Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 9, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/16/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615211133
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1615211133.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu
JUDr.JanyVlčkovejaJUDr.MonikyHolickejvsporežalobkyne:H.N.,Q..XX.XX.XXXX,U.U.,W.XXXX/
XX, zastúpenej: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, Bratislava, proti
žalovaným: X/ K. J., Q.. XX.XX.XXXX, U. R. U., N. XXXX/XXX, X/ T. J., Q.. XX.XX.XXXX, U. X. Č..
XX, oboch zastúpených advokátkou: JUDr. Marta Vícenová, so sídlom Záhorácka 5478/15B, Malacky,

o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Malacky zo dňa 05. júna 2018, č.k. 5C/1658/2015-115, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaní 1/ a 2/ majú proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia,
že pozemok - parcela registra "C" parc. č. XXXXX/XX o výmere 2773 m2, druh pozemku - trvalé trávne
porasty, ktorý sa nachádza v katastrálnom území X., obec X., okres Malacky a ktorý je zapísaný na LV

č. XXXX vedenom Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom pre kat. úz. X., patrí do dedičstva
po nebohej Z. A., Q.. XX.XX.XXXX, Q. U. X. Č.. XX. Poukázal na to, že žalobkyňa bola toho názoru, že
darovacia zmluva, na základe ktorej sa stal žalovaný 1/ vlastníkom predmetných nehnuteľností nebola
platne uzavretá, nakoľko darkyňa nebola v čase uzavretia zmluvy spôsobilá a nemala slobodný a vážny
záujem previesť na žalovaného K. J. predmet darovacej zmluvy. Ďalším dôvodom neplatnosti dotknutej
darovacej zmluvy mala byť skutočnosť, že darovacia zmluva neobsahuje všetky zákonom predpísané

náležitosti.
2. Vykonaným dokazovaním mal prvoinštančný súd preukázané, že dňa 24.10.2013 uzavreli Z. A., N..
N., Q.. XX.XX.XXXX U. X. Č.. XX ako darkyňa a K. J., Q.. XX.XX.XXXX, U. N. XXXX/XXX, R. U., ako
obdarovaný, darovaciu zmluvu predmetom ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Malacky,
obec X.G., X.. Ú.. X., vedené na LV č. XXXX ako parcela registra "E" - parc. č. XXXX, orná pôda o
výmere 1367 m2, pričom svoje vlastníctvo preukazovala, LV č. XXXX a Notárskou zápisnicou
N 639/2013 NZ 36035/2013 NCR1s 36708/2013 a nehnuteľnosti vedené na LV č.

XXXX ako parcela registra "E" - parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 1406 m2, pričom svoje
vlastníctvo preukazovala Notárskou zápisnicou N 639/2013 NZ 36035/2013 NCR1s 36708/2013. O
vklade vlastníctva na základe uvedenej darovacej zmluvy bolo rozhodnuté Okresným úradom Malacky,
katastrálnym odborom rozhodnutím zo dňa 22.11.2013, č. vkladu T.-XXXX/XX. Poukázal na to, že
svedok - syn žalobkyne Z.. Y. N., uviedol, že v minulosti so svojou starou matkou dobre
vychádzal. Chodieval ju navštevovať. Po tom ako ovdovela, žila sama. Pomáhali jej s tým, čo bolo treba.

Svedok uviedol, že jeho stará matka nikdy v minulosti nespomínala, že by mala v úmysle darovať svoj
majetok iba jednému z rodiny. Právo naopak, v minulosti sa vyjadrovala tak, že pozemky, ktoré má sú
dosť veľké na to, aby si tam mohli viacerí, napríklad jej vnuci v prípade záujmu postaviť domy.Vminulostisavyjadrovalatak,žepozemokchcezanechaťvšetkým,abyznehomaliúžitok.Svedokďalej
uviedol, že žalovaný 1/ neprezradil, že sa stal vlastníkom nehnuteľností, v súčasnosti parcely č. XXXXX/
XX T. X.. Ú.. X., dokonca túto skutočnosť jeho rodina tajila a oni sa to dozvedeli až z inzerátu. Pozemok

predávali ešte za života starej matky. Tieto skutočnosti sa jeho rodiny dotkli. Svedkyňa E. Y., pracujúca
ako matrikárka v obci X., vypovedala, že overuje na požiadanie podpisy jednak na svojom pracovisku
na Obecnom úrade v X. a v prípade potreby chodí overovať aj do domácnosti občanov. O takýto prípad
sa jedná aj pri podpise darovacej zmluvy medzi pani Z. A. G. K. J.. Bola požiadaná ako matrikárka aby
sa dostavila do rodinného domu R. A.. Text darovacej zmluvy mali už účastníci pripravený a ona znenie

zmluvy ani neoverovala čo ani nie je jej úloha. Overila podpis darcu, čo bola v tomto prípade pani Z.
A.. Y. R. A. sa vtedy aj rozprávala a videla, že vnímala čo robí, čo podpisuje, bola
svojprávna. Mala tiež vedomosť o tom, že pani A. v čase podpisu darovacej zmluvy nebola pozbavená
spôsobilosti na právne úkony.
3. Takto ustálený skutkový stav veci po právnej stránke posúdil podľa § 34, § 37 ods. 1, § 38 ods. 1,2,
§ 39, § 133 ods. 2, § 628 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, § 28 ods. 1, 2, 3, § 29, § 31 ods.

1, 2, 3 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Poukázal na to, že
predpokladom platnosti právneho úkonu je spôsobilosť účastníka na právny úkon, ktorý účastník robí.
Ak túto spôsobilosť nemá a právny úkon urobí, je taký úkon absolútne neplatný. Absolútne neplatný je aj
právny úkon, ktorý urobila osoba v duševnej poruche, hoci aj prechodnej, ak šlo o takú duševnú

poruchu, ktorá zapríčinila nespôsobilosť na urobený právny úkon. Takáto osoba nemusí byť súdom
pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Skutkovú otázku, či išlo o konanie v duševnej poruche, treba
však preukázať. Z vykonaného dokazovania zistil, že počas života p. Z. A., zomrelej dňa 14.06.2014,
nikto nespochybňoval jej duševný stav. Nikto nepodal návrh na jej pozbavenie spôsobilosti na právne
úkony. Žalobkyňa v žalobe všeobecne tvrdila, že "darkyňa s prihliadnutím na svoj pokročilý vek nebola

schopná posúdiť dôsledky svojho konania", ďalej že "bola psychicky nútená formou citového vydierania
žalovanými k uzavretiu danej zmluvy a mala vysoký vek a slabý psychický stav a to viedlo k uzavretiu
napádanej darovacej zmluvy" a tiež že "má vážne podozrenie, že darkyňa v čase uzatvárania darovacej
zmluvy mala duševnú poruchu alebo značne zníženú schopnosť rozpoznať dôsledky svojho konania".
Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že žiadne z týchto tvrdení žalobkyňa nepreukázala. Ani

žalobkyňa a ani ňou navrhnutý svedok neuviedli a ani len nenavrhli také dôkazy a už vôbec nepreukázali,
že v prípade predmetnej darovacej zmluvy by sa malo jednať o právny úkon, ktorý nebol urobený
slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Žalobkyňa a aj svedok iba všeobecne uvádzali svoje pocity
súvisiace s uzavretím darovacej zmluvy medzi darkyňou a žalovaným 1/. Žalobkyňa dôvody svojej
žalobyoprelaibaosvojesubjektívnepocityourčitýpocit"krivdy"vsúvislostistým,žeonaresp.jejrodina

bola obídená pri rozhodovaní pôvodného vlastníka o tom ako tento naloží so svojou nehnuteľnosťou.
Zdravotný stav a konanie p. Z.. A. nikto za jej života nenamietal. Stalo sa tak až po jej smrti, práve
v súvislosti s darovaním jednej jej nehnuteľnosti. Z obsahu spisu zistil, že predmetom dedičského
konania po zomrelej Z.. A. boli viaceré ďalšie nehnuteľnosti, ktoré nadobudli žalobkyňa a žalovaná
2/. Konštatoval, že zdravotný stav p. A. bol primeraný jej veku, čo potvrdila ako svedok aj matrikárka.

Bola spôsobilá vykonávať akýkoľvek právny úkon slobodne, vážne a zrozumiteľne, netrpela žiadnou
psychickou poruchou. Žalobkyňa teda ničím nepreukázala, že jej matka uzavrela darovaciu zmluvu tak,
že by to bolo v rozpore z vyššie citovaného ustanovenia § 37 a § 38 Obč. zák., neuniesla dôkazné
bremeno a preto bolo potrebné jej žalobu zamietnuť. V prípade darovacej zmluvy uzavretej medzi pani Z.
A.M. a žalovaným 1/ ide o právny platný úkon, ktorý bol aj v správnom konaní preskúmavaný a príslušná

správa katastra rozhodla o povolení vkladu. S argumentáciou žalobkyne o tom, že správa
katastra nemala povoliť vklad vlastníctva z toho dôvodu, že prevádzané nehnuteľnosti neboli dostatočne
označené a identifikované sa preto nestotožnil. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a
úspešným žalovaným priznal právo na náhradu 100% ich účelne vynaložených trov.
4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala

napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd jej nesprávnym procesným postupom
znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že v prípade predmetnej

darovacej zmluvy ide o právny platný úkon, ktorý bol aj v správnom konaní preskúmavaný a príslušná
správa katastra rozhodla o povolení vkladu. Z vykonaného dokazovania je totiž zrejmé, že darkyňa
Z. A. sa nikdy nikomu (údajne okrem žalovaného K. J.) nezverila s tým, že dotknuté nehnuteľnosti
chce žalovanému K. J. darovať a ani po podpise predmetnej darovacej zmluvy o tomnikoho neupovedomila. Naopak, počas života sa opakovane vyjadrila, že dotknutý pozemok plánuje
prenechať v príslušných podieloch všetkým svojim vnúčatám. Z výpovede žalovaného K. J.O. pritom
vyplýva, že vzťahy v rodine boli až do smrti p. Z. A. D.obré, nebol preto dôvod, aby p. Z. A. uzatvorenie

darovacej zmluvy pred ostatnými členmi rodiny tajila. Žalovaný K. J. naviac odmietol uviesť dôvod,
pre ktorý sa rozhodol o uzatvorení darovacej zmluvy mlčať, vyjadril sa iba, že "nevidel som na to
dôvod". Z uvedených skutočností je viac než zrejmé, že p. Z. A. nemala o podpise darovacej zmluvy
vedomosť, resp. že nemala vedomosť presnom obsahu darovacej zmluvy, teda darovacia zmluva
nemohla byť uzatvorená platne. Zotrvala tiež na argumentácii, že darovacia zmluva je neplatná aj z

dôvodu, že v darovacej zmluve nie je riadne určený predmet darovania, teda nie je naplnená jedna z
obligatórnych náležitostí darovacej zmluvy. V článku I darovacej zmluvy boli totiž nehnuteľnosti, ktoré
mali byť predmetom prevodu, určené ako nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Malacky, K. X., X..
Ú.. X. vedené na LV č. XXXX ako parcela registra "E" - parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 1367 m2,
pričom svoje vlastníctvo preukazuje LV č. XXXX a Notárskou zápisnicou N 639/2013 NZ 36035/2013
NCRIs 36708/2013, na LV č. XXXX ako parcela registra "E" - parc. č. XXXX, orná pôda o

výmere 1406 m2, pričom svoje vlastníctvo preukazuje Notárskou zápisnicou N 639/2013 NZ 36035/2013
NCRIs 36708/2013". Podľa § 118 Občianskeho zákonníka však predmetom občianskoprávnych vzťahov
sú veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty a podľa § 119 ods. 2
Občianskeho zákonníka nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.
Nemožno stotožňovať pozemok a parcelu, keď pozemok je reálna časť zemského povrchu a

parcelou sa rozumie len určenie pozemku v mape. Parcela reálne neexistuje, nie je vecou, právom ani
majetkovou hodnotou, nemôže byť predmetom občianskoprávnych vzťahov, nemôže byť ani predmetom
prevodu apreto,keďpredmetomprevodupodľadarovacejzmluvymalibyťparcelaaniepozemky,
darovacia zmluva nespĺňa zákonom požadované náležitosti a na jej základe nemohlo platne dôjsť k
prevodu vlastníckeho práva. Nesprávny je preto tiež záver súdu prvej inštancie, ktorý sa nestotožnil s

jej argumentáciou, že správa katastra nemala povoliť vklad vlastníctva z toho dôvodu, že prevádzané
nehnuteľnosti neboli dostatočne označené a identifikované. Napokon namietla, že súd prvej inštancie
sa s jej vyššie uvedenými argumentmi nijakým spôsobom nevysporiadal, ale iba uviedol, že sa s nimi
nestotožňuje, a preto rozsudok trpí závažným nedostatok odôvodnenia a je naplnený odvolací dôvod v
zmysle § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.

5. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť. Poukázali na to,
že v predmetnej zmluve bol predmet prevodu určený jasne a zrozumiteľne, pričom vôľa zmluvných
strán je v súlade s jeho jazykovým prejavom a identifikácia predmetu zmluvy vylučuje zámenu s inou
nehnuteľnosťou a bližšia špecifikácia uvedením listu vlastníctva a nadobúdacieho titulu len potvrdzuje
presnosť a určitosť predmetu zmluvy.

6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného
odvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa §
378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
7. V posudzovanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobkyňa

domáhala určenia, že pozemok - parcela registra "C" parc. č. XXXXX/XX o výmere 2773 m2,
druh pozemku - trvalé trávne porasty, ktorý sa nachádza v katastrálnom území X., K. X., okres Malacky
a ktorý je zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom pre kat.
úz. X.G., patrí do dedičstva po nebohej Z. A.. Prvoinštančný súd skutkový stav pre účely rozhodnutia v
spore ustálil dostatočne a správne, keď jednotlivé skutkové zistenia v plnej miere vychádzajú z

obsahu vykonaných dôkazov a ich správneho vyhodnotenia. Z uvedeného dôvodu v súlade s ust. §
383 C.s.p. z takto ustáleného skutkového stavu vychádzal aj odvolací súd.
8. Na dostatočne a správne ustálený skutkový stav veci aplikoval prvoinštančný súd zodpovedajúce
zákonné ustanovenia Občianskeho zákonníka a Katastrálneho zákona, a svoje dôvody, pre ktoré žalobu
zamietol, keď v spore neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by mohli viesť k záveru o neplatnosti

darovacej zmluvy uzavretej medzi poručiteľkou Z. A. a žalovaným 1/, aj náležite vysvetlil a primerane sa
vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci.
9. Súdprvejinštanciepostupovalsprávne,keďsavpreskúmavanejvecipreúčelyposúdeniadôvodnosti
žaloby o určenie neplatnosti závetu sústredil predovšetkým na žalobkyňou namietané skutočnosti, ktoré
mali podľa jej tvrdenia neplatnosť predmetnej darovacej zmluvy spôsobiť. Správne sú jeho závery, že v

konaní nebolo preukázané, že v prípade predmetnej darovacej zmluvy ide o právny úkon,
ktorý zo strany darkyne nebol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne a nebolo preukázané,
že by darkyňa pri uzavretí zmluvy konala v duševnej poruche; práve naopak, z vykonaných dôkazov
vyplýva, že zdravotný stav darkyne bol primeraný jej veku a netrpela žiadnou psychickou poruchou. Súdprvej inštancie v spore vykonal všetky dôkazy navrhované stranami na preukázanie ich tvrdení, pričom
vykonané dôkazy dôsledne vyhodnotil v súlade s ust. § 191 C.s.p. Rovnako správne sa prvoinštančný
súd nestotožnil s námietkou žalobkyne, že predmet darovania bol v darovacej zmluve

nedostatočne špecifikovaný, keď v tomto smere poukázal aj na to, že vklad vlastníctva v prospech
obdarovaného bol riadne príslušnou správou katastra po preskúmaní obsahu zmluvy právoplatne
povolený.
10. Neopodstatnená a bez právneho významu je námietka žalobkyne, ktorá v odvolaní (opätovne)
zdôrazňuje, že darkyňa Z. A. sa napriek dobrým vzťahom v rodine nikdy nikomu nezverila s tým, že

dotknuté nehnuteľnosti chce žalovanému K. J. darovať a ani po podpise predmetnej darovacej zmluvy
o tom nikoho neupovedomila, naopak, počas života sa opakovane vyjadrila, že dotknutý pozemok
plánuje prenechať v príslušných podieloch všetkým svojim vnúčatám. Pri absencii skutočností, ktoré
by mohli založiť čo i len podozrenie ohľadom plnej spôsobilosti darkyne na právne úkony v čase
darovania a tiež absencie okolností, ktoré by mohli nasvedčovať tomu, že darkyňa bola v čase
uzavretia darovacej zmluvy v stave duševnej poruchy, ktorá by ju na tento úkon robila neschopnou,

nemôže mať samotná nevedomosť ostatných členov rodiny o zamýšľanom darovaní nehnuteľností
žalovanému 1/ či hoci aj prípadná zmena rozhodnutia darkyne za následok neplatnosť darovacej zmluvy,
keď je nesporné, že darkyňa darovaciu zmluvu riadne podpísala, čím súhlasila s jej obsahom, teda
jednoznačne prejavila zákonom predvídaným spôsobom svoju vôľu previesť bezodplatne predmetné
nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaného 1/.

11. Nedôvodná je tiež argumentácia žalobkyne v odvolaní, že predmetná darovacia zmluva je
neplatná pre nespôsobilý predmet zmluvy, resp. nedostatočnú identifikáciu prevádzaných nehnuteľností
označených len ako parcely, ktoré nie sú spôsobilým predmetom právnych vzťahov a nie výslovne ako
pozemky, ktoré môžu byť predmetom prevodu. Správne v tomto smere súd prvej inštancie, vychádzajúc
zobsahudarovacejzmluvyzodňa24.10.2013arovnakospoukazomnaskutočnosť,žepríslušnáspráva

katastraprávoplatnerozhodla opovolenívkladuvlastníctvavprospechžalovaného1/,považoval
za nedôvodné tvrdenia žalobkyne, ktorá neplatnosť darovacej zmluvy odvodzovala od nedôsledného
označenia prevádzaných nehnuteľnosti. Je totiž nepochybné, že prevádzané nehnuteľnosti sú v
darovacej zmluve označené nezameniteľne a zo zmluvy tak celkom jasne vyplýva obsah prejavu vôle,
ktorého neurčitosť nemožno vyvodzovať ani z toho, že v prípade nehnuteľností nebol výslovne použitý

termín "pozemok". Vzhľadom na označenie prevádzaných nehnuteľností v darovacej zmluve
uvedením registra ("E"), parcelného čísla (XXXX, XXXX) druhového označenia (orná pôda) a výmery
(spolu 2773 m2), totiž nevznikajú ani najmenšie pochybnosti o predmete prevodu, keď z uvedených
identifikačných znakov nemožno vyvodiť iné, než to, že predmetom prevodu sú pozemky. Napokon,
žiadne pochybnosti o predmete prevodu (a tak ani o platnosti zmluvy) nemala ani správa katastra, ktorá

po náležitom preskúmaní obsahu darovacej zmluvy vklad vlastníctva v prospech žalovaného 1/ povolila.
Vo vzťahu k tejto časti žalobkyňa nedôvodne súdu prvej inštancie vytýka i nedostatočné odôvodnenie
napadnutého rozsudku. Vzhľadom na celkom jednoznačnú identifikáciu prevádzaných nehnuteľností v
darovacej zmluve totiž nemožno považovať za nedostatočné, ak sa súd prvej inštancie s argumentáciou
žalobkyne pokiaľ ide o špecifikáciu nehnuteľností vysporiadal zjednodušeným konštatovaním, že sa s

ňou nestotožnil, nakoľko dôvody pre takéto posúdenie záverov žalobkyne (ktoré je naviac aj správne)
možnovyvodiťzozáverovpredchádzajúcichtomutokonštatovaniu,apretoodvolacísúddospelkzáveru,
že v preskúmavanej veci k zásahu do práva žalobkyne na spravodlivý proces nedostatočným
odôvodnením napadnutého rozsudku nedošlo.
12. Súdu prvej inštancie teda nemožno vytýkať žiadne procesné pochybenie ani pochybenie pri

skutkovom a právnom posúdení otázky platnosti darovacej zmluvy zo dňa 24.10.2013, a teda ani
otázky, či predmetný pozemok patrí do dedičstva po poručiteľke Z. A., pričom ani vo svojom odvolaní
žalobkyňa neuviedla žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odlišné posúdenie uvedených
otázok odvolacím súdom, keď v rámci predmetného sporu prvoinštančný súd riadne posúdil všetky
skutočnosti významné pre rozhodnutie a po náležitej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou

právnou úpravou.
13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil (§ 387 ods. 1,2 C.s.p.).
14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p.
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., a v odvolacom konaní úspešným žalovaným priznal nárok

na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok

odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou

na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).