Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, April 17, 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/159/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112242818
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rudolf Čirč
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:8112242818.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne M. I., nar. XX. XX. XXXX, bývajúcej v O., Q. O.
Č.. XXXX/XX, zastúpenej Mgr. Karolom Ševecom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 29, proti
žalovanému Q. I., nar. XX. XX. XXXX, bývajúcemu v O., Q. O. Č.. XXXX/XX, toho času v O., P. Č..
XX, zastúpenému JUDr. Vierou Strakovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5, o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.

zn. 10C/440/2012, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 28. marca 2018
sp. zn. 23Co/89/2017, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobkynináhradutrovdovolaciehokonania,ovýškektorejbuderozhodnuté
súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) zhora označeným rozsudkom potvrdil rozsudok
Okresného súdu Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) zo 7. februára
2017 č. k. 10C/440/2012-453, ktorým prvoinštančný súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov (žalobkyne a žalovaného) tak, že prikázal žalobkyni do výlučného vlastníctva nehnuteľnosť v
katastrálnom území O., evidovanú na LV č. XXXX, byt č. XX na 10. poschodí, vchod č. XX v bytovom

dome súpisné číslo XXXX, postavený na parcele C KN XXXX/XXX s podielom priestoru na spoločných
častiach a zariadeniach bytového domu, ktorého veľkosť je 53/4464 a pozemok parcela C KN XXXX/
XXX- zastavané plochy a nádvoria o výmere 538 m2, evidovaný na LV č. XXXX, katastrálne územie
O. v podiele 53/4464, osobný automobil Škoda Fabia, EČV: O. a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu 11 080,73 Eur a rozhodol aj o trovách konania. Potvrdenie prvoinštančného rozsudku
odôvodnil jeho vecnou správnosťou majúc za to, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a

správne vo veci rozhodol.

2. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal včas dovolanie žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“). Navrhol
rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok prvoinštančného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie
prvoinštančnému súdu. V dovolaní uviedol, že ho podáva podľa § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. b)
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“ alebo „Civilný sporový poriadok“).

Namietal, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces tým, že odvolací súd konal v jeho
neprítomnosti, pričom na to neboli splnené podmienky. Nemal tak možnosť vysvetliť pred odvolacím
súdom tvrdenia žalobkyne, s ktorými nesúhlasí. Mal za to, že bolo potrebné zopakovať dokazovanie,
nakoľko znalecké posudky v danej veci boli vyhotovené bez jeho prítomnosti v oceňovanom byte.
Dovolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci odôvodnil tak, že rozhodnutie
odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu

ešte nebola vyriešená. Uviedol, že mal podľa súdov sám spotrebovať finančné prostriedky, ktoré získal
predajom osobného automobilu Škoda Octavia v sume 13 000,- Eur a ktoré vybral z účtov a to v sume15 000,- Eur a 36 461,46 Eur. Nesúhlasil so závermi súdov, že pokiaľ nepreukázal ako s prostriedkami
naložil, má sa za to, že ich spotreboval pre svoju osobnú potrebu. Podľa jeho názoru, výbery z účtov ako
aj výnos z predaja osobného automobilu boli vybraté a získané počas trvania manželstva a preto sa pri

nich malo vychádzať z východiskovej zásady vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
a to, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Vyjadril názor, že v tomto prípade bolo navyše dôkazné
bremeno na strane žalobkyne.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že rozsudok odvolacieho súdu považuje za správny čo do

zistenia skutkového stavu ako aj právneho posúdenia. K tvrdeniam žalovaného o porušení jeho práva
na spravodlivý proces tým, že sa nemohol vyjadriť pred odvolacím súdom dodala, že sám žalovaný
podal odvolanie, v ktorom mal možnosť sa k veci náležite vyjadriť. Preto navrhla dovolanie žalovaného
zamietnuť.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), po zistení, že

dovolanie bolo podané včas a na to oprávnenou osobou, pristúpil k skúmaniu splnenia ďalších
podmienok dovolacieho konania a predpokladov prípustnosti dovolania.

5. V prvom rade sa zaoberal dovolacím dôvodom uplatneným podľa § 420 písm. f) C. s. p. Za
zmätočnostnú vadu v zmysle uvedeného ustanovenia označil dovolateľ skutočnosť, že odvolací súd

vo veci nenariadil pojednávanie a z tohto dôvodu nemal možnosť sa pred odvolacím súdom k veci
vyjadriť. Povinnosť odvolacieho súdu nariadiť vo veci pojednávanie vyvodzoval aj z potreby zopakovať
dokazovanie. K uvedenému dovolací súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 C. s. p. na
prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem. V prejednávanej veci však o takýto prípad nešlo,

preto týmto postupom odvolací súd nezasiahol do práva dovolateľa na spravodlivý proces. Dovolateľ
sám podal odvolanie, v ktorom mal možnosť uviesť všetky svoje námietky. Argument, že nemal možnosť
sa vyjadriť k odvolaniu na pojednávaní preto neobstojí. Pokiaľ dovolateľ namieta postup odvolacieho
súdu, ktorý mal podľa neho zopakovať dokazovanie, dovolací súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti
ustanovenie § 383 C. s. p., v zmysle ktorého odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil

súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Posúdenie a rozhodnutie o
tom, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je však vždy vecou súdu (v tejto súv. por.
§§ 132 a 185 C. s. p.) a nie strán sporu. V tomto prípade teda nemožno konštatovať porušenie práva
dovolateľa na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) C. s. p. Dovolanie v tejto časti preto bolo
potrebné odmietnuť pre neprípustnosť podľa § 447 písm. c) C. s. p.

6. Pretože konanie pred odvolacím súdom nebolo postihnuté dovolateľom tvrdenou vadou vyplývajúcou
z § 420 písm. f) C. s. p., dovolací súd pristúpil k posúdeniu dovolania aj z hľadiska ďalšieho uplatneného
dovolacieho dôvodu uvedeného v § 421 ods. 1 písm. b) C. s. p., t. j. že rozhodnutie odvolacieho
súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola

vyriešená.

7. V predmetnej veci však bolo dovolanie v tejto časti postihnuté vadou spočívajúcou v riadnom
nevymedzení uplatneného dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 C. s. p., t. j. v nevymedzení, ktoré
právne posúdenie veci dovolateľ považuje za nesprávne a v čom táto nesprávnosť spočíva. Pokiaľ totiž

dovolateľ za nesprávne právne posúdenie považoval záver súdov v základnom konaní, podľa ktorého
mal spotrebovať finančné prostriedky získané predajom osobného motorového vozidla a výberom z
účtov, tak nejde o právny záver, ale o skutkový záver ako výsledok hodnotenia dôkazov. Dovolací dôvod
podľa § 421 C. s. p. sa totiž môže týkať len právnych otázok, nie otázok skutkových, pretože dovolací
súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 C. s. p.). Táto viazanosť zisteným

skutkovým stavom je nevyhnutným predpokladom pre skúmanie správnosti právneho posúdenia veci,
pretože podstatou právneho posúdenia veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Uplatnenie
dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, predpokladá spochybnenie správnosti
riešenia právnych otázok odvolacím súdom (nie otázok skutkových), preto nemožno dovolanie podané
pre nesprávne právne posúdenie veci odôvodniť spochybnením skutkových záverov odvolacieho súdu.

Vzhľadom na uvedené tu bol v tejto časti dovolania dôvod na odmietnutie dovolania podľa § 447 písm.
f) C. s. p.8. Dovolací súd považuje za potrebné poznamenať, že napriek nepresnosti v odôvodnení rozhodnutia
odvolacieho súdu o tom, že žalovaný mal použiť finančné prostriedky pre svoju spotrebu, vychádzajúc
z celého kontextu odôvodnenia tohto rozsudku v spojení s odôvodnením rozsudku prvoinštančného

súdu, nemožno mať pochybnosti o tom, že súdy v základnom konaní na základe skutkových zistení
ako výsledku hodnotenia vykonaných dôkazov považovali tieto finančné prostriedky za predmet
bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

9. Dovolací súd tiež ďalej dodáva, že predmetom dovolacieho konania nielenže nemôže byť

posudzovaniesprávnostizistenéhoskutkovéhostavu,aleanijemupredchádzajúcehodnoteniedôkazov,
vrátane posudzovania otázky dôkazného bremena, závislej v predmetnej veci od záveru, že žalovaný
nepreukázal svoje tvrdenie o použití finančných prostriedkov na rekonštrukciu bytu.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd dovolanie dovolateľa odmietol.

11. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení
s ustanovením § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu
trov dovolacieho konania s tým, že o výške tejto náhrady bude v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 C.
s. p. rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. V uvedenej súvislosti dovolací súd
uvádza, že takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená požiadavka zákona, aby

rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo
vykonateľné (§ 232 ods. 1 C. s. p.) teda, aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie
ním uloženej povinnosti (6 Cdo 222/2016).

12. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.