Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, September 27, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/4/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115209717
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5115209717.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov

senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobkyne: PhDr. L. L.,
nar. XX.X.XXXX, bytom W., F.. Ľ. M. XXXX/XX, právne zastúpená JUDr. Petrom Rybárom, advokátom
so sídlom W., A. P. XX, proti žalovanému: D. M., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. F. R., P. O. U. XXX/X, právne
zastúpený JUDr. Andreou Vladárovou, advokátkou so sídlom W., R. Z. XX, o zaplatenie nemajetkovej
ujmy vo výške 33.000 eur, na základe odvolania žalobkyne a odvolania žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 7C/173/2015-122 zo dňa 15.mája 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu

10.000 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku m e n í tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalobkyni
sumu 5.000 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku; vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšku, odvolaním nenapadnutom, z
o s t á v a n e d o t k n u t ý .

Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom, v poradí druhým, okresný súd sčasti vyhovel žalobe a uložil žalovanému

povinnosť uhradiť žalobkyni 10.000 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti (o
zaplatenie 23.000 eur) žalobu zamietol.
2. Mal za to, že na základe vykonaného dokazovania bol preukázaný neoprávnený zásah do práva
žalobkyne na ochranu súkromia a prejavov osobnej povahy, ktorý bol objektívne spôsobilý privodiť
žalobkyni ujmu. Konanie žalovaného, ktorým zasiahol do uvedených práv žalobkyne, naplnilo aj
znaky skutkovej podstaty trestného činu, keď žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.
zn. 34T/190/2009 zo dňa 27.6.2014 právoplatne odsúdený/uznaný za vinného zo spáchania prečinu

porušovania tajomstva prepravovaných správ podľa § 197 ods. 1 písm. b/ Tr. zák., prečinu poškodenia
a zneužitia záznamu na nosiči informácií podľa § 247 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a prečinu poškodenia
a zneužitia záznamu na nosiči informácií podľa § 247 ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zák. Týmto trestným
rozsudkom bol okresný súd viazaný. Bolo preukázané, že zo strany žalovaného dochádzalo k
neoprávnenému sledovaniu neverejného prenosu dát - informácií súkromnej povahy - e-mailovej
komunikácie medzi počítačovým systémom žalobkyne a iných užívateľov po tom, ako si neoprávnene
- bez súhlasu žalobkyne zaobstaral prístupové heslo do súkromnej e-mailovej schránky žalobkyne,

neoprávnene - bez jej súhlasu sa oboznamoval s informáciami týkajúcimi sa jej súkromia. Okresný
súd konštatoval, že hoci nie je viazaný odôvodnením (vyššie označeného) rozsudku trestného súdu
vo výroku o náhrade škody, s právnym posúdením čo do základu nároku, ako aj so záverom, že
vzhľadom na okolnosti prípadu za primeranú formu zadosťučinenia možno považovať zadosťučineniev peniazoch, sa plne stotožnil, nakoľko skutkové okolnosti boli jednoznačne preukázané v trestnom
konaní. Pri určení výšky primeraného zadosťučinenia v peniazoch vychádzal z kritérií podľa § 13
ods. 3 Obč. zák. - zo závažnosti vzniknutej ujmy a z okolností, za ktorých došlo k neoprávnenému

zásahu do osobnosti žalobkyne. Z predmetného trestného rozsudku vyplýva, že k neoprávnenému
zásahu došlo neoprávneným sledovaním súkromnej e-mailovej komunikácie žalobkyne, neoprávneným
oboznamovaním sa s jej obsahom, čo samo o sebe predstavuje značný zásah do práva na ochranu
osobnosti, Žalovaný tak konal dlhšiu dobu a opakovane, navyše takto neoprávnene získané informácie
použil ako vlastné výsledky tvorivej duševnej činnosti v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech.

Teda konal úmyselne a opakovane, sledujúc vopred stanovený účel. Jedná sa o závažné okolnosti, ktoré
by každá fyzická osoba, ktorá by bola vystavená obdobnému konaniu, mohla považovať za závažnú
ujmu jednoznačne odôvodňujúcu priznanie finančného zadosťučinenia. Satisfakciu v podobe odsúdenia
žalovaného teda nepovažoval okresný súd za dostatočnú. Okolnosti, na ktoré poukazoval žalovaný, a
ktorýmiodôvodňovalsvojekonanie(ochranaspoločnostiMEDIA/ST,s.r.o.,patriacejjehomatke,konanie
žalobkyne vo vzťahu k tejto spoločnosti) vyhodnotil ako bez právnej relevancie k predmetu konania

a úplne bez spôsobilosti ospravedlniť, prípadne zmierniť neoprávnené konanie žalovaného. Tvrdené
porušeniezáväzkovzostranyžalobkynevočispoločnostiMEDIA/ST,s.r.o.,nebolopredmetomkonaniaa
pokiaľ by aj žalovaná porušila nejaký záväzok voči označenej spoločnosti, prípadne sa voči nej dopustila
iného protiprávneho konania, mala označená spoločnosť využiť relevantné právne prostriedky na svoju
ochranu. V uvedenej súvislosti nepovažoval okresný súd za potrebné vypočuť ďalej svedkov Ing. M. a

Mgr. E. k obsahu časopisov Strojárenstvo/Strojírenství a AI magazín. Záverom okresný súd konštatoval,
že vzhľadom na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a na okolnosti, za ktorých k neoprávnenému
zásahu do osobnosti žalobkyne došlo, resp. na základe zisteného skutkového stavu a vysloveného
právneho názoru, dospel k záveru, že priznaná suma 10.000 eur je primeraná; preto vo zvyšku žalobu
zamietol.

3.Otrováchkonaniarozhodolsúdprvejinštancietak,žežalovanémupriznal(vočižalobkyni)ichnáhradu
v rozsahu 40 %. Vychádzal z pomeru úspechu/neúspechu tej ktorej strany sporu (§ 255 ods. 1 CSP), keď
žalobkyňa sa domáhala priznania náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 33.000 eur, pričom vyhovené jej
bolo v časti 10.000 eur, čo predstavuje jej úspech v rozsahu 30 %, neúspech 70 %; teda čistý úspech

žalovaného je 40 %.

4. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobkyňa aj žalovaný.

5. Žalobkyňa sa svojím odvolaním, čo do výroku o trovách konania, domáhala zmeny napadnutého

rozsudku tak, že jej bude priznaná náhrada trov konania (v celom rozsahu).
6. Namietala, že hoci CSP na rozdiel od O.s.p. (§ 142 ods. 3) nemá ustanovenie o rozhodovaní o
trovách konania v prípade, keď rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku, treba
stále v takých prípadoch uplatniť priznanie plnej náhrady trov konania. Žalobcu totiž nemožno zaťažiť
ad absurdum procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu. Zvlášť pri

sporoch o ochranu osobnosti býva pravidlom, že si žalobca nemajetkovú ujmu ocení spravidla vyššie,
než na základe vykonaného dokazovania súdu. Je potrebné rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce
(ÚS ČR sp.zn. III. ÚS 170/1999). NS SR v tejto problematike zaujal stanovisko v uznesení sp. zn. 5 M
Cdo 7/2010 zo dňa 23.2.2011, v zmysle ktorého síce žalobca je povinný v návrhu na začatie konania
uviesť požadovanú výšku náhrady nemajetkovej ujmy, ale je spravodlivé, aby až súdom prisúdená

výška plnenia bola braná za základ pre výpočet trov konania (advokátska tarifa). V danom prípade
zamietnutiežalobyvozvyškuniejeprejavomprocesnéhoúspechužalovaného,aleibadôsledkomúvahy
súdu. Preto je žalobkyňu potrebné považovať za plne procesne úspešnú, ak mala plný úspech čo do
základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia závisela výlučne od úvahy súdu. Na podporu
svojej argumentácie žalobkyňa poukázala na ďalšie rozhodnutia NS SR, ako aj ÚS SR sp. zn. IV. ÚS

599/2013.

7. Žalovaný sa svojím odvolaním, čo do výroku o zaviazaní zaplatiť žalobkyni 10.000 eur a do
(súvisiaceho) výroku o trovách konania, domáhal zmeny napadnutého rozsudku tak, že krajský súd
mu uloží povinnosť ospravedlniť sa žalobkyni (a teda neuloží povinnosť náhrady nemajetkovej ujmy v

peniazoch).
8. Namietal, že okresný súd len prevzal konštatovanie skutkových okolností zo skoršieho odsudzujúceho
trestného rozsudku. Jeho vlastná úvaha z hľadiska opodstatnenosti priznania finančnej náhrady je
poňatá do strohého konštatovania, že „Satisfakciu vo forme odsúdenia žalovaného súd nepovažovalza dostatočnú“. Ďalej okresný súd dôvodil, že prihliadal na to, že šlo o úmyselný trestný čin dopredu
pripravený a premyslený, čo však z pohľadu priznania nemajetkovej ujmy neobstojí, nakoľko v súvislosti
s uvedenými okolnosťami bol žalovaný už právoplatne odsúdený.

9. Žalovaný ďalej uviedol, že s prihliadnutím na všetky okolnosti má žalobkyňa nárok na satisfakciu
maximálne v rovine morálnej - formou ospravedlnenia žalovaným, nie vo forme zaplatenia náhrady v
peniazoch. Na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch musí byť preukázané spôsobenie ujmy
nielen v bežnej, ale v značnej miere (rozhodnutie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 267/08). Je pravdou, že konaním
žalovaného došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobkyne, tento zásad však nebol v

nijakomprípadeznačný,atopriposudzovanírozsahuzásahudojejosobnostnejsféryzpohľadudopadu
na jej rodinu, spoločenský, zdravotný život. Nedošlo k akejkoľvek zmene jej postavenia v spoločnosti, k
zmene chovania jej okolia k nej, protiprávny zásah nemal ohlas v širšej verejnosti, na základe čoho by
mohli tretie osoby prijať nesprávny záver o osobe žalobkyne, a neboli preukázané akékoľvek následky
spojené s protiprávnym konaním žalovaného. Z hľadiska porovnania zmeny postavenia žalobkyne v
jej osobnom živote a posúdenia negatívneho dopadu konania žalovaného nastala opačná situácia -

žalobkyňa podniká v identickej oblasti, ako keď pracovala u matky žalovaného, dokonca možno hovoriť o
určitom posune, keďže podniká v danej oblasti s vlastnou firmou. Zmyslom zadosťučinenia v peniazoch
nie je byť zábezpekou, zdrojom obživy, ani náhrady príjmu, ale zmierniť primeranou formou vzniknutú
ujmu. Priznaná výška náhrady je neprimerane vysoká aj v porovnaní s priznávanými výškami náhrad
nemajetkovej ujmy napr. pri smrteľných nehodách, prípadne pri odškodňovaní obetí násilných trestných

činov (50-násobok minimálnej mzdy, v roku 2008 teda 13.443,54 eur).
10. Žalovaný ďalej argumentoval, že pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je
nevyhnutné prihliadať na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, ktoré môžu byť významné
tak u osoby postihnutej, ako aj u osoby, ktorá neoprávnený zásah spôsobila (NS SR sp. zn. 1 Cdo
89/97). Okresný súd nesprávne neprihliadal na okolnosti uvádzané žalovaným s tým, že tieto nemajú

vplyv na nárok žalobkyne. Prijal záver, že pokiaľ došlo k nejakému porušeniu povinností zo strany
žalobkyne vo vzťahu k spoločnosti MEDIA/ST, s.r.o., jedná sa o nárok tejto spoločnosti. S uvedeným
sa žalovaný nestotožnil, pričom poukázal na skutočnosť, že označená spoločnosť patrí jeho matke, v
tejto spoločnosti dochádzalo k protiprávnemu konaniu žalobkyne, ktorú ujmu považoval žalovaný za
vlastnú; aj keď tento dôvod zásahu do práv žalobkyne neospravedlňuje konanie žalovaného, nemôže

ostať nepovšimnutý. Odvolateľ - žalovaný ďalej poukazoval na zákaz žalobkyne pracovať po ukončení
zmluvného vzťahu s MEDIA/ST, s.r.o., v konkurenčných vydavateľstvách rovnakého alebo podobného
zamerania pod sankciou 200.000 Sk; žalobkyňa tiež počas trvania predmetného zmluvného vzťahu
využívala majetok označenej spoločnosti na súkromné účely - za účelom prípravy vlastného časopisu
a mala tiež skopírovať databázu tejto spoločnosti a aktuálne ju využívať pre vlastných prospech (čo v

časti potvrdzuje aj obsah výpovede svedka Mgr. E.).
11. Neopomenuteľnou je podľa odvolateľa skutočnosť, že v zmysle záverov trestného stíhania samotná
žalobkyňa úmyselne nastražila pasce vo forme fiktívnych e-mailov a zamýšľala vmanévrovať osobu
žalovaného do pozície, aby získal podozrenie, že konaním žalobkyne dochádza k poškodzovaniu
spoločnosti jeho matky.

12. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla napadnutý rozsudok (čo do výroku
o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy žalobkyni vo výške 10.000 eur) potvrdiť. Skutkový stav, z ktorého
okresný súd vychádzal, bol pre rozhodnutie postačujúci. Okresný súd primerane vysvetlil prijaté závery
nadväzujúce na odsudzujúce trestné rozhodnutie a odôvodňujúce priznanú výšku náhrady nemajetkovej

ujmy. Právoplatné odsúdenie žalovaného v trestnom konaní nevylučuje, že v civilnom konaní mu môže
byť uložená povinnosť náhrady nemajetkovej ujmy. Na rozdiel od žalovaného žalobkyňa je toho názoru,
že práve (aj) z okolností, za ktoré bol žalovaný odsúdený v trestnom konaní, musí vychádzať súd
v civilnom konaní pri priznaní, resp. určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy. Okresný súd správne
na podklade vykonaného (vlastného) dokazovania, najmä výsluchom žalobkyne, uzavrel, že v danom

prípade nemateriálne zadosťučinenie sa nezdá postačujúce a namieste je náhrada nemajetkovej ujmy
v peniazoch. Uvedené je v súlade so závermi súdov konajúcich v trestnom konaní, že škoda vznikla,
no na vyslovenie povinnosti na jej náhradu (v konkrétnej výške) by bolo potrebné ďalšie dokazovanie
presahujúce potreby trestného stíhania. Pokiaľ teda odvolací trestný súd vyslovil potrebuj ďalšieho
dokazovania, výslovne len aplikoval § 288 ods. 1 Tr. por. vo vzťahu k výške náhrady škody, ktorej vznik

sám konštatoval.
13. Nadbytočná je odvolacia argumentácia žalovaného o neprimeranej výške priznanej náhrady
vzhľadom na výšky náhrad priznávaných napr. pri dopravných nehodách (v iných štátoch), keďže
vždy ide o posúdenie individuálnych okolností prípadu. Pokiaľ žalovaný nepovažoval neoprávnenýzásah do práv žalobkyne za značný, žalobkyňa poukázala na svoju výpoveď zo dňa 15.5.2017, kde
veľmi podrobne popísala následky spojené s predmetných zásahom (okrem iného, že žalovaný sa
neoboznamoval s informáciami, ktoré neskôr využil vo svoj prospech, ale že mal prístup k informáciám

a k obsahu vzájomnej komunikácie žalobkyne a jej rodinou, priateľmi atď., v rámci ktorej komunikácie
riešili aj zdravotné problémy). Pokiaľ ide o zmenu postavenia v spoločnosti, žalobkyňa poukázala
na závery uznesenia NS SR sp. zn. 3 Cdo 137/2008 zo dňa 18.2.2010, v zmysle ktorých zníženie
dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere nie je jedinou relevantnou formou závažnosti
ujmy spôsobenej fyzickej osobe na chránených právach; zároveň, ak došlo k zásahu do súkromia, nie

je procesnou povinnosťou dotknutej osoby preukazovať, že neoprávnený zásah pôsobil difamačne a
mal za následok zníženie jeho vážnosti v spoločnosti. Žalovaný nemal k spoločnosti MEDIA/ST, s.r.o.,
v rozhodujúcom čase žiadny právny vzťah. Zároveň si nemôže svoju „právomoc“ vykladať tak, že má
akékoľvek právo vyvíjať činnosť alebo dopúšťať sa činov zameraných na neoprávnený zásah do práv
na ochranu súkromia a prejavov osobnej povahy, ani pokiaľ ide o údajnú ochranu záujmov iných osôb.
Spoločnosti MEDIA/ST, s.r.o., nič nebránilo domáhať sa ochrany svojich práv súdnou cestou, resp.

prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní, k čomu však doposiaľ nedošlo. Žalobkyňa až po
úniku informácií zo súkromnej e-mailovej komunikácie zisťovala, kto túto jej komunikáciu sleduje.

14. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyššie uvedenému vyjadreniu žalobkyne zotrval na svojej
odvolacej argumentácii. Akcentoval, že výpoveď žalobkyne vo vzťahu k miere zásahu nemožno

považovať za spôsobilý dôkaz, nakoľko táto má snahu interpretovať skutočnosti tak, aby slúžili v čo
najväčšej miere priznaniu ňou požadovanej sumy. Obsah komunikácie žalobkyne s rodinou atď., v rámci
ktorej mali byť riešené i zdravotné problémy, nebol preukázaný.

15. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k vyššie uvedenému vyjadreniu žalovaného poukázala na

skutočnosť, že žalovaný v trestnom konaní (ktoré skončilo 29.1.2015) svoju vinu popieral, žalobkyňu
nekontaktoval. Preto jeho tvrdenie, že primeranou formou zadosťučinenia je ospravedlnenie, je účelové
a zľahčujúce. Inak zotrval na svojej predošlej argumentácii.

16. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podali subjektívne legitimované

strany sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu
danomvustanovení§379CSPa§380ods.1CSP(ztohotitulunedotknutýmzostalrozsudokokresného
súdu v odvolaním nenapadnutom výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšku) a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario za použitia § 219 ods. 3 v spojení s 378 ods. 1 CSP)
rozsudok okresného súdu v odvolaním dotknutej časti zmenil podľa § 388 CSP tak, ako to vyplýva z

výrokovej časti tohto rozsudku.

17. Po preskúmaní veci dospel krajský súd k záveru, že okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu
nevyhnutnom i dostatočnom pre rozhodnutie o nároku žalobkyne. Správne vyhodnotil všetky okolnosti,
ktoré by mohli mať/mali vplyv na jeho rozhodnutie.

18. Nadväzne možno konštatovať jednoznačné preukázanie protiprávneho zásahu žalovaného do
osobnostných práv žalobkyne.
19. Spornou ostala otázka, či konaním žalovaného došlo k závažnému zásahu do osobnostných práv
žalobkyne,ktorýbyodôvodňoval/vyžadovalpriznanienáhradynemajetkovejujmyvpeniazoch(§13ods.

2 Obč. zák.). Odvolací súd v zhode s názorom o súdu prvej inštancie mal za to, že satisfakciu žalobkyne
vo forme odsúdenia žalovaného v trestnom konaní nemožno považovať za dostatočnú. Okresný súd
pritom vychádzal zo skutkových záverov vyjadrených v rozhodnutiach vydaných v trestnom konaní
vedenom proti žalovanému ako obvinenému (žalovaný neoprávnene sledoval súkromnú e-mailovú
komunikáciu žalovanej a oboznamoval sa s jej obsahom, čo samo osebe predstavuje značný zásah do

osobnostných práv žalobkyne; navyše tak činil po dlhšiu dobu, opakovane, sledujúc vopred stanovený
účel atď.; bližšie viď odôvodnenie napadnutého rozsudku bod 38.). Aj s týmito východiskami rozhodnutia
okresného súdu sa krajský súd stotožnil. Neobstojí odvolacie tvrdenie žalovaného, že v súvislosti s
uvedenými okolnosťami bol už odsúdený v trestnom konaní (a teda na ne nemožno prihliadať druhýkrát
- v aktuálnom civilnom konaní). Úmysel žalovaného konať protiprávne (v súvislosti s čím si napríklad

nezisteným spôsobom obstaral meno a prístupové heslo k e-mailovému kontu žalobkyne), zištný motív,
či dĺžka takéhoto počínania sú jednoznačne okolnosťami, ktoré majú podstatný vplyv na hodnotenie
závažnosti zásahu do osobnostných práv žalobkyne.20. Za adekvátnu/primeranú nemožno v okolnostiach prejednávanej veci považovať nepeňažnú formu
náhrady nemajetkovej ujmy, napríklad ospravedlnenie, ktoré navrhoval žalovaný. Takého nároku sa
žalobkyňa navyše ani nedomáhala, preto by jej nemohol byť súdom voči žalovanému priznaný.

Predovšetkým však mal žalovaný možnosť kedykoľvek prejaviť ľútosť nad svojím konaním, ospravedlniť
sa žalobkyni atď., ak to považoval za vhodné. K ničomu takému z jeho strany nedošlo, resp. nebolo
preukázané, že by tak učinil. Naopak, v trestnom konaní žalovaný popieral svoju vinu. Podľa vyjadrení
žalobkyne ju doposiaľ ani nekontaktoval. Za uvedených okolností návrh žalovaného, aby mu bolo
uložené ospravedlniť sa žalobkyni, vyznieva značne účelovo, s cieľom hájiť výlučne svoje ekonomické

záujmy - vyhnúť sa finančnému plneniu žalobkyni.

21. Zároveň, vzhľadom na zištný motív páchania trestnej činnosti žalovaným (v úmysle zadovážiť pre
seba neoprávnený prospech), ktorou došlo aj k zásahu do práva na súkromie žalobkyne, sa ako vhodná
forma náhrady nemajetkovej ujmy pre žalobkyňu javí práve finančné plnenie. Inými slovami povedané,
pokiaľ motívom konania človeka je zisk, potom je dôvodné predpokladať, že bude subjektívne citlivo

vnímať práve ujmu na svojom majetku.
22. Ďalej platí, že zištný motív spáchania trestného činu/zásahu do osobnostných práv žalobkyne je
určujúci predovšetkým pre rozhodnutie o treste v trestnom konaní. V trestnom konaní však obvinenému
- žalovanému nebol uložený peňažný trest aj vzhľadom na uplatnenie nároku na náhradu škody
poškodenou - žalobkyňou, resp. s ohľadom na predpoklad, že si tento nárok uplatní poškodená v

civilnom konaní (aktuálne konanie). Priznanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je teda
opodstatnené aj z uvedeného aspektu.

23. Až ako hraničiaca s aroganciou vyznieva odvolacia argumentácia žalovaného, v rámci ktorej
poukazujenazlepšenieprofesionálnejsituáciežalobkyneoprotistavu,keďpracovalaujehomatky(resp.

po tom, čo došlo k neoprávnenému zásahu do súkromia žalobkyne), a že by malo byť prihliadané na
túto skutočnosť (detto argumentácia žalovaného o vmanévrovaní ho do, v konečnom dôsledku, pozície
páchateľa trestného činu). Žalovaný si evidentne neuvedomuje ťažisko prejednávanej problematiky -
jeho hrubý zásah do súkromia žalobkyne - a podsúva súdu okolnosti, ktoré s ňou relevantne vôbec
nesúvisia. V danej spojitosti krajský súd konštatuje, že okresný súd správne vyhodnotil okolnosti, ktorými

v konaní pred súdom prvej inštancie „ospravedlňoval“ žalovaný svoje počínanie (ochrana spoločnosti
jeho matky, konanie žalobkyne vo vzťahu k tejto spoločnosti atď.), ako právne irelevantné vo vzťahu
k predmetu konania (viď záverečnú časť bodu 38. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Predmetná
argumentácia žalovaného neobstojí aj z ďalšieho hľadiska - hoci žalovaný odôvodňoval svoje konanie
s cieľom chrániť spoločnosť jeho matky, skutočnosťou je, že aj keď disponoval protiprávne získanými

informáciami zo súkromnej e-mailovej komunikácie žalobkyne, neuplatnil, resp. spoločnosť jeho matky
neuplatnila akékoľvek nároky voči žalobkyni (pokiaľ sa táto mala dopustiť porušenia záväzkov voči
svojmu zamestnávateľovi). To, čo na základe takto získaných informácií žalovaný urobil, je, že na
Úrad priemyselného vlastníctva podal viaceré prihlášky ochranných známok so žiadosťou o ich zápis,
teda informácie použil ako vlastné výsledky tvorivej duševnej činnosti. Je teda mimo rámca rozumnej

pochybnosti evidentné, že opísané zištné počínanie žalovaného nekorešponduje s tvrdeným motívom
- výlučne chrániť spoločnosť jeho matky.

24. Čo sa týka preukazovania samotných účinkov zásahu do súkromia fyzickej osoby možno poukázať
na uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo 137/2008 zo dňa 18.2.2010, v zmysle ktorého, ak došlo k zásahu do

súkromia, nie je procesnou povinnosťou dotknutej osoby preukazovať, že neoprávnený zásah pôsobil
difamačne a mal za následok zníženie jej vážnosti v spoločnosti. Právo na súkromie je totiž potrebné
dôsledne odlišovať do prípadov neoprávnených zásahov do práva na česť, dôstojnosť a vážnosť v
spoločnosti. Pokiaľ by bol zásah do súkromia súčasne aj difamujúci, bolo by potrebné vychádzať
z toho, že všeobecné právo na ochranu osobnosti bolo porušené v oboch smeroch (čiastkových

právach - súkromie i dôstojnosť/vážnosť). Inými slovami, zníženie dôstojnosti je iba jedným z príkladov
následkuneoprávnenéhozásahu,pričomjedinouobligatórnoupodmienkoupriznanianemajetkovejujmy
je skutočnosť, že sa nemateriálne zadosťučinenie nezdá postačujúce (čo bolo v predchádzajúcej časti
odôvodnenia jednoznačne ustálené). Krajský súd dopĺňa, že právo na súkromie spočíva, okrem iného,
aj v práve fyzickej osoby samostatne sa rozhodnúť podľa vlastného uváženia, či a v akom rozsahu

majú byť skutočnosti z jej súkromného života sprístupnené iným. V súdenej veci žalovaný mal prístup k
súkromnej e-mailovej komunikácii žalobkyne (aj ho využíval), hoci žalobkyňa takú vôľu nemala (e-maily
neboli adresované žalovanému). Uvedené bez ďalšieho predstavuje kvalifikovaný zásah do súkromia
žalobkyne.25. Vychádzajúc z opísaných úvah možno uzavrieť, že čo do základu je opodstatnený nárok žalobkyne
voči žalovanému na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

26. Krajský súd sa však následne čiastočne odchýlil od okresným súdom ustálenej/priznanej výšky
náhrady nemajetkovej ujmy (10.000 eur).
27. V danej spojitosti mal za to, že nepochybne došlo konaním žalovaného k vážnemu zásahu do
práva žalobkyne na súkromie. Žalovaný konal s jednoznačným motívom, úmyselne a dlhodobo, čo
nepochybnezvyšujenebezpečnosťjehokonaniaimieruaintenzituzásahudoprávžalobkyne.Nadruhej

strane, dôsledky konania žalovaného na oblasť súkromného, intímneho života žalobkyne v zásade
nemožno klásť na jednu úroveň s účinkami, ktoré na uvedenú oblasť života človeka obvykle prináša so
sebou napríklad úmrtie blízkej osoby (hoci aj v dôsledku len nedbanlivostného konania inej osoby). S
prihliadnutím na výšku náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú súdy spravidla priznávajú v prípadoch zásahov
do práva na súkromie v dôsledku usmrtenia blízkej osoby (napríklad KS v Banskej Bystrici sp. zn.
13Co/348/2015 - úmrtie syna v dôsledku trestného činu usmrtenia v jednočinnom súbehu s trestným

činom výtržníctva, každý z rodičov po 10.000 eur; KS v Nitre sp. zn. 5Co/255/2013, odumretie plodu v
dôsledku zanedbania preventívnej starostlivosti, 13.000 eur pre matku; NS SR sp. zn. 5 Cdo/244/2011,
úmrtie brata v dôsledku nedostatočnej zdravotnej starostlivosti, 10.000 eur pre sestru; NS SR sp. zn.
1 M Cdo 10/2013, smrť syna pri dopravnej nehode, 8.300 eur pre každého z rodičov; KS v Nitre sp.
zn. 5Co/182/2013, smrť manželky/matky v dôsledku trestného činu ublíženia na zdraví pri náraze do

auta stojaceho v kolóne na diaľnici, 10.000 eur pre manžela a 10.000 eur pre každé z dvoch detí). Aj
s prihliadnutím na skutočnosť, že neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobkyne nemal a nemá
trvalejšie následky, minimálne takéto skutkové tvrdenie žalobkyňa neprodukovala, mal krajský súd za
to, že suma 5.000 eur predstavuje pre žalobkyňu primeranú finančnú satisfakciu protiprávneho konania
žalovaného.

28. Vo zvyšku (t.j. v rámci predmetu odvolania uplatnený nárok vo výške 5.000 eur) potom krajský súd
žalobu zamietol.

29. V dôsledku zmeny prvoinštančného rozhodnutia rozhodoval krajský súd v zmysle § 396 ods. 2 CSP
(v spojení s § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP) o nároku na náhradu trov celého (prvoinštančného

i odvolacieho) konania.
30. Opodstatnenou je v danej súvislosti odvolacia argumentácia žalobkyne, ktorá (argumentácia)
vystihuje určujúcu charakteristiku dotknutého súdneho konania, ktorého predmetom nie je nárok,
ktorého hodnotu možno jednoznačne vyčísliť a len v ktorom prípade je (logicky) dôvodné/možné pri
stanovení miery úspechu vychádzať z porovnania žalobcom požadovaného petitu s petitom súdom

vysloveným.Zásadaúspechujetotižvtakýchtoprípadoch(pozrinapr.Števček,M.akol.,Civilnýsporový
poriadok. Komentár. C.H.Beck, 2016, str. 926 a nasl.) korigovaná práve v dôsledku špecifika konania
o nemajetkovej ujme, kedy síce už existuje určitá matéria súdnych rozhodnutí o priznaní nemajetkovej
ujmy, každé z nich však vychádza z jedinečných/individuálnych skutkových okolností, ktoré neumožňujú
ich zovšeobecnenie do takej miery, aby bolo možné určiť pevné/presné kritéria pre stanovenie výšky

nemajetkovej ujmy. Nemožno preto považovať za zodpovedajúce požiadavke spravodlivej rovnováhy
pri poskytovaní ochrany subjektívnych práv a tobôž satisfakčnej funkcii nemajetkovej ujmy, aby bola
žalobkyňa nútená požadovať (radšej) nižšiu majetkovú ujmu (keďže ju fakticky iba „odhaduje“, nakoľko
inú možnosť objektívne nemá) s cieľom vyhnúť sa riziku platenia trov súdneho konania.
31. Nadväzne je primárnou okolnosťou konštatovanie existencie zásahu do práva na ochranu osobnosti

(k čomu v posudzovanej veci nepochybne došlo). Táto skutočnosť predstavuje/znamená kvalifikovaný/
plný procesný úspech žalobkyne v takomto „druhu“ konania, pričom „ochranou“ protistrany pred
prípadným nadhodnotením nároku je priznávanie náhrady trov konania len z prisúdenej sumy -
aplikovateľné i cez aktuálne znenie § 255 CSP interpretáciou pojmu úspech vo veci, ktorým záverom je
viazaný okresný súd v rámci svojho ďalšieho postupu (rozhodovania o konečnej/konkrétnej výške týchto

trov) v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
32. Na základe konštatovaného priznal odvolací súd žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu,
t.j. tak za štádium prvoinštančného, ako i odvolacieho konania, kde dosiahla žalobkyňa procesný úspech
ohľadom odvolania do merita veci, ako i „svojho“ opravného prostriedku smerujúceho práve voči výroku
o trovách konania.

33. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.