Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 27, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/139/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112222469
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2112222469.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobkyne: R. J.,
nar. XX.XX.XXXX, J. XX/XX, XXX XX E. L., zastúpená: Mgr. Peter Odehnal, advokát, Hlavná 42,
917 01 Trnava, proti žalovanému: B. S., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX G. Y. č. XXX, o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu

Trnava č.k. 12C/79/2012-628 zo dňa 15.6.2017 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a II. a vo výroku III, o nároku
na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie o žalobe o vyporiadanie bezpodieloveho
spoluvlastníctva rozhodol nasledovne :

I. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov strán sporu sa vyporiadava tak, že z vecí patriacich do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa prikazuje
a) do výlučného vlastníctva žalobkyne :
1. - mixér Philips, HR 1453, rok nadobudnutia 1999, v zostatkovej hodnote 0,50 eura,
2. - strojček na mäso, rok nadobudnutia 1999, v zostatkovej hodnote 5,26 eura,
3. - misa antikorová, sada 3 kusov, rok nadobudnutia 2000, v zostatkovej hodnote 2,83 eura,

4. - elektrický krájač, E88-NSR 110W, rok nadobudnutia 2000, v zostatkovej hodnote 0,57 eura,
5. - plech malý, rok nadobudnutia 2000, v zostatkovej hodnote 0 eur,
6. - forma na tortu a bábovku, rok nadobudnutia 2001, v zostatkovej hodnote 5,- eur,
7. - strúhadlo 7 v 1, rok nadobudnutia 2001, v zostatkovej hodnote 0 eur,
8. - teplomer zavárací, rok nadobudnutia 2001, v zostatkovej hodnote 0 eur,
9. - panvica, rok nadobudnutia 2001, v zostatkovej hodnote 0 eur,
10. - tĺčik na mäso, rok nadobudnutia 2002, v zostatkovej hodnote 5,- eur,

11. - kliešte do kuchyne, rok nadobudnutia 2005, v zostatkovej hodnote 0 eur,
12. - podnos guľatý, rok nadobudnutia 2006, v zostatkovej hodnote 0 eur,
13. - hrnce Tecsoma, rok nadobudnutia 2010, v zostatkovej hodnote 50,- eur,
14. - zmrzlinové poháre, rok nadobudnutia 2002, v zostatkovej hodnote 5,- eur,
15. - ozdobný hrnček 3 ks, rok nadobudnutia 2002, v zostatkovej hodnote 0 eur,
16. - slížová doska, rok nadobudnutia 2000, v zostatkovej hodnote 7,- eur,

17. - biele šálky, rok nadobudnutia 2000, v zostatkovej hodnote 3,- eurá,
18. - tanierová súprava biela, rok nadobudnutia 2002, v zostatkovej hodnote 10,- eur,
19. - obývacia stena, rok nadobudnutia 1999, v zostatkovej hodnote 150,- eur,20. - rádiomagnetofón Sony, rok nadobudnutia 2001, v zostatkovej hodnote 50,- eur,
21. - koberec hnedý 4x3,5 m, rok nadobudnutia 2007, v zostatkovej hodnote 100,- eur,
22. - sedačka, rok nadobudnutia 2008, v zostatkovej hodnote 400,- eur,

23. - stôl so sklom, rok nadobudnutia 2001, v zostatkovej hodnote 27,36 eura,
24. - DVD Panasonic, DMR-EH 57, rok nadobudnutia 2009, v zostatkovej hodnote 59,66 eura,
25. - obrus vianočný štvorcový, rok nadobudnutia 2000, v zostatkovej hodnote 5,- eur,
26. - televízor Thomson, rok nadobudnutia 2005, v zostatkovej hodnote 60,- eur,
27. - lampa stojanová, rok nadobudnutia 2008, v zostatkovej hodnote 20,- eur,

28. - luster kovový 5 žiarovkový, rok nadobudnutia 2007, v zostatkovej hodnote 10,- eur,
29. - žehlička ETA 7246, rok nadobudnutia 2011, v zostatkovej hodnote 20,- eur,
30. - kôš na bielizeň, rok nadobudnutia 2004, v zostatkovej hodnote 10,- eur,
31. - inhalátor, rok nadobudnutia 2008, v zostatkovej hodnote 0 eur,
32. - chladnička Calex, rok nadobudnutia 2003, v zostatkovej hodnote 150,- eur,
33. - finančné prostriedky na účte číslo: XXXXXXXXXX/XXXX, vedenom v V. L., v sume 130,47 eura,

34. - finančné prostriedky na účte číslo: XXXXXXXX/XXXX, vedenom vo W., v sume 7.054,98 eura,

b) do výlučného vlastníctva žalovaného :

35. - osobné motorové vozidlo značky Peugeot Partner, 1,9 D, rok výroby 2006, EČV: TT383CS, v

zostatkovej hodnote 3.163,- eur,
36. - kuchynská linka, rok nadobudnutia 2002, v zostatkovej hodnote 469,88 eura,
37. - kuchynský stôl 1,90 m x 1,10 m, rok nadobudnutia 2002, v zostatkovej hodnote 84,58 eura,
38. - stoličky drevené čalúnené 6 ks, rok nadobudnutia 2002, v zostatkovej hodnote 46,99 eura,
39. - varná doska Mora, 4605, rok nadobudnutia 2002, v zostatkovej hodnote 38,22 eura,

40. - umývačka riadu Elektrolux, ESI 662, rok nadobudnutia 2002, v zostatkovej hodnote 27,39 eura,
41. - digestor, rok nadobudnutia 2001, v zostatkovej hodnote 20,- eur,
42. - mikrovlnná rúra Orava, rok nadobudnutia 2001, v zostatkovej hodnote 50,- eur,
43. - mraznička Calex, 225 lt, rok nadobudnutia 2001, v zostatkovej hodnote 6,25 eura,
44. - chladnička Zanussi, v zostatkovej hodnote 150,- eur,

45. - hrnce Zeppler, sada, rok nadobudnutia 2001, v zostatkovej hodnote 8,52 eura,
46. - hriankovač ETA, rok nadobudnutia 2001, v zostatkovej hodnote 5,- eur,
47. - galetka na masť, 10 l, rok nadobudnutia 2001, v zostatkovej hodnote 4,83 eura,
48. - príbor, rok nadobudnutia 1999, v zostatkovej hodnote 3,95 eura,
49. - nôž na chlieb, rok nadobudnutia 1999, v zostatkovej hodnote 0 eur,

50. - príbor v čiernom kufríku, rok nadobudnutia 2004, v zostatkovej hodnote 33,71 eura,
51. - štamperlíky, rok nadobudnutia 2004, v zostatkovej hodnote 0 eur,
52. - modré poháre malé, rok nadobudnutia 2004, v zostatkovej hodnote 0 eur,
53. - modré poháre veľké, rok nadobudnutia 2004, v zostatkovej hodnote 0 eur,
54. - vangeľ veľký, rok nadobudnutia 2004, v zostatkovej hodnote 2,18 eura,

55. - vangeľ malý, rok nadobudnutia 2004, v zostatkovej hodnote 0,97 eura,
56. - kuchynský nôž veľký, rok nadobudnutia 2006, v zostatkovej hodnote 8,32 eura,
57. - súprava naberačiek, rok nadobudnutia 2006, v zostatkovej hodnote 0 eur,
58. - varná kanvica Orava, VK 3520, rok nadobudnutia 2011, v zostatkovej hodnote 0,38 eura,
59. - príbor v hnedom kufríku so zlatou aplikáciou, rok nadobudnutia 2008, v zostatkovej hodnote 0 eur,

60. - tanierová súprava biela, rok nadobudnutia 2002, v zostatkovej hodnote 5,- eur,
61.-HifizostavaPanasonic,SA-AK45E-S/DS8KA69446,roknadobudnutia2004,vzostatkovejhodnote
6,60 eura,
62.-práčkaElektroluxAA/EWF,EWF1005AA1000RPM,roknadobudnutia2004,vzostatkovejhodnote
29,84 eura,

63. - žehlička naparovacia, Tefal Aquaspeed, rok nadobudnutia 2006, v zostatkovej hodnote 7,29 eura,
64. - kúpeľňová skrinka, rok nadobudnutia 2001, v zostatkovej hodnote 24,62 eura,
65. - obrázky na stenu 4 ks, rok nadobudnutia 2001, v zostatkovej hodnote 0 eur,
66. - stena predsieňová, rok nadobudnutia 2001, v zostatkovej hodnote 42,21 eura,
67. - taburetky 2 kusy, rok nadobudnutia 2010, v zostatkovej hodnote 15,- eur,

68. - váľanda, rok nadobudnutia 2000, v zostatkovej hodnote 15,87 eura,
69. - matrace 2 ks, rok nadobudnutia 2002, v zostatkovej hodnote 13,68 eura,
70. - kotol na tuhé palivo, rok nadobudnutia 2005, v zostatkovej hodnote 125,- eur,
71. - stôl plastový, rok nadobudnutia 2000, v zostatkovej hodnote 2,- eurá,72. - stoličky umelé 6 ks, rok nadobudnutia 2000, v zostatkovej hodnote 3,84 eura,
73. - gril vonkajší, rok nadobudnutia 2000, v zostatkovej hodnote 2,36 eura,
74. - motor na gril, rok nadobudnutia 2000, v zostatkovej hodnote 0 eur,

75. - postrekovač, rok nadobudnutia 2001, v zostatkovej hodnote 3,20 eura,
76. - tenisová sieť, rok nadobudnutia 2002, v zostatkovej hodnote 4,20 eura,
77. - tenisové rakety 2 ks, rok nadobudnutia 2002, v zostatkovej hodnote 0 eur,
78. - hojdačka záhradná, rok nadobudnutia 2008, v zostatkovej hodnote 11,58 eura,
79. - kosačka, rok nadobudnutia 2008, v zostatkovej hodnote 100,- eur,

80. - nožnice na kríky, rok nadobudnutia 2006, v zostatkovej hodnote 0 eur,
81. - trávové hrable, rok nadobudnutia 2006, v zostatkovej hodnote 0 eur,
82. - listová schránka, rok nadobudnutia 2008, v zostatkovej hodnote 0 eur,
83. - sviečky na stromček vonkajšie, rok nadobudnutia 2000, v zostatkovej hodnote 0 eur,
84. - vianočný stromček, rok nadobudnutia 2000, v zostatkovej hodnote 3,60 eura,
85. - fotoaparát, Panasonic DMC-TZ1, rok nadobudnutia 2007, v zostatkovej hodnote 24,26 eura.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 9.566,33 eura do 90 dní od
právoplatnosti rozsudku.
III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
IV. O náhrade trov konania štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. Rozhodnutie odôvodnil s použitím ustanovenia §137 Civilného sporového poriadku (CSP), § 1, 43, §
144, § 145 ods.1, § 148 ods.1, § 149 ods. 1 a 3, § 150 Občianskeho zákonníka (OZ), č.l.8 CSP, § 191
ods.1 CSP, § 255 ods. 2 CSP a vecne tým,
- gril vonkajší, rok nadobudnutia 2000, v zostatkovej hodnote 2,36 eura,
- motor na gril, rok nadobudnutia 2000, v zostatkovej hodnote 0 eur,

- postrekovač, rok nadobudnutia 2001, v zostatkovej hodnote 3,20 eura,
- tenisová sieť, rok nadobudnutia 2002, v zostatkovej hodnote 4,20 eura,
- tenisové rakety 2 ks, rok nadobudnutia 2002, v zostatkovej hodnote 0 eur,
- hojdačka záhradná, rok nadobudnutia 2008, v zostatkovej hodnote 11,58 eura,
- kosačka, rok nadobudnutia 2008, v zostatkovej hodnote 100,- eur,

- nožnice na kríky, rok nadobudnutia 2006, v zostatkovej hodnote 0 eur,
- trávové hrable, rok nadobudnutia 2006, v zostatkovej hodnote 0 eur,
- listová schránka, rok nadobudnutia 2008, v zostatkovej hodnote 0 eur,
- sviečky na stromček vonkajšie, rok nadobudnutia 2000, v zostatkovej hodnote 0 eur,
- vianočný stromček, rok nadobudnutia 2000, v zostatkovej hodnote 3,60 eura,

- fotoaparát, Panasonic DMC-TZ1, rok nadobudnutia 2007, v zostatkovej hodnote 24,26 eura.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 9.566,33 eura do 90 dní od
právoplatnosti rozsudku.
III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
IV. O náhrade trov konania štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením.

3. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 470 ods.1 a 2 Civilného sporového poriadku (CSP), §137, § 143,
§ 144, § 145 ods.1 a 2, § 148 ods.1, § 149 ods.1 a 3, § 150 Občianskeho zákonníka (OZ), č.l.8 CSP, §
191 CSP, § 255 ods. 2 CSP a vecne tým, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 04.02.2013, doručenou súdu
dňa 06.11.2012, domáhala, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov strán sporu.

4. Z rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 20P/373/2011-21 zo dňa 05.03.2012 vyplýva, že manželstvo
strán sporu bolo rozvedené, a bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej boli maloleté deti
pochádzajúce z manželstva na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti žalobkyne a žalovaný
bol zaviazaný platiť výživné na maloleté deti. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 30.03.2012. V

predmetnom spore medzi stranami nedošlo k dohode o vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, preto v súlade s ustanovením § 149 ods. 3 OZ bolo potrebné, aby o jeho vyporiadaní rozhodol
súd.

5. V konaní žalovaný tvrdil, že žalobkyňa bola radšej nezamestnaná (v obdobiach 07.04.2003 až

07.01.2004, 02.05.2005 až 15.04.2007, 01.03.2009 až 28.02.2010), ako by mala chodiť do práce a
zarábať peniaze a pomôcť mu splatiť dlhy. Žalobkyňa sa k tomu vyjadrila, že pracovať neodmietala, ako
žena a matka sa starala o deti a domácnosť, deti boli často choré a potrebovali celodennú starostlivosť. Z
rozvodového rozsudku vyplýva, že manželstvo strán sporu trvalo od 30.01.1999 do 30.03.2012, pričomv manželstve sa narodili dve deti, a to dňa XX.XX.XXXX H. S. a dňa XX.XX.XXXX J. S., ktoré boli počas
celéhotrvaniamanželstvamaloleté.Žalovanýnesporovaltvrdeniežalobkyne,žesastaralaodomácnosť
azdôvodučastýchchorôbajodeti.PrivyporiadaníBSMpotomsúdvychádzalzustanovenia§150OZ,v

zmysle ktorého sú podiely oboch manželov rovnaké, keď na tvrdenia žalovaného o tom, že sa žalobkyňa
vyhýbala práci, nebolo možné prihliadnuť. V konaní nebolo preukázané, že by žalobkyňa počas celého
manželstva vôbec nepracovala, keď s prihliadnutím na trvanie manželstva cca 13 rokov podľa tvrdenia
žalovaného nepracovala necelé 4 roky. Zároveň nebolo tvrdené ani preukázané, že by sa počas obdobia
nezamestnanosti žalobkyňa nestarala o domácnosť a o maloleté deti, a teda nebolo sporné, že takto

prispievala na potrebu rodiny a spoločnej domácnosti. S poukazom na uvedené nebolo možné priznať
niektorému z manželov väčší podiel pri vyporiadaní BSM z dôvodu väčších zásluh na vytvorení majetku,
ale súd vyhodnotil podiely oboch strán sporu na majetku patriaceho do BSM ako rovnaké.

6.Medzistranamitiežnebolosporné,žekudňuzánikubezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov(ďalej
len „BSM“) strany sporu nevlastnili žiadne nehnuteľnosti patriace do BSM, ktoré by mali byť predmetom

jeho vyporiadania. Z dokazovania vykonaného výsluchom strán sporu bolo preukázané, že do BSM
patria hnuteľné veci uvedené vo výroku I. rozsudku.

7. Hoci zo začiatku žalovaný spochybňoval zaradenie osobného motorového vozidla Peugeot Partner
1,9 D, EČV: TT383CS, do masy BSM, súd mal za to, že táto hnuteľná vec do spoločného majetku

strán sporu patrí. Pokiaľ ide o chronológiu vlastníctva motorových vozidiel, z vykonaného dokazovania
mal súd za preukázané, že pred uzavretím manželstva mal žalovaný vo výlučnom vlastníctve od roku
1995 motorové vozidlo Opel Astra EČV: TT080AX. Uvedené vozidlo bolo následne počas manželstva
predané za kúpnu cenu 60.000,- Sk (zmluva na č.l. 53). Následne bolo zakúpené počas manželstva
motorové vozidlo Peugeot Partner EČV: TT848AZ, ktoré bolo počas manželstva predané za kúpnu

cenu 135.000,- Sk (príjmový pokladničný doklad a kúpna zmluva č.l. 39-40), a zakúpené bolo motorové
vozidloPeugeotPartnerEČV:TT383CSzakúpnucenu554.672,-Sk(faktúrač.l.42).Dobezpodielového
spoluvlastníctva patrí majetok, ktorý nadobudol niektorý z manželov počas trvania manželstva, pričom
rozhodujúcim je okamih vzniku vlastníctva v právnom slova zmysle k získanej veci, a nie prostriedky
na ňu vynaložené. Hoci vozidlo Opel Astra nepatrilo do BSM strán sporu, po ňom nadobudnuté vozidlo

Peugeot Partner EČV: TT848AZ už do BSM patrilo, nakoľko bolo nadobudnuté počas manželstva,
pričom na uvedenom nič nemení skutočnosť, že z časti bolo financované z odpredaja motorového
vozidla vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Obdobne patrilo do BSM aj motorové vozidlo Peugeot
Partner EČV: TT383CS, nakoľko bolo nadobudnuté počas manželstva, a to z časti za sumu utŕženú z
predaja predchádzajúceho motorového vozidla Peugeot Partner EČV: TT848AZ a z časti z finančných

prostriedkov patriacich do BSM. Pokiaľ ide o poukazovanie žalovaného, že vozidlo slúžilo pri výkone
jeho podnikania, súd poukazuje na jeho vyjadrenie, že okrem toho slúžilo aj celej rodine na bežné
používanie a výlety, a teda nešlo o vec určenú výlučne na výkon povolania žalovaného, preto do BSM
patrí. Zároveň súd poukazuje na to, že na pojednávaní dňa 20.10.2014 žalovaný uznal, že do masy
BSM motorové vozidlo patrí, nesúhlasil už len so zostatkovou hodnotou navrhovanou žalobkyňou. K

motorovému vozidlu Opel Astra súd dodáva, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu
uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, zo strany žalovaného však v tomto smere žiaden
procesný návrh urobený nebol.

8. K zisteniu zostatkovej hodnoty motorového vozidla bol do konania pribratý znalec Ing. Štefan Kubán,

ktorý vypracoval Znalecký posudok č. 1/2015, v ktorom uviedol, že ide o osobné motorové vozidlo
dodávkové, pričom jeho všeobecná hodnota ku dňu 30.03.2012 predstavuje sumu 3.163,- eur vrátane
DPH, pričom znalec uviedol spôsob výpočtu, ktorým sa dopracoval k uvedenej sume. Nie je potom
možnéurobiťzáveruvádzanýžalovaným,žehodnotabolastanovená„šalamúnsky“,keďžektejtoznalec
dospel na základe výpočtu uvedeného v znaleckom posudku. Znalec sa na pojednávaní dňa 18.06.2015

relevantne vyjadril k námietkam žalovaného k znaleckému posudku (na č.l. 299), žalovaný po vyjadrení
sa znalca k námietkam ďalšie otázky na znalca nemal, nepredložil ani neoznačil žiaden dôkaz, ktorým
by preukázal inú všeobecnú hodnotu vozidla ku dňu zániku BSM, a preto neuniesol dôkazné bremeno
tvrdenia, že hodnota vozidla je nižšia ako stanovená znalcom. Súd potom vychádzal zo všeobecnej
hodnoty motorového vozidla ku dňu zániku BSM zistenej znaleckým dokazovaním, pričom vychádzal z

ceny s DPH, nakoľko vozidlo bolo zakupované za cenu vrátane DPH. Pokiaľ ide o námietky žalovaného,
že na vozidle vykonal opravy a výmenu vadných dielov, súd poukazuje na to, že pri určovaní všeobecnej
hodnoty vozidla sa vychádza zo stavu, v akom bolo vozidlo v čase zániku BSM, a preto sa na opravy
vykonané neskôr neprihliada. Nakoľko motorové vozidlo bolo prikázané do vlastníctva žalovaného,opravami vykonanými po zániku BSM si žalovaný udržiaval, príp. zhodnotil svoj majetok. Pri hnuteľných
veciach ponorný mixér Braun, autorádio a koberec behúň hnedý (por.č. 9, 51, 69 z č.l. 319-320 spisu)
sa strany zhodli, že tieto neexistujú, zanikli za trvania manželstva, a preto nepatria do masy BSM. Ďalej

žalobkyňa uznala, že bojler Tatramat 120 l (por.č. 36 z č.l. 320 spisu) bol zakúpený pred uzavretím
manželstva, a teda do masy BSM nepatrí. Pri ostatných hnuteľných veciach sa buď strany zhodli na
ich zostatkovej hodnote alebo súhlasili so zostatkovými hodnotami určenými Znaleckým posudkom č.
1-2015 znalca Ing. Ladislava Kusendu a Znaleckým posudkom č. 6/2016 znalca Márie Kubišovej, ktoré
hodnoty sú uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. Súd hnuteľné veci prikázal so zreteľom na dobu, ktorá

uplynula od rozvodu manželstva, do vlastníctva toho z manželov, ktorý má danú vec od zániku BSM
v držbe a u ktorého došlo k jej opotrebeniu, keď nebolo možné prihliadnuť na vyjadrenie žalovaného,
že tieto veci nechce. Súd pritom podporne poukazuje na rozsudok NS ČR sp.zn. 22 Cdo 980/2003
zo dňa 02.12.2003, v zmysle ktorého sa v súdnej praxi v konaniach o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva uplatňuje zásada, aby pokiaľ možno (najmä s ohľadom na dobu, ktorá uplynula od
rozvodu manželstva či na oddelené bývanie manželov) boli veci prikázané tomu z účastníkov, ktorý ich

má či naposledy mal v držbe a u ktorého došlo k ich amortizácii.“

9. Žalovaný navrhol v konaní vyporiadať aj finančné prostriedky na účte žalobkyne vedenom v V. L..
V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa mala ku dňu zániku BSM účet v V. L., C. vedený pod č.
XXXXXXXXXX/XXXX, na ktorom bol zostatok ku dňu 30.03.2012 vo výške 2.130,47 eura. Uvedený

zostatok vyplýva jednak z odpovede V. L., C. zo dňa 14.08.2013 (č.l. 168), ako aj z výpisu z účtu
na č.l. 609, kde sa síce ku dňu 31.03.2012 uvádza zostatok vo výške 2.125,47 eura, avšak je to už
suma po zaúčtovaní poplatku 5,- eur dňa 31.03.2012, preto zostatok ku dňu 30.03.2012 bol vo výške
2.130,47 eura (2.125,47 eura + suma poplatku 5,- eur zaúčtovaná dňa 31.03.2012). Žalobkyňa v konaní
poukazovala na to, že dňa 28.03.2012 a 29.03.2012 jej sestra zaslala dvakrát po sume 1.000,- eur z

dôvodu, že sa sťahovala a potrebovala finančné prostriedky, a to na opravu a vymaľovanie izby v dome
v J., na kúpu práčky, plynového sporáku a na bežné výdaje na domácnosť. K sumám dvakrát po 1.000,-
eur sa žalovaný vyjadril v tom zmysle, že by bolo dobré zistiť, kto účtami, z ktorých boli sumy zaslané,
manipuluje, nakoľko má také správy, že pani Z. založila žalobkyni účet, na ktorý si žalobkyňa uložila
vybrané poistky a takto požičiava sama sebe. Z uvedeného mal súd za to, že suma 2.000,- eur, zaslaná

na účet žalobkyne v období od 28.03.-29.03.2012, nepatrí do BSM strán sporu, nakoľko išlo buď o dar
žalobkyniodjejsestry,prípadneopôžičkuposkytnutúlenžalobkyniprepotrebyjejsťahovania(ktorýúčel
použitia prostriedkov žalovaný nesporoval), pričom ani v jednom prípade táto suma do BSM strán sporu
nepatrí. Ak by sa aj preukázalo ako pravdivé tvrdenie žalovaného, že by mohlo ísť o finančné prostriedky,
ktoré si mala žalobkyňa posielať sama sebe, a to z účtu, na ktorom si žalobkyňa mala uložiť vybrané

poistky, súd poukazuje na to, že peniaze z poistiek strany zhodným vyhlásením nakoniec vylúčili z
vyporiadaniaBSM.Pretojebezpredmetnévykonávaťdokazovanie,čisiztýchtofinančnýchprostriedkov
(vo výlučnom vlastníctve žalobkyne) žalobkyňa sama sebe zaslala finančné prostriedky na účet v V. L.,
C., a súd také dokazovanie z dôvodu hospodárnosti konania nevykonal. V podaní zo dňa 19.03.2017
(č.l. 594) žalovaný navrhoval vykonať dokazovanie ohľadom stavu na účte žalobkyne niekoľko mesiacov

pred rozvodom, nakoľko je pravdepodobné, že ak sa snažila vybrať svoje poistky ešte pred rozvodom,
tak s účtom zrejme urobila to isté. Tu súd uvádza, že žalovaný neuviedol žiadne konkrétne skutkové
tvrdenia ohľadom výberov z účtu žalobkyňou pred zánikom BSM, neuviedol, že skutočne, kedy a akú
sumu mala žalobkyňa zo svojho účtu vybrať, neuviedol ani, že by uvedená suma mala byť použitá na
iné účely ako na zabezpečovanie spoločných potrieb domácnosti. Za týchto okolností, t.j. keď žalovaný

neprodukoval skutkové tvrdenie, že by žalobkyňa skutočne realizovala pred zánikom BSM výbery z účtu
(uvádzal to len v rovine pravdepodobnosti), kedy, v akej výške a že ich použila za iným účelom ako
na zabezpečenie potrieb rodiny, súd dokazovanie o pohyboch na účte nevykonal, nakoľko by to bolo
v rozpore s hospodárnosťou a rýchlosťou konania. Okrem toho, v konaní sa vykonáva dokazovanie
na preukázanie konkrétnych skutkových tvrdení, a nie je možné vykonať dokazovanie, z ktorých by

až následne strana skutkové tvrdenia vyvodzovala. Z uvedených dôvodov súd prikázal do výlučného
vlastníctva žalobkyne vo výroku I. rozsudku finančné prostriedky na účte číslo: XXXXXXXXXX/XXXX,
vedenom v V., v sume 130,47 eura (2.130,47 eura - 2.000,- eur).

10. Žalovaný ďalej poukazoval na to, že žalobkyňa v žalobe zabudla uviesť do BSM zostatok na jeho

účte vo Y., C.. V konaní bolo preukázané, že žalovaný mal ku dňu zániku BSM účet vo Y., C. vedený pod
č. XXXXXXXXX/XXXX, na ktorom bol debetný zostatok ku dňu 30.03.2012 vo výške mínus 2.549,09
eura (odpoveď Y., C. zo dňa 12.08.2013 na č.l. 135). Z uvedeného vyplýva, že išlo o záporný zostatok,
a teda žalovaný nepreukázal, že na uvedenom účte ku dňu zániku BSM boli finančné prostriedky, ktoréby bolo možné zahrnúť do masy BSM a tieto vyporiadať. Žalovaný pritom v priebehu konania neurobil
žiaden procesný návrh na vyporiadanie BSM ohľadom tohto dlhu v širšom zmysle, pričom súd nemôže
nahrádzať procesnú aktivitu strán v konaní o vyporiadanie BSM, a preto na debetný zostatok na účte

žalovaného neprihliadal, keďže nebolo možné ho vyporiadať ako majetok.

11. Pokiaľ ide o stavebné sporenie vo W. R. z odpovede sporiteľne zo dňa 13.08.2013 (č.l. 136)
vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný majú vedený účet stavebného sporenia č. XXXXXXXX/XXXX, ktorý
je účinný od 29.12.2008, ktorého majiteľom je žalobkyňa a spolumajiteľom žalovaný, pričom od roku

2011 nebol na účet poukázaný žiaden vklad. Zostatok nasporenej sumy bol ku dňu 30.03.2012 vo
výške 6.663,48 eura a ku dňu 12.08.2013 vo výške 6.744,41 eura, keď stavebný sporiteľ nie je povinný
poukazovaťnaúčetstavebnéhosporeniapravidelnémesačnévklady.Vkonanínebolosporné,ževklady
na uvedený účet boli robené zo spoločných finančných prostriedkov, a teda že finančné prostriedky na
uvedenom účte stavebného sporenia patria do BSM strán sporu. Žalovaný v konaní najskôr navrhoval
rozdelenie finančných prostriedkov stavebného sporenia rovným dielom medzi strany sporu (vyjadrenie

zo dňa 20.02.2013 na č.l. 35, zo dňa 04.10.2014 na č.l. 239), neskôr navrhoval rozdelenie len polovice
finančných prostriedkov medzi strany sporu, s tým, že zostávajúca polovica pripadne ich dcéram po 1
(vyjadreniezodňa03.02.2017nač.l.583,zodňa19.03.2017nač.l.593).Žalobkyňanavrhovalaprikázať
finančné prostriedky stavebného sporenia do jej výlučného vlastníctva s poukazom na to, že z vyjadrení
žalovaného je zjavné, že sa zbavuje svojho majetku, aby jej nemusel nič zaplatiť, pričom poukazovala

na prevod vlastníctva domu žalovaného darovaním jeho bratovi.

12. Súd finančné prostriedky na účte stavebného sporenia č. XXXXXXXX/XXXX, vedenom vo W.,
ku dňu 31.12.2016 (č.l. 604) vo výške 7.054,98 eura prikázal vo výroku I. do výlučného vlastníctva
žalobkyne. Súd mal za to, že takýmto spôsobom sa jednak zníži vyrovnací podiel žalovaného voči

žalobkyni (ktorý vyplynul z vyporiadania BSM) a zároveň žalobkyňa bude mať zabezpečené finančné
prostriedky z vyporiadania spoločného majetku aspoň z časti, keďže žalovaný sa písomne (vyjadrenie
zo dňa 09.12.2014 na č.l. 264), ako aj počas zmierovacieho konania pred otvorením pojednávania dňa
17.01.2017a06.04.2017vyjadroval,žežalobkyňunemázčohovyplatiť,keďzároveňvpriebehukonania
svoj majetok, nehnuteľnosti vo svojom výlučnom vlastníctve, daroval bratovi. Ak by súd rozdelil stavebné

sporenie na polovicu medzi strany sporu, musel by zároveň zvýšiť vyrovnací podiel pre žalobkyňu, čo
by v konečnom dôsledku znamenalo len to, že žalovaný by sumu utŕženú z vyplateného stavebného
sporeniabolitakpovinnývyplatiťžalobkyni(keďžeinéfinančnéprostriedkypodľajehovyjadrenianemá).
Pokiaľ ide o poukazovanie žalovaného na nároky detí na finančné prostriedky zo stavebného sporenia,
uvedené nie je ničím podložené, keď majiteľom a spolumajiteľom účtu stavebného sporenia sú iba strany

sporu, vklady na stavebné sporenie boli robené z peňazí patriacich do ich BSM a finančné prostriedky na
stavebnom sporení preto patria vcelku do BSM strán sporu. Deti strán sporu sú podľa prehľadu klientov
(č.l. 605) vedené iba ako zohľadnené osoby v zmluve, nie však ako majitelia účtu. Preto deti strán
sporu nemajú v konaní o vyporiadanie BSM nárok na žiaden podiel zo stavebného sporenia, je pritom
bez významu, aký bol prípadne pôvodný zámer bývalých manželov (rodičov detí), či napríklad použiť

finančnéprostriedkyvbudúcnostiprepotrebyichdetí.Pokiaľideovýškufinančnýchprostriedkovnaúčte
stavebného sporenia, súd vychádzal z preukázaného stavu na účte najbližšieho ku dňu rozhodnutia, t.j.
z posledného výpisu z účtu, podľa ktorého bol zostatok na účte ku dňu 31.12.2016 vo výške 7.054,98
eura (rub č.l. 604), keď iná výška nasporenej sumy v konaní preukázaná nebola.

13. Žalobkyňa ďalej žiadala v rámci vyporiadania prihliadnuť na investície do nehnuteľností vo výlučnom
vlastníctve žalovaného (nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX pre k.ú. G. Y.), ktoré boli vykonané zo
spoločných finančných prostriedkov, pričom investíciami boli náklady na materiál na zavedenie plynu
do domu v roku 2010, náklady na materiál na plávajúce podlahy na chodbe na prízemí a poschodí,
v obývacej izbe, v spálni, detských izbách a izbe na poschodí v roku 2011, a náklady na materiál

na zámkovú dlažbu, kurt a prístrešok. Hoci plávajúce podlahy a zavedenie plynu v nehnuteľnosti
žalovaného označila žalobkyňa spočiatku ako hnuteľné veci, v priebehu konania špecifikovala, že ide
o zhodnotenie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, a teda bolo potrebné na finančné prostriedky
vynaložené na materiál na zavedenie plynu a na plávajúce podlahy posudzovať ako investície do
nehnuteľnosti žalovaného.

14. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku
vynaložil na spoločný majetok, a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo
na jeho oddelený (samostatný) majetok (§ 150 OZ). Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že investíciezo spoločného majetku (BSM) do oddeleného majetku bezpodielového spoluvlastníka (manžela) sa
hradia vo výške (hodnote), v akej boli vynaložené. Táto investícia sa nevracia vo vyššej sume, než
ako bola vynaložená; zhodnotenie oddeleného vlastníctva manžela ( tým, že stromy narástli a začali

prinášať plody) nemá vplyv na výšku podielov na vyporiadaní BSM (viď. rozhodnutie NS SR sp.zn.
3Cdo/330/2006 zo dňa 31.03.2008).

15. V prípade investícií zo spoločného majetku manželov do ostatného majetku jedného z nich,
sú prostriedkami, ktoré je tento manžel povinný nahradiť, prostriedky skutočne vynaložené na tieto

investície. Pri ich zisťovaní sa vychádza z ceny vecí a prác vložených do jeho ostatného majetku
v čase, kedy boli vynaložené, a nie z východiskovej hodnoty (znaleckého odhadu hodnoty, za
ktorú by bolo možné hodnotenú stavbu nadobudnúť formou výstavby v čase ohodnotenia na úrovni
bez dane z pridanej hodnoty) alebo všeobecnej hodnoty zhotovenej veci (výslednej objektivizovanej
hodnoty nehnuteľností a stavieb, ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu
ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji,

keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom,
že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou) v oddelenom majetku jedného z manželov (viď
rozhodnutie NS SR sp.zn. 6 M Cdo 10/2011 zo dňa 26.06.2012).

16. Pokiaľ ide o výšku finančných prostriedkov na materiál na plávajúce podlahy, strany sa zhodli

na sume 300,- eur, preto z nej súd vychádzal ako z nespornej skutočnosti. V prípade finančných
prostriedkov týkajúcich sa zavedenia plynu do domu v roku 2010, žalobkyňa v podaní zo dňa 18.05.2014
uvádzala investíciu vo výške 2.700,- eur, žalovaný na pojednávaní dňa 20.10.2014 uznal najviac sumu
1.000,- eur. Zo strany žalobkyne nebolo preukázané, že by na zavedenie plynu bola vynaložená vyššia
suma, preto súd investície do zavedenia plynu do domu ustálil na sume 1.000,- eur, kde došlo ku zhode.

17. Pokiaľ ide o náklady na materiál na zámkovú dlažbu, „tenisový kurt“ a prístrešok, žalobkyňa finančné
prostriedky vynaložené zo spoločného majetku preukazovala dokladmi o nákupe materiálu v spise na č.l.
67-79, pričom nezapočítala cenu práce. K uvedenému sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 19.04.2017,
kde neuznal náklady na benzín na kosenie trávy (ide o spotrebný materiál a tráva sa kosí dvakrát do

týždňa), Baukleber biely z roku 2003 (spáry kamenného múrika sa opravovali každé 2 až 3 roky), hnojivo
z roku 2003 (ide o spotrebný materiál, tráva sa hnojila dvakrát do roka), fóliu na prikrývanie dreva z
roku 2002 (igelitová fólia je jednoročná záležitosť, každý rok ju vietor roztrhal, s drevom prestali kúriť
ešte počas manželstva), postrek proti burine z roku 2003 (ide o spotrebný materiál, postrek prevádzal
dvakrátdoroka),nožnicekríkovézroku2002(boliasipopiatichrokochnefunkčné,nakoľkomalidrevené

rukoväte, ktoré sa popraskali a rozpadli), tenisovú sieť (cenu určil odhadca), hnojivo z roku 2000 (ide o
spotrebný materiál, tráva sa hnojila dvakrát do roka), postrek proti burine z roku 2001 (ide o spotrebný
materiál, tráva sa hnojila dvakrát do roka), hnojivo z roku 1999 (ide o spotrebný materiál tráva sa hnojila
dvakrát do roka), postrek proti burine z roku 1999 (ide o spotrebný materiál, tráva sa hnojila dvakrát
do roka). Na uvedené vyjadrenie žalobkyňa nereagovala, skutkové tvrdenia nepoprela, súd sa pritom

stotožnil s dôvodmi, pre ktoré uvedené náklady nie je možné považovať za investície do nehnuteľnosti
vo výlučnom vlastníctve žalovaného, či už preto, že ide o spotrebný materiál (benzín, hnojivo, postrek,
fólia) alebo ide o hnuteľné veci (nožnice kríkové, tenisová sieť). Tenisová sieť pritom bola predmetom
znaleckého dokazovania v rámci ohodnocovania hnuteľných vecí a kríkové nožnice súd nevyporiadal
ani v rámci hnuteľných vecí, nakoľko žalobkyňa nepreukázala ich existenciu ku dňu zániku BSM.

18. Žalovaný z dokladov predložených žalobkyňou uznal náklady na trávové semeno z roku 2003 v
sume 210,- Sk, na trávové semeno z roku 2002 v sume 204,- Sk, na materiál na náter okien z roku
2001-2002 v sume spolu 1.686,50 Sk, na zasklenie okna z roku 2002 v sume 83,- Sk, na hranoly a
dosky na prístrešok z roku 2003 v sume 19.500,- Sk, na náterové látky na prístrešok z roku 2003 v

sume spolu 4.495,- Sk, na lepenku hladkú na prístrešok z roku 2003 v sume 880,- Sk, na materiál
na výrobu zámkovej dlažby a múrikov z roku 2003 v sume spolu 8.816,10 Sk, na rúru z PVC z roku
2003 v sume 304,- Sk, na materiál na zhotovenie múrikov z roku 1999-2001 spolu v sume 10.625,-
Sk, na ohradové pozinkované pletivo z roku 2003 spolu v sume 6638,50 Sk, na trávové semeno z
rokov 2000-2001 v celkovej sume l.440,- Sk, na trávové semeno z roku 1998-1999 v sume 1.265,-

Sk. Pokiaľ ide o materiál na náter okien z roku 2001-2002, žalovaný náklady na materiál preukázaný
prvými troma dokladmi na č.l. 69 (doklady zo dňa 25.03.2002, 25.09.2001 a 07.11.2001) výslovne uznal,
neuviedol však, prečo pri prvých dvoch dokladoch vychádzal z kúpnej ceny bez DPH, keď pri všetkých
ostatných dokladoch uznal za nákupnú cenu uvedenú cenu vrátane DPH. Z uvedených dôvodov súdpri všetkých dokladoch vychádzal z ceny vrátane DPH, a preto náklady na materiál na náter okien z
roku 2001-2002 uznal za preukázané vo výške 2.068,- Sk (1.222,- Sk + 818,- Sk + 28,- Sk). Celkom
boli potom v konaní preukázané náklady na materiál na zámkovú dlažbu, „tenisový kurt“ a prístrešok v

sume 56.528,60 Sk, t.j. po prepočte 1.876,41 eura. V konaní pritom nebolo sporné, že uvedená suma
bola vyplatená zo spoločných prostriedkov. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že v prípade investícií išlo
len o nákup materiálu, pričom práce boli zdarma, nakoľko tieto vykonával svojpomocne s členmi rodiny
a kamarátmi, súd prihliadal iba na finančné prostriedky vynaložené na nákup materiálu, keď zo strany
žalovanej nakoniec ani nebolo tvrdené a preukazované vynaloženie finančných prostriedkov na práce.

19. Návrh žalovaného, aby súd prihliadol na amortizáciu, nakoľko všetok materiál mal ku dňu rozvodu
viac ako deväť rokov, nebolo možné akceptovať, pretože ako už súd uviedol vyššie, na investície z
finančných prostriedkov patriacich do BSM do majetku patriacemu len jednému z manželov sa prihliada
vo výške, v akej boli vynaložené. Prihliada sa preto na sumu peňazí, ktorá bola v čase tej-ktorej
investície vynaložená na majetok jedného z manželov (t.j. na nákupné ceny), a nie je preto dôležité, čo

sa následne s investíciou stalo, či sa jej hodnota zvýšila alebo znížila. Podporne súd poukazuje napr.
na rozhodnutia NS SR sp.zn. 3Cdo/330/2006 zo dňa 31.03.2008 a sp.zn. 6 M Cdo 10/2011 zo dňa
26.06.2012). Z jazykového výkladu slovného spojenia uvedeného v druhej vete § 150 OZ („... nahradiť,
čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok...“) vyplýva, že ide o náklady, ktoré
boli vynaložené v dobe minulej a ich výška ku dňu zániku manželstva ani ku dňu vyporiadania BSM

nie je nijako modifikovaná. Výškou toho, čo bolo vynaložené, je teda treba rozumieť výšku nákladov
v dobe, kedy boli vynaložené. Obdobne uviedol Ústavný súd SR v uznesení sp.zn. II. ÚS 17/2016-13
zo dňa 14.01.2016, a síce, že „účelom navrátenia peňazí vynaložených z BSM na majetok jedného z
manželov nie je kreovanie akejsi „investície“, ktorá by sa stala súčasťou BSM, ale len vrátiť do BSM
ako majetkovej podstaty to, o čo bola v určitom bode ochudobnená. Tým, že sa nekreuje investícia

ako osobitné aktívum, nemôže dochádzať ani k nárastu, ale ani poklesu jej hodnoty. V tomto smere je
podľa ústavného súdu jasný text § 150 Občianskeho zákonníka „nahradiť, čo sa zo spoločného majetku
vynaložilo na jeho ostatný majetok“.“

20.Obestranynapojednávanídňa06.04.2017zhodnenavrhli,abysavkonaníneprihliadalonafinančné

prostriedky, ktoré sa vyplácali na poistku žalobkyne a poistku žalovaného počas trvania manželstva,
preto neboli uvedené finančné prostriedky zohľadňované, nakoľko predmetom vyporiadania BSM môže
byť iba to, čo ním urobia strany sporu.

21. Žalobkyňa žiadala pri vyporiadaní BSM prihliadnuť tiež na to, že počas trvania manželstva splácal

žalovaný zo spoločných prostriedkov úver zo R. R. (B. o pôžičke č. 6161-219 8547808, nové číslo
0987227026 zo dňa 08.04.1991 - rub č.l. 46 a vyjadrenie č.l. 146), ktorý si zobral na stavbu svojho
domu, pričom ku dňu uzatvorenia manželstva bola nesplatená časť tohto úveru vo výške 5.810,09 eura
(175.034,80 Sk, zostatok ku dňu 16.02.1999). Po čiastočnom odpustení dlhu za trvania manželstva
splatilitentoúversumou4.715,48eura,pretožiadalazaviazaťžalovanéhozaplatiťjejpolovicutejtosumy

titulom vyrovnania, t.j. sumu 2.357,74 eura. Na uvedené reagoval žalovaný v podaní zo dňa 19.03.2017
(č.l. 593) tak, že suma vyrovnania 2.357,74 eura súhlasí, čím sa stal nárok žalobkyne v tejto časti
nesporným.

22. Žalobkyňa ďalej poukazovala na skutočnosť, že žalovaný nadobudol počas trvania ich manželstva

do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX pre k.ú. G. Y., parc.č. 146 - záhrady
o výmere 338 m2, parc.č. 147/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 721 m2, parc. č. 147/2 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 667 m2, a rodinný dom súp.č. 381 postavený na parc.č. 147/1, a
to z dôvodu vyporiadania BSM s prvou jeho manželkou na základe uznesenia Okresného súdu Trnava
sp.zn. 1C/68/1998, právoplatného dňa 18.08.2008, pričom ako vyrovnací podiel bola prvej manželke

žalovaného vyplatená suma 1.000.000,- Sk (33.193,92 eura). Na výplatu tejto sumy boli podľa žalobkyne
použité finančné prostriedky patriace do BSM, keď časť sumy vo výške 440.000,- Sk (14.605,32 eura)
bola uhradená z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedenom v V. a druhá zvyšná časť sumy vo výške
560.000,- Sk (18.588,594 eura) bola poukázaná z účtu žalovaného. Žalobkyňa k tomu predložila výpis
z účtu v V., C. č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX (č.l. 7), z ktorého je preukázané zaslanie sumy 440.000,-

Sk (14.605,32 eura) dňa 22.09.2008 na iný účet, pričom žalovaný zaslanie uvedenej sumy na účet jeho
prvej manželky titulom vyporiadania BSM ani nesporoval. Nesporoval tiež, že za rovnakým účelom bola
jeho prvej manželke vyplatená aj suma 560.000,- Sk (18.588,59 eura), ktorá bola poukázaná z jeho účtu
vo Y., C..23. Žalovaný namietal ale, že nie je pravdou, že nehnuteľnosť nadobudol len zo spoločných finančných
prostriedkov, pretože na vyplatenie použil aj vlastné finančné prostriedky, ktoré vlastnil už pred BSM,

dostal darom od rodičov alebo ich získal odpredajom osobného vozidla Opel Astra, ktoré vlastnil od roku
1995, tieto prostriedky previedol na dané dva účty a použil na výplatu nehnuteľnosti (uvedené tvrdil v
podaní zo dňa 20.02.2013 - č.l. 36). Poukazoval pritom na stav na účte stavebného sporenia, ktoré mal
ešte pred vstupom do BSM uzavreté na jeho meno, na ktorom stav ku dňu 31.12.1998 bol 75.267,70
Sk (výpis z účtu na č.l. 49), stav na účte stavebného sporenia, ktoré mal ešte pred vstupom do BSM

uzavreté na synovo meno, na ktorom stav ku dňu 31.12.1998 bol 74.912,70 Sk (výpis z účtu na rube
č.l. 49), stavebné sporenie od svojej matky, ktoré mu darovala dňa 19.03.2004 vo výške 122.243,40
Sk, ktoré mu previedla na jeho účet č. X-XXXXXXXXXX/XXXX vo Y. V. (výpoveď zmluvy na č.l. 51),
stavebné sporenie od svojho otca, ktoré mu daroval dňa 11.02.2004 vo výške 122.098,20 Sk, a spojil ho
so svojim stavebným účtom (výpis z účtu a list č.l. 52), sumu 60.000,- Sk, ktorú získal dňa 26.01.2000
odpredajom vozidla Opel Astra, ktoré vlastnil od roku 1995 (zmluva a príjmový pokladničný doklad na č.l.

53), sumu 201.000,- Sk, ktorú mu rodičia darovali v troch splátkach (ako výplatu podielu z rodičovského
domu (čestné prehlásenie na č.l. 54), na sumu 25.562,37 Sk, ktorú mal na účte pred vstupom do BSM
a v hotovosti, s ktorou hradil výdaje spojené s ich svadbou (výpis z účtu na rube č.l. 50). Žalovaný
predložil výpisy z účtu vo Y. č. XXXXXXXXX/XXXX (č.l. 57 a 58), z ktorých vyplýva vklad hotovosti
na účet dňa 22.06.2006 vo výške 70.000,- Sk a dňa 17.09.2008 vo výške 31.000,- Sk, a tiež zaslanie

sumy 560.000,- Sk dňa 17.09.2008 na účet č. XXXXXXXX/XXXX. Predložil Príjmový pokladničný doklad
zo dňa 29.06.2006 (č.l. 39) a Kúpnu zmluvu zo dňa 29.06.2006 (č.l. 40), z ktorých vyplýva prijatie
sumy 135.000,- Sk od spoločnosti CC TRADE s.r.o., Trenčín ako kúpnej ceny za odpredaj motorového
vozidla Peugeot Partner 1.9D ŠPZ: TT-848AZ. Predložil Výpoveď zmluvy o stavebnom sporení zo dňa
31.12.2002 (č.l. 50), z ktorej vyplýva, že R. R. Y.-W., C. oznamuje K. a B. S., že ich sporiteľský účet č.

XXXXXXXX/XXXX k 31.12.2002 zrušili a zaťažili výplatou 103.299,80 Sk, ktorá platba bola realizovaná
bezhotovostným prevodom v prospech účtu v V. L. č. účtu X-XXXXXXXXXX/XXXX.

24. Predovšetkým súd uvádza, že pre vyporiadanie BSM medzi stranami sporu nie je podstatná
argumentácia žalovaného v závere konania, že celá nehnuteľnosť, ktorú v rámci vyporiadania BSM

s prvou manželkou nadobudol do výlučného vlastníctva, má hodnotu 1.160.000,- Sk, že vyplatiť prvú
manželku v sume 1.000.000,- Sk bolo ich spoločné rozhodnutie so žalobkyňou, aby mali pokoj, a teraz to
považuje za zlý obchod, keď uvedená suma nezodpovedala hodnote polovice domu, pričom poukazoval
na znalecké posudky z konania o vyporiadanie BSM s prvou manželkou pod sp.zn. 11C/68/1998.
Podstatná je len skutočnosť, že počas trvajúceho majetkového spoločenstva strán sporu bola suma

1.000.000,- Sk prvej manželke žalovaného vyplatená, nie je možné prihliadať na to, či išlo správne alebo
nesprávne rozhodnutie ohľadom jej výšky.

25. V konaní teda nebolo sporné, že počas manželstva strán sporu bola prvá manželka žalovaného
vyplatená z vyporiadania BSM sumou 1.000.000,- Sk (33.193,92 eura), že na výplatu tejto sumy

boli použité finančné prostriedky z účtu žalobkyne č. XXXXXXXXXX/XXXX vedenom v V. L. vo
výške 440.000,- Sk (14.605,32 eura) a finančné prostriedky z účtu žalovaného č. XXXXXXXXX/
XXXX vedenom vo Y., C. vo výške 560.000,- Sk (18.588,59 eura). Sporným však bolo, či finančné
prostriedky na uvedených účtoch patrili do BSM strán sporu, resp. v akom rozsahu, a teda či na úhradu
záväzku žalovaného voči jeho prvej manželke boli použité spoločné finančné prostriedky alebo finančné

prostriedky žalovaného.

26. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že na vyplatenie prvej manželky žalovaného boli použité spoločné
finančné prostriedky. Žalovaný v konaní tvrdil, že neboli použité iba spoločné finančné prostriedky, ale
aj prostriedky v jeho výlučnom vlastníctve, a to 1. v sume 75.267,70 Sk pochádzajúcej zo stavebného

sporenia žalovaného vo W. R. (ktorú sumu mal na účte stavebného sporenia ešte pred vznikom BSM); 2.
v sume 74.912,70 Sk pochádzajúcej zo stavebného sporenia žalovaného a jeho syna K. vo W. R. (ktorú
sumu mal na účte stavebného sporenia nasporenú ešte pred vznikom BSM); 3. v sume 122.243,40
Sk získanej darom od matky žalovaného z jej stavebného sporenia; 4. v sume 122.098,20 Sk získanej
darom od otca žalovaného z jeho stavebného sporenia; 5. v sume 60.000,- Sk získanej predajom vozidla

Opel Astra, ktoré vlastnil žalovaný od roku 1995; 6. v sume 201.000,- Sk získanej darom od rodičov v
troch splátkach ako výplatu podielu z rodičovského domu; 7. v sume 25.562,37 Sk na účte pred vznikom
BSM. Spolu ide o sumu 681.084,37 Sk, pričom žalovaný uviedol, že uvedená suma bola použitá na
vyplatenie prvej manželky a splatenie pôžičky. V konaní sa tiež žalovaný vyjadril (vyjadrenie zo dňa20.02.2013 na č.l. 36), že vyššie uvedené prostriedky previedol na dané dva účty (na účet žalovaného
vo Y., C. a na účet žalovanej v V., C.) a použil na výplatu nehnuteľnosti. Uvedené tvrdenie, t.j. že vyššie
uvedené finančné prostriedky boli prevedené na dané dva účty, žalobkyňa v priebehu konania žiadnym

spôsobom nesporovala, a preto súd vychádzal z toho, že medzi stranami uvedené nebolo sporné, a
nebolo potrebné vykonávať v tomto smere dokazovanie.

27. Pokiaľ ide o účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v V. L., z odpovede V. L. (č.l. 168) vyplýva,
že ide o účet žalobkyne, založený dňa 04.02.2000, t.j. počas manželstva, súd má preto za to, že na

uvedenom účte sa zákonite nachádzali aj spoločné finančné prostriedky strán sporu, napr. z príjmu
žalobkyne. Uvedené vyplýva aj z vyjadrenia žalovaného, ktorý sa ohľadom uvedeného účtu vyjadril, že
nespochybňuje, že na vyporiadanie BSM s jeho prvou manželkou bola použitá suma z uvedeného účtu
vo výške 14.605,32 eura, ale spochybňuje, že by išlo v celom rozsahu o ich finančné prostriedky. Z
uvedeného vyplýva, že žalovaný uznáva, že na účte žalovanej sa nachádzali aj ich spoločné finančné
prostriedky, hoci len z časti. Obdobne to platí o účte žalovaného vedeného vo Y., C. pod č. XXXXXXXXX/

XXXX, nakoľko žalovaný uviedol, že išlo o účet, ktorý používal pri svojom podnikaní, a tiež ako účet
osobný (zápisnica z pojednávania dňa 06.04.2017 na č.l. 612). Z uvedeného vyplýva, že v konaní nebolo
potrebné vykonať dokazovanie (keď navyše žiadna zo strán také dokazovanie ani nenavrhla a súd
dôkazy sám nevykonáva), na ktorý účet boli poukázané vyššie uvedené sumy (či na účet žalobkyne v
V. L. alebo na účet žalovaného vo Y., a.s), pretože podstatná pre rozhodnutie bola tá skutočnosť, či a

v akom rozsahu patrili žalovaným uvádzané sumy do BSM strán sporu, pričom uvedené nezávisí od
toho, na akom účte sa nachádzali (keď žalobkyňa nesporovala, že sa nachádzali na uvedených dvoch
účtoch). Súd preto pristúpil k zisťovaniu, v akom rozsahu žalovaný preukázal, že sa na vyplatení prvej
manželky z BSM v sume 1.000.000,- Sk (33.193,92 eura) podieľal vlastnými finančnými prostriedkami,
pričom vo zvyšnej časti bolo potrebné ustáliť, že boli na výplatu použité prostriedky z BSM strán sporu.

28. V prípade finančných prostriedkov vo výške 75.267,70 Sk (2.498,43 eura) žalovaný tvrdil, že ide o
nasporenú sumu stavebného sporenia vo W. R. ešte pred uzavretím manželstva (uvedené preukázal
výpisom z účtu na č.l. 49), prevedenú na účty, z ktorých bola vyplatená jeho prvá manželka. K uvedeným
skutkovým tvrdeniam sa žalovaná nevyjadrila, nepoprela ich, preto ich súd považoval za nesporné, a

uzavrel, že v časti 75.267,70 Sk bola prvá manželka žalovaného vyplatená z výlučných prostriedkov
žalovaného.

29. V prípade finančných prostriedkov vo výške 74.912,70 Sk (2.486,65 eura) žalovaný tvrdil, že ide
o sumu zo stavebného sporenia W. žalovaného a jeho syna K., ktorú sumu mal žalovaný na účte

stavebného sporenia nasporenú ešte pred vznikom BSM, a to k 01.01.1999, pričom uviedol, že synovi na
sumu 103.299,80 Sk došetril počas manželstva. Žalovaná uviedla, že uvedené sporenie mali založené
spolu s bývalým manželom a peniaze na stavebné sporenie pre syna K. vkladali so žalovaným spoločne.
Z výpisu z účtu v R. R. Y.-W., C. (rub č.l. 49) vyplýva, že zmluva bola uzavretá dňa 31.12.1996 (t.j.
pred uzavretím manželstva), pričom ku dňu 01.01.1999 (t.j. cca mesiac pred uzavretím manželstva

strán sporu) bol na uvedenom účte zostatok vo výške 74.912,70 Sk (2.486,65 eura), ktorá suma preto
nepatrila do BSM. Ak potom žalovaný uviedol, že do sumy 103.299,80 Sk (3.428,93 eura), ktorá bola
na účet žalobkyne v V. L. XXXXXXXXXX/XXXX poukázaná zo R. R. Y., na základe Výpovede zmluvy o
stavebnom sporení zo dňa 31.12.2002, zo sporiteľského účtu vedeného na žalovaného a jeho syna K.
S. pod č. XXXXXXXX/XXXX (č.l. 50), došetril počas manželstva, nepreukázal, že by vklady na stavebné

sporenie po uzavretí manželstva realizoval z finančných prostriedkov patriacich do jeho výlučného
vlastníctva, a preto súd uzavrel, že z uvedeného stavebného sporenia bola na vyplatenie prvej manželky
žalovaného použitá práve suma 74.912,70 Sk (2.486,65 eura) vo výlučnom vlastníctve žalovaného a vo
zvyšku 28.387,10 Sk (942,28 eura) išlo o finančné prostriedky v BSM.

30. V prípade finančných prostriedkov vo výške 122.243,40 Sk (4.057,74 eura) žalovaný tvrdil, že išlo
o stavebné sporenie od jeho matky, ktoré mu darovala dňa 19.03.2004, pričom uvedené preukázal
výpoveďou zmluvy na č.l. 51. V prípade finančných prostriedkov vo výške 122.098,20 Sk (4.052,92
eura) žalovaný tvrdil, že išlo o stavebné sporenie od jeho otca, ktoré mu daroval dňa 11.02.2004 a
žalovaný ho spojil so svojim stavebným účtom, pričom uvedené preukázal výpisom z účtu a listom č.l. 52.

Uvedené tvrdenia ohľadom darov od rodičov žalovaného žalobkyňa poprela, avšak vzhľadom k tomu,
že neuviedla vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach (o tom, čo sa stalo s finančnými
prostriedkami z uvedených stavebných sporení, ktoré boli žalovanému preukázateľne poskytnuté od
rodičov), je jej popretie neúčinné (§ 151 ods. 2 CSP). Z uvedeného mal súd za preukázané, že v prípadesúm 122.243,40 Sk a 122.098,20 Sk išlo o finančné prostriedky patriace do výlučného vlastníctva
žalovaného, ktoré boli použité na výplatu prvej manželky žalovaného.

31. V prípade finančných prostriedkov vo výške 60.000,- Sk (1.991,64 eura) získanej predajom vozidla
Opel Astra, ktoré vlastnil žalovaný od roku 1995, súd uvádza, že ohľadom uvedenej sumy žalovaný
rozporne tvrdil, že jednak bola použitá na vyplatenie prvej manželky a že tiež bola použitá na zakúpenie
motorového vozidla Peugeot Partner (prvého). Žalovaná pritom poprela použitie finančných prostriedkov
na výplatu prvej manželky, keď poukazovala na rozpory v tvrdeniach žalovaného a zároveň uznala

použitie tejto sumy na nákup uvedeného motorového vozidla počas manželstva. Keďže žalovaný svoje
tvrdenie o použití sumy 60.000,- Sk na vyplatenie prvej manželky žiadnym spôsobom nepreukázal, súd
vychádzal z toho, že uvedená suma bola použitá ako kúpna cena (+ doplatok) na zakúpenie motorového
vozidla Peugeot Partner (prvého), pričom v uvedenom zmysle sa vyjadril aj žalovaný na pojednávaní
dňa 06.04.2017 (č.l. 612).

32. V prípade finančných prostriedkov vo výške 201.000,- Sk (6.671,98 eura) žalovaný tvrdil, že išlo
dar od matky v troch splátkach ako výplatu podielu z rodičovského domu, pričom uvedené preukazoval
čestným prehlásením zo dňa 20.02.2013 (č.l. 54). Z uvedeného čestného prehlásenia vyplýva, že ním
matka žalovaného prehlasuje, že darovala žalovanému v roku 1999 sumu 100.000,- Sk, v roku 2006
sumu 70.000,- Sk a v roku 2008 sumu 31.000,- Sk ako výplatu podielu z rodičovského domu. Žalovaný

tiež predložil výpisy z účtu (č.l. 57-58), z ktorých vyplýva, že na jeho účet vo Y. č. XXXXXXXXX/XXXX
bola dňa 22.06.2006 vložená v hotovosti suma 70.000,- Sk a dňa 17.09.2008 vložená v hotovosti suma
31.000,- Sk. Žalovaná uvedené (dar od matky žalovaného za účelom výplaty prvej manželky) výslovne
poprelavpodanízodňa17.03.2013(č.l.64),kdeuviedla,žepeniazemunedarovalamatka,aležalovaný
ich zarobil ako podnikateľ bez dokladu o prijatí platby. Na pojednávaní dňa 29.04.2014 (č.l. 211) tiež

uviedla, že žalovaný sa v iných konaniach vyjadroval v tom smere, že z rodinného domu ho nebudú
vyplácať, pretože mu pomáhali s výstavbou nehnuteľnosti rodinní príslušníci. Uvedené zopakovala na
pojednávaní dňa 06.04.2017 (č.l. 612), kedy uviedla, že poukazuje na to, že v konaní o vyporiadanie
BSM s prvou manželkou žalovaný uviedol, že rodičia ho nevyplácali. Na uvedené skutkové tvrdenia,
v ktorých žalobkyňa uviedla vlastnú verziu vloženia celkovej sumy 201.000,- Sk na účet žalovaného,

žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval, uvedené nepoprel. Súd mal potom za to, že žalovaná účinne
spochybnila tvrdenie žalovaného o dare od jeho vo výške 201.000,- Sk, avšak žalovaný na preukázanie
svojho tvrdenia nepredložil ani nenavrhol vykonať žiaden dôkaz, a preto neuniesol dôkazné bremeno
tvrdenia, že suma 201.000,- Sk bola darom od jeho matky.

33. V prípade finančných prostriedkov vo výške 25.562,37 Sk (848,52 eura) žalovaný tvrdil, že išlo
o sumu, ktorú mal na účte pred vstupom do BSM, čo preukazoval výpisom z účtu na rube č.l. 50. Z
uvedeného výpisu z účtu však vyplýva, že na uvedenom účte mal žalovaný pred vznikom BSM sumu
5.562,37 Sk, a nie ako uvádzal sumu 25.564,87 Sk, keďže suma 20.000,- Sk bola z účtu vybratá dňa
25.01.1999, t.j. pred uzavretím manželstva. Z uvedeného mal súd za preukázané, že suma 5.562,37

Sk bola výlučným vlastníctvom žalovaného. Ak žalovaný tvrdil, že na výplatu jeho prvej manželky boli
použité finančné prostriedky z jeho účtu vo Y. a žalovaná netvrdila, že by suma 5.562,37 Sk bola ku
dňu výplaty spotrebovaná, súd vychádzal z toho, že prvá manželka žalovaného bola v časti 5.562,37 Sk
(184,64 eura) vyplatená z výlučných finančných prostriedkov žalovaného na účte vo Y..

34. Súd ešte dodáva, že žalobkyňa sporovala použitie finančných prostriedkov zo stavebných sporení
na výplatu prvej manželky žalovaného z BSM poukazovaním na časové súvislosti, s tým, že k vyplácaniu
prvej manželky žalovaného došlo až v roku 2008. Žalobkyňa (na pojednávaní dňa 06.04.2017)
poukazovala na to, že v júni 2006 bolo na účet žalovaného vyplatené stavebné sporenie, ale výplata
bývalej manželky bola uskutočnená v septembri 2008, preto tu podľa nej chýba časová súvislosť.

Žalovaný sa k uvedenému vyjadril v tom zmysle (vyjadrenie zo dňa 19.04.2017 na č.l. 614), že mu nie je
jasné, prečo žalobkyňa namieta časové súvislosti pri daroch jeho rodičov na výplatu polovice domu, keď
dobre vedela, že sa to tiahlo viac rokov a sama bola osobne účastná pri vybavovaní stavebného úveru,
čo dokazuje jej vlastnoručný podpis na žiadosti o stavebný úver zo dňa 22.03.2004. Z uvedenej žiadosti
o poskytnutie stavebného úveru, medziúveru zo dňa 22.03.2004 (č.l. 620) vyplýva, že strany sporu ako

manželia žiadajú o poskytnutie stavebného úveru za účelom jeho použitia na kúpu domu - vysporiadanie
BSM. Uvedeným žalovaný preukázal, že sama žalobkyňa už v roku 2004 vedela, že sa bude vyplácať
prvá manželka žalovaného z BSM, za ktorým účelom si brali strany sporu úver, pričom vyrovnací podiel
sa vyplácal až v roku 2008. Preto namietanie, že medzi zaslanými stavebnými sporeniami na účetžalovaného a výplatou jeho prvej manželky je veľký časový rozostup, nie je namieste. Nakoniec, súd
poukazuje na tú skutočnosť, že žalobkyňa uznala, že zo sumy 440.000,- Sk, ktorá bola z jej účtu v V.
vyplatená prvej manželke žalovaného, pochádzala časť sumy vo výške 103.299,80 Sk zo stavebného

sporenia žalovaného a jeho syna. Táto suma pritom bola na účet v V. prevedená už dňa 31.12.2002, a
až v roku 2008 bola vyplatená prvej manželke žalovaného. Ak tu žalobkyňa nespochybňovala absenciu
časovej súvislosti, nie je namieste namietať ju ani v prípadoch ostatných stavebných sporení.

35. S poukazom na uvedené, súd mal za preukázané, že zo sumy 1.000.000,- Sk vyplatenej prvej

manželkežalovanéhoakovyrovnacípodielzvyporiadaniaBSMbolasuma400.084,37Sk (75.267,70Sk
+ 74.912,70 Sk + 122.243,40 Sk + 122.098,20 Sk + 5.562,37 Sk) preukázateľne vyplatená z finančných
prostriedkov vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Vo zvyšku, t.j. v sume 599.915,63 Sk (19.913,55
eura) bol uvedený vyrovnací podiel zákonite vyplatený zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM,
keďže vyrovnací podiel sa vyplácal z účtu žalobkyne a žalovaného, na ktorých účtoch boli vo zvyšku
spoločné finančné prostriedky patriace do BSM strán sporu, resp. opak nebol tvrdený ani preukázaný.

Vychádzajúc z uvedeného, žalovaná má nárok na polovicu zo sumy 19.913,55 eura, ktorá suma bola
použitá na oddelený majetok žalovaného.

36. Cena všetkých vecí a hodnôt v BSM predstavuje sumu 12.905,95 eura (hnuteľné veci prikázané do
vlastníctva žalobkyne v zostatkovej hodnote 1.156,18 eura; finančné prostriedky v sume 130,47 eura

na účte v V. prikázané do vlastníctva žalobkyne; finančné prostriedky v sume 7.054,98 eura na účte
stavebného sporenia vo W. prikázané do vlastníctva žalobkyne; hnuteľné veci prikázané do vlastníctva
žalovaného v zostatkovej hodnote 4.564,32 eura). Pri vyporiadaní majetku patriaceho do BSM súd
prihliadol aj na to, čo má žalovaný nahradiť do tohto majetku, ak išlo o sumu vynaloženú na jeho
individuálny majetok. Celkom bola zo spoločného majetku strán sporu vynaložená na ostatný majetok

žalovaného suma 23.089,96 eura (na materiál na plávajúce podlahy v sume 300,- eur + na zavedenie
plynu do domu v sume 1.000,- eur + na materiál na zámkovú dlažbu, „tenisový kurt“ a prístrešok 1.876,41
eura + na vyrovnanie podielu pre prvú manželku žalovaného v sume 19.913,55 eura), z ktorej sumy
má žalobkyňa nárok na polovicu. Celková vyporiadavaná hodnota majetku patriaceho do BSM tak
predstavovala sumu 35.995,91 eura (12.905,95 eura + 23.089,96 eura), z ktorej každý z manželov má

nárok na polovicu, t.j. 17.997,96 eura. Žalobkyni boli prikázané hnuteľné veci a finančné prostriedky
v sume 8.341,63 eura (1.156,18 eura + 130,47 eura + 7.054,98 eura). Vzhľadom na uvedené bola
žalovanému vo výroku II. rozsudku uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 9.656,33 eura (17.997,96
eura - 8.341,63 eura) ako vyrovnací podiel z vyporiadania BSM, aby podiely strán sporu na spoločnom
majetku boli rovnaké.

37. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(3)

38. Vzhľadom k výške vyrovnacieho podielu, ku ktorého zaplateniu zaviazal súd žalovaného, povolil súd
žalovanému na plnenie primerane dlhšiu lehotu, a to 90 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorá lehota má
slúžiť žalovanému na zabezpečenie finančných prostriedkov, napr. aj formou úveru.

39. O náhrade trov konania medzi stranami sporu rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods.

2 CSP vo výroku III. rozsudku tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Dôvodom
bola skutočnosť, že sa rozhodovalo o rozdelení spoločného majetku bývalých manželov a podľa zákona
nároky na ich podiely sú rovnaké, a preto aj pomer úspechu vo veci bol na oboch stranách rovnaký.

40. Uznesením č.k. 12C/79/2012-170 zo dňa 17.09.2013 bolo priznané žalobkyni oslobodenie od

platenia súdnych poplatkov. Uznesením č.k. 12C/79/2012-474 zo dňa 07.06.2016 bolo toto oslobodenie
od platenia súdnych poplatkov žalobkyni odňaté, voči ktorému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie,
o ktorom rozhoduje Krajský súd v Trnave.

41. V priebehu tohto konania v súvislosti s vykonaním znaleckého dokazovania bola zo štátneho

rozpočtuvyplatenácelkomsuma1.136,30eur,čímvzniklitrovykonaniaštátu,ktoréjepotrebnénahradiť.

42. Nakoľko však doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté o tom, či žalobkyňa je alebo nie je v
konaní oslobodená od súdnych poplatkov, keďže súd druhej inštancie nerozhodol doposiaľ o jej vyššieuvedenom odvolaní, a nebolo tiež právoplatne rozhodnuté o tom, či sa žalobkyni ponecháva bezplatná
právna pomoc poskytnutá jej CPP, z čoho tiež vyplýva otázka oslobodenia žalobkyne v súdnom konaní
(§ 4 ods. 3 zák.č. 71/1992 Zb.), nie je v súčasnosti možné rozhodnúť o náhrade trov konania štátu,

pretože nie je možné ustáliť, či a v akej miere bude daný dôvod na použitie ustanovenia § 257 CSP. Súd
preto rozhodnutie o náhrade trov konania štátu odložil na samostatné uznesenie. Z rovnakých dôvodov
bolo potrebné vyčkať aj s vyrubením súdneho poplatku za vyporiadanie BSM.

43.Protitomutorozsudkupodalodvolaniežalovanýpoukazujúcnato,žerozsudokmuneboldoručovaný

poštou, ale ihneď po vyhlásení rozsudku. Uviedol, že odvolanie podáva proti výroku I. - Vyporiadanie
hnuteľných vecí patriacich do BSM manželov v ktorom Okresný súd prikázal veci tak, ako ich navrhla
žalobkyňa vo svojom návrhu a to v pomere podľa nákupných cien 89% : 11 %, pričom považuje za
správnejšie, keby sa pomer približoval približoval ku 50:50%.
O finančných prostriedkoch súd tiež rozhodol v prospech žalobkyne. Zatiaľ čo žalobkyni súd započítal
k dobru každé euro, jemu nezapočítal ani čiastky, ktoré doložil listinnými dôkazmi, pričom sa jednalo o

jeho peniaze, ktoré vložil do spoločného majetku, ide o 60.000,-- Sk za odpredaj vozidla Opel. Navrhol,
aby tieto prostriedky súd opätovne zaradil opäť BSM ako jeho vlastné vložené do manželstva.
Suma 201.000.-- Sk predstavovala finančné prostriedky získané od jeho rodičov za výplatu z
rodičovského domu. Predložil súdu dôkazy o týchto prostriedkoch aj doklady o ich zaúčtovaní na
menovaný účet, z ktorého bola vyplatená nehnuteľnosť a navyše aj čestné prehlásenia jeho mamy a

brata, ktorý bol tiež pri tom, keď mu peniaze vyplácala. Je otázne na základe čoho sa súd rozhodol
neuznať tieto prostriedky ako jeho vlastné. Súd oprel svoje rozhodnutie o tvrdenie protistrany, že to boli
prostriedky z čiernej práce, bez žiadnych dôkazov a vecne nesprávne ( bod 47 odôvodnenia ). Nikdy
nemal problémy vo firme, darilo sa mu, nepotreboval riskovať stratu živnosti a navyše mu ešte pomáhali
finančne aj jeho rodičia. Neobstojí tvrdenie žalobkyne, že v pojednávaniach BSM s prvou manželkou

tvrdil, že ma z domu nevyplatili vtedy to tak bolo a k vyplateniu prišlo až po rozvode s prvou manželkou
a za trvania druhého manželstva.
Zostatok na účte č. XXXXXXXXX/XXXX bol ku dňu rozvodu mínus 2.549,09 Eur. Nerozumie tvrdeniu
súdu, keď v bode 27 odôvodneniu rozsudku konštatoval, že bolo preukázané že existoval debetný
zostatok a zase to nebolo pri vyporiadaní zohľadnené. Je názoru, že podľa zákonu o BSM by mal súd

deliť nielen majetok, ale aj dlhy účastníkov, čo v tomto prípade okresný súd neurobil.
Stavebné sporenie W. - stále tvrdí, že bolo založené pre ich deti a do majetku BSM patrí len polovica
nasporenej sumy k 31.12.2016 vo výške 3527,49 Eur. Keď si už majú dané sporenie deliť a nerozdeliť
ho deťom rovným dielom. Neobstojí tvrdenie že daná suma je z ich spoločných prostriedkov, pretože
štátna prémia pripisovaná každý rok na vklad na každého účastníka, úroky pripisované každý rok a ani

to že deti sú len účastníci. Dovŕšením dospelosti sa stávajú spolumajitelia a bez ich súhlasu sa nedá
so sporením nakladať. Dňa 31.05.2017 sa tak stala plnohodnotným spolumajiteľom aj ich dcéra H. S.,
nar. XX.XX.XXXX, o čom ju listom informovala R. J.. Svoje právo si chce uplatniť a o tom predložil svoje
čestné prehlásenie.
Stále tvrdí, že vozidlo ku dňu rozvodu nemalo ani zďaleka takú cenu akú určil znalec, lebo po rozvode

sa bol v servise pýtať čo budú stáť opravy, ktoré bolo treba na vozidle previesť a bolo mu povedané, že
z dôvodu rentability bude efektívnejšie vozidlo vymeniť + doplatok, ako investovať do opráv. Bol pritom
v dvoch značkových predajniach Peugeot v Trnave a v Trenčíne a v obidvoch vozidlo ocenili na cenu s
DPH okolo 800,-- Eur. O skutočnej cene vozidla svedčí aj fakt, že ho ponúkal žalobkyni niekoľko krát na
pojednávaní za 1000,-- Eur a ona odmietla lebo poznala jeho technický stav, keďže aj ona na ňom počas

manželstva jazdila. Za tú istú cenu ho ponúkal aj znalcovi nech si zarobí a tento ho taktiež odmietol.
Poukázal na to, že znalec zaradil vozidlo do kategórie N, no nahliadnutím do technického preukazu,
ktorý si znalec fotil sa dá ľahko zistiť, že sa jedná v skutočnosti o nákladné vozidlo v kategórii N1. Znalec
nemohol dospieť k inému záveru, čo sa týka zisťovania stavu vozidla, len že je úmerný v dobe prevádzky
a počtu najazdených kilometrov. Znalec sa o vozidlo nezaujímal v akom je stave ani sa nepreviezol

ani nič nekontroloval a tak isto si ani nenafotil poškodené časti, na ktoré som ho upozorňovala. Súd
pritom znalcovi za takúto neodbornú prácu schválil odmenu akú si sám znalec určil. Za miestne šetrenie
si účtoval čas 30 minút, čo napovedá tomu, ako sa venoval ohliadke. Keďže vozidlo bolo v skutočnosti
nákladné a DPH vo výške 88 561,10 Sk bola podľa zákona o DPH odpočítaná a nezaplatená štátu, ale
zostala vo firme a tým pádom aj v rodinnom rozpočte, tak nevie prečo súd aj naďalej trvá na cene s DPH.

Čo sa týka zbavovanie majetku darovanie domu bratovi. Darovanie domu nebolo len účelové, bolo
podmienené vyplateným dlhov, keď firma skrachovala a účelom bolo vyhnúť sa exekúciám, ktoré hrozili
zo strany Y. a dodávateľa materiálu Chladiaca gescia, za splatenie úveru a vyplatenie nezaplatených
faktúr za dodanie materiálu. Na tento účel chcel použiť aj peniaze zo stavebného sporenia a preto honajprv navrhoval rozdeliť. Keďže žalobkyňa nesúhlasila, tak našiel pomoc u brata, ktorý mu bol ochotný
finančne pomôcť a dlhy vyrovnať, ale chcel záruky, že o tie peniaze nepríde, tak sa ako bratia, ktorí
si celý život pomáhajú dohodli, že mu ako záruku daruje dom, keďže ako aj súd konštatoval nič iné

nevlastní. Ako poistka mu slúži bremeno dožitia v tomto dome. Jeho terajší dlh voči bratovi je 15.000,--
Eur a darovaný dom slúži, ako záruka, že mu raz tie peniaze vráti a keď by sa toho nedožil, tak mu
zostane dom. Nesúhlasím ani s rozhodnutím v bode dva - vyrovnanie podielu a to sumou 9.656,33 Eur
do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Nesúhlasí z dôvodu, že po hore uvedených skutočnostiach sa
suma na vyrovnanie podielu zmení. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý

rozsudok v bodoch I. a II., ktorý vo veci vyporiadania BSM manželov rozhodol. Okresný súd mal veľmi
sťaženú úlohu, lebo v priebehu konania v danej veci BSM sa vymenili tri sudkyne a konanie vo veci sa
začínalo podľa starého súdneho poriadku a končilo podľa nového súdneho poriadku. Záverom navrhol
buď vrátiť spis na doriešenie sporných bodov daného rozsudku Okresnému súdu Trnava alebo nápravu
urobiť rozhodnutím odvolacieho súdu.

44. K doručenému odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá odvolanie nepodala. Uviedla, že rozsudok
súdu prvej inštancie považuje za vecne správny. Súd k výrokom napadnutého rozsudku dospel na
základe rozsiahleho dokazovania po viacerých pojednávaniach. Žalobkyňa, aj žalovaný boli riadne a
včasupozornenínazmenuvprocesnompredpiseažalovanýmaldostatočnémožnostinaprezentovanie
svojich tvrdení a na podanie návrhov na vykonanie dokazovania. Všetky žalovaným namietané body

boli predmetom dokazovania na súde prvej inštancie a ku všetkým bodom sa v priebehu konania
vyjadrovala a na svojich vyjadreniach nič nemení a trvá na nich. Hnuteľné veci patriace do BSM boli
vyporiadané na základe zhodných prednesov účastníkov konania podľa toho, kto v danej veci užíval
veci po zániku BSM. Ich hodnota bola určená znaleckými posudkami, s ktorými ona vyslovila súhlas. Nie
je dôvod na spochybňovanie týchto znaleckých posudkov. Žalovaný bezdôvodne spochybnil znalecký

posudok Ing. Kubána, ktorým bola určená hodnota motorového vozidla Peugeot Partner. Vozidlo malo
byť nadobudnuté za trvania manželstva a námietky týkajúce sa sumy 60.000,-- Sk za odpredaj vozidla
Opel sú nedôvodné. Poukázala na rozdielne tvrdenia žalovaného ohľadom tejto sumy, keď najprv tvrdil,
že sumu získanú za odpredaj vozidla Opel zaplatil bývalej manželke z titulu vyrovnania a teraz tvrdí, že
túto sumu použil na kúpu vozidla Peugeot Partner. Ani ďalšie tvrdenie žalovaného, že žiada zohľadniť

sumu 201.000,-- Sk ako dar od jeho rodičov za výplatu rodičovského domu sa opiera o nepravdivé
tvrdenia, ku ktorým sa v priebehu konania vyjadrila a súd to správne posúdil. K uvádzanému debetnému
zostatku na účte Y. v sume 2.549,09 Eur uviedla, že žalovaný sám uvádza, že neurobil žiadny náznak
na vyporiadanie tohto dlhu a neuvádza ani dôvody jeho vzniku voči banke. Žalovaný túto sumu nepoužil
na spoločný majetok, ale na aktivity, ktoré so spoločnými financiami nemali nič spoločné. Súd správne

rozhodol, že uvedenú sumu nevyporiadal. Predmetom dokazovania bolo aj stavebné sporenie W. a z
dôkazov vyplýva, že majiteľ tohto účtu je ona a žalovaný a bolo preukázané, že vklady boli robené zo
spoločných prostriedkov BSM, preto odvolanie v tomto bode je nedôvodné. K námietkam týkajúcich
sa celkovej sumy, ktorú je jej žalovaný povinný zaplatiť uviedla, že táto bola vypočítaná v súlade s
vykonaným dokazovaním. Lehota na plnenie od právoplatnosti rozsudku určená 90 dní nie je v rozpore

s právnymi predpismi. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

45. K predmetnému vyjadreniu sa vyjadril znovu žalovaný poukazujúc na to, že žalobkyňa tak
ako doteraz nepredložila žiadny dôkaz a zostala len pri svojich ničím nepodložených nepravdivých
tvrdeniach. Žalobkyňa pôvodne žiadala vyplatiť jej sumu 30.887,609 Eur plus polovicu hodnoty

automobilu a zrazu jej stačí aj polovica tejto sumy, čím sama seba usvedčuje, že jej požiadavky boli
značne nadhodnotené a nezakladali sa na pravde, keďže ich nevedela podložiť dôkazmi, chcela sa
obohatiť na jeho úkor a na úkor svojich detí, zotrval na tvrdení, že znalecký posudok na ocenenie vozidla
bol vypracovaný neodborne. Čo sa týka sumy 60.000,-- Sk za odpredaj vozidla Opel, ktoré vlastnil ešte
pred uzatvorením manželstva, predal po uzatvorení manželstva, nie je dôležité ako boli použité, jedná

sa o jeho vlastné peniaze, ktoré získal odpredajom vozidla Opel a vložil na spoločný účet v banke, o
čom predložil aj listinné dôkazy. Trvá na tom, aby táto čiastka bola z majetku BSM odpočítaná. Suma
201.000,-- Sk predstavuje sumu, ktorú dostal ako dar od svojich rodičov za výplatu rodičovského domu,
ktoré doložil aj čestným vyhlásením brata. Žalobkyňa ani v tomto vyjadrení nepredložila žiadny dôkaz,
ktorým by spochybnila ním predložené listinné dôkazy, kde sa tie peniaze vzali, hoci ju neustále k tomu

vyzýva. Čo sa týka jeho debetného účtu, je logické, že ak by sa nedomáhal vyporiadania tohto dlhu, tak
by asi súd žiadne dokazovanie nerobil. žalobkyňa by si mala ujasniť, či daný účet je jeho súkromný alebo
ich spoločný. Ak tvrdí, že dlh vznikol aktivitami, ktoré nemajú so spoločnými financiami nič spoločného,
nech to dokáže, veď monitorovala všetky jeho výpisy z tohto účtu a robila si kópie a na koniec natomto účte mala aj dispozičné právo. Vo svojom vyjadrení žalobkyňa odignorovala fakt, že ich dcéra H.
sa stala plnohodnotnou spolumajiteľkou stavebného sporenia, nakoľko dovŕšila plnoletosť, nasporenú
sumu netvoria len ich spoločné prostriedky, ale aj štátne prémie prideľované na rodné čísla ich oboch

detí a úroky. Trvá na tom, aby do majetku BSM bola zahrnutá len polovica celkovej sumy. S celkovou
sumou nesúhlasí, je značne nadhodnotená a Okresný súd ju nevypočítal na základe dôkazov, ale v
mnohých bodoch svoje rozhodnutie oprel ničím nepodloženými nepravdivými tvrdeniami žalobkyne tak,
ako to už namieta vo svojom odvolaní. Proti lehote plnenia nič nenamietal, naďalej sa domáhal toho,
aby odvolací súd rozsudok zrušil.

46. Aj k tomuto vyjadreniu sa vyjadrila žalobkyňa zdôrazňujúc, že žalovaný uplatňuje rovnaké námietky
ako v podanom odvolaní, na ktoré už reagovala a na svojich tvrdeniach zotrváva. Jeho tvrdenie o sume
201.000,-- Sk predstavujúci dar od jeho rodičov za výplatu rodičovského domu sa opiera o nepravdivé
a účelové tvrdenia žalovaného. Debetný stav na účte nespôsobila a preto súd správne rozhodol, že
uvedenú sumu nevyporiadal. Predmetom dokazovania bolo aj stavebné sporenie W. a z dôkazov

vyplýva, že majiteľmi tohto účtu stavebného sporenia je ona a žalovaný a bolo preukázané, že vklady boli
robené zo spoločných prostriedkov BSM. Preto námietky žalovaného sú nedôvodné. Na ostatné útoky
žalovaného z vecnej stránky nemá zmysel reagovať. Žalovaný po dlhom dokazovaní navodil dojem, že
sa chce dohodnúť, aby následne na základe nezmyselného argumentu mohol dohodu odmietnuť. Jeho
odvolanie má za cieľ len vyhnúť sa reálnemu vyporiadaniu BSM s cieľom oddialiť konečné rozhodnutie

vo veci samej.

47. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016),
po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným
subjektom (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné

(§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté
rozhodnutie podľa § 379 a § 380 ods. Civilného sporového poriadku, pritom viazaný skutkovým stavom,
ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného

sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na
úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu - § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a
dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom
výrokoch I.,II. ako aj v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania (§ 387 ods. 1 Civilného

sporového poriadku).

48. Predmetom konania je vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva bývalých
manželov - strán sporu. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovaného je predmetom odvolacieho
konania posúdiť, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým

zisteniam a či vec právne správne posúdil.

49. Závery súdu prvej inštancie týkajúce sa vyporiadania a obsiahnuté (čo do zadefinovania tzv.
masy BSM, spôsobu rozdelenia jednotlivých vecí - existujúcich ako v čase zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, tak aj v čase jeho vyporiadavania - medzi obe strany aj čo do tzv. širšieho

vyporiadania - tohto prihliadajúceho najmä na existenciu, resp. i neexistenciu niektorých ďalších
majetkových práv a hodnôt) v napadnutom rozsudku (v jeho odôvodnení) totiž treba považovať za
súladné so zákonom i skutkovými zisteniami plynúcimi z riadne vykonaného dokazovania.

50. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v

celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na
ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé
odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod,
pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu
odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len

nasledovné:

51. Spoločný majetok manželov je tvorený z jeho zdrojov. Vlastnými zdrojmi spoločného majetku
manželov sú v podstate príjmy, ktoré tento majetok alebo vlastníctvo rozmnožujú predovšetkým nazáklade činnosti alebo nárokov jednotlivých manželov. Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva
manželov sú tak predovšetkým príjmy a úspory z pracovného alebo iného obdobného pomeru, príjmy
so sociálneho poistenia a zabezpečenia.

52. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva s
výnimkou vecí a) získaných dedičstvom, b) získaných darom, c) vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia
osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, d) vecí vydaných v rámci predpisov o
reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva

alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

53. Vychádzajúc z ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka predmetom vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov je spoločný majetok manželov a majetkové vzťahy, ktoré vznikli v priebehu
manželstva medzi spoločným majetkom manželov a výlučným majetkom každého z manželov.

54. Čo sa týka odvolacích dôvodov, za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom
dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu
vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016 a z
ustanovenia § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, podľa ktorých súd
hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany.

55. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak
nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými

dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti,
zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje
hore uvedenému zákonnému ustanoveniu.

56. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku je možné
teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého možno usudzovať
len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie,
nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

57. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

58. Výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli
potrebné k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, viedli k správnemu záveru o
určení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle ustanovenia § 143 Občianskeho
zákonníka (pri ustálení masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov) a k naplneniu podmienok pre

aplikáciuustanovenia§150Občianskehozákonníka,keďžeposkytovalibezpečnezistenýskutkovýstav,
ktorý bolo možné podriadiť pod uvedené hmotnoprávne pravidlá.

59. Čo sa týka napadnutého výroku I., ktorým súd rozhodol o prikázaní časti hnuteľných vecí žalobkyni a
žalobcovi v podstate podľa toho ako ich majú v užívaní, možno len súhlasiť. Manželstvo účastníkov bolo

rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 20P/373/2011-21 zo dňa 05.03.2012 tzn. hnuteľné
veci užívali strany sporu tak ako si ich po rozvode rozdelili do času rozhodnutia súdu prvej inštancie čo
je cca 5 rokov. Ide o veci spotrebného charakteru, ktoré za túto dobu sa stali u toho-ktorého účastníka
opotrebené a iné rozhodnutie spočívajúce vo vydaní hnuteľných vecí druhému by nebolo v súlade ani s
bežnou praxou ani s logickým úsudkom. Súd totiž vyporiadanie vykoná podľa vlastnej úvahy v zmysle

zásad vyplývajúcich z § 150 OZ, čo v danom prípade je splnené.

60. Ohľadne odvolacích dôvodov týkajúcich sa výroku II., žalovaný zotrváva na svojich tvrdeniach a
dožaduje sa rozhodnutia podľa jeho predstáv. Súd prvej inštancie ohľadne žalovaným namietanýchpoložiek výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie
v súlade s ust. § 220 CSP , s ktorým sa odvolací súd stotožňuje. Žalovaný v odvolaní vychádza z
odlišných skutkových záverov než súd prvej inštancie a robí z vykonaných dôkazov vlastné skutkové

závery týkajúce sa (ne)zahrnutia ním tvrdených skutočností v jeho prospech. Vychádzajúc z výsledkov
vykonaného dokazovania odvolací súd sa stotožnuje aj s odôvodnením rozsudku v bodoch 47 a 27.

61. K ďalším dôvodom odvolania , odvolací súd len stručne dodáva nasledovné :

62. Námietka, že súd o finančných prostriedkoch rozhodol nesprávne v prospech žalovanej neobstojí.
Z obsahu odvolania ani jednoznačne nevyplýva, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia ohľadne
tejto položky. Čo sa týka sumy 60.000.-- Sk, ktorú získal žalobca za odpredaj motorového vozidla,
tieto boli použité na kúpu ďalšieho vozidla (prvého) Peugeot Partner, ktorý úž bol kúpený za trvania
manželstva účastníkov, s čím sa súd vyporiadal v bode 31 odôvodnenia rozsudku s odkazom na
vyjadrenie žalovaného na pojednávaní dňa 6.4.2017.

63. Suma 201.000 Sk mala predstavovať finančné prostriedky získané žalovaným od jeho rodičov; od
matky darom 100.000 Sk a na „výplatu z rodičovského domu „ t.j. 70.000 Sk a 30.000 Sk, pričom
žalovaným nebol produkovaný hodnoverný dôkaz o týchto platbách, ktoré mu mali byť jeho rodičmi
poukazované na jeho účet ( napr. potvrdeniami o výbere týchto súm z účtu, alebo vkladných knižiek

rodičov). Vzhľadom na obranu žalobkyne, ktorá toto tvrdenie vyvrátila a ostatné rozporné tvrdenia
žalovaného ohľadne týchto položiek, súd prvej inštancie výsledky vykonaného dokazovania zhodnotil a
svoje rozhodnutie neuznať v prospech žalovaného sumu 201.000 Sk odôvodnil v bode 48 rozhodnutia.
Tu odvolací súd pripomína, že rozhodnutie súdu nemusí byť podľa predstáv toho-ktorého účastníka,
ale pre súd je rozhodné unesenie dôkazného bremena účastníka na svoje tvrdenia.

64. Odvolací sú nevidí nesprávnosť, ani v bode 27 odôvodnenia rozhodnutia, pretože pokiaľ súd prvej
inštancie zistil, že na dotknutom účte vo Y. ku dňu, ktorý je rozhodný je ustálenie masy bezpodielového
spoluvlastníctvaboldebetnýzostatok,nemalčoztohtoúčtuzahrnúťdobezpodielovéhospoluvlastníctva
účastníkov sporu.

65. K položke stavebného sporenia odvolací súd dopĺňa, že účelom stavebného sporenia je
financovanie bytových potrieb a potrieb súvisiacich s bývaním na území Slovenskej republiky z
účelovo vytvorených finančných prostriedkov vo fonde stavebného sporenia, ktorý sa skladá z vkladov
stavebných sporiteľov, z úrokov, zo štátnej prémie, zo stavebného úveru a z iných zdrojov. Stavebným

sporiteľom môže byť fyzická osoba, ktorá uzatvorí so stavebnou sporiteľňou zmluvu o stavebnom
sporení alebo v prospech ktorej je uzatvorená zmluva o stavebnom sporení. Súd prvej inštancie v bode
11 a 12 jasne a zrozumiteľne odôvodnil prečo finančné prostriedky na tomto účte účastníkov sporu patria
do ich bezpodielového spoluvlastníctva.

66. Osobné motorové vozidlo patriace do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov bolo z hľadiska
ceny ohodnotené znalcom Ing. Štefanom Kubánom, ktorý bol k podanému znaleckému posudku súdom
vypočutý a súd vychádzal zo znalcom zistenej všeobecnej ceny vozidla.

67. Podľa názoru odvolacieho súdu lehota 90 dní, ktorú súd prvej inštancie stanovil na vyrovnanie

podielu z vyporiadaného BSM, je dostatočná na zabezpečenie zodpovedajúcej finančnej čiastky
žalovaným.

68. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania

(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09
a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcu odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.69. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že žalovaný v procesne prípustnom
odvolaní neuplatnil relevantné dovolacie dôvody a tie dôvody, ktoré uplatnil, neboli spôsobilé na zmenu
napadnutého výroku a tiež neboli zistené ani žiadne nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré

by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti ( § 380 ods. 2 CSP ).

70. S poukazom na vyššie uvádzané odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých
výrokoch I. a II. vo veci samej, vrátane závislého výroku III. o nároku strán na náhradu trov konania
(osobitne odvolaním nenapadnutých a v prípade ktorých ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody

ichnesprávnosti),spoužitímustanovenia§387ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuzdôvoduichvecnej
správnosti potvrdil.

71. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262
ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní úspešnej
žalobkyni priznal voči žalovanému v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku

nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

72. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).