Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce rozsudok… Judgement was issued on Tuesday, February 19, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/84/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316217344
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2316217344.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov:
JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská
republika, s.r.o., so sídlom Československej armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247
85 199, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 30,
Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanej: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, E., o zaplatenie

3.029,93 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 6.
novembra 2017 č.k. 35Csp/129/2016-85, po späťvzatí žaloby zo strany žalobcu takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti istiny 1.221,62 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,05% ročne zo sumy 1.461,62 eur od 23.06.2015 do 18.10.2016, vo výške 8% ročne zo sumy
1.361,62 eur od 19.10.2016 do 17.01.2017, vo výške 8% ročne zo sumy 1.261,62 eur od 18.01.2017
do 18.05.2017, vo výške 8% ročne zo sumy 1.251,62 eur od 19.05.2017 do 15.06.2017, vo výške 8%

ročne zo sumy 1.241,62 eur od 16.06.2017 do 25.07.2017, vo výške 8% ročne zo sumy 1.231,62 eur
od 26.07.2017 do 25.08.2017, vo výške 8% ročne zo sumy 1.221,62 eur od 26.08.2017 do zaplatenia,
do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto späťvzatej časti a v
závislom výroku o náhrade trov konania r u š í a konanie z a s t a v u j e.

II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zastavil konanie v časti istiny 240,- eur, ďalším
výrokom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 1.221,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,05% ročne zo sumy 1.461,62 eur od 23.06.2015 do 18.10.2016, vo výške 8% ročne zo sumy
1.361,62 eur od 19.10.2016 do 17.01.2017, vo výške 8% ročne zo sumy 1.261,62 eur od 18.01.2017
do 18.05.2017, vo výške 8% ročne zo sumy 1.251,62 eur od 19.05.2017 do 15.06.2017, vo výške 8%

ročne zo sumy 1.241,62 eur od 16.06.2017 do 25.07.2017, vo výške 8% ročne zo sumy 1.231,62 eur
od 26.07.2017 do 25.08.2017, vo výške 8% ročne zo sumy 1.221,62 eur od 26.08.2017 do zaplatenia,
do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol, keď žalovanej súd
náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal a vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 7,70 eur,
prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a.s., po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, § 52
ods. 1, 2, 3, 4 OZ, § 53 ods. 1, 2, § 53 ods. 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a), b) a
d), § 2 písm. g), h), § 9 ods. 1, 2 a 6 zákona č. 129/2010 Z.z., § 11 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 129/2010
Z.z., § 517 ods. 1, veta prvá, ods. 2 OZ, § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1, § 256 ods.
1 CSP, § 11 ods. 3 veta prvá, ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb.3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní zmluvy o splátkovom úvere z pohľadu či
obsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinnom
k 31.12.2012 súd zistil, že zmluva obsahuje nepresný údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ

zaplatiť vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9
ods. 2 písm. j/ citovaného zákona). Právny predchodca žalobcu vymedzil v zmluve výšku splátky sumou
vo výške 83,35 eur a počet splátok na 60. Pokiaľ ide o celkovú čiastku, ktorú má žalovaný zaplatiť (§
9 ods. 2 písm. j), v zmluve je uvedená suma 4.820,96 eur. Táto suma však nezodpovedá násobku
mesačnej splátky s počtom splátok (83,35 eur x 60 = 5.001,- eur), a to ani v prípade ak by súd od

stanovenej výšky mesačnej splátky odrátal poplatok za poistenie vo výške 2,82 eur mesačne (80,53 eur
x 60 = 4.831,80 eur) a nie je zrejmé z akých údajov právny predchodca žalobcu pri jej výpočte vychádzal.
Z uvedených dôvodov súd považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Žalovanej bol
poskytnutý úver v celkovej výške 3.000,- eur, do splatnosti úveru podľa vyjadrenia žalobcu v žalobe
a predložených platobných histórií zaplatila čiastku 1.538,38 eur a po podaní žaloby 240,- eur. Súd
preto považoval návrh za dôvodný v časti istiny 1.221,62 eur (rozdiel medzi poskytnutým úverom 3.000,-

eur a zaplatenou sumou 1.778,38 eur) a zároveň, keďže sa žalovaná dostala do omeškania s plnením
peňažného záväzku, priznal súd žalobcovi nárok na zákonné úroky z omeškania v uplatnenej výške
8,05%, resp. 8% ročne zo dlžnej sumy od 23.6.2015 po zohľadnení čiastkových úhrad vykonaných
žalovanou po podaní žaloby, do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania súd
rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 256 ods. 1 CSP, podľa ktorých žalovanej ako v prevažnej miere úspešnej

strane vzniklo právo na náhradu trov konania. Žalobca bol úspešný v priznanej časti nároku 1.221,62 eur
a v časti 240,- eur, v ktorej bolo konanie zavinením žalovanej zastavené (48%), žalovaná v zamietnutej
časti (52%). Nakoľko však žalovanej doposiaľ žiadne trovy nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná v ktorom uviedla, že

zo spisu vyplýva, že si zobrala od žalobcu úver vo výške 3.000,- eur, z ktorého už splatila sumu 1.778,38
eur a rozdiel predstavuje sumu 1.221,62 eur, čo je konečná suma vo výške 4.820,96 eur. Medzičasom,
dňa 26.10.2017 zaplatila žalobcovi sumu 3.029,93 eur, takže jej nie je zrejmé, prečo by mala ešte
platiť ďalších 1.221,62 eur a preto žiada o prešetrenie úrokov zo strany spoločnosti KRUK. Žalovaná
zároveň zaslala v odvolaní aj hotovostný vklad a potvrdenie o zaplatení poplatku zo dňa 26.10.2017, z

ktorého vyplýva, že na špecifikovaný účet príjemcu zaplatila sumu 3.029,93 eur s variabilným symbolom
XXXXXXXXXX.

5. Predtým, ako napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť v časti, v ktorej súd
prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 1.221,62 eur spolu s príslušenstvom, žalobca

podaním doručeným súdu dňa 28.01.2010 zobral žalobu v celom rozsahu späť, keď uviedol, že žiada,
aby odvolací súd späťvzatie žaloby pripustil a konanie vo veci zastavil a zároveň požiadal o vrátenie
kráteného súdneho poplatku za podanú žalobu v zmysle ustanovenia § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb.
V časti rozhodnutia, ktorým súd konania o zaplatenie istiny 240,- eur zastavil a v časti rozhodnutia, v
ktorejsúdžalobuvozvyškuzamietol(ozaplateniesumy1.568,31eurspríslušenstvom),súdopripustení

späťvzatiažalobynerozhodoval,nakoľkovtejtočastizdôvodunepodaniaodvolaniazostranysporových
strán rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.

6. Súd s poukazom na ust. § 370 ods. 2 C.s.p. žiadal žalovanú, aby sa vyjadrila, či s čiastočným
späťvzatím súhlasí. Žalovaná na výzvu súdu nereagovala, neprejavila nesúhlas so späťvzatím.

7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 370 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu
prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení
späťvzatia.

9.Podľa§370ods.2Civilnéhosporovéhoporiadkusúdspäťvzatiežalobynepripustí,akstýmprotistrana
z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej
inštancie a konanie zastaví.10. Vychádzajúc z dikcie citovaného ustanovenia § 370 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku je
zrejmé, že disponovať s predmetom konania môže strana sporu nielen tým, že podá žalobu v zmysle
ustanovenia § 131 Civilného sporového poriadku , ale aj tým, že podanú žalobu vezme účinne späť

(sčasti alebo celkom) nielen počas konania na súde prvej inštancie, ale aj po vydaní rozhodnutia súdu
prvej inštancie, avšak len do tej doby, pokiaľ rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť. Ide o dispozíciu s
konaním zo strany žalobcu voči súdu, ktorou prejavuje svoju vôľu, aby sa vo veci nekonalo a meritórne
nerozhodovalo. Toto dispozičné právo obsahuje v sebe oprávnenie slobodne disponovať s hmotnými
a procesnými právami v civilnom konaní. Vziať žalobu späť je možné počas odvolacej lehoty (resp.

lehoty na podanie odporu) bez toho, aby muselo byť súčasne podané odvolanie, a ak bolo podané
odvolanie, tak kedykoľvek počas odvolacieho konania, najneskôr do právoplatnosti rozhodnutia súdu
prvej inštancie. O pripustení späťvzatia žaloby v tomto prípade rozhoduje odvolací súd. Odvolací súd
rozhodne buď o pripustení späťvzatia žaloby, alebo o nepripustení späťvzatia žaloby.

11. V prejednávanom spore došlo zo strany žalobcu k späťvzatiu žaloby v čase, keď už vo veci rozhodol

súd prvej inštancie, ktorý svojim rozhodnutím zastavil konanie v časti istiny 240,- eur, ďalším výrokom
zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 1.221,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05%
ročne zo sumy 1.461,62 eur od 23.06.2015 do 18.10.2016, vo výške 8% ročne zo sumy 1.361,62 eur
od 19.10.2016 do 17.01.2017, vo výške 8% ročne zo sumy 1.261,62 eur od 18.01.2017 do 18.05.2017,
vo výške 8% ročne zo sumy 1.251,62 eur od 19.05.2017 do 15.06.2017, vo výške 8% ročne zo sumy

1.241,62 eur od 16.06.2017 do 25.07.2017, vo výške 8% ročne zo sumy 1.231,62 eur od 26.07.2017
do 25.08.2017, vo výške 8% ročne zo sumy 1.221,62 eur od 26.08.2017 do zaplatenia a vo zvyšnej
časti súd žalobu zamietol, po podaní odvolania zo strany žalovanej vo vyhovujúcej časti rozhodnutia.
Žalovaná nevyjadrila nesúhlas so späťvzatím žaloby.

12. Odvolací súd dospel k záveru, že boli naplnené všetky zákonné predpoklady pre aplikáciu vyššie
citovaného ustanovenia § 370 CSP a preto späťvzatie žaloby v časti istiny 1.221,62 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 1.461,62 eur od 23.06.2015 do 18.10.2016, vo výške 8%
ročne zo sumy 1.361,62 eur od 19.10.2016 do 17.01.2017, vo výške 8% ročne zo sumy 1.261,62 eur
od 18.01.2017 do 18.05.2017, vo výške 8% ročne zo sumy 1.251,62 eur od 19.05.2017 do 15.06.2017,

vo výške 8% ročne zo sumy 1.241,62 eur od 16.06.2017 do 25.07.2017, vo výške 8% ročne zo sumy
1.231,62 eur od 26.07.2017 do 25.08.2017, vo výške 8% ročne zo sumy 1.221,62 eur od 26.08.2017
do zaplatenia pripustil, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto späťvzatej časti zrušil a konanie zastavil,
keď vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť, nakoľko nebol zo strany
sporových strán napadnutý opravným prostriedkom. Zároveň zrušil aj rozsudok súdu prvej inštancie v

závislom výroku o náhrade trov konania a v zmysle nižšie uvedeného zdôvodnenia, rozhodol že žiadna
zo strán nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

13. Podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej
inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

14. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

15. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

16. Citované ustanovenia § 256 ods. 1 o náhrade trov konania Civilného sporového poriadku platí
pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny
vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. Zásada procesnej

zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v tomto ustanovení znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo
strán, ktorá procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti
za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto
zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu, aj na
strane žalovaného. Pri zodpovedaní otázky, ktorá zo strán z procesného hľadiska zavinila zastavenie

konania, je potrebné vychádzať z porovnania toho, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal a
dôvodom späťvzatia žaloby. Pri riešení otázky, či strana zavinila, že konanie sa muselo zastaviť, sa
vychádzavýlučnezprocesnéhohľadiska,keďženároknanáhradutrovkonaniajenárokomvyplývajúcim
nie z hmotného ale procesného práva a zo zreteľom na procesný výsledok. Ide teda o to, či sa žalobcadomohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní
úspešný alebo nie.

17. S poukazom na vyššie uvedené teoretické východiská o nároku na náhradu trov konania odvolací
súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 CSP tak, že žiadna zo strán nemá
nanáhradutrovtohtokonaniaprávoatozdôvodu,žežalobcazobralnávrhspäťvčastiozaplatenieistiny
240,- eur a v časti o zaplatenie sumy 1.221,62 eur (spolu vo výške 1.461,62 eur) spolu s príslušenstvom
pre správanie sa žalovanej po podaní žaloby na súd, ktorá túto sumu žalobcovi zaplatila, avšak žalobca

bol neúspešný v časti, v ktorej súd žalobu zamietol a to v sume 1.568,31 eur spolu s príslušenstvom, čo
predstavuje polovičný úspech každej zo sporových strán a preto súd rozhodol o náhrade trov konania
tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

18. O žiadosti žalobcu o vrátenie súdneho poplatku zo žaloby rozhodne súd prvej inštancie (§ 12 ods.
1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch).

19. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).