Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/169/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817208293
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8817208293.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov

senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: R Collectors s.r.o., so sídlom
Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, zast. Advokátska kancelária RELEVANS
s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému: P. N.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XXX, F., o zaplatenie 3.080,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 7Csp/235/2017-74 zo dňa 22.06.2018 takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, t. j. vo výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej

časti a trovách konania.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
2.655,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.735 Eur od 06.12.2014 do
21.03.2018, vo výške 5 % ročne zo sumy 2.695,- Eur od 22.03.2018 do 30.04.2018, vo výške 5 % ročne
zo sumy 2.655,- Eur od 01.05.2018 do zaplatenia, a to všetko mu povolil splácať v mesačných splátkach
po 40,- Eur, počnúc mesiacom, ktorý nasleduje po právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 25. dňa toho

ktorého mesiaca, pod následkom straty výhody splátok.

2. Konanie o zaplatenie istiny vo výške 80,- Eur zastavil.

3. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

4. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 2 % s tým, že o výške trov

konania rozhodne osobitným uznesením.

5. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 144; 145; 146 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku,
§§ 261 ods. 6 písm. d); 497 Obchodného zákonníka, §§ 1 ods. 2; 2 písm. a), b) zák. č. 129/2010 Z. z.,
§§ 39; 52 ods. 1 až 4; 53 ods. 1 až 3; 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zák. č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa a podľa ust. §§ 3 a 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

6. Konštatoval, že z vykonaného dokazovania je nepochybné, že právny predchodca žalobcu a žalovaný
uzavreli dňa 07.05.2014 úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo
výške 3.080 Eur, ktoré žalovaný mal splatiť v pravidelných 120 splátkach vo výške 69 Eur mesačne. Zo
stranyžalobcudošlokzosplatneniuceléhodlhukudňu05.12.2014.Vprospechžalobcužalovanýuhradilsumu425Eur,ztohosumu345Eurdopodaniažalobyasumu80Eurpopodanížaloby.Zároveňmalsúd
prvej inštancie za preukázané, že právny predchodca žalobcu v súlade s ustanoveniami Občianskeho
zákonníka o postúpení pohľadávok platne postúpil pohľadávku na žalobcu, čím je preukázaná aktívna

vecná legitimácia žalobcu v konaní.

7. V ďalšom sa súd prvej inštancie zaoberal jednotlivými nárokmi tvoriacimi žalovanú sumu, pričom zistil,
že prvou žalobcom uplatňovanou sumou je nárok na zaplatenie istiny v sume 3.080 Eur. Je nepochybné,
že žalobca poskytol žalovanému úver v sume 3.080 Eur a žalovaný uhradil celkom sumu 425 Eur,

pričom súd žalovaným vykonané úhrady započítal na úhradu istiny v zmysle citovaného ust. § 566 ods.
2 Občianskeho zákonníka, a preto žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny v sume 2.655 Eur a čo do
zvyšku v tejto časti žalobu zamietol.

8. Ďalším nárokom uplatneným žalobcom je nárok na vyčíslený úrok z úveru uplatnený v rámci
sumy 2.674,49 Eur, ktorá suma predstavuje sumu úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu

10.10.2017, ako aj nárok na úrok vo výške 23,90 % ročne zo sumy 3.080 Eur od 16.10.2017 do
zaplatenia. Súd prvej inštancie sa zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý bol v úverovej
zmluve dojednaný vo výške 23,90 % ročne, v súvislosti s čím zistil, že úroková miera podobného úveru
v bankách v čase poskytnutia úveru ( máj 2014) činila úrok 10,40 % p.a. Z toho je zrejmé, že dohodnutý
ročný úrok z úveru medzi účastníkmi v danom prípade bol o 13,50 % vyšší ako bola priemerná úroková

miera z úverov poskytovaných v tomto období bankami.

9. Tak súd prvej inštancie konštatoval, že dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ust. § 39
Občianskeho zákonníka, teda sa nesmie priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne
neplatný.Otakýtostavpôjdevtedy,akdohodnutéúrokypresiahnumieruúrokovposkytovanúpeňažnými

ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi viac ako 2-násobne
prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi
podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd prvej inštancie považoval dohodu o výške úrokov za

absolútne neplatnú a uzavrel, že pokiaľ sú úroky neplatné, nemožno ich ďalej moderovať. Poskytnutý
úver je z uvedeného dôvodu bezúročný.

11. Žalobca si tiež uplatnil nárok na vyčíslený úrok z omeškania v rámci sumy 2.674,49 Eur, v ktorých
je okrem vyčísleného úroku z úveru vyčíslený aj úrok z omeškania. Žalobcovi však nie je možné priznať

nárok na vyčíslený úrok z omeškania, nakoľko ten bol vyčíslený aj zo súm, na ktoré žalobcovi nevznikol
nárok ( úroky, poplatky). Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie žalobu preto aj v tejto časti zamietol.

12. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po zosplatnení úveru t.j. po
dni 05.12.2014 dostal do omeškania, preto ho súd prvej inštancie zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania

v súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády tak, ako to
uviedol vo výroku rozsudku zohľadňujúc platby žalovaného po podaní žaloby. V čase omeškania bola
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 06.12.2014 vo výške 0,05 % a ku dňu
22.03.2018 a 01.05.2018 vo výške 0,00 % p.a. a úrok z omeškania tak predstavuje výšku 5,05 % a 5
% ročne.

13. Súd prvej inštancie podľa ust. § 232 ods. 3 a 4 Civilného sporového poriadku povolil žalovanému
dlžnú pohľadávku splácať po 40 Eur mesačne vzhľadom na majetkovú situáciu žalovaného a to pod
následkom straty výhody splátok.

14. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že nárok žalobcu neposudzoval na základe predloženého uznania
dlhu zo dňa 02.02.2015, nakoľko tento nepovažoval za platne uzavretý a to z dôvodu, že takéto uznanie
dlhu zaslané právnym predchodcom žalobcu žalovanému je typickým formulárovým riešením stavu, keď
právny predchodca žalobcu predkladá spotrebiteľovi na podpis zdanlivo výhodný formulár, ktorý má
pôsobiť ako ústupok zo strany právneho predchodcu žalobcu vo forme povolenia splátok dlhu, avšak

jeho skutočným cieľom je dosiahnuť formou uznania dlhu predĺženie premlčacej doby na uplatnenie
svojho nároku. Rovnako týmto spôsobom žalobca dosahuje, že si v dlžných splátkach z uznaného dlhu
uplatňuje aj plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok. Možno však predpokladať, že ak dlžník
podpisuje takúto dohodu, nerobí to z dôvodu, aby uznal svoj dlh, ale aby dosiahol splátky svojho dlhu, čov danom prípade potvrdil aj žalovaný vo svojej výpovedi. Takéto konanie právneho predchodcu žalobcu
odporuje bežnej praxi a zvyklostiam a preto takúto dohodu považoval za uzavretú v rozpore s dobrými
mravmi.

15. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie právne podľa ust. §§ 251, 255 ods. 2 a 262
ods. 1 Civilného sporového poriadku.

16. Vyhodnotil, že z uplatnenej sumy 6.367,32 Eur ( istina vo výške 3.080 Eur + úroky vo výške 2.674,49

Eur + úroky vo výške 23,90 % ročne zo sumy 3.080 Eur od 16.10.2017 do zaplatenia kapitalizovaných
ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 504,19 Eur + úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy
3.080 Eur od 16.10.2017 do zaplatenia kapitalizovaných ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 108,64
Eur) bolo žalobcovi priznaných 3.143,87 Eur ( istina vo výške 2.655 Eur + úrok z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 2.735 Eur od 06.12.2014 do 21.03.2018 vo výške 454,84 Eur + úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 2.695 Eur od 22.03.2018 do 30.04.2018 vo výške 14,76 Eur + úrok z

omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.655 Eur od 01.05.2018 do zaplatenia kapitalizovaných ku
dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 19,27 Eur). Žalobca mal tak v konaní úspech v časti, v ktorej súd
žalobe vyhovel, a teda v časti o zaplatenie 3.143,87 Eur, v časti späťvzatia žaloby v sume 80 Eur sa
takisto jedná o úspech žalobcu, nakoľko dôvodom späťvzatia žaloby bolo plnenie žalovaného po podaní
žaloby, teda celkom mal žalobca úspech v časti o zaplatenie 3.223,87 Eur čo predstavuje úspech 51 % a

neúspech 49 %, čo predstavuje úspech žalovaného, a to v časti, v ktorej súd žalobu zamietol. Žalobcovi
tak po odpočítaní úspechu žalovaného vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 2 %, o výške
ktorých rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Výška úrokovej
sadzby bola dojednaná v bežnej výške pre rok 2012 a pre obdobné produkty, pričom žiadnym
spôsobom neodporuje dobrým mravom, a teda bola dohodnutá platne. Najvyššia prípustná výška

odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa vypočítava zo súhrnných informácií o
údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk ako
dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov, ktoré je možné nájsť na webovom sídle
MF SR: '. Pre 2. štvrťrok roku 2014 bola zistená
hodnota váženého priemeru priemerných hodnôt ročnej percentuálnej miery nákladov za obdobné typy

spotrebiteľských úverov s rovnakou dobou splatnosti 12,08 %. Dvojnásobok tejto hodnoty predstavuje
až 24,16 %. Žalobca pri určení výšky úrokov z úveru postupoval v intenciách zákona, a teda i v
intenciách dobrých mravov. Výška úrokov ročne 23,90 % je v zákonnom limite. Žalobca žalovaného
nijak nenútil, aby uzatvoril Zmluvu o úvere práve u neho, o výške ročnej úrokovej miery žalovaného
informoval pred uzatvorením Zmluvy o úvere, pričom zo Zmluvy o úvere žalovaný videl, že náklady

budú vyššie, ako priemer na trhu. Predpokladať, že spotrebiteľ si berie úver za okolností, že je v zlej
finančnej situácii, je prehnané. Spotrebitelia si spravidla berú úvery na zakúpenie nových zariadení
či elektroniky, ktoré následne ak nevedia splácať, riešia novými úvermi. Nejde však o nepriaznivú
situáciu spotrebiteľov, ale o ich snahu zabezpečiť si vyšší štandard než ten, na ktorý im postačuje
ich mesačný príjem. Za tieto skutočnosti ale nezodpovedá banka, ktorá ma nastavené vo všetkých

častiach Slovenska rovnaké pravidlá a rovnaké možnosti pre všetkých. Banka nezodpovedá za zlú
finančnú situáciu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní splácať svoje úvery, ktoré použili na úhradu novej
televízie či lepšieho mobilného telefónu. Samozrejme v ojedinelých prípadoch využívajú spotrebitelia
úvery skutočne na riešenie životných situácií. Tu však banka nijak nevyužíva ich zlé sociálne postavenie,
pretože spotrebiteľov žiadnym spôsobom nenúti uzatvoriť Zmluvu o úvere priamo s ňou a nenastavuje

úrokovú sadzbu v dôsledku núdze spotrebiteľa a spotrebitelia v zložitých situáciách spravidla hľadajú
pre nich dostupnejšie riešenia. Ak boli v ponuke úvery s nižšími úrokovými sadzbami, žalovaný mala
možnosť uzatvoriť Zmluvu o úvere pre neho v tomto výhodnejšiu u inej banky či finančnej spoločnosti.
Žalobca pri určovaní výšky úveru a ročných nákladov na úver postupoval v intenciách platnej právnej
úpravy. Nemožno a priori označiť za v rozpore s dobrými mravmi to, čo ukladá samo právo. Právny

poriadok by tak ad absurdum šiel sám proti sebe. Úroková sadzba bola v Zmluve o úvere dohodnutá
riadne a platne a jej výška neodporuje dobrým mravom. Pojem priemerného spotrebiteľa sa vyskytuje
často v judikatúre Súdneho dvora ES ako aj v judikatúre slovenských súdov, ktoré pojem priemerného
spotrebiteľa vykladajú eurokonformne. Priemerný spotrebiteľ pri uzatvorení zmluvy neskúma jednotlivésplátky čo do započítania na istinu, úroky a prípadné poplatky, avšak zaujíma ho, koľko zaplatí za celý
úver na záver. Zmluva o úvere sa uzatvára za princípu dobrej viery veriteľa, ako i spotrebiteľa, že bude
úver splatený riadne a včas. Absencia rozdelenia splátky nemá vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť

rozsah svojho záväzku.

18. Pokiaľ ide o uznanie dlhu, súd vôbec neskúmal konanie žalovaného a jednostranne hodnotil kroky
žalobcu. Žalovaný neplnil z uzatvorenej Zmluvy o úvere. Žalobca musel žalovaného opakovane a
niekoľkokrát vyzývať, aby si tento splnil svoju zákonnú povinnosť. Bola to práve pozícia žalobcu, ktorá z

dôvodu neplnenia si povinností podľa Zmluvy o úvere žalovaným bola neistou. Uznaním dlhu sa pozícia
žalovaného na jeho úkor nijak nezhoršila a ani zhoršiť nemohla. Žalovaný uznal dlh, ktorý mu vyplýval zo
Zmluvy o úvere a v súlade so Zmluvou o úvere, nakoľko nebolo možné dosiahnuť splnenie záväzku iným
zabezpečovacím prostriedkom, čoho si bol žalovaný plne vedomý. Zmluvu o úvere uzatvoril žalovaný
na základe svojej slobodnej a vážnej vôle. Keďže sa strany ocitli pred súdom, je evidentné, že ani
poskytnutá možnosť splácania dlhu v mesačných splátkach nepomohla a žalovaný svoje povinnosti, ku

ktorým sa slobodne a dobrovoľne zaviazal, ani následne neplnil. Z uvedeného tak vyplýva, že uznanie
dlhu nepredstavuje nekalú obchodnú praktiku. Postavenie žalobcu sa v danej situácii nezlepšilo, úhradu
dlžných súm od žalovaného mu nezabezpečilo a bolo použité ako ďalší prostriedok, keď predchádzajúce
snahy žalobcu o dosiahnutie plnenia zo strany žalovaného boli neúspešné v snahe o vyrovnanie v
tom čase nevyrovnaného postavenia zmluvných strán, kde žalobca splnil riadne a včas svoje záväzky,

ale žalovaný plniť opakovane a dlhodobo odmietal. Uznanie dlhu nie je spôsobilé narušiť ekonomické
správanie priemerného spotrebiteľa, nakoľko neovplyvňovalo jeho rozhodovanie. Uznanie dlhu nie je
klamlivým konaním ani klamlivým opomenutím či agresívnou obchodnou praktikou, ani z tohto dôvodu
nie je možné ho tak klasifikovať ako nekalú obchodnú praktiku.

19. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok v ním napadnutej časti zrušil a
vrátil vec na nové prejednanie súdu prvej inštancie, alebo aby odvolací súd rozsudok v ním napadnutej
časti zmenil tak, že žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného na náhradu trov aj
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

20. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

21. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 21.03.2019 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné. Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie čo do
zamietnutia žaloby v prevyšujúcej časti, na čo odkazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP, preto konštatuje

správnosť dôvodov rozhodnutia v uvedenej časti a iba na zvýraznenie správnosti rozhodnutia, ako aj k
odvolacím dôvodom uvádza nasledovné.

22. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

23. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením i to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

24. Jedným z podstatných odvolacích argumentov žalobcu bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).25. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn.
7 Cdo 7/2010).

26. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi (§ 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov).

27. Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu
svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka
alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti (§ 2 písm. a), b) Zákona o

spotrebiteľských úveroch).

28. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom ( 39 Občianskeho zákonníka).

29. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetusvojejobchodnejčinnostialeboinejpodnikateľskejčinnosti(§52ods.1ažods.4Občianskeho
zákonníka).

30. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná
podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

31. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané (§ 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka).

32. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné ( § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka).

33. Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej

lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže
sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení (§ 517 ods.1 Občianskeho
zákonníka).

34. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení

úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je
nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

35. V prejednávanej veci súd prvej inštancie posudzoval opodstatnenosť a dôvodnosť žalobcom

uplatnenej pohľadávky voči žalovanému, ktorá vznikla v súvislosti so zmluvným vzťahom medzi právnym
predchodcom žalobcu Poštová banka, a.s., Bratislava a žalovaným založeným dňa 07.05.2014 Zmluvou
o úvere dobrá pôžička.36. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca sa voči žalovanému domáhal vydania platobného
rozkazunauloženiepovinnostizaplatiťžalobcoviistinuvovýške3.080,-Eur,dlžnéúrokyzistinyvovýške
2.674,49 Eur, zmluvný úrok vo výške 23,90 % ročne zo sumy 3.080,- Eur od 16.10.2017 do zaplatenia,

zákonný úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 3.080,- Eur od 16.10.2017 do zaplatenia,
súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia.

37. Žalobca k žalobe pripojil listinné dôkazy, ktoré súd prvej inštancie náležite vyhodnotil.

38. Žalovaný sa k žalobe na výzvu súdu nevyjadril.

39. Tak ako vyplýva z napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti prevyšujúcej
priznanú sumu z dôvodu, že považoval dojednanú výšku úrokov za rozpornú s dobrými mravmi, pričom
Dohodu o uznaní dlhu zo dňa 02.02.2015 považoval za neplatne uzavretú.

40. Z internetovej stránky NBS o priemerných úrokových mierach z úverov poskytnutých v eurách
rezidentom eurozóny (stav a nové obchody) vyplýva, že súd prvej inštancie správne preveroval a
správne zistil, že dohodnutý ročný úrok z úveru medzi účastníkmi v danom prípade bol vo výške 23,90 %,
čojeo13,50%vyššíakobolapriemernáúrokovámierazúverovposkytovanýchvtomtoobdobíbankami
(10,40 % so splatnosťou nad 5 rokov v máji 2014) Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého

medziúčastníkmivdanomprípadeviacakodvojnásobneprevyšujemieruúrokovposkytovanýchvtomto
období bankami.

41. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ust. 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom. Zákon dohodu o výške úrokov v rozpore so zákonom spája s absolútnou neplatnosťou

právneho úkonu. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú
peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.

42. V súlade s dobrými mravmi je taká výška úrokov, ktorá predstavuje primeranú výšku odplaty
(odmeny)zaužívaniepožičanejistiny,tedaňoudôjdekzhodnoteniupožičanýchpeňažnýchprostriedkov

bežným (obvyklým) spôsobom. V rozpore s dobrými mravmi, podľa súdnej praxe, je spravidla taká výška
úrokov dojednaná v zmysle § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú
mieru obvyklú v čase ich dojednania, stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby
uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

43. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že v danom prípade výška úrokovej sadzby
bola dojednaná v bežnej výške pre rok 2012 a neodporuje dobrým mravom. Je potrebné poukázať na
skutočnosť, že pojem odplata zahŕňa v sebe okrem úroku aj iné zložky, napr. poplatky a iné plnenia a
ako také spravidla predstavuje vyššiu hodnotu, než úroky. Inak povedané, je potrebné rozlišovať medzi
inštitútom úrokovej sadzby (úroky za úver) a inštitútom RPMN (ročná percentuálna miera nákladov).

Administratívny strop zákonodarca stanovil nie na úroky, ale na RPMN, ktorá ročná percentuálna miera
nákladov zahŕňa aj poplatky a obdobie splácania. Ide o celkové náklady na úver. Nariadenie vlády
č. 238/2008 Z. z. a ani žiadny všeobecne záväzný predpis nijako neobmedzil súdy, aby korigovali
neprimerane vysoké úroky, ktoré sú síce zložkou pre výpočet RPMN, ale nie sú vyňaté z posudzovania
dodržaniaimperatívudobrýchmravovzostranysúdu.Takakotosprávnekonštatovalsúdprvejinštancie,

v prejednávanej veci sadzba úrokov vo výške 23,90 % ročne viac ako dvojnásobne prevyšuje obvyklú
úrokovú mieru, preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa ust. § 39
Občianskeho zákonníka.

44. V tejto súvislosti odvolací súd na doplnenie k odvolacím námietkam žalobcu uvádza, že v súlade

s dobrými mravmi je také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v
akej situácii sa dlžník nachádza, s primeranou výškou odplaty za užívanie požičanej istiny, a ktorý svoje
voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom.

45. Na základe vyššie uvedeného je potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.

46. Vo vzťahu k odvolacím námietkam týkajúcim sa listiny Návratka - Uznanie dlhu zo dňa 02.02.2015
odvolací súd konštatuje:47. Listina Návratka - Uznanie dlhu zo dňa 02.02.2015 vychádzala z úverovej zmluvy medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným, ktorá vzhľadom na charakter zmluvných strán je spotrebiteľskou
zmluvou a pri jej posudzovaní sa uplatňujú zásady v ustanoveniach Občianskeho zákonníka upravujúce

spotrebiteľské zmluvy (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), ako aj ustanovenia zákona o ochrane
spotrebiteľa.

48. Súdna kontrola neprimeranosti zmluvných podmienok v zmysle článku 6 ods. 1 Smernice rady
93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách dopadá na štandardné produkty

(typové zmluvy), a to tak na pôvodnú zmluvu, ako aj všetky ďalšie formulárové zmeny a doplnky.
Pri dohode o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach ide o rovnaký formulár vo viacerých
prípadoch a je evidentné, že spotrebiteľ nemôže na tomto tlačive nič meniť. Text dohody bol vopred
pripravený a žalovaný nemal možnosť jeho obsah (najmä vo vzťahu k uznaniu dlhu) vopred ovplyvniť.
Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že takúto dohodu je potrebné považovať za
neplatnú, pretože je v rozpore s dobrými mravmi a nepochybne výrazne zhoršuje postavenie žalovaného

ako spotrebiteľa vo vzťahu k právnemu predchodcovi, ako žalobcovi, jej uzavretie je výlučne v jeho
záujme, ktorej uzavretie dosiahol v rozpore s ustanoveniami o ochrane žalovaného ako spotrebiteľa.
Len ťažko možno predpokladať, že žalovaný mal záujem aj o uznanie svojho záväzku a bol si vedomý
jeho právnych následkov. Uznanie dlhu predložil právny predchodca žalobcu žalovanému ako ním
vopred pripravený formulár. Nemožno sa stotožniť s odvolacou námietkou žalobcu, že predložením

tejto listiny on nič nezískal, pretože žalovaný podpísaním dohody skutočne nič nezískal, ale naopak,
naoko „vlastným“ úkonom si z vôle právneho predchodcu žalobcu svoje postavenie podstatne zhoršil,
keďže v dôsledku uznania záväzku dochádza k predĺženiu premlčacej doby (§ 110 ods. 1 Občianskeho
zákonníka).

49. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že žalobca neuviedol vo svojom odvolaní žiadnu
takú relevantnú okolnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť zrušenie alebo zmenu rozsudku v jeho
napadnutej časti.

50. Preto odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania podľa

ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

51. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1
CSP. V odvolacom konaní žalobca, ktorý si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania úspešný nebol
a úspešný žalovaný si ich náhradu neuplatnil, ani žiadne trovy odvolacieho konania mu zo spisu

nevyplývajú. Odvolací súd preto rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.

52. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).