Uznesenie Judgement was issued on Friday, August 18, 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 21Csp/154/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717210479
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Pagáč
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5717210479.2

Uznesenie

Okresný súd Martin v právnej veci žalobkyne: P.F. P., V.. XX.XX.XXXX, P. E. B. Č.. XXX, XXX XX B.,
proti žalovaným: 1/ BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831
04 Bratislava - Nové Mesto, X/ F., D..T.., S.: XX XXX XXX, T. T. Č. D. XXX/XX, XXX XX Q., v konaní o
určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný 1/ je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, obsiahnutej v Zmluve o úvere

č. 5682361007 zo dňa 16.03.2007, uzavretej medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného
1/, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

II. Žalovaný 2/ je povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach
zo mzdy, obsiahnutej v Zmluve o úvere č. 5682361007 zo dňa 16.03.2017, uzavretej medzi žalobkyňou
a právnym predchodcom žalovaného 1/, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

III. O trovách neodkladného opatrenia súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.08.2017 sa žalobkyňa domáha určenia neplatnosti
Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi
žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného 1/ Poštovou bankou, a.s. dňa 16.03.2007.

2. Podanú žalobu odôvodnila tým, že uzavretá spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky a ustanovenia, ktoré sú v rozpore so zákonom a vzhľadom na tieto skutočnosti vyslovila
potrebu jej preskúmania súdom. Žalobkyňa v dôsledku existencie neprijateľných zmluvných podmienok
považuje úver za bezúročný a bezpoplatkový a dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou
predmetnej zmluvy o úvere za neplatnú. Žalobkyňa ďalej dôvodila, že považuje pohľadávku žalovaného

1/ za premlčanú a uviedla, že žalovaný 1/ výšku pohľadávky jednostranne určuje a aj keď existuje
spornosťvecipožiadalzamestnávateľažalobkyneovykonávaniezrážokzomzdyatoajnapriektomu,že
neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by žalobkyni uložilo povinnosť plniť. Žalobkyni sa vykonávajú
zrážky zo mzdy, ktoré nemá možnosť priamo zastaviť. Žalobkyňa ďalej odôvodnila podanú žalobu
tým, že aj v prípade upustenia od použitia Dohody o zrážkach zo mzdy nemá žalobkyňa istotu, že
veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve zamestnávateľa žalobkyne na vykonávanie zrážok zo mzdy a

sám nestanoví výšku pohľadávky. V čase uzavretia zmluvy žalobkyňa nedokázala vyhodnotiť zmluvné
podmienkyapoukázaťnatie,ktorésúneprijateľnéatiežnedokázalaposúdiťnesúladDohodyozrážkach
zo mzdy s právom Európskej únie.

3. Spolu so žalobou vo veci samej podala žalobkyňa aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým by súd dočasne zakázal výkon zrážok zo mzdy, nakoľko žalobkyni sú žalovaným 2/ , teda jej

zamestnávateľom, spoločnosťou F., D..T.., S.: XX XXX XXX, T. T. Č. D. XXX/XX, XXX XX Q., vykonávané
tieto zrážky na základe žiadosti právneho predchodcu žalovaného 1/. Obava žalobkyne, že dôjde kzásahu do jej majetku bez súdneho prieskumu ustanovení zmluvy o úvere sa tak reálne naplnila.
Žalobkyňa sa podanou žalobou vo veci samej domáha určenia neplatnosti spornej dohody o zrážkach
zo mzdy, preto v záujme predídenia vzniku majetkovej ujmy vidí neodkladnú potrebu upraviť pomery

medzi stranami sporu a to nariadením neodkladného opatrenia. Na základe uvedených skutočnosti teda
žalobkyňa navrhla, aby súd neodkladným opatrením uložil žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa použitia
predmetnejdohodyozrážkachzomzdyadočasnezakázalžalovanému2/,zamestnávateľovižalobkyne,
vykonávať zrážky z jej mzdy a to do času právoplatného skončenia konania vo veci samej.

4. Žalobkyňa na podporu svojich tvrdení predložila súdu fotokópiu Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX
uzatvorenú medzi žalobkyňou a žalovaným (resp. právnym predchodcom žalovaného) dňa 16.03.2007,
listom zo dňa 03.07.2014 označeným ako Predloženie dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi
mzdy, výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy vyhotovená žalovaným a adresovaná zamestnávateľovi
žalobkyne, Žiadosťou o vyrozumenie zo dňa 10.01.2017 vystavené žalovaným a adresované
zamestnávateľovi žalobkyne, listom zo dňa 26.07.2017 vystaveným zamestnávateľom žalobkyne a

adresovaným žalobkyni, Výzvou na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 03.10.2008 vystavenou
žalovaným a adresovanou žalobkyni.

5.Zúradnejčinnostisúdubolozistené,žežalovanýboldňa09.08.2017vymazanýzobchodnéhoregistra
a to z dôvodu, že spoločnosť bola ku dňu 20.07.2017 zrušená v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou

BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava -
Nové Mesto. Všetky práva a povinnosti tak v dôsledku fúzie spoločností prechádzajú na túto obchodnú
spoločnosť, ktorá je právnym nástupcom pôvodne žalovanej spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o.. Na
základe uvedených skutočností, súd uznesením č.k. 21Csp/154/2017-23 zo dňa 18.08.2017 rozhodol o
pokračovaní v konaní s právnym nástupcom spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o., teda so žalovaným.

6. Podľa § 324 ods. 1 a 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „ CSP“) pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie
súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
nevykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9. Podľa § 326 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že
exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku,

ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa
navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa § 328 ods. 1, ods. 2 veta prvá CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné
opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní
od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326 .

11. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

13. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

14. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.15. Podľa § 335 CSP, neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej
inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie
vo veci samej zastavuje.

16. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), uspokojenie pohľadávky možno
zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy, zrážky zo mzdy nesmú
byť väčšie než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

17. Podľa § 551 ods. 2 OZ, proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom,
keď sa platiteľovi dohoda predložila.

18. Z citovaných ustanovení CSP vyplýva, že základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného
opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona sú takýmito
dôvodmi právny a faktický stav medzi stranami, ktorý vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov alebo

obava, že exekúcia by mohla byť ohrozená, ako aj osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana navrhovaným neodkladným opatrením. Na osvedčenie dôvodnosti nároku,
ktorému má byť poskytnutá ochrana je navrhovateľ povinný uviesť rozhodujúce skutočnosti a pripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva a tým preukázať existenciu právneho a faktického vzťahu medzi stranami
sporu. Súd totiž pri posudzovaní dôvodnosti nároku nevykonáva proces dokazovania ako v prípade

rozhodovania vo veci samej ale pre účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení postačuje rozhodovanie
súdu len na základe listín predložených navrhovateľom.

19. Súd po vyhodnotení tvrdení a skutočností uvedených v žalobe a v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia ako aj vyplývajúcich z ďalších predložených listinných dôkazov, dospel k

záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by
uložil povinnosť žalovanému 1/ zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy
o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.03.2007 a ktorým by zároveň uložil povinnosť žalovanému 2/ zdržať
sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne na základe tejto dohody.

20. Z predloženej zmluvy o úvere mal súd preukázané, že žalobkyňa uzavrela s právnym predchodcom
žalovaného zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1 659,70 Eur
(50 000 Sk), pri ročnej úrokovej sadzbe 23 %, ktorý sa zaviazala splatiť v pravidelných 60 mesačných
splátkach vo výške 46,87 Eur (1 412 Sk) a to vždy ku 16. dňu v mesiaci. Vychádzajúc z povahy
účastníkov tohto zmluvného vzťahu, predložená zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou. Súd je teda

z úradnej moc povinný preskúmať, či táto úverová zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky
a či bola uzavretá v súlade s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľov a to nie len tých, ktoré
vyplývajú priamo z obsahu predloženej formulárovej úverovej zmluvy ale aj ďalších podmienok, ktoré sú
súčasťou všeobecných úverových podmienok. V prípade absencie zákonom predpísaných náležitostí
ako je napr. doba trvania zmluvy, termín konečnej splatnosti úveru (predložená zmluva o úvere tieto

údaje neobsahuje), sa totiž úver podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských
úverochpovažujezabezúročnýabezpoplatkovajedôvodnézmluvuvyhlásiťzaneplatnú.Súdjevdanej
veci rovnako povinný preskúmať z úradnej moci aj to, či nárok žalovaného 1/ uplatnený voči žalobkyni
prostredníctvom predloženia dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi žalobkyne je oprávnený a
v akom rozsahu a či nedošlo k premlčaniu pohľadávky veriteľa.

21. Súčasťou predloženej úverovej zmluvy je aj dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá má slúžiť ako
zabezpečovací inštitút splnenia záväzku vyplývajúceho z tejto zmluvy. Konkrétna výška zrážok však
v zmluve nebola určená. Z predloženého potvrdenia zamestnávateľa žalobkyne vyplýva, že zo mzdy
žalobkyne boli v mesiaci máj a jún 2017 vykonané zrážky vo výške 46,87 Eur mesačne z titulu zmluvy

o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.03.2007, avšak vzhľadom na námietky zamestnanca (žalobkyne)
voči týmto zrážkam zo mzdy zrazené sumy zamestnávateľ vedie na depozitnom účte a neboli doposiaľ
poukázané veriteľovi (žalovanému 1/). Výška pohľadávky z úverovej zmluvy však v predloženej žiadosti
o vykonávanie zrážok zo mzdy nie je riadnym spôsobom konkretizovaná, nie je špecifikované ani to,
z akých čiastkových pohľadávok pozostáva, aká časť vyčísleného dlhu predstavuje pohľadávka na

vrátenie úveru, aká časť dlhu predstavuje pohľadávka na zaplatenie úroku za poskytnutie úveru a akú
časť dlhu tvoria úroky z omeškania a právo na zaplatenie iných poplatkov.22. Žalobkyňa sa žalobou vo veci samej domáha určenia neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach
zo mzdy. Do času právoplatného rozhodnutia vo veci samej žiada dočasne upraviť pomery strán sporu
tak, aby nedochádzalo k vykonávaniu zrážok z jej mzdy. V tejto súvislosti súd dodáva, že špecifickosťou

dohody o zrážkach zo mzdy je to, že nie je len prostriedkom na zabezpečenie hlavného záväzku,
ale aj určitým spôsobom splácania dlžníkovho záväzku. Veritelia uzatváraním dohôd o zrážkach zo
mzdy a ich predkladaním zamestnávateľom dlžníkov obchádzajú ustanovenia zákonov na ochranu
spotrebiteľov a snažia sa tým vyhnúť súdnej kontrole neprijateľnosti zmluvných podmienok, ktoré
vyplývajú z úverových vzťahov. Uplatnením dohody o zrážkach zo mzdy u zamestnávateľa dlžníka bez

súdneho prieskumu tohto úverového vzťahu môže vzniknúť situácia, kedy dohodou budú zabezpečené
nielen pohľadávky veriteľa z úverovej zmluvy, ktoré sú v súlade so zákonom ale aj tá časť pohľadávky,
ktorá vyplýva z neprijateľných zmluvných podmienok príp. nárok veriteľa, ktorý je už premlčaný a tak
rozsah veriteľom vymožených finančných prostriedkov týmto spôsobom môže značne prevýšiť výšku
reálneho dlhu spotrebiteľa tak, ako by bol určený v prípade súdneho preskúmania zmluvných podmienok
a oprávnenosti nároku veriteľa ako takého. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí obsahovať výšku

pohľadávky, ktorá má byť týmto spôsobom zabezpečená a rovnako aj výšku čiastkových pohľadávok,
z ktorých sa celková pohľadávka skladá, inak nespĺňa zákonom predpísané požiadavky na určitosť a
jasnosť právnych úkonov tak, ako je to uvedené v § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navyše v čase
podpísania tejto dohody ešte nebol splnený ani záväzok veriteľa (právneho predchodcu žalovaného 1/)
dohodnutý úver poskytnúť žalobkyni a teda v čase podpísania nevznikla ani povinnosť žalobkyni úver

splatiť.

23. V danom prípade tak súd dospel k záveru, že žalobkyňa dostatočne osvedčila potrebu bezodkladne
upraviť pomery strán sporu do času právoplatnosti meritórneho rozhodnutia tak, aby sa mesačnými
zrážkamizomzdyžalobkynenezvyšovalouspokojovaniepohľadávkyzozmluvyoúvere,ktorejsúčasťou

je sporná dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosti sa žalobkyňa domáha žalobou vo veci
samej, a to aj s poukazom na reálnu hrozbu poškodzovania majetkových práv spotrebiteľa. Vymoženie
pohľadávky veriteľa na základe dohody o zrážkach zo mzdy dostáva spotrebiteľa ako slabšej strany do
veľmi nevýhodnej situácie a pre spotrebiteľa je takmer neriešiteľné získať späť neprávom vymožené
finančné prostriedky a to na základe ustanovení o bezdôvodnom obohatení. Postup, keď veriteľ z

úverovej zmluvy vymáha svoju pohľadávku voči spotrebiteľovi na základe dohody o zrážkach zo mzdy
takým spôsobom, že sám určuje výšku dlhu, značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa podstatným spôsobom zhoršuje a zvýrazňuje, čo preukazuje potrebu
upraviť pomery strán sporu do času právoplatného meritórneho rozhodnutia súdu. Pre úplnosť súd
uvádza, že hrozbu poškodzovania majetkových práv spotrebiteľa vidí súd aj napriek tomu, že zrazené

sumy zo mzdy žalobkyne sú zamestnávateľom doposiaľ vedené na depozitnom účte a neboli vzhľadom
na okolnosti prípadu poukázané žalovanému 1/.

24. S ohľadom na uvedené skutočnosti, súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému 1/
povinnosť zdržať sa použitia predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy do času, kým súd rozhodne o jej

platnosti a zároveň uložil žalovanému 2/, zamestnávateľovi žalobkyne, povinnosť zdržať sa vykonávania
zrážok zo mzdy žalobkyne na základe tejto spornej dohody a to až do právoplatného rozhodnutia súdu
vo veci samej.

25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrh v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

26. O trovách neodkladného opatrenia súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP tak, že o nich rozhodne
v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,
ktorý ho vydal (§ 357 písm. b) CSP)
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.