Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 4, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517203693
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8517203693.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov

senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu: R Collectors s. r. o., so
sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 50094297, právne zastúpený: Advokátska kancelária
RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava proti žalovanému: U. X., C..
XX.XX.XXXX, D. S. M., C. B. XX/XX, o zaplatenie 384,97 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudkuOkresnéhosúduStaráĽubovňazodňa12.10.2018,č.k.6Csp/223/2017-58taktojednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej náhradu trov n e p r i z n á v a“.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu 18. 08. 2017 sa
žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 384,97 eura, dlžné úroky z istiny vo
výške 112,50 eura, zmluvný úrok vo výške 25,50 % ročne zo sumy 384,97 eura od 08. 06. 2017 do
zaplatenia, zákonný úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 384,97 eura od 08. 06. 2017 do
zaplatenia a tiež priznať nárok na náhradu trov konania. Svoj žalobný návrh odôvodňoval tým, že jeho
právny predchodca Poštová banka a. s. uzavrela so žalovanou zmluvu o úvere dňa 14. 11. 2012, na
základe ktorej jej bol poskytnutý úver 1 200 eur. Žalovaná sa zaviazala vrátiť požičanú istinu aj s úrokmi i

ďalšie peňažné plnenia. Pre nerešpektovanie povinnosti žalovanou sa úver stal predčasne splatným dňa
03. 10. 2014. Žalovaná svoju povinnosť na vrátenie úveru a ďalších nárokov s tým spojených nesplnila.

3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že Poštová banka a. s. uzavrela so žalovanou
zmluvu o úvere dňa 14. 11. 2012, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver v sume 1 200 eur
s dohodnutím výšky mesačnej splátky 51,62 eura, celkovou výškou nákladov 537,80 eura, dátumom
konečnej splatnosti 14. 11. 2015, dátumom prvej platby do 14. 12. 2012, ročnou úrokovou sadzbou 25,50

%, počtom mesačných splátok 36, priemernou RPMN 45,60 %ˇ, RPMN banky 30,22 %. Z prehľadu
úhrad mal súd za preukázané, že žalovaná v období od poskytnutia úveru do podania žaloby zaplatila
právnemu predchodcovi žalobcu sumu 1 684,04 eura, z ktorých tento na poplatky zaúčtoval 137,18
eura, na úroky 731,83 eura a na istinu 815,03 eura. Listom zo dňa 16. 09. 2014 právny predchodcažalobcu vyzval žalovanú na splatenie dlžnej časti úveru a upozornil ju na možnosť vyhlásiť úver za
predčasne splatný. Zasielanie listiny žalobca preukázal poštovým podacím hárkom. Dňa 03. 10. 2014
právny predchodca žalobcu vyhlásil úverovú pohľadávku za predčasne splatnú v celom rozsahu a vyzval

žalovanú na jej úhradu v lehote do 10 dní od doručenia výzvy. Dlžná suma predstavovala 816,63 eura
a predmetnú výzvu žalovaná prevzala 08. 10. 2014. Právny predchodca žalobcu a žalobca dňa 13.
06. 2017 uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávok č. I/2017, predmetom ktorej bolo aj postúpenie
pohľadávky žalovanej.

4. Po citácií ust. § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 3, 4, § 54 ods. 1, 2, § 524 ods. 1, 2, § 526 ods.
1, § 565 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, § 524 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie uzavrel,
že uzavretá zmluva o úvere dôsledne nerešpektuje obligatórne náležitosti vyžadované zákonom. V
zmluve absentuje riadne a správne uvedenie údaju o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,

vypočítaného na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, kedy
v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. sa uvedú všetky predpoklady použité na
výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Naviac platby žalovanej boli započítané mimo istiny
úveru, najprv na príslušenstvo pohľadávky, resp. poplatky, ktoré boli súdmi opakovane vyhlásené za
neprijateľné. Takýto spôsob započítania bol súdom judikovaný ako neprijateľná zmluvná podmienka

(rozsudokOkresnéhosúduDolnýKubínzodňa02.06.2014,sp.zn.5C/143/2013vspojenísrozsudkom
Krajského súdu v Žiline zo dňa 16. 12. 2014, sp. zn. 5Co/611/2014), a teda povinnosť veriteľa v zmysle
§ 53a Občianskeho zákonníka zdržať sa jej používania. V zmluve je nesprávne uvedený údaj o celkovej
čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a údaj o výške RPMN, čo znamená aj absenciu správneho
uvedenia týchto údajov. V predmetnej zmluve sa nenachádza údaj o celkovej čiastke, ktorú musí

spotrebiteľ zaplatiť, tiež nie sú uvedené predpoklady použité na výpočet priemernej ročnej percentuálnej
miery nákladov. Absencia týchto náležitostí má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Z tohto vyplýva, že žalobca má právo na vrátenie len skutočne poskytnutého plnenia a
prípadne právo na úhradu úrokov z omeškania z tejto sumy po odpočítaní plnenia žalovanej. Žalovanej
bol poskytnutý úver vo výške 1 200 eur, pričom z poskytnutého úveru zaplatila 1 684,04 eura, t. j. viac

ako zaplatiť mala, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 255, § 262 CSP. Vzhľadom na to, že v danom prípade bola v
konaní úspešná žalovaná, ktorá si trovy konania neuplatnila, ani jej zo súdneho spisu nevyplývajú, súd
rozhodol, že jej náhradu trov konania neprizná.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie, alebo
aby rozsudok zmenil, žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP, t. j., že súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a že súd vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na to, že zmluva o úvere obsahuje všetky
zákonom požadované náležitosti a celková suma úveru je uvedená v správnej výške v zmysle už skôr
žalobcom uvedených vyjadrení. Interný výpočtový systém banky umožňoval v čase uzatvorenia zmluvy

oúverevýpočetjednotlivýchsplátokanuitylenvcelýchhodnotáchbezdesatinnéhočísla.Pretosamohlo
stať, že výška poslednej splátky bola v nulovej výške, resp. v nižšej než výška ostatných splátok. Pri
hodnotení zmluvy má zvlášť zásadný význam kvalifikácia tzv. priemerného spotrebiteľa, ktorá podlieha
časovým zmenám tak ako sa úroveň informovanosti spotrebiteľa logicky postupne zvyšuje. Napriek
skutočnosti, že ochrana spotrebiteľa je považovaná za jedno z nosných hľadísk tak vnútroštátnej, ako

aj únijnej legislatívy, nie je prijateľné, aby podnikateľ niesol všetky riziká zmluvného vzťahu a spotrebiteľ
neniesol fakticky žiadnu zodpovednosť. Takýto prístup by bol zneužitím práva v rozpore so základnými
zásadami právnej skutočnosti, podľa ktorých je okrem iného nevyhnutné požadovať uplatňovanie
zodpovedajúcej miery zodpovednosti za vlastné právne - záväzné konanie spotrebiteľa. Súčasná línia
posudzovania priemerného spotrebiteľa sa výrazne posunula od jeho požadovania za naivného a

nepozorného až sa postupom času vymedzil priemerný spotrebiteľ, na ktorého bola prenesená istá
povinnosť aktivity, keď Európsky súdny dvor uviedol, že od spotrebiteľa sa vyžaduje určité kontrolné
úsilie, aby zistil, aký tovar vlastne kupuje. Odkázal aj na závery rozsudku Európskeho súdneho dvora
zo dňa 12. 01. 2006, sp. zn. C-361/04. Zmluva o úvere aj v zmysle týchto záverov má obsahovať údajev súlade so zákonom tým spôsobom, aby boli pre spotrebiteľa čitateľné a bez pochybností. Odvolateľ
namieta aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože súd nekonkretizoval, o aké
predpokladyRPMNbymaloísť.Poukazujenanázory,ktorévyplynulizrozhodnutiaNSSRzodňa03.12.

2015 uverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 1/2016, po tom na názor NS SR R 111/1998, názor
NS SR v rozhodnutí sp. zn. - 6Sžh/1/2009, či názor Krajského súdu v Prešove v uznesení 9Co/83/2017
zo dňa 07. 09. 2017. Ďalej odvolateľ nesúhlasí s nesprávnym uvedením predpokladov na RPMN
banky. Zdôrazňuje, že zmluva o úvere bola uzatvorená na základe právnej úpravy odlišnej než súčasná
právna úprava, nakoľko s účinnosťou od 01. 01. 2016 došlo k zmenám v celkovej sume nákladov. Tieto

skutočnosti súd nezohľadnil a aplikujúc nezáväzný informatívny výpočet kalkulačky obsahujúcej údaje
platnévsúčasnostianievčaseuzatvoreniazmluvyoúverespôsobilprávnepochybenie.Žalobcatrvána
závere, že zmluva o úvere vyjadrovala správne údaje o RPMN banky. Žalobca od žalovaného nežiadal
viac ako prináleží na sumy uvedené v zmluve o úvere. Aj z daného dôvodu má za to, že údaje uvedené
v zmluve o úvere sú správne a súd pri rozhodovaní po právnej i skutkovej stránke pochybil.

7. Žalovaná k podanému odvolaniu žalobcu sa nevyjadrila.

8. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 379 a § 380 CSP v spojení s ust. § 470 ods. 1 a

2 CSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
je potrebné potvrdiť ako vecne správne.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte
s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či

súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či
riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí
byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument o opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré
majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď napr. aj závery Ústavného súdu SR sp.zn.
II.ÚS 78/05).

10. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore aj v zmysle vyvinutej
procesnej iniciatívy, predovšetkým žalobcu, správne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaného dokazovania dospel aj k správnym skutkovým
zisteniam. V prejednávanom spore potom aj správne vyvodil záver o zamietnutí žaloby. Z dôvodov

napadnutého rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení
dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej.

11. Z obsahu zmluvy zo dňa 14. 11. 2012, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu - Poštová
banka,a.s.ažalovanou(č.l.3anasl.spisu)malodvolacísúdtiežzapreukázané,ževýškaposkytnutého

úveru bola 1 200 eur, výška mesačnej splátky 51,62 eura, počet splátok 36, úroková sadzba 25,50 %
p. a., dátum prvej splátky 14. 12. 2012, dátum konečnej splatnosti 14. 11. 2015, RPMN banky 30,22 %,
priemerná RPMN na trhu 45,60 %, celková výška nákladov 537,88 eura.

12. Za situácie, že spotrebiteľ uhradí veriteľovi požadovaných 36 splátok vo výške 51,62 eura, zaplatí

celkom 1 858,32 eura. Celkové náklady žalovanej tak predstavujú sumu 658,32 eur a nie sumu 537,88
eura, ako vyplýva zo zmluvy o úvere zo dňa 14. 11. 2012. Z obsahu vyššie špecifikovanej zmluvy, ktorá
je súčasťou zmluvy nijako nevyplývajú skutočnosti, na ktoré v odvolaní poukazuje žalobca, a to , že
výška poslednej splátky môže byť aj nulová, resp. v nižšej výške ako ostatné splátky. Takéto tvrdenia
nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní (t. j. zmluva zo dňa 14. 11. 2012), a preto ich odvolací súd

posúdil ako nedôvodné.

13. Konštrukcia, podsúvaná odvolateľom, o výške poslednej splátky je tak bez právneho významu,
pretože tieto skutočnosti z hlavných parametrov úveru, uvedených v zmluve, jednoznačne nevyplývajú.

14. Uvedené konanie nemožno posúdiť inač ako nekalé, nakoľko žalobca ako veriteľ poskytol
spotrebiteľovi nesprávne informácie o tom, aká bude hodnota jeho úveru.15. „Za splnenie povinnosti uviesť údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je možné
považovať len prípad, kedy má spotrebiteľ jednoznačnú vedomosť o údajoch uvedených v ust. § 9 ods. 2
zák. č. 129/2010 Z.z. v čase, kedy zmluvu na znak súhlasu podpisuje a vyjadruje vôľu byť ňou viazaný,

ktorý údaj musí byť zrozumiteľný a bez pochybností poznateľný. Úverová zmluva je konsenzuálnym
kontraktom a už pri uzavretí zmluvy v deň jej uzavretia, bez ohľadu na deň poskytnutia spotrebiteľského
úveru, alebo akékoľvek ďalšie oznámenia (tiež o inej výške predposlednej, či poslednej splátke),
musia byť dohodnuté určito a jednoznačne jej podstatné obsahové náležitosti. Bolo preto povinnosťou
právneho predchodcu žalobcu v uzatvorenej zmluve jednoznačne a zrozumiteľne aj tento údaj uviesť a

to v rámci hlavných parametrov úveru a tiež tak, aby nebol vo vnútornom rozpore s ďalšími parametrami
úveru. Účelu úpravy spotrebiteľského práva, ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana
ako slabšieho účastníka právneho vzťahu zodpovedá len taký výklad uvedeného ustanovenia, ktorý
jasneazrozumiteľnestanovuje(bezmožnostivariabilných,čišpekulatívnychinterpretácií)akájecelková
čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pričom netreba ďalej zdôrazňovať, že táto musí byť vzájomne
súladná s ostatnými hlavnými parametrami úveru zavedenými do zmluvy.

16. Pri posudzovaní spornej otázky je potrebné vziať na zreteľ, že v spotrebiteľskom vzťahu je dodávateľ
vo fakticky výhodnejšom postavení, lebo má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému svoje služby
poskytuje. Preto treba od dodávateľa očakávať aj vyžadovať, že sa vo vzťahu k spotrebiteľovi bude
správať vo všeobecnej polohe poctivo. Ak takto nepostupuje, spreneverí dôveru druhého účastníka

zmluvného vzťahu v poctivosť svojho konania, a takémuto nepoctivému konaniu nemožno poskytnúť
právnu ochranu. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje aj tým, že text spotrebiteľskej zmluvy, zvlášť ak
sa jedná o zmluvu formulárovú, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný
a logicky usporiadaný. Napr. zmluvné dojednanie musí mať dostatočnú veľkosť písma, nesmie byť vo
výrazne menšej veľkosti, ako ďalší text, nesmie byť umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem

nepodstatného charakteru. Pri konštrukcii zmluvy a súvisiacich dokumentov je potrebné sa zaoberať
tiež otázkou, či úmyslom dodávateľa skutočne bolo postupovať v zmysle zákona tak, aby priemerný
spotrebiteľvčaseuzatváraniazmluvymalvedomosťovšetkýchpodstatnýchparametrochúveruamohol
tak posúdiť svoju úverovú zaťaženosť, v súvislosti s čím je potrebné dodať, že nekalé obchodné praktiky
sú zakázané /§ 7 zák. o ochrane spotrebiteľa.“/ (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.

27Co/163/2018 zo dňa 27.09.2018).

17. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou 93/13 vychádza z myšlienky, že
spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na

podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky z 27. júna
2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25, ako aj z
26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25).

18.Vzhľadomnatútosituáciuznevýhodnenéhopostaveniačlánok6ods.1smernice93/13stanovuje,že

nekalépodmienkyniesúprespotrebiteľazáväzné.Akovyplývazjudikatúry,ideokogentnéustanovenie,
ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť (rozsudky
Mostaza Claro, už citovaný, bod 36, a zo 4. júna 2009, Pannon GSM, C-243/08, Zb. s. I-4713, bod 25).

19. S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany, ktorú chce smernica 93/13 dosiahnuť, Súdny dvor
viackrát zdôraznil, že nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže
byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy
(rozsudky Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, už citovaný, bod 27; Mostaza Claro, už citovaný,
bod 26, ako aj zo 6. októbra 2009, Asturcom Telecomunicaciones, C-40/08, Zb. s. I-9579, bod 31).

20. Možnosť súdu skúmať aj bez návrhu nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný na
dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice 93/13, teda zabránenie tomu, aby jednotlivý
spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku
7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu

používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo
dodávateľov (rozsudky z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro,
už citovaný, bod 27).21. Táto možnosť priznaná súdu sa považuje za nevyhnutnú na zabezpečenie účinnej ochrany
spotrebiteľa, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo, že tento spotrebiteľ o svojich
právachnevie,alebomáťažkostisichuplatnením(rozsudkyCofidis,užcitovaný,bod33,akoajMostaza

Claro, už citovaný, bod 28).

22. Ochrana, ktorú smernica priznáva spotrebiteľom, sa tak vzťahuje na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ,
ktorý s predajcom alebo dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania
nekalej povahy tejto podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo preto, že je odradený

od ich uplatňovania z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie (rozsudok Cofidis,
už citovaný, bod 34)

23. V tejto súvislosti je vhodné spresniť, že článok 6 ods. 1 smernice má kogentnú povahu. Okrem
toho treba zdôrazniť, že podľa judikatúry Súdneho dvora predmetná smernica ako celok predstavuje
opatrenie nevyhnutné na splnenie poslania zvereného Európskej únii a, najmä, na zvýšenie životnej

úrovne a kvality života v celej Únii (pozri rozsudky Mostaza Claro, už citovaný, bod 37, ako aj Asturcom
Telecomunicaciones, už citovaný, bod 51).

24. Vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov,
ktorú smernica zabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenie, ktoré je rovnocenné

s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku majú právnu silu noriem
verejného poriadku (rozsudok Asturcom Telecomunicaciones, už citovaný, bod 52).

25. Princíp ochrany spotrebiteľa vyžaduje transparentnosť zmluvných dojednaní, ktoré sú spotrebiteľovi
dodávateľom predkladané k podpisu. Z nich musí byť zrejmé, aké bude finálne finančné zaťaženie

príjemcu úveru, lebo len takto informovaný spotrebiteľ môže urobiť spoľahlivú komparáciu na trhu
dostupných a ponúkaných úverov bez toho, aby neskôr zistil, že vychádzal zo zámerne skreslených
informácií. Problém ochrany spotrebiteľa nespočíva v zákaze obchodných podmienok, ale v možnosti sa
s nimi riadne oboznámiť v ich zreteľnom označení, formulácii a možnosti ich po zrelej úvahe akceptovať
alebo odmietnuť.

26.Podľaodvolaciehosúdu,niejeničímvýnimočnýmvysledovať,žesúdnekonaniavrôznychpodobách
sa stávajú priestorom na sofistikované právne konštrukcie, ktorými sa sleduje obohatenie sa na úkor
iného a kým osoba konajúca s takýmto zlým úmyslom vyzerá ako odborne zdatný subjekt, tak obeť
takéhotokonaniaodborneslabýaneskúsenýspotrebiteľjevovýsledkuosobounezodpovednou.Zmysel

a cieľ súdneho konania a výkonu spravodlivosti ekvity sa pri nadmerne formalistickom prístupe úplne
vytráca. Za všetko hovorí výsledok takéhoto procesu, podľa ktorého je evidentne spotrebiteľ zaviazaný
na plnenia z nečestných zmluvných podmienok v násobkoch k výške úveru.

27. Súd by mal mať na zreteli základný účel konania - poskytnutie spravodlivej ochrany subjektívnym

právam účastníkov (porov. spravodlivosť nad formálne znenie zákona, správa prezidenta SR o stave
republiky z 18. 06. 2015). Ústavné články o súdnej ochrane čl. 46 a nasl., čl. 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd spolu s občianskym súdnym poriadkom predstavujú všeobecné
požiadavky spravodlivého procesu. Vzťah práva a spravodlivosti načrtol Český Ústavný, súd keď v
jednom zo svojich nálezov uviedol: „súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí

smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen
súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a
účel toho, ktorého záujmu chráneného príslušnou normou” (porovnaj nález Ústavního soudu ČR sp. zn.
II.ÚS 222/07).

28. Z dôvodu existujúceho nebezpečenstva, že priemerne obozretný spotrebiteľ to nedokáže, je práve
zo strany súdneho dvora judikovaná nevyhnutnosť ex offo súdnej kontroly. Je síce pravdou, že SD EÚ
zvýšil nároky na spotrebiteľov a na ich aktivitu (porov. rozsudok C-34/13 Kušionová), ale vo vzťahu k
tomu , aby sa snažili a urobili viac pre to, aby sa vec dostala pred súd.

29. Pokiaľ však už má vec sudca tzv. ,,na stole“ a preskúmava vec, tak podľa názoru odvolacieho súdu
je povinný ex offo reagovať na nečestné konanie veriteľa a nečestné zmluvné podmienky a naplniť tak
článok 6 Smernice.30. So zreteľom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že v prípade Zmluvy,
ktorá je predmetom tohto sporu, existujú dôvodné pochybnosti o správnosti údajov uvedených v zmluve,
najmä o výške úrokovej sadzby a výške RPMN, nakoľko je tu nezanedbateľné riziko, že žalobca pri

určovaní úrokovej sadzby a výšky RPMN vychádzal z celkovej sumy nákladov dlžníka, vo výške 537,88
eura a nie zo sumy, ktorú žalovaný za poskytnutý úver aj skutočne zaplatí, a to sumu 658,32 eura.
Vzhľadom na tieto skutočnosti vyvstávajú pochybnosti o správnosti výšky RPMN a výšky úrokovej
sadzby uvedených v Zmluve.

31.NedôvodnevtomtosmeresažalobcaodvolávanarozsudokSúdnehodvoraz09.11.2016podsp.zn.
C/42/2016,týkajúcisavýkladuniektorýchčlánkovSmerniceEurópskehoparlamentuaRady2008/48/ES
z 23.04.2008, keďže práve tento výklad nasvedčuje v prospech záveru, že zákonné náležitosti zmluvy
o úvere (teda jeho hlavné parametre) majú byť uvedené v zmluve tak, aby nebolo možné spochybniť
možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, z čoho teda vyplýva, že aj celková čiastka
úveru, ako zákonom vyžadovaný údaj, musí byť zo zmluvy jednoznačne identifikovaná zrozumiteľným,

vnútorne nerozporným spôsobom.

32. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

33. Súd prvej inštancie správne uviedol, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu
absencie predpokladov potrebných na výpočet RPMN. Pri výpočte RPMN sa vychádza aj z údajov §
9 odsek 2 písm. k/ ZoSÚ. K údaju o RPMN odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden z najdôležitejších
údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a
preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia

uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky.

34.Odvolacísúdmázato,ževúverovejzmluveniesúuvedenévšetkypredpokladypotrebnénavýpočet
RPMN. Odvolací súd zastáva názor, že týmito predpokladmi je uvedenie výšky úveru, výšky splátky,
jej intervalu, počtu splátok, uvedenie výšky úrokov, nákladov na poistenie a prípadných poplatkov. Je

nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené aké predpoklady boli
použité pre výpočet RPMN, a preto už len z tohto dôvodu je potrebné považovať úver za bezúročný a
bez poplatkov.

35. Tento údaj v iných dokladoch by súd akceptoval len v prípade, ak by dlžník na túto skutočnosť bol

upozornený priamo v zmluve odkazom na príslušnú listinu. V zmluve však žiadny takýto odkaz nie je, a
teda v tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Takýto záver odvolací súd považuje za vecne
správny.

36. Z týchto dôvodov je podľa odvolacieho súdu plne legitímny záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti

úveru poskytnutého žalovanému, a to v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ v zmysle ktorého
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). Odvolací súd podotýka, že pre
záver o bezúročnosti úveru, postačuje aj absencia čo i len jednej z obligatórnych náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

37. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, vrátane súvisiaceho výroku o
trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil prihliadajúc aj na to, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR

sp. zn. II ÚS 78/05).

38. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 CSP.
Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaná bola úspešná, no v priebehu
odvolacieho konania jej žiadne preukázateľne trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej

stranenároknanáhradutrovodvolaciehokonanianevznikol.Odvolacísúdvychádzalzčl.17základných
princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v
spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom
prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konanianevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho
konania.

39. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).