Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, April 11, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoPr/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8207202736
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8207202736.9

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členiek
senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: T. C. C., K. H. X, XXX
XX K., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o
určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného
súdu Bardejov č. k. 2C/132/2007 - 283 zo dňa 31.12.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením konanie zastavil a
stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. §

230 a § 161 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že lustrovaním vecí vedených na tunajšom súde bolo zistené, že
rozsudkom č. k. 4C/194/92-182 zo dňa 10.1.1995 súd žalobu žalobcu o určenie neplatnosti výpovede
(listom zo dňa 27.8.1991) a mzdové nároky zamietol. Zároveň rozhodol o trovách konania. Rozsudok
bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 6.3.1996, č.k. 16Co/136/1995-223. Tento
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.4.1996. Dovolanie žalobcu voči rozhodnutiu odvolacieho

súdu bolo uznesením Najvyššieho súdu zo dňa 26.11.1998, sp. zn. 5Cdo/94/97 odmietnuté. Jednalo sa
o vec žalobcu voči žalovanému Okresnému úradu Bardejov.
Rozsudkom č. k. 4C/732/98-88 zo dňa 10.3.2006 súd žalobu žalobcu o naplnenie pracovnoprávnych
nárokov zamietol. Zároveň rozhodol o trovách konania. Rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského
súdu v Prešove zo dňa 2.3.2007, č.k. 3Co/236/2006-128. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
26.3.2007. Dovolanie žalobcu voči rozhodnutiu odvolacieho súdu bolo uznesením Najvyššieho súdu zo

dňa 30.7.2008, sp. zn. 4Cdo/269/07 odmietnuté. Jednalo sa o vec žalobcu voči žalovanému Okresnému
úradu Bardejov (pôvodne) a Krajskému úradu Prešov.
Dňom vykonania volieb, t.j. 24. novembra 1990 nadobudol účinnosť zákon č. 472/1990 Zb. o organizácii
miestnej štátnej správy (§ 17 tohto zákona), ktorým boli zriadené nové orgány miestnej štátnej správy
a to okresné a obvodné úrady. Okresné úrady boli ďalej kreované aj na základe zák. č. 222/1996 Z.z.
(bol zrušený zákon č. 472/1990 Zb.). Následne na základe zák. č. 515/2003 Z.z. vznikli obvodné a

krajské úrady, pričom boli zrušené okresné úrady a vzniknuté obvodné a krajské úrady prevzali práva
a povinností vyplývajúce z
majetkových a iných právnych vzťahov aj zaniknutých okresných úradov. Krajské úrady boli zrušené
zákonom č. 254/2007 Z.z. a ich pôsobnosť, pohľadávky a záväzky prešli na obvodné úrady, resp.
Obvodné úrady v sídle kraja. Následne bola zákonom č. 345/2012 s účinnosťou od 1.1.2013 zrušená
právna subjektivita obvodných úradov a v zmysle ust. § 8a zákona č. 515/2003 Z.z. v znení účinnom

od 1.1.2013 prešli práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckých, resp. pracovnoprávnych vzťahov, na
ministerstvo. Napokonbolzákonč.515/2003Z.z.zrušenýzákonomč.180/2013Z.z.,ktorývust.§9ods.1 uvádza, že obvodné úrady zriadené podľa predpisov účinných do 30.9.2013 sú okresné úrady podľa
tohto zákona. V zmysle úpravy zákona č. 180/2013 Z.z. sú okresné úrady preddavkové organizácie
ministerstva.

Keďže v konaní vedenom Okresným súdom Bardejov pod sp. zn. 4C/194/1992 bolo už právoplatne
rozhodnuté, toto rozhodnutie tvorí prekážku veci právoplatne rozhodnutej vo vzťahu k terajšiemu
konaniu (keďže sa jedná o totožný nárok, len uplatnený voči právnemu nástupcovi účastníka konania
- žalovaného vo veci sp. zn. 4C/194/1992). Zároveň ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý
súdu bráni ďalej pokračovať v konaní vedenom pod sp. zn. 2C/132/2007 a následne aj v tomto konaní

rozhodnúť. Tento nedostatok podmienky konania nemožno odstrániť, a preto súd v zmysle ust. § 161
ods. 2 C.s.p. konanie zastavil.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 256 C.s.p. tak, že nepriznal ich náhradu stranám sporu

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie žalobca, nesúhlasiac s názorom súdu
prvej inštancie.

3. Žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu stotožnil s napadnutým rozhodnutím v plnom rozsahu a navrhol
napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na svojej doterajšej argumentácii.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
Podľa§161ods.2CSP,akideonedostatokprocesnejpodmienky,ktorýnemožnoodstrániť,súdkonanie
zastaví.

Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

7. Zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je to, aby súd nekonal a nerozhodoval o
veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný orgán, ktorého rozhodnutím je súd viazaný.
Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád konania, preto

posúdenie existencie uvedenej prekážky má zásadný význam pre ďalší priebeh konania. Ak súd zistí, že
prekážka právoplatne rozhodnutej veci existuje, v konaní pôjde o prekážku, ktorú nie je možné odstrániť,
a preto konanie zastaví.

8. Súd ex offo v priebehu celého konania prihliada na to, či sú splnené procesné podmienky konania.

Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku konania, súd je povinný konanie zastaviť, a to práve vzhľadom
na ustanovenia § 161 ods. 1, 2 CSP.

9. V tomto konaní je predmetom konania určenie neplatnosti výpovede danej žalobcovi právnym
predchodcom žalovaného zo dňa 27.8.1991. V petite žaloby žalobca uvádza: Súd určuje, že konanie

právneho predchodcu žalovaného, spočívajúce v daní mu výpovede z pracovného pomeru jeho listom
zo dňa 27.8.1991, ktorým sa mal platne skončiť pracovný pomer žalobcu s bývalým Okresným úradom
v Bardejove je svojvoľné a nezákonné, takže je neplatné.
Žalobca sa domáha určenia neplatnosti výpovede z dôvodu: 1. Okresný úrad v Bardejove nebol
oprávnený dať žalobcovi výpoveď vzhľadom na, že súdy ustálili, že žalobca nebol s Okresným úradom

v Bardejove v žiadnom pracovnoprávnom vzťahu, 2. výpovedný dôvod nebol správne vymedzený, resp.
vôbec neexistoval - § 44 a § 46 ods. 1 písm. b) vtedy platného a účinného Zákonníka práce.
Za žalovaného v predmetnom konaní žalobca označil Krajský úrad v Prešove (Ministerstvo vnútra SR
akoprávnynástupcaKrajskéhoúraduvPrešovevrozhodujúcomokruhuprávnychvzťahov)aSlovenskú
republiku, zastúpenú Ministerstvom vnútra SR, voči ktorej bolo konanie zastavené uznesením súdu prvej

inštancie č.k. 2C/132/2007 - 240 zo dňa 7.11.2016 v spojení s opravným uznesením č.k. 2C/132/2007
- 259 zo dňa 18.4.2018 a v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 9CoPr/4/2018 - 267
zo dňa 20.9.2018.10. Súd prvej inštancie mal za to, že o uplatnenom nároku už bolo rozhodnuté v konaní sp. zn.
4C/194/1992.

11. Po preštudovaní veci odvolací súd dospel k záveru, že konanie č.k. 4C/194/1992 skutočne zakladá
prekážku res iudicata.
Žalobou v konaní sp. zn. 4C/194/1992, rovnako ako aj v tomto konaní, sa žalobca domáhal určenia,
že výpoveď z pracovného pomeru daná mu žalovaným (Okresným úradom v Bardejove) listom zo dňa
27.8.1991 je neplatná, pracovný pomer naďalej trvá a žalobcovi patrí náhrada ušlej mzdy a ostatné

náležitosti.

12. V posudzovanej veci je zrejmé, že žalobca podal totožnú žalobu o určenie neplatnosti výpovede proti
totožnému žalovanému (Ministerstvo vnútra SR ako právny nástupca Okresného úradu v Bardejove v
rozhodujúcom okruhu právnych vzťahov) a na základe totožného skutkového stavu (výpoveď zo dňa
27.8.1991 daná Okresným úradom v Bardejove), o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté v konaní

4C/194/1992, pričom toto rozhodnutie zakladá prekážku rozhodnutej veci (res iudicata) pre konanie
2C/132/2007.
Na Ministerstvo vnútra SR prešlo právne nástupníctvo z Okresného úradu v Bardejove postupne
Zákonmi č. 472/1990 Zb., č. 222/1996 Zb., č. 515/2003 Z.z., č. 254/2007 Z.z., 345/2012 Z.z. a č.
180/2013 Z.z.

Súd prvej inštancie preto správne konanie zastavil pre prekážku rozhodnutej veci (res iudicata).

13. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie vo ako vecne
správne v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 396 ods. 1 CSP a čl. 17 Základných princípov CSP. V odvolacom konaní nebol žalobca úspešný.
Naopak fakticky plne úspešný bol žalovaný, ktorému vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, a podľa
obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17

Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa
§ 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne
súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v
konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného
súdneho konania, preto žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.