Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 16, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/65/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515224259
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1515224259.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek

senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
M. K., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matky - E. K., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom I. XX, XXX XX F., a otca - K. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XX, XXX XX Q., v konaní
o návrhu matky na zvýšenie výživného, a o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k. 17P/307/2015-221 zo dňa 28.09.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom č.k. 17P/307/2015-221 zo dňa 28.09.2018, zvýšil výživné na
maloletého M. K., nar. XX.XX.XXXX zo sumy XXX eur na sumu XXX eur mesačne od 22.12.2015,
ktoré je otec povinný platiť k rukám matky vždy vopred do 15. dňa v mesiaci. Zročné výživné za
obdobie od 22.12.2015 do 28.09.2018 vo výške XXX,XX uložil otcovi zaplatiť k rukám matky do 30
dní od právoplatnosti rozsudku. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k.
22P/168/2011-184 zo dňa 06.12.2011 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca. Návrh otca na

zníženie výživného zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
ich náhradu.

2. Súd prvej inštancie takto rozhodol, keď po vykonanom dokazovaní zameranom na vyhodnotenie
zmeny pomerov na strane maloletého a rodičov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dospel k
záveru, že návrh matky je čiastočne dôvodný, vzhľadom na objektívnu zmenu pomerov predovšetkým
na strane maloletého vzhľadom na uplynutú dobu od poslednej úpravy ( 7 rokov ), potreby ktorého

medzičasom nepochybne výrazne vzrástli, jednak s ohľadom na plynutie času ( maloletý medzičasom
začal navštevovať základnú školu a postúpil dokonca na 2. stupeň ), ako aj prirodzený rast životných
nákladov. Uviedol, že vzhľadom na rastúci fyzický vek sa od času poslednej úpravy podstatným
spôsobom zvýšili výdavky na bežnú výživu maloletého, zásadne zvýšené v súvislosti s jeho závažným
zdravotným postihom a sprievodnou zvýšenou potrebou osobnej starostlivosti, výživových doplnkov,
zdravotníckych potrieb a pomôcok a fyzioterapií, ako aj v súvislosti s nosením okuliarov. Súd prvej
inštancie zohľadnil odôvodnené potreby maloletého ako oprávnenej osoby, ktoré zahŕňajú jednak

potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť
nákladov za bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a rehabilitácií a pod., ako aj potreby v
širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti dieťaťa vo veku maloletého: kultúra, šport, mimoškolské
aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky atď., a preukázaných zvýšených výdavkov v súvislosti so zdravotnýmstavom maloletého skonštatoval, že ani pri zvýšení výživného zo strany otca na určenú sumu 230 eur,
nebude zo stanoveného rozsahu vyživovacej povinnosti otca možné tieto potreby v širšom hľadisku v
celom rozsahu pokryť. Uviedol, že súdom určená suma pokrýva zhruba polovicu zo súdom uznaných

odôvodnených bežných nákladov maloletého vyčíslených a preukázaných matkou, za zohľadnenia
aj nároku na rodinné prídavky. Takéto zvýšenie však súd prvej inštancie považoval za primerané
schopnostiam a možnostiam otca, u ktorého od poslednej úpravy nedošlo k žiadnej zmene pomerov,
odôvodňujúcej podstatnejšie zvýšenie rozsahu jeho vyživovacej povinnosti, avšak ani k zmene, ktorá by
odôvodňovala jeho návrh na jej zníženie. Súd prvej inštancie mal za to, že vzhľadom na pretrvávajúce v

zásade totožné zdravotné problémy uvádzané otcom, vychádzajúc zo zásady potencionality príjmov je v
schopnostiachamožnostiachotcanaďalejdosahovaťpríjemminimálnenaúrovnivčaseostatnejúpravy.
Poukázal na to, že otcovi odbudla vyživovacia povinnosti k plnoletej dcére, avšak počet vyživovacích
povinností na jeho strane zostal nezmenený, vzhľadom na pribudnutie vyživovacej povinnosti k mal.
E., ktorá skutočnosť však nesmie ísť žiadnym spôsobom na úkor výživy staršieho syna M.. O otcových
nezmenených zárobkových schopnostiach a možnostiach podporne svedčia aj jeho naďalej vysoké

mesačné náklady, zdroj úhrady ktorých hodnoverne nepreukázal a zostal výlučne v rovine jeho tvrdení.
Súd prvej inštancie pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca zohľadnil aj vyživovaciu povinnosti
matky k maloletému, ktorá napriek prihliadnutiu na skutočnosť, že značnú časť svojej povinnosti voči
dieťaťu aj s prihliadnutím na jeho zdravotný stav kompenzuje osobnou starostlivosťou, sa musí podieľať
na jeho výžive aj vo finančnom rozsahu, keď na jej strane súd musel konštatovať mierne zlepšenie

jej zárobkových možností od poslednej úpravy. Pri určení výšky výživného súd prvej inštancie vzal do
úvahy aj významný fakt, že otec okrem už doposiaľ problematického platenia bežného výživného sa o
maloletého žiadnym spôsobom nezaujíma. Čo sa týka argumentácie otca týkajúcej sa vzniku jeho ďalšej
vyživovacej povinnosťou k mal. E., túto nezohľadnil a uviedol, že uvedená skutočnosť otca nezbavuje
jeho zákonnej povinnosti uživiť svoje deti a iba všeobecné poukazovanie na nepriaznivú finančnú

situáciu bez existencie objektívnych skutočností /najmä zdravotný stav neumožňujúci pracovať/, ktoré
by otcovi v zabezpečení dostatku finančných prostriedkov bránili nie je možné zohľadniť. Dôvodil, že
pokiaľ takáto situácia ( vznik ďalšej vyživovacej povinnosti ) nastane, je takýto rodič povinný prispôsobiť
svoj životný štandard týmto novovzniknutým okolnostiam a tento primerane znížiť. Zdôraznil, že pre
stanovenie výšky výživného teda platí tzv. zásada potencionality a nie zásada fakticity zárobku, z

ktorého dôvodu je pre určenie výživného rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosiahnuť, keby
riadne využíval svoje schopnosti a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje preto, že tieto svoje schopnosti
bez objektívnych prekážok riadne nevyužíva. Pokiaľ otec argumentoval svojim zhoršeným zdravotným
stavom, ktorým odôvodňoval aj upustenie od jeho predchádzajúcich pracovných aktivít, súd prvej
inštancie uviedol, že z predložených lekárskych potvrdení nemal za preukázané tak závažné zhoršenie

zdravotného stavu otca, ktoré by mu bránilo vykonávať predchádzajúcu, resp. inú lepšie hodnotenú
pracovnú činnosť, nakoľko v zásadne totožnými zdravotnými problémami trpel otec už v čase ostatnej
úpravy, pričom bol nastavený už aj na aktuálne pretrvávajúcu liečbu. Ukončenie pracovných aktivít otca
a tvrdenú absenciu príjmu otca teda súd prvej inštancie vyhodnotil v súlade s ust. § 75 ods. 1 veta
druhá Zákona o rodine, keď na takéto počínanie otca nebol objektívny dôvod. Taktiež súd prvej inštancie

nezohľadnil argumentáciu otca jeho ukončeným, resp. aktuálne prebiehajúcim trestným stíhaním a
to práve s poukazom na jeho rodičovskú zodpovednosť, ktorá by mala byť určujúca pri akomkoľvek
konaní rodiča. Výživné na maloletého po preukázaní zmeny pomerov zvýšil odo dňa podania návrhu
na súd. Zročné výživné za obdobie od 22.12.2015 do dňa vyhlásenia rozsudku 28.09.2018, t.j. do
mesiaca september 2018 vo výške 999,70 eur (rozdiel XX eur mesačne á 33 mesiacov = XXX eur +

alikvótna čiastka za 10 dní mesiaca december 2015 = X,XX eur), uložil otcovi zaplatiť v lehote 30 dní od
právoplatnosti rozsudku, keď takúto dobu považoval za primeranú na to, aby si otec dokázal zabezpečiť
dostatočné finančné prostriedky na ich pokrytie. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Proti tomuto rozsudku vo výroku I., ktorým súd zvýšil výživné na maloletého a vo výroku II., o zročnom

výživnom podal odvolanie otec. Odvolaciemu súd navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti
zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie neprihliadal na
jeho finančné možnosti, jeho zdravotný stav a vykonštruované trestné stíhanie a na jeho problémy nájsť
siprácu.Uviedol,žesúdprihliadolnamatkoutvrdenézvýšenénákladynamaloletého,ktorématkapodľa
jeho názoru nepreukázala. Mal za to, že súd jeho argumentáciu, prečo žiada výživné znížiť nebral do

úvahy, pričom svojim rozhodnutím chce dosiahnuť iba likvidáciu jeho osoby ďalším trestným stíhaním
pre neplatenie výživného.4. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca žiadala, aby odvolací súd odvolaniu otca nevyhovel a
rozsudok v napadnutej časti nezrušil. Zdôraznila, že zhoršený zdravotný stav maloletého a jeho náklady
na odôvodnené potreby súdu prvej inštancie predložila a riadne preukázala.

5. Kolízny opatrovník navrhol rozsudok súdu ako vecne a právne správny potvrdiť.

6. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa

§ 65 a § 66 Zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), kedy nie je viazaný
rozsahomadôvodmiodvolania,beznariadeniaodvolaciehopojednávaniapodľa§378ods.1,§385ods.
1 a § 219 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), s verejným vyhlásením
rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolaniu otca nie je možné vyhovieť.

7. Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia

pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať podstatnú
zmenu pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o
zmene výživného je preto potrebné zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného
rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ
ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine, súd pri

určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti,
schopnostiam a majetkové pomery rodičov.

8. V danej prejednávanej veci, v ktorej odvolaním otca boli napadnuté výroky rozsudku týkajúce sa
zvýšenia výživného a zročného výživného na maloletého, súd prvej inštancie postupoval vecne správne,

keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného a
návrhu otca na zníženie výživného na maloletého z hľadiska súčasných jeho odôvodnených potrieb,
ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých je maloletý plne odkázaný a
tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov ( § 78 ods. 1 Zák. o rodine ), porovnal so
skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom

rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č.k. 22P/1168/2011-184 zo dňa 06.12.2011.

9. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, pričom
vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj
správny právny záver. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie zvýšiť výživné

na maloletého na sumu 230 eur mesačne od podania návrhu, považujúc ju za adekvátnu jeho veku,
zdravotnému stavu a z neho odvodeným potrebám, zodpovedajúcu aj zárobkovým možnostiam a
schopnostiam rodičov, ich rodinným a majetkovým pomerom. Súd prvej inštancie rozhodol v súlade so
všetkými skutočnosťami, ktoré riadne vykonaným dokazovaním vyšli v konaní najavo. Otec vo svojom
odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, v dôsledku ktorých by bolo namieste rozhodnutie súdu prvej

inštancie zmeniť alebo zrušiť.

10.Podľa§387ods.2 CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Nakoľko sa odvolací súd v plnej miere stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie,
na zdôraznenie jeho správnosti len uvádza, že hlavným kritériom určenia výživného nie je aktuálny
zárobokzpracovnéhopomerupovinnéhorodiča,alejehocelkovémožnostiaschopnostipredosiahnutie
adekvátneho príjmu. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním je aj odvolací súd

zhodne ako súd prvej inštancie toho názoru, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo na strane
maloletého dieťaťa k zmene pomerov, ktorú je potrebné premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o
zmenu pomerov na strane maloletého M., túto súd prvej inštancie správne ustálil, správne určil rozsah
zmeny pomerov vyčíslených matkou. Rovnako správne ustálil aj počiatok zmeny pomerov na strane
maloletého, ktorá v čase podania návrhu preukázateľne nastala, keď maloletý na rozdiel od obdobia

posledného rozhodnutia súdu o výživnom začal navštevovať povinnú školskú dochádzku a medzičasom
nastúpil na druhý stupeň. Pokiaľ súd prvej inštancie výživné zvýšil od podania návrhu matky, poukazujúc
na vykonané dokazovanie, vyhodnotiac intenzitu zmeny pomerov na strane maloletého a zohľadniac
aj všetky ostatné kritéria pre určenie výšky výživného, rozhodol v danom prípade správne. Odvolacísúd dáva do pozornosti otca, že nemožno považovať za sporné zvyšovanie potrieb maloletého jeho
vekom a rastom životných nákladov, pričom v danej prejednávanej veci okrem bežného zvýšenia potrieb
maloletého u neho došlo aj k výraznej zmene pomerov spojených so zvýšením finančných výdavkov v

súvislosti s jeho školskou dochádzkou a postupom aj na druhý stupeň základného vzdelávania. Touto
okolnosťou došlo okrem zvýšenia bežných odôvodnených potrieb aj k zmene charakteru výdavkov
spojenýchsplatenímpriamychpoplatkovvškole,nákupomškolskýchpotrieb,plateniaakciíporiadaných
školou, či mimoškolských záujmových aktivít a pod.. navyše u maloletého M. boli preukázané aj
zvýšené výdavky na starostlivosť o jeho zdravotný stav, keďže maloletý trpí sluchovou vadou založenou

na genetickom základe. Otec starostlivosť a výchovu maloletého osobne nezabezpečuje a preto je
potrebné povedať, že za takejto situácie osobná starostlivosť matky o maloletého naďalej čiastočne
nahrádza jej povinnosť finančne prispievať na jeho výživu, rovnako znamená, že zvýšenú časť krytia
odôvodnených potrieb maloletého by mal zabezpečiť otec. Pokiaľ ide o možnosti a schopnosti otca,
tieto súd prvej inštancie správane vyhodnotil a tieto aj podľa názoru odvolacieho súdu sú spôsobilé na
pokrytie zvýšených odôvodnených potrieb maloletého, ktorých rozsah súd správne premietol do výšky

čiastočne zvýšeného výživného. Správne súd prvej inštancie neprihliadol na otcom tvrdené okolnosti
o dôvodoch jeho nízkeho príjmu, vznik ďalšej vyživovacej povinnosti ( súčasne za existencie zániku
jeho vyživovacej povinnosti k plnoletej dcére ) a tvrdenia o jeho zdravotnom stave brániacom mu
vykonávať lepšie platenú prácu, alebo vo väčšom rozsahu, ktoré v danom prípade nemôžu byť právnou
skutočnosťou vyhodnotenou v neprospech maloletého. V danom prípade, matkou vyčíslené priemerné

výdavky na odôvodnené potreby maloletého aj odvolací súd považuje za primerané, na ktorých sa otec
aj pri čiastočne zvýšenom výživnom bude podieľať iba pomerne. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd
uzatvára, že na otcom v odvolaní uvedené skutočnosti, ktoré pri svojom rozhodnutí súd prvej inštancie
zohľadnilaajsprávnevyhodnotil,nemožnoprihliadať.Rovnakonemožnoopomenúťanifakt,žedoposiaľ
pre dlhodobý nezáujem o otca o maloletého, otec nereagoval na jeho vekom sa zvyšujúce potreby hoci

len príležitostnými príspevkami nad rámec súdom určeného výživného a ani sa žiadnym spôsobom
nepodieľal na starostlivosti o maloletého, o ktorého sa dokonca nezaujíma vôbec.

12. Odvolací súd dodáva, že maloleté dieťa má zo zákona nárok na primerané výživné zo strany rodičov,
pričom ochrana záujmov maloletého dieťaťa je v konaní starostlivosti o maloleté dieťa zo strany súdu

prioritná.

13. Určená výška výživného na maloletého Tomáša Iváka podľa názoru odvolacieho súdu spĺňa za
daného zisteného stavu kritériá rozhodné pre určovanie výživného na maloleté deti, preto odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie, v jeho napadnutej časti, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP

potvrdil.

14. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.

15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).