Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 27, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/350/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107231221
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3107231221.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcov 1/ A., zastúpeného L., 2/ J.,
3/ C., 4/ T., žalobcovia 3/ - 4/ zastúpení J. proti žalovaným 1/ N., zastúpenému J., 2/ L., o určenie, že
nehnuteľnosť patrí do dedičstva, na odvolanie žalobcov 1/ - 4/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
zo dňa 10. februára 2017, č.k. 26C/73/2007-393, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1/, 2/ m a j ú proti žalobcom 1/ až 4/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom zamietol žalobu a žalovaným 1/, 2/ priznal právo proti žalobcom
1/ - 4/ na náhradu trov konania vo výške 100 %. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pôvodná
žalobkyňa J. R. sa podanou žalobou domáhala zrušenia kúpnej zmluvy zo dňa 13.07.2006, ktorú

ako predávajúca uzavrela so žalovaným 1/ ako kupujúcim, predmetom ktorej bol dvojizbový byt s
príslušenstvom na F. ulici v A. z dôvodu, že žalovaný jej nevyplatil kúpnu cenu bytu 250.000,- Sk a
neboli tak splnené predpoklady platnosti zmluvy v zmysle § 588 Občianskeho zákonníka. Na návrh
pôvodnej žalobkyne súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby svojím uznesením zo dňa 11.06.2008,
č.k. 26C/73/2007-30 tak, že žalobkyňa sa domáha určenia, že kúpna zmluva zo dňa
13.07.2006, predmetom ktorej bola kúpa bytu č. XX na R. poschodí bytového domu na Ulici F. XXXX/

XX, A. a spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach, spoločných zariadenia domu a na parc. č.
XXX v k.ú. S., zapísaných na LV č. XXXX, je neplatná. V priebehu konania pôvodná
žalobkyňa J. R. dňa XX.XX.XXXX zomrela a do jej práv ako žalobkyne vstúpili jej dedičia žalobcovia
1/ až 4/. Po opakovaných zmenách žalobného petitu sa žalobcovia 1/ až 4/ domáhali
určenia, že predmetný byt č. XX na R. poschodí bytového domu A., F. ulica, súpisné číslo
XXXX, orientačné číslo XX, spolu so spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach a zariadeniach
bytového domu a spoluvlastníckym podielom pozemku parc. č. XXX v k.ú. S., na ktorej je bytový dom

vedený, je neplatná. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia preukázali naliehavý právny záujem
na podanej určovacej žalobe, ktorý bol daný tým, že bez takéhoto určenia sa žalobcovia inak účinne
nemôžu domôcť ochrany svojho dedičského práva, ich právne postavenie vo vzťahu k predmetným
nehnuteľnostiam by bolo neisté.

2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že dňa 13.07.2006 bola medzi

právnou predchodkyňou žalobcov J. R. ako predávajúcou a jej synom žalovaným 1/ ako kupujúcim
uzatvorená kúpna zmluva, ktorej predmetom bol prevod sporných nehnuteľností (špecifikovaných v
bode 1 tohto odôvodnenia) na kupujúceho - žalovaného 1/ za dohodnutú kúpnu cenu 250.000,- Sk. Vbode IV. kúpnej zmluvy je uvedené, že kupujúci zaplatil predávajúcej dohodnutú kúpnu cenu do rúk
predávajúcej pred podpísaním tejto zmluvy. Napriek uvedenému žalovaný 1/ predávajúcej kúpnu cenu
nevyplatil. Právna predchodkyňa žalobcov tvrdila, že nechcela uzatvoriť kúpnu zmluvu, pri jej uzatvorení

bola žalovaným 1/ uvedená do omylu. Tvrdila, že sa uspokojila s jeho konštatovaním, že zmluva je
vyhotovená v zmysle predchádzajúcej dohody v tom zmysle, že v tejto je uvedená trhová cena za
nehnuteľnosť za účelom vyplatenia z nej jej druhého syna a brata žalovaného 1/, a že
súčasne táto obsahuje aj zriadenie vecného bremena, a to doživotného užívania predmetného bytu v jej
prospech. Keďže kúpna cena jej nebola vyplatená, oznámila žalovanému 1/ listom zo dňa 03.10.2007,

že chce zrušiť kúpnu zmluvu. Žalovaný 1/ na uvedené nereagoval. Právna predchodkyňa
žalobcov sa domnievala, že podaním zo dňa 03.10.2007, označeným ako návrh na zrušenie kúpnej
zmluvy - mediáciou, od kúpnej zmluvy odstúpila. Okrem toho zmluvu považovala za neplatnú pre nátlak
zo strany žalovaného 1/ a pre rozpor s dobrými mravmi. Jej právni nástupcovia sa domnievali, že
predávajúca zmluvu uzatvorila v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, keďže vplyvom správania
žalobcu 1/ sa bála, že by mohla prísť o byt. To, že zmluva bola uzatvorená za nápadne nevýhodných

podmienok, vyplývalo, podľa nich, z toho, že pri trhovej cene bytu v tom čase 2.000.000,- Sk, byt mal byť
podľa zmluvy odkúpený žalovaným 1/ za 250.000,- Sk. Keďže žalovaný za byt neuhradil kúpnu cenu,
podľa žalobcov vznikol hrubý nepomer medzi tým, čo poskytla predávajúca k tomu, čo mal a neposkytol
žalovaný 1/. I fakt, že žalovaný 1/ dal vypracovať kúpnu zmluvu s tým, že kúpna cena sa vyplatí pred jej
podpisom a následne žalovaný 1/ v súdnom spore potvrdil, že kúpnu cenu nevyplatil a túto ani

pod ťarchou sporu nevyplatil, je podľa žalobcov porušenie dobrých mravov. Podľa žalobcov žalovaný 1/
pri uzatváraní predmetnej kúpnej zmluvy naplnil podstatu zneužitia práva - šikanózneho výkonu práva.
Dôkazné bremeno na preukázanie uvedených skutočností zaťažovalo žalobcov.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že k prevodu sporných nehnuteľností došlo na základe kúpnej

zmluvy, ktorú žalobcovia z viacerých dôvodov považovali za neplatnú a ich právna predchodkyňa od
kúpnej zmluvy platne odstúpila. Za prejav vôle odstúpiť od kúpnej zmluvy ich právnou predchodkyňou
považovali návrh na zrušenie kúpnej zmluvy - mediáciou zo dňa 03.10.2007. Uviedol, že všeobecná
zásada o rešpektovaní a dodržiavaní uzavretých zmlúv je prelomená výnimočným ustanovením, ktoré
formuluje oprávnenie účastníka zmluvy odstúpiť od tejto zmluvy v prípadoch, v ktorých to v hypotéze

právnej normy predvída zákon, alebo keď sa na tom účastníci zmluvy vopred dohodli. Odstúpenie od
zmluvy je spravidla jednostranným právnym úkonom účastníka zmluvy, na platnosť a účinnosť ktorého
sa vyžaduje splnenie všetkých náležitostí ako pri iných prejavoch vôle. Nemožno však vylúčiť, aby sa
účastníci dohodli na odstúpení od zmluvy aj vtedy, keď to zákon neustanovuje, alebo keď sa o tom
vopred nedohodli. Vychádza sa z toho, že takúto dohodu účastníkov o odstúpení od zmluvy zákon

nezakazuje, a preto je prípustná. Ak dôjde k platnému (účinnému) odstúpeniu od zmluvy, zmluva sa od
začiatku zrušuje. Odstúpiť možno iba od zmluvy, ktorá bola platne uzavretá, a preto len takú zmluvu
možno zrušiť odstúpením od nej. Právny predpis môže určiť, alebo účastníci zmluvy sa môžu dohodnúť
na inom zrušení zmluvy, než od jej začiatku. Zrušenie zmluvy je predpokladom na použitie pravidla
obsiahnutého v § 457 Občianskeho zákonníka. Oprávnenie odstúpiť od zmluvy má aj účastník, ktorý

ju uzavrel v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. V tomto ustanovení nie
je obsiahnutá definícia tiesne, a preto obsah pojmu tieseň sformulovala predovšetkým súdna prax.
Za tieseň sa považujú také hospodárske, sociálne alebo obdobné pomery osoby, v ktorých sa ocitla
z objektívnych príčin, a ktoré na ňu pôsobia tak, že prejaví vôľu uzavrieť zmluvu aj v prípade, keď
by v tiesni nebola, zmluvu by neuzavrela. Právne je bezvýznamné, kto alebo čo vyvolalo tieseň a nie

je rozhodujúce ani to, že tieseň vyvolal druhý účastník zmluvy. Treba však zdôrazniť, že tieseň musí
existovať v okamihu uzavretia zmluvy (jej platnosti a účinnosti). Kumulatívnou požiadavkou zákona na
realizáciu oprávnenia odstúpiť od zmluvy sú nápadne nevýhodné podmienky, za ktorých bola zmluva
uzavretá. Nápadnú nevýhodnosť podmienok treba skúmať v každom jednotlivom prípade osobitne a
prihliadnuť najmä na to, aké plnenie sa stáva povinnosťou pre účastníka, ktorý koná v tiesni a na aké

plneniemátentoúčastníkzmluvyprávo.Akjemedzitýmitoplneniamizjavnýhodnotovýnepomer,možno
usúdiť, že v okamihu uzavretia zmluvy existovali nápadne nevýhodné podmienky. Odstúpenie
od zmluvy je jednostranný právny úkon, ktorý prislúcha len dotknutému účastníkovi zmluvy a je
adresovaný druhej zmluvnej strane. Platným odstúpením od zmluvy dochádza k jej zrušeniu ex tunc.

4. Posúdením návrhu na zrušenie kúpnej zmluvy - mediáciou zo dňa 03.10.2007 dospel súd prvej
inštancie k záveru, že toto podanie mediátora nemožno považovať za riadne odstúpenie od zmluvy,
pretože predmetné podanie neobsahuje prejav vôle právnej predchodkyne žalobcov odstúpiť od kúpnej
zmluvy. Z textu listu je zrejmé, že menovaná chce uvedenú zmluvu zrušiť v budúcnosti, čoho dôkazom jeaj to, že za týmto účelom sa má žalovaný 1/ dostaviť do kancelárie mediátora. Z tohto dôvodu dospel súd
k záveru, že právna predchodkyňa žalobcov platne neodstúpila od kúpnej zmluvy zo dňa 13.07.2006,
a preto je potrebné posúdiť dôvody neplatnosti kúpnej zmluvy, na ktoré v spore poukázala pôvodná

žalobkyňa a aj jej právni nástupcovia.

5. Jedným z dôvodov, pre ktorý žalobcovia považovali kúpnu zmluvu za neplatnú, bola podľa nich
skutočnosť, že žalovaný 1/ uviedol predávajúcu do omylu, pričom ona bez faktického
prečítania zmluvy sa uspokojila s jeho konštatovaním, že zmluva je vyhotovená podľa predchádzajúcej

dohody medzi účastníkmi v tom zmysle, že v tejto je uvedená trhová cena za nehnuteľnosť za účelom
vyplatenia z nej jej druhého syna (brata žalovaného 1/) s tým, že súčasne táto obsahuje aj zriadenie
vecného bremena, a to doživotného užívania predmetného bytu v jej prospech.
Tvrdenie pôvodnej žalobkyne o tom, že bola uvedená žalovaným do omylu, nemal súd
prvej inštancie v spore žiadnym spôsobom preukázané. Pôvodná žalobkyňa vôbec v spore neuviedla,
ako sa mali podľa nej so žalovaným 1/ konkrétne dohodnúť ohľadne kúpnej ceny, len uviedla, že sa

dohodli na trhovej cene prevádzaných nehnuteľností. Tomuto tvrdeniu pôvodnej žalobkyne
súd prvej inštancie neuveril i vzhľadom k tomu, že so žalovaným 1/ a jeho manželkou ako kupujúcimi
už dňa 28.12.2005 uzatvorila kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol rovnako prevod predmetného bytu,
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a aj spoluvlastnícky
podiel k pozemku, a to rovnako za kúpnu cenu 250.000,- Sk.

6. Žalobcovia namietali neplatnosť kúpnej zmluvy aj pre jej rozpor s dobrými mravmi, ktorý videli vo
výške kúpnej ceny 250.000,- Sk (cca 8.300 Eur), čo je zhruba 100 Eur za m2 rozlohy bytu. Jednalo sa
o kúpnu cenu nepomerne nízku oproti kúpnym cenám obdobných bytov v danom mieste a čase. Podľa
štatistiky NBS v roku 2006 v trenčianskom kraji sa cena bytu pohybovala od 400 Eur do 500 Eur za m2.

Navyše žalovaný nikdy matke kúpnu cenu nevyplatil, čo sám potvrdil vo svojej výpovedi dňa 20.08.2008,
kedy uviedol, že kúpnu cenu 250.000,- Sk matke nevyplatil a túto jej vyplatí na jej výzvu.

7. Súd prvej inštancie dôvodil, že v danej veci išlo o kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod
nehnuteľnosti, uzatvorenú medzi blízkymi osobami, a to medzi matkou a jej synom (žalovaným 1/),

pričom tento právny úkon len vzhľadom na nízku dojednanú kúpnu cenu 250.000,- Sk nemožno
nepovažovať za neplatný. Navyše uzavretá kúpna zmluva obsahuje podstatné náležitosti (dohoda o
predmetekúpyadohodaokúpnejcene).Pokiaľideovýškukúpnejceny,tájevovšeobecnostistanovená
predovšetkým dohodou a účastníci kúpnej zmluvy, títo v zásade nie sú obmedzovaní v dojednaní výšky
kúpnej ceny okrem prípadov, na ktoré sa vzťahuje cenová regulácia upravená cenovým predpisom.

Môžu si preto dojednať cenu, ktorá sa odchyľuje od obvyklej (trhovej) ceny. Neprimerane nízka cena
sama osebe nemôže viesť k neplatnosti právneho úkonu z dôvodu rozporu s dobrými mravmi podľa §
39 Občianskeho zákonníka. V danom prípade sa účastníci zmluvy dohodli na kúpnej cene 250.000,- Sk,
pričom súd prvej inštancie dospel k názoru, že v dohodnutej kúpnej cene za prevádzanú
nehnuteľnosť bola matkou zohľadnená dlhoročná a obetavá starostlivosť žalovaného 1/ o ňu, čo je v

súlade s dobrými mravmi. Starostlivosť žalovaného 1/ o pôvodnú žalobkyňu je zrejmá z výpovede jej
sestry Q. C., ktorá uviedla, že v roku 2006 mala jej sestra dobré vzťahy so žalovaným 1/. Tento sa o ňu
riadne staral, nosil jej nákupy, trávila u neho sviatky. I svedkyňa P. Q. uviedla, že pôvodnú žalobkyňu raz
do týždňa navštevoval žalovaný 1/, chodieval za ňou s taškami. Žalovaný 1/ zabezpečoval starostlivosť
o svoju matku, pravidelne ju navštevoval, robil jej nákupy. I zo správy Fyziatr. - rehab. oddelenia zo dňa

16.11.2006 je zrejmé, že pôvodná žalobkyňa bývala v dvojizbovom byte so synom A., ktorý
bol nezamestnaný a staral sa o ňu nespoľahlivo. Vo všetkom jej pomáhal syn N.. Taktiež zo žiadosti o
poskytnutie sociálnej pomoci pôvodnej žalobkyne zo dňa 22.08.2007 je zrejmé, že osobou, ktorej sa má
podať správa o vážnom ochorení alebo úmrtí žiadateľa, ak bude do ústavu prijatý, je N. S. - žalovaný 1/.
Pôvodná žalobkyňa na pojednávaní dňa 20.08.2008 poukázala na to, že žalovaný vždy, keď

potrebuje, jej poskytne peniaze, ktoré má u neho schované. I z uvedeného možno vyvodiť, že vzťahy
medzi pôvodnou žalobkyňou a žalovaným 1/ boli dobré, pôvodná žalobkyňa svojmu synovi dôverovala a
navyše žalovaný 1/ ju i po prevode vlastníctva bytu nechal bývať v spornom byte, pričom od nej nežiadal
nájomné. Takéto správanie žalovaného 1/ vôbec nekorešponduje s tvrdeniami žalobcov o
motíve žalovaného 1/ uzatvoriť so svojou matkou kúpnu zmluvu, aby sa na jej úkor obohatil. Vzhľadom

na uvedené má súd za to, že kúpna cena 250.000,- Sk bola dohodnutá predovšetkým s ohľadom na
dobré príbuzenské vzťahy medzi kupujúcim a predávajúcou, a preto dospel k záveru, že dohodnutá
výška kúpnej ceny nie je v rozpore s dobrými mravmi a z tohto dôvodu nepovažoval súd kúpnu zmluvu
za neplatnú.8. Žalobcovia v spore taktiež tvrdili, že žalobkyňa uzatvorila kúpnu zmluvu pod nátlakom,
pretože žalovaný 1/ na ňu vyvíjal psychický nátlak. Žalobcovia však žiadnym spôsobom nešpecifikovali,

v čom konkrétne mal spočívať nátlak žalovaného 1/ na predávajúcu a ani kedy k nemu
malo dôjsť. Vzhľadom na uvedené nebolo v spore preukázané, že by právna predchodkyňa žalobcov pri
uzatváraní kúpnej zmluvy konala pod nátlakom žalovaného 1/, čím nezistil ani dôvod neplatnosti
kúpnej zmluvy podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia v spore poukazovali na ďalšie
konanie žalovaného 1/, ktorý mal pôvodnú žalobkyňu zastrašovať, vyvíjať na ňu nátlak, aby

predmetnú žalobu zobrala späť, kvôli čomu na neho podala trestné oznámenie. Z
vyšetrovacieho spisu je zrejmé, že sa malo jednať o konanie žalovaného 1/, ktorého sa mal dopustiť dňa
24.07.2008, pričom toto konanie žalovaného 1/ i v prípade, že by bolo preukázané, nemohlo mať vplyv
na platnosť kúpnej zmluvy, uzatvorenej dňa 13.07.2006.

9. Žalobcovia v spore tvrdili, že ich právna predchodkyňa uzatvorila kúpnu zmluvu v

tiesni a za nápadne nevýchodných podmienok, keďže vplyvom správania žalobcu 1/ sa bála, že by
mohla prísť o byt, teda konala v tiesni, pričom to, že zmluva je uzatvorená za nápadne nevýhodných
podmienok, vyplývalo z toho, že pri trhovej cene bytu v tom čase 2.000.000,- Sk byt mal
byť podľa zmluvy odkúpený žalovaným za 250.000,- Sk. V tejto súvislosti je potrebné znova uviesť, že
tieseň musí existovať v okamihu uzavretia zmluvy a kumulatívnou požiadavkou zákona na

realizáciu oprávnenia odstúpiť od zmluvy sú nápadne nevýhodné podmienky, za ktorých bola zmluva
uzavretá. Z vykonaného dokazovania nemal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca 1/ požíval v
čase uzatvorenia kúpnej zmluvy alkoholické nápoje, čo vyplynulo z vyjadrenia žalovaného 1/, ktorý
uviedol, že sa o správanie žalobcu 1/ veľmi nezaujímal, žalobkyňa mu niekedy v marci, apríli 2006
uviedla, že žalobca 1/ už nepije. I svedkyňa P. Q., ktorá bola susedou pôvodnej

žalobkyne a žalobcu 1/ od roku 2003, uviedla, že nikdy nevidela žalobcu 1/ opitého. Z uvedeného
nemal súd preukázané, že pôvodná žalobkyňa uzatvárala kúpnu zmluvu v tiesni a rovnako tak, ako
už bolo uvedené, nemal preukázanú ani kumulatívnu požiadavku nápadne nevýhodných podmienok,
keď sa so žalovaným 1/ dohodli na kúpnej cene 250.000,- Sk. Navyše súd prvej inštancie zdôraznil,
že uzatvorenie zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok nie je dôvodom neplatnosti kúpnej

zmluvy, ale dôvodom na odstúpenie od zmluvy. V predmetnom spore súd prvej inštancie však nezistil,
že by právna predchodkyňa žalobcov platne odstúpila od kúpnej zmluvy zo dňa 13.07.2006.

10. Žalobcovia v spore tvrdili, že u ich právnej predchodkyne existovali závažné ochorenia, ktoré mohli
mať podstatný vplyv na jej rozpoznávacie schopnosti a k tomu, že menovaná pri podpise

spornej kúpnej zmluvy mohla konať v omyle, a že žalovaný 1/ mohol využiť jej nepriaznivý zdravotný
stav k podpisu zmluvy a konať tak v rozpore s dobrými mravmi. Na preukázanie
uvedených skutočností bolo v spore nariadené znalecké dokazovanie na posúdenie zdravotného stavu
právnej predchodkyne žalobcov. Zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria č. XXX/XXXX zo dňa 27.09.2015 je zrejmé, že u nebohej J. R. sa nezistili žiadne

také zreteľahodné dôsledky ochorení, ktorými by trpela, ktoré spôsobili taký rozvrat psychických funkcií,
že v dobe podpísania kúpnej zmluvy nebola schopná adekvátne chápať a posudzovať svoje konanie a
robiť so znalosťou veci závažné rozhodnutia s uvedomovanou evidenciou dôsledkov takýchto svojich
krokov. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie nezistil, že by právna predchodkyňa
žalobcov nemala dňa 13.07.2006, t. j. v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, spôsobilosť na právne úkony,

a teda nezistil dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy podľa § 38 Občianskeho zákonníka.

11. Žalobcovia poukázali na hrubý nepomer medzi plnením jednej zmluvnej strany k tomu, čo
poskytla druhá strana, ktorý v spojitosti s ďalšími okolnosťami naplnil znaky konania v rozpore s dobrými
mravmi. Za tieto okolnosti považovali konanie žalovaného 1/, ktorý nechal vypracovať kúpnu zmluvu s

textom o vyplatení kúpnej ceny pred jej podpisom, pričom k vyplateniu kúpnej ceny nedošlo, ktorý po
celý čas súdneho konania deklaroval, že byt potrebuje na bývanie pre svojho syna a v roku 2016
ho predal tretej osobe. Pre jeho správanie, pre ktoré poručiteľka podala na neho trestné oznámenie za
to, že tento ju slovne napadol, že nech žalobu vezme späť, že súdne konanie bude naťahovať až do jej
smrti, čím na ňu vyvíjal neprimeraný nátlak. Tvrdili, že žalovaný 1/ od matky vylákal byt, o túto

sa v jej starobe a chorobe nestaral, tejto neposkytol zaopatrenie, čím jej neposkytol žiadnu protihodnotu
za nadobudnutie bytu a jediným jeho motívom bolo sa na úkor poručiteľky - matky, obohatiť.12. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že pôvodná žalobkyňa na pojednávaní dňa 20.08.2008
spresnila, že keď v minulosti oslovila žalovaného 1/, aby niečo s bytom urobili z dôvodu, aby oň
neprišla, nechcela, aby sa k bytu dostal žalobca 1/. Z uvedeného možno vyvodiť, že to bola práve

právna predchodkyňa žalobcov, ktorá iniciovala uzatvorenie kúpnej zmluvy a nie žalovaný 1/. Právna
predchodkyňa žalobcov dokonca uzatvorila so žalovaným 1/ dve kúpne zmluvy, prvú dňa
28.12.2005 a druhú 13.07.2006 a k uzatvoreniu týchto zmlúv ju neviedlo konanie žalovaného 1/, ale
naopak správanie žalobcu 1/, ktorý v minulosti požíval alkoholické nápoje, kvôli čomu sa
právna predchodkyňa žalobcov bála, že by mohla prísť o svoj byt. Žalovaný 1/ sa na

základe kúpnej zmluvy zo dňa 13.07.2006 stal výlučným vlastníkom prevádzaných nehnuteľností. Byt vo
vlastníctve žalovaného 1/ až do svojej smrti užívala právna predchodkyňa žalobcov, pričom
žalovaný 1/ ju v užívaní bytu neobmedzoval, ani od nej nájomné nežiadal. O svoju matku prejavoval
riadny záujem, navštevoval ju, robil jej nákupy, táto u neho trávila sviatky, čo bolo zistené z výpovedí
svedkýň P. Q. a Q. C.. Vzhľadom na uvedené tvrdenia žalobcov o tom, že žalovaný 1/ od matky
vylákal byt, o túto sa v jej starobe a chorobe nestaral, tejto neposkytol zaopatrenie, čím jej neposkytol

žiadnu protihodnotu za nadobudnutie bytu, považoval súd prvej inštancie za nepravdivé a účelové. Čo
sa týka vyplatenia kúpnej ceny právnej predchodkyni žalobcov, v spore bolo zistené, že kúpna cena jej
skutočne nebola žalovaným 1/ vyplatená aj napriek zneniu zmluvy o tom, že kúpna cena bola vyplatená
do rúk predávajúcej pred podpísaním kúpnej zmluvy. Žalovaný 1/ uviedol, že sumu 250.000,- Sk právnej
predchodkyni žalobcov nevyplatil, túto má doma riadne pripravenú, a keď ho vyzve, peniaze jej ihneď

uhradí. I samotná právna predchodkyňa žalobcov v spore potvrdila, že žalovaný vždy, keď
potrebuje, jej poskytne peniaze, ktoré má u neho schované. Počas sporu nebolo zistené, že by právna
predchodkyňa žalobcov žalovaného 1/ vyzvala na úhradu kúpnej ceny. Z uvedeného možno vyvodiť,
že skutočnosť, že žalovaný 1/ mal u seba kúpnu cenu za byt, nebolo v rozpore so záujmami právnej
predchodkyne žalobcov, naopak, uvedené bolo pochopiteľné a mohlo prameniť z jej strachu, aby o tieto

peniaze pre správanie žalobcu 1/ neprišla.

13. Žalobcovia v spore poukazovali na skutočnosť, že žalovaný 1/ ani pod tlakom súdneho sporu
pôvodnej žalobkyni kúpnu cenu nevyplatil. Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom
sporu nebolo zaplatenie kúpnej ceny, takže žalovaný 1/ ani pod ťarchou tohto sporu nemal na to dôvod.

14. K tvrdeniu žalobcov o tom, že žalovaný 1/ po celý čas súdneho konania deklaroval, že byt
potrebuje na bývanie pre svojho syna a v roku 2016 ho predal tretej osobe, súd prvej inštancie uviedol, že
žalovaný 1/ bol vlastníkom bytu od roku 2006. Napriek uvedenému byt nemohol užívať, pretože pôvodne
byt užívala jeho matka a žalobca 1/. Po smrti pôvodnej žalobkyne byt naďalej užíval a užíva žalobca 1/

a z tohto dôvodu je zrejmé, že žalovaný 1/ viac ako 10 rokov nemohol užívať svoje vlastníctvo, nemohol
tento byt ani poskytnúť svojmu synovi, a preto sa mu nemožno čudovať, že predmetný byt predal inej
osobe.

15. Taktiež žalobcovia poukázali na správanie žalovaného 1/, pre ktoré poručiteľka podala na neho

trestné oznámenie za to, že tento ju slovne napadol, nech žalobu vezme späť, že súdne
konanie bude naťahovať až do jej smrti, čím na ňu vyvíjal neprimeraný nátlak, k tejto
argumentácii žalobcov súd uvádza, že takéto konanie žalovaného v spore vôbec nebolo preukázané.
Vzhľadom na uvedené súd nezistil hrubý nepomer medzi plnením jednej zmluvnej strany k tomu, čo
poskytla druhá strana, ktorý v spojitosti s ďalšími okolnosťami naplnil znaky konania v rozpore s dobrými

mravmi. Rovnako nebolo zistené zneužitie práva zo strany žalovaného 1/ pri uzatváraní kúpnej zmluvy
zo dňa 13.07.2006.

16. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu proti žalovanému 1/ a žalovanému 2/ ako nedôvodnú
zamietol,nakoľkonebolizistenédôvodyneplatnostikúpnejzmluvyzodňa13.07.2006,anikúpnejzmluvy

zo dňa 07.06.2016 a ani platné odstúpenie pôvodnej žalobkyne od kúpnej zmluvy zo dňa 13.07.2006.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 37 ods. 1, § 38, § 39, § 48, §49, § 49a, § 588,
Občianskeho zákonníka, § 137 CSP, o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP.

17.Protitomutorozsudkuvzákonomstanovenejlehotepodalodvolaniežalobca1/ažalobcovia2/,3/,4/.

18. Žalobca 1/ sa podaným odvolaním domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
f), h) CSP. Mal za to, že rozsudok súdu prvej inštancie je zmätočný a nepreskúmateľný. Tvrdil, že súdprvej inštancie sa nevysporiadal so všetkými námietkami, ktoré počas konania boli opakovane vznesené
ohľadom neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 13.07.2006. Počas celého konania poukazovali žalobcovia
na to, že predmetná kúpna zmluva je neplatná, a to buď z dôvodu jej zrušenia odstúpením od zmluvy,

resp. z dôvodu, že ju považovali za absolútne neplatnú. Domáhali sa preto, aby
súd jednak preskúmal platnosť zmluvy z dôvodu odstúpenia v zmysle § 49, keď mal za to, že pôvodná
žalobkyňa J. R. od kúpnej zmluvy zo dňa 13.07.2006 odstúpila z dôvodu, že ju uzatvorila v tiesni
a za nápadne nevýhodných podmienok. Zároveň poukazoval na skutočnosť, že sporná zmluva bola
podpísaná v rozpore s dobrými mravmi. Zdôraznil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného

dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadom toho, či on v minulosti
nadmieru požíval, resp. nepožíval alkoholické nápoje, a či teda nebohá matka mohla uzatvoriť spornú
kúpnu zmluvu v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Poukazoval na skutočnosť, že súd na
jednej strane v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy nadmieru
pil alkohol a na druhej strane uvádza, že táto skutočnosť nebola preukázaná. Zdôraznil tiež, že pôvodná
žalobkyňa pri svojom výsluchu dňa 20.08.2008 jednoznačne potvrdila, že požíval nadmieru alkoholické

nápoje, a preto sa bála, aby kvôli jeho správaniu neprišla o tento byt a žalovaný 1/ uviedol, že nebohá
matka ho požiadala o riešenie situácie s bytom kvôli požívaniu alkoholických nápojov jeho mladším
bratom - A. a tiež tvrdil, že nesúhlasí s tvrdeniami, že A. S. tri roky nepožíva alkoholické nápoje, nakoľko
pod vplyvom alkoholu rozbil v byte matky dve sklenené výplne dverí a v januári/februári 2006 taktiež
požíval alkoholické nápoje, vyhrážal sa jemu i jeho synovi zabitím, keď chcel žalobkyňu navštíviť. Nie je

preto zrejmé, prečo súd považoval za pravdivé tvrdenia žalovaného 1/, že pôvodná žalobkyňa
mu niekedy v marci/apríli 2006 uviedla, že žalobca v prvom rade už nepije. Vytýkal súdu prvej inštancie,
že nevzal do úvahy výpoveď žalobcu 2/, ktorý uviedol, že nebohá J. R. nikdy nechcela uzatvoriť kúpnu
zmluvu,alechcelalenriešiťsituáciusbytomvčase,keďžalobca1/požívalalkoholickénápoje.Poukázal
na svoju výpoveď, kde pripustil, že v minulosti pil a matka mala z neho strach, ako aj výpoveď svedkyne

Q. C., ktorá uviedla, že pôvodná žalobkyňa sa jej sťažovala, že požíva alkoholické nápoje. Svedkyňa P.
Q. tvrdila, že ho nikdy nevidela opitého. Napriek tomu súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca
1/ alkoholické nápoje nepožíval. Súd prvej inštancie preto dospel k nesprávnym skutkovým záverom
ohľadom toho, či kúpna zmluva bola alebo nebola uzatvorená v tiesni a za nápadne nevýhodných
podmienok. Trval na tom, že matka - pôvodná žalobkyňa zmluvu podpísala v tiesni, nakoľko mala obavy,

že o byt pre jeho správanie a pitie alkoholu môže prísť, čo bolo v konaní preukázané a potvrdila to
aj samotná pôvodná žalobkyňa, žalovaný 1/, ako i svedkovia. Táto skutočnosť nebola medzi stranami
sporná a je preto neprijateľné, aby súd dospel k diametrálne odlišnému skutkovému zisteniu. Nestotožnil
sa s názorom súdu prvej inštancie, že pôvodná žalobkyňa neurobila platné odstúpenie od zmluvy listom
zodňa03.10.2007,nakoľkosadomáhalazrušeniazmluvydobudúcna.Ztohtolistujezrejmé, že

pôvodná žalobkyňa poukázala na nedodržanie zmluvných podmienok a odstúpila od
kúpnej zmluvy zo dňa 13.07.2007. Pôvodná žalobkyňa 30.10.2007 podala žalobu o zrušenie kúpno-
predajnej zmluvy, čo je tiež možné považovať za odstúpenie od zmluvy, pričom pôvodná žalobkyňa
pri svojom výsluchu ustálila, že konala v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, nakoľko mala
dlhodobo strach zo správania syna A. pre jeho nadmerné pitie alkoholu. Súd prvej inštancie sa vôbec

nezaoberal tým, či žaloba zo dňa 30.10.2007 je odstúpením od zmluvy, len stroho konštatuje, že list zo
dňa 03.10.2007 nepovažuje za platné odstúpenie od zmluvy. Mal za to, že tieseň pôvodnej žalobkyne
bola jednoznačne preukázaná, mala strach z konania svojho syna - žalobcu 1/, nakoľko nepochybne
požíval v nadmernej miere alkoholické nápoje a pod vplyvom alkoholu bol agresívny a túto tieseň využil
žalovaný 1/ a dal jej podpísať kúpnu zmluvu za cenu 250.000,- Sk s tým, že v zmluve

je uvedené, že táto suma bola zaplatená pred podpisom zmluvy, ale bolo preukázané, že kúpnu cenu
nikdy nezaplatil. V tejto súvislosti je samotnú tieseň kvalifikovať, ako aj rozpor s dobrými mravmi a môže
teda vyvolať absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Žalovaný 1/ vedel o strachu svojej matky zo žalobcu
1/, tento jej strach, obavy, ako aj vyšší vek a zdravotné problémy využil a dal jej podpísať kúpnu zmluvu v
tiesni a za nápadne nízku kúpnu cenu, ktorú nikdy nevyplatil. V pochybnostiach o tom, či došlo

k platnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy, treba tieseň ako takú posudzovať aj v súvislosti s dobrými
mravmi a dôsledkami v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Otázkou porušenia dobrých mravov sa
súd nezaoberal dôsledne a jeho rozhodnutie v tejto súvislosti považuje za predčasné a nepresvedčivé.
Nebolo sporné, že kúpnu zmluvu pôvodná žalobkyňa uzavrela so žalovaným 1/ so zriadením vecného
bremena, práva doživotného a bezplatného užívania, čo nespochybnil ani žalovaný 1/, avšak vecné

bremeno nie je v zmluve uvedené, čo tiež považuje za porušenie dobrých mravov z jeho
strany, keď nedodržal podmienky pôvodnej žalobkyne. Pôvodná žalobkyňa tiež deklarovala, že žiadala
od žalovaného 1/, aby vyplatil z bytu mladšieho brata A., alebo mu zabezpečil byt, čo žalovaný
1/ nikdy nerešpektoval, ani nesplnil. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že kúpna zmluvanebola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi a je absolútne neplatná, a že nebol preukázaný šikanózny
výkon práva zo strany žalovaného 1/. V tomto smere súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil.
Poukazoval na nízku kúpnu cenu oproti kúpnym cenám obdobných bytov v danom mieste a čase. Naviac

žalovaný 1/ matke kúpnu cenu nikdy nevyplatil, čo potvrdil vo svojej výpovedí, a to ani
pod ťarchou súdneho konania. V tomto vidí hrubé porušenie dobrých mravov, keď žalovaný 1/ nemal
snahu kúpnu cenu matke vyplatiť a mal záujem sa na jej úkor obohatiť, a tým vznikol hrubý nepomer
medzi tým, čo mu poskytla predávajúca k tomu, čo mal a neposkytol kupujúci. Poukazoval na početnú
judikatúru a rozhodnutia súdov v tomto smere. Žalovaný 1/ pri uzatváraní kúpnej zmluvy naplnil podstatu

zneužitia práva - šikanózneho výkonu práva, ktorý smeruje k poškodeniu druhého účastníka zmluvného
vzťahu a je z hľadiska dobrých mravov neprípustný. Mal za to, že z vykonaného dokazovania
je možné ustáliť, že vôľou žalovaného 1/ nebolo nikdy uzatvoriť s poručiteľkou - svojou matkou kúpnu
zmluvu, zneužil tento inštitút kúpnej zmluvy, aby získal bezodplatne sporný byt.

19. Žalovaní 2/, 3/, 4/ v podanom odvolaní navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

zrušil a zmenil, prípadne vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedli, že konanie pred
súdom prvej inštancie vyznieva zmätočne a nie v rozsahu žalobného návrhu, súd prvej inštancie na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko žalobkyňa žiadala zrušenie kúpnej zmluvy - vyslovene
jej neexistencie, nie neplatnosť, ako súd prvej inštancie rozhodol. Pôvodná žalobkyňa, nebohá J. R.,

sa dovolávala zrušenia kúpnej zmluvy zo dňa 13.07.2006, uzatvorenej medzi ňou ako predávajúcou
a jej synom - žalovaným 1/ z dôvodu nevyplatenia kúpnej ceny vo výške 250.000,- Sk. Pokúšala sa
celú vec riešiť mimosúdne, cestou mediátora, ktorý doručil žalovanému 1/ list zo dňa 03.10.2007 s
tým, že dával návrh na zrušenie kúpnej zmluvy z dôvodu nesplnenia povinnosti vyplývajúcej z tejto
kúpnej zmluvy. Pôvodná žalobkyňa odstúpila od kúpnej zmluvy v zmysle § 517 a nasl. Občianskeho

zákonníka, nakoľko list mediátora naplnil po obsahovej stránke vôľu pôvodnej žalobkyne a išlo o
jednostranný právny úkon pôvodnej žalobkyne, ktorý možno považovať za odstúpenie od zmluvy zo dňa
13.07.2006 v spojení tiež s ust. § 48 Občianskeho zákonníka. Pôvodná žalobkyňa svoju vôľu prejavila
jednoznačne a bez pochybností, chcela zrušiť existenciu zmluvy, existenciu zápisu v
katastri nehnuteľností a robila k tomu patričné úkony v súlade so svojou vôľou. Iný záver, ako docielenie

zrušenia zmluvy z konania žalobkyne, nemožno vyvodiť. Nie je namieste konštatovanie súdu prvej
inštancie o tom, že odstupovať od kúpnej zmluvy, ktorá je neplatná, sa v zmysle zákonných ustanovení
nedá. Nesúhlasili s tým, že v čase, keď pôvodná žalobkyňa odstupovala od zmluvy, by predmetnú kúpnu
zmluvu považovala za neplatnú v zmysle, ako to súd prvej inštancie vo svojich záveroch konštatoval.
Mali za to, že k platnému odstúpeniu od zmluvy došlo i samotným návrhom, ktorý pôvodná žalobkyňa

podala, domáhala sa zrušenia kúpnej zmluvy z dôvodu nesplnenia si povinnosti, a to v zmysle § 517
Občianskeho zákonníka v spojení s § 48 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie sa nedostatočne
zaoberal tým, či došlo, alebo nedošlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, tak ako na
to pôvodná žalobkyňa poukazovala vo svojom žalobnom návrhu zo dňa 30.10.2007. Zastávali teda
názor, že pôvodná žalobkyňa sa úspešné dvakrát po sebe dovolala u žalovaného

1/ odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 13.07.2006, a to nielen listom zo dňa
03.10.2007, ale aj samotným žalobným návrhom zo dňa 30.10.2007, ktoré skutočnosti neboli žalovaným
1/aninamietané,anispornéanebolaspornáaniskutočnosť,žekvyplateniukúpnejcenynedošlo.Zákon
pri odstúpení od zmluvy nevyžaduje žiadne osobitné náležitosti odstúpenia od právneho úkonu, nie je
potrebné ani uvádzať dôvod odstúpenia. Súd mal výklad týchto právnych úkonov vykonať nielen podľa

ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je
v rozpore s jazykovým prejavom. Vôľou pôvodnej žalobkyne bezpochyby bolo zrušiť kúpnu zmluvu.
Pôvodná žalobkyňa sa konaním žalovaného 1/ cítila podvedená, uvedená do omylu, jeho konanie
považovala za v rozpore s dobrými mravmi, čo nevylučuje platnosť odstúpenia od zmluvy. To, že všetky
dotknuté strany považovali odstúpenie od zmluvy za platné, svedčí aj skutočnosť, že dňa 10.04.2015

zástupca žalovaného 1/ predložil návrh na mimosúdne ukončenie sporu a jeho úmysel vyrovnať sa s
ostatnými potencionálnymi dedičmi. Vytýkali súdu prvej inštancie, že sa zaoberal tým,
či kúpna zmluva medzi pôvodnou žalobkyňou a žalovaným 1/ je platná, ale nezaoberal sa platnosťou
odstúpenia od zmluvy, a to, že pôvodná žalobkyňa odstúpila od zmluvy z dôvodu nevyplatenia
kúpnej ceny. Súd prvej inštancie sa mal zaoberať aj otázkou a právnymi dôsledkami odstúpenia od

zmluvy, a či dôvod plnenia odpadol. Na základe odstúpenia od zmluvy došlo k zániku
zmluvy od počiatku v dôsledku čoho sa na zmluvu hľadí, akoby k jej uzavretiu nikdy nedošlo
a na vlastnícke právo prevodcu, akoby jeho prevod nikdy nenastal, vlastnícke právo sa automaticky
obnovuje. S uvedenými skutočnosťami sa súd prvej inštancie nezaoberal, pričom z úkonov pôvodnejžalobkyne možno vyvodiť jednoznačný záver, že sa domáhala ochrany na súde a vyslovenia dôvodnosti
zrušenia zmluvy z dôvodu nevyplatenia kúpnej ceny, jej vôľa smerovala v súlade s odstúpením od
zmluvy, aby došlo k vráteniu predmetu kúpy v zmysle príslušných zápisov v evidencii katastra, nakoľko

žalovaný 1/ dobrovoľne neposkytol súčinnosť pri zosúladení skutkového a právneho stavu. Pôvodná
žalobkyňa podporila svoju právnu argumentáciu tým, že sa celkom nestotožnila s výškou kúpnej ceny a
celkovým obsahom, odporovala jej skutočnej vôli, čo opísala vo svojej výpovedi a opisovala okolnosti, za
ktorých došlo k uzatvoreniu predmetnej kúpnej zmluvy, čím poukazovala na skutočnosti majúce základ
v dobrých mravoch, poctivosti a zneužívania postavenia jednotlivých strán. Tvrdili, že otázka odstúpenia

od zmluvy mala byť súdom prvej inštancie riešená ako predbežná otázka, čo z dokazovania
pred súdom prvej inštancie nevyplýva. Zastávali názor, že došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, i
žalovaný 1/ nenamietal odstúpenie od zmluvy. Vytýkali súdu prvej inštancie, že nevenoval patričnú
pozornosť skutočnosti, že nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny, na čo poukazovala i pôvodná žalobkyňa a
uznal, že zmluva je platná, pričom sa nevysporiadal s odstúpením od zmluvy. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie považujú za zmätočné. Vzniesli pochybnosť a námietku dobromyseľnosti konania žalovaného

1/ pri prevode sporných nehnuteľností na žalovaného 2/.

20. Žalovaný 1/ a pôvodne žalovaný 2/ (U. Y., s.r.o.) vo svojich písomných vyjadreniach k odvolaniam
žalobcov 1/ až 4/ uviedli, že navrhujú rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, nakoľko
je správny, zákonný a presvedčivý. Nesúhlasili s názorom žalobcov, že rozsudok je zmätočný, naopak,

ich odvolania vykazujú známky zmätočnosti, keď počas konania pred súdom prvej inštancie niekoľkokrát
účelovo menili svoju argumentáciu a v odvolacom konaní sa snažia navrhnúť a poukázať na ďalšie
skutočnosti. Súd prvej inštancie sa rozsiahlym spôsobom vysporiadal so všetkými tvrdeniami žalobcov
a dospel k správnemu záveru, že ich právna predchodkyňa platne od zmluvy neodstúpila. Uzatvorenie
zmluvy v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok nie je dôvodom neplatnosti kúpnej zmluvy, ale

dôvodom na odstúpenie od zmluvy a v predmetnom spore sa nepreukázalo, že by právna predchodkyňa
žalobcov od kúpnej zmluvy odstúpila. Zdôraznili, že neprimerane nízka cena sama osebe nemôže
viesť k neplatnosti právneho úkonu z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, ako poukazujú žalobcovi,
vzhľadom na dohodnutú kúpnu cenu 250.000,- Sk, pri ktorej matka
zohľadňovala dlhoročnú starostlivosť žalovaného 1/ o ňu. Súd prvej inštancie správne posúdil, že neboli

zistené dôvody neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 13.07.2006, ani kúpnej zmluvy zo dňa 07.06.2016, ani
platné odstúpenie pôvodnej žalobkyne od kúpnej zmluvy zo dňa 13.07.2006 a z týchto dôvodov žalobu
zamietol. Právna predchodkyňa žalobcov nikdy platne od kúpnej zmluvy neodstúpila. Žalobcovia sa
snažia navodiť existenciu údajného odstúpenia od zmluvy, pričom žiaden dôkaz o odstúpení od zmluvy
nepredložili. Mediátor, ako tretia osoba, nie je oprávnený na zastupovanie strán sporu, a pokiaľ ide o jeho

právne úkony, vystupuje ako osoba nestranná v snahe spor mimosúdne urovnať. Vo vzťahu k údajnému
nezaplateniu kúpnej ceny žalovaný 1/ uviedol, že táto bola v zmysle kúpnej zmluvy uhradená, hoci
neskôr si u neho tieto peniaze pôvodná žalobkyňa schovala, čo potvrdila samotná právna predchodkyňa
žalobcov. Kúpna cena bola riadne zaplatená v súlade s kúpnou zmluvou. O tejto skutočnosti svedčí i
skutočnosť, že žalovaného 1/ pôvodná žalobkyňa nikdy na úhradu kúpnej ceny nevyzvala, ani od zmluvy

neodstúpila.

21. Žalobca 1/ k odvolaniu žalobcov 2/ - 4/ uviedol, že k tomuto odvolaniu nemá výhrady a pripája sa k
jeho odôvodneniu a zotrváva na argumentoch svojho odvolania.

22. Žalovaní vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu 1/ uviedli, že ho považujú za
nedôvodné a účelové a podané zjavne len v záujme oddialenia právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie. V celom rozsahu súhlasil so skutkovými závermi, ako aj právnou argumentáciou súdu prvej
inštancie obsiahnutej v napadnutom rozsudku, ktorý považujú za správny a zákonný.
Navrhujú, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

23. Ďalšie písomné vyjadrenia v danej veci podané stranami sporu neboli.

24. Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 14.09.2017, č.k. 26C/73/2007-500 na návrh žalobcov
pripustil, aby do konania namiesto žalovaného 2/ U. Y., s.r.o., so sídlom C., C. XXX, IČO XX XXX XXX

vstúpil nový žalovaný 2/ L. W., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan SR, bytom A. - I., T. XXX/XX, a to s
poukazom na § 80 ods. 1, 2, 3 CSP.25. Krajský súd, ako súd odvolací, vo veci nariadil pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP, umožnil
žalovanému 2/ L. W. vyjadriť sa ako strane sporu v danej veci, oboznámil aktuálny list vlastníctva č.
XXX v k.ú. S. vedeného Okresným úradom A., katastrálny odbor, oboznámil jednostranné odstúpenie

od kúpnej zmluvy z č.l. 557 a 558, umožnil zástupkyni žalobcu 1/, zástupcovi žalovaného
1/ a žalovanému 1/ vyjadriť sa k podaným odvolaniam a po dôslednom preskúmaní danej veci podľa §
379 a § 380 CSP dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

26. V danej veci sa žalobcovia ako právni nástupcovia pôvodnej žalobkyne domáhali určenia, že byt č.
XXnaR.poschodíbytovéhodomuvA.,F. ulicaXXXX/XXaspoluvlastníckepodielynaspoločných
častiach a zariadeniach domu zapísaných na LV č. XXX a spoluvlastnícky podiel 80/2023 pozemku
parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 804 m2, zapísaných na LV č. XXXX v k.ú. S. patrí
dodedičstvapoichprávnejpredchodkyniJ.R..Vkonanípredsúdomprvejinštancienamietalineplatnosť
kúpnej zmluvy, na základe ktorej pôvodná žalobkyňa previedla predmetné nehnuteľnosti na žalovaného

1/ kúpnou zmluvou zo dňa 13.07.2006 s poukazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka
(nedostatok vôle), § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka (predávajúca bola osobou konajúcou v duševnej
poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou), § 39 Občianskeho zákonníka (právny úkon je
v rozpore s dobrými mravmi), § 49a Občianskeho zákonníka (pôvodná žalobkyňa - predávajúca urobila
právny úkon v omyle) a tvrdili, že pôvodná žalobkyňa od zmluvy odstúpila, nakoľko zmluvu uzavrela v

tiesni za nápadne nevýhodných podmienok (§ 49 Občianskeho zákonníka) a v odvolaní dôvodili i ust.
§ 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že z dôvodu nevyplatenia kúpnej ceny pôvodná žalobkyňa od
zmluvy odstúpila.

27. Na pojednávaní odvolacieho súdu sa žalobcovia 1/ až 4/ neustanovili, svoju neúčasť ospravedlnili,

žalobca 1/ zhoršeným zdravotným stavom, žalobcovia 2/, 3/, 4/ z dôvodu neodkladných pracovných
povinností.

28. Zástupkyňa žalobcu 1/ navrhovala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Konkrétne namietala v súvislosti s uzavretím kúpnej zmluvy

porušenie dobrých mravov žalovaným 1/, nakoľko sám kúpnu zmluvu vypracoval, deklaroval v nej, že
kúpnu cenu zaplatil a nakoniec sám potvrdil, že kúpnu cenu nezaplatil. Dohodnutá kúpna cena
bola neprimerane nízka v porovnaní s inými kúpnymi cenami obdobných nehnuteľností v danom mieste
a v čase a jeho právna predchodkyňa bola pri uzatváraní zmluvy uvedená do omylu, zmluvu uzavrela
v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Tieseň žalobca 1/ videl v tom, že požíval

v čase uzavretia kúpnej zmluvy alkoholické nápoje, pod ich vplyvom bol agresívny, ktoré skutočnosti
mali vplyv na tieseň jeho právnej predchodkyne - matky. V prípade, že odvolací súd dospeje k záveru,
že kúpna zmluva bola uzavretá platne, musí sa zaoberať tým, či došlo k odstúpeniu od zmluvy podľa
§ 49 Občianskeho zákonníka.

29.Zástupcažalovaného1/uviedol,žeprávnapredchodkyňažalobcovJ.R.nekonalapriuzavretíkúpnej
zmluvy v omyle, nakoľko uzavrela dve zmluvy o prevode nehnuteľností, ktoré po sebe nasledovali,
vyhlásila, že sa s ich obsahom oboznámila a súhlasí s ním. V konaní nebolo preukázané, že by kúpnu
zmluvu uzatvárala v tiesni. Ak by aj bolo preukázané, že žalobca 1/ požíval alkoholické nápoje v čase
uzavretia kúpnej zmluvy, neboli preukázané žiadne konkrétne okolnosti, ktoré by mohli mať za následok

existenciu tiesne žalobkyne a nejde o následok neplatnosti právneho úkonu. K dohodnutej kúpnej cene
uviedol, že žalovaný 1/ sa o matku riadne staral, a preto nie je neobvyklé, že kúpna cena medzi matkou
a synom bola dohodnutá nižšia a nie je možné posúdiť z tohto dôvodu kúpnu zmluvu ako neplatnú.
Kúpna cena bola žalovaným 1/ pôvodnej žalobkyni vyplatená a bola u neho uschovaná s tým, že na jej
požiadanie žalovaný 1/ matke peniaze poskytoval, čo potvrdila pôvodná žalobkyňa pri svojom výsluchu

(rozsudok súdu prvej inštancie str. 21). Pokiaľ žalobcovia dôvodia, že k odstúpeniu od zmluvy došlo
s poukazom na § 517 Občianskeho zákonníka, zdôraznil, že právo v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia vzniká na základe hmotnoprávneho úkonu, ktorý žalobcovia ani netvrdili a nepreukázali,
že by k takémuto úkonu došlo. Ani list mediátora, ani samotná žaloba nie je odstúpením od zmluvy
a tvrdenia žalobcov, že žalovaný 1/ s odstúpením súhlasil, nie je pravdivé, nakoľko od začiatku tohto

súdneho sporu žiadal žalobu zamietnuť.

30. Žalovaný 2/ - L. W. uviedol, že nemá žiadnu vedomosť o tom, že tento súdny spor prebieha. Ako
živnostník vykonával inštalačné práce v dome, kde sa sporný byt nachádza, a keď sa dopočul, že bytje na predaj, uzatvoril so žalovaným 1/ kúpnu zmluvu s tým, že v dohodnutej dobe mu mal byť byt
odovzdaný. Nakoľko k odovzdaniu bytu nedošlo, od kúpnej zmluvy odstúpil. Byt chcel zrekonštruovať a
užívať ho a k veci sa vôbec nevie vyjadriť, nerozumie pozadiu tohto sporu.

31. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcami
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd
prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v konaní vykonané každý
jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z akých dôvodov, a ktoré tvrdenia strán sporu

mal za preukázané, a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec
aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá
požiadavkám ustanovenia § 220 CSP. Námietky žalobcov, uvedené v podaných odvolaniach, preto
nemohliprivodiťzmenunapadnutéhorozsudku.Anivodvolacomkonanínebolipreukázané, ani
tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu
si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v

zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací
súd dodáva nasledovné:

32. V danej veci bola žaloba podaná na súd za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a jej základným
procesným predpokladom bola existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom

určení v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., účinného do 30.06.2016. Odvolací súd sa stotožňuje so
záverom súdu prvej inštancie, že na požadovanom určení bol daný naliehavý právny záujem žalobcov,
nakoľko určovacia žaloba bola prípustná pri spornosti práv k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri
nehnuteľností,akrozsudokvyhovujúcižalobemôžeprivodiťzosúladenieevidovanéhoaprávnehostavu.
Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná.

33. Žalobcovia v podaných odvolaniach predovšetkým namietali, že ich právna predchodkyňa J. R.
platne od kúpnej zmluvy, uzavretej so žalovaným 1/ dňa 13.07.2006, odstúpila, a to jednak listom
mediátora zo dňa 03.10.2007 zaslaným žalovanému 1/ a jednak samotnou žalobou.
34. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene

alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

35. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza,
alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

36. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len
ak je to v tomto alebo inom zákone ustanovené, alebo účastníkmi dohodnuté.

37. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku
zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené, alebo účastníkmi dohodnuté inak.

38. Podľa § 49 Občianskeho zákonníka účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.

39. Občiansky zákonník v citovaných zákonných ustanoveniach upravuje, v ktorých prípadoch môže

účastník od zmluvy odstúpiť a zároveň stanovuje okamih zániku takejto zmluvy pre prípad, že v tomto
smere nejestvuje osobitná úprava a ani dohoda účastníkov. Treba mať na zreteli, že predpokladom
(podmienkou) platnosti a účinnosti hmotnoprávneho úkonu odstúpenia od zmluvy, smerujúceho k
právnemu dôsledku podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorým je zrušenie zmluvy je, že zmluva,
kuktorejsaodstúpenievzťahuje,niejeabsolútneneplatnou,inakbyodstúpenieodzmluvyboloneplatné

pre rozpor so zákonom. Judikatúra v tomto smere je dlhodobá (porovnaj R 22/1976), i Najvyšší súd
Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí, sp. zn. 4Cdo 111/2008 zdôraznil, že odstúpiť možno iba od
platne uzavretej zmluvy.

40. Žalobca 1/ v odvolacom konaní tvrdil, že kúpna zmluva, uzavretá medzi pôvodnou žalobkyňou a

žalovaným 1/, je absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor s dobrými mravmi z dôvodu, že
zmluvu vypracoval žalovaný 1/ a deklaroval v nej zaplatenie kúpnej ceny, ktorú v skutočnosti nezaplatil a
kúpna cena bola neprimerane nízka v porovnaní s kúpnymi cenami obdobných nehnuteľností v danom
mieste a čase.41. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-
právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a

nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

42. Citované ustanovenie Občianskeho zákonníka predstavuje všeobecné ustanovenie hmotnoprávnej
povahy, ktoré umožňuje súdu vec posúdiť v tom smere, či výkon daného subjektívneho práva je v súlade
s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie je, mu poskytuje možnosť odoprieť právnu

ochranu uplatneného práva.

43. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah ocitne v rozpore s dobrými mravmi, t. j. vo
všeobecneuznávanoumienkourozhodujúcejčastispoločnosti,ktorá vovzájomnýchvzťahoch
medzi ľuďmi, resp. i subjektmi práva určuje, aký má byť obsah právneho úkonu (resp. aký má byť výkon
práva urobený vo forme právneho úkonu), aby bol v súlade so základnými a všeobecne rešpektovanými

zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti, napríklad so zásadou slušnosti, poctivosti,
čestnosti, férovosti, tolerancie, vzájomnej úcty a dôvery.

44. Odvolací súd zastáva názor, že je všeobecne platné a samozrejmé, že účastníci kúpnej zmluvy nie
sú v zásade viazaní, ani obmedzení pri dojednaní výšky kúpnej ceny, ktorá nie je upravená cenovým

predpisom. Môžu si dohodnúť i cenu, ktorá sa odchyľuje od ceny obvyklej (tržnej), predovšetkým, ak
ide o cenu podstatne nižšiu. Platné právo nemá žiadne ustanovenie o dojednaní príliš nízkej kúpnej
ceny, pokiaľ táto cena nie je v rozpore s cenovými predpismi. Nie je možné vylúčiť, že okolnosť hrubého
nepomeru plnenia jednej zo strán k tomu, čo poskytla druhá strana, môže
v spojitosti s ďalšími okolnosťami toho - ktorého prípadu naplňovať znaky konania, ktoré už koliduje s

dobrými mravmi. Avšak sama osebe táto okolnosť absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorým má
dôjsť k uvedenému hrubému nepomeru v plnení v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, založiť nemôže.

45. Pokiaľ potom v danej veci došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi najbližšími príbuznými ,
predávajúcou - matkou a kupujúcim - synom, ktorý matke poskytoval potrebnú starostlivosť v jej starobe,

navštevoval ju, robil jej nákupy, trávila u neho sviatky, ich vzájomné vzťahy boli dobré a pod., pričom
kúpna zmluva obsahovala všetky podstatné náležitosti vyžadované zákonom, vrátane kúpnej ceny
250.000,- Sk, nie je možné považovať dohodnutú kúpnu cenu v prípade predmetnej kúpnej zmluvy zo
dňa 13.07.2006 za skutkových okolností zistených súdom prvej inštancie za cenu v rozpore s dobrými
mravmi a uzavretú zmluvu za absolútne neplatný právny úkon. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej

inštancie, nepovažoval dohodnutú kúpnu cenu, ani skutočnosť, že kúpnu cenu vypracoval, resp. dal
vypracovať žalovaný 1/ za v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko tak vykonal na žiadosť matky, čo
potvrdila pri svojom výsluchu. Záver súdu prvej inštancie uvedený v bode 48 jeho rozsudku odvolací
súd považoval za správny a stotožnil sa s ním.

46. Žalobca 1/ tiež dôvodil, že jeho právna predchodkyňa od zmluvy odstúpila v zmysle § 49
Občianskeho zákonníka, ktorý umožňuje účastníkovi, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za
nápadne nevýhodných podmienok, aby od tejto zmluvy odstúpil.

47. Slobodná vôľa vyžaduje, aby subjektu, ktorý vôľu prejavuje, bola daná možnosť voľne sa rozhodnúť,

čiaakýmspôsobombudekonať.Vôľaniejeslobodná,akjeurobená podnedovolenýmfyzickým,
či psychickým nátlakom, v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. V tomto prípade konajúci
neprejavuje svoju vôľu, ale vôľu donucovateľa. Nezáleží na tom, či účastník koná pod nedovoleným
tlakom druhého účastníka alebo tretej osoby. Právnym dôsledkom absencie vôle je neplatnosť právneho
úkonu. V takomto prípade je potrebné dospieť k záveru o neslobode vôle a aj v prípade, keď by išlo len

o konanie v tiesni, ale nie za nápadne nevýhodných podmienok.

48. Od psychického donútenia treba odlíšiť tieseň. Ani pri tiesni nejedná síce osoba slobodne, avšak
jej jednanie nie je ovplyvnené ani fyzickým donútením, ani bezprávnou vyhrážkou. Preto jednanie v
tiesni nie je podrobené absolútnej neplatnosti. Je preto potrebné rozlišovať psychický stav vyvolaný

pôsobením bezprávnej vyhrážky od stavu tiesne podľa § 49 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide
o dve celkom rozdielne situácie, ktoré sa líšia i rôznou sankciou. Nedostatkom slobody vôle je postihnutý
právny úkon, ktorý urobil konajúci v stave tiesne (§ 49 OZ), ktorým sa podľa ustálenej judikatúry rozumie
nielen objektívny, hospodársky, alebo sociálny stav, ale aj psychický stav osoby (napríklad rozrušenie,obavy o blízku osobu a podobne). Rozdiel medzi stavom psychického donútenia konajúceho a stavom
tiesne, plynúcim zo psychického stavu konajúceho, je predovšetkým v ich intenzite a v tom, že psychické
donútenie predpokladá psychické pôsobenie ďalšej osoby (kontrahenta alebo i tretej osoby) na vôľu

konajúceho. To sa ďalej prejavuje aj rozdielnymi sankciami, ktoré zákon spája s
nedostatkom slobody vôle. Konanie v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok je síce
neslobodné, no ako dôsledok takéhoto konania nepripúšťajú absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ale
len možnosť odstúpiť od zmluvy podľa ustanovenia § 49 OZ, ktoré zjavne nie je obsolentné.

49. V prípade konania v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok ide o neslobodu vôle. Dôležité je
rozlišovať rôznu kvalitu, resp. mieru tejto neslobody. Platí, že právny úkon, urobený pri menšej miere
neslobody, teda v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, je platný a dotyčný má
právo odstúpiť od zmluvy. Od tiesne je nutné odlišovať motív, ktorý účastníka zmluvného vzťahu vedie
k vykonaniu právneho úkonu.

50. Pokiaľ žalobca 1/ tvrdil, že jeho právna predchodkyňa od zmluvy mohla odstúpiť podľa § 49,
nakoľko bola uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, odvolací súd sa s jeho názorom,
rovnako ako súd prvej inštancie, nestotožnil. Žalobcom 1/ tvrdená tieseň, v ktorej mala byť jeho právna
predchodkyňa, jeho matka, mala vyplývať z jeho správania sa k matke s tým, že táto chcela uchrániť
svoj majetok - predmetný byt. Javí sa, že práve z tohto dôvodu oslovila žalovaného 1/ a žiadala

o riešenie tejto situácie, následne došlo k opakovanému podpisu kúpnej zmluvy v rovnakom znení
(prvýkrát so žalovaným 1/ a jeho manželku, druhýkrát iba so žalovaným 1/). Za skutkových okolností,
zistených súdom prvej inštancie, odvolací súd však zastáva názor, že v danej veci nedošlo k tiesni
na strane právnej predchodkyne žalobcu 1/ v takej miere, ako to má na mysli ust. § 49 Občianskeho
zákonníka. Správanie sa žalobcu 1/ k matke a ním deklarované požívanie alkoholických nápojov a

jeho agresivita bolo motívom matky k riešeniu jej obáv v súvislosti s možným ohrozením vlastníctva
predmetného bytu. Absentoval v danej veci tiež kumulatívny predpoklad vyžadovaný citovaným
zákonným ustanovením, a to nápadne nevýhodné podmienky (viď bod 39 až 43 tohto rozsudku). Neboli
preto v danej veci splnené zákonné predpoklady na odstúpenie od zmluvy podľa ust. § 49 Občianskeho
zákonníka.

51. Je nesporné, že predávajúci môže po uplynutí dodatočne poskytnutej lehoty odstúpiť od zmluvy pre
nezaplatenie kúpnej ceny kupujúcim, aj keď to nebolo medzi účastníkmi dohodnuté v zmysle § 517 ods.
1 Občianskeho zákonníka.

52. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že odstúpiť od zmluvy má veriteľ právo, ak dlžník
nesplní svoj dlh ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorú mu veriteľ poskytol. Ak veriteľ po uplynutí
dodatočne poskytnutej lehoty od zmluvy neodstúpil a podal žalobu na plnenie, nemôže už od zmluvy
jednostranne odstúpiť.
53. Odstúpenie od zmluvy je jednostranným právnym úkonom adresovaným druhej zmluvnej strane,

ktorým sa ruší zmluvný záväzkový vzťah. Uvedený právny úkon nadobúda účinnosť okamihom, kedy
dôjde do dispozičnej sféry druhého subjektu. Jeho účinnosť nie je podmienená súhlasom druhého
účastníka, ani rozhodnutím súdu. Odstúpiť možno len od platnej zmluvy.

54. Odvolací súd považuje za významné opätovne zdôrazniť, že odstúpiť od zmluvy je možné len vtedy,

ak je to v zákone stanovené, alebo účastníkmi dohodnuté (§ 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Zákon
upravuje právo odstúpiť od zmluvy jednak pre prípad uzavretia zmluvy v tiesni, za nápadne nevýhodných
podmienok (§ 49 Občianskeho zákonníka) a ďalej predovšetkým ako sankciu za omeškanie dlžníka (§
517 ods. 1 Občianskeho zákonníka), či za iné porušenie zmluvných povinností (napríklad § 597, § 623,
§ 679 Občianskeho zákonníka). Okrem prípadov zákonom stanovených je možno od zmluvy odstúpiť aj

vtedy, ak to bolo jej subjektmi dohodnuté, či už pri uzavretí kúpnej zmluvy alebo dodatočne.

55. Z uvedeného vyplýva, že treba rozlišovať možnosť odstúpenia od zmluvy, ktoré v určitých prípadoch
pripúšťa zákon (§ 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka), a ktoré zakladá na zmluve podľa § 497
Občianskeho zákonníka. Preto v dôsledku omeškania dlžníka, ktorý nesplnil dlh ani v dodatočne

primeranej lehote, ktorú mu veriteľ poskytol, vzniká veriteľovi právo od zmluvy odstúpiť, aj keď si túto
možnosť s dlžníkom nedohodol.56. V danej veci žalobcovia dôvodili, že žalobkyňa od zmluvy odstúpila listom mediátora zo dňa
03.10.2007. Z obsahu tohto podania vyplýva, že ide o listinu adresovanú mediátorom T.. P. F.
žalovanému 1/ ako návrh na zrušenie kúpnej zmluvy - mediáciou s tým, že žalovaného vyzýval na

dostavenie sa do jeho kancelárie za účelom zrušenia neplatnej kúpnej zmluvy. Uvedený právny úkon
bez akýchkoľvek pochybností nevykonala druhá zmluvná strana - právna predchodkyňa žalobcov - J.
R., ale vykonal ho mediátor s tým, že mienil v budúcnosti mediáciou (mediácia je spôsob riešenia sporu,
kde mediátor ako tretia nezávislá a nezaujatá osoba pomáha stranám identifikovať ich záujmy, nabáda
ich, aby hľadali spoločné praktické riešenia na body, ktoré spôsobili konflikt a pomáha

im vyjednávať také riešenia, ktoré uspokojujú obe strany. Mediácia ako spôsob riešenia konfliktov sa
používa v prípadoch, keď obe strany sú už v rozbehnutom konflikte a nevedia ďalej svoj spor
riešiť bez pomoci tretej osoby. Jednou z podmienok je, že tretia strana nie je v konflikte zainteresovaná
a strany nechcú, aby tretia strana autoritatívne rozhodovala o ich spore) riešiť tento problém, spor medzi
J. R. a žalovaným 1/. Tento právny úkon nespĺňa preto predpoklady platného právneho úkonu právnej
predchodkyne žalobcov J. R. - odstúpenia od zmluvy.

57. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že k odstúpeniu od zmluvy došlo samotným návrhom na zrušenie
kúpno-predajnej zmluvy, odvolací súd poukazuje na znenie návrhu podaného za žalobkyňu
jej zástupcom - T.. P. F., v ktorom popisuje uzavretie zmluvy, tvrdí, že nedošlo k vyplateniu kúpnej
ceny a vzhľadom na to, že neboli splnené predpoklady platnosti zmluvy stanovené § 588 Občianskeho

zákonníka, žiada zmluvu zrušiť. Následne žalobkyňa požiadala o zmenu žalobného petitu a domáhala
sa určenia neplatnosti predmetnej zmluvy. Z týchto dôvodov odvolací súd nemohol považovať žalobu
v danej veci za odstúpenie od zmluvy ako jednostranný právny úkon žalobkyne voči žalovanému 1/,
nakoľko deklaruje výslovne neplatnosť kúpnej zmluvy a žiada z tohto dôvodu jej zrušenie.

58. Naviac je potrebné zdôrazniť, že žalovaný 1/ tvrdil, že kúpnu cenu 250.000,- Sk, dohodnutú medzi
zmluvnými stranami, mal pre pôvodnú žalobkyňu pripravenú, túto jej aj vyplatil a táto si ju u neho
uschovala, ako aj iné peniaze a cenné veci, vzhľadom na správanie sa žalobcu 1/ k nej a jej obavu, aby
s týmito vecami bez jej súhlasu nenakladal. Samotná pôvodná žalobkyňa pri svojej výpovedi uviedla,
že žalovaný 1/ jej vždy poskytne peniaze, keď to potrebuje, ktoré má u neho schované (č.l. 37 spisu).

Žalovaný 1/ vo svojej výpovedi uviedol, že pôvodná žalobkyňa, jeho matka, má u neho schované aj iné
cenné veci a peniaze z dôvodu nezodpovedného správania žalobcu 1/.

59. Odvolací súd zdôrazňuje, že ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka výslovne viaže možnosť
veriteľa odstúpiť od zmluvy v prípade, že dlžník svoj dlh nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote

poskytnutej mu veriteľom. V tomto súdnom konaní nebolo pôvodnou žalobkyňou, ani jej právnymi
nástupcami - žalobcami 1/ - 4/ preukázané a ani tvrdené, že žalovaný 1/ bol pôvodnou
žalobkyňou vyzvaný v dodatočnej primeranej lehote na zaplatenie jeho dlhu vyplývajúceho z
kúpnej zmluvy zo dňa 13.07.2006. Žalovaný 1/ opakovane v konaní deklaroval pripravenosť kúpnu cenu
pôvodnej žalobkyni na jej požiadanie vydať. Neboli preto v danej veci splnené zákonné predpoklady na

odstúpenie od zmluvy podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

60. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
vo vzťahu k žalovanému 1/ vecne správny, nebola z rozsiahleho dokazovania preukázaná neplatnosť
(absolútna ani relatívna) predmetnej kúpnej zmluvy a nebolo zistené ani, že by pôvodná

žalobkyňa platne od tejto kúpnej zmluvy odstúpila.

61. Vo vzťahu k žalovanému 2/ odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil z dôvodu nedostatku
pasívnej legitimácie žalovaného 2/ v tomto súdnom konaní.

62. Na pojednávaní dňa 27.02.2019 odvolací súd oboznámil list vlastníctva č. XXX v
k.ú. S. týkajúci sa predmetných nehnuteľností, z ktorého vyplýva, že výlučným vlastníkom bytu číslo
XX na R. poschodí domu súpisné č. XXXX, vchod XX je žalovaný 1/. Oboznámené bolo i odstúpenie
od kúpnej zmluvy zo dňa 26.06.2017, uzavretej medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovaným 2/
ako kupujúcim, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX a LV č. XXXX v k.ú. S., a to

žalovaným 1/ i žalovaným 2/.

63. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana civilného sporového
konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v spore ide (je aktívnevecne legitimovaný) a druhá procesná strana ( žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je
pasívne vecne legitimovaný).

64. Žalovanému 2/ v tomto súdnom spore nesvedčila žiadna hmotnoprávna povinnosť, preto v spore
nebol pasívne vecne legitimovaný a žaloba voči nemu musela byť zamietnutá.

65. Žalobcovia namietali i nepreskúmateľnosť a zmätočnosť rozsudku súdu prvej inštancie, pretože
v rozsudku údajne dostatočne neodôvodnil, na základe akých dôkazov dospel k svojim skutkovým

záverom.

66. Jednou zo základných zásad civilného sporového konania je zásada dispozičná, spočívajúca v tom,
že procesná iniciatíva patrí stranám sporu. Súd preto nezačína konania z vlastnej iniciatívy,
ale na základe žaloby podľa § 131 a nasl. CSP. Podanou žalobou je súd viazaný.

67. Skutkové zistenie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ.
Nesprávnosť v skutkových zisteniach môže byť vyvolaná chybným vyhodnotením návrhov na vykonanie
dôkazov, alebo nesprávnym vyhodnotením vykonaných dôkazov.

68. Odvolací súd nezistil, že by o takýto prípad v prejednávanej veci išlo; odôvodnenie napadnutého

rozhodnutia súdu prvej inštancie je v súlade s ust. § 220 CSP, obsahuje vysvetlenie dôvodov, na
ktorých založil svoje rozhodnutie a zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia
(uvádzaskutkovýstav,ktorýpovažovalsúdprvejinštanciezarozhodujúci,stanoviskáprocesnýchstránk
prerokúvanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, z ktorých vyvodili svoje právne
názory vysvetlené v odôvodnení). Námietka nepreskúmateľnosti a zmätočnosti rozsudku súdu prvej

inštancie, uplatnená žalobcami, dôvodná preto nebola.

69.Ztýchtodôvodovodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancie,vrátanerozhodnutiaotrováchkonania,
ktoré neboli odvolateľmi vecne spochybnené, ako vecne správny potvrdil.

70. Záverom odvolací súd konštatuje, že sa nezaoberal všetkými námietkami žalobcov
1/ - 4/, obsiahnutými v ich rozsiahlych odvolaniach, keď odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom
konaní nemá a ani nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné,
alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v

odvolacom konaní. Uvedený záver vyplýva z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
i Ústavného súdu Slovenskej republiky.

71. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).