Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 13, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/24/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817208952
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817208952.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v spore žalobcu D. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., K. XXX/XX, proti žalovanému
E., s.r.o., so sídlom v Y., E. XX, IČO: XX XXX XXX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 21. júla 2017, č. k.
10Csp/85/2017-5, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku I. o uložení povinnosti žalovanému

p o t v r d z u j e s tým, že poučuje žalovaného o možnosti podať proti žalobkyni žalobu o peňažné
plnenie, ktoré bolo zabezpečené dohodou o zrážkach zo mzdy.

II. Žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím (výrok I.) nariadil neodkladné opatrenie, ktorým

žalovanému uložil povinnosť zdržať sa uspokojenia pohľadávky vykonávaním zrážok zo mzdy.
Vychádzal z osvedčeného skutkového stavu, podľa ktorého žalovaný realizoval zrážky zo mzdy podľa
dotknutej dohody. Tiež mal za osvedčené, že exekúcia na vymoženie pohľadávky zabezpečenej
dotknutou dohodou o zrážkach zo mzdy bola zastavená pre neplatnosť rozhodcovskej doložky, na
ktorej základe bol vydaný exekučný titul. Na základe právneho posúdenia podľa § 325 ods. 1 a ods.
2 písm. d) CSP súd prvej inštancie prijal záver, že za situácie, kedy dohoda o zrážkach zo mzdy

umožňuje žalovanému uspokojiť si svoju pohľadávku voči spotrebiteľovi bez súdneho rozhodnutia, je
neodkladné opatrenie jediným účinným prostriedkom ochrany žalobcu. Inštitút dohody o zrážkach zo
mzdy je totiž podľa súdu prvej inštancie založený na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky
a jej príslušenstva. Ide o mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka bez
súdnej kontroly, pričom tieto zrážky nemôže dlžník voči svojmu zamestnávateľovi nijako korigovať ani
zastaviť.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie žalovaný, a to v časti, ktorou mu bola uložená
povinnosť. Napadnuté rozhodnutie žiadal zrušiť. Uviedol, že nariadenie neodkladného opatrenia
nepodlieha ani jednému zo stavov uvedených v § 326 ods. 1 písm. a) až e) CSP, preto neboli
naplnené zákonné predpoklady na jeho nariadenie. Mal za to, že žalobca spolu s podaným návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia nepredložil také dôkazy a neosvedčil také skutočnosti, ktoré

by opodstatňovali jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej. K samotnej dohode o zrážkach zo mzdy
uviedol, že táto bola uzavretá platne podľa § 551 Obč. zákonníka v súlade s právnymi predpismi, ide
o dohodu zmluvných strán, ktorú uzatvoria na základe ich dobrovoľnosti a spĺňa všetky všeobecné
ustanovenia o právnych úkonoch podľa § 34 a nasl. Obč. zákonníka. Dohoda obsahuje tiež súhlas
dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne boli poukazované na účet veriteľa,
pričom tieto zrážky neboli dohodnuté vo výške, ktorá by odporovala ust. § 551 Obč. zákonníka.

Dal do pozornosti, že dohoda predstavuje samostatný dokument, ktorý predstavuje len jeden zo
zabezpečovacích inštitútov, ktorým si veriteľ zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude splnená. Možnosťveriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku, ktorá má spotrebiteľský alebo iný charakter nie je vylúčená.
Dohoda predstavuje aj samostatný dokument, ktorý je v súlade so zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa. Ďalej uviedol, že žalobca nepreukázal ani existenciu hroziacej ujmy, neosvedčil, že bez

nariadenia neodkladného opatrenia by mu mohla vzniknúť značná, závažná a dokonca neodstrániteľná
ujma. Vyslovil názor, že na nariadenie neodkladného opatrenia neboli naplnené predpoklady pre jeho
nariadenie,žežalobcanepreukázal,zčohovyvodzujesvojnároknanariadenieneodkladnéhoopatrenia,
nepreukázal existenciu hroziacej ujmy, t.j. že bez nariadenia neodkladného opatrenia by mohla vzniknúť
závažná a dokonca neodstrániteľná ujma a tiež nedeklaroval opodstatnenie nároku vo veci samej.

3. Žiadal, aby krajský súd ako súd odvolací napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Poukázal na tú
skutočnosť,žepodstatouneodkladnéhoopatreniajeposkytnutieokamžitejadočasnejúpravypomerova
zabezpečenie budúceho výkonu exekúcie pred jej zmarením ako aj potreba úpravy pomerov účastníkov
v zmysle § 324 a nasl. CSP. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj z uznesenia

o jeho nariadení, nie je možné objektívne zistiť z čoho konkrétne súd vychádzal pri posudzovaní
otázky osvedčenia rozhodujúcej skutočnosti a bezodkladnej potrebe úpravy vzťahu medzi účastníkmi.
Prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy sa pristupuje k splneniu povinnosti dlžníka, teda k úhrade
splátok úveru. Tento inštitút patrí k tradičným prostriedkom zabezpečenia záväzkov, ktorý upravuje
Občiansky zákonník a slúži k úhrade dlhu zo zmluvy jeho splátok a úrokov. Dohoda o zrážkach zo mzdy

jelegitímnymprostriedkomzabezpečeniazáväzkovzospotrebiteľskejzmluvy.Neodkladnéopatrenienie
je možné nariadiť bez osvedčenia aspoň základných predpokladov, ktoré odôvodňujú jeho nariadenie,
znamenáto,žesúdmusíprirešpektovaníúčeluahranícpredbežnostizaoberaťsaajotázkoupovinností,
ktoré tvoria obsah právneho vzťahu účastníkov, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok.
Nariadením neodkladného sa zavádza stav, kedy žalobca nemôže byť efektívne donútený uhrádzať

to, načo sa zaviazal v zmysle dojednaných zmluvných podmienok. Nariadenie takéhoto neodkladného
opatrenia prichádza do úvahy len výnimočne a v nevyhnutnej miere.

4. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý žiadal uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdiť.

5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti a podľa § 378 a nasl. CSP
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej
inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

6. V obdobných veciach o neodkladnom opatrení ukladajúcom povinnosť zdržať sa použitia dohody
o zrážkach zo mzdy spotrebiteľa rozhodoval odvolací súd v ostatnom čase vo viacerých prípadoch
(napr. sp. zn. 19Co/88/2017 zo dňa 13.04.2017, sp. zn. 5Co/84/2017 zo dňa 28.03.2017). V nich prijal
k problematike výkonu práv z dohôd o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských veciach nižšie uvedené
závery, s ktorými sa odvolací súd z dôvodu jednotnej rozhodovacej praxe stotožňuje aj v tomto konaní

a v podstatnom rozsahu ich preto preberá.

7. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10.Tretiahlava,tretejčastiCivilnéhosporovéhoporiadkupredstavujenovúprávnuúpravuneodkladných
opatrení, zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu, ktorá nahradila predchádzajúcu právnu
úpravu o predbežných opatreniach. Uvedeným sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy
predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorej bolo cieľom predbežných

opatrení dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej, resp. cieľom
bolo eliminovať ohrozenie budúcej exekúcie. Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie
predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne
nasledovať konanie vo veci samej. Podľa § 336 ods. 1 CSP môže súd pri nariadení neodkladnéhoopatrenia pred začatím konania vo výroku uznesenia uložiť žalobcovi povinnosť podať v určitej lehote
žalobu vo veci samej. Ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu
pomerov medzi stranami, súd túto povinnosť neuloží.

11. Súd prvej inštancie vec správne posúdil, keď mal za to, že žalobca preukázal potrebu bezodkladne
upraviť pomery strán sporu. Neodkladné opatrenie je možné vydať v prípade, ak sú osvedčené
aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, keďže

bez okamžitej a dočasnej úpravy pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Žalobca tieto základné
atribúty dôvodnosti úpravy formou neodkladného opatrenia osvedčil a to predložením žiadosti zo strany
žalovaného zamestnávateľovi žalobcu na vykonávanie zrážok zo mzdy. V konečnom dôsledku túto
skutočnosť ani žalovaný v podanom odvolaní nespochybnil. Žalobca osvedčil potrebu bezodkladnej
úpravy pomerov a preto je tu daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia.

12. Čo sa týka žalovaným namietanej zákonnosti dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov v zmysle
§ 551 OZ, odvolací súd dodáva, že túto dohodu je možné vo všeobecnosti uzavrieť ako prostriedok na
zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi a preto pre túto dohodu platia všeobecné
ustanovenia o právnych úkonov v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Takáto dohoda okrem
označenia veriteľa, dlžníka a platiteľa mzdy musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie

ktorej ide, výšku dohodnutých zrážok. Veriteľ nadobúda voči platiteľovi mzdy právo na výplatu zrážok
okamihom, kedy mu bola predlžená dohoda o zrážkach zo mzdy. Týmto okamihom platiteľovi mzdy
vzniká zo zákona povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy dlžníka a poukazovať ich veriteľovi dovtedy,
kým nebude pohľadávka uspokojená. Ak platiteľ mzdy nesplnil povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy a
poukazovať ich veriteľovi, veriteľovi vzniká nárok na náhradu škody voči platiteľovi mzdy, ak sú splnené

aj ostatné podmienky na uplatnenie nároku v zmysle § 420 ods. 1 OZ. Dohoda o zrážkach zo mzdy je
zabezpečovacím prostriedkom na zabezpečenie peňažnej pohľadávky v prípade, ak medzi účastníkmi
existuje platný záväzkový vzťah, z ktorého táto pohľadávka vznikla.

13. Odvolací súd sa stotožňuje so žalovaným, že dohoda o zrážkach zo mzdy je platnou zákonnou

úpravouzabezpečeniapohľadávky.Vspotrebiteľskomvzťahuvšakveriteľovispotrebiteľaumožňuje,aby
predložil dohodu o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi a získal plnenie bez ohľadu na to, aby pred tým
prebehlo súdne konanie, v ktorom by bol priestor pre súdnu kontrolu podmienok spotrebiteľskej zmluvy.
Pokiaľ teda existujú pochybnosti o súlade plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy so zákonom, a toto plnenie
je zabezpečené zrážkami zo mzdy, je daný dôvod na uloženie povinnosti zdržať sa použitia dohody o

zrážkach zo mzdy, pokiaľ nebude naisto zrejmé, že zabezpečené plnenie je súladné s právom. V danom
prípade pochybnosti o súlade plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy so zákonom mal súd prvej inštancie
správne za osvedčené zo skutočnosti, že exekúcia na vymoženie zabezpečeného plnenia bola súdom
zastavená pre porušenie práv na ochranu spotrebiteľa.

14. Napadnuté rozhodnutie bolo preto vecne správne a odvolací súd ho potvrdil. Pre úplnosť doplnil do
výroku poučenie vyžadované v tomto prípade ustanovením § 337 ods. 1 a 2 CSP.

15. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP s prihliadnutím na tú skutočnosť, že žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu

úspešný, no trovy na jeho strane nevznikli.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).