Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 16, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/106/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316200724
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2316200724.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr.

Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobkyne: O. E., nar. X.X.XXXX, bytom Q.,
X. XXXX/XX, zastúpenej splnomocnencom: VIA LEGE, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Pata,
Veterná 1093, IČO: 36 866 415, proti žalovanej: F. E., nar. XX.X.XXXX, adresa F., B. F. XXXX/X,
zastúpenej advokátkou: JUDr. Iveta Lenčéšová, so sídlom Nitra, Farská 28, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k.
15C/29/2016-164 zo dňa 30.11.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku rozhodol nasledovne:
Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu k pozemkom vedeným na LV č. XXXX pre kat. úz.
O. A. ako parc. reg. „C“ č. 1419/3 - záhrady o výmere 1415 m2 a parc. reg. „C“ č. 1419/6 - záhrady o
výmere 467 m2.
Súd zrušené podielové spoluvlastníctvo strán sporu vyporiadava tak, že do výlučného vlastníctva
žalobkyne p r i k a z u j e novovytvorenú parc. reg. „C“ č. 1419/16 - záhrady o výmere 118 m2 a do

výlučného vlastníctva žalovanej p r i k a z u j e novovytvorenú parc. reg. „C“ č. 1419/3 - záhrady o
výmere 1597 m2 a novovytvorenú parc. reg. „C“ č. 1419/15 - záhrady o výmere 167 m2. Novovytvorené
parcely boli pritom vytvorené Geometrickým plánom č. 122/2015, ktorý bol pod číslom 05/2016 overený
Okresným úradom Šaľa, katastrálny odbor dňa 12.1.2016 a tvorí prílohu tohto rozhodnutia.
Súd na parc. reg. „C“ č. 1419/16 - záhrady o výmere 118 m2 z r i a ď u j e vecné bremeno spočívajúce
v práve prechodu peši a prejazde motorovými a nemotorovými vozidlami cez celú parcelu reg. „C“ č.
1419/16 - záhrady o výmere 118 m2 v prospech vlastníka novovzniknutej parc. reg. „C“ č. 1419/3 -

záhrady o výmere 1 597 m2.
Súd žalobkyni p r i z n á v aplnú náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil s použitím ust. § 136 ods. 1 a 2, § 142 ods. 1 a 3 Občianskeho
zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb. - ďalej len OZ).

3. Súd pritom vychádzal zo skutkových zistení, že žalobkyňa a žalovaná sú spoluvlastníčkami

nehnuteľností vedených na LV č. XXXX pre kat. úz. O. A. ako parc. reg. „C“ č. 1419/3 - záhrady o
výmere 1415 m2 a parc. reg. „C“ č. 1419/6 - záhrady o výmere 467 m2. Žalobkyňa je spoluvlastníčkou
na týchto nehnuteľnostiach v pomere 1/16 a žalovaná v pomere 15/16 k celku. Pred podaním žalobného
návrhu medzi stranami sporu prebiehala písomná komunikácia, pričom strany k dohode o zrušení avyporiadaní podielového spoluvlastníctva nedospeli. preto sa žalobkyňa po vypracovaní geometrického
plánu obrátila so žalobou na súd.

4. Súd vychádzal zo zhodného stanoviska oboch strán, ktoré nemali záujem na ďalšom trvaní
podielového spoluvlastníctva, preto na základe zhodných stanovísk sporových strán rozhodol o
zrušení podielového spoluvlastníctva. Následne súd vykonával ďalšie dokazovanie za účelom zistenia
predpokladov akým spôsobom je najvhodnejšie toto zrušené podielové spoluvlastníctvo vyporiadať,
pričom v tejto otázke boli stanoviská strán diametrálne odlišné. Žalobkyňa žiadala vykonať vyporiadanie

reálnym rozdelením nehnuteľností, pričom poukázala na závery Znaleckého posudku č. 7/2017, ktorý
stanovil 4 alternatívy reálneho rozdelenia nehnuteľností, z ktorých žalobkyňa súhlasila s alternatívami
č. 1, č. 2 a č. 4. Alternatíva č. 3 nebola pre žalobkyňu akceptovateľná, pretože táto by predpokladala
dohodu strán sporu a boli do tejto alternatívy zahrnuté aj parc. reg. „C“ č. 1419/9, ktorej je vlastníčkou
žalovaná a parc. reg. „C“ č. 1419/14, ktorej je vlastníčkou žalobkyňa. Naopak žalovaná po doručení
znaleckého posudku zotrvala na svojom stanovisku, že žiada vyporiadanie vykonať prikázaním

nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva, pričom poukázala, že pre ňu by bola prijateľná aj alternatíva
č. 3 stanovená v znaleckom posudku, avšak táto bola žalovanou odmietnutá.

5. Na základe citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka súd skúmal otázku možnej reálnej
deliteľnosti vyporiadávaných nehnuteľností a dospel k názoru, že vzhľadom na charakter týchto

nehnuteľností ktorými sú pozemky je potrebné vykonať ich vyporiadanie reálnym rozdelením, nakoľko
táto zákonom favorizovaná možnosť je reálne vykonateľná. Možnosť reálneho rozdelenia pritom
jednoznačne vyplýva aj zo Znaleckého posudku č. 7/2017, v ktorom boli stanovené 4 alternatívy
možného reálneho rozdelenia nehnuteľností. Súd sa nemohol stotožniť s argumentáciou žalovanej, že
navrhnutým spôsobom reálneho rozdelenia nedochádza k reálnemu rozdeleniu všetkých nehnuteľností,

ale toto delenie sa týka iba parc. reg. „C“ č. 1419/3, pričom parcely č. 1419/6 sa táto deľba žiadnym
spôsobom reálne nedotkne. V tejto súvislosti dal súd do pozornosti, že reálne rozdelenie nehnuteľností
ktoré sú vyporiadávané v jednom súbore majetku sa nemusí dotknúť každej z týchto nehnuteľností,
pretože vzhľadom na veľkosť spoluvlastníckych podielov nemusí nastať reálne taká situácia, že každý
zo spoluvlastníkov bude výlučným vlastníkom časti pôvodných nehnuteľností. V tomto prípade sa

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva týkalo aj parc. reg. „C“ č. 1419/6, ktorá bola na základe
geometrického plánu z ktorého súd pri vyporiadavaní podielového spoluvlastníctva vychádzal zlúčená
zo zostávajúcou časťou pôvodnej parcely 1419/3. Ak by pripustil argumentáciu žalovanej, musel by
súd vyporiadavané nehnuteľnosti rozdeľovať tak, že žalobkyni by bolo odčlenených z každej tejto
nehnuteľnosti parcely v rozsahu 1/16 pomeru k jej výmere. Keďže súd vyporiadával spoluvlastníctvo k

nehnuteľnostiam ako k celku, považoval tieto námietky žalovanej strany za nedôvodné.

6. Námietky žalovanej, že navrhovaný spôsob vyporiadania nehnuteľností bude mať vplyv na budúcu
využiteľnosť pozemkov a jeho dôsledkom bude zníženie ich hodnoty, taktiež nepovažoval súd
za dôvodné. Novovytvorené nehnuteľnosti budú mať všetky zabezpečené prepojenie s verejnou

komunikáciou. Nie je pritom podstatné, či je tento príjazd realizovaný priamo z verejnej komunikácie
alebo prostredníctvom zriadeného vecného bremena. Čo sa týka tvrdeného zníženia hodnoty
novovzniknutých nehnuteľností, túto súd nepovažoval za preukázanú, pretože toto svoje tvrdenie
žalovaná nepodložila žiadnymi ďalšími dôkazmi, pričom sama žalovaná a dokonca ani súd nie
sú subjekty odborne spôsobilé posúdiť vplyv navrhovaného vyporiadania spoluvlastníctva na cenu

novovzniknutých pozemkov. Navrhovaný spôsob vyporiadania už pritom bol žalovanej známy po
doručení podanej žaloby, ktorá obsahovala ako svoju prílohu Geometrický plán č. 122/2015, na
ktorom bolo zachytené navrhované vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Žalovaná preto mala
podľa názoru súdu postupovať tak, že si mohla nechať urobiť súkromno-znalecký posudok za účelom
preukázania svojich tvrdení, ktorý by jednoznačne odpovedal na otázku aký vplyv bude mať navrhované

vyporiadanie spoluvlastníctva na hodnotu nových pozemkov. Takýto postup však žalovaná nezvolila,
pričom takýto znalecký posudok vyhotoviť navrhla až v priebehu konania, pričom navyše žiadala, aby
ho nariadil súd v zmysle § 207 ods. 1 CSP. takýto postup žalovanej je podľa názoru súdu v rozpore so
zásadou koncentrácie konania a preto nie je možné návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania až s
niekoľkomesačným odstupom po tom, čo jej bola známa navrhovaná forma vyporiadania podielového

spoluvlastníctva súdom akceptovať. Súd taktiež nenariadil znaleckého dokazovanie na návrh žalovanej
podľa § 207 ods. 1 CSP z toho dôvodu, že dané zákonné ustanovenie ustanovuje súdom nariadené
znaleckédokazovanieibapreprípady,keďrozhodnutievoveciakotakézávisíodposúdeniaskutočností,
na ktoré sú potrebné vedecké poznatky. Toto ustanovenie CSP podľa názoru súdu nie je možnéaplikovať v prípadoch, keď je znalecké dokazovanie potrebné na preukázanie tvrdení strany sporu.
Na takéto účely slúži inštitút súkromného znaleckého posudku podľa § 209 CSP. Postupom aký
žiadala žalovaná, by súd porušil zásadu koncentrácie konania a zásadu rovnosti strán sporu, pretože

by nariaďoval znalecké dokazovanie za účelom preukázania tvrdení jednej zo sporových strán. Z
uvedeného dôvodu teda súd argumentáciu že navrhovaným vyporiadaním dôjde k zníženiu hodnoty
novovytvorených pozemkov považoval za nedôvodnú, pretože ju žalovaná nepodporila žiadnymi
relevantnýmidôkazmi. Súdnemôžesvojimkonanímnahrádzaťzákonomvyžadovanúaktivitusporových
strán.

7. Výhradu, že novovzniknuté parcely prikázané do výlučného vlastníctva žalovanej budú mať
zabezpečený prístup z verejnej komunikácie iba cez zriadené vecné bremeno, nepovažoval súd
taktiež za relevantnú a to z dôvodu, že Občiansky zákonník obsahuje iba požiadavku zabezpečenia
prístupu k nehnuteľnosti avšak neustanovuje, akej kvality a akého právneho režimu má tento prístup
byť. Podľa názoru súdu je nepochybné, že zriadením vecného bremena bude dostatočným spôsobom

zabezpečené právo prechodu z verejnej komunikácie na parc. č. 1419/3.

8. Súd sa stotožnil s návrhom žalovanej na takéto vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pričom
jehovhodnosťvidelajvtom,ženovozriadenáparc.č.1419/16jepriľahlákparceleč.1419/14,ktorájevo
výlučnom vlastníctve žalobkyne, pričom pre žalobkyňu boli podľa jej stanoviska taktiež akceptovateľné

aj iné alternatívy č. 1 a č. 2 stanovené v Znaleckom posudku č. 7/2017. Súd ďalej poukázal na to, že
novovzniknutá parc. č. 1419/15 je podľa tvrdení žalovanej vzhľadom na jej výmeru pre ňu nevyužiteľná,
avšak žalovaná zabúda, že výmera tejto parcely môže byť zväčšená o ďalších 61 m2, nakoľko priľahlá
parcela č. 1419/9 je vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Spolu tak budú mať tieto parcely výmeru 228
m2, čo zvyšuje ich využiteľnosť.

9. V zmysle § 142 ods. 2 OZ súd zriadil vecné bremeno tak ako ho formuloval vo výroku rozsudku a to v
prospech vlastníka parc. č. 1419/3. Čo sa týka argumentácie k tomuto vecnému bremenu poukázal na
skutočnosti uvedené vyššie, pričom navyše poznamenal, že zriadené vecné bremeno v celom rozsahu
novovzniknutej parcely č. 1419/16 nepochybne výrazným spôsobom obmedzí žalobkyňu v možnosti

využitia tejto parcely, pretože v podstate celá novovzniknutá parcela môže slúžiť na prechod k ďalšej
novovzniknutej parcele číslo 1419/3.

10. Na základe § 255 ods. 1 CSP súd žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania, pretože mala vo
veci plný úspech a súd na jej návrh podielové spoluvlastníctvo so žalovanou zrušil a vyporiadal ho v

podstate spôsobom, ktorý navrhla už vo svojej žalobe.

11. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala prostredníctvom svojho právneho zastúpenia
odvolanie žalovaná s použitím odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že

došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, v zmysle § 365 ods. 1 písm. e) CSP, že súd nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom sa domáhala, aby odvolací súd
podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP napadnutý rozsudok zrušil a podľa § 391 CSP vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie spolu s vyslovením právneho názoru, ktorým bude viazaný.

12. Odvolateľka sa prioritne vyjadrila k otázke vyvolania sporu a možnosti mimosúdnej dohody, pričom
uviedla, že práve žalovaná sa snažila vec vyriešiť alternatívne viacerými spôsobmi a nedala tak svojím
správaním príčinu na podanie žaloby. Návrh na rozdelenie spoluvlastníctva č. 3 s grafickou prílohou č.
3 v znaleckom posudku č. 7/2017 bol pre žalovanú v zásade akceptovateľný. Napriek tomu žalovaná

naďalej považovala za najvhodnejší spôsob prikázanie veci jednému zo spoluvlastníkov za primeranú
náhradu. Bola ale ochotná iniciovať a viesť mimosúdne rokovanie o možnosti rozdelenia nehnuteľnosti
v zmysle alternatívy 3 predmetného posudku, za tým účelom oslovila žalobkyňu, avšak žalobkyňa
takéto rokovanie odmietla, pričom uprednostnila direktívne rozhodnutie súdu. Súd prvej inštancie preto
celkom jednostranne vyhodnotil, že práve žalobkyňa mala záujem na alternatívnom riešení rozdelením

nehnuteľností podľa varianty 1, 2 a 4 znaleckého posudku č. 7/2017, pričom to nekorešponduje s vyše
popísaným dohadovacím procesom. Napriek tomu, že znalkyňa v znaleckom posudku pre alternatívy
1, 2 a 3 upozornila, že v uvedených prípadoch je potrebné vyhotoviť geometrický plán, súd ho nedal
vyhotoviť, resp. znalecký posudok doplniť, čím umožnil iba alternatívu 4 t.j. výlučne návrh žalobkyne.13.Vďalšejčastiodvolaniažalovanápredostrelasvojenámietkyvočiformeaspôsobuvyporiadania.Ako
prvé uviedla, že žalobkyňa má zabezpečený prístup na svoje pozemky priamo z verejnej komunikácie

a preto je absolútne zavádzajúce jej tvrdenie, že k parc. č. 1420/1 je nevyhnutné získať bezproblémový
prístup z miestnej komunikácie parc. č. 1577. Žalobkyňa zámerne opomína uviesť, že prístup má už
zabezpečený z miestnej komunikácie parc. č. 1581 a 2 a žalobou sa usiluje zabezpečiť si obojstranný
prístup na svoje pozemky. K tejto námietke sa súd prvej inštancie nevyjadril. V ďalšom odvolateľka
poukázala na to, že súd neakceptoval podmienky vyporiadania podielového spoluvlastníctva podľa §

142 ods. 1 OZ žalovaná je majoritnou vlastníčkou sporných pozemkov v podiele 15/16 a žalobkyňa v
podiele 1/16 v dôsledku čoho bolo potrebné prihliadnuť najmä na vôľu žalovanej. Snahou žalobkyne
pritom bolo prepojiť jej pozemky a zvýšiť tak ich bonitu. Podľa súdom vybranej alternatívy bol z pôvodne
rozsiahlej parc. č. 1419/3 vyrezaný štvorec zo stredu. Z pôvodnej parcely zostal nevyužiteľný trojuholník
- parc. č. 1419/15 o výmere 167m2, ktorý je vzhľadom na svoj tvar a výmeru nepredajný a pre žalovanú
absolútne hospodársky nevyužiteľný. Zostávajúca záhrada č. 1419/3 o výmere 1597 m2 následne

zostala bez akéhokoľvek priameho prístupu na verejnú komunikáciu, čím sa stáva nevyužiteľnou.
Na prac. č. 1419/15 nie je možné postaviť stavbu. Poukázala tiež na skutočnosť, že spoluvlastnícky
podiel žalobkyne na sporných pozemkoch predstavuje výmeru 117,63 m2 a predloženým geometrickým
plánom žiada prikázať pozemok o výmere 118m2, teda žiada priznať viac, ako jej prináleží. Súd
prvej inštancie ani k týmto námietkam neprezentoval žiadne úvahy. V ďalšom odvolateľka zdôraznila,

že rozdelenie pozemku tak, ako to navrhuje žalobkyňa za súčasného zriadenia vecného bremena
znižuje hodnotu všetkých novovytvorených pozemkov, teda nemôže byť spravodlivým riešením. Ide o
neproporcionálne rozdelenie úžitkovej hodnoty predmetov podielového spoluvlastníctva v neprospech
žalovanej. Podľa odvolateľky neobstojí tvrdenie súdu prvej inštancie, že nie je podstatné, či je prístup
k pozemku zabezpečený priamo z verejnej komunikácie alebo prostredníctvom vecného bremena.

Žalovaná už na pojednávaní dňa 8.1.2016 navrhovala vypracovanie znaleckého posudku, ktorým by
bola vyhodnotená navrhovaná alternatíva vyporiadania s ohľadom na znehodnotenie vznikajúcich
a existujúcich pozemkov, pričom by bolo možné určiť aj hodnotu podielu pre prípad vyporiadania
prikázaním veci jednému zo spoluvlastníkov. Znalecký posudok č. 7/2017 bol žalovanej doručený dňa
13.11.2017. Na hlavnom pojednávaní 31.10.2017 žalovaná opätovne navrhla doplniť dokazovanie

vypracovaním znaleckého posudku k znehodnoteniu vznikajúcich a existujúcich pozemkov vrátane
určenia hodnoty podielu pre prípad vyporiadania prikázaním veci. Žalovaná navrhla súdu ustanoviť
znalca podľa § 207/1 CSP. Alternatívne navrhla, že žalovaná z vlastnej iniciatívy nechá podľa §
209 CSP vyhotoviť súkromný znalecký posudok. Súd prvej inštancie na pojednávaní oba návrhy na
doplnenie dokazovania zamietol, čím naplnil odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) a

e) CSP. Súd pritom pri nariadení znaleckého dokazovania, ktoré malo preukázať tvrdenie žalobkyne
ohľadne deliteľnosti pozemkov nemal žiaden problém, avšak nariadenie znaleckého dokazovania s
poukazom na potrebu vyhodnotenia a znehodnotenia vznikajúcich a existujúcich pozemkov v dôsledku
ichrozdeleniaužpovažovalzaporušeniezásadyrovnostistránsporu.Možnosťpredloženiasúkromného
znaleckého posudku nie je súčasťou CSP z dôvodu, že by táto mala a priori vylúčiť možnosť stranou

navrhnúť nariadiť znalecké dokazovanie priamo súdom. Práve tým, že súd odmietol vykonať žalovanou
navrhnuté znalecké dokazovanie porušil zásadu rovnosti zbraní. Za absurdné a neakceptovateľné
označilaodvolaniesanazásadukoncentráciekonaniaspoukazomnato,žežalovanáznaleckýposudok
navrhla vyhotoviť už vo vyjadrení k žalobe 27.1.2016, následne 8.11.2016 a potom na pojednávaní
31.10.2017. Skutočnosť, že o návrhu na nariadenie znaleckého dokazovania rozhodol súd až na

pojednávaní 31.10.2017 nemôže byť vykladaná na ťarchu žalovanej. Žalovaná ďalej poukázala na to,
že v zápisnici z pojednávania dňa 31.10.2010 súd prijal uznesenie, ktorým vyhlásil dokazovanie za
skončené a to ešte pred prednesom záverečných rečí strán sporu. Následne odročil pojednávanie za
účelom vyhlásenia rozsudku na termín 30.11.2017 bez toho, aby dal stranám priestor, aby zhrnuli svoje
návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Súd síce vyzval strany, aby záverečné

návrhy zaslali súdu písomne, avšak žalovaná potom nemala možnosť oboznámiť sa so záverečnou
rečou žalobkyne a na túto nemohla nijako reagovať. Súd prvej inštancie pritom nerozhodol o návrhu
žalovanej na pojednávaní dňa 8.11.2017, ktorým navrhla výsluch svedka D.. P. E.. Uvedeným bol
naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

14.Vďalšombodeodvolaniažalovanápoukázalanato,žežalobkyňounavrhovanýspôsobvyporiadania
nie je rozdelením veci, nakoľko predmetom zrušenia a vyporiadania sú dve samostatné nehnuteľnosti
pozemok parc. č. 1419/3 a 1419/6. Žalobkyňa ale navrhuje rozdeliť výhradne pozemok parc. č. 1419/3
a celú parc. č. 1419/6 prikázať do výlučného vlastníctva žalovanej. Takýto spôsob je však v priamomrozpore s ust. § 142 ods. 1 OZ, podľa ktorého prikázanie parcely je možné len za primeranú náhradu
a len v prípade, ak jej rozdelenie nie je dobre možné. Súd pritom rozdelenie parc. č. 1419/6 znalecky
neskúmal a žalobkyňa za jej prikázanie nepožaduje určiť primeranú náhradu. Súd vec teda nesprávne

právne posúdil v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Ak súd prvej inštancie prezentuje právny názor, že
nemusí prísť k reálnemu rozdeleniu každej vyporiadavanej samostatnej veci, potom na podporu svojej
argumentácie ma uviesť odkaz na dostupné rozhodnutia iných súdov z rozhodovacej praxe.

15.Vďalšejčastiodvolaniažalovanápoukázalanato,žeanalogickysodkazomna§147CSP(vzájomná

žaloba) navrhla zrušiť podielové spoluvlastníctvo a toto následne vysporiadať s prihliadnutím na veľkosť
podielov a účelné využitie veci prikázaním veci žalovanej ako jednému zo spoluvlastníkov za primeranú
náhradu. O tomto návrhu pritom súd vôbec nerozhodol. V tejto súvislosti odkázala na ust. § 255 ods. 1
CSP kedy súd nepovažoval za potrebné o tomto návrhu rozhodnúť samostatným výrokom, mal sa mu
venovať v rámci odôvodnenia a uviesť prečo návrh žalovanej neakceptoval.

16. Odvolateľka poukázala aj na podľa nej formálny nedostatok rozhodnutia, keď geometrický plán č.
122/2015, ktorý má tvoriť prílohu rozsudku nebol s predmetným rozsudkom neoddeliteľne spojený a
dokonca bol priložený len vo fotokópii, v dôsledku čoho nemôže byť spôsobilým podkladom pre zápis do
katastra nehnuteľností. Analogicky poukázala na požiadavku pripojenia geometrického plánu k zmluve,
ktorá vyplýva okrem iného zo stanoviska NS SR č. 69/2001, podľa ktorého dané listiny musia byť pevne

zošité.

17. K doručenému odvolaniu predložila prostredníctvom svojho právneho zastúpenia písomné
vyjadrenie žalobkyňa, ktorým navrhla, aby odvolací súd rozsudok potvrdil a žalobkyni priznal náhradu
trov aj druhoinštančného konania.

18. V prvej časti vyjadrenia vyslovila názor, že odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b) a
e) CSP nie sú dané. Žalovaná sa mýli, keď má za to, že súd mal na jej návrh nariadiť znalecké
dokazovanie na určenie všeobecnej hodnoty vyporiadavaných pozemkov. Mýli sa, že súd mal opätovne
odročiť pojednávanie, aby umožnil žalovanej takýto znalecký posudok. Určovať všeobecnú hodnotu

vyporiadavaných pozemkov znaleckým posudkom by malo význam iba vtedy, ak by existoval spor o
ich hodnote, ak by malo dôjsť k vyporiadaniu prikázaním veci do vlastníctva jedného za náhradu pre
druhého spoluvlastníka, ale prichádza do úvahy len v situácii, kedy by rozdelenie veci nebolo možné.
Fakt, že by sa prípadne aj znížila hodnota veci po jej rozdelení nie je prekážkou rozdelenia veci a
nie je dôvodom, aby súd nevyporiadal zrušené spoluvlastníctvo rozdelením. Vlastnícke právo nezahŕňa

právo na zachovanie hodnoty vlastnenej veci, či dokonca na jej zvýšenie. Úvahy o tom, že by znalecký
posudok, ktorý by prípadne preukazoval zníženie hodnoty pozemkov po ich rozdelení mal preukazovať
právnu nemožnosť, či nedovolenosť ich rozdelenia, nemajú oporu v právnom poriadku SR. Vyhotovovať
danýposudokneboloúčelné,hospodárne,anipotrebnéprerozhodnutievprejednávanejveci.Žalobkyňa
zdôraznila, že ak by súd ostatné pojednávanie odročil a nezmyselne čakal na vypracovanie takéhoto

znaleckého posudku, porušil by zásadu hospodárnosti konania, kontradiktórnosti konania, zásadu
sudcovskej koncentrácie, rovnosť strán a v spore a viedlo by to k zbytočným prieťahom v konaní. Preto
súd postupoval správne a odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) a e) CSP nie sú dané. Na
doplnenie uviedla, že naopak znalecký posudok ohľadne deliteľnosti pozemkov, ktorý bol vypracovaný
súdom ustanoveným znalcom bol pre rozhodnutie vo veci potrebný. Účelom stanovenia trhovej hodnoty

veci nie sú potrebné vedecké poznatky, ale postačujú informácie o danom trhu s nehnuteľnosťami. Podľa
žalobkyne navyše vyporiadanie v zmysle rozsudku znižuje hodnotu len novovytvoreného pozemku s
parc. č. 1419/16, ktorý však má pripadnúť do výlučného vlastníctva žalobkyne, keďže bude zaťažený
vecným bremenom v prospech pozemku, ktorý má pripadnúť do výlučného vlastníctva žalovanej.
Naopak novovytvorené pozemky, ktoré majú pripadnúť do vlastníctva žalovanej nemajú prečo klesnúť

na svojej hodnote, keďže v zásade zostane zachovaný ich tvar a umiestnenie, budú mať prístup
na miestnej komunikácie a budú oslobodené od ťarchy spoluvlastníctva, čo umožní jednoduchšiu
dispozíciu s nimi. Pokiaľ žalovaná poukazuje na to, že súd neuskutočnil výsluch svedka D.. P. E. (syna
žalovanej), žalobkyňa poukázala na to, že žalovaná neuviedla aké konkrétne tvrdenia a čo mal tento
výsluch preukázať, ani nezabezpečila účasť tohto svedka. Vykonanie tohto dôkazu nebolo žalovanou

dostatočne zrozumiteľne navrhované, nebola zabezpečená potrebná súčinnosť zo strany žalovanej na
jeho vykonanie a najmä nebolo potrebné pre rozhodnutie vo veci.19. V ďalšom sa žalobkyňa vyjadrila k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP a to
nesprávne právne posúdenie veci, ktorý podľa nej nie je daný. Súd nemohol postupovať tak, ako žiada
žalovaná a teda prikázať celý pozemok do vlastníctva iba žalovanej, lebo by tak žalobkyňu nezákonne

zbavili jej práva vlastniť majetok, z rovnakého dôvodu súd nemohol pristúpiť ani k vyporiadaniu ktoré
by zahŕňalo do rozdelenia pozemkov aj ďalšie pozemky vo výlučnom vlastníctve strán sporu. V tejto
súvislosti odkázala na ust. § 142 ods. 1 CSP a rozhodnutia R 1/89, Rc 54/73, NS SR sp. zn. 5Cdo
169/95, 2Mcdo 3/2004.

20. K otázke kto zavinil podanie žaloby uviedla, že žalovaná nepravdivo tvrdí, že nedala svojím
správaním príčinu na podanie žaloby. Dala ju tým, že napriek mnohým pokusom o zmierlivé vyriešenie
sústavne trvala iba na spoločnom predaji nehnuteľností, do ktorého mal byť zahrnutý aj predaj ďalších
pozemkov v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne s jej súrodencami alebo na tom, že žalovaná
sa stane výlučnou vlastníčkou vyporiadavaných pozemkov. Rozdelenie pozemkov medzi žalobkyňu
a žalovanú začala žalovaná pripúšťať až pod ťarchou súdneho konania, resp. až po vypracovaní

znaleckého posudku č. 7/2017, aj to len v alternatíve č. 3, ktorá však zahŕňala do vyporiadania aj
iné pozemky vo výlučnom vlastníctve žalovanej a žalobkyne. Žalovaná teda dala dôvod na podanie
žaloby a zavinila trovy konania, lebo napriek kvalifikovanému právnemu zastúpeniu stále trvala na
spôsobe vyporiadania, ktoré zákon pre daný prípad nepreferuje, resp. bez ďalšieho nepripúšťa. Naopak
žalobkyňa súhlasila s každým zo spôsobov rozdelenia pozemkov navrhnutých súdom ustanoveným

znalcom, okrem jedného, ktorý zahŕňal aj ďalšie pozemky vo výlučnom vlastníctve, čo zákon nepripúšťa
bez dohody s vlastníkmi.

21. Pokiaľ žalovaná poukazuje aj na iný prístup žalobkyne k ďalším pozemkom uviedla, že tento
prístup nemá žalobkyňa de iure, keďže nemá zďaleka väčšinový podiel na spoluvlastníctve k pozemkom

tvoriacich tento alternatívny prístup, ktorý ani nie je dostatočný pre účelné využitie ostatných pozemkov a
pôdy v lokalite. Naviac žalobkyňa užívala desaťročia na prístup práve prístupovú cestu po pozemkoch v
podielovom spoluvlastníctve so žalovanou, ako sa toho dožaduje aj žalobou. Napokon aj keby žalobkyňa
mala iný prístup k pozemkom, nezbavuje ju to ústavného práva na vlastníctvo a zákonného práva
na rozdelenie podielového spoluvlastníctva. Preto je predmetný argument žalovanej irelevantný až

absurdný a prvoinštančný súd sa s ním nemusel osobitne zaoberať.

22. Pokiaľ ide o žalovanou namietanú veľkosť podielu a účelné využitie veci, vyslovila názor, že súd
veľkosť podielov zohľadnil, lebo žalobkyňa žiadala priznať 118 m2 a náleží jej 117,63 m2. Ide o rozdiel
0,37 m2, ktorý je prakticky aj právne zanedbateľný. Do katastra nehnuteľností sa pritom zapisujú len

výmery pozemkov zaokrúhlené na celé metre štvorcové. Naviac názor, že vec sa medzi spoluvlastníkov
rozdelí presne podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov platí len do konca roku 1991, čo podľa nového
znenia § 142 OZ už neplatí. Podľa neho sa iba „prihliadne na veľkosť spoluvlastníckych podielov“.
To znamená, že reálne rozdelenie veci nemusí kopírovať výšku spoluvlastníckych podielov. Navyše
priznanie 0,37 m2 výmery viac žalobkyni je bohato kompenzované bezodplatným zriadením vecného

bremena na pozemku žalobkyne v prospech pozemku žalovanej. Podľa názoru žalobkyne súd tiež
zohľadnil účelnosť využitia veci. Žiaden z vyporiadavaných pozemkov nebol stavebným pozemkom, od
čoho žalovaná odvíja všetku svoju argumentáciu o nevyužiteľnosti rozdelených pozemkov. V prípade
právoplatnosti rozsudku by mohlo byť naplnené želanie žalovanej do budúcna, aby sa vyporiadané
pozemky stali v časti, v ktorej jej pripadli, stavebnými pozemkami, lebo tomu nebráni žiaden právny

predpis a ani faktický stav veci.

23. K námietke žalovanej o znížení hodnoty pozemkov žalobkyňa uviedla, že nesúhlasí, že by rozdelenie
pozemkov viedlo k zníženiu ich hodnoty. Naopak vďaka usporiadaniu pomerov budú konečne môcť
byť využívané v plnej miere a v celom rozsahu vlastníckych práv, čomu doposiaľ bránili nezhody

spoluvlastníčok. Práve vyporiadanie a rozdelenie pozemkov zvýši ich hodnotu a umožní ich využitie
a realizáciu vlastníckych práv oboch strán sporu. Ak by argument zníženia hodnoty veci bol tak
relevantným kritériom, potom by nikdy nebolo možné rozdelenie veci, pretože každá vec má najvyššiu
hodnotu v celosti bez rozdelenia a s jediným vlastníkom.

24. Podľa žalobkyne žalovaná mylne a chybne argumentuje, že v prípade vyporiadavaného pozemku
ide o dve samostatné veci, lebo má rôzne parcelné čísla a preto spoluvlastníčky nemožno vyporiadať
tak, ako je to rozsudku. Žalovaná opomína, že vecou v pravom slova zmysle je pozemok (ale nie parcela)
a že parcela, resp. parcelné číslo je len indikátor, ale nie individuálna vec s poukazom na § 3 ods. 1 a3 Katastrálneho zákona. V danom prípade žaloba síce používala množné číslo pozemky, ale išlo jednu
vec, jeden pozemok, ktorý bol označený dvoma parcelnými číslami.

25. Pokiaľ žalovaná namieta, že súd mal vo výroku rozhodnúť aj o jej návrhu na vyporiadanie veci
prikázaním do jej výlučného vlastníctva, s týmto nesúhlasí. Pri vyporiadavaní súd zvolil ten zo spôsobov
vyporiadania, pre ktorý sú naplnené zákonné podmienky podľa postupnosti určenej zákonom a keď
súd určil jeden z týchto spôsobov, nie je potrebné, aby vo výroku rozsudku určil, že ostatné spôsoby
vyporiadavania zamieta.

26. K námietke, že geometrický plán nebol zošitý s rozsudkom vyslovila žalobkyňa názor, že v čase
elektronizáciejetátonámietkaneopodstatnená.Predpokladá,žeakrozsudoknadobudneprávoplatnosť,
bude postúpený súdom katastru na zápis alebo bude zabezpečené jeho vkladuschopné vyhotovenie.
Uvedená výhrada nie je dôvodom zrušenia, ani zmeny rozsudku.

27. K doručenému vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovanej žalovaná prostredníctvom svojho
právneho zastúpenia predložila písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že žalobkyňa vo svojom vyjadrení
prezentuje subjektívny názor v súvislosti s nenaplnením odvolacích dôvodov, ktorý je výhradne reakciou
na tvrdenie žalovanej, t.j. neobsahuje také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu tieto
komentovať. Žalovaná má naďalej za to, že podané odvolanie je dôvodné a žiada, aby mu odvolací

súd vyhovel.

28. Na doručenie predchádzajúceho vyjadrenia žalovanej žalobkyňa zareagovala stručným vyjadrením,
že už nemá viac čo k veci uviesť a naďalej trvá na tom, že preskúmavaný rozsudok je právne správny a
vychádzazriadneasprávnezistenéhoskutkovéhostavuaneexistujúdôvodynajehozrušeniečizmenu.

29. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.

30. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom

- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), e) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady

týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým
stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5
dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia

a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné priznať úspech,
keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výrokoch vecne správny v dôsledku čoho boli
splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

31. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na odvolaciu argumentáciu uplatnenú

žalovanou bolo posúdiť, či v prvoinštančnom konaní a predmetným rozsudkom došlo k naplneniu
uplatnených odvolacích dôvodov, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil
žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivýproces(§365ods.1písm.b)CSP),žesúdnevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenie
rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP) a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), s poukazom na jednotlivé odvolacie argumenty
uplatnené žalovanou.

32. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu

zdieľa jeho právne závery vo veci, keď má za to, že nedošlo k nesprávnemu procesnému postupu
súdu, ktorým by znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a že súd vykonal všetky navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, spoukazom na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na náležité
odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre
ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať

za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia pri zohľadnení odvolacích
argumentov dopĺňa iba nasledovné:

33. Otázku kto vyvolal spor a zmaril možnosť jeho mimosúdneho vyriešenia odvolací súd v danom
prípade nepovažoval za relevantnú, ani nie je zrejmé z akého dôvodu sa žalovaná touto otázku v úvode

podaného odvolania zaoberá. Ust. § 143 pôvodného OSP účinného do 30.6.2016, ktorý zakotvoval,
že odporca, ktorý nemal úspech vo veci, má právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ak
svojím správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania, už v novom Civilnom sporovom
poriadku nemá ekvivalent. Pre rozhodnutie o náhrade trov konania je tak zásadne dôležitý úspech vo
veci (§ 255 CSP).

34. Keď žalobkyňa v priebehu konania prezentovala záujem, aby bol zabezpečený prístup k jej
parc. č. 1420/1 z miestnej komunikácie parc. č. 1577, išlo o legitímnu požiadavku smerujúcu k
účelnejšiemu využitiu veci, ktorú nevylučuje, že prístup k daným pozemkom je zabezpečený i z inej
verejnej komunikácie. Rozhodnutie prvoinštančného súdu podľa jeho odôvodnenia z tejto požiadavky
ale prioritne nevychádza. Naviac iný prístup má žalobkyňa k danej nehnuteľnosti zabezpečený len

cez pozemky, v ktorých je menšinovou spoluvlastníčkou, pričom dlhodobo reálne využívala prístup
po pozemkoch v podielovom spoluvlastníctve so žalovanou. Ak sa súd prvej inštancie v odôvodnení
preskúmavaného rozsudku s touto námietkou žalovanej výslovne nevysporiadal, vysporiadava sa s ňou
na tomto mieste odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 3 CSP.

35. Z ustanovenia súdom prvej inštancie aplikovaného § 142 OZ nie je možné vyvodiť tvrdenie žalovanej
v odvolaní, že súd pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva musí prihliadať na vôľu
väčšinovéhospoluvlastníka.Naopak,vzmyslecitovanéhoustanoveniasúdprihliadanaveľkosťpodielov
a účelné využitie veci.

36. K tvrdeniu odvolateľky, že z pôvodnej parc. č. 1419/3 zostal nevyužiteľný trojuholník parc. č. 1419/15
o výmere 167 m2, súd prvej inštancie správne poukázal na to, že výmera tejto parcely môže byť
zväčšená o ďalších 61 m2, nakoľko priľahlá parc. č. 1419/9 je vo výlučnom vlastníctve žalovanej.
Spolu tak môžu mať tieto parcely 228 m2, čo zvyšuje ich využiteľnosť. Je v rozpore s realitou ďalšie
tvrdenie žalovanej, že parc. č. 1419/3 o výmere 1597 m2 zostáva bez akéhokoľvek priameho prístupu

na verejnú komunikáciu, čím sa stáva nevyužiteľnou. Práve za účelom zabezpečenia jej využiteľnosti
bolo treťou výrokovou vetou preskúmavaného rozsudku na novovytvorenej parcele prikázanej žalobkyni
č. 1419/16 zriadené vecné bremeno spočívajúce v neobmedzenom práve prechodu peší aj prejazdu
motorovými a nemotorovými vozidlami cez celú predmetnú parcelu v prospech žalovanej ako vlastníka
parc. č. 1419/3, ktorej zabezpečí plnohodnotné prepojenie dotknutej parcely s verejnou komunikáciou.

Pokiaľ ide o námietku, že podiel žalobkyne na sporných nehnuteľnostiach 1/16 predstavuje výmeru
117,63 m2 a rozsudkom jej bolo prikázaných do vlastníctva pozemok o výmere 118 m2, teda viac,
ako jej prináleží, jedná sa o rozdiel v rozsahu 0,37 m2, ktorý je zanedbateľný. Podľa § 3 ods. 7 zák.
č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, veľkosť výmery parcely vyplýva z geometrického určenia a
polohového určenia pozemku a zaokrúhľuje sa na celé štvorcové metre. V danom prípade výmera

117,63 m2 bola správne podľa matematických pravidiel zaokrúhlená na 118 m2. Výmera rozdelených
pozemkov nie je teda v nepomere a už vôbec nie vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných podielov.
Naviac, ako na to správne poukázala žalobkyňa, priznanie o 0,37 m2 výmery viac žalobkyni je nesporne
kompenzované bezodplatným zriadením vecného bremena na novovytvorenom pozemku žalobkyne v
prospech novovytvoreného pozemku žalovanej.

37. Pokiaľ odvolateľka namieta, že rozdelením parciel došlo k zníženiu hodnoty všetkých
novovytvorených pozemkov, žiada sa poukázať na to, že každá nehnuteľnosť má najvyššiu
hodnotu, ak je v celosti v primeranej výmere bez toho, aby bola rozdeľovaná. V danom prípade
ale bolo nevyhnutné rešpektovať legitímne právo spoluvlastníkov žiadať zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktorého následkom prirodzene môže byť zníženie
hodnoty novovytvorených parciel. Bez odborných vedomostí je pritom v danom prípade zrejmé,
že rozdelením daných parciel spôsobom podľa preskúmavaného rozsudku nedošlo k žiadnemu
podstatnému a už vôbec nie k úplnému znehodnoteniu novovzniknutých parciel. Preto by bolonadbytočné a nehospodárne, aby bol vo veci vypracovaný, či už z rozhodnutia súdu, alebo na základe
súkromného zadania strany, znalecký posudok, ktorý by riešil výlučne otázku prípadného zhodnotenia
či znehodnotenia novovznikajúcich parciel a preto podľa názoru odvolacieho súdu prvoinštančný súd

správne. takýto nadbytočný dôkaz zamietol. I keby znalec v posudku dospel k záveru, že rozdelením
daných nehnuteľností došlo k zníženiu ich hodnoty, pokiaľ by nedošlo k výraznému znehodnoteniu,
čo v danom prípade ani súd nepripúšťa, neznamenalo by to prekážku pre zrušenie a vyporiadanie
predmetného podielového spoluvlastníctva rozdelením veci.

38. Z obsahu spisu zo zápisnice z pojednávania súdu prvej inštancie zo dňa 31.10.2011 je zrejmé,
že súd svojím procesným postupom porušil ust. § 182 CSP, podľa ktorého ak súd pojednávanie
neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu
a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy,
uznesením vyhlási dokazovanie za skončené. Súd totiž podľa zápisnice najskôr prijal uznesenie, ktorým
vyhlásil dokazovanie za skončené, nato uznesenie, ktorým pojednávanie odročil za účelom vyhlásenia

rozsudku s tým, že právni zástupcovia v lehote 15 dní súdu doručia záverečné návrhy vo veci. Následne
potom prebehlo už iba vyhlásenie rozsudku. Záverečnú reč v písomnej podobe pritom doručila do
spisu iba žalovaná, žalobkyňa túto možnosť nevyužila. Predložená záverečná reč nebola doručená
protistrane, avšak žalobkyňa túto skutočnosť nenamieta. Žalovanej teda nebola týmto postupom odňatá
možnosť oboznámiť sa so záverečnou rečou žalobkyne a reagovať na ňu. Odvolateľke teda uvedeným

nesprávnym procesným postupom súdu nebolo znemožnené, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva a už vôbec nie v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaná
tiež namieta, že súd prvej inštancie nerozhodol o jej návrhu na pojednávaní (správne: vo vyjadrení
zo) dňa 8.11.2017, ktorým navrhla výsluch svedka Ing. P. E.. V zmysle § 197 ods. 1 CSP bolo ale
povinnosťou žalovanej zabezpečiť prítomnosť tohto svedka na pojednávaní, osobitne ak ide o jej syna,

a súd a protistranu o tom upovedomiť, čo neurobila. Súd pritom vykonanie tohto dôkazu výslovne
neodmietol.Odhliadnucodtoho,prizohľadnenížesvedka navrhlavypočuťibavšeobecnekuskutkovým
okolnostiam, bez bližšieho spresnenia, odvolací súd nevidí dôvod pre vykonanie tohto dôkazu, ktorý sa
javí nepotrebným pre rozhodnutie danej veci. Uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b)
CSP preto neobstojí.

39. Ako ďalšie odvolateľka namieta, že predmetný spôsob vyporiadania nie je rozdelením veci,
nakoľko predmetom zrušenia a vyporiadania sú dve samostatné nehnuteľnosti označené samostatným
parcelným číslom č. 1419/3 a 1419/6, pričom došlo výhradne k rozdeleniu parc. č. 1419/3 a celá parc.
č. 1419/6 bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalovanej, čo je v rozpore s ust. § 142 ods. 1 OZ

podľa ktorého je možné prikázanie parc. č. 1419/6 len za primeranú náhradu a len ak jej rozdelenie nie
je dobre možné. Možnosť rozdelenia parc. č. 1419/6 pritom súd znalecky neskúmal a žalobkyňa za jej
prikázanie nepožaduje určiť primeranú náhradu, v dôsledku čoho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). S touto námietkou žalovanej sa súd prvej
inštancie vysporiadal v ods. 10 preskúmavaného rozsudku, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd

stotožňuje. Predmetom daného vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán bolo vyporiadanie
spoluvlastníctva k dvom nehnuteľnostiam parc. č. 1419/3 a 1419/6 s rovnakým spoluvlastníckym
podielom žalobkyne v rozsahu 1/16 a žalovanej v rozsahu 15/16 na každej. Z aplikovaného ust. § 142 OZ
nevyplýva, že by takýto postup zo strany súdu bol neprípustný, naopak v danom prípade pri zohľadnení
veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalobkyne 1/16 zvolenie takéhoto postupu je spravodlivé, vyvážené,

zohľadňujúce veľkosti spoluvlastníckych podielov aj účelnosť využitia novovzniknutých nehnuteľností.
Vychádzajúc z definície pozemku a parcely v § 3 ods. 1 a 3 zák. č. 162/1995 Z.z. - Katastrálneho
zákona nie je možné vychádzať a priori z predpokladu, že jeden pozemok rovná sa jedna parcela,
keď pozemok tak, ako je vymedzený v § 3 ods. 1 Katastrálneho zákona ako časť zemského povrchu
oddelená od susedných častí hranicou, môže v sebe obsahovať viacero parciel ako geometrických

a polohových určení a zobrazení pozemkov v katastrálnej mape. Keďže novovzniknuté nehnuteľnosti
zohľadňujú výmeru pripadajúcu na každú zo spoluvlastníčok z dotknutých nehnuteľností, neprichádza
potomuždoúvahyfinančnévyporiadanie.Aniodvolaciemusúduniejeznámajudikatúrariešiacaostatne
prezentovaný názor a preto ak súd prvej inštancie neodkázal na rozhodnutia vyšších súdnych autorít v
obdobnej veci, nemožno len z tohto dôvodu rozhodnutie označiť za nepresvedčivé.

40. Nemá oporu v obsahu spisu tvrdenie žalovanej, že v priebehu konania analogicky s poukazom
na § 147 CSP navrhla zrušené podielové spoluvlastníctvo vyporiadať prikázaním veci žalovanej za
primeranú náhradu a súd o tomto návrhu nerozhodol. Konanie o zrušenie vyporiadanie podielovéhospoluvlastníctva súdom v zmysle § 142 OZ je konaním, v ktorom súd návrhmi strán nie je viazaný.
V takýchto konaniach, kde určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu, nemožno za vzájomnú žalobu považovať prejav vôle žalovaného, ktorým sa domáha iného

spôsobu vyporiadania vzťahu ako žalobca. V danom prípade preto išlo iba o obranu žalovanej.
Odhliadnuc od toho, na vzájomnú žalobu sa primerane používajú ustanovenia o žalobe (§ 147 ods.
3 CSP), pričom predmetná obrana žalovanej jednak nespĺňala náležitosti žaloby a nebola ani náležite
spoplatnená. Vyššie uvedené vylučuje aj postup súdu prvej inštancie v zmysle § 225 CSP o dopĺňacom
rozsudku. V tejto súvislosti neobstojí ani tvrdenie žalovanej, že súd neodôvodnil prečo návrh žalovanej

neakceptoval. Naopak súd v odôvodnení (ods. 10) jasne uvádza, že po zistení, že predmetné pozemky
sú reálne deliteľné, bolo potrebné vykonať ich vyporiadanie prioritne reálnym rozdelením, nakoľko
táto zákonom favorizovaná možnosť je reálne vykonateľná. Občiansky zákonník v súdom prvej
inštancie aplikovanom ust. § 142 upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva
a súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Prvým spôsobom pre zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je pritom reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa

výšky podielov tam, kde je predmet spoluvlastníctva reálne deliteľný. Iba ak by reálne rozdelenie
veci nebolo dobre možné, prichádza do úvahy druhý spôsob vyporiadania a to prikázania veci za
primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Keďže v tomto prípade, v ktorom sa
jedná o nezastavané pozemky, bolo reálne rozdelenie veci dobre možné tak, ako to vyplýva aj z
predmetného znaleckého posudku, neprichádzal do úvahy druhý zo spôsobov vyporiadania podielového

spoluvlastníctva a to prikázanie veci jednej zo spoluvlastníčok.

41. Ako posledné žalovaná v odvolaní namietala, že predmetný geometrický plán tvoriaci prílohu
rozsudkunebolspredmetnýmrozsudkomneoddeliteľnespojenýabolpriloženýlenvofotokópii.Vdruhej
výrokovej vete rozsudku sa výslovne uvádza, že novovytvorené parcely boli vytvorené Geometrickým

plánom č. 122/2015...., ktorý tvorí prílohu rozhodnutia. V závere rozsudku je uvedené ako príloha
fotokópia predmetného geometrického plánu. Zo žiadneho procesného ustanovenia nie je možné
vyvodiť povinnosť, aby geometrický plán, o ktorý sa opiera rozsudok súdu, tvoriaci jeho prílohu, bol s
rozsudkom pevne spojený a v origináli, je to ale žiaduce. Samotný nedostatok pevného zošitia rozsudku
s jeho prílohou pritom nemôže byť dôvodom ani zrušenia, ani zmeny rozsudku (§ 388 a § 389 CSP).

Súd je pritom povinný predložiť katastru nehnuteľností rozsudok ako verejnú listinu v podobe spôsobilej
na vykonanie záznamu v súlade so Zákonom o katastri nehnuteľností.

42. Ďalšie odvolacie argumenty žalovanej odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez
toho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmi/stranamikonania.Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka - strany
konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty

účastníkov - strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04,
III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalovanej zaoberajúcu
sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd
nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

43. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, po ustálení, že nebol naplnený ani jeden z odvolacích
dôvodov uplatnených žalovanou, potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, včítane
závisléhoaodvolacímidôvodmiinakosobitnenenapadnutéhosprávnehovýrokuonáhradetrovkonania,
ako vo výrokoch vecne správny, s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

44. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

45. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci,
ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

46. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvejinštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

47. V tomto odvolacom konaní bola plne úspešná žalobkyňa a preto podľa cit. ust. jej vzniklo právo
na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnej žalovanej. Prípadnú existenciu
dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP odôvodňujúcich výnimočné nepriznanie
náhrady trov úspešnej strane (či už úplné alebo čiastočné), pritom odvolací súd nezistil. Odvolací súd
preto žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu

100%, pričom o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

48. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).