Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 20, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoPr/4/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8207202736
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8207202736.6

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MonikyJuskovejačlenieksenátu
JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: T. C. C., K. H. X, XXX XX K.,
proti žalovanému v rade 1/: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, a
žalovanému v rade 2/: Slovenská republika, zast. Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Pribinova
2, 812 72 Bratislava, o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu

protiuzneseniuOkresnéhosúduBardejovč.k.2C/132/2007-240zodňa7.11.2016vspojenísopravným
uznesením č.k. 2C/132/2007 - 259 zo dňa 18.4.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie v spojení s opravným uznesením vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v rade
2/.

Nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v rade 2/ žalobcovi

ani žalovanému v rade 2/ nepriznáva.

Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/ uznesenie v spojení s opravným uznesením zrušuje
a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením konanie zastavil a

stranám náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 230 a
§ 161 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že
lustrovaním vecí vedených na tunajšom súde bolo zistené, že rozsudkom č. k.3C/171/2005-169 zo
dňa 21.10.2010 súd žalobu o neoprávnené pozastavenie pracovnej činnosti žalobcu zamietol. Zároveň
rozhodol o trovách konania. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 31.5.2011. Vo veci vedenej
tunajším súdom pod sp. zn. 5C/133/2007 sa žalobca zasa domáhal určenia neplatnosti skončenia

pracovného pomeru žalobcu s bývalým Okresným úradom v Bardejove a to výpoveďou z pracovného
pomeru listom zo dňa 27.08.1991, ktorú považuje za svojvoľnú a neplatnú. V tomto konaní sa žalobca
podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru žalobcu s bývalým
Okresným úradom v Bardejove a to výpoveďou z pracovného pomeru listom zo dňa 27.08.1991. Keďže
v konaniach vedených pod sp. zn. 5C/133/2007 a sp. zn. 3C/171/2005 bolo už právoplatne rozhodnuté,
tieto rozhodnutia tvoria prekážku veci právoplatne rozhodnutej. O trovách konania súd rozhodol podľa

ust. § 256 CSP tak, že nepriznal ich náhradu stranám sporu

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie žalobca. Navrhol napadnuté uznesenie
zrušiť, alebo prerušiť konanie do doby, kým Ústavný súd nerozhodne o jeho sťažnostiach. Uviedol, že
je veľký rozdiel viesť spor o neoprávnené pozastavenie výkonu pracovnej činnosti a spor o vyslovenie
neplatnosti výpovede. Každé súdne konanie žalobcu aj keď je obdobné, má svoje špecifiká.3. Žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu stotožnil s napadnutým rozhodnutím v plnom rozsahu a navrhol
napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného okrem iného uviedol, že výpoveď z pracovného pomeru
môže dať zamestnávateľ iba vlastnému zamestnancovi, a to pri dodržaní všetkých hmotnoprávnych
podmienok.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34

CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je v časti dôvodné.

6. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

Podľa§161ods.2CSP,akideonedostatokprocesnejpodmienky,ktorýnemožnoodstrániť,súdkonanie
zastaví.
Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

7. Zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je to, aby súd nekonal a nerozhodoval o

veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný orgán, ktorého rozhodnutím je súd viazaný.
Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád konania, preto
posúdenie existencie uvedenej prekážky má zásadný význam pre ďalší priebeh konania. Ak súd zistí, že
prekážka právoplatne rozhodnutej veci existuje, v konaní pôjde o prekážku, ktorú nie je možné odstrániť,
a preto konanie zastaví.

8. Súd ex offo v priebehu celého konania prihliada na to, či sú splnené procesné podmienky konania.
Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku konania, súd je povinný konanie zastaviť, a to práve vzhľadom
na ustanovenia § 161 ods. 1, 2 CSP.

9. „Prekážka veci právoplatne rozhodnutej (rei iudicatae) znamená, že sa už raz v tej istej veci
právoplatne rozhodlo. Je vyslovená v ustanovení § 159 ods. 3 O.s.p. K jej porušeniu dôjde vtedy, ak sa
začne opätovne konať medzi tými istými účastníkmi a o tej istej veci, hoci už bolo vo veci právoplatne
rozhodnuté Za tú istú vec treba v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne
rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. O prekážku

rozsúdenej veci nejde, ak chýba čo i len jeden z uvedených znakov.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 20. 10. 2011, sp. zn. 5 Cdo 280/2010)

10. V tomto konaní je predmetom určenie neplatnosti výpovede danej žalobcovi právnym predchodcom
žalovaného zo dňa 27.8.1991. V petite žaloby žalobca uvádza: Súd určuje, že konanie právneho

predchodcu žalovaného, spočívajúce v daní mu výpovede z pracovného pomeru jeho listom zo dňa
27.8.1991, ktorým sa mal platne skončiť pracovný pomer žalobcu s bývalým Okresným úradom v
Bardejove je svojvoľné a nezákonné, takže je neplatné.
Žalobca sa domáha určenia neplatnosti výpovede z dôvodu: 1. Okresný úrad v Bardejove nebol
oprávnený dať žalobcovi výpoveď vzhľadom na, že súdy ustálili, že žalobca nebol s Okresným úradom

v Bardejove v žiadnom pracovnoprávnom vzťahu, 2. výpovedný dôvod nebol správne vymedzený, resp.
vôbec neexistoval - § 44 a § 46 ods. 1 písm. b) vtedy platného a účinného Zákonníka práce (právny
dôvod).
Skutkový stav žalobca vymedzil nasledovne (žaloba a podanie zo dňa 8.7.2011, č.l. 107): súdy svojimi
právoplatnými rozsudkami (rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 4C/732/1998 a rozsudok Krajského

súdu v Prešove č.k. 3Co/236/2006) ustálili, že medzi žalobcom a bývalým Okresným úradom v
Bardejove, ktorý bol zrušený a ktorého záväzky prešli na Krajský úrad v Prešove, nevznikol žiadny
pracovnoprávny vzťah po bývalom Okresnom národnom výbore v Bardejove. Žalobca ďalej uviedol, že
Okresný úrad v Bardejove ho po dni 31.7.1991 až do jeho zrušenia zamestnával a poskytoval mu riadnu
mzdu. Okresný úrad Bardejov dal žalobcovi výpoveď listom zo dňa 27.8.1991. Ďalej uviedol, že ak podľa

štátu a Krajského úradu v Prešove nebol v žiadnom pracovnom vzťahu s bývalým Okresným úradom v
Bardejove, tak tento úrad mu nebol oprávnený dať výpoveď.
Za žalovaného v predmetnom konaní žalobca označil Krajský úrad v Prešove a Slovenskú republiku,
zastúpenú Ministerstvom vnútra SR.11. Súd prvej inštancie mal za to, že o uplatnenom nároku už bolo rozhodnuté v konaní sp. zn.
5C/133/2007 a sp.zn. 3C/171/2005.

12. Po preštudovaní veci odvolací súd dospel k záveru, že z konaní uvedených v odôvodnení
napadnutého uznesenia zakladá prekážku res iudicata len konanie sp. zn. 5C/133/2007 a to len vo
vzťahu k žalovanému v rade 2/.
Žalobou zo dňa 25.5.2007 (č.l.130 spisu), na základe ktorej súd vo veci konal v konaní 5C/133/2007,

rovnako ako aj v tomto konaní, sa žalobca domáhal určenia, že konanie právneho predchodcu
žalovaného, spočívajúce v daní mu výpovede z pracovného pomeru listom zo dňa 27.8.1991, ktorým
sa mal platne skončiť pracovný pomer žalobcu s bývalým Okresným úradom v Bardejove je svojvoľné
a neplatné. V žalobe uviedol, že súdy svojimi právoplatnými rozsudkami (rozsudok Okresného súdu
Bardejov č.k. 4C/968/1998 a rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 3Co/235/2006) ustálili, že medzi
žalobcom a bývalým Okresným úradom v Bardejove, ktorý bol zrušený, nevznikol po dni 31.7.1991

žiadny pracovnoprávny vzťah, preto výpoveď daná žalobcovi Okresným úradom v Bardejove listom zo
dňa 27.8.1991 podľa ust. § 46 ods. 1 písm. b) v tom čase platného Zákonníka práce je platná. Rozviazať
pracovný pomer so zamestnancom môže iba jeho zamestnávateľ. Za žalovaného v predmetnom konaní
žalobca označil Slovenskú republiku, zastúpenú Ministerstvom vnútra SR a Krajským úradom v Prešove.
Keďže v čase rozhodovania súdu prvej inštancie boli krajské úrady zrušené, ako žalovaného v rade 2/

súd označil Slovenskú republiku zastúpenú Obvodným úradom Prešov.

13. V posudzovanej veci je zrejmé, že žalobca podal totožnú žalobu o určenie neplatnosti výpovede
proti totožnému žalovanému (Slovenská republika), na základe totožného skutkového stavu (výpoveď
zo dňa 27.8.1991 daná Okresným úradom v Bardejove) z totožných právnych dôvodov (§ 46 ods. 1

písm. b) Zákonníka práce platného v čase výpovede), o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté v konaní
5C/133/2007, pričom toto rozhodnutie zakladá prekážku rozhodnutej veci (res iudicata) pre konanie
2C/132/2007.
Súd prvej inštancie preto vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ správne konanie zastavil pre prekážku
rozhodnutej veci (res iudicata).

14. Pokiaľ však ide o existenciu prekážky res iudicata vo vzťahu k žalovanému v rade 1/, tak táto
prekážka nie je daná konaním sp. zn. 5C/133/2007 ani konaním sp.zn. 3C/171/2005, nakoľko ani v
jednom z týchto konaní žalovaný v rade 1/ (či už ako Krajský úrad v Prešove alebo Ministerstvo vnútra
SR) nebol označený ako žalovaná strana.

15. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie vo vzťahu
k žalovanému v rade 2/ ako vecne správne v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP a vo vzťahu k
žalovanému v rade 1/ napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

16. O trovách odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v rade 2/ odvolací súd
rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP a čl. 17 Základných princípov
CSP. V odvolacom konaní nebol žalobca úspešný. Naopak fakticky plne úspešný bol žalovaný v rade
2/, ktorému vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Z obsahu spisu vyplýva,

že žalovaný si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, a podľa obsahu spisu mu ani žiadne
trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z článku 17 Základných princípov CSP
zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s §
396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o
výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo

zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

17. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude posúdiť splnenie procesných podmienok u
žalovaného v rade 1/. Ak súd zistí nedostatok procesných podmienok v podobe existencie prekážky res
iudicata u žalovaného v rade 1/, konanie zastaví. V opačnom prípade prejedná žalobu a rozhodne vo

veci samej.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.