Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 14, 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 5T/58/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118011156
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Vereš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7118011156.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Košice I, JUDr. Ľuboš Vereš, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.

novembra 2018 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

Súd podľa § 285 písm. c) Tr. por.
oslobodzuje
obžalovaného H. L., nar. 6. februára XXXX v F., trvale bytom Y. N. XXX,
spod obžaloby
Okresnej prokuratúry Košice I sp. zn. 2Pv 461/17 zo dňa 24. júla 2018, podľa ktorej mal spáchať prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví

podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona tým, že

v Košiciach, na Hlavnej ulici, na mieste verejnosti prístupnom, nachádzajúcom sa medzi historickou
budovou Štátneho divadla Košice a parkom, dňa 1.11.2017 v čase približne o 01.00 hod. po
predchádzajúcej hádke s S. V., fyzicky napadol poškodeného a to tak, že ho päsťou udrel do tváre,
čím mu spôsobil pomliaždenie s krvnou podliatinou okolia ľavého oka s tržnou ranou na vonkajšej
časti očného kútika, zlomeninu spodiny ľavej očnice s posunutím úlomkov a zlomeninou vonkajšieho

okraja čeľustnej kosti vľavo s vpáčením úlomkov smerom do čeľustnej dutiny, ktoré si vyžiadalo
lekárske ošetrenie a liečenie po dobu troch týždňov, počas ktorého bol sťažený obvyklý spôsob života
poškodeného S. V.,
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov, prečítaním znaleckého
posudku, listinnými dôkazmi, a dospel ku skutkovým zisteniam uvedeným vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Prehľad vykonaných dôkazov:

Obžalovaný H. L. poprel spáchanie trestného činu. Videl, že poškodený mal fyzický konflikt s V. O., ktorý
ho drgol a poškodený spadol na zem.

Svedok S. V. - poškodený vo svojej výpovedi, ako aj pri konfrontácii v prípravnom konaní uvádzal, že si
nepamätá, kto ho udrel. Na hlavnom pojednávaní však jednoznačne označil obžalovaného ako osobu,

ktorá ho napadla a udrela. Rozpor vo svojej výpovedi vysvetlil tým, že už v prípravnom konaní vedel,
kto ho udrel, avšak to nechcel riešiť na súde, pretože nikdy sa nedá vedieť, čo sa môže stať.Svedok V. O. vo svojej výpovedi uviedol, že on mal konflikt s poškodeným, ktorý mu povedal nejakú
nadávku a drgol do neho. On potom sotil poškodeného a ten spadol na zem. Nevidel žiaden konflikt
medzi obžalovaným a poškodeným.

Svedok E. F. vo svojej výpovedi uviedol, že poškodený vyvolal slovný konflikt s ním a potom drgol V. O.
a ten mu to vrátil pričom poškodený spadol na zem.

Svedok H. F. vo svojej výpovedi uviedol, že videl poškodeného, ako sa s niekým rozprával, nie veľmi

priateľsky. Potom pristúpil muž v baranici a odišli s poškodeným k parku. Asi o päť minút poškodený
okolo prebehol, celý vystrašený a neskôr mu povedal, že ho napadol niekto z partie, muž v baranici.
Svedok však tomuto mužovi v baranici do tváre nevidel. Z. Y. mu neskôr ukázala na Facebooku muža
v baranici a povedala, že to bol asi on.

Svedkyňa Z. Y. vo svojej výpovedi uviedla, že konflikt nevidela. Obžalovaný mal v ten deň asi baranicu,

ale nebola si istá.

Zo súdnoznaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia - traumatológia,
ktoré vypracoval znalec H.. B. R. PhD., vyplynul záver, že poškodený utrpel pomliaždenie s krvnou
podliatinou okolia ľavého oka s tržnou ranou tvaru V na vonkajšej časti očného kútika do 2 cm, zlomeninu

spodiny ľavej očnice s posunutím úlomkov a zlomeninou vonkajšieho okraja čeľustnej kosti vľavo s
vpáčením úlomkov smerom do čeľustnej dutiny. Z lekárskeho hľadiska išlo o úraz ľahký. Zranenia
poškodeného s vysokou pravdepodobnosťou vznikli najskôr cieleným izolovaným úderom rukou -
päsťou. vznik zranení poškodeného iným náhodným spôsobom je vzhľadom na lokalizáciu a charakter
zaznamenaných zranení poškodeného menej pravdepodobný.

K oslobodzujúcemu výroku:

Zo základných zásad trestného konania, konkrétne zo zásady prezumpcie neviny upravenej v § 2 ods. 4

Trestného poriadku vyplýva inter alia, že obvinenému musí byť vina preukázaná; obvinený nie je povinný
dokazovať žiadnu skutočnosť, a to ani skutočnosť svedčiacu v jeho prospech; teda ak obvinený niektorú
okolnosť nepoprie, nemožno z toho vyvodzovať záver, že táto okolnosť zodpovedá skutočnosti; rovnako,
ak obvinený k svojmu tvrdeniu nepredloží dôkazy, nemožno z toho vyvodiť záver, že také tvrdenie je
nepravdivé; odsudzujúci rozsudok môže byť pritom vydaný len v prípade, ak nie sú žiadne dôvodné

pochybnosti o vine obvineného, a v prípade, ak vina obvineného nie je preukázaná, musí byť obvinený
oslobodený spod obžaloby podľa § 285. V kontradiktórnom a spravodlivom súdnom procese pritom
takéto dôkazné bremeno nepochybne spočíva na prokurátorovi. Aplikujúc uvedené súd dospel k záveru,
že orgány činné v trestnom konaní nezabezpečili relevantné usvedčujúce dôkazy proti obžalovanému
H. L..

Podľa názoru súdu bolo bez akýchkoľvek pochybností v trestnom konaní preukázané len to, že
došlo k spáchaniu skutku, ktorý je predmetom konania a ktorý má znaky trestného činu, avšak
skutočnosti tvrdené v obžalobe o tom, že skutku sa mal dopustiť obžalovaný bez rozumných pochybností
preukázané neboli.

Obžalovaný rozhodne, od počiatku a vo všetkých fázach trestného konania, popieral spáchanie
trestného činu, na svoju obranu naviac uvádzal, že poškodený mal konflikt s V. O. a nie s ním. Výpoveď
obžalovaného v tomto smere jednoznačne potvrdil aj svedok V. O., ktorý priznal, že sotil poškodeného
a ten spadol na zem. Tomu však predchádzal rovnaký útok na neho zo strany poškodeného, ako aj

verbálne nadávky. Rovnako vypovedal aj svedok E. F.. Ďalší svedkovia, Z. Y. a H. F. priebeh konfliktu
nevideli. Obžalovaného zo spáchania skutku, teda z fyzického útoku, usvedčoval len svedok poškodený
S. V., aj to len na hlavnom pojednávaní. V prípravnom konaní poškodený opakovane, aj pri konfrontácii
s obžalovaným (v procesnej pozícii obvineného), uvádzal, že sa nepamätá, kto ho napadol. Rozpor vo
svojej výpovedi vysvetlil tým, že nechcel, aby to išlo pred súd. Pri hodnotení výpovede tohto svedka súd

dospel k záveru, že nie je dôveryhodná, jednak vzhľadom k tomu, že priznal, že výpovede v prípravnom
konaní boli údajne len účelové pokiaľ ide o totožnosť páchateľa, napriek tomu, že bol riadne poučený
a jednak z dôvodu, že prevažujú výpovede svedkov v prospech verzie obžalovaného. Na tomto závere
nič nemenia ani závery znaleckého posudku H.. R., ktorý vylúčil vznik zranení poškodeného pádom.Nijako však neidentifikuje obžalovaného ako útočníka, resp. páchateľa žalovaného skutku. Ďalší dôkaz,
rekognícia, uvádzaná v záverečnej reči ako usvedčujúc dôkazi, nemá žiaden, ani len nepriamy vzťah
vedúci k objasneniu dôkaznej situácie v prejednávanej veci. Zo zápisnice o rekognícii vyplýva len toľko,

že na otázku povereného príslušníka, či na predložených fotografiách poškodený spoznáva nejakú
osobu tento uviedol, že pozná obžalovaného. Odhliadnuc od procesnej neupotrebiteľnosti tohto úkonu,
spočívajúcej v absencii postupu podľa § 126 ods. 1 Tr. por., teda, že poškodený nebol vyzvaný, aby
opísal opoznávanú osobu, poškodený obžalovaného neoznačil za páchateľa, len za osobu, ktorú pozná.
Položenie takejto otázky nemalo absolútne žiaden zmysel, keďže obžalovaný sa nachádzal, spolu s

ďalšími osobami, majúcimi v tomto konaní postavenia svedkov, v blízkosti miesta činu a poškodený by
na takúto otázku odpovedal s vysokou pravdepodobnosťou rovnako, ak by bola opoznávaná ktorákoľvek
z týchto osôb.

Na základe uvedeného súd konštatoval absolútnu dôkaznú núdzu, pretože nebolo jediného dôkazu,
ktorý by preukazoval, že trestný čin krádeže opísaný v obžalobe spáchal obžalovaný a s poukazom na

zásadu prezumpcie neviny v zmysle § 2 ods. 4 Trestného poriadku dospel k záveru, že je potrebné
obžalovaného oslobodiť spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice I.
Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.