Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, November 28, 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 20C/19/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616203896
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Michalíková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5616203896.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivanou Michalíkovou, v právnej veci žalobcu X.Á. Z.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX, proti žalovanej E.. W. Š., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
Q. XXX/X, E. XXX, v spore o zaplatenie 3.485,37 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 3.485,37 eur, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 26.05.2016 domáhal zaplatenia istiny vo
výške 3.485,37 eur, spolu s úrokom z omeškania 8,5% zo sumy 165,97 eur od 21.09.2013 do zaplatenia,
8,25% zo sumy 165,97 eur od 21.11.2013 do zaplatenia, 8,25% zo sumy 165,97 eur od 21.02.2014
do zaplatenia, 8,25% zo sumy 165,97 eur od 21.03.2014 do zaplatenia, 8,15% zo sumy 165,97 eur
od 21.06.2014 do zaplatenia, 8,15% zo sumy 165,97 eur od 21.07.2014 do zaplatenia, 8,15% zo
sumy 165,97 eur od 21.08.2014 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 8,05% zo sumy 165,97 eur
od 21.09.2014 do zaplatenia, zo sumy 165,97 eur od 21.10.2014 do zaplatenia, zo sumy 165,97 eur

od 21.11.2014 do zaplatenia, zo sumy 165,97 eur od 21.12.2014 do zaplatenia, zo sumy 165,97 eur
od 21.01.2015 do zaplatenia, zo sumy 165,97 eur od 21.02.2015 do zaplatenia, zo sumy 165,97 eur
od 21.03.2015 do zaplatenia, zo sumy 165,97 eur od 21.04.2015 do zaplatenia, zo sumy 165,97 eur
od 21.05.2015 do zaplatenia, zo sumy 165,97 eur od 21.06.2015 do zaplatenia, zo sumy 165,97 eur
od 21.07.2015 do zaplatenia, zo sumy 165,97 eur od 21.08.2015 do zaplatenia, zo sumy 165,97 eur
od 21.09.2015 do zaplatenia a zo sumy 165,97 eur od 21.10.2015 do zaplatenia, ako aj náhrady trov
konania spočívajúcich v zaplatení súdneho poplatku zo žaloby. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so

žalovanou uzavrel dňa 01.08.2007 Zmluvu o prenájme, ktorej predmetom bol nájom bytu - garsónky na
ul. PR. XXX/X W. H. A., bytu Č.. X S. X. poschodí, vo vchode X obytného domu - XX B.J., postavenom
na parcele č. 257/9, so súpisným číslom XXX, s účinnosťou od 01.08.2007. Podľa článku 5. tejto zmluvy
sa žalovaná zaviazala platiť za prenájom garsónky žalobcovi mesačne sumu 5.000,- Sk, a to do 20. dňa
príslušného mesiaca na účet žalobcu. Žalobca uviedol, že žalovaná do dňa podania žaloby neuhradila
žalobcovi mesačné nájomné za mesiac september 2013, november 2013, február 2014, marec 2014,
jún 2014, júl 2014, august 2014, september 2014, október 2014, november 2014, december 2014 a

január 2015 až október 2015. Celkovo žalovaná neuhradila žalobcovi nájomné vo výške 3.485,37 eur,
čo predstavuje nájomné za 21 mesiacov. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 29.10.2015 žalovaná písomne
uznala svoj záväzok vo veci neuhradeného nájomného. Žalovaná sa zároveň zaviazala, že omeškanénájomné uhradí žalobcovi poštovými poukážkami, doposiaľ však žiadne nájomné napriek prísľubu, ani
na základe písomnej výzvy žalobcu, neuhradila.

2. Na základe výzvy súdu prvej inštancie, aby žalobca, vzhľadom na predmet konania, ktorým je
pohľadávka na nájomnom na základe Zmluvy o nájme bytu, upravil príslušenstvo pohľadávky, a to úrok
z omeškania, žalobca upravil petit v spojitosti s uplatňovanými úrokmi tak, že navrhol, aby súd zaviazal
žalovanú zaplatiť mu istinu vo výške 3.485,37 eur, spolu s 8% úrokom z omeškania odo dňa podania
návrhu až do zaplatenia.

3. Súd vyzval žalovanú, aby sa písomne vyjadrila k žalobe a ak uplatnený nárok v celom rozsahu
neuzná, aby uviedla vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny, na ktoré sa
odvoláva,označiladôkazynapreukázaniesvojichtvrdení.Žalovanásakžalobevyjadrilatýmspôsobom,
že nespochybnila vznik nájomného vzťahu na základe zmluvy predloženej žalobcom. Uviedla, že počas
celého nájomného vzťahu komunikovala výhradne s matkou žalobcu, pani Z., ktorej oznámila v júni

2015, že z rodinných dôvodov sa musí z bytu odsťahovať. Do konca mesiaca jún 2016 (zrejme správne
malo byť uvedené 2015), si žalovaná odsťahovala všetky osobné veci a od tohto dátumu sa v byte už
nezdržiavala, bývala u svojich rodičov. Keď jej v októbri 2015 zavolala matka žalobcu, že majú nájomníka
a potrebovala by vrátiť kľúče, preto sa stretli dňa 29.10.2015, kedy jej žalovaná odovzdala kľúče a tiež
preberali aj neuhradený nájom. Žalovaná uviedla, že v tom čase nevedela uviesť, koľko mesačných

platieb nemá uhradených, preto sa dohodli, že uvedené skutočnosti zistia a následne budú riešiť, akým
spôsobom žalovaná dlh na nájomnom uhradí. Žalovaná zároveň uviedla, že jej momentálna finančná
situácia nedovoľuje uhradiť dlh inak, ako v mesačných splátkach, s čím matka žalobcu súhlasila. V
januári 2016 prišiel k rodičom žalovanej žalobca so svojou matkou a ešte s jedným pánom, ktorí sa jej
vyhrážali, že dlžnú sumu má vrátiť do konca mesiaca január 2016 a ak tak neurobí, budú sa s ňou inak

rozprávať. Od tohto dátumu sa vyhrážky zo strany žalobcu stupňovali, preto po týchto skutočnostiach
so žalobcom a jeho matkou prestala žalovaná komunikovať. Žalovaná zároveň spochybnila, že dňa
29.10.2015 bolo výpismi z účtu žalobcu preukázané neuhradené nájomné. Spochybnila to preto, že
žalobca na stretnutí vôbec nebol, takže toto nemôže tvrdiť. Zároveň žalovaná uviedla, že výpis z účtu
neberie ako dôkaz, keďže platby je možné vykonať aj iným spôsobom, ako prevodom na účet.

4. Súd prvej inštancie vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k vyjadreniu žalovanej, uviedol ďalšie skutočnosti,
prípadne označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalobca vo svojej replike odstránil zrejmé
nesprávnosti v žalobe, na ktoré poukazovala žalovaná a zároveň uviedol, že má za to, že zo strany
žalovanej došlo k ukončeniu nájmu až dňom 29.10.2015, kedy boli odovzdané kľúče od bytu. Uviedol,

že zo strany žalovanej dochádzalo k vyhýbaniu sa povinnosti vo veci úhrad nájomného, keď táto
nepreberala poštové zásielky a nebolo možné s ňou nejakým spôsobom komunikovať, ani telefonicky,
ani cez SMS.

5. Súd vyzval žalovanú, aby sa vyjadrila k vyjadreniu žalobcu, uviedla ďalšie skutočnosti, označila

dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaná vo svojej duplike uviedla, že žalobca opakovane
uvádza nepresné označenie bytu na LV č. XXXX je uvedené vchod č. X, X. Q., M. Č.. X a označenie
byt č. X S. X. Q.Í., ako uvádza žalobca, neexistuje. Opakovane uviedla, že v prenajatom byte sa od
01.07.2015 nezdržiavala, neužívala ho, od tohto dátumu bývala na adrese svojho trvalého bydliska.
Žalovaná uviedla, že plateniu nájomného sa nikdy nevyhýbala a poukázala na článok 5 nájomnej zmluvy,

kde je uvedené, že neplnenie mesačnej úhrady za nájomné je dôvodom okamžitému zrušení zmluvy o
prenájme a vysťahovaniu sa do konca mesiaca, za ktorý nebola uskutočnená úhrada nájomného. Keď
žalobca uvádza, že je dlžná 3.485,37 eur, teda nájomné za celkom 21 mesiacov, má za to, že ak by
došlo k nezaplateniu nájomného, ako tvrdí žalobca, zmluva zanikla a žalobca preto nemôže požadovať
zaplatenie nájomného za 21 mesiacov, keď nájomný vzťah už neplatil.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie a podľa § 180 Civilného sporového poriadku konal a rozhodol
v neprítomnosti žalovanej. Žalovaná mala doručenie predvolania na pojednávanie vykázané fikciou
podľa § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku, keď dňa 23.11.2016 sa vrátila zásielka súdu ako
neprevzatá v odbernej lehote. Súd rozhodol prihliadajúc na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy,

keďže preukázaný skutkový stav umožňoval vydať meritórne rozhodnutie a nebol zistený vážny dôvod
pre odročenie pojednávania.7. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o prenájme garsónky (č.l.
4 a nasl. spisu), s výpisom z listu vlastníctva č. 1014 (č.l. 9 a nasl. spisu), s výzvou žalobcu (č.l. 17
spisu), vyjadrením žalovanej k žalobe (č.l. 29 a nasl. spisu), s replikou žalobcu (č.l. 34 a nasl. spisu),

s duplikou žalovanej (č.l. 39 a nasl. spisu), čestným vyhlásením (č.l. 41 spisu), s prehľadom transakcií
na účte žalobcu od 01.07.2007 do 30.10.2015 (prílohová obálka spisu, č.l. 58). Z uvedených listinných
dôkazov zistil súd nasledovný skutkový stav:

8. Žalobca uzavrel so žalovanou dňa 01.08.2007 Zmluvu o prenájme garsónky. Podľa článku 1 zmluvy

bol prenájom dohodnutý na dobu neurčitú od 01.08.2007. Predmetom prenájmu bolo aj zariadenie
garsónky v rozsahu uvedenom v článku 1 zmluvy. Podľa článku 5 zmluvy sa žalovaná zaviazala platiť
za prenájom žalobcovi mesačne sumu 5.000,- Sk, a to do 20. dňa príslušného mesiaca na účet žalobcu
vedený v V. V., a.s., č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX. Podľa článku 6 zmluvy sa žaloba ako prenajímateľ
zaviazal zo sumy za prenájom platiť zálohové mesačné správcovi bytu úhradu nájomného a služieb
spojených s užívaním bytu (výkon správy, ústredné kúrenie, teplo do TÚV, smeti, vodné a stočné,

zrážková voda, výťahy, opravy spoločných priestorov, spoločný fond, mesačné inkaso inkasnému
stredisku za elektrinu, plyn, televíziu a rozhlas). Medzi stranami nebolo sporné, že k odovzdaniu kľúčov
od predmetného bytu zo strany žalovanej došlo dňa 29.10.2015, kedy urobila aj vyhlásenie do textu
nájomnej zmluvy o tom, že si je vedomá dlžného nájomného podľa výpisu z účtu majiteľa a všetky
podlžnosti, ako aj pokuty vyplývajúce z neuhradeného nájomného a zaviazala sa dlh riadne zaplatiť

podľa dohody poštovými poukážkami, pričom vyhlásila, že toto vyhlásenie urobila bez nátlaku majiteľa
bytu. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie H. A., mesto Liptovský Hrádok, okres
Liptovský Mikuláš vyplýva, že vlastníkom bytu č. 8 na 3. poschodí, vo vchode č. X, obytného domu na
Y.. Q. XXX/X, je žalobca. Dňa 18.11.2015 žalobca vyzýval žalovanú na úhradu jej dlhu za obdobie 21
mesiacov, kedy nebolo uhradené nájomné v sume 165,97 eur mesačne, teda celkovo čiastka 3.485,37

eur. Po vykonanom dokazovaní súd právne uzatvára:

9. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

10. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

11. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu

nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

12. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy,
inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

13. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez
určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v

zákone.

14. Podľa § 696 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia
poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený
jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie

podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis. Úhrada za plnenia poskytované s
užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny
predpis neustanovuje inak.

15. Podľa § 697 Občianskeho zákonníka, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia

poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok
z omeškania.16. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

17. Podľa § 4 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, poplatok z omeškania je za každý deň omeškania 0,5 promile dlžnej sumy,
najmenej však 0,83 eura za každý i začatý mesiac omeškania.

18. Súd žalobe vyhovel čiastočne, nakoľko mal preukázanú jej čiastočnú dôvodnosť, čo do zaplatenia
istiny, ktorej sa žalobca domáhal. Žalobca preukázal, že medzi ním a žalovanou vznikol nájomný
vzťah titulom predmetnej nájomnej zmluvy. Žalovaná užívanie bytu nerozporovala. Obrana žalovanej
spočívala skôr v tom, že poukazovala na nevhodné správanie sa žalobcu pri nárokovaní si dlžného
nájomného. Tvrdila, že žalobca sa jej vyhrážal a že pre obavu o svoju vlastnú osobu s ním prestala

komunikovať. Súd mal preukázané, že žalovaná byt užívala a hoci tvrdila, že 01.07.2015 sa už v byte
nezdržiavala, táto skutočnosť nemá žiadny vplyv na to, že bolo jej povinnosťou naďalej platiť nájomné,
keďže medzi stranami sporu nebolo sporné, že kľúče od predmetného bytu, ktorý bol predmetom nájmu,
odovzdala žalobcovi až dňa 29.10.2015. Do tohto času mala do predmetného bytu prístup, mohla
ho užívať. Žalovaná sa dobrovoľne rozhodla sa z bytu vysťahovať, napriek tomu, že nájomný vzťah

stále trval. Preto vznikla na strane žalovanej povinnosť zaplatiť dohodnuté nájomné až do času, kým
reálne neodovzdala kľúče od predmetného nájomného bytu žalobcovi, čím možno považovať nájom
bytu za skončený k dohodnutému dňu. Hoci žalovaná tvrdila, že sa z bytu k 01.07.2015 vysťahovala,
ktorú skutočnosť žalobca ani nerozporoval, dôležitou a podstatnou je tá skutočnosť, že k bytu mala
stále prístup a podľa jej vlastného tvrdenia, kľúčmi od predmetného bytu stále disponovala. Dôvodnosť

nároku žalobcu mal súd preukázanú aj z vyhlásenia žalovanej pri odovzdaní kľúčov od predmetnej
nehnuteľnosti v tom zmysle, že si je vedomá podlžností na byte, teda, že neuhrádzala nájomné riadne a
včas za každý jednotlivý mesiac, kedy byt užívala, i keď v tom čase nevedela, aká je presná dlžná suma
neuhradených platieb titulom nájomného. Pokiaľ ide o žalovanou predložený listinný dôkaz, a to čestné
vyhlásenie jej manžela, súd poukazuje na to, že týmto čestným vyhlásením žalovaná nijakým spôsobom

nerozporovala, že by dlžná suma istiny tak, ako bola žalobcom uplatnená v konaní, nebola správna, že
by uskutočnila nejaké úhrady titulom nájomného, preto tento listinný dôkaz nebol z hľadiska právneho
posúdenia veci relevantný. Žalovaná spochybnila aj výpis z účtu žalobcu, ktorý podľa nej nepreukazuje
jej dlh, keď je možné plniť aj inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na účet.
Napriek takto tvrdeným skutočnostiam, žalovaná nepredložila žiadny dôkaz o tom, že by dlh uhradila

v hotovosti, poštovými poukážkami, alebo akýmkoľvek iným spôsobom. Žalovaná neuniesla dôkazné
bremeno ohľadom zániku jej záväzku splnením. Za týchto skutkových okolností súd vyhodnotil obranu
žalovanej ako účelovú. Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila a nespochybnila nárok žalobcu, čo do
dôvodu, ani čo výšky. V priebehu konania nepredložila žalovaná žiadny dôkaz o tom, ktorý by vyvrátil
tvrdenie žalobcu, že dlh v sume žalovanej istiny 3.485,37 eur žalobcovi čo aj len čiastočne uhradila.

Nakoľko žalobca súdu listinnými dôkazmi preukázal dôvodnosť svojho nároku, splnil si tak dôkaznú
povinnosť uloženú v ust. § 154 Civilného sporového poriadku, preto súd jeho návrhu, čo do zaplatenia
istiny vyhovel a zaviazal žalovanú na úhradu žalovanej istiny. Pokiaľ sa týka príslušenstva pohľadávky, v
tejto časti súd žalobu zamietol, nakoľko žaloba žalobcu nebola v tejto časti dôvodná. Žalobca sa žalobou
domáhal svojej pohľadávky titulom nájomnej zmluvy, preto príslušenstvom pohľadávky nemôže byť úrok

z omeškania, ale v zmysle § 3 Nariadenia č. 77/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, týmto príslušenstvo je poplatok z omeškania. Keďže žalobca ani na výzvu súdu
neupravil žalobný petit tak, aby bol v súlade so zákonom (žiadal namiesto poplatku z omeškania, úrok
z omeškania), v tejto časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

19. Súd žalobcovi podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku priznal náhradu trov konania v plnom
rozsahu, pretože žalobca mal úspech vo veci, jeho neúspech spočíval len v nepatrnej časti príslušenstva
pohľadávky, preto súd priznal náhradu trov konania žalobcovi v plnom rozsahu. O výške náhrady trov
konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.