Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 21, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/63/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8306203269
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8306203269.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu

JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milan Majerníka, v právnej veci žalobcu: U. I., K.. XX.X.XXXX, O. B.
Z. Č.. XXX, proti žalovanému: J. Š.U.I., K.. XX.X.XXXX, O. B. Z. Č.. XXX, o určenie hraničnej čiary s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 12C/37/2006-
515 zo dňa 21.mája 2018, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t. j. okrem výroku o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti.

Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) v konaní o určenie hraničnej čiary s
príslušenstvom rozhodol tak, že:

Súd u r č u j e, že hraničná čiara medzi pozemkami žalobcu D. XXX, D. XXX, D. XXX/X a pozemkami
žalovaného D. XXX, D. XXX v katastrálnom území B. Z. prebieha po bodoch X-XXX, X-XXX, X-XXX,
X-XXX, X-XXX, X-XXX, X-XXX, X-XXX, X-X tak, ako to vyplýva zo znaleckého posudku G. H.. Q. Q.S.
č. XX/XXXX.

Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobcovi parcelu D. XXX/X - G. V. U. K. o výmere X Q.X a D. XXX/
X - G. o výmere XX Q.X, ktoré boli vytvorené geometrickým plánom H.. Q. Q.S. zo dňa 15.2.2018 pod
poradovým číslom XXC/XX/XXXX-X/XXXX, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žiadna zo strán sporu n e m á na náhradu trov konania právo.

Súd štátu náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi a žalovanému n e p r i z n á v a.

2. Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie žalobca žalobou doručenou súdu dňa
27.3.2016 sa domáhal na žalovanom odstránenia plotu, odvodu dažďovej vody a veci, ktoré majú
zasahovať do pozemku žalobcu, parcely S. XXX U. S. XXX, kat. úz. B. Z., a tieto veci uviesť do stavu,

ktorý zodpovedá vlastníckym vzťahom, pričom súčasne sa domáhal aj náhrady škody vo výške 49,79
eura s príslušenstvom. Podaním doručeným súdu dňa 5.10.2010 žalobca upresnil svoj návrh tak, že
sa domáhal určenia hraničnej čiary medzi parcelami S. XXX, XXX U. XXX/X zapísaných na LV č. XXX
kat. úz. B. Z., ktorých vlastníkom je žalobca spoločne so svojou manželkou B. I. a parcelami S. Č..XXX a S. Č.. XXX zapísanými na LV č. XXX kat. úz. B. Z., ktorých vlastníkom je žalovaný. Žalobca
požadoval vytýčenie hraničnej čiary medzi parcelami a zároveň sa domáhal odstránenia všetkých vecí
zasahujúcich, alebo nachádzajúcich sa na parcele žalobcu, najmä plotu, prípojky plynu, odvodu vody

a žiadal uviesť veci do stavu, ktorý zodpovedá vlastníckym vzťahom. Taktiež neskôr dňa 24.5.2009
žalobca upresnil svoj návrh v časti určenej hraničnej čiary tak, aby hraničná čiara bola určená podľa
jeho prednesu na Krajskom súde v Prešove zo dňa 5.5.2009, a to tak, ako je nakreslené na pozemkovej
mape zo dňa 25.6.2007 a ako to vyplýva z pozemkových máp z predchádzajúcich rokov, t. j. z roku
1965 a 1975.

3. Je potrebné uviesť, že predmetná prejednávaná vec bola zrušená uznesením Krajského súdu
v Prešove zo dňa 25.4.2007, uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 5.5.2009, uznesením
Krajského súdu v Prešove spojeným s opravným uznesením zo dňa 21.6.2013 a uznesením Krajského
súdu v Prešove zo dňa 11.4.2017, pričom vec bola opätovne vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobca spoločne so svojou manželkou nadobudli na

základe kúpnej zmluvy zo dňa 4.3.2002 od svojho syna U. I. do svojho vlastníctva Y. P. č. XXX postavený
na parcele D. XXX a parcely D. XXX, D. XXX zapísané na J. Č.. XXX, pričom ich syn tieto nehnuteľnosti
predtým nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 15.12.2000 od predchádzajúceho vlastníka O. I.. Podľa
žalobcu žalovaný zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu tým, že neustále porušuje hraničnú čiaru
medzi pozemkami žalobcu a žalovaného po celej čiare, a preto sa žalobca domáhal určenia hraničnej

čiary a odstránenia veci, ktoré sa nachádzajú na jeho pozemku. Žalobca žiadal, aby znalec vypracoval
znalecký posudok tak, aby vychádzal z mapových podkladov z roku 1965, porovnal právny stav z
roku 1965 so skutočnou hranicou v prírode a na základe toho, aby znalec určil priebeh hranice medzi
pozemkami strán sporu. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť v celom rozsahu.

4. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézie
a kartografie za účelom určenia hraničnej čiary medzi pozemkami žalobcu a žalovaného s tým, že
súdom poverený znalec H.. Q. E. 18.2.2008 predložil vypracovaný znalecký posudok č. X/XXXX, v
ktorom zakreslil hraničnú čiaru podľa platného stavu podľa katastra nehnuteľnosti. Uznesením č. k. XXC/
XX/XXXX - XXX zo dňa 14.3.2007 súd pribral do konania znalca z odboru geodézie a kartografie a

vypracovaním znaleckého posudku poveril znalca H.. Q. Q., ktorému súd uložil vypracovať znalecký
posudok tak, aby znalec určil hraničnú čiaru medzi pozemkami vo vlastníctve žalobcu a pozemkami
vo vlastníctve žalovaného v porovnaní s platným stavom v roku 1965 a zároveň, aby znalec v prípade
existencie rozdielu vypracoval geometrický plán s vyznačením rozdielu.

5. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že znalec zistil, že rozsudkom Okresného súdu Humenné č.
k. XC/XXX/XX bolo určené vlastnícke právo právneho predchodcu žalobcu X. I. k parcelám A. XXX, XXX
U. XXX v katastrálnom území Vyšný Hrušov tak, ako to bolo znázornené na geometrickom pláne XXX-
XXXX-XX, kedy boli určené hraničné čiary medzi právnymi predchodcami účastníkov konania.(strán
sporu ).

6. Zároveň znalec zistil, že hraničná čiara medzi pozemkami žalobcu a žalovaného je zobrazená na
katastrálnejmapepobodochX-XXX,X-XXX,X-XXX,X-XXX.X-XXX,X-XXX,X-XXXX,X-XXX,X-Xatáto
hranica prebieha tak, ako je zobraná aj na geometrickom pláne č. XXX-XXXX-XX. Z obsahu znaleckého
posudku taktiež vyplýva, že vykonal znalec samostatné meranie metódou GPS, pričom namerané údaje

v jeho znaleckom posudku sú zobrazené v prílohe 3 červenou farbou a prepočtom overil, že hranica
v platnej katastrálnej mape je identická s hranicou na geometrickom pláne č. XXX-XXXX-XX a body
U., O., D. sú na hranici. V súvislosti s hraničnou čiarou medzi pozemkami účastníkov konania znalec
poukazoval na to, že zameraním zistil disproporcie priebehu po bodoch XX, XX, XX, ktoré zasahujú do
pozemku žalobcu s tým, že ide o plot, ktorý je veľmi starý, drevené kolíky sú prehnité a sú odhnité v

spodnej časti a podopreté drevenými kolíkmi, to znamená, že pôvodné umiestnenie dreveného kola,
ktorý bol zakopaný v zemi nie je presné a na tom mieste, kde sa nachádzal v období tvorby THM, teda
v roku 1983. Na základe uznesenia súdu znalec preto vypracoval doplnok k znaleckému posudku č. XX/
XXXX, a to pod číslom X/XXXX, v ktorom znalec vypracoval geometrický plán.

7. Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom konania bola žaloba o určenie hraničnej čiary medzi
pozemkami žalobcu a pozemkami žalovaného a nárok žalobcu na uvedenie veci do pôvodného stavu,
ako aj žaloba na náhradu spôsobenej škody. Žalobca žalobu odôvodňoval tým, že v súčasnej dobe
hranica medzi pozemkami žalobcu a žalovaného neprebieha tak, ako to bolo predtým, pričom tvrdil,že zo strany žalovaného došlo k narušeniu hraničnej čiary. Z tohto dôvodu bolo teda podľa žalobcu
potrebné hraničnú čiaru určiť nanovo a zároveň uložil žalovanému uviesť veci do pôvodného stavu, t. j.
aby žalovaný oplotenie v zadnej časti dal na pôvodné miesto. Keďže v danej veci medzi stranami sporu

nedošlo k dohode ako má prebiehať hraničná čiara, súd nariadil znalecké dokazovanie a jeho výsledkom
následne bol vypracovaný znalecký posudok, z ktorého vyplýva, že hraničná čiara medzi pozemkami
žalobcu a žalovaného v súčasnej dobe nezodpovedá platnému stavu v katastri nehnuteľnosti. Hraničná
čiara medzi pozemkami žalobcu a žalovaného je v katastrálnej mape zakreslená čiernou farbou, pričom
súčasný stav je zakreslený červenou farbou, z čoho vyplýva, že žalovaný zasahuje do vlastníckeho

práva žalobcu. Keďže bolo preukázané, že došlo k porušeniu hraničnej čiary zo strany žalovaného, súd
v zmysle doplnku znaleckého posudku určil žalovanému vypratať a odovzdať žalobcovi novovytvorené
parcely z pozemkov vo vlastníctve žalobcov, ktoré tak neoprávnene užíva.

8. Ďalšou časťou bol nárok žalobcu na odstráneniu žľabu na odvod dažďovej vody z rodinného domu
žalovaného ako aj plynovej prípojky, pričom obhliadkou na mieste samom bolo zistené, že žalovaný

má zabezpečený odvod vody z rodinného domu, t. j. dažďovej vody odkvapovou rúrou, ktorá nasleduje
do žľabu a tento žľab je pripevnený k plotu žalovaného, pričom podľa názoru súdu žalovaný týmto
spôsobom nezasahuje do vlastníckeho práva žalobcu, a preto v tejto časti žalobu zamietol. Takisto súd
zamietol aj žalobu v časti odstránenia plynovej prípojky, pretože táto je taktiež popri plote žalovaného
pred rodinným domom, ani táto nezasahuje do vlastníckeho práva žalobcu.

9. Ďalšou časťou nároku bol aj nárok žalobcu na náhradu škody, ktorá mala byť žalobcovi spôsobená
na úrode, a to tým spôsobom, že voda z rodinného domu žalovaného mala svojím odtokom spôsobiť
žalobcovi škodu na parcele D. XXX. Žalobca nepreukázal existenciu škody a ostatné atribúty pri
uplatnení tohto nároku. Nepreukázal, že zo strany žalovaného ide o protiprávne konanie, pretože voda

z rodinného domu je riadne zvedená žľabom až pred rodinné domy na verejné priestranstvo a v tejto
časti preto žalobu zamietol.

10. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že vyslovil, že strany sporu nemajú právo na
náhradu trov konania, s tým že strany sporu maliv konaní približne rovnaký úspech a rovnaký neúspech.

11. O trovách štátu rozhodol podľa § 257 CSP, pričom vychádzal z dôvodov hodných osobitného zreteľa
a mal za to, že žalobca je starobný dôchodca vo veku 88 rokov a jeho jediným príjmom je starobný
dôchodok. Platenie týchto trov by znamenalo negatívny dopad na túto stranu sporu.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný. Uviedol, že nesúhlasí s
rozhodnutím súdu v časti, v ktorej rozhodol v prospech žalobcu. Uviedol, že znalec pochybil , ak
nepoukázal v znaleckom posudku na závažnú skutočnosť tak ako to, že hranice sú označené stĺpmi
v plote, čiže plotom, ktorý on nestaval. Má za to, že to potvrdzuje jeho tvrdenie, že hranica medzi
pozemkami na parcele D. XXX a parcelou žalobcu D. XXX/X je určená plotom, pričom z toho vyplýva,

že právny predchodcovia žalobcu X. I., O. I. ako aj syn žalobcu U. I. sa bezvýhradne stotožnili s
priebehom oplotenia, čiže hranicou a svoje pozemky užívali tak ako boli oplotené s tým, že hranicu
medzi pozemkami tvorí plot. Má za to, že hranicu nemôže určovať znalec , nakoľko hranica je určená
katastrálnym úradom a v tomto prípade vyše 70 rokov starým pôvodným plotom v jeho pôvodnom
postavení. Má 58 rokov a cely svoj život žije na tomto pozemku a tvrdí, že priebeh - postavenie oplotenia,

ktoré tvorí hranicu medzi pozemkami sa dodnes nikdy nezmenilo. Uviedol, že už počas pojednávaní
na Okresnom súde v Humennom predložil súdu nespochybniteľný dôkaz o tom, že hranicu tvorí vyše
70 rokov starý pôvodný plot, ktorý on nestaval, pričom vychádzal z oficiálneho úradného listu, a to
vyjadrenia zo Správy katastra v Z., ktorý je súčasťou súdneho spisu, pričom v liste poukazoval na
nesúlad zobrazení pozemkov v katastrálnej mape a vo vyšetrovacom náčrte, čo sa týka šírky pozemkov.

Má za to, že hranica užívania tak ako je vyznačená v znaleckom posudku č. XX/XXXX príloha č. X, resp.
doplnku znaleckého posudku č. XX/XXXX, Č.. X/XXXX, GP č. XXC/XX/XXXX-X/XXXX červenou farbou,
jehranicouvydržanou,apritomnazákladetejtoprávnejskutočnostinemožnojuterazzmeniť.Vlastnícke
právo na parcely D. XXX, D. XXX s príslušenstvom (plotom) získal už jeho právny predchodca, jeho
otec ,vydržaním na základe rozsudku Okresného súdu Z. č. XC/XXX/XX. Žiadal preto, aby súd potvrdil,

že hranica medzi pozemkami žalobcu a žalovaného je daná plotom a tak, ako je oplotený, a určil jeho
vlastníckeprávakdanémuúsekupozemku.Mázato,žehranicunikdyneporušilaopätovnezdôraznil,že
v držbe bol dobromyseľne , nakoľko pozemok tak, ako je oplotený po celý čas jeho držby (29 rokov) ako
aj držby svojho právneho predchodcu obhospodaruje. Keďže na parcele D. XXX sa nachádza záhrada,pestuje tam vinič, maliny, zeleninu, zemiaky a sú tam aj vysadené ovocné stromy, má za to, že nikým
nebol obmedzovaný počas celej doby v dobromyseľnej držbe a spĺňa zo zákona všetky podmienky
vydržania. Naopak žalobcov pozemok sa nikdy nescvrkol, bol vždy a bude taký ako si ho kúpil. Má

za to, že súd sa nemôže odvolávať na údaje, ktoré boli zakreslené do znaleckého posudku, náčrtu
ani na body, ktoré síce v prírode existujú, ktoré však v mapových podkladoch zachytené nie sú. Za
hranicu susedných pozemkov vymedzenú vlastníckym právom sa požaduje hranica podľa skutočnej
držby. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Humenné zo dňa 21.5.2018 zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

13. K odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.

14. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP (Civilný
sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016) preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP bez

nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vo výroku vecne správne. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ust. §
387 ods. 1 CSP.

15.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pre zdôraznenie
správnosti dodáva nasledovné:

16. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

17. Uvedené ustanovenia § 470 ods. 1, 2 CSP, ktoré sú intertemporálnym ustanovením prijatým v

súvislosti s nadobudnutím účinnosti CSP, treba aplikovať ako uvedenú normu aktuálne aj na konania,
ktoré začali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Každopádne však treba procesné účinky k
realizovaným úkonom predo dňom účinnosti tohto zákona posudzovať aj v súvislosti s právnou úpravou,
ktorá platila v čase ich realizácie. Uvedené má význam aj z pohľadu aplikácie tých ustanovení O.s.p.
(Občiansky súdny poriadok, zákon platný do 30.6.2016), ktoré aplikoval súd prvej inštancie v súvislosti

s realizáciou dokazovania a prijatými skutkovými závermi.

18. Odvolací súd poukazuje na tzv. dôkazné bremeno, ktorým sa rozumie procesná zodpovednosť
strany sporu za to, že za konania boli preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu bolo rozhodnuté
vo veci samej v jej prospech. Dôkazné bremeno leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto

skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ak ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí. Ak žalobca tvrdí, že je výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti, a
toto je preukázané aj znaleckým posudkom a žalovaný tvrdí, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol
vydržaním, je jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie týchto
skutočností.

19. Ďalej odvolací súd poukazuje, že dokazovanie je jedným zo základných inštitútov civilného procesu,
abysúdvedelsporriadneprejednaťarozhodnúťmusímaťzabezpečenýdostatokskutkovýchpoznatkov
významných pre rozhodnutie vo veci samej. Žalobca má preto v prvom rade povinnosť tvrdenia a na
podporu svojich tvrdení. Podľa OSP (Občiansky súdny poriadok, zákon platný do 30.6.2016) súd nie je

viazaný len tými dôkazmi, ktoré navrhli účastníci konania, pretože v zmysle § 120 ods. 1 OSP môže súd
výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné na rozhodovanie
vo veci. Toto ustanovenie bolo odrazom princípom materiálnej pravdy, t. j. povinnosti súdu zistiť skutkový
stav čo možno najúplnejšie a najbližšie ku skutočnosti.

20. Od tejto úpravy sa zákonodarca pri koncipovaní CSP odchýlil a do ust. § 185 CSP zaviedol princíp
formálnej pravdy, čo predstavuje jednu z najzásadnejších zmien civilného procesu. Formálnou pravdou
sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu a nemusí
sa tak dostať k úplnému zisteniu pravdy vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba vrozsahu ako mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa vedie na
procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun
takmer bezvýhradne na strany sporu.

21. Podľa § 185 CSP môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany, pričom sám rozhodne, ktoré
z navrhovaných dôkazov vykoná. V danom prípade tak platí princíp formálnej pravdy a z neho sa potom
priorizuje procesná aktivita sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti
a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Každá procesná strana má právo sa

oboznámiť a reagovať na tvrdenia, dôkazné návrhy protistrany. Ide o kontradiktórny proces, kde proti
sebe stoja dve strany sporu s protichodným záujmom na jeho výsledku. V čase odvolacieho konania
preto súd vychádza z uvedených ustanovení CSP.

22. Pre úplnosť je tiež potrebné dodať, že súd prvej inštancie v zmysle ust. § 391 ods. 2 CSP bol viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu, vyplývajúcim z jeho skorších rozhodnutí.

23. Bol tak viazaný závermi uznesenia Krajského súdu v Prešove, č. k. 11Co/33/2016 - 456 zo dňa 11.
apríla 2017, ale aj uznesenia Krajského súdu v Prešove, č. k. 11Co/84/2012 - 302 zo dňa 21.6.2013. V
týchto uzneseniach odvolací súd okrem iného uviedol, že rozhodnutie určenia presnejšieho stanovenia
hranice je rozhodnutím konštitutívnym. Priebeh hranice sa ním nedeklaruje ale konštituuje. Každé

konštutívne rozhodnutie je zásahom do súkromných práv a možnosť vydať takéto rozhodnutie musí
vychádzať priamo zo zákona. Nemožno ho opierať len o to, že vec by bola vecou občiansko-právnou.
Predpokladom rozhodnutia o určenie hranice je v týchto prípadoch nezistiteľná z doterajšej hranice.
Ta síce objektívne existuje, takže vlastnícke právo susedov je objektívne dané ale je nezistiteľné a tak
neostáva než ju stanoviť nanovo. Ak teda žalobca tvrdí, že žalovaný posunul hranicu, bude na mieste

sa zisťovať, či k posunu hranice došlo. Ak posunutie hranice nebude preukázané, bude dôvodom proti
vyhoveniu žalobe. Ak sa však má meniť existujúca hraničná čiara, potom to nemožno urobiť len na
základe znaleckého posudku, ale je na to potrebný geometrický plán. Vo všetkých prípadoch kedy v
dôsledku súdneho rozhodnutia vzniká medzi pozemkami nová hranica, ktorá doteraz nie je evidenčne
v mapových podkladoch zachytená, je treba vyhotoviť znalecký plán majúci náležitosti geometrického

plánu, ktorý bude súčasťou vyhláseného rozsudku, pričom takýto plán musí vyhotoviť znalec. Tento
plán musí vyhotoviť znalec, nemôže sa súd odvolávať len na vlastný náčrtok ani na údaje, ktoré boli
zakreslené do znaleckého náčrtu ani na body, ktoré síce v prírode existujú, ktoré však v mapových
podkladoch zachytené nie sú. Náčrt znalca slúži len ako orientačná pomôcka pre konanie. Súčasťou
rozsudku má byť tak plán zodpovedajúci predpisom o vyhotovení geometrických plánov, pretože len

ten môže byť podkladom pre zmeny evidencie nehnuteľnosti. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej
inštancie v zmysle uvedených pokynov dôsledne postupoval.

23. Odvolací súd sa zaoberal okrem iného aj odvolacou námietkou žalovaného, že prvostupňový
súd svojím nesprávnym právnym rozhodnutím zasiahol do jeho vlastníckych práv. Má za to, že plot

na základe jeho tvrdení evidentne a nepopierateľne vyznačuje a určuje priebeh hranice v prírode
medzi jeho pozemkami a pozemkami žalobcu. Predpokladom rozhodnutia o určenie hranice mala
byť nezistiteľnosť doterajšej hranice, tá však objektívne existuje a o vlastníckych právach vlastníkov
pozemkov je objektívne možné rozhodnúť. Za hranicu susedných pozemkov vymedzenú vlastníckym
právom sa považuje hranica podľa skutočnej držby. Žalovaný tvrdil, že má za to, že splnil zo zákona

všetky podmienky vydržania.

24.Kuvedenémuodvolacísúdpoznamenávažez hľadiskaposkytnutiaústavnoprávnejochranyjetreba
postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej

kolízie obidva ústavne hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa a princíp ochrany
vlastníckeho práva pôvodného vlastníka, čo znamená, že nikto nemôže previesť na iného viac práv
než koľko sám má. Pokiaľ však možno zachovať maximum z obidvoch základných práv je treba
prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, kde je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto
typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovacieho prípadu. Vyššie

riziko ma niesť nedbanlivý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa
nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po
zákonnom určenom v správnom katastrálnom konaní.25. V tejto súvislosti odvolací súd však poukazuje, že ani dlhodobá držba nehnuteľnosti právnymi
predchodcami žalovaného bez toho, aby bola preukázaná skutočnosť, ktorá mohla v nich vyvolať
presvedčenie, že sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti, nepostačuje pre ustálenie splnenia podmienok

nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Žalovaný pre aplikáciu vyššie uvedeného nepreukázal
dobromyseľnosť a najmä nadobúdací titul vstupu do držby, ak tvrdí, že hranicu vydržal. Je nesporné
taktiež, že medzi žalobcom a žalovaným prebieha dlhodobo spor o určenie hranice. Preto súd nemohol
na túto námietku žalovaného prihliadať.

26. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci dostatočne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností a na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym
skutkovým zisteniam a návrh žalobcu aj správne právne posúdil.

27. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku napadnutého odvolaním zodpovedá

kritériám uvedeným v ust. § 220 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov v zmysle ust.§
387 ods.1, 2, CSP a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

28. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky vyjadrené v odvolaní žalovaným a po ich preskúmaní
dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné, pretože v konečnom dôsledku nemôžu privodiť zmenu

zisteného skutkového i právneho stavu.

29. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1
CSP. Vyslovil, že sporovým stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, pretože
úspešný žalobca si v odvolacom konaní nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému

neuplatňoval.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom krajského súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).