Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 30, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/233/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113216721
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5113216721.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a Mgr. Anny Mihálikovej v právnom spore žalobcu: Slovenská
kancelária poisťovateľov, so sídlom Bratislava, Trnavská cesta č. 82, IČO: 36 062 235, zastúpený
splnomocneným zástupcom JUDr. Jánom Mišurom, PhD., advokátom, so sídlom X., ul. Z. č. XX, proti
žalovanému: Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k. s., so sídlom Banská Bystrica, ul. Horná č.
23, IČO: 44 088 883, správca konkurznej podstaty úpadcu: PRESTAV ŽILINA, s.r.o., so sídlom Žilina,
ul. Bánovská č. 8024/10, IČO: 31 643 868, o zaplatenie sumy 925,04 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 4C/314/2015-117 zo dňa 07. apríla 2017, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 4C/314/2015-117 zo dňa 07.04.2017 žalovaného zaviazal zaplatiť
žalobcovi sumu 925,04 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 925,04 eur od 07.09.2010
do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň rozhodol, že žalobca má voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.05.2013 domáhal, aby súd

zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 925,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo
žalovanej sumy od 07.09.2010 do zaplatenia. Na odôvodnenie žaloby uviedol, že žalovaný je správca
konkurznej podstaty úpadcu PRESTAV ŽILINA, s.r.o., ktorý je zapísaný ako držiteľ motorového vozidla
zn. HYUNDAI XD ELANTRA, EČV: ZA-140-BL, ktorého prevádzkou bola dňa 15.07.2009 spôsobená
škoda pri dopravnej nehode, a to na motorovom vozidle zn. Toyota Corolla, EČV: ZA-832-AZ, ktorého
držiteľomvčasedopravnejnehodybolIngY.V.-výtvarnáagentúra.Škodabolapoškodenémuuhradená
v rozsahu a výške podľa ust. § 442 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predmetné vozidlo nebolo k dátumu

nehody povinne zmluvne poistené proti zodpovednosti za škodu, ako to vyplýva z ust. § 3 ods. 1
zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla (ďalej len „zák. č. 381/2001 Z. z.“), žalobcovi preto v zmysle § 24 ods. 2 písm. b/
zák. č. 381/2001 Z. z. vznikla povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné
plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca tak poskytol dňa 26.07.2010 z
poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie v celkovej výške 925,04 eur. Z účtu žalobcu
vyplýva, že žalobca uhradil sumu 1.050,54 eur, z čoho 92,50 eur predstavuje spracovateľský poplatok

pre poisťovňu, ktorú žalobca poveril vybavením - likvidáciou škody podľa § 24 ods. 9 zák. č. 381/2001 Z.
z. Žalobcovi vzniklo vyplatením náhrady škody poškodenému samostatné právo postihu na zaplatenie
sumy vyplatenej titulom náhrady škody voči zodpovednému subjektu (žalovaný) a jedná sa o zákonný
prechod práva (legálna cesia) podľa § 524 Občianskeho zákonníka, ktorý má oporu v ust. § 24 ods. 7zák. č. 381/2001 Z. z. Toto právo si žalobca uplatnil mimosúdne listom zo dňa 06.08.2010 voči úpadcovi,
za ktorého plnil to, čo podľa zákona mal plniť on poškodenému. Žalobca požadoval od úpadcu zaplatenie
poskytnutého poistného plnenia do 06.09.2010. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného žalobca opieral

o § 27 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zák. č. 7/2005 Z. z.“) v znení účinnom do 31.12.2011 v súlade s ust. § 206a ods. 1 zák.
č. 7/2005 Z. z., nakoľko pohľadávka žalobcu vznikla 26.07.2010 až po vyhlásení konkurzu na majetok
úpadcu (22.01.2010). Teda dňa 26.07.2010 žalobca poskytol z poistného garančného fondu refundáciu
poistného plnenia poisťovni poškodeného, na ktorú prešlo právo poškodeného na náhradu škody v

súlade s ust. § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Na základe zisteného skutkového a právneho stavu súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Pri rozhodnutí
vychádzal z ust. § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, § 9 ods. 4, § 11 ods. 5, 6, § 24 ods. 2 písm. b/, ods. 3, 5 prvej
vety, 7 prvej vety, 9, § 24c zák. č. 381/2001 Z. z., § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, 2, § 428, § 442 ods. 1, §
813 ods. 1, § 517 ods. 1 prvej vety a ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.
z. v znení účinnom v čase vzniku omeškania žalovaného, § 47 ods. 4, § 28 ods. 1, 3, 5 a § 206a ods.

1 zák. č. 7/2005 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2011. Žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy,
ktorú uhradil ako poistné plnenie z poistného garančného fondu podľa ustanovenia § 24 ods. 2 písm.
b/ zák. č. 381/2001 Z. z. na základe poistnej udalosti, ku ktorej došlo prevádzkou motorového vozidla
prevádzateľa-spoločnostiPRESTAVŽILINA,s.r.o.,naktorénebolouzatvorenépoisteniezodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Na majetok tejto spoločnosti bol dňa 23.01.2010

vyhlásený konkurz, preto bola žaloba podľa § 47 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z. z. podaná proti správcovi
úpadcu - spoločnosti PRESTAV ŽILINA s.r.o. V konaní nebolo sporné, že prevádzateľom osobného
motorového vozidla zn. HYUNDAI XD ELANTRA, EČV: ZA-140-BL, a tým aj osobou zodpovednou
za škodu v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka, bola dňa 15.07.2009, kedy došlo k dopravnej
nehode, spoločnosť PRESTAV ŽILINA, s.r.o. Úpadca zodpovedá za škodu v zmysle § 427 Občianskeho

zákonníka, ktorá zodpovednosť je založená na princípe zodpovednosti objektívnej, teda vzniknutej
bez zreteľa na zavinenie. Riziko súvisiace s prevádzkou dopravných prostriedkov nesie ten, komu
táto prevádzka slúži, t. j. prevádzateľ. Tejto zodpovednosti sa môže prevádzateľ motorového vozidla
zbaviť len v prípade, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré
možno od neho požadovať. Nebola spornou ani suma vyplateného poistného plnenia, ktorú žalobca

uhradil dňa 26.7.2010 na účet Allianz - Slovenskej poisťovne, a.s. č. účtu 2628740951/1100, vo výške
1.050,54 eur, pozostávajúca zo sumy samotného poistného plnenia 925,04 eur, ako i zo sumy 92,50
eur predstavujúcej spracovateľský poplatok pre uvedenú poisťovňu, ktorú žalobca poveril vybavením
- likvidáciou škody podľa § 24 ods. 9 zák. č. 381/2001 Z. z. Výšku škody mal súd preukázanú z
výpočtu hodnoty vozidla a výšky škody (č. l. 17 spisu), z listu Allianz - Slovenskej poisťovne, a.s. zo dňa

28.05.2010 a z výpisu z účtu žalobcu zo dňa 31.07.2010. V konaní bolo sporné, či pohľadávka žalobcu
vznikla pred vyhlásením konkurzu, alebo až po jeho vyhlásení. Žalovaný tvrdil, že pohľadávka vznikla
pred vyhlásením konkurzu, nakoľko vznikla momentom vzniku dopravnej nehody. V prípade, že by bolo
preukázané, že pohľadávka žalobcu vznikla pred vyhlásením konkurzu, mal by žalobca povinnosť včas
a riadne po vyhlásení konkurzu, v lehote 45 dní, uplatniť si prihláškou právo, aby jeho pohľadávka

bola za podmienok ustanovených zák. č. 7/2005 Z. z. uspokojená rozvrhom z výťažku zo speňaženia
majetkupodliehajúcehokonkurzu.Akbytakneurobil,pohľadávkubynebolomožnévkonkurzeuspokojiť
a na práva z nej by sa v konkurze neprihliadalo. Podľa súdu pre posúdenie, kedy vznikla pohľadávka
žalobcu voči úpadcovi boli rozhodujúce, kedy bolo poistné z garančného fondu žalobcom vyplatené
(26.07.2010), a nie, kedy došlo k poistnej udalosti (15.07.2009). Žalobca si teda mohol uplatniť svoje

postihové právo voči úpadcovi až potom, ako plnil z garančného fondu, až kedy mu vlastne vznikla
podľa ust. § 24 ods. 7 prvej vety zák. č. 381/2001 Z. z. pohľadávka voči úpadcovi a až následne, ako
vznikla táto pohľadávka žalobcu, mohol si žalobca prihlásiť pohľadávku do konkurzu. Právo žalobcu na
tzv. postih (regres) nie je nárokom na náhradu škody, preto jej vznik nemožno odvodzovať od škodovej
udalosti, ale od okamžiku, kedy bolo skutočne poskytnuté plnenie z garančného fondu (rozsudok NS

SR sp. zn. 4 Cdo 284/2010). Vzhľadom na to, že konkurz bol vyhlásený už dňa 23.01.2010, kedy
pohľadávka žalobcu neexistovala, logicky si ju teda do konkurzu prihlásiť nemohol. Žalobca si preto
správne uplatnil, po vyhlásení konkurzu, svoj nárok v tomto konaní návrhom podaným voči správcovi, a
to podľa § 47 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z. z. Žalovaný tiež poukazoval, že žalobca, vyplatil poistné priamo
poisťovateľovi, ktorý však nie je poškodeným, nie je teda ani nositeľom práva uplatniť si poistné za

škodu, a preto neexistuje ani regresný nárok žalobcu. Podľa okresného súdu nemá vplyv na vznik práva
žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy tá skutočnosť, že poistné plnenie neplnil poškodenému žalobca,
ale poisťovňa, keďže poisťovňa uhradila poistné plnenie s tým predpokladom, že existuje platná zmluva.
Keďže následne bolo zistené, že poistná zmluva zo zákona zanikla, avšak medzitým poisťovňa poistnéplnenie poškodenému vyplatila, dôvodne si uplatnila voči žalobcovi nárok na zaplatenie ňou uhradeného
poistného plnenia, ktoré zaplatila na základe administratívnej chyby, namiesto žalobcu. Je tiež podľa
súdu úplne irelevantné, či žalobca uhradil poškodenému poistné plnenie prostredníctvom poisťovne,

alebo by tak urobil priamo na účet poškodeného. V konaní bolo preukázané z výpisu z účtu žalobcu
zo dňa 31.07.2010, že žalobca plnil poistné plnenie vo výške 925,04 eur na účet poisťovne Allianz
- Slovenská poisťovňa, a.s. dňa 26.07.2010, a to potom, ako mu Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.
listom zo dňa 28.05.2010 oznámila, že vybavila dňa 23.07.2009 poistnú udalosť zo dňa 15.07.2009
poukazom náhrady škody vo výške 925,04 eur na účet poškodeného z dôvodu, že na vozidlo ZA-140-BL

v čase vzniku dopravnej nehody poisťovňa síce evidovala platnú zmluvu pre povinné zmluvné poistenie
pod č. 1100000228/00025, z ktorej bola náhrada škody vyplatená, táto zmluva však bola spoločnosťou
Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. spätne stornovaná k dátumu začiatku poistenia, t.j. k 04.05.2009 z
dôvodu nezaplatenia následného poistného. V konaní bolo teda nesporné, že poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na vozidlo EČV: ZA 140BL, prevádzkou ktorého
bola škoda dňa 15.07.2009 spôsobená, nebolo platne uzatvorené ku dňu škodovej udalosti, keďže toto

podľa § 9 ods. 4 zák. č. 381/2001 Z. z. pre nezaplatenie poistného zaniklo. Podmienka pre uplatnenie si
nároku v tomto konaní žalobcom podľa § 24 ods. 7 prvej vety zák. č. 381/2001 Z. z. bola tak splnená,
pričom z elektronickej komunikácie žalobcu s jednotlivými poisťovňami vyplynulo, že úpadca nemal v
čase dopravnej nehody uzatvorené takéto poistenie ani s inou poisťovňou. Súd námietku žalovaného,
ktorý na svoju obranu poukazoval na postup poisťovateľa, ktorý v rozpore s ust. § 11 ods. 5 a 6 zák.

č. 381/2001 Z. z. až rok po vzniku škodovej udalosti vyplatil poškodenému poistné plnenie, považoval
za irelevantnú, keďže v prípade vyplatenia poistného plnenia sa jedná o vzťah medzi poisťovňou a
poškodenýmatentopostuppoisťovateľabymoholnamietaťprávepoškodený,alenieškodca,pričomani
nebolo preukázané, či poistné plnenie nebolo skutočne vyplatené do 15 dní po skončení prešetrovania,
pokiaľ toto nebolo skončené podľa § 11 ods. 5 písm. a/ zák. č. 381/2001 Z. z. do troch mesiacov odo

dňa oznámenia škodovej udalosti.
S poukazom na hore uvedené zákonné ustanovenia § 4 ods. 1, § 24 ods. 2 písm. b/ a § 24 ods. 7 prvej
vety zák. č. 381/2001 Z. z. kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti,
pričom sa poistenie zodpovednosti vzťahuje na mala preto kancelária i voči osobe zodpovednej za

škodu podľa § 24 ods. 2 písm. a/ a b/, teda voči úpadcovi, ktorý nárok si žalobca uplatnil podľa § 47 ods.
4 zák. č. 7/2005 Z. z. voči správcovi úpadcu, právo na regresný postih podľa § 24 ods. 7 prvej vety zák.
č. 381/2001 Z. z., podľa ktorého má kancelária právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku
2 písm. a/, b/, f/ a g/, na náhradu toho, čo za neho plnila. Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie
žalovanej sumy v celom rozsahu. Vzhľadom na neuhradenie požadovanej sumy sa tak úpadca dostal s

jej zaplatením do omeškania od 07.09.2010, preto žalobe aj v časti príslušenstva pohľadávky vyhovel,
i s poukazom na uplatnenie si úroku z omeškania v zákonnej výške.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“ a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa ust. § 262 ods. 1 C. s.

p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný prostredníctvom v tom čase splnomocneného
zástupcu, a to v celom rozsahu z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu zmeniť tak, že súd žalobu v
celom rozsahu zamieta, pričom má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
V prvej časti označenej ako „K nároku žalobcu voči žalovanému z titulu priameho postihu (regresu)“
žalovaný zastával názor, že súd nesprávne aplikoval ust. § 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z. Mal za to,
že ust. § 24 ods. 2 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z. z. sa použije v prípade, ak žalobca poskytne z poistného

garančného fondu poistné plnenie poškodenému za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. Prostredníctvom výkladu tejto právnej normy
však sa jednoznačne dospeje k záveru, že žalobca poskytuje plnenie za prevádzkovateľa, resp. vodiča
motorovéhovozidla,ktorýnemávčasedopravnejnehodyuzatvorenéžiadnepovinnézmluvnépoistenie,
bez ohľadu na jej spätne stornovanie. Z uvedeného je teda zrejmé, že spätné stornovanie zmluvy č.

1100000228/00025 uzavretej medzi poisťovňou Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. a žalovaným, z
ktorej bola náhrada škody vyplatená, nemôže mať vplyv na skutočnosť, že v čase dopravnej nehody
bola zmluva evidovaná ako platná. Uvedenú skutočnosť potvrdila aj Allianz - Slovenská poisťovňa,
a. s. v liste zo dňa 28.05.2010, ktoré zakladá predpoklad, že on bol v čase spôsobenej dopravnejnehody iba v omeškaní s platením poistenia. Žalovaný bol názoru, že Allianz - Slovenská poisťovňa,
a. s. nepostupovala správne, keď si náhradu plnenia za vyplatenie sumy z titulu náhrady škody žiadala
zaplatiť od žalobcu, a súčasne dodal, že plnenie zo strany žalobcu a teda aj žalobcom uplatňovaný

nárok nemá právne opodstatnenie, nakoľko poistné plnenie bolo poškodenému vyplatené Allianz -
Slovenskou poisťovňou, a. s. a nie žalobcom. O uvedenom sa v obdobnom súdnom konaní vyslovil
aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 6Co 615/2015 zo dňa 23.03.2016, podľa ktorého: „Keďže
poistné plnenie bolo poškodenému vyplatené poisťovňou Axa (teda nie žalobcom) a žalobca v konaní
netvrdil ani nepreukázal žiaden zákonný dôvod pre prechod nároku na náhradu poskytnutého plnenia,

žalovaný nárok mu neprislúcha“. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal, že v súlade s § 24 ods. 2
zák. č. 381/2001 Z. z. poskytol plnenie poškodenému. Poistné plnenie vyplatila poškodenému Allianz -
Slovenská poisťovňa, a. s., ktorá mala následne postupovať podľa § 12 ods. 1 písm. f/ zák. č. 381/2001
Z. z. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 326/2009 zo dňa
22.09.2010. Uplatnenie nároku žalobcu voči nemu z titulu regresu nie je preto dôvodné.
V ďalšej časti odvolania označenej ako „Uspokojovanie pohľadávok v konkurznom konaní“ žalovaný

citoval ust. § 206a ods. 1, § 28 ods. 1, 4, 5 zák. č. 7/2005 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2011. Následne
uviedol, že zák. č. 7/2005 Z. z. vymedzuje aj prípady, kedy pohľadávka síce vznikla po vyhlásení
konkurzu, ale je potrebné, aby si ju veriteľ prihlásil prihláškou podľa § 28 zák. č. 7/2005 Z. z. Jedná sa
konkrétne o podmienené pohľadávky, a to také, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu z dôvodu, že za
úpadcu plnil tretej osobe niekto iný a úpadca si svoju povinnosť neplnil. Pohľadávka žalobcu je teda

budúca pohľadávka, ktorá sa mala prihlásiť podľa § 28 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z. z. ako podmienená
pohľadávka. Z uvedeného vyplýva, že v prípade oprávnenosti žalobcu z titulu vyplatenia poistného
Allianz - Slovenskej poisťovni, a. s. za neho, by bolo možné nárok žalobcu v konkurze sp. zn. 2K 26/2009
uspokojiť iba na základe riadne prihlásenej podmienenej pohľadávky formou prihlášky v zmysle § 28
ods. 4 zák. č. 7/2005 Z. z.

3. Žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu bol
názoru, že právne relevantné skutočnosti boli predmetom konania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa
s nimi v dostatočnej miere vysporiadal, náležite zistil skutkový stav a správne vec právne posúdil. Súd
sa riadne so všetkými tvrdeniami strán sporu a nimi predloženými dôkazmi v rámci hodnotenia dôkazov

a pri prijímaní meritórneho rozhodnutia vysporiadal. Pokiaľ žalovaný v odvolaní uviedol, že v čase
dopravnej nehody mal platne uzatvorenú zmluvu na povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škody
spôsobené prevádzkou motorového vozidla, svoje tvrdenia, že by bol v čase dopravnej nehody riadne
poistený na povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorového
vozidla, žiadnym spôsobom nepreukázal, resp. nepreukázal, že škoda spôsobená jeho vozidlom bola

krytá poistením zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla. V tejto súvislosti
poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo 8/2013 zo dňa 09.07.2014. Poistenie
zodpovednosti tak zaniklo ex lege (nastala podmienka uvedená priamo v zákone) ku dňu 04.05.2009,
t. j. pred dopravnou nehodou. Pokiaľ žalovaný uvádzal, že on by mal nárok na zaplatenie dlžnej sumy
od neho v prípade, že by dotknutú sumu uhradil priamo poškodenému, tento opomenul poukázať na

§ 24 ods. 9 zák. č. 381/2001 Z. z. V uvedenom prípade došlo k úhrade škody poškodenému členom
kancelária (v tomto prípade poisťovňou Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s.). Takto vyplatenú sumu
poškodenému musel on členovi kancelárie refundovať, nakoľko k vozidlu škodcu (žalovaný) nebolo
v čase dopravnej nehody platne uzatvorené poistenie zodpovednosti. Poisťovňa Allianz - Slovenská
poisťovňa, a. s. v tomto prípade nevystupuje ako zodpovedný poisťovateľ žalovaného a žalovaný

ako poistník. Ustanovenie § 12 zák. č. 381/2001 Z. z., na ktoré poukazoval v odvolaní žalovaný, rieši
situáciu v prípadoch platne uzatvorenej poistnej zmluvy, čo však nie je prípad tejto veci. Rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 326/2009, na ktoré nesprávne odkazuje žalovaný v odvolaní, sa
týka prípadov nárokov na preplatenie škody poisťovateľom, pretože škoda bola spôsobená vozidlom,
na ktoré sa vzťahuje poistenie zodpovednosti, lebo je platne uzatvorená poistná zmluva. Ďalej žalobca

uviedol, že v tomto prípade hradil v zmysle § 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z. z garančného fondu jedine
za žalovaného a nie za niekoho iného, a preto má voči nemá právo regresu, resp. postihové právo.
V čase plnenia členom kancelárie Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. poškodenému existoval právny
dôvod na plnenie, nakoľko v čase plnenia sa poisťovňa dôvodne domnievala, že k vozidlu žalovaného
bola platne uzatvorená poistná zmluva. Bez ohľadu na domnienku, či vozidlo bolo poistené alebo nie,

je žalobca (kancelária) v zmysle § 24 ods. 9 zák. č. 381/2001 Z. z. vo všeobecnosti oprávnený poveriť
vybavením škody ktoréhokoľvek člena, ktorý priamo vypláca škodu poškodenému a po refundácii takto
vyplatenej sumy je oprávnený uplatniť postihové právo podľa § 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z. Preto
úvaha žalovaného o tom, že regres kancelárie je neprípustný s odôvodňovaním, že bolo plnené zainého, t. j. v tomto prípade plnenie členom kancelárie za kanceláriu a že je to plnenie bez právneho
dôvodu, je podľa názoru žalobcu nesprávna. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 2Cdo 210/2011 zo dňa
31.01.2013 uznal prioritu jeho regresného práva pred právom jeho člena. Pokiaľ žalovaný v odvolaní

naznačuje, že by mohlo ísť o bezdôvodné obohatenie (ako uvádza, že člen kancelárie plnil priamo
poškodenému, a to bez právneho dôvodu), žalobca poukázal na ustálenú súdnu prax, že na základe
ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení nemožno riešiť prípady, keď povinnosť
plniť je daná na základe ustanovenia zákona alebo inej právnej povinnosti. K odvolaniu žalovaného
týkajúceho sa uspokojovania pohľadávok v konkurznom konaní žalobca uviedol, že jeho pohľadávka

vznikla až po vyhlásení konkurzu a po prihlasovacej lehote na prihlásenie pohľadávky. Zastával názor,
že jeho pohľadávka nie je podmienenou pohľadávkou, ale je to pohľadávka originárna, ktorá nie je
viazaná na žiadnu podmienku. Jeho pohľadávka vznikla až okamihom úhrady poistného plnenia z
garančného fondu, a to dňa 26.07.2010. V čase vyhlásenia konkurzu (22.01.2010), resp. 45 dní po ňom
jeho pohľadávka ešte neexistovala. Žalobca navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť s tým, že má
voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Žalovaný v písomnej reakcii na vyjadrenie žalobcu (replike) prostredníctvom v tom čase
splnomocneného zástupcu zdôraznil, že žalobcom uplatňovaná pohľadávka vznikla pred vyhlásením
konkurzu na majetku úpadcu, a preto mala byť predmetná pohľadávka prihlásená do konkurzu v zmysle
§ 28 zák. č. 7/2005 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2011, a to v zákonnej 45 dňovej lehote odo dňa

vyhlásenia konkurzu podľa § 28 ods. 5 zák. č. 7/2005 Z. z. Žalobca tvrdí, že v danom prípade došlo
k úhrade škody poškodenému členom kancelárie a poisťovňa nevystupovala v pozícii poisťovateľa,
ale douhradila dotknutú pohľadávku poškodenému v postavení člena kancelária na základe poverenia
jej udeleného priamo žalobcom. Z uvedeného tvrdenia je preto jednoznačne zrejmé, že poisťovňa
vystupovala v čase plnenia poistného poškodenému ako člen kancelárie a podľa § 24 ods. 9 zák. č.

381/2001 Z. z. teda konala v mene a na účet kancelárie, t. j. v mene a na účet žalobcu. Vzhľadom k
tomu, že žalobca označuje poisťovňu za člena kancelárie, ktorého poveril vybavením škody podľa § 24
ods. 9 zák. č. 381/2001 Z. z. tak ako uvádza aj v samotnej žalobe, je potrebné vychádzať z obsahového
znenia citovaného ustanovenia a vykladať ho v súlade s dikciou zákona. Vzhľadom k tomu, že člen
kancelárie je oprávnený na výkon práv podľa § 24 ods. 2, 7 a 8 zák. č. 381/2001 Z. z., a teda in concreto

podľa § 24 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z. z. poskytnúť z poistného garančného fondu poistné plnenie za
škodu poškodenému v mene kancelárie mal žalovaný za to, že poisťovateľ ako člen kancelárie prejavil
vôľu uhradiť náhradu škody priamo za žalobcu, v dôsledku čoho možno konštatovať, že pohľadávka
žalobcuvznikla23.07.2009.Akvezmevúvahutvrdeniežalobcu,ževybavenímškodyaúhradounáhrady
škody poškodenému poveril poisťovňu a v prípade, že toto tvrdenie sa bude považovať za pravdivé,

môže sa vyvodiť záver, ktorý zakladá skutočnosť, že žalobca musel o existencii škody v čase vzniku
dopravnej nehody vedieť, resp. o nej vedieť mal, nakoľko poisťovňa konala v žalobcovom mene a na
jeho účet vychádzajúc z ust. § 24 ods. 9 zák. č. 381/2001 Z. z. Poisťovňa nepreviedla poškodenému
finančné prostriedky z titulu náhrady škody svojvoľne, ale konala tak na základe poverenia a právomoci
zverenej jej žalobcom. Ibaže by konala v postavení poisťovateľa, čo však žalobca vo svojom tvrdení

rozporuje. Neexistuje preto žiadny relevantný dôvod domnievať sa, že pohľadávka vznikla neskôr. Podľa
žalovaného z uvedených skutočností vyplýva, že pohľadávka uplatnená žalobcom z titulu náhrady škody
poškodenému vznikla pred vyhlásením konkurzu, vzhľadom k tomu, že dotknutú pohľadávku by bolo
možné v konkurze uspokojiť iba na základe riadne prihlásenej prihlášky v zmysle § 28 zák. č. 7/2005 Z. z.
a mal tak za preukázané, že žalobcom uplatňovaný nárok nemôže byť v konkurznom konaní uspokojený.

5. Žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu v duplike (v reakcii na repliku) poukázal
na to, že žalovaný tak ako v podanom odvolaní tak aj v replike uvádza nové skutočnosti, ktoré nie
sú v odvolacom konaní prípustné. V podanom odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými
prostriedkami procesného útoku v zmysle § 366 C. s. p., s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v

odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal. Právo novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej
apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie
sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené
pred súdom prvej inštancie. Následne žalobca poukázal na bod 32. rozsudku súdu prvej inštancie,
že v konaní bolo sporné, či pohľadávka žalobcu vznikla pred vyhlásením konkurzu alebo až po jeho

vyhlásení. Žalovaný tvrdil pred súdom, že pohľadávka vznikla pred vyhlásením konkurzu, nakoľko
vznikla momentom vzniku dopravnej nehody a nenavrhol na podporu svojich tvrdení vykonať žiaden
dôkaz. Žalovaný zdôraznil na pojednávaní (07.04.2017), že „pohľadávka vznikla pred vyhlásením
konkurzu, nakoľko pohľadávka vznikla na základe vzniku dopravnej nehody“. Žalovaný dokonca tvrdilv konaní pred súdom prvej inštancie, že vozidlo úpadcu bolo v čase dopravnej nehody riadne poistené
na povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla, čo
samozrejme žiadnym spôsobom nepreukázal, nakoľko poistná zmluva zanikla pre neplatenie poistného.

Žalovaný v záverečnej reči pred súdom uviedol, že žaloba nie je dôvodná, nakoľko si uplatňuje regresný
nárok, ktorý neexistuje, pretože v čase dopravnej nehody bola zmluva o povinnom zmluvnom poistení
platná. Súd prvej inštancie sa s takýmto tvrdením žalovaného riadne vysporiadal, náležite zistil skutkový
stav veci a vec správne právne posúdil. Pohľadávka žalobcu vznikla, kedy bolo hradené z garančného
fondu, a nie, kedy došlo k poistnej udalosti. On si mohol uplatniť svoje postihové právo voči úpadcovi až

potomakoplnilzgarančnéhofonduažvtedymuvzniklapodľa§24ods.7prvejvetyzák.č.381/2001Z.z.
pohľadávka voči úpadcovi a až následne ako vznikla táto jeho pohľadávka, mohol si prihlásiť pohľadávku
do konkurzu. Vzhľadom na to, že konkurz bol vyhlásený už dňa 23.01.2010 tak vtedy pohľadávka
žalobcu ešte neexistovala, a preto si ju do konkurzu prihlásiť nemohol. Jeho pohľadávka je pohľadávkou
originárnou, a to bez ohľadu na dátum dopravnej nehody, resp. bez ohľadu na to, kedy sa žalobca
dozvedel o dopravnej nehode a vzniku škody poškodenému (k tomu napr. uznesenie Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 4Cdo 284/2010). Pohľadávka je tak pohľadávkou vznikajúcou zo zákonných dôvodov,
nie odvodenou a jediný spôsob, akým mohol žalobca uplatňovať túto pohľadávku, je cestou súdu,
keďže zák. č. 7/2005 Z. z. mu takúto možnosť neposkytuje. Pohľadávka vznikla až okamihom úhrady
poistného plnenia z garančného fondu ako uviedol on aj vyššie v žalobe, a to dňa 26.07.2010. Žalobca
považoval za nepravdivé tvrdenie žalovaného v replike, že pohľadávka žalobcu vznikla už 23.07.2009

(najmä ide o novotu použitú žalovaným v odvolacom konaní, keď v podanom odpore a na pojednávaní
dňa 07.04.2017 uvádzal ako moment vzniku pohľadávky deň dopravnej nehody, t. j. 15.07.2009) a
to preto, lebo podľa názoru žalovaného konala poisťovňa v mene a na účet žalovaného. Je pravdou,
že on vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na § 24 ods. 9 zák. č. 381/2001 Z. z., ale to
len z toho dôvodu, že žalovaný namietal v podanom odvolaní, že nakoľko on neuhradil škodu priamo

poškodenému, tak nie je prípustný jeho regres ako taký. Žalobca uviedol, že chcel tým zdôrazniť, že
jeho postihové právo nie je striktne viazané na to, že škodu poškodenému uhradí on, a že právo postihu
mu vzniká aj vtedy, keď škodu hoci aj omylom za nepoisteného škodcu hradil niektorý z jej členov. V
obochprípadochjepodstatnéto,žeškodabolaspôsobenáazatakútoškoduzodpovedáprevádzkovateľ
motorového vozidla bez poistenia zodpovednosti. To sa týka nielen prípadov, keď on poverí svojho člena

vybavením takejto škody, ale aj vtedy, ak niektorý z jej členov v domnienke existencie platnej poistnej
zmluvy, škodu vybaví sám vo svojom mene a na svoj účet, a následne žiada o refundáciu plnenia
od neho. V takom prípade sa ust. § 24 ods. 9 zák. č. 381/2001 Z. z. použije analogicky aj na tento
prípad, pretože v opačnom prípade by poškodený dostal náhradu škody nielen od jeho člena, ale aj
od neho samého, čo by bolo nelogické a v rozpore s účelom a funkciou poistného garančného fondu,

ktorý on spravuje. Z toho vyplýva, že on nemusí v každom prípade hradiť škodu z garančného fondu
priamo poškodenému, aby mu vzniklo právo postihu voči osobe, ktorá za spôsobenú škodu zodpovedá,
keď však škodu za neho vybavil člen kancelárie na základe poverenia alebo bez poverenia, vykonal
celý likvidačný proces poistnej udalosti ako je tomu v tomto prípade, tak až refundáciou vyplateného
plnenia vznikla mu pohľadávka voči osobe, ktorá škodu prevádzkou motorového vozidla spôsobila a

za ňu aj zodpovedá. Ďalej žalobca uviedol, že poistné plnenie neplnil poškodenému priamo on, ale
poisťovňa, nakoľko poisťovňa uhradila poistné plnenie s tým predpokladom, že existuje platná poistná
zmluva, čiže z toho je teda zrejmé, že v čase úhrady poistného plnenia priamo poškodenému, nemohla
poisťovňa konať v mene a na účet žalobcu ako uvádza žalovaný vo vyjadrení. On nemusí hradiť
priamo na účet poškodeného, pretože tak môže urobiť aj poisťovňa ako člen kancelárie, preto on

uviedol v podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného, že on je tak vo všeobecnosti oprávnený poveriť
poisťovňu vybavením škody. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalovaného vo vyjadrení, že on by mal tvrdiť,
že by v tomto konkrétnom prípade udelil poverenie poisťovni na výkon činnosti. Tak isto nie je ani
pravdivé tvrdenie žalovaného, že v čase úhrady plnenia poškodenému, by mala poisťovňa prejaviť vôľu
uhradiť škodu priamo poškodenému za neho, pretože v čase výplaty náhrady poškodenému, poisťovňa

vychádzalaztoho,žežalovanýbolriadnepoistenýprotizodpovednostizaškodyspôsobenejprevádzkou
motorového vozidla. V čase výplaty pre poškodeného tak poisťovňa nekonala svojvoľne, ale konala
tak s tým predpokladom, že existuje platná poistná zmluva. Avšak nakoľko sa dodatočne preukázalo,
že poistná zmluva na vozidlo úpadcu platná v čase dopravnej nehody nebola, tak v takom prípade
musel on poisťovni refundovať vyplatené plnenie, pretože poisťovňa logicky nebola zodpovednostným

poisťovateľom žalovaného. Súd prvej inštancie tak správne podľa názoru žalobcu uzavrel, že je úplne
irelevantné, či žalobca uhradil poškodenému poistné plnenie prostredníctvom poisťovne, alebo by tak
urobil priamo na účet poškodeného. Avšak dôležitý je moment vzniku jeho pohľadávky, a to je deň
refundácie vyplateného plnenia z garančného fondu.6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 380, § 379 C. s. p.) a napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.
7. Zákon č. 381/2001 Z. z. stanovil povinnosť každého vlastníka a prevádzkovateľa motorového
a nemotorového vozidla uzavrieť zmluvu na poistenie svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou vozidla a zároveň zriadil Slovenskú kanceláriu poisťovateľov, ktorá na základe § 20 ods. 2
písm. a/ spravuje poistný garančný fond, z ktorého sa poskytuje poistné plnenie v prípadoch uvedených
v § 24, § 24a, § 24b za škody spôsobené prevádzkou motorového a nemotorového vozidla.

8. Podľa § 24 ods. 2 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z. z., kancelária poskytuje z poistného garančného fondu
poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez

poistenia zodpovednosti.

9. Podľa § 24 ods. 7 vety prvej zák. č. 381/2001 Z. z., kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá
za škodu podľa odseku 2 písm. a/, b/, f/, a g/ na náhradu toho, čo za neho plnila.

10. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov ku správnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci. V danom prípade
žalovaný nesplnil svoju povinnosť uzatvoriť povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poškodený mohol svoje právo na náhradu škody uplatniť

proti škodcovi (§ 823 Občianskeho zákonníka a § 10 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z.) alebo priamo
proti poisťovateľovi, s ktorým škodca uzavrel povinné zmluvné poistenie (§ 15 zák. č. 381/2001 Z.
z.). Poškodený mohol tiež voči Slovenskej kancelárii poisťovateľov uplatniť právo na poistné plnenie
z poistného garančného fondu (§ 24 zák. č. 381/2001 Z. z.). Poškodený si uplatnil právo na náhradu
škody u poisťovni Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., ktorá mu škodu vyplatila v domnení, že žalovaný

má uzavretú poistnú zmluvu. Nakoľko poistná zmluva zanikla zo zákona pre neplatenie poistného,
žalobcavyplatiltejtopoisťovnizpoistnéhogarančnéhofondupožadovanúsumu.Žalobcovivznikloprávo
na náhradu toho, čo plnila za žalovaného dňom, kedy vyplatila poistné plnenie za škodu spôsobenú
prevádzkoumotorovéhovozidla,zaktorúzodpovedalaosobabezpoisteniazodpovednosti,t.j.žalovaný.
Žalobca sa preto mohol domáhať vyplatenia finančných prostriedkov z poistného garančného fondu

proti žalovanému. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu prvej inštancie zodpovedá
kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 C.s.p., odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov a v
podstatných bodoch na ne odkazuje.

11. Odvolanie žalovaného odvolací súd nepovažoval za dôvodné.

12. Žalovaný v odvolaní k nároku žalobcu voči nemu z titulu priameho postihu (regresu) v odvolaní
namietal nesprávnu aplikáciu ust. § 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z. V súvislosti s ust. § 24 ods. 2
písm. b/ zák. č. 381/2001 Z. z. mal za to, že žalobca poskytuje plnenie za prevádzkovateľa, resp.
vodiča motorového vozidla, ktorý nemá v čase dopravnej nehody uzatvorené žiadne povinné zmluvné

poistenie, bez ohľadu na jej spätné stornovanie. Zmluva v čase dopravnej nehody bola evidovaná ako
platná. On bol v čase dopravnej nehody iba v omeškaní s platením poistenia.
Podľa odvolacieho súdu nebolo rozhodujúce, že zmluva v čase dopravnej nehody bola evidovaná
ako platná keď v konaní bolo nesporne preukázané, že poistná zmluva bola spoločnosťou Allianz
- Slovenská poisťovňa, a.s. spätne stornovaná k dátumu začiatku poistenia, t.j. k 04.05.2009 z

dôvodu nezaplatenia následného poistného. Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla na vozidlo EČV: ZA 140BL, prevádzkou ktorého bola škoda dňa 15.07.2009
spôsobená, nebolo preto platne uzatvorené ku dňu škodovej udalosti, keďže toto podľa § 9 ods. 4 zák.
č. 381/2001 Z. z. pre nezaplatenie poistného zaniklo. Z elektronickej komunikácie žalobcu s jednotlivými
poisťovňami vyplynulo, že žalovaný nemal v čase dopravnej nehody uzatvorené takéto poistenie ani

s inou poisťovňou. Tento preto v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by bol v čase dopravnej
nehody riadne poistený na povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou
motorového vozidla.13. Okrem toho žalovaný v odvolaní poukazoval na to, že poistné plnenie bolo poškodenému vyplatené
Allianz - Slovenskou poisťovňou, a. s. a nie žalobcom. V tejto súvislosti poukazoval aj na rozhodnutie
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/615/2015 (podľa tohto rozhodnutia žalobca v konaní neuzniesol

dôkazné bremeno a nepreukázal, že v súlade s ust. § 24 ods. 2 zák. č. 31/2001 Z. z. poskytol poistné
plnenie poškodenému, nárok žalobcu v zmysle § 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z. má charakter priameho
postihu(regresu),základomktoréhojeskutočnosť,žežalobcanahradilškoduzatoho,ktojumalnahradiť
a keďže v konaní nebol preukázaný právny vzťah medzi žalovanými 1/ a 2/ ako škodcami a poisťovňou,
ktorá škodu vyplatila bolo uplatnenie nároku žalobcu voči žalovaným z titulu priameho postihu (regresu)

nedôvodné).
K uvedenému odvolací súd v prvom rade uvádza, že s poukazom na ust. § 193 C. s. p. (ust. taxatívne
vymedzuje prípady kedy je súd viazaný inými rozhodnutiami) nebol viazaný iným rozhodnutím v
obdobnej veci. Napriek tomu dodáva, že ust. § 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z. sa týka nie náhrady toho,
čo kancelária (žalobca) plnila poškodenému ale náhrady toho, čo plnila za osobu zodpovednú podľa §
24 ods. 2 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z. z. a teda žalovaného. Aj preto na námietku žalovaného v odvolaní

neprihliadol.

14. Ďalej v odvolaní žalovaný poukazoval na to, že v prípade oprávnenosti nároku žalobcu z titulu
vyplatenia poistného Allianz - Slovenskej poisťovni, a. s. za žalovaného by bolo možné nárok žalobcu
v konkurze sp. zn. 2K 26/2009 uspokojiť iba na základe riadne prihlásenej podmienenej pohľadávky

formou prihlášky v zmysle § 28 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z. z.
Podľa § 28 zák. č. 7/2005 Z. z. účinného ku dňu 31.12.2011, veriteľ, ktorého pohľadávka voči úpadcovi
vznikla pred vyhlásením konkurzu, má v konkurze právo, aby jeho pohľadávka bola za podmienok
ustanoveným týmto zákonom uspokojená rozvrhom z výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho
konkurzu.Totoprávomusíbyťvkonkurzeriadneavčasuplatnenéprihláškou,inakpohľadávkunemožno

v konkurze uspokojiť a na práva z nej sa v konkurze neprihliada; to platí rovnako aj pre budúce
pohľadávky, ktoré sa uplatňujú prihláškou (ods. 1). V konkurze prihláškou uplatňujú pohľadávky aj
veriteliapohľadávok,ktorývznikjeviazanýnasplneniepodmienky(ďalejlen„podmienenápohľadávka“).
Uplatňovať práva z podmienenej pohľadávky však podmienený veriteľ v konkurze môže, až keď
správcovi preukáže vznik podmienenej pohľadávky, ak tento zákon neustanovuje inak (ods. 2). Ako

podmienené pohľadávky prihlasujú svoje budúce pohľadávky voči úpadcovi aj ručitelia, spoludlžníci
a záložcovia úpadcu, ako aj ďalšie osoby, ktorým vznikne po vyhlásení konkurzu pohľadávka voči
úpadcovi, ak budú za neho plniť záväzok. Ako podmienené pohľadávky prihlasujú svoje budúce
pohľadávky voči úpadcovi aj ďalšie osoby, ak to ustanovuje tento zákon.
Odvolací súd námietku žalovaného nepovažoval za dôvodnú a stotožnil sa s poukazovaním žalobcu

vo vyjadrení k odvolaniu v tom, že nakoľko pohľadávka vznikla až okamihom úhrady poistného plnenia
z garančného fondu je pohľadávkou originárnou a teda nie podmienenou a teda viazanou na splnenie
podmienky v zmysle ust. § 28 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z

15. Na ďalšie dôvody uvádzané žalovaným vo vyjadrení k odvolaniu odvolací súd neprihliadol nakoľko

je viazaný nielen rozsahom odvolania, ale i konkrétnymi dôvodmi, ktoré odvolateľ vymedzil v zákonom
stanovenej lehote na podanie tohto opravného prostriedku (§ 380 ods. 1 v spojení s § 365 ods. 3 C. s.
p.) to znamená, že vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia posudzuje (takmer výlučne) z dôvodov
označených odvolateľom. Tieto námietky boli podané žalovaným po uplynutí lehoty na odvolanie (§ 362
ods. 1 C. s. p.) nakoľko rozhodnutie okresného súdu bolo žalovanému doručené dňa 07.07.2017 avšak

vyjadrenie bolo podané až dňa 25.10.2017.

16. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a to vrátane
výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalobca a to v celom rozsahu, preto
mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady týchto
trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia
(§ 262 ods. 2 C. s. p.).

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).