Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 20, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 18Sd/29/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3016200692
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Straka

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3016200692.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne samosudcom JUDr. Milanom Strakom v právnej veci navrhovateľky: H. proti

odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia
odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. marca 2016 s a p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa včas podaným odvolaním /návrhom/ domáhala, aby súd preskúmal rozhodnutie
odporkyne č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 21. marca 2016, ktorým odporkyňa podľa § 70 a 71
zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona) zamietla

žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku s odôvodnením, že nie je invalidná, nakoľko
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je len 30%. Podkladom pre rozhodnutie bola
lekárska správa /ktorej súčasťou je odborný posudok/ posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne
Prievidza zo dňa 24.02.2016.

V návrhu uviedla, že nesúhlasí s posúdením a určenou mierou poklesu 30%. Uviedla, že trpí viacerými
závažnými diagnózami, ktoré jej neumožňujú spoločenské uplatnenie.

S poukazom na argumenty navrhovateľky bola po podaní návrhu na preskúmanie rozhodnutia
odporkyneznovuposudzovanáposudkovýmlekáromsociálnehopoisteniaSociálnejpoisťovne,pobočky
Prievidza dňa 06. júla 2016. Po dôkladnom zhodnotení odvolania navrhovateľky a doložených
lekárskych vyšetrení nezistil nové, posudkovo závažné skutočnosti a nevyhovel jej opravnému
prostriedku v plnom rozsahu. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so
sídlom v Nitre dňa 13. septembra 2016 rozhodol tak, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71

ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je celkovo 30%.
V súvislosti s doloženými novými lekárskymi správami súd uznesením zo dňa 31. októbra 2016
nariadil opätovné preskúmanie zdravotného stavu navrhovateľky.

V lekárskej správe odporkyne dňa 22. novembra 2016 posudkový lekár uzavrel, že navrhovateľka nie je

invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je
celkovo 30%.Posudkový lekár po lekárskom vyšetrení navrhovateľky a zhodnotení všetkých lekárskych nálezov
založených v zdravotnej dokumentácii dňa 22.11.2017 zotrval na svojom pôvodnom posúdení, že
rozhodujúcim zdravotným postihom u navrhovateľky je - Osteoartróza s postihnutím malých aj veľkých

kĺbov s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa prílohy 4, kapitola XV
odd. A, položka 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení na 25%. Za
ostatné zdravotné postihnutia základnú mieru navýšil o 5% na výslednú mieru 30%. Predložené lekárske
správy nedokumentujú závažné zhoršenie zdravotného stavu. Úraz pravej nohy a ľavej ruky je zhojený
s miernym obmedzením hybnosti bez vplyvu na pracovnú činnosť. Reumatológ potvrdil osteoartrózu

bez výraznej obmedzenej funkcie kĺbov. Urológ nezistil močové ochorenie. Neurológ popisuje prakticky
negatívny nález, ortopéd počínajúce degeneratívne zmeny na kolenách, bez výrazne obmedzenej
funkcie. Hendikepom navrhovateľky je obmedzená možnosť zhotovenia primeranej zubnej náhrady. Pre
posúdenie takýchto porúch však v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení nie je
položka a ani ju niet k čomu porovnať. Z uvedených dôvodov je miera poklesu aj naďalej 30% aj s
navýšením. Preto odporkyňa žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

Na súdnom pojednávaní konanom dňa 20.02 2017 navrhovateľka uviedla, že trvá na ustanovení
súdneho znalca za účelom objektívneho posúdenia zdravotného stavu, nakoľko nie je objektívne
spôsobilá pracovať. Žiadala o opätovné posúdenie zdravotného stavu.

Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný

dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu
vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný
starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1 zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa § 71 ods. 3 zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej

osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné
postihnutia,ktorébolizohľadnenénanároknainvalidnývýsluhovýdôchodokpodľaosobitnéhopredpisu.

Podľa § 71 ods. 4 zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a

b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia

pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Podľa § 71 ods. 5 zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe
č. 4.

Podľa § 71 ods. 6 zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa
určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Podľa § 71 ods. 7 zákona jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť sa nesčítavajú.

Podľa § 71 ods. 8 zákona mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa
odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z

predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.Súd po oboznámení súdneho a administratívneho spisu považoval skutkový stav ustálený odporkyňou
za riadne zistený. Odporkyňa pri opakovanom posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľky zohľadnila
všetky relevantné lekárske podklady predložené navrhovateľkou, resp. o ktorých mala vedomosť

a vyvodila z nich spoľahlivé a správne skutkové zistenia, ktoré sa neodklonili a zodpovedali
záverom plynúcim zo správ jednotlivých ošetrujúcich lekárov navrhovateľky. Takto bolo ustálené, že
najzávažnejším zdravotným postihnutím, ktoré v rozhodujúcej miere negatívne ovplyvňuje zdravotný
stav navrhovateľky, je Osteoartróza s postihnutím malých aj veľkých kĺbov kapitola XV, odd. A, pol.
1 písm. b/ prílohy 4. zákona, ktorému zodpovedá miera poklesu v rozmedzí 25% - 35%, za ostatné

zdravotné postihnutia zvýšila percentuálnu mieru o 5%, celkovo na 30%. Súd s poukazom na závery
posudkových lekárov nepovažoval návrh na ustanovenie znalca za dôvodný, preto ho odmietol.
Vzhľadom na to, že celková miera poklesu u navrhovateľky nepresiahla hranicu 40-tich percent, čo
je jednou zo základných podmienok na priznanie invalidity, odporkyňa dospela k správnemu záveru, že
navrhovateľka nie je invalidná.

Vzhľadom na uvedené súd odvolaním napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné. Príslušné
posudkové komisie dostatočne posúdili zdravotný stav navrhovateľky, podané posudky sú komplexné,
po medicínskej stránke riadne a logicky zdôvodnené. Posudkoví lekári zohľadnili všetky navrhovateľkou
udávané zdravotné ťažkosti a odborné lekárske správy. Posudkové závery sú bez nejasností a
vnútorných rozporov, preto nebol daný dôvod na ďalšie dokazovanie.

Z vyššie uvedených dôvodov súd posúdil podané odvolanie ako nedôvodné a napadnuté rozhodnutie
ako vecne správne a zákonné potvrdil.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. l O.s.p.,

podľa ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na
úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Navrhovateľka v konaní nebola úspešná, preto jej
súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd
Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 OSP odvolanie musí mať tieto náležitosti:
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí

byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania, proti ktorému
rozhodnutie súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.