátu, ktorý preddavkovo zaplatil trovy za znalecké posudky vo výške 1.046,30 Eur,

trovy vo výške 979,85 Eur (jej neúspech vo veci bol 93,65 %) a žalovaného vo výške 66,45 Eur (jeho
neúspech vo veci 6,35 %).

16. Rozsudok napadli včas podanými odvolaniami obe strany sporu. Žalobkyňa namietala proti rozsudku
vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania z odvolacích dôvodov

podľa § 205 písm. a/, c/, d/, e/ a f/ O.s.p. a navrhla, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie alebo ho zmenil tak, že uloží žalovanému
zaplatiť jej 1.148,20 Eur s 9 % úrokmi z omeškania ročne od 18.4.2007 do zaplatenia, úroky zo
zaplatenej sumy vo výške 2.383,28 Eur a opakujúce sa mesačné plnenie za užívanie nehnuteľnosti
bez právneho dôvodu vo výške 663,88 Eur splatné vždy do 15. dňa v mesiaci počínajúc mesiacom
máj 2007 s úrokmi z omeškania v sadzbe 9 % ročne od splatnosti opakujúcich sa mesačných splátok

do reálneho odovzdania nehnuteľnosti. Ku dňu 25.2.2014 vyčíslila sumu za užívanie nehnuteľnosti bez
právneho dôvodu vo výške 54.438,16 Eur (od mája 2007 do februára 2014). Žalobkyňa uviedla, že
rozsudok v napadnutej časti je nespravodlivý, nezákonný, neobjektívny a nedostatočné a nepresvedčivé
je aj samotné odôvodnenie rozsudku. Rozhodnutie súdu vychádza zo skutkového stavu, ktorý nemá v
podstatnej časti oporu v prevedenom dokazovaní a spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli. Predmetom žaloby doručenej
súdu 28.5.2007 je nárok z titulu bezdôvodného obohatenia - finančnej náhrady zodpovedajúcej užívaniu
pozemkov žalovaným bez právneho dôvodu za obdobie od 23.6.2005 (vtedy bolo žalobkyni priznané
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v reštitučnom konaní) ku dňu podania žaloby, vyčíslený pôvodne na
sumu 460 000,- Sk, a preto, že protiprávny stav trval, žalobkyňa v pôvodnej žalobe uplatnila aj nárok na

plnenieztituluužívanianehnuteľnostíovýmere2257m2vovýškeobvykléhonájomnéhososplatnosťou
k 15. dňu príslušného mesiaca aj do budúcna, do doby, kým žalovaná neumožní žalobkyni disponovať
s nehnuteľnosťou. Samotná žaloba bola kvalifikovanou výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia,
t.j. finančnej náhrady v rozsahu obvyklého nájomného. Do omeškania sa tak žalovaná dostala so
splnením peňažného dlhu vždy počnúc od 16. dňa príslušného mesiaca sumou zodpovedajúcou výške

bezdôvodného obohatenia za predchádzajúci kalendárny mesiac. V súvislosti so vznesenou námietkou
premlčania žalobkyňa zdôraznila, že nepodávala nový návrh, ako to nesprávne vyhodnotil súd, ale
svoj nárok, ktorý uplatnila žalobou dňa 25.5.2007, ku dňu vyhlásenia rozsudku len špecifikovala a
kapitalizovala, na čo poukazovala už vo svojom vyjadrení z 25.3.2013, vždy to takto deklarovala a
odkázala na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 17Co 97/2011, podľa ktorého plnenie

aj do budúcna je založené podaním žaloby, ktorá je kvalifikovanou výzvou na vydanie bezdôvodného
obohatenia a bezdôvodné obohatenie na základe užívania nehnuteľnosti bez právneho dôvodu vzniká
každým dňom. Dôvodila, že čas splatnosti pohľadávky založila v žalobe, jej nárok nebol a nie je
premlčaný, a tak isto nie je premlčaný ani vznik nároku na úrok z omeškania. V prejednávanej veci
je daný jej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia do rozhodnutia súdu. Po rozhodnutí súdu, do

budúcna, formou opakujúceho sa plnenia jej nárok nie je daný, pretože pre súd je rozhodujúci stav
v čase vyhlásenia rozsudku. Z toho dôvodu žalobkyňa na pojednávaní dňa 25.2.2014 kapitalizovala
požadované bezdôvodné obohatenie. Tieto jej argumenty však súd vôbec nevyhodnotil. Žalobkyňa vidí
bezdôvodné obohatenie v sume, ktorú by ako vlastníčka získala za prenájom lukratívnych priestorov v
priemyselnej zóne s obchodnými a podnikateľskými aktivitami. Bezdôvodné obohatenie v požadovanej

výške 663,88 Eur (20 000,-Sk) je suma, ktorá by aj na základe znaleckého posudku zodpovedala sume,
ktorú by žalovaný musel platiť, keby mal nehnuteľnosti prenajaté, bez ohľadu, či objekty využíval alebo
nie, lebo túto možnosť mal a nie je rozhodujúce, či ju aj realizoval. Poukázala na platnú judikatúru,
podľa ktorej výška bezdôvodného obohatenia sa určuje čiastkou, zodpovedajúcou čiastke vynakladanej
obvykle v danom čase, mieste za užívanie nebytových priestorov, pozemkov, práve formou nájmu,

ktorý by nájomca za obvyklých okolností bol povinný platiť podľa nájomnej zmluvy. Vytýkala súdu, že
uveril tvrdeniu žalovaného o čase vypratania nehnuteľností, a v tejto súvislosti poukázala na rozsudok
o vyprataní sp. zn. 6Co 127/2009-93 z 26.5.2009 a exekúciu vedenú pod sp. zn. EX 753/2009, z ktorej
vyplynulo, že tvrdenie žalovaného o vyprataní nehnuteľnosti v marci 2010 aj s poukazom na tvrdenie
exekútora z 29.7.2011, je nepravdivé. Exekúcia ku dňu vyhlásenia rozsudku nebola ukončená a až

4.4.2014 v exekučnom konaní žalovaný vydal nehnuteľnosti žalobkyni. Takisto namietala, že súd uveril
žalovanému, pokiaľ ide o rozsah ním užívaných nehnuteľností, a to napriek tomu, že zo znaleckých
posudkov nevyplýva, že by nehnuteľnosti neužíval celé. Žiadala priznať trovy prvostupňového aj
odvolacieho konania.17. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku vo výroku o povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 3.460
Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne od 1.9.2009 z dôvodu, že súd dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnemu stanoveniu výšky bezdôvodného obohatenia, ako aj proti výroku
o nepriznaní náhrady trov konania z dôvodu, že takéto rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v časti ukladajúcej mu povinnosť tak, že
žalobu zamietne, resp. ho zaviaže zaplatiť žalobkyni sumu 1.568,58 Eur s 9 % úrokmi z omeškania
ročne od 1.9.2009 a rozsudok vo výroku o nepriznaní náhrady trov navrhol zrušiť a vrátiť vec na

nové rozhodnutie súdu prvého stupňa. Poukázal na to, že v snahe urýchliť konanie pristúpil na
kompromis a nenamieta výšku bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov, ale namieta proti
výške bezdôvodného obohatenia za užívanie nebytových priestorov, ktorá je určená nesprávne, a to
napriek tomu, že súd si osvojil jej stanovenie znalcami. Obaja znalci (Ing. Turoci a Ing. Hurajt) uviedli,
že pri jej stanovení vychádzali zo všeobecne záväzného nariadenia Mesta Rožňava o určovaní výšky
nájomného z 24.2.2006, a to tak, že vypočítali priemerný nájom. Žalovaný uviedol, že napriek tomu, že

sporné nebytové priestory sú v obci Brzotín a nie v meste Rožňava, nenamieta výpočet podľa nájmov v
Rožňave. Znalci a ani súd však presvedčivo nezdôvodnili, prečo sa má použiť priemerný nájom medzi
úzkym centrom okresného mesta, teda I. zónou a pomerne širokou priemyselnou a obchodnou II. zónou,
keď nebytové priestory, ktoré užíval žalovaný, sú dokonca aj mimo II. zóny. Podľa názoru žalovaného
logicky sa malo vychádzať zo sadzieb pre II. zónu, teda 18,59 Eur/m2 ročne pre kancelárie a 13,61 Eur/

m2 ročne pre ostatné priestory. Pri takomto postupe by náhrada za bezdôvodné užívanie nebytových
priestorov bola 5.791 Eur, a nie 9.661,76 Eur ako stanovil súd prvého stupňa. Znalcami zvolený výpočet
priemerného nájmu je vypočítaný len zo sadzieb v Rožňave za nájom kancelárskych a reštauračných
priestorov nachádzajúcich sa v I. a II. zóne, kde je priemerná suma 24,23 Eur. Žalovaný pritom užíval
len 26,9 m2 kancelárií a 119,7 m2 chodieb a sociálnych miestností, pre ktoré je sadzba nájomného v

RožňavevI.zóne700Sk(23,23Eur)avII.zóne410,-Sk(13,61Eur),tedapriemernýnájomje18,42Eur
ročne. Pri tomto výpočte by náhrada za bezdôvodné obohatenie nebytových priestorov predstavovala
7.770,11 Eur, a nie 9.661,76 Eur ako to stanovil súd. Zdôraznil, že postup znalcov a napokon aj súdu
je absurdný, pretože má za užívanie chodby, schodiska a toalety v obci Brzotín zaplatiť 24,23 Eur/
m2, pričom nájomca napr. vinárne nachádzajúcej sa v centre Rožňavy na Námestí baníkov, za chodby,

schodisko, toalety, platí len 23,23 Eur a je to dokonca viac, ako platia nájomcovia v II. zóne okresného
mesta za kancelárie, resp. reštauračné priestory. Žalovaný namietal nesprávnosť výroku o nepriznaní
náhrady trov konania, keď mal úspech v konaní vo výške 93,65 % a nesúhlasil s tým, že boli naplnené
dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p., pretože žalobkyňa celkom evidentne
uplatňovala nároky v takej výške a za také obdobie, ktoré vôbec nezodpovedali skutočnosti známej už

v roku 2009, keď žalovaný oznámil žalobkyni, že budovu vypratal.

18. Krajský súd Košice uznesením č.k. 11Co 46/2015-887 zo dňa 29. 04. 2016 zrušil rozsudok súdu
prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že sa stotožňuje s
právnymposúdenímveci(základuuplatnenéhonároku)podľaustanovení§451Občianskehozákonníka

(ďalej len „OZ“), pokiaľ ide o užívanie nehnuteľností (vlastnícky patriacich žalobkyni) žalovaným bez
právneho dôvodu, po ich vydaní žalobkyni v reštitučnom konaní. Vo vzťahu k námietke premlčania
vznesenej žalovaným konštatoval, že žalobkyňa sa návrhom na začatie konania domáhala tak vydania
bezdôvodného obohatenia za dobu minulú, ale aj uloženia povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie za
dobu budúcu, do rozhodnutia vo veci samej. Na uvedené skutočnosti potom nadväzuje aj posúdenie

otázky premlčania nároku žalobkyne. Vychádzajúc z popísanej chronológie veci, je zrejmé, že žalobkyňa
sa už pôvodnou žalobou domáhala plnenia tzv. mesačného nájomného vo výške 20.000,-Sk, splatného
vždy do 15. dňa v mesiaci, počínajúc mesiacom jún 2007. Nestotožnil sa preto s názorom súdu prvého
stupňa, že svoj nárok za obdobie od mája 2007, resp. júna 2007 žalobkyňa uplatnila prvýkrát až v podaní
16.11.2010. Súd prvého stupňa pri posudzovaní námietky premlčania vychádzal z iného právneho

názoru, a preto nesprávne posúdil vznesenú námietku premlčania, keď mal za to, že žalobkyňa až dňa
16.11.2010 uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od mája, resp. júna 2007.
Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť, či nárok žalobkyne je premlčaný,
akáno,zaakéobdobie,resp.vakejvýškejeuplatnenýnárokpremlčanýavtejtosúvislostiznovaposúdiť
aj to, kedy sa žalovaný dostal s plnením do omeškania. Súdu prvého stupňa treba tiež vytkol, že vo

svojom rozhodnutí sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s úrokmi z omeškania, ktoré žalobkyňa žiadala
priznať z už zaplatených súm a vyčíslila ich výšku pevnou sumou 2.383,29 Eur; takisto z napadnutého
rozsudku nie je zrejmé (súd to nijako neodôvodnil), prečo sa súd stotožnil s dobou užívania uvedenou
žalovaným a či mal preukázané, že žalovaný v máji 2005 oznámil spoločnosti Galvanokov s.r.o., žeuž nie je vlastníkom nehnuteľností. Súd na určenie výšky bezdôvodného obohatenia nariadil znalecké
dokazovanie a z jeho výsledkov vychádzal pri svojom rozhodovaní, pričom neakceptoval námietky
žalovaného týkajúce sa výšky a spôsobu výpočtu bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd poukázal aj

na to, že už formulácia otázok položených znalcovi súdom nebola správna, pretože prvoradou úlohou
súdu prvého stupňa bolo zistiť obvyklé nájomné v danej lokalite v rozhodnom období, teda peňažnú
čiastku, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie
veci. Prihliadne sa pritom na účel a spôsob užívania a na druh právneho dôvodu, ktorým sa spravidla
užívanie veci vzhľadom na jeho rozsah a spôsob zakladá, najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy

sa výška náhrady určuje podľa obvyklej hladiny nájomného, ktoré by nájomca v danom mieste a čase
platil, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy. Obvyklé nájomné je nájomným tržným a
za účelom jeho zistenia sú najvhodnejšie správy realitných kancelárií, či už miestnych alebo Národnej
asociácie realitných kancelárií Slovenska o jeho výške v rozhodnom období v danom mieste, alebo aj
zistenie nájomného dohodnutého v nájomných zmluvách za porovnateľné objekty, nachádzajúce sa na
tom istom území.

19. Po zrušení veci sa strany sporu aj súd pokúšali doplniť dokazovanie zistením obvyklého nájmu
prostredníctvom správ realitných kancelárií, či už miestnych alebo Národnej asociácie realitných
kancelárií Slovenska o jeho výške v rozhodnom období v danom mieste, alebo aj zistenie nájomného
dohodnutého v nájomných zmluvách za porovnateľné objekty, nachádzajúce sa na tom istom území

20. Žalobkyňa podaním zo dňa 07.07. 2016 vzhľadom k tomu, že odvolací súd zrušil vec a vec vrátil
na nové konanie a nové rozhodnutie, oznámila súdu, že dňom 04.04.2014 žalovaný prostredníctvom
exekučného konania vypratal nehnuteľnosť žalobkyne, a k tomuto dňu kapitalizovala svoj nárok z
titulu bezdôvodného obohatenia, ktorého vznik založila žalobkyňa pôvodnou žalobou a podrobne

špecifikovala aj uplatnené úroky z omeškania za jednotlivé roky a to ako úroky z mesačného nájomného
vo výške 663,88 Eur. Krajský súd prijal záver, že je nesporné, že žalovaný tým, že bez právneho
dôvodu a bezodplatne užíval nehnuteľnosti vlastnícky patriace žalobkyni, sa bezdôvodne obohatil a je
povinný bezdôvodné obohatenie vydať. Ako vyplýva aj z uznesenia Krajského súdu cit... z hľadiska
posúdenia otázky získania bezdôvodného obohatenia užívaním cudzej veci nie je významné, či a akým

spôsobom bolo užívanie veci konzumované a či bola držba veci majetkovo zhodnocovaná, teda či
priniesla konzumentovi zisk. Koniec cit. Či už žalovaný reálne využíval nehnuteľnosti v rozhodnej dobe
alebo nie, preukázateľne využíval aj spevnené plochy v areáli na pozemku žalobkyne na podnikateľské
účely, vjazd na pozemky žalobkyne realizovali nie len osobné, ale aj nákladné motorové vozidlá
žalovaného a ich obchodných partnerov, ktorí dochádzali do areálu k halám žalovaného. Bezdôvodné

obohatenie vzniká tomu, kto bez právneho dôvodu na úkor vlastníka dosiahol postavenie detentora
veci aj tým, že nehnuteľnosť zamedzil užívaniu vlastníkovi mal a má ju prístupnú len pre seba a svoju
potrebu, bez ohľadu na to, ako intenzívne ju skutočne využíval ( v akom rozsahu, časovom období
a pod), rozsudok sp.zn. 25Cdo 845/99 , sp.zn. 30Cdo 199/2007 zo dňa 08.01.2008, obdobne vzniká
bezdôvodnéobohatenieitomu,ktoudržujetakýfaktickýstav,ktorývlastníkovineumožňujeužívaniejeho

pozemku ( rozsudok NS zo dňa 11.11.2009 sp.zn. 28Cdo 2056/2009). Dodnes je žalobkyňa obmedzená
využívať svoje pozemky, čo je už predmetom iného súdneho konania. Tvrdenie žalovaného o tom, že on
neužíval nehnuteľnosti žalobkyne sú v rozpore s jeho vlastným tvrdením, už len s poukazom, že aj svoje
sídlo spoločnosti nezrušil v roku 2005, ale až na právne kroky žalobkyne , kde mal svoje sídlo spoločnosti
do 17.04.2012 . Svoje sídlo zrušil po tom, ako sama žalobkyňa sa dovolávala zrušenia spoločnosti

žalovaného z dôvodu, že bez súhlasu vlastníka má sídlo na jej nehnuteľnosti. Žalovaný mal vydať
nehnuteľnosť v stave, v akom jej štát nehnuteľnosť ohodnotil., ale opak je pravdou, čo je predmetom
iného súdneho konania o náhradu škody. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia, táto bola
dvoma znaleckými posudkami podložená, s tým, že znalec určil cenu obvyklého /tzn. trhového/ nájmu
za užívanie nehnuteľnosti podľa charakteru parcely, reálneho užívania nehnuteľnosti na podnikateľské

účely. Napokon sama žalobkyňa ešte listom zo dňa 26.02.2008 navrhovala v prípade potreby, aby
znalec určil cenu obvyklú nájmu nehnuteľnosti zodpovedajúcu trhovej hodnote. Nakoľko nejde o
nehnuteľnosť vo vlastníctve obce alebo mesta, ale o žalobkyňu - fyzickú osobu a žalovaného - právnickú
osobu, ktorá v priemyselnej zóne užíva nehnuteľnosti vlastnícky patriace žalobkyni, bez právneho
dôvodu na podnikateľské účely. Pokiaľ žalovaný predložil internetové materiály o cenách nájmu za

prenájom kancelárskych a skladových priestorov za rok 2016 sú bez právneho významu k posudzovanej
veci. Predmetom je bezdôvodné obohatenie titulom užívania nehnuteľností od 2005 do 2014 , ktoré
vyčíslil znalec v posudku. Napriek tomu, súdu tiež dokumentovala konkrétne výpisom ponuky realitnej
kancelárie TOP REALITY, naviac konkrétne týkajúcej sa v časti inkriminovaného územia pozemkovžalobkyne, kde je ponuka len :- skladových priestorov v komerčnej priemyselnej zóne BAK Rožňava,
pri 200 m2 na pozemku 1500 m2 je ponuka na prenájom za 2,50 €/mesiac/m2, alebo 500,00 Eur
mesačne, čo je neporovnateľne viac, ako uplatňuje žalobkyňa. S poukazom na to, že u žalobkyne ide

aj o kancelárske priestory, spevnené plochy v lukratívnej priemyselnej zóne s vybavením inžinierskych
sietí blízko mesta Rožňava je bezdôvodné obohatenie uplatňované žalobkyňou ešte nižšie ako vyčíslil
znalec, a ako vyplýva z ponuky realitných kancelárií. Žalobkyňa predložila 7.11.2016 súdu správu od
realitnej kancelárie Reality Košičan, v ktorej táto oznámila, že odkazuje na existujúce znalecké posudky,
nakoľko podáva vyjadrenie len ohľadom aktuálnych trhových cien a uviedla predpoklad, že žiadna

realitná kancelária nebude schopná sa vyjadriť k cenám nájmu v Rožňave a okolí spätne za obdobie 9
rokov. Zdôraznila, že podľa ustálenej súdnej praxe je vyjadrenie realitnej kancelárie pre účely súdneho
konania použiteľné len, ak sú k nemu priložené konkrétne skutočne uzatvorené nájomné zmluvy.
21. Žalovaný podaním zo dňa 16.08.2016 uviedol, že Krajský súd v Košiciach v uznesení z 29.4.2016
vyslovil právny názor k otázke námietky premlčania uplatnenej žalovaným a nariadil súdu prvého
stupňa rozhodnúť o žalobkyňou uplatnených úrokoch z omeškania a o výške bezdôvodného obohatenia

rozhodnúť po zistení obvyklého nájomného v danej lokalite. Poukázal tiež na súdnu prax, podľa ktorej
bezdôvodné obohatenie vzniká každým dňom užívania. Žalovaný po tom, čo bolo rozhodnuté, že
nehnuteľnosti sú vlastníctvom žalobkyne, teda od 23.6.2006 užíval z majetku žalobkyne bez nájomnej
zmluvy: a) časť domu (pôvodne rodinný dom, t. č. nazývaný administratívna budova)
a to:

na prízemí:
sociálky o výmere 14,80 m2
sociálky o výmere 15,50 m2
jedáleň o výmere 25,20 m2
výdajňu stravy o výmere 13,80 m2

sklad o výmere 6,60 m2
WC+pisoáre o výmere 6,60 m2
chodbu o výmere 18,70 m2

na poschodí:

kanceláriu o výmere 19,20 m2
kanceláriu o výmere 7,70 m2
chodbu o výmere 18,50 m2
teda spolu kancelárie o výmere 26,90 m2 a ostatné miestnosti o výmere 119,70 m2.
Ostatné priestory v budove užívala spoločnosť GALVANOKOV s.r.o., čo bolo vykonaným dokazovaním

preukázané - ohliadka znalcom Ing. Turócim za prítomnosti manžela žalobkyne a jej právnej
zástupkyne, ako aj výpoveďami svedkov N. a Q.. Z. a najmä nestranného svedka exekútora K..
J., ktorý na pojednávaní dňa 26.11.2013 vypovedal, že Galvanokov s.r.o. tam bol asi 10 rokov.
Žalobkyňa nepredložila žiadny dôkaz, ktorý by toto tvrdenie žalovanej vyvracal. K užívaniu časti
budovy spoločnosťou GALVANOKOV s.r.o. Rožňava, žalovaný trvá na tom, že uvedená spoločnosť

mala od svojho vzniku v r. 1995, so súhlasom žalovaného, v tom čase ako vlastníka, sídlo v spornej
budove. Po tom, čo bolo rozhodnuté, že od 23.6. 2005 sa vlastníctvo prepísalo na žalobkyňu, uvedenú
skutočnosť žalovaný oznámil spoločnosti GALVANOKOV s.r.o. Rožňava s tým, že od uvedeného
dňa žalovaný tejto spoločnosti nedal a ani nemohol dať žiadny súhlas na užívanie nehnuteľností -
nemal žiadne právo disponovať s cudzími nehnuteľnosťami. Skutočnosť, že užívateľom časti sporných

nehnuteľností bola aj spoločnosť GALVANOKOV s.r.o. Rožňava, bola všeobecne známa z reklamných
tabúl, z označenia prevádzky na budove s.č. 567, ako aj z vývesiek, ktoré boli dverách do jednotlivých
miestností, ako to bolo konštatované pri vyššie uvedenej ohliadke znalcom Ing. Turócim. Žalobkyni nič
nebránilo, aby uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a aj na vypratanie nehnuteľnosti
aj proti spoločnosti GALVANOKOV s.r.o. Rožňava. Trval na tom, že žalovaná sa tým, že priestory

užívala spoločnosť GALVANOKOV s.r.o. Rožňava bezdôvodne neobohatila. Skutočnosť, že dvaja zo
spoločníkov žalovanej sú aj spoločníkmi spoločnosti GALVANOKOV s.r.o. Rožňava, je v tejto súvislosti
irelevantná, lebo ide o dva celkom odlišné právnické osoby. Súd prvého stupňa preto v rozsudku z
1.4.2014 rozhodol správne, keď konštatoval, že žalovaný sa tým, že časť priestorov užívala spoločnosť
GALVANOKOV s.r.o. bezdôvodne neobohatil a že žalobkyni nič nebránilo v tom, aby žalovala aj uvedenú

spoločnosť. Žalovaný užíval priestory v budove do 31.8.2009 a skutočnosť, že budova je vyprataná
oznámil právny zástupca žalobkyni na pojednávaní dňa 19.9.2009. Od septembra 2009 bola budova
odpojená od elektrickej energie, vody a plynu. Túto skutočnosť žalovaná opakovane zdôraznila ajpodaním zo 14.11.2011, ku ktorému priložila aj 12 fotografií vyprataných priestorov, pričom aj v tomto
podaní upozornila, že budova nie je uzamknutá a žalobkyni nič nebráni v tom, aby ju ako vlastník užívala.
b / pozemky:

Žalovaný sa stotožnil so zistením okresného súdu, že bez právneho dôvodu užíval pozemky patriace
žalovanej a to:- parcelu č. 1374/2 o výmere 1.756 m2 od 24.6.2006 do 31.3.2010,na ploche max.
140 m2 z tejto parcely bola od 1.4.2010 do 31.7.2013 ešte umiestnená plechová búda a kyslíkové
fľaše. Bezdôvodné obohatenie žalovaného tak predstavuje obvyklé nájomné za užívanie kancelárskych
priestorov o výmere 26,90 m2 a ostatných priestorov o výmere 119,70 m2 za obdobie od 23.6.2006

do 31.8.2009 a obvyklé nájomné za užívanie 1756 m2 pozemku od 1.7.2006 do 31.3.2010 a 140 m2
pozemku za obdobie od 1.4.2010 do 31.7.2013.
Suma bezdôvodného obohatenia: Žalovaný súhlasil s právnym názorom krajského súdu, že obvyklé
nájomné je nájomným tržným. Do r. 1995 bola Rožňava okresným mestom okresu s počtom obyvateľom
cca 88.000. Od r. 1996, po vzniku okresu Revúca, sa počet obyvateľov okresu Rožňava znížil na
43.000 a tým došlo k reorganizačným zmenám úradov, bánk a rôznych inštitúcii. O. i. to malo za

následok aj značný prebytok nebytových priestorov, ktorý pretrváva aj doposiaľ a prejavuje sa aj nízkymi
cenami nájmov nebytových priestorov, ktoré sú v ponuke realitných kancelárií. V súčasnosti sú v ponuke
skutočne lukratívne relatívne nových, kancelárskych priestorov v centre mesta Rožňava za cenu 1 Eur
za m2 ročne, výnimočne priamo na Námestí baníkov za 26 €/m2 ročne ! Množstvo nebytových priestorov
vo vlastníctve mesta bolo a aj súčasne je nevyužitých práve z dôvodu vyššej ceny stanovenej vyhláškou

mesta. Sporná nehnuteľnosť sa nachádza v obci Brzotín. Žalovaný nemá námietky proti tomu, aby
súd zisťoval obvyklé nájomné podľa pokynu krajského súdu vyžiadaním správ od realitných kancelárií.
Poukazuje na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej by k správam realitných kancelárií mali byť priložené aj
konkrétne nájomné zmluvy. Cena za nájom nehnuteľností prenajímaných mestom je tiež súčasťou trhu a
preto na takúto cenu nemožno neprihliadnuť pri zisťovaní trhových cien V tomto prípade však zjavne pri

cenáchzanájommestskýchnehnuteľnostímožnoprihliadaťmaximálnenacenypreII.zónu.Napodanie
žalobkyne doručené súdu 7.7.2016 žalovaný uvádza, že jej nárok v časti, v ktorej sa domáha vydania
údajného bezdôvodného obohatenia za dobu až do 4.4.2014, je nedôvodný - žalobkyňa nepredložila
žiadny dôkaz o tom, že by žalovaný predmetné nehnuteľnosti užíval do 4.4.2014 a ani žiadny dôkaz o
tom, že by ich užíval dlhšie, než to žalovaný uvádza vyššie. Dňa 22.11.2016 žalovaný oznámil súdu, že

na jeho žiadosť o oznámenie výšky obvyklého nájomného v Rožňave v rokoch 2005 až 2009 ho Národná
asociácia realitných kancelárií Slovenska odkázala na svojho regionálneho predstaviteľa Q.. Š.. Q.. Š.
sa telefonicky vyjadril, že požadovanými údajmi nedisponuje. Súd už po začatí konania vyžiadal od obce
Brzotín správu o tom, čí má vedomosť o iných nájomných zmluvách a odpoveď bola negatívna. Výšku
nájmov za obdobné priestory v r. 2005-2010 v obci Brzotín sa súdu zistiť nepodarilo a nepodarilo sa ani

získať relevantné iné údaje od realitných kancelárií. Trh s realitami nie je realizovaný len cez realitné
kancelárie. Ceny nájmov nehnuteľností - nebytových priestorov, určované samosprávou, sú stanovené
tak, aby zohľadnili skutočný vývoj na trhu - skutočnosť, že napr. mesto Rožňava sústavne ponúka
voľné priestory na prenájom, svedčí o tom. že tieto ceny nie sú nižšie, ako sú obvyklé ceny v meste
a okolí. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby súd vychádzal z výšky nájomného stanovenej v

znaleckých posudkoch - samozrejme po úprave voľnou úvahou zjavne nesprávneho stanovenia nájmu
za nekancelárske priestory tak, ako to žalovaný namietal od počiatku.
22. Súd vo veci nariadil pojednávanie.
23. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu. Mala za to, že
rozsudkami Krajského súdu v Košiciach už bolo deklarované, že návrh žalobkyne je v plnej miere

opodstatnenýadôvodný,žetedadošlokbezdôvodnémuobohateniuzostranyžalovanéhoatoužívaním
nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne bez právneho dôvodu. Významným spôsobom sa vyjadril krajský
súd aj o tom, že nie je podstatné, či a akým spôsobom bola nehnuteľnosť konzumovaná, teda užívaná.
Mala za to, že žalobkyňa nadobudla predmetné nehnuteľnosti v rámci reštitučného konania ku dňa
24.06.2005, kedy aj začali prebiehať mimosúdne jednania so žalovaným. Zdôraznila, že prebiehali

mimosúdne jednania len so žalovaným. Nehnuteľnosti mal vydať len žalovaný a žalobkyňa nikdy nedala
žiadny súhlas na užívanie svojej nehnuteľnosti. Poukázala tiež na rozsudok tunajšieho súdu z roku
2009 o vyprataní nehnuteľnosti, kedy súd rozhodol, že žalovaný má vypratať nehnuteľnosť čo potvrdil
aj Krajský súd v Košiciach a z toho vyplynulo, že povinnou osobou je len žalovaný na vypratanie
nehnuteľnosti. Žalobkyňa neregistrovala užívanie nehnuteľnosti tretím subjektom. Od roku 2005 bolo

vo veci dvakrát rozhodnuté, rozsudky boli dvakrát zrušené, vyhotovené boli dva posudky, kde však
ani znalci poriadne nevyčíslujú, že by došlo k užívaniu nehnuteľnosti tretím subjektom, rozhodované
bolo voči žalovanému nie tretiemu subjektu. Žalovaný nikdy nepredložil dôkaz, že by existovala nejaká
zmluva o užívaní predmetnej nehnuteľnosti a to čo sám uvádza, že sa motali v predmetnej nehnuteľnostitiež poukazuje na to, že predmetnú nehnuteľnosť užívali. Na toto konanie nadväzovalo exekučné
konanie na vypratanie nehnuteľnosti v rámci ktorého sa žalovaný v roku 2010 a v roku 2011 dovolával
vydržania vlastníckeho práva predmetnej nehnuteľnosti a predmetné nehnuteľnosti boli vypratané až ku

dňu 04.04.2014 preto mala za to, že rozhodným obdobím pre vznik na bezdôvodného obohatenie je
obdobie od 26.05.2005 do 04.04.2014. Súdny exekútor 29.07.2011 k námietkam podaným žalovaným
uviedol, že predmetná nehnuteľnosť vyprataná nebola a rovnako na pojednávaní v konaní 4C/337/2014
súdny exekútor uviedol, že boli nehnuteľnosti vypratané až k 04.04.2014 v exekučnom konaní, je preto
irelevantné, či sa tam motal alebo nemotal žalovaný. K vyprataniu došlo až k dátumu 04.04.2014.

Upriamila pozornosť aj na vyššie citované konanie, kde súd sa ustálil s tým, že nehnuteľnosti boli
vypratané k 04.04.2014 teda nárok vznikol k tomuto dátumu a sporná zostáva len výška. Čo sa týka
výškybezdôvodnéhoobohateniaajKrajskýsúdvKošiciachkonštatoval,žežalovanýakceptovalvýpočet
všeobecnej hodnoty ročného nájmu spôsobom podľa zásad aké použili znalci v znaleckom posudku,
stotožnil sa s výškou ročného nájmu pre pozemky. Zdôraznila, že žalobkyňa požaduje sumu nižšiu
ako bola určená znaleckým posudkom. Súd deklaroval, že sa nepodarilo zabezpečiť dôkazy ohľadom

tržného nájomného od realitných kancelárií. V žalobe odôvodnila výšku bezdôvodného obohatenia vo
výške 20.000,- Sk, t. j. 663,88 Eur ako obvyklý mesačný nájom a z tejto sumy sme si vyčíslila aj úroky
z omeškania a to od 18.04.2017, teda od podania žaloby zohľadňujúc aj zaplatené sumy. Zotrvala
na všetkých doterajších vyjadreniach a navrhla, aby súd rozhodol v zmysle petitu žaloby a zaviazal
žalovaného na náhradu trov konania.

24. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že trvá na všetkých našich doterajších podaniach aj vyjadreniach.
Poukázal hlavne na vyjadrenie zo dňa 16.08.2016 kde vyčíslil jednak rozsah užívania nehnuteľnosti ako
aj dobu užívania nehnuteľnosti. Žalovaný uznáva, že užíval cudziu nehnuteľnosť bez právneho dôvodu
a teda, že došlo k bezdôvodnému obohateniu avšak namieta výšku a rozsah tohto bezdôvodného

obohatenia a práve tu poukázal na svoje vyjadrenie, kde presne špecifikovali v akom rozsahu a
v akej dobe žalovaný nehnuteľnosť užíval, pričom mal za to, že žalobkyňa nepredložila v konaní
žiadny relevantný dôkaz, ktorým by tieto tvrdenia vyvrátila. Ing. Turóci v znaleckom posudku uvádza
a špecifikuje ktorú časť užívala spoločnosť Galvanokov a ktorú časť užíval žalovaný. Čo sa týka
doby užívania poukázal na výpoveď u súdneho exekútora K.. J. zo dňa 26.11.2013, ktorý uvádza, že

budova bola vyprataná ku dňu 29.06.2011, parcela č. 1377/1 v roku 2013 a na parcelách č. 1374/2 a
1373/2 uvádza, že bola umiestnená plechová búda. Toto považoval za relevantné dôkazy preukazujúce
dokedy užíval žalovaný nehnuteľnosti žalobkyne, ktoré žalobkyňa v konaní nevyvrátila. Čo sa týka
výšky bezdôvodného obohatenia chcel upresniť, že nie je pravdou, že žalovaný by súhlasil s vyčíslením
všeobecného ročného nájmu v znaleckých posudkoch bezvýhradne. Namietal nelogickosť znaleckých

posudkov, keď priestory sú ohodnotené vyššou sumou ako sociálne priestory v Rožňave na Námestí
baníkov a tu práve poukazoval, že má za to, aby súd logickou úvahou upravil sumu vyčíslenú znalcom,
zároveň mal za to, že sa nejedná o lukratívne priestory. Aj dnes je možné predložiť ponuky realitných
kancelárií pre podnikateľské priestory v Rožňave. Mal za to, že teda z vykonaného dokazovania vyplýva,
že nie je možné zabezpečiť dôkazy ohľadom trhovej ceny nehnuteľností v spornom období, avšak aj

v súčasnosti v Meste Rožňava sú ponúkané nehnuteľnosti v zmysle mestskej vyhlášky, ktorá kopíruje
trhové ceny. Na záver uviedol, že žalovaný neuznáva nárok žalobkyne čo sa týka ňou uplatneného
nároku a výšky a navrhol, aby súd rozhodol v zmysle ním vyčíslenej výšky a rozsahu bezdôvodného
obohatenia.

25. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil
nasledovný skutkový stav.

26. Z výpisu z obchodného registra žalovaného (čl. 86 spisu) vyplýva, že dvoma za štyroch spoločníkov
sú Q.. B. Z., H. X B. a Q.. Ľ. W., Ú. X, B..

27. Z výpisu z obchodného registra firmy GALVANOKOV s.r.o. Brzotín, Krátka 567, Brzotín (čl. 89 spisu)
vyplýva, že dvaja zo štyroch spoločníkov sú Q.. Ľ. W., Ú. X, B. a Q.. B. Z., Y. XXX, E., pričom ide o
totožných spoločníkov ako u žalovaného.

28. Znalec Ing. Bartolomej Turoci vo svojom znaleckom posudku (ZP) č. 54/2008 zo dňa 29. 5. 2008 určil
všeobecnú hodnotu ročného nájmu za budovu č. s. 567 vo výške 167 900,-Sk a všeobecnú hodnotu
ročného nájmu za pozemky (par. č. 1373/2, 1374/2) vo výške 89 463,55 Sk, spolu vo výške zaokrúhlene
257 364,-Sk za rok ( 8 542,92 Eur).29. Znalec Ing. Ľubomír Hurajt, PhD., vo svojom ZP č. 61/2012 zo dňa 21. 12. 2012 určil všeobecnú
hodnotu ročného nájmu za budovu č. s. 567 vo výške 5 572,90 Eur a všeobecnú hodnotu ročného nájmu

za pozemky parc. č. 1 373/2 a 1 374/2 vo výške 2 505,80 Eur stanovená podľa vyhlášky č. 492/2004
Z. z. v znení vyhlášky č. 605/2008 Z. z.

30. Konateľ žalovaného Ing. Ľubomír Oravec uviedol, že žalovaný predmetné nehnuteľnosti vypratal na
prelome rokov 2009/2010, v objekte bola aj firma Galvanokov Rožňava a to ešte z obdobia rokov 1996,

1997. K opusteniu predmetných nehnuteľností touto firmou došlo asi pred rokom. To, že v predmetných
nehnuteľnostiach je aj firma Galvanokov žalobkyňa vedela, bolo jej to dané na vedomie v r. 2007, keď
on rozpísal, čo ktorá firma užíva.

31. Konateľ žalovaného G. N. uviedol, že ešte v marci 2009, keď do objektu prišiel súdny exekútor K..
J. boli vypratané priestory v objekte, ktorý užíval žalovaný a to tri miestnosti - výdajňa stravy, toalety,

šatňa. Dva týždne predtým im dal súdnym exekútor termín na vypratanie, čo aj zrealizovali. V tom čase
v jednej miestnosti, ktorá nebola vyprataná, mala firma Galvanokov uložené veci, šanóny a pod.

32. Q.. B. Z., konateľ spoločnosti, vypovedal, že hoci on sa vypratávania priamo nezúčastnil, došlo k
tomu v septembri 2009. Od toho termínu už žalovaný budovu neužíva. Je to odomknuté, sprístupnené,

ich to nie je, nemajú to dôvod zamykať a od kedy sa tam prestalo kúriť, od r. 2009, by sa to aj ťažko
dalo užívať. S firmou Galvanokov žalovaný nemal žiadny písomnú zmluvu, len ústnu o užívaní časti
nehnuteľností.

33. Na pojednávaní dňa 26. 11. 2013 K.. I. J., súdny exekútor, uviedol, že čo sa týka predmetnej budovy,

tá bola vyprataná už v čase, keď bol stanovený prvý termín deložácie a to 29. 06. 2011. Na ďalšom
termíne deložácie bolo zistené to, čo súdu uviedol, bol sa pozrieť na predmetných parcelách po doručení
predvolania na súd, pričom zistil, že parc. č. X XXX/X je vyprataná a parc. č. X XXX/X vyprataná nie je,
sú tam dve plechové búdy a vedľa toho stojany s kyslíkovými fľašami.

34. Súd na návrh strán sporu vykonal ohliadku na mieste samom dňa 05. 12. 2013, kde zistil, že prístup
na pozemky vo vlastníctve žalobkyne je cez bránu, ktorú osadil žalovaný, ktorá sa nachádza v blízkosti
budovy č.s. XXX, pričom podľa vyjadrenia konateľa žalovaného Q.. W. táto brána sa nezamyká, len sa
zasúva. Vstup na pozemky, ktoré nie sú vo vlastníctve žalobkyne ale žalovaného a susedia s pozemkami
žalobkyne je možný aj ďalšou bránou, ktorá je na pozemku žalovaného. Ďalej súd zistil, že budova

je odomknutá, sprístupnená, pričom priestory, ktoré užíval žalovaný sú vypratané, v priestoroch, ktoré
užívala firma Galvanokov s.r.o. (medzi účastníkmi konania nie je sporné, o ktoré miestnosti ide), sa
nachádzajú po zemi roztrúsené spisy a papiere. Sprístupnený, otvorený je aj vchod do pivnice, ktorý
sa nachádza mimo hlavného vchodu do budovy. Ďalej súd zistil, že na parc. č. X XXX/X sa nachádza
plechová búda. Parcela č. X XXX/X je celá vyprataná.

35. Zo spisu tunajšieho súdu 6C/92/2008 súd zistil, že rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 6C/92/2008-67
zo dňa 4. 2. 2009 súd zaviazal žalovaného O.M.D.KOVO s.r.o. Rožňava, Krátka 567, Brzotín,
IČO: 17080941 vypratať nehnuteľnosti - zastavané plochy a dvojpodlažnú budovu, parc.č. registra "C"
č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 303 m2, parc.č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria

o výmere 1756 m2, parc.č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 198 m2, budovu s.č. XXX,
nachádzajúcu sa na parc.č. XXXX, v katastrálnom území Obce E., zapísané na LV č. XXXX vedenom
Správou katastra Rožňava, v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Tento rozsudok
bol potvrdený rozsudkom KS Košice č.k. 6Co/127/2007-93 zo dňa 26. 5. 2009. Rozsudky nadobudli
právoplatnosť dňa 10. 7. 2009.

36. Zo spisu tunajšieho súdu 4Er/461/2009 vo veci oprávnenej H. Š. proti povinnému O.M.D.KOVO s.r.o.
Rožňava, Kráka 567, Brzotín, o vypratanie nehnuteľnosti súd zistil, že exekučným titulom v tejto exekúcii
je rozsudok tunajšieho súdu 6C/92/2008. Uznesením KS Košice 2CoE/259/2010-49 zo dňa 8. 9. 2010
KS Košice potvrdil uznesenie tunajšieho súdu č.k. 4Er/461/2009-32 zo dňa 14. 1. 2010, ktorým súd

námietky vznesené povinným proti exekúcii zamietol. V odôvodnení tohto uznesenia KS Košice uviedol,
že na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že
exekúcia je dôvodná, lebo bola zahájená na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu,
akým je rozsudok OS Rožňava 6C/92/2008-67 zo dňa 4. 2. 2009 v spojení s rozsudkom KS Košice6Co/127/2009-93 zo dňa 26. 5. 2009 po tom, ako povinný dobrovoľne nehnuteľnosti nevypratal. Po
vzniku exekučného titulu nenastali žiadne skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, iné
dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Zo Zápisnice o úkone zo dňa 04.04.2014 vyplýva, že došlo

k odovzdaniu nehnuteľnosti oprávnenej - žalobkyni, ktorá ich prevzala v stave v akom boli prevzaté od
povinného - žalovaného a to aj za prítomnosti žalovaného. Súdny exekútor vrátil poverenie súdu dňa
09.04.2014, pretože exekučné konanie skončilo vymožením pohľadávky.

37. Zo spisu tunajšieho súdu 4C/337/2014, kde predmetom konania medzi rovnakými stranami sporu

je náhrada škody, ako právo oprávnenej osoby uplatniť si náhradu škody, ktorú jej spôsobil žalovaný
porušením povinnosti v súvislosti s vydaním reštitučných nehnuteľností, ktoré boli znehodnotené vo
výške 13.001,80 Eur súd zistil že na pojednávanie konané dňa 14.06.2017 bol súdom predvolaný súdny
exekútor K.. I. J., za účelom odstránenia spornosti ohľadom dátumu odovzdania nehnuteľností, ktoré boli
predmetom exekučného konania vedeného pod sp. zn. 4Er/461/2009 a ktoré súd predmetom aj tohto
súdneho konania. Súdny exekútor uviedol, že prvé stretnutie a snaha o vypratanie nehnuteľnosti bola

08.11.2010 , kde sa povinný zaviazal vypratať predmetnú nehnuteľnosť alebo parcely do 30.11.2010
na vlastné náklady. Ďalšie stretnutie bolo 29.06.2011, kam sa žalovaný nedostavil i napriek tomu, že
výzva bola riadne doručená, v objekte sa nikto nezdržiaval. Po prehliadke bolo zistené, že nedošlo
k vyprataniu nehnuteľností. Ďalšie vypratanie alebo pokus o vypratanie bolo 17.07.2013, kde sa
konštatovalo, že budova je prázdna, avšak opätovne neboli vypratané celé pozemky prislúchajúce k

budove. Až 28.02.2014 došlo k odovzdaniu celej predmetnej nehnuteľnosti, tak ako to ukladal exekučný
titul, kde bolo konštatované, že všetky tri parcely sú prázdne a v celosti boli odovzdané oprávnenej.
Podľa vyjadrenia súdneho exekútora už neriešil otázku námietok žalobkyne týkajúce sa znehodnotenia
nehnuteľnosti. Na otázku právneho zástupcu žalovaného súdny exekútor uviedol, že predmetná budova
nebola vcelku vyprataná, nakoľko na prvom poschodí vľavo sídlil likvidátor spoločnosti Galvanokov a

v sociálnych priestoroch sa nachádzali skrine na prezliekanie pre pracovníkov. K Zápisnici o úkone zo
dňa 04.04.2014 , súdny exekútor uviedol, že dňa 28.02.2014 prevzal od pána N.Š. všetky nehnuteľnosti
a žalobkyňa, v danom prípade oprávnená, ich prevzala 04.04.2014. Súd v zápisnici z pojednávania
konštatoval, že podľa §181 ods. 2 CSP skutkové tvrdenia týkajúce sa odovzdania nehnuteľností dňa
04.04.2014 považuje za nesporné.

38. Z mailovej komunikácie medzi žalobkyňou a realitnou kanceláriou Reality Košice zo dňa 19.10.2016
vyplýva, že realitná kancelária reagovala na písomnú žiadosť žalobkyne o ustanovenie trhovej ceny
( nájomného) nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. E. v období od 01.07.2005-04.04.2014.
Realitnákanceláriauviedla,ženemôžestanoviťcenutrhovéhonájomnéhozauvedenéobdobie,nakoľko

podáva vyjadrenia len aktuálnych trhových cien predajov a nájmov nehnuteľností. Mala za to, že žiadna
realitná kancelária nebude schopná podať relevantné stanovisko a pokiaľ áno bude vychádzať len
zo znaleckých posudkov, ktoré sú k dispozícii. Preto odporučila v tomto prípade vychádzať jedine z
existujúcich znaleckých posudkov.

39. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

40. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

41. Podľa zák.č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu
majetku, v znení noviel, § 5 ods. 1 povinnými osobami sú štát alebo právnické osoby, ktoré ku dňu
účinnosti tohto zákona nehnuteľnosť držia.

42. Podľa § 5 ods. 2 cit. zákona osobou, ktorá nehnuteľnosť podľa ods. 1 drží sa rozumie právnická
osoba, ktorá mala ku dňu účinnosti tohto zákona k nehnuteľnosti vo vlastníctve Českej a Slovenskej
federatívnej republiky, Českej republiky alebo Slovenskej republiky právo hospodárenia alebo právo
trvalého užívania, podľa písm. b) pri ostatných nehnuteľnostiach ich vlastní.

43. Podľa § 28 cit. zákona povinná osoba nemôže proti oprávnenej osobe uplatňovať žiadne finančné
alebo iné nároky súvisiace s vydávanými vecami. Tak isto oprávnená osoba, ktorej bola vec vydanánemôže proti povinnej osobe uplatňovať iné nároky súvisiace s vydávanou vecou než sú uvedené v
tomto zákone.

44. S poukazom na rozsiahle dokazovanie a rozhodnutia vo veci samej vydané tunajším súdom ako aj
Krajským súdom v Košiciach súd konštatuje, že tak ako uvádza súd vyššieho stupňa v uznesení č.k.
11Co/46/2015-887 zo dňa 29.04.2016 a nakoniec medzi stranami táto skutočnosť ani neostala sporná,
že v danom prípade sa jednalo o užívanie nehnuteľností (vlastnícky patriacich žalobkyni) žalovaným
bez právneho dôvodu, po ich vydaní žalobkyni v reštitučnom konaní. Plnenie bez právneho dôvodu je

jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v tom, že medzi zúčastnenými
osobami chýba právny vzťah, ktorý by zakladal právny nárok na predmetné plnenie. O obohatenie ide
len vtedy, ak takýmto plnením dostal majetkovú hodnotu ten, komu bolo plnené, takže v jeho majetku
došlo buď k zvýšeniu aktív alebo k zníženiu pasív, prípadne sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by
sa tak za bežných okolností stalo. Plnením bez právneho dôvodu je užívanie cudzej veci bez zmluvy
o nájme, či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec. V takomto prípade vzniká prospech tomu,

kto realizuje užívateľské oprávnenie bez toho, aby sa jeho majetkový prospech zmenšil o prostriedky
vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať. Pretože taký užívateľ nie je
schopný spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívania cudzej veci vrátiť, je povinný nahradiť
bezdôvodné obohatenie peňažnou formou. Majetkovým vyjadrením prospechu získaného plnením bez
právneho dôvodu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom

mieste a čase za užívanie obdobného predmetu nájmu, a ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol
povinný platiť podľa nájomnej zmluvy. Z hľadiska posúdenia otázky získania bezdôvodného obohatenia
užívaním cudzej veci nie je významné, či a akým spôsobom bolo užívanie veci konzumované a či
bola držba veci majetkovo zhodnocovaná, teda, či priniesla konzumentovi zisk. Odkaz na analógiu
nárokov z titulu (neexistujúcej) nájomnej zmluvy tak vedie k záveru o posúdenie nárokov z titulu

užívania nehnuteľností (ako je to v posudzovanej veci) podľa povahy takého zmluvného vzťahu. Ten je
z definície („Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne/v
dohodnutej dobe užíval, alebo z nej bral aj úžitky“) predstavovaný inštitútom dočasného užívania. Pojem
dočasnosti je pritom v práve (pozri ust. § 122 OZ) určený spravidla na dni, týždne, mesiace alebo roky.
Niet potom dôvodu neaplikovať pravidlá o počítaní času neoprávneného užívania veci v závislosti na

skutočnostiach zistených v konkrétnom konaní, a to podľa dní skutočného užívania veci bez právneho
dôvodu. V dôsledku toho je odôvodnený záver, podľa ktorého bezdôvodné obohatenie spočívajúce v
užívanínehnuteľnostíbezprávnehodôvodu,vznikákaždýmdňomužívania,sdôsledkamipreposúdenie
jeho vzniku, trvania, skončenia a aj pre hodnotenie lehoty k uplatneniu/neuplatneniu takých nárokov
(viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 28Cdo 1128/2014). Splatnosť pohľadávky

z bezdôvodného obohatenia nie je zákonom stanovená a ak nie je určená ani dohodou účastníkov,
považuje sa za deň splatnosti deň nasledujúci potom, čo bol dlžník veriteľom vyzvaný na plnenie (§
563 OZ).

45. Rovnako sa Krajský súd v Košiciach vysporiadal aj s námietkou premlčania uplatnenou žalovaným,

ktorá bola akceptovaná tunajším súdom a konštatoval, že žalobkyňa sa návrhom na začatie konania
domáhala tak vydania bezdôvodného obohatenia za dobu minulú, ale aj uloženia povinnosti vydať
bezdôvodné obohatenie za dobu budúcu, do rozhodnutia vo veci samej. Na uvedené skutočnosti potom
nadväzuje aj posúdenie otázky premlčania nároku žalobkyne. Súd prvého stupňa pri posudzovaní
námietky premlčania vychádzal z iného právneho názoru, a preto nesprávne posúdil vznesenú námietku

premlčania. Uvedený záver odvolacieho súdu bol akceptovaný oboma stranami sporu.

46. Podľa vyjadrení strán sporu, je tiež možné konštatovať, že tak žalobca ako aj žalovaný súhlasili,
dokonca sám žalovaný navrhol, aby súd vychádzal z výšky nájomného stanovenej v znaleckých
posudkoch - samozrejme po úprave voľnou úvahou súdu, zjavne nesprávneho stanovenia nájmu za

nekancelárske priestory tak, ako to žalovaný namietal od počiatku, pričom výška nájmu za pozemky
mala ostať v súlade v vyčíslením súdneho znalca a to z dôvodu, že ako obe strany sporu, tak aj súd
má za to, že nie je možné zabezpečiť dôkazy ohľadom trhovej ceny nehnuteľností v spornom období.

47. Tunajší súd sa v rozsudku č.k. 4C/125/2009-511 zo dňa 01.04.2014 vysporiadal aj s tvrdením

žalovaného o tom, že na strane žalobkyne vzniklo bezdôvodné obohatenie stavebnými úpravami
žalovaného, na návrh žalovaného. Toto bezdôvodné obohatenie bolo znalcom v znaleckom posudku
číslo 32/2010 zo dňa 20.05.2010 vyčíslené na 2 903,71 Eur. Súd však bol toho názoru, že žalovaný
je povinnou osobou podľa zák.č. 229/1991 Zb., teda podľa § 28 tohto zákona nemôže proti oprávnenejosobe (žalobkyni) uplatňovať žiadne finančné alebo iné nároky súvisiace s vydávanými vecami. To, že
je povinnou osobou vyplýva z rozhodnutí, ktorými bolo rozhodované o nároku žalobkyne podľa zák.č.
229/1991 Zb.. Tento právny záver bol opäť akceptovaný stranami sporu bez námietok.

48. Naopak medzi stranami ostalo sporné a žalovaným bolo výrazne namietané obdobie trvania
bezdôvodného obohatenia, kedy mal za to, že užíval časť budovy od 23.06.2005 do 31.08.2009, čo
sa týka pozemkov tak užíval len parcelu č. XXXX/X o výmere 1.756 m2 od 23.06.2005 do 31.03.2010
a vo výmere 176 m2 od 01.04.2010 do 26.11.2013 a od 27.11.2013 do 10.2.2014 len časť parcely o

výmere max. 80 m2. Krajský súd v Košiciach v uznesení č.k. 11Co/46/2015-887 zo dňa 29.04.2016
tunajšiemu súdu vytkol, že z napadnutého rozsudku nie je zrejmé (súd to nijako neodôvodnil), prečo
sa súd stotožnil s dobou užívania uvedenou žalovaným a či mal preukázané, že žalovaný v máji 2005
oznámil spoločnosti Galvanokov s.r.o., že už nie je vlastníkom nehnuteľností.
49. Na vyššie uvedené nadväzuje ďalšia sporná skutočnosť medzi stranami a to užívanie časti
budovy spoločnosťou Galvanokov, s.r.o., kedy žalovaný dôrazne namietal, že doterajším dokazovaním

bolo jednoznačne preukázané (znalec Ing. Turóci, exekútor JUDr. Hodermarský, atď.) a v podstate
akceptované uznesením KS Košice 4Co39/2011-168 a rozsudkom OS Rožňava z 4C125/2009-511), že
žalovaný užíval len časť budovy s. č. 567 a to sociálky (WC, šatne, výdajňa stravy, umy várka, chodba)
o celkovej výmere 119,70 m“ a 2 kancelárie na poschodí o výmere 26,9 m“. Ostatné priestory užívala
spoločnosť Galvanokov s.r.o., teda ich užívaním sa žalovaný nemohol bezdôvodne obohatiť. Žalobkyni

nič nebránilo požadovať náhradu od uvedenej spoločnosti. O rozsahu užívania žalobkyňa vedela, lebo
bola v zastúpení svojou právnou zástupkyňou a svojim manželom prítomná dňa 20.5.2008 na ohliadke
uskutočnenej znalcom Ing. Turócim. Užívatelia jednotlivých miestnosti boli označení výveskami na
dverách a dostala znalecký posudok, v ktorom je rozsah užívania zadokumentovaný. K užívaniu časti
budovy spoločnosťou Galvanokov s.r.o. Rožňava, žalovaný trvá na tom, že uvedená spoločnosť mala od

svojho vzniku v r. 1995, so súhlasom žalovaného, v tom čase ako vlastníka, sídlo v spornej budove. Po
tom, čo bolo rozhodnuté, že od 23.6.2005 sa vlastníctvo prepísalo na žalobkyňu, uvedenú skutočnosť
žalovaný oznámil spoločnosti Galvanokov s.r.o. Rožňava s tým, že od uvedeného dňa žalovaný tejto
spoločnosti nedal a ani nemohol dať žiadny súhlas na užívanie nehnuteľností - nemal žiadne právo
disponovaťscudzíminehnuteľnosťami.Skutočnosť,žedvajazospoločníkovžalovanejsúajspoločníkmi

spoločnosti Galvanokov s.r.o. Rožňava, je v tejto súvislosti irelevantná, lebo ide o dva celkom odlišné
právnické osoby. Čo sa týka otázky, či a kedy žalovaný oznámil spoločnosti Galvanokov s.r.o., že
už nie je vlastníkom budovy. K tomu žalovaný uviedol, že Ing. Ľ. Oravec a Ing. R. Demko boli ako
konatelia žalovaného zároveň aj dvomi z troch konateľov spoločnosti Galvanokov s.r.o., čo znamená,
že spoločnosť Galvanokov s.r.o. sa o zmene vlastníctva dozvedela súčasne so žalovanou.

50. Čo sa týka výšky bezdôvodného obohatenia, žalovaný podrobne špecifikoval, časť budovy ktorú mal
užívať a vyčíslil ju ako 2 kancelárie s celkovou výmerou 26,90 m2 a sociálky ( WC, šatne, výdajňa stravy,
umývarka, chodba) s celkovou výmerou 119,70 m2. Ostatné priestory mala užívať práve spoločnosť
Galvanokov, s.r.o.. Čo sa týka pozemkov, užíval pozemok na parcele XXXX/X o výmere o výmere 1.756
m2 od 23.06.2005 do 31.03.2010 a vo výmere 176 m2 od 01.04.2010 do 26.11.2013 a od 27.11.2013

do 10.2.2014 len časť parcely o výmere max. 80 m2. Žalovaný uviedol, prečo sa domnieva, že výška
bezdôvodného obohatenia stanovená znalcami pomerne podľa nájmov bežných v susednom okresnom
meste určených samosprávou samozrejme tak, aby zodpovedalo nájmom v mieste obvyklým (nie je
ničím odôvodnené domnievať sa, že by sa samospráva neprispôsobovala trhovým podmienkam), je
použiteľná aj na tento prípad. To platí o to viac, že výšku nájmov za obdobné priestory v r. 2005-2010

v obci Brzotín sa súdu zistiť nepodarilo a nepodarilo sa ani získať relevantné iné údaje od realitných
kancelárií. Dôkazy predložené stranami sú extrémne odlišné - žalobkyňa predložila inzerát z r. 2017 na
nehnuteľnosti v katastri Brzotín, ktoré sú neúspešne ponúkané už niekoľko rokov, žalovaný predložil
ponuku na kancelárske priestory v centre okresného mesta za l€/m2 ročne. Ak teda na okraji okresného
mesta bolo bežné nájomné za m2 kancelárskych priestorov 560 Sk - 18.57 Eur za m2 ročne a

nájomné za chodby, skladovacie priestory a pod. 410 Sk - 13.60 Eur, možno dôvodne predpokladať,
že maximálne v rovnakej výške bola v mieste obvyklá aj úhrada za užívanie nebytových priestorov
v susednej obci Brzotín. Bezdôvodné obohatenie žalovaného za užívanie časti budovy v dobe od
23.6.2005 do 31.8.2009 - 26,9 m2 kancelárii a 119.7 m2 chodieb a iných podobných priestorov tak činilo
ročne max. 2.127 Eur ročne, teda mesačne 177,29 Eur. Pokiaľ ide o užívanie pozemkov, žalovaný,

po akceptovaní právneho názoru odvolacieho súdu o nepremlčaní časti nároku, uznal, že v dobe od
23.6.2005 do 31.3.2010 užíval celú pare. č. XXXX/X o výmere 1756 m2, teda podľa znaleckého posudku
Ing. Hurajta náhrada predstavuje pri sume 1,217 Eur m2 ročne 2.137,05 Eur - mesačne sumu 178,08
Eur. Od 1.4.2010 do 26.11.2013 užíval časť parcely o výmere 176 m2 a od27.11.2013 do 10.2.2014len časť parcely o výmere max. 80 m2. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby súd vychádzal z
výšky nájomného stanovenej v znaleckých posudkoch - samozrejme po úprave voľnou úvahou zjavne
nesprávneho stanovenia nájmu za nekancelárske priestory tak, ako to žalovaný namietal od počiatku.

51. Súd považoval nárok žalobkyne voči žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia za dôvodný
a preto mu vyhovel. V prejednávanej veci je nesporné, že žalovaný tým, že bez právneho dôvodu
a bezodplatne užíval nehnuteľnosti vlastnícky patriace žalobkyni, sa bezdôvodne na jej úkor obohatil
a je povinný bezdôvodné obohatenie vydať .Čo sa týka doby trvania bezdôvodného obohatenia
a teda užívania nehnuteľnosti žalovaným, súd ma jednoznačne za to, že sa jedná o obdobie od

01.07.2005 ( od nasledujúceho mesiaca po právoplatnom priznaní vlastníckeho práva k reštitučným
nehnuteľnostiam dňa 23. 6. 2005), tak ako v žalobe žiadala žalobkyňa do 04.04.2014 kedy došlo k
odovzdaniu nehnuteľností súdnym exekútorom oprávnenej - žalobkyni. Súd mal v tomto konaní za
jednoznačne preukázané, že pod spisovou značkou 4Er/461/2009 vo veci oprávnenej Evy Šimonyiovej
proti povinnému O.M.D.KOVO s.r.o. Rožňava, Kráka 567, Brzotín, o vypratanie nehnuteľnosti prebiehalo
na tunajšom súde exekučné konanie, v ktorom bol exekučným titulom rozsudok tunajšieho súdu

6C/92/2008-67 zo dňa 4. 2. 2009 ktorým súd zaviazal žalovaného O.M.D.KOVO s.r.o. Rožňava,
Krátka 567, Brzotín, IČO: 17080941 vypratať nehnuteľnosti - zastavané plochy a dvojpodlažnú budovu,
parc.č.registra"C"č.XXXX/Xzastavanáplochaanádvorieovýmere303m2,parc.č.XXXX/Xzastavané
plochy a nádvoria o výmere 1756 m2, parc.č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 198
m2, budovu s.č. XXX, nachádzajúcu sa na parc.č. XXXX, v katastrálnom území Obce E., zapísané

na LV č. XXXX vedenom Správou katastra Rožňava, v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom KS Košice č.k. 6Co/127/2007-93 zo dňa 26. 5.
2009. Rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 10. 7. 2009. Na základe citovaného rozsudku bolo súdom
vydané poverenie, v súlade s ktorým vykonával exekúciu súdny exekútor JUDr. Peter Hodermarský .
Exekučné konanie skončilo vrátením poverenia súdu dňa 09.04.2014, nakoľko došlo k vymoženiu

pohľadávky. Tak ako vyplýva zo Zápisnice o úkone zo dňa 04.04.2014 k odovzdaniu nehnuteľnosti
v celosti oprávnenej - žalobkyni, ktorá ich prevzala v stave v akom boli prevzaté od povinného -
žalovaného a to aj za prítomnosti žalovaného došlo až dňa 04.04.2014, čo súdny exekútor potvrdil aj vo
svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 14.06.2017 v právnej veci 4C/337/2014 a túto skutočnosť
nevyvrátil ani žalovaný. Súd sa stotožňuje s právnym názorom krajského súdu v Košiciach, ktorá v

uznesení zo dňa 29.04.2016 uviedol, že majetkovým vyjadrením prospechu získaného plnením bez
právneho dôvodu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste
a čase za užívanie obdobného predmetu nájmu, a ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný
platiťpodľanájomnejzmluvy.Zhľadiskaposúdeniaotázkyzískaniabezdôvodnéhoobohateniaužívaním
cudzej veci nie je významné, či a akým spôsobom bolo užívanie veci konzumované, preto je irelevantné

či v čase vydania nehnuteľnosti žalovaný užíval, celú nehnuteľnosť, alebo len jej časť, nesporné ostáva,
že nehnuteľnosť bola žalobkyni vydaná až dňa 04.04.2014 v exekučnom konaní a tento dátum súd
považuje za ukončenie bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného.

52. Čo sa týka užívania časti nehnuteľnosti spoločnosťou Galvanokov, s.r.o., súd je toho názoru, že nie je

sporné,žečasťnehnuteľnostibolaužívanáinýmsubjektom.Avšaksúdpoukazujenato,žeohľadomtých
istých nehnuteľností prebiehalo niekoľko súdnych konaní, v ktorých bol žalovaným a teda užívateľom
sporných nehnuteľností označovaný vždy len žalovaný, ktorý bol aj zaviazaný na ich vypratanie a voči
ktorému prebiehalo exekučné konanie. Žalovaný sám uviedol, že umožnil spoločnosti Galavanokov,
s.r.o. užívať predmetnú nehnuteľnosť s jeho súhlasom, bez uzavretia písomnej či už odplatnej alebo

bezodplatnej zmluvy. Rovnako mal opäť len ústne oznámiť spoločnosti Galvanokov, s.r.o. v máji 2005,
že už nie je vlastníkom nehnuteľností. Neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že Ing. Ľ. Oravec a Ing.
R. Demko boli ako konatelia žalovaného zároveň aj dvomi z troch konateľov spoločnosti Galvanokov
s.r.o., čo znamená, že spoločnosť Galvanokov, s.r.o. sa o zmene vlastníctva dozvedela súčasne so
žalovaným. V tomto bode má súd za to, že žalovanému sa v konaní nepodarilo preukázať, že by

hodnoverným spôsobom oznámil spoločnosti Galvanokov, s.r.o., že nie je vlastníkom nehnuteľnosti a
v tejto časti sa tak dostal do dôkaznej núdze, pričom pokiaľ ako sám tvrdí, že predmetná spoločnosť
užívala nehnuteľnosť len na základe jeho tichého súhlasu, táto spoločnosť následne nevystupovala
ani v jednom súdnom konaní ohľadom týchto nehnuteľností ako strana sporu, teda jej nevyplynuli ani
žiadne záväzky z prijatých rozhodnutí. Plne zodpovedným bol výlučne len žalovaný, ktorému nič nebráni

aby predmetnú spoločnosť žaloval sám, ak je toho názoru že sa nemohol bezdôvodne obohatiť, tým že
priestory užívala spoločnosť Galvanokov, s.r.o..53. Čo sa týka stanovenia výšky bezdôvodného obohatenia, tu sa súd stotožňuje s tvrdeniami strán
sporu, že napriek tomu, že odvolací súd vytkol a uložil súdu zisťovať výšku obvyklého nájomného,
ako nájomného tržného a to správami realitných kancelárií, či už miestnych alebo Národnej asociácie

realitných kancelárií Slovenska o jeho výške v rozhodnom období v danom mieste, alebo aj zistenie
nájomného dohodnutého v nájomných zmluvách za porovnateľné objekty, nachádzajúce sa na tom
istom území, sa stranám sporu ani súdu nepodarilo zabezpečiť predmetné dôkazy a to vzhľadom k
tomu, že sa jedná o rozhodné obdobie, od ktorého uplynulo viac ako 10 rokov a žiaden z dotazovaných
subjektov nebol schopný podať relevantné stanovisko o výške obvyklého nájomného predmetných

nehnuteľností v rozhodnom období. Súd vzhľadom aj na stanoviská strán sporu vychádzal pri stanovení
výšky bezdôvodného obohatenia zo znaleckého posudku č. 61/2012 vyhotoveného súdnym znalcom
Ing. Ľubomírom Hurajtom, PhD zo dňa 21. 12. 2012, ktorý určil všeobecnú hodnotu ročného nájmu za
budovu č. s. 567 vo výške 5 572,90 Eur a všeobecnú hodnotu ročného nájmu za pozemky parc. č. X
XXX/X a X XXX/X vo výške 2 505,80 Eur stanovená podľa vyhlášky č. 492/2004 Z. z. v znení vyhlášky č.
605/2008 Z. z., čo predstavovalo spolu sumu 8078,70 Eur ročne, pričom znalecký posudok zohľadňoval

aj využitie priestorov v budove, s čím sa súd v plnej miere stotožnil. Vzhľadom ku skutočnosti, že takto
vyčíslená výška bezdôvodného obohatenia presahovala výšku bezdôvodného obohatenia uplatneného
žalobkyňou v žalobe, súd vyhovel žalobkyni a priznal jej výšku ňou stanovenú sumou 7.966,56 Eur
ročne. Výška bezdôvodného obohatenia tak za obdobie od 01.07.2005 do 04.04.2014 predstavovala
sumu 69.707,22 Eur, tak ako to vyčíslila žalobkyňa. Nakoľko žalovaný v priebehu konania uhradil

žalobkyni sumu 14.121,00 Eur predstavovala suma, na ktorej úhradu súd zaviazal žalovaného z titulu
vydania bezdôvodného obohatenia 55.586,22 Eur.

54. Súdsavysporiadalajsnávrhomžalovaného,abysúdpristanovenívýškybezdôvodnéhoobohatenia
použil logickú voľnú úvahu. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. 1Cdo

154/2008 zo dňa 31.03.2010 konštatoval, že: „Odvolací súd rozhodol o výške nároku žalobcu vlastnou
úvahou bez toho, aby vyšiel zo základných skutočností o porovnateľných prípadoch v danom (resp.
obdobnom) mieste a v danom čase, ktoré by mu umožnili kvantitatívne posúdenie potrebné pre jeho
úvahu; použitie vlastnej úvahy odvolacím súdom preto nezodpovedá postupu podľa § 136 O.s.p.“. Na
základe vyššie uvedeného ma súd za to, že ani v tomto prípade nie sú splnené zákonné predpoklady

na postup, ktorý by spočíval v samotnom určení výšky nároku vlastnou úvahou bez použitia skutkového
zistenia o relevantných súvislostiach - porovnateľných prípadoch výšky náhrad (nájomného), hoci len
takýto základ (východisko) by mu umožnil náležité kvantitatívne posúdenie potrebné pre úvahu. Preto
vzhľadom k skutočnosti, že výšku nájmov za obdobné priestory v r. 2005-2010 v obci Brzotín sa súdu
zistiťnepodariloanepodarilosaanizískaťrelevantnéinéúdajeodrealitnýchkanceláriíarovnako nebolo

možné použiť voľnú úvahu súdu na stanovenie výšky nároku, bolo nevyhnutné pridržiavať sa výsledkov
nariadeného znaleckého dokazovania, aby bolo možné vo veci zákonne a spravodlivo rozhodnúť.

55. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ

právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok
týkať aj len jednotlivých plnení.
56. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania

ustanovuje vykonávací predpis.
57. Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

58. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že záväzkovo právne vzťahy pre ktoré je
charakteristické, že veriteľovi zakladajú právo na plnenie a dlžníkovi povinnosť plniť vznikajú nielen
z dvojstranných právnych úkonov (zmlúv), ale aj mimozmluvne pri splnení zákonom stanovených
podmienok a teda okrem iného i z bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie predstavuje
teda záväzkovo právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne

obohatil a dlh tomu, kto obohatenie získal. Pokiaľ tento dlh (povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie)
nie je v povinnosti vydať vec, ale v povinnosti platobnej, je nepochybné, že ide o dlh peňažný, z ktorého
riadnym a včasným nesplnením spája ustanovenie § 517 OZ nepriaznivý dôsledok vzniku omeškaniana strane dlžníka s právom veriteľa požadovať okrem plnenia aj úroky z omeškania (porovnaj rozsudok
Najvyššieho súdu ČR z 29. marca 2001, sp. zn. 25 Cdo 2895/99).

59. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalovanému vzniklo na úkor žalobkyne bezdôvodné obohatenie,
ktoré je povinný vydať formou peňažného plnenia. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia
nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť
dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

60. Nepriaznivým právnym dôsledkom porušenia povinností zaplatiť peňažný dlh podľa tejto úpravy je
vznik omeškania spojený s nárokom veriteľa na úrok z omeškania. Rozhodujúce je teda kedy nastala
splatnosť dlhu. Osoba zodpovedná zo zodpovednostného záväzkovoprávneho vzťahu sa dostáva do
omeškania zásadne vtedy, ak dlh nesplní v deň nasledujúci po dni kedy bola veriteľom o plnenie
požiadaná a od toho dňa môže požadovať úroky z omeškania. Doba splatnosti záväzku z bezdôvodného
obohatenia nie je ustanovená právnym predpisom, ak nebolo ani dohodnuté, platí podľa ustanovenia §

563 Občianskeho zákonníka, dlžník je povinný splniť dlh v prvý deň po tom, kedy bol o plnenie veriteľom
požiadaný.

61. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho peňažného záväzku v zmysle ustanovenia
§ 563 Občianskeho zákonníka ku dňu 23.10.2007, teda ku dňu kedy mu bola doručená žaloba a ktorú

súd považoval za kvalifikovanú výzvu na zaplatenie bezdôvodného obohatenia, nakoľko pred týmto
dňom súd nemal za preukázané, že by bol žalovaný žalobkyňou vyzvaný na zaplatenie bezdôvodného
obohatenia v takej výške, ako je presne špecifikovaná v žalobe. Úrok z omeškania si žalobkyňa uplatnila
v súlade s Nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., účinným v čase omeškania, vo výške 9% ročne. Súd
vzhľadom k neprehľadnosti a zložitosti vyčísľovaných úrokov, najmä zo zaplatených súm v priebehu

konania a tiež vzhľadom k tomu, že v čase rozhodovania už nebolo možné špecifikovať bezdôvodné
obohatenie ako mesačné nájomné, ale jednalo sa o presne špecifikovanú sumu určil a vypočítal úroky
z omeškania podľa jednotlivých rokov, tak ako bola aj samotná výška bezdôvodného obohatenia určená
( teda ročne) pričom zohľadňoval aj výšku jednotlivých úhrad uskutočnených žalovaným v priebehu
konania v období od 20.02.2009 do 28.08.2009. Súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalovanú sumu s

úrokmi z omeškania tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu
ohľadom úrokov z omeškania zamietol.
62. Podľa čl. 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku: ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť
na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo
iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

63. Výrok o náhrade trov konania vrátane trov štátu sa s poukazom na čl. 4 ods. 1 Civilného sporového
poriadku opiera o ustanovenie § 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého: (1) Súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na

náhradu trov konania právo; v spojení s ustanovením § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku: (1)
O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

64. Náhrada trov konania bola žalovanej priznaná vo výške 100 % podľa pomeru úspechu vo veci,
nakoľko žalovaná bola plne úspešná ohľadom uplatnenej istiny. Súd jej žalobu zamietol len ohľadom
výšky uplatnených úrokov z omeškania, kedy sa jedná len o nepatrný neúspech na strane žalobkyne
v časti príslušenstva. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

65. Výrok o trovách štátu sa analogicky s poukazom na čl. 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku opiera
oustanovenie§255ods.1,2Civilnéhosporovéhoporiadku.Súdvkonanívykonalznaleckédokazovanie
Znaleckými posudkami vypracovanými súdnym znalcom Ing. Bartolomejom Turocim, číslo 54/2008 zo
dňa 29.05.2008 a číslo 32/2010 zo dňa 20.05.2010 a znaleckým posudkom vypracovaným súdnym

znalcom Ing. Ľubomírom Hurajtom číslo 61/2012 zo dňa 21.12.2012. Za predmetné Znalecké posudky
priznal súd súdnym znalcom odmenu a náhradu paušálnych výdavkov celkom vo výške 1.046,30 Eur,
ktoré bola uhradené preddavkovo z finančných prostriedkov štátu. Vychádzajúc z dikcie ustanovenia §
255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, súd priznal náhradu trov konania podľa pomeru úspechu voveci žalobkyni vo výške 100%. O trovách štátu rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku,
a zaviazal na ich náhradu na účet Okresného súdu Rožňava plne neúspešného žalovaného, ktorému
táto povinnosť vznikla podľa výsledku konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.
Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na

podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z. - Exekučného poriadku).