Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 3, 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/68/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117227380
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5117227380.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci žalobcu:

SPP - distribúcia, a.s., IČO: 35 910 739, so sídlom Mlynské Nivy 44/b, 825 11 Bratislava, právne
zastúpený Jakubčák, advokátska kancelária, s.ro., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, proti
žalovanému: K.. K. U., W.. XX.X.XXXX, M. F. C. XXXŠ. I. L., o zaplatenie 267,23 EUR s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 267,23 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 267,23 Eur od 9.10.2017 do zaplatenia, a to všetko do troch dní po právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 29.9.2017 sa žalobca domáhal vydania súdneho
rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 267,23 EUR spolu s
úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 9.10.2017 do zaplatenia a nahradiť mu trovy
konania.

2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že pri kontrole odberného miesta dňa 13.5.2016 bol zistený

odber zemného plynu bez uzavretej zmluvy. Pri ukončení zmluvného vzťahu bol na meradle slúžiacom
na meranie spotreby plynu dodávaného do miesta spotreby žalovaného zaznamenaný stav 23.050
m3. Pri kontrole dňa 13.5.2016 bol na tom istom meradle zaznamenaný stav spotreby 24.331 m2.
Žalobca uviedol, že takýto odber je v zmysle ustanovenia § 82 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike
považovaný za neoprávnený odber plynu. V prípade neoprávneného odberu zemného plynu zákon o
energetike ukladá odberateľovi povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu spôsobenú
neoprávneným odberom plynu. Konaním žalovaného vznikla žalobcovi škoda vo výške 267,23 Eur. ktorá

bola vyčíslená v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva Slovenskej Republiky č. 449/2012 Z.z.,
ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu a vyfakturovaná
žalovanej na základe dokladu č. 9000223602 zo dňa 23.5.2016, ktorý vystavil žalovanému. Žalovaný na
vyššie uvedenú výzvu nereagoval a faktúru za neoprávnený odber do dnešného dňa neuhradil. Faktúra
bola vystavená dňa 24.5.2016 a splatnú bola dňa 7.6.2016 Nezaplatením vyššie uvedenej faktúry v
lehote jej splatnosti sa žalovaný vo vzťahu k žalobcovi dostal v zmysle ust. § 517 a nasl. Občianskeho
zákonníka do omeškania, od čoho žalobca odvodil svoj nárok na úrok z omeškania a uplatnil si ho vo

výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 9.10.2017 do zaplatenia. K žalobe pripojil vyúčtovanie škody, výzvu
na zaplatenie vyúčtovanej škody a montážny list meradla.3. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom sp.zn. 8C/68/2017-2 zo dňa 30.1.2018, ktorým žalobe
žalobcu vyhovel. Dňa 17.3.20108 doručil žalovaný odpor proti platobnému rozkazu (č.l. 28 a nasl.),
v ktorom namietal žalobný nárok na zaplatenie škody vo výške 267,23 Eur a tvrdil, že žalobca ho

žiadnymspôsobomnepreukázal.Zároveňuviedol,žežalobcaneplatneodstúpilodzmluvysožalovaným
a tiež tvrdil, že popiera hodnovernosť a správnosť listinných dôkazov predložených žalobcom, nakoľko
išlo o súkromné listiny. V tomto smere poukázala na rozhodnutie R 14/2010. Okrem toho žalovaný
tvrdil, že plnenie, ktoré od neho žalobca požaduje má základ v neprijateľných zmluvných podmienkach
v spotrebiteľskej zmluve. Žalovaný poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ, podľa ktorej mu súd

musí už pri vydávaní platobného rozkazu poskytnúť z úradnej povinnosti ochranu pred neprijateľnými
zmluvnými podmienkami. Z neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré sú obsiahnuté v zmluve o
dodávke zemného plynu poukázal najmä na neprimerané sankcie a ceny výkonov označených ako
Zabezpečenie účtovného prerušenia/obmedzenia dodávky ZP a ďalšie, ktoré sú účtované za cenu ako
by boli fyzicky vykonané ale v skutočnosti neboli žiadne práce vykonané a navrhovateľovi nevznikli v
skutočnosti zodpovedajúce náklady. Posúdenie ďalších neprijateľných zmluvných podmienok ponechal

na rozhodnutí súdu. K vyjadreniu predložil listinu označenú ako neplatné odstúpenie od zmluvy,
obchodné podmienky žalovaného a cenník služieb.

4. Súd uznesením zo dňa 13.4.2018 platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu.

5. Na základe výzvy súdu sa žalobca k odporu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 25.9.2018,
v ktorom konštatoval, že žalobca je prevádzkovateľom a vlastníkom distribučnej siete vrátane
technologických objektov - regulačných staníc zemného plynu. Žalobca zabezpečuje distribúciu
zemného plynu prostredníctvom svojej distribučnej siete ku koncovým odberateľom, zabezpečuje
pripojenie k distribučnej sieti a meranie spotreby zemného plynu. Predmetom podnikania žalobcu je

okrem iného i distribúcia plynu. Prijatie Smernice 2003/55/ES, ktorá bola do slovenského právneho
poriadku transformovanáv ustanoveniach zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých
zákonov (pozn. účinnosť nadobudol 1. januára 2005) možno označiť za začiatok transformácie
energetického
trhunaSlovensku.Zpôvodnéhosubjektuzastrešujúcehotakčinnosťprepravy,dodávkyakoajdistribúcie

zemného plynu (pozn. Slovenský plynárenský priemysel, a.s. resp. jeho právny predchodca Slovenský
plynárenský priemysel, š.p.) boli s poukazom na vyššie uvedenú legislatívu, s účinnosťou od 1. júla
2006 odčlenené činnosti prepravy plynu a distribúcie plynu, keďže tieto nie je možné kumulovať v rámci
jedného subjektu. Činnosť vykonávanú žalobcom možno laicky označiť za „dopravu plynu“ z miesta,
kde tento vstupuje do siete (tzv. vstupné body) až do miesta, kde zo siete vystupuje (tzv. výstupné

body). Na základe osobitných zmlúv uzavretých medzi žalobcom a konkrétnym dodávateľom zemného
plynu (pozn. zmluva o prístupe do distribučnej siete a zmluva o distribúcii zemného plynu) následne
zodpovednosť za zemný plyn dodávateľa prevezme žalobca, ktorý zemný plyn „dopraví“ jednotlivým
odberateľom na území Slovenskej republiky. Na určenie množstva plynu odobratého odberateľmi sú
pritom rozhodujúce údaje o spotrebe zemného plynu zaznamenané určenými meradlami. Ak sa na

odbernom mieste meradlo nenachádzalo, alebo sa na odberné miesto hľadí akoby sa na ňom meradlo
nenachádzalo (pozn. údaj o spotrebe z meradla nebolo možné z dôvodu zániku platnosti jeho úradného
overenia použiť v obchodnom styku), platí, že plyn, ktorý odberateľ odobral, nedodal do siete žiadny
z dodávateľov zemného plynu, ale išlo o plyn patriaci prevádzkovateľovi siete. V prípade odberu
plynu, ku ktorému dochádzalo bez platne uzavretej zmluvy o jeho dodávke logicky nemôže plyn, ktorý

takýto odberateľ odobral, patriť žiadnemu dodávateľovi zemného plynu (pozn. keďže neexistovala
zmluva o dodávke zemného plynu, žiaden dodávateľ ani nemohol predpokladanú spotrebu daného
odberateľa prevádzkovateľovi siete oznamovať - nominovať). Plyn, ktorý takýto odberateľ odobral teda
patrí prevádzkovateľovi distribučnej siete. V prípade odberu nemeraného plynu je situácia rovnaká.
Odberateľ síce v takomto prípade môže mať uzavretú zmluvu o dodávke zemného plynu s ktorýmkoľvek

dodávateľom, ale pre určenie množstva plynu, ktoré jeho dodávateľ do siete dodal, je rozhodujúci údaj
z meradla (plynomeru), ktorý pri nemeranom odbere logicky nemôže byť k dispozícii. Pokiaľ teda
odberateľ odoberá zo siete nemeraný plyn (napríklad prostredníctvom hadice, či iného technického
zariadenia pripojeného ešte pred plynomerom), nedodal plyn, ktorý bol takýmto spôsobom odobratý, do
siete dodávateľ daného odberateľa. Vyššie uvedené rovnako platí aj v prípade odberu plynu meradlom,

na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a/alebo odberu plynu meradlom,
ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva
odber plynu. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca neuzatvára zmluvy o dodávke zemného plynu s
konečným odberateľom zemného plynu, nakoľko tieto sú uzatvárané výlučne medzi dodávateľomzemného plynu a odberateľom zemného plynu. Z vyššie uvedeného rovnako vyplýva, že pokiaľ pre
odberné miesto spotreby plynu nie je uzatvorená zmluva o dodávke zemného plynu so žiadnym z
dodávateľov zemného plynu, dochádza k spotrebe zemného plynu vo vlastníctve žalobcu.

6. K námietke žalovaného o neplatnosti odstúpenia od zmluvy žalobcu konštatoval, že pokiaľ žalovaný
poukazujenanímpredložené„Neplatnéodstúpenieodzmluvy“zdôrazňujeme,žežalovanýkomunikoval
s dodávateľom zemného plynu, t.j. so spoločnosťou Slovenský plynárenský priemysel, a.s., a nie so
žalobcom (SPP - distribúcia, a.s.). Rovnako pokiaľ žalovaný poukazuje na „Obchodné podmienky

poskytovania univerzálnej služby pri dodávke plynu pre odberateľov plynu kategórie domácnosť, účinné
od 1. januára 2016“ uviedol, že ide o obchodné podmienky dodávateľa zemného plynu Slovenský
plynárenský priemysel, a.s., a nie so žalobcom (SPP - distribúcia, a.s.). Následne žalobca podľa
informácii z informačného systému žalobcu, na odbernom mieste žalovaného došlo k ukončeniu
zmluvy o dodávke zemného plynu dodávateľom zemného plynu spoločnosťou Slovenský plynárenský
priemysel, a.s. so stavom plynomera na odbernom mieste žalovaného 23 050 m3. Dňa 13.5.2016

žalobca vyslal pracovníka na vykonanie kontroly odberného miesta plynomeru č. 6463550, POD: SK
SPPDIS000522748635. Uvedenú skutočnosť preukazuje montážny list meradla číslo 1000783748 zo
dňa 13.5.2016 (predložený spolu so žalobou), v ktorom je okrem iného uvedené, že stav počítadla
plynomeru je 24 331m3. Predmetný montážny list podpísal žalovaný. Je teda zrejmé, že na odbernom
mieste plynomeru č. 6463550, POD: SK SPPDIS000522748635 k neoprávnenému odberu zemného

plynu v rozpore s ust. § 82 odsek 1
písm. a ) zákona o energetike, čím vznikla žalobcovi škoda, ktorú žalobca vyčísli spolu na sumu
267,23 EUR a ktorú vyfakturoval na sumu vo výške 267,23 EUR, doklad č. 9000223602 zo dňa
24.5.2016, splatný dňa 7.6.2016. Žalobca v závere k namietaniu neprijateľných zmluvných podmienok
zo spotrebiteľskej zmluvy konštatoval, že v tomto konaní si žalobca uplatňuje voči žalovanému náhradu

škody vzniknutú neoprávneným odberom, pričom žalobca zmluvy ako prevádzkovateľ distribučnej siete
neuzatvára, nemožno vzťahu medzi žalobcom a žalovaným posudzovať ako spotrebiteľský a naň
aplikovať ustanovenia § 52 a nasledovne Občianskeho zákonníka a § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa. V závere žalobca na preukázanie svojich tvrdení, ktoré žalovaný popiera žiadal,
aby súd vyžiadal od dodávateľa zemného plynu Slovenský plynárenský priemysel, a.s., so sídlom

825 11 Bratislava, Mlynské nivy 44/a, IČO: 35 815 256 zúčtovaciu faktúru týkajúcu sa obdobia od
27.1.2016 do 13.5.2016 (obdobie neoprávneného odberu zemného plynu), ako aj zúčtovacie faktúry
predchádzajúce obdobiu neoprávneného odberu, t.j. za obdobie rokov 2015 a 2016, vrátane prípadných
opravných faktúr týkajúcich sa týchto období, a to všetko spolu s podrobným rozpisom položiek k
jednotlivým zúčtovacím faktúram, spolu s informáciou kedy a z akého dôvodu a s akým stavom na

meradle došlo k skončeniu zmluvného vzťahu na Základe zmluvy o dodávke plynu. Všetky navrhované
dôkazy navrhol vyžiadať vo vzťahu k odbernému miestu: Rosina 140, 013 22 Rosina, číslo meradla:
6463550, POD: SK SPPDIS000522748635. Na základe týchto listinný dôkazov bude preukázané,
že počas obdobia neoprávneného odberu zemného plynu žalovaný neplatil za odoberaný zemný
plyn dodávateľovi zemného plynu, ale dochádzalo k spotrebe zemného plynu vo vlastníctve žalobcu.

Súčasne pre úplnosť uviedol, že žalobca uplatňuje svoj nárok za neoprávnený odber zemného plynu, a
to za skutočné množstvo spotrebovaného zemného plynu.

7. Súd následne vo veci nariadil pojednávanie na 23.1.2019, ktoré odročil na 3.4.2019 za účelom
vykonania dopytu na SPP, a.s. Z prvej odpovede SPP - distribúcia, t.j. z odpovede žalobu (č.l. 189)

na výzvu súdu vyplýva, že dodávateľom zemného plynu pre žalovaného bol od roku 2015 do apríla
2016 Slovenský plynárenský priemysel, pričom za obdobie od mesiaca mája 2016 do súčasnosti je
jeho dodávateľom Stredoslovenská energetika, a.s. Z odpovede SPP, a.s. zo dňa 27.2.2019 (č.l. 200)
vyplýva, že posledná zmluva o dodávke plynu bola uzavretá medzi žalovaným a SPP, a.s. v období od
17.10.2011 do 25.2.2016. K uvedenému SPP, a.s. zaslala faktúru č. 7415920298 ukončeného odberu,

a to za obdobie od 19.10.2015 do 25.2.2016. Z uvedenej faktúry tiež vyplýva, že spoločnosť SPP, a.s.
vyúčtovala žalovanému za uvedené obdobie nedoplatok v sume 720,72 Eur. Okrem toho z ukončovacej
faktúry spoločnosti SPP, a.s. adresovanej žalobcovi za obdobie od 19.10.2015 do 25.2.2016 vyplýva,
že v čase od 28.1.2016 do 25.2.2016 bola žalovanému vyúčtovaná spotreba 0 m3.

8. Dňa 2.4.2019 doručil žalobca vyjadrenie (č.l. 209), v ktorom uviedol, že zo strany žalovaného
neeviduje žiadne podanie, ktorým by žalovaný spochybňoval uplatnený nárok i po podaní žalobcu
zo dňa 25.9.2018. Žalovaný nepreukazuje a ani netvrdí, že by v žalobcom tvrdenom období (pozn.
neoprávneného odberu zemného plynu) zemný plyn nespotrebúval. Žalovaný nepreukazuje aninetvrdí, že by za obdobie neoprávneného odberu zemného plynu s konečnou platnosťou zaplatil
za spotrebovaný zemný plyn inej osobe, napríklad svojmu dodávateľovi zemného plynu. Žalovaný
rovnako žiadnym spôsobom argumentačne nevyvracia tvrdenia žalobcu o tom, že na odbernom mieste

žalovaného dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu v rozpore s ust. § 82 odsek 1 písm.
a ) zákona o energetike, čím vznikla žalobcovi škoda, ktorú žalobca vyčísli spolu na sumu 267,23
EUR a ktorú vyfakturoval na sumu vo výške 267,23 EUR, doklad č. 9000223602 zo dňa 24.5.2016,
splatný dňa 7.6.2016. Žalobca tak má za to, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že
na odbernom mieste žalovaného dochádzalo v období od 27.1.2016 do 13.5.2016 k neoprávnenému

odberu zemného plynu. Túto skutočnosť vo svojom podaní nepopiera ani žalovaný. K tomu súčasne
poukázal na to, že žalovaný nepreukazuje ani netvrdí, že by v období od 27.1.2016 do 13.5.2016 k
spotrebe na predmetnom odbernom mieste nedochádzalo. Vyššie uvedené vyplýva aj z vykonaného
dokazovania, z ktorého je zrejmé, že na odbernom mieste žalovaného došlo pôvodne k ukončeniu
zmluvy o dodávke zemného plynu spoločnosťou Slovenský plynárenský priemysel, a.s., IČO: 35 815
256, so sídlom 825 11 Bratislava, Mlynské nivy 44/a. Z odpovede dodávateľa zemného plynu Slovenský

plynárenský priemysel, a.s. vyplýva, že stav meradla spotreby zemného plynu č. 64635500B908 ku dňu
27.1.2016 (t.j. deň začiatku neoprávneného odberu) bol 23 050 m3. Z vyúčtovacej faktúry č. 7415920298
dodávateľa zemného plynu Slovenský plynárenský priemysel, a.s. vyplýva, že ku dňu 27.1.2016 bol stav
meradla spotreby zemného plynu č. 64635500B908 v objeme 23 050 m3. Z montážneho listu meradla
číslo 1000783748 zo dňa 13.5.2016 (predložený spolu so žalobou), vyplýva, že ku dňu 13.5.2016 bol

stav počítadla plynomeru 24 331 m3. V tejto súvislosti tvrdil, že objem plynu 1 281 m3 spotrebovaný
ako „neoprávnený odber zemného plynu“ predstavuje skutočne odobraté a spotrebované množstvo
plynu, ktorý prioritne slúži na vyvažovanie distribučnej siete tak, ako sme uviedli už v samotnej žalobe.
Súčasne uviedol, že žalovaný nepreukazuje a ani netvrdí, že by na predmetnom odbernom mieste došlo
k spotrebe zemného plynu, ktorý by pôvodne patril inej konkrétnej osobe, za ktorý by jej riadne a s

konečnou platnosťou bolo zaplatené. Pre úplnosť dodal, že pokiaľ je vo Výpočte škody spôsobenej
neoprávneným odberom zemného plynu uvedené číslo plynomeru 6463550 a vo vyúčtovacej faktúre
č. 7415920298 dodávateľa zemného plynu Slovenský plynárenský priemysel uvedené číslo plynomeru
64635500B908 jedná sa v oboch prípadoch o totožné meradlo, pričom číselné označenie meradla sa
delí na jednotlivé časti a pozostáva: - časť číselného kódu „6463550“ - je výrobným číslom plynomeru,

- časť číselného kódu „ 0B9“ - je kód plynomeru, - časť číselného kódu „08“ - je rok výroby plynomeru.
V závere zdôraznil, že zo strany žalovaného neeviduje ýiadnu platbu, ktorá by súvisela s uplatneným
nárokom.

9. Dňa 3.4.2019 doručil žalovaný vyjadrenie (č.l. 222), v ktorom žiadal žalobu zamietnuť, priznať mu

náhradu trov konania a zároveň ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní pre plánovú návštevu lekára.

10. Na pojednávaní dňa 3.4.2019 súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu a právneho
zástupcu žalobcu. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v
spise, vyjadreniami strán a sporu a veci posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení zákona:

11. Podľa § 82 ods. 1, písm. a/, bod 2 Zákona č. 251/2012 o energetike, neoprávneným odberom plynu
je odber bez uzavretej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke plynu.

12. Podľa § 82 ods. 2 Zákona č. 251/2012 o energetike odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je

povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej
siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene
odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

13. Podľa § 1, ods. 14 Vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu
škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu k škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu
sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a s odstraňovaním
neoprávneného odberu plynu.

14. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávky) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.15. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia, alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

17. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o
8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1
zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

18. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v platnom znení, ak záväzkový vzťah vznikol pred
1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj
za dobu omeškania po 31. januári 2013.

19. Výška úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky za obdobie od 16.3.2016 do súčasnosti je vo

výške 0 %, a tak žalobca má nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne.

20. Z vykonaného dokazovania mal tak súd za preukázané, že z výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom zemného plynu vyplýva, že na odbernom mieste z meradla č. 6463550, POD:
SK SPPDIS000522748635 bol k 27.1.2016 (t.j. ku dňu ukončenia zmluvy) stav meradla 23 050 m3 a dňa

13.5.2016 bol stav na meradle 24.331 m3. Rozdiel tak predstavoval 1.281 m3 a následne bola vyčíslená
celková výška spôsobenej škody vo výške 267,23 €. Žalovanému žalobca vyúčtoval výšku spôsobenej
škody za neoprávnený odber za obdobie od 27.1.2016 do 13.5.2016 vo výške 267,23 Eur pozostávajúci
výlučne z hodnoty zemného plynu odobratého za uvedené obdobie, a to vyúčtovaním č. 9000223602,
splatnýmdo7.6.2016.Nasledujúcimdňomsadostalžalovanýdoomeškania,t.j.8.6.2016,avšakžalobca

si uplatnil nárok na úrok z omeškania až počnúc dňom 9.10.2017. Z uvedených skutočností mal súd za
preukázané, že žalovaný neoprávnene odoberal od žalobcu na odbernom mieste Rosina 140, 013 22
Rosina, číslo meradla: 6463550, POD: SK SPPDIS000522748635, v období od 27.1.2016 do 13.5.2016,
pričom neoprávnený odber predstavoval 1.281 m3 odobratého plynu, čím spôsobil žalobcovi škodu vo
výške 267,23 Eur.

21. Žalovaný spochybnil ako súkromné listiny faktúry a vyúčtovania preukázané žalobcom. Tvrdil, že ide
o súkromné listiny, a tak v zmysle rozhodnutia R14/2010 popiera ich hodnovernosť. K uvedenému súd
poznamenáva, že podľa uznesenia NS SR sp.zn. 4Cdo/13/2009 zo dňa 24.2.2010 „ak vystaviteľ popiera
pravosť súkromnej listiny, leží dôkazné bremeno ohľadne pravosti listiny na tom účastníkovi, ktorý zo

skutočnosti v listine uvedených vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky“. Súd ohľadom popretia pravosti
montážneho listu konštatuje, že ide o listinu podpísanú žalovaným. Faktúrou iba žalobca vyúčtoval
neoprávnený odber, ktorý žalovaný ako taký spochybnil, nakoľko podľa jeho názoru zmluvný vzťah
žalovaného a SPP, a.s. v danom čase trval a zanikol až uzavretím novej zmluvy dňa 13.5.2016 medzi
žalovaným a novým dodávateľom. Spornou skutočnosťou medzi stranami tak bolo, či v rozhodnom čase

došlo zo strany žalovaného k neoprávnenému odberu. Za týmto účelom žiadal žalobca vykonať dôkaz
u SPP, a.s. ohľadom ukončenia zmluvného vzťahu k 27.1.2016.

22. Z uvedeného dôvodu, za účelom zistenia, či v rozhodnom čase bol žalovaný odoberateľom zemného
plynu u žalobcu, resp. či došlo k neoprávnenému odberu. Na návrh žalobcu súd vykonal dopyt na

SPP, a.s., ktorým žiadal o zaslanie zúčtovacej faktúry týkajúcej sa obdobia od 27.1.2016 do 13.5.2016
vo vzťahu k odbernému miestu Rosina 140, 013 22 Rosina, číslo meradla: 6463550, POD: SK
SPPDIS000522748635. Okrem toho súd žiadal SPP, a.s. aj o zúčtovacie aktúry predchádzajúce obdobiu
neoprávneného odberu, t.j. za obdobie rokov 2015 až do mája 2016, vrátane prípadných opravných
faktúr týkajúcich sa týchto období, a to všetko spolu s podrobným rozpisom položiek k jednotlivým

zúčtovacím faktúram, spolu s informáciou kedy a z akého dôvodu a s akým stavom na meradle došlo k
skončeniu zmluvného vzťahu na Základe zmluvy o dodávke plynu.23. Z prvej odpovede SPP - distribúcia, t.j. z odpovede žalobu na výzvu súdu vyplýva, že dodávateľom
zemného plynu pre žalovaného bol od roku 2015 do apríla 2016 Slovenský plynárenský priemysel,
pričom za obdobie od mesiaca mája 2016 do súčasnosti je jeho dodávateľom Stredoslovenská

energetika,a.s.ZodpovedeSPP,a.s.zodňa27.2.2019(č.l.200)vyplýva,žeposlednázmluvaododávke
plynu bola uzavretá medzi žalovaným a SPP, a.s. v období od 17.10.2011 do 25.2.2016. K uvedenému
SPP, a.s. zaslala faktúru č. 7415920298 ukončeného odberu, a to za obdobie od 19.10.2015 do
25.2.2016. Z uvedenej faktúry tiež vyplýva, že spoločnosť SPP, a.s. vyúčtovala žalovanému za uvedené
obdobienedoplatokvsume720,72Eur.Zvyjadreniažalobcuazhodnéhovyjadreniažalovaného(č.l.189

a č.l. 171) vyplýva, že žalovaný uzavrel zmluvu s novým dodávateľom zemného plynu dňa 13.5.2016.
Rozhodným obdobím pre posúdenie dôvodnosti žaloby je práve obdobie od 26.2.2016 (po vystavení
ukončovacej faktúry u SPP, a.s.) do 12.5.2016 (t.j. deň pred vznikom nového zmluvného vzťahu
žalovaného a nového dodávateľa zemného plynu - Stredoslovenská energetika, a.s.). Z uvedených
skutočností jednoznačne vyplýva, že žalobca žalovanému vyúčtoval faktúru za neoprávnený odber od
27.1.2016 do 13.5.2016, t.j. ešte aj za časť obdobia, kedy bol zmluvným dodávateľom zemného plynu

žalovaného spoločnosť SPP, a.s., t.j. v čase od 27.1.2016 do 25.2.2016 (do ukončenia zmluvného
vzťahu) nemohlo dôjsť k neoprávnenému odberu žalovaného. K neoprávnenému odberu mohlo dôjsť
až od 26.2.2017 do 13.5.2016. Na druhej strane je však nutné poznamenať, že z ukončovacej faktúry
spoločnosti SPP, a.s. adresovanej žalobcovi za obdobie od 19.10.2015 do 25.2.2016 vyplýva, že v
čase od 28.1.2016 do 25.2.2016 bola žalovanému faktúrovaná spotreba 0 m3, a tak spotreba plynu

vyúčtovaná neoprávnený odberom a zistená na meradle žalovanému vznikla od rozhodného obdobia
neoprávneného odberu, t.j. od 26.2.2017 do 13.5.2016. Na základe všetkých skutočností a vzájomných
súvislosti má súd za to, že žalobca preukázal neoprávnený odber vykonaný žalovaným za obdobie od
26.2.2017 do 13.5.2016 v celkovej výške 267,23 Eur.

24. Žalobca si zároveň uplatnil aj nárok na úrok z o meškania od 9.10.2017 vo výške 5 % ročne z dlžnej
sumy do zaplatenia. Výšku úroku z omeškania v rozhodnom čase má súd za preukázanú, nakoľko mu
je známa z jeho činnosti. Žalovaný sa preukázateľne dostal do omeškania so splatením svojho dlhu
nasledujúcim dňom po splatnosti faktúry, t.j. 8.6.2016 (faktúra splatná dňa 7.6.2016). Nakoľko však súd
nemôže priznať viac, ako žalobca žiada, pri určovaní úroku z omeškania vychádzal zo žaloby a priznal

nárok na úrok z omeškania až od 9.10.2017. S poukazom na vyššie uvedené skutkové a právne závery
súd považoval žalobu žalobcu za plne dôvodnú a zaviazal žalovaného na žalované plnenie tak, ako je
to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

25. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany tvrdil, že medzi nim a SPP, a.s., došlo k neplatnému

odstúpeniu od zmluvy o dodávke zemného plynu, a tak žalobca nemá nárok na uplatnenú sumu titulom
náhrady škody vzniknutej neoprávneným odberom. Dôvod neplatnosti neuviedol, iba odkázal na jeho
list zo dňa 22.2.2016 adresovaný SPP, a.s., v ktorom namieta neplatnosť odstúpenia od zmluvy, nakoľko
mu nebola doručená ani faktúra ani upomienka, pričom poskytnutá mu bola lehota na úhradu kratšia ako
10 dní. Uvedené tvrdenia však žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal a ani nežiadal vykonať žiaden

dôkaz na preukázanie platnosti či neplatnosti odstúpenia spoločnosti SPP, a.s., od zmluvy o dodávke
zemného plynu. Nakoľko tak žalovaný v rámci svojej procesnej obrany v zmysle § 151 ods. 2 CSP
neuniesol bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu. Pretože ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa
týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak
je popretie neúčinné. Preto súdu neostávalo iné, ako konštatovať, že žalovaný nepreukázal neplatné

odstúpenie od zmluvy o dodávke zemného plynu, t.j. súd považuje odstúpenie od zmluvy za platné a
žalovaný odoberal zemný plyn neoprávnene v zmysle § 82 zákona č. 251/2012 Z.z., a tak je nárok
žalobcu dôvodný. Zároveň k námietkam žalovaného, že zmluva o dodávke zemného plynu obsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky, na ktoré je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti, súd konštatuje,
že uvedené považuje súd za irelevantné, pretože žalobný nárok nevyplýva zo zmluvy o dodávke

zemného plynu, ale ide o nárok titulom náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného
plynu.

26. V závere súd poukazuje na to, že žalovaný v priebehu sporu netvrdil a nepreukázal, že by za obdobie
neoprávneného odberu zemného plynu s konečnou platnosťou zaplatil za spotrebovaný zemný plyn inej

osobe, napríklad svojmu dodávateľovi zemného plynu. Rovnako žiadnym spôsobom netvrdil, že zemný
plyn v spornom čase neodoberal. Uvedené súd v zmysle § 151 ods. 1 CSP považuje za nesporné,
nakoľko žalovaný tieto skutočnosti nespochybnil. Preto aj z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel,
pretože z dokazovania vyplynulo, že na odbernom mieste žalovaného dochádzalo k neoprávnenémuodberu zemného plynu v rozpore s ust. § 82 odsek 1 písm. a ) zákona o energetike, čím vznikla žalobcovi
škoda.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca
bol v konaní v celom rozsahu úspešnou stranou sporu, a tak mu súd priznal proti žalovanému náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo

v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na

podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,

že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.