Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 4, 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 26C/267/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314216209
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Naďa Pethöová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2314216209.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdGalantavkonanívedenompredsudkyňouJUDr.NaďouPethőovou,vprávnejvecižalobcu:

V. Š., D.. XX.XX.XXXX, N. H. XXX, zastúpený: JUDr. Helena Buzgóová, advokát, Alžbetínske námestie
2, Dunajská Streda, proti žalovanému: F. Š.L., D.. XX.XX.XXXX, N. H. XXX, zastúpený: JUDr. Eva
Skačániová, advokát, Korzo Bélu Bartóka 789/3, Dunajská Streda, o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému priznáva 100% náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou súdu dňa 26.06.2014 žalobca žiadal súd, aby určil, že žalobca je výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti vedenej v k.ú. H., Obec H., parc. č. XXXX, rodinného domu s.č. XXX,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 460 m2, parc. č. XXXX/XX, rodinného domu s.č. XXX, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 129 m2, evidovanej nehnuteľnosti na LV č. XX2 Okresného úradu Galanta
- katastrálny odbor, parcely reg. C, a to z právneho dôvodu vrátenia daru.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovaného, vyjadreniami ich právnych
zástupcov, výsluchom svedkov, rozsudkom OS Galanta č.k. 13P/110/2012-56, LV č. XXX, darovacími
zmluvami, písomnými výzvami, čestným prehlásením, lekárskou správou, kúpnou zmluvou, znaleckým
posudkom, oboznámením sa s obsahom spisu OS Galanta sp. zn. 1T/184/2013, spisy ČVS: ORP-1095/
TS-GA-2013, ORPZ-GA-OPP7-P-98/2012, ORPZ-GA-OPP7 58/2013-P, ORPZ-GA-OPP7-93/2013-P,
ORPZ-GA-OPP7114/2013-P,ORPZ-GA-OPP7125/2013-P,ORPZ-GA-OPP722/2014-P,Z3524/2014a

P2 306/2013, ako aj ďalšími listinnými dôkaznými prostriedkami, na základe čoho dospel k nasledovným
zisteniam skutkového a právneho stavu veci:

4. Zo žaloby a vyjadrení právneho zástupcu žalobcu vyplynulo, že strany sporu uzatvorili manželstvo
dňa 28.11.1998, ktoré manželstvo bolo rozvedené dňa 21.11.2012 rozsudkom sp. zn. 13P/110/2012,
právoplatnýmdňa06.02.2013,pričommaloletédetiF.aG.Š.bolizverenídoosobnejstarostlivostimatky.
Počas trvania manželstva bývali spoločne v dome rodičov žalobcu, pričom, otec žalobcu v roku 1996

zomrel a jeho podiel na dome zdedili v rovnakom pomere jeho deti G., O. a žalobkyňa. Vzhľadom na to,
že nehnuteľnosť obývali strany sporu, žalovaný navrhol, aby si vzali úver na zveľadenie nehnuteľnosti
a zároveň sa stali jej výlučnými vlastníkmi. Tak si vzali úver na kúpu nehnuteľnosti, čiastočne ju
skultúrnili a vyrovnali spoluvlastnícky podiel dvoch zákonných dedičiek. Žalobkyňa sa tak vyrovnanímpodielov zvyšných spoluvlastníčok stala výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti a na naliehanie
žalovaného mu 1/2 nehnuteľnosti darovala darovacou zmluvou č. S. XXXX/XX, vklad bol povolený dňa
XX.XX.XXXX. Žalovaný sa po vklade jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti začal správať k žalobkyni

a jej matke v rozpore s dobrými mravmi, mali problémy so spoločným hospodárením, časť svojho
príjmu žalovaný použil na splátky úveru, na nákup potravín, zvyšok si nechával výlučne pre vlastné
potreby, správal sa arogantne, čo vyústilo do prerušenia spolužitia strán sporu a rozvodu manželstva.
Odvtedy sa správanie žalovaného zhoršilo , naďalej býval v nehnuteľnosti, urážal žalobkyňu aj jej matku,
deti trpeli psychickými problémami, viackrát musela zasahovať polícia, prestal splácať úver, slovne aj

fyzicky začal napádať matku žalobkyne aj deti, na základe čoho sa žalobkyňa domáha vrátenia daru
podľa ust. § 630 OZ. Vo vzťahu k preukázaniu naliehavého právneho záujmu poukázala na rozhodnutie
NS SR sp. zn. 1 Cdo 56/2003. Vo vzťahu k časovej následnosti prevodov spoluvlastníckych podielov
uviedla, že po smrti otca žalobkyne sa jeho podiel o veľkosti 1/2 celej nehnuteľnosti rozdelil v rámci
dedičského konania medzi žalobkyňu a jej dve sestry v rovnakých pomeroch (teda každá z nich sa stala
vlastníčkou 1/6-iny nehnuteľnosti), keďže ich matka sa svojho podielu vzdala v prospech dcér. Počas

tohto obdobia strany sporu vymenili na nehnuteľnosti 5 okien, 4 dvere a finančne sa na tom podieľali
matka žalobkyne 1/2 a strany sporu v 1/2-ici. Sestry žalobkyne následne darovacími zmluvami previedli
svoje spoluvlastnícke podiely na žalobkyňu, čím sa stala spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v podiele 1/2-
ice a jej matka vlastnila druhú 1/2-icu nehnuteľnosti. Sestry žalobkyne boli vyplatené z prostriedkov strán
sporu do výšky hodnoty spoluvlastníckych podielov, ktoré na žalobkyňu darovacími zmluvami previedli.

Predtým, ako si žalovaný vzal úver, žalovaný vyhotovil darovaciu zmluvu, ktorou mala matka žalobkyne
previesť svoj spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2-ice na žalobkyňu, ktorý podiel bol na žalobkyňu
darovacou zmluvou prevedený dňa 01.06.2006. Následne si žalovaný úver vybavil a hádkami donútil
žalobkyňu prepísať 1/2-icu nehnuteľnosti (ktorej bola v tom čase už výlučnou vlastníčkou) na seba.
Finančné prostriedky na vyplatenie sestier žalobkyne vo výške každej po 100.000 Sk strany sporu získali

z pracovnej činnosti, keďže aj žalobkyňa aj žalovaný pracovali v cudzine a matke po prevode 1/2-ice
nehnuteľnosti na žalobkyňu vyplatili sumu 200.000 Sk, ktorú táto následne rozdelila medzi dve sestry
žalobkyne po 100.000 Sk, nakoľko tieto sa cítili darovaním polovice nehnuteľnosti žalobkyni poškodené.
Hrubé a nevďačné správanie sa žalovaného pretrvávalo od roku 2012 do 2014, žalovaný si neprevzal
výzvu na vypratanie nehnuteľnosti, na deti neplatí výživné.

5. Z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že konanie iniciovala z dôvodu, že žalovaný si dar nezaslúži preto,
ako sa správa k nej, ich deťom a k jej matke. Potom, ako žalovaný prestal platiť úver, kde žalobkyňa
bola ručiteľkou, musela ho doplatiť ona sama v sume 18000 eur za dva roky. Darovaciu zmluvu ako
spôsob prevodu spoluvlastníckeho podielu matky 1/2 na žalobkyňu zvolili z dôvodu, že sa chceli vyhnúť

plateniu dane.

6. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného vyplynulo, že žalobu považuje za nedôvodnú v prvom
radepreto,ževprípadedarovacíchzmlúv,ktorýminajskôrboliprevedenéspoluvlastníckepodielysestier
o veľkosti 2 x 1/6-ina na žalobkyňu a následne aj podiel matky žalobkyne 1/2 na žalobkyňu išlo vo

všetkých prípadoch o dissimulované právne úkony, nakoľko vo všetkých troch prípadoch išlo v rozpore
s darovaním a odplatný prevod (všetky boli vyplatené), a teda evidentne ich zhodná vôľa smerovala k
uzatvoreniu nie darovacích, ale kúpnych zmlúv. Vzhľadom na skutočnosť, že sestry a matka žalobkyne
boli vyplatené vždy zo spoločných prostriedkov strán sporu (vzhľadom na existenciu ich manželstva
v tom čase, pracovných príjmov a úveru), mala za to, že pravým a konečným úmyslom zmluvných

strán ako aj žalovaného bolo nadobudnúť celú nehnuteľnosť do bezpodielového spoluvlastníctva strán
sporu, čomu zodpovedá konečné doriešenie vlastníctva medzi stranami sporu (každá z nich je aktuálne
zapísaná ako spoluvlastník nehnuteľnosti vo výške 1/2 k celku). Ak by sa teda podiely prevádzali nie
darovacími zmluvami, ale nezastretými kúpnymi zmluvami (vzhľadom na existenciu odplaty pri každom
prevode), vzhľadom na existenciu manželstva strán sporu by tak nehnuteľnosť bola v súčasnosti v ich

BSM a posledná darovacia zmluva (prevod polovice nehnuteľnosti zo žalobkyne na žalovaného) by bola
neplatná a v konečnom dôsledku vrátenie daru, ktoré je ako prejudiciálna otázka riešené v tomto konaní,
irelevantné. Vo vzťahu k dôvodnosti vrátenia daru poukázala na to, že nie sú splnené hmotnoprávne
predpoklady pre tento postup, nakoľko jednak žalovaný na vrátenie daru nebol písomne žalobkyňou
vyzvaný, pričom jeho údajný nevďak a hrubosť preukázaný nebol. Vzájomné vzťahy medzi stranami

sporu boli v čase pred rozvodom manželstva aj v čase po rozvode charakteru „pes a mačka“, žalovaný
nebol usvedčený ani len zo spáchania priestupku, nieto ešte trestného činu proti žalobkyni prípadne jej
matke a lebo spoločným deťom. Posúdenie konfliktov strán sporu žalobkyňou je výrazne jednostranné,
žalobkyňa neustále žalovaného z domu vyháňala, polovicu domu mu darovala dobrovoľne, logicky aspravodlivo preto, lebo zveľadenie domu a výplata sestier a matky žalobkyne zo spoluvlastníckych
podielov bola vykonaná zo spoločných finančných prostriedkov strán sporu, nie z výlučného majetku
žalobkyne. Vzájomné negatívne vzťahy medzi stranami sporu potvrdzuje aj skutočnosť, že medzi nimi

prebieha viacero súdnych konaní ohľadne vyporiadania vlastníckych vzťahov.

7. Žalovaný uviedol, že vrátenie daru odmieta, tvrdenia žalobkyne ohľadne jeho správania sa sú
jednostranné a prehnané, je pravdou, že ich vzájomné vzťahy sú konfliktné, ale ide o vzájomnosť,
rozhodne vylúčil, že by sa nevďačne a hrubo správal k žalobkyni, deťom a k jej matke.

8. Podľa § 628 ods. 1 OZ darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje
obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

9. Podľa § 630 OZ darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo
členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

10. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe právneho titulu
vrátenia daru podľa ust. § 630 OZ.

11. Vzhľadom na základnú úlohu občianskeho súdneho konania spočívajúcu v komplexnom usporiadaní

vzájomných právnych vzťahov strán sporu tak, aby rozhodnutie vydané v jednotlivom konaní prípadne
nebolo príčinou k iniciácii ďalšieho súdneho konania (konaní), súd musel vyhodnotiť aj právne vzťahy
predchádzajúce uzatvoreniu samotnej darovacej zmluvy medzi stranami sporu, a to s prihliadnutím na
procesnú obranu žalovaného a právne argumenty v nej obsiahnuté.

12. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané (tieto skutočnosti ani medzi stranami
sporu sporné neboli, na základe čoho nebolo potrebné v tomto smere vykonať prípadné ďalšie
dokazovanie), že uzatvoreniu darovacej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, ktorou žalobkyňa ako v tom čase
výlučná vlastníčka nehnuteľnosti vedenej v k.ú. H., Obec H., parc. č. XXXX, rodinného domu s.č. XXX,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 460 m2, parc. č. XXXX/XX, rodinného domu s.č. XXX, zastavané

plochy a nádvoria o výmere 129 m2, evidovanej nehnuteľnosti na LV č. XXX Okresného úradu Galanta
- katastrálny odbor, parcely reg. C, bezodplatne previedla spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2-ice v
pomere k celku na žalovaného ako obdarovaného predchádzali celkovo 3 darovacie zmluvy, na základe
ktorých sa žalobkyňa stala vlastníčkou nehnuteľnosti.

13. Išlo o darovaciu zmluvu uzatvorenú medzi sestrou žalobkyne G. D. ako darkyňou a žalobkyňou ako
obdarovanou, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/6-iny (nadobudnutej
z dedičstva po otcovi) na žalobkyňu a darovacia zmluva medzi darkyňou O. B. (sestra žalobkyne)
a obdarovanou žalobkyňou rovnako na prevod 1/6-iny spoluvlastníckeho podielu na žalobkyňu a v
treťom prípade a časovej následnosti išlo o darovaciu zmluvu uzatvorenú medzi matkou žalobkyne ako

darkyňou a žalobkyňou ako obdarovanou na prevod 1/2-ice spoluvlastníckeho podielu k predmetnej
nehnuteľnosti, ktorými dvojstrannými právnymi úkonmi sa v konečnom dôsledku žalobkyňa stala
výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti (následne teda vykonala prevod 1/2-ice nehnuteľnosti
na žalovaného).

14. Podľa § 41a ods. 2 OZ ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon,
ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho
úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

15. § 588 OZ Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať

a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

16. Podľa § 143 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu

povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. 3)17. Podľa § 41a odseku 2 OZ nie je platný zastretý právny úkon (simulovaný), keďže tu chýba vôľa
účastníkov takého úkonu. Platí nezastretý právny úkon (dissimulovaný). Musí však zodpovedať vôli
účastníkov a súčasne spĺňať všetky jeho náležitosti (zjavne podstatné zložky právneho úkonu). Zastretý

právny úkon nebude platný, ak sám osebe bude mať niektorú vadu vyvolávajúcu jeho neplatnosť
(absolútnu alebo relatívnu, úplnú alebo čiastočnú).

18. Simulovaný právny úkon môže vyvolávať dôsledky spojené s platným právnym úkonom voči tomu,
ktohosozreteľomnavšetkyokolnostiprípadupovažovalzanezastretýúkon.Vočitakémuúčastníkovisa

nemožno dovolať neplatnosti zastretého právneho úkonu. Dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažuje
druhého účastníka úkonu, resp. ostatných účastníkov úkonu, ktorí musia preukázať, že chránený
účastník mal a mohol vedieť o simulovaní právneho úkonu.

19. Z vykonaného dokazovania, vychádzajúc najmä zo zhodného vyjadrenia žalobkyne a žalovaného,
ako aj zo svedeckej výpovede sestry žalobkyne G. D. a z výpovede a čestného prehlásenia

matky žalobkyne vyplynulo, že predmetné tri darovacie zmluvy, ktoré predchádzali uzatvoreniu
darovacej zmluvy medzi stranami sporu ako zmluvnými stranami, napriek ich označeniu a obsahovým
náležitostiam darovacích zmlúv rozhodne neboli zmluvami darovacími, nakoľko hmotnoprávnym
predpokladom a zároveň podstatnou náležitosťou darovania je bezodplatnosť. Ide o bezodplatný prevod
vlastníckeho práva z jedného subjektu na iný subjekt. V prípade všetkých troch zmlúv bezodplatnosť

zachovaná nebola, nakoľko v prípade prevodov podielov o veľkosti 1/6-iny v pomere k celku zo sestier
žalobkyne na žalobkyňu bola každá zo sestier vyplatená sumou 100.000 Sk, ktorá suma s poukazom na
znalecký posudok ohľadne stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti zodpovedá cene uvedeného
spoluvlastníckeho podielu, a teda súd dospel k jednoznačnému záveru, že v prípade finančného
vyrovnania išlo v skutočnosti o kúpnu cenu spoluvlastníckeho podielu, v dôsledku čoho uvedené zmluvy

obsahujú podstatné náležitosti kúpnej zmluvy podľa ust. § 588 OZ (predmet prevodu a cena). Rovnako
možno posúdiť v časovej následnosti tretiu darovaciu zmluvu, ktorou bol prevedený podiel o veľkosti
1/2-ice z matky žalobkyne na žalobkyňu, pričom matke bola následne vyplatená suma vyrovnania vo
výške 200.000 Sk na základe vzájomnej dohody medzi matkou žalobkyne, žalobkyňou a žalovaným,
v dôsledku čoho možno uvedený právny úkon považovať za kúpnu zmluvu (uzavretiu ktorej sa strany

vyhli kvôli daňovej povinnosti, ako uviedla sama žalobkyňa vo svojej výpovedi). Súd teda konštatuje, že
v prípade všetkých vyššie uvedených troch darovacích zmlúv išlo o dissimulované právne úkony, ktoré
podľa zhodnej vôle účastníkov úkonov (ako to vyplynulo z ich výpovedí) mali zabezpečiť odplatný prevod
spoluvlastníckych podielov sestier žalobkyne a matky žalobkyne na žalobkyňu. Prvé dve vyhotovenia
z uvedených zmlúv sa v priebehu konania zabezpečiť nepodarilo z technických dôvodov, avšak zo

zhodných výpovedí žalobkyne a Kataríny Nagy a v konečnom dôsledku aj žalovaného vyplynulo, že
boli uzatvorené v časovom rozpätí medzi uzatvorením manželstva strán sporu (1998), nakoľko už
zo žaloby je zrejmé, že strany sporu predmetnú nehnuteľnosť spoločne užívali počnúc uzatvorením
ich manželstva, pričom na č.l. 58 spisu je uvedené, že v tom čase so žalovaným na nehnuteľnosti
realizovali výmenu okien a dverí a v poradí treťou darovacou zmluvou zo dňa 31.05.2006. Rovnako

je nesporným, že kúpna cena podielov bola uhradená zo spoločných prostriedkov strán sporu (keďže
obaja boli zárobkovo činní v cudzine), a to po 100.000 Sk každej sestre. Rovnako aj kúpna cena 200.000
Sk vyplatená po uzatvorení tretej zmluvy matke žalobkyne bola realizovaná zo spoločných prostriedkov
strán sporu, v tom čase manželov. Komplexne vychádzajúc zo skutkových zistení súd mal za to, že
prevody spoluvlastníckych podielov v celkovom pošte 3 na žalobkyňu od jej rodinných príslušníkov a

následné výplaty ako finančné vyrovnania za prevedené podiely časovo a logicky zodpovedali potrebe
vzájomného doriešenia vlastníckych vzťahov k nehnuteľnosti, podiely ku ktorej boli najmä sestrám
žalobkyne prakticky zbytočné, nakoľko nehnuteľnosť od uzatvorenia manželstva užívala len žalobkyňa
s manželom a matkou žalobkyne, preto sa zhodli na riešení situácie odplatným prevodom previesť na
žalobkyňu svoje spoluvlastnícke podiely, a to za trvania jej manželstva so žalovaným.

20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za preukázané, že všetky tri zmluvy označené ako
darovacie, avšak dissimulované, obsahovo zodpovedajúce kúpnym zmluvám, vyšli zo zhodnej vôle
zmluvných strán odplatne previesť spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnosti do vlastníctva žalobkyne a
žalovaného, ktorí v tom čase boli manželmi, a teda v právnom režime bezpodielového spoluvlastníctva,

pričom pri predpokladanom minimálnom prijateľnom právnom povedomí sestier a matky žalobkyne
si museli byť vedomé a tomu teda logicky musela zodpovedať aj ich vôľa (najmä vzhľadom na
prijatie kúpnej ceny pochádzajúcej z bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu) previesť jednotlivé
spoluvlastnícke podiely nie do výlučného vlastníctva žalobkyne (čo je vylúčené s ohľadom na ust. § 143OZ)odplatnou(kúpnou)zmluvounažalobkyňuažalovanéhovrežimeBSM.Vkonečnomdôsledkusapo
účinnosti v poradí tretej zo zmlúv stali žalobkyňa a žalovaný bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetnej
nehnuteľnosti v celku. V dôsledku uvedenej právnej skutočnosti sa teda darovacia zmluva uzatvorená

medzi žalobkyňou a žalovaným, v tom čase manželmi, ktorou za účelom dosiahnutia spravodlivého
vyrovnania medzi nimi mala byť prevedená polovica nehnuteľnosti na žalovaného, a to z dôvodu, že si
vzal úver na jej rekonštrukciu a sčasti vyplatenie kúpnej ceny podielu matky žalobkyne, javí ako neplatná
podľa ust. § 37 ods. 2 OZ z dôvodu nemožného plnenia (nie je možné darovať a prijať dar, ktorý je
v čase uzatvorenia zmluvy vcelku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov). Absolútna neplatnosť

darovacej zmluvy zo dňa 29.09.2006 je teda dôvodom zamietnutia žaloby.

21. Vzhľadom na dôvod zamietnutia žaloby sa súd len okrajovo zaoberal hmotnoprávnymi predpokladmi
pre vrátenie daru, pričom dospel k záveru, že v tomto smere žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno,
a teda nepreukázala, že sa žalovaný ako obdarovaný správa k nej alebo členom jej rodiny tak,
že tým hrubo porušuje dobré mravy. Súd v tomto smere vykonal pomerne rozsiahle dokazovanie

výsluchom svedkov navrhnutých žalobkyňou (G. B. - matka žalobkyne, G. D. - sestra žalobkyne, W.
Z.), ako aj svedkov navrhnutých žalovaným (Š. Z., I. A., M. Y.), rovnako sa oboznámil s obsahom spisu
OS Galanta sp. zn. 1T/184/2013, spisy ČVS: ORP-1095/TS-GA-2013, ORPZ-GA-OPP7-P-98/2012,
ORPZ-GA-OPP7 58/2013-P, ORPZ-GA-OPP7-93/2013-P, ORPZ-GA-OPP7 114/2013-P, ORPZ-GA-
OPP7 125/2013-P, ORPZ-GA-OPP7 22/2014-P, Z 3524/2014 a P2 306/2013, ako aj lekárskou správou

ohľadne zdravotného stavu maloletého G., pričom mal za preukázané, že vzájomné vzťahy strán sporu
boli najmä v období rokov 2012 až 2014 veľmi konfliktné, avšak vzájomne konfliktné, tzn. žiadna zo strán
sporu nebola výlučným alebo prevažným iniciátorom konfliktov, žiadna zo strán napriek opakovaným
priestupkovým oznámeniam nebola právoplatne označená ako páchateľ priestupku prípadne uznaná
vinnou zo spáchania trestného činu, pričom oznamovateľom bola aj žalobkyňa, aj žalovaný. Z výpovede

svedkov navrhnutých žalobkyňou, prevažne v rodinnom vzťahu s ňou, vyplynulo, že zodpovedným
za konflikty bol žalovaný, z výpovede svedkov navrhnutých žalovaným naopak vyplynulo, že osoba
žalovaného rozhodne nie je agresívnej povahy, nekonfliktný, nepožíva alkohol ani neholduje hazardu,
len mali vedomosť o konfliktnom spolužití strán sporu. Z lekárskej správy vyplynulo, že maloletý G. ako
spoločné dieťa strán sporu, mal v roku 2014 strach a pocity sklamania z otca (žalovaného), v dôsledku

čoho bolo doporučené obmedzenie styku s otcom, ktorá skutočnosť však sama o sebe správanie sa
žalovaného v hrubom rozpore s dobrými mravmi nepreukazuje.

22. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, kde žalovaný ako plne procesne
úspešná strana sporu má právo na 100% náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie žalobca, a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.