Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, March 21, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/159/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218010200
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2218010200.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr. Jána

Mihala a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci proti obžalovanému T. F., pre zločin lúpeže podľa §
188 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a), § 139 ods. 1 písm.
a) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská
Streda zo dňa 10.10.2018, č.k. 1T/9/2018-222, na verejnom zasadnutí konanom dňa 21.3.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný:

T. F., nar. XX.XX.XXXX v V. A., trvale bytom B. č. XX, okres V. A.

odsudzuje:

Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona k trestu

odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaný sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

III. Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného T. F., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 10.10.2018, č.k. 1T/9/2018-222 bol
obžalovaný T. F. uznaný za vinného zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c),

písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a), § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a
podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona pri použití § 38 ods. 3 Trestného zákona a § 36 písm. j), písm. l)
Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona mu bol uložený trest odňatia slobody
vo výmere 5 (päť) rokov. Podľa § 48 odsek odsek 2 písmeno a) Trestného zákona bol obžalovaný na
výkontrestuodňatiaslobodyzaradenýdoústavunavýkontrestuodňatiaslobodysminimálnymstupňom
stráženia. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného E. R., nar. X.X.XXXX bytom G. J.
- N. č. XXX, s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie tak prokurátor okresnej prokuratúry ako aj obžalovaný, a to čo
výroku o vine a treste.
Prokurátor v odvolaní uviedol, že okresný súd umožnil obžalovanému po zrušení v poradí prvého
odsudzujúceho rozsudku v tejto veci a po vrátení veci odvolacím súdom na nové konanie, urobiťvyhláseniepodľa §257ods.1písm.b)Trestnéhoporiadku,atonapriektomu,žeobžalovanýnahlavnom
pojednávaní už dňa 21.2.2018 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku.
Okresný súd doplnil dokazovanie pribratím znalca, ktorý konštatoval, že obžalovaný je z hľadiska

psychiatrického intelektuálne a osobnostne primerane štruktúrovaný, mohol a vedel správne vyhodnotiť
okolnosti trestného konania a v čase trestného činu vedel a mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho
konania. Okresný súd sa otázkou viny v odôvodnení rozsudku nezaoberal, s poukazom na urobené
vyhlásenie. K výmere trestu súd uviedol, že vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v § 34
Trestného zákona a zohľadnil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pri prevahe poľahčujúcich

- bezúhonnosť a priznanie, a zohľadnil závery znaleckého posudku, že v prípade obžalovaného ide o
osobu blízko veku mladistvého. Súd však neodôvodnil aplikáciu § 39 ods. 1 Trestného zákona. Podľa
prokurátora, samotná prevaha poľahčujúcich okolností nemôže byť dôvodom na mimoriadne zníženie
trestu. V danom prípade tak nebol žiaden dôvod na mimoriadne zníženie trestu, nie je ním ani procesne
nepoužiteľné priznanie páchateľa urobené pod ťarchou dôkazov. Ak by malo byť takouto okolnosťou to,
že obžalovaný bol vo veku blízkom mladistvému, musel by to konštatovať znalec, že vek páchateľa mal

podstatný vplyv na jeho rozumovú a vôľovú vyspelosť. Znalec to však nekonštatoval. Zároveň prokurátor
poukázal aj na to, že obžalovaný „si nezaslúži“ aplikáciu § 39 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko je
súčasne trestne stíhaný za zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d) Trestného zákona,
ktorého sa mal dopustiť voči poškodenému v tejto trestnej veci, ktorému sa na hlavnom pojednávaní
pred okresným súdom, mal vyhrážať zabitím, podpálením domu, za to, čo mal spraviť.

Obžalovaný odôvodnil svoje odvolanie prostredníctvom obhajcu. Súd podľa neho pochybil pri výmere
trestu, nakoľko tento je neprimerane prísny vzhľadom na okolnosti prípadu, vek páchateľa, ktorý tento
spáchal vo veku blízkom mladistvému. Dlhodobý trest by mal len negatívny prevýchovný účinok, ktorý
by nepriniesol pozitívne účinky ani pre spoločnosť, ani pre obžalovaného. Má len 19 rokov, nikdy
nebol súdne trestaný ani priestupkovo prejednávaný. Správa sa slušne, žije podľa etických noriem.

Na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku, a oľutoval svoje konanie.
Navrhuje uloženie kratšieho trestu alebo trestu s podmienečným odkladom jeho výkonu.
Na verejnom zasadnutí zotrvali tak prokurátor ako aj obžalovaný na odvolacích dôvodoch a navrhli
zamietnuť odvolanie druhej strany.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O

odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné

podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,

b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,

e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolacísúd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno

nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že v prípade odvolania prokurátora ani obžalovaného nie je
dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého
rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podali prokurátor a obžalovaný ako
oprávnené osoby, v zákonnej lehote a proti výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
Podľa§317ods.1Trestnéhoporiadkuodvolacísúdpreskúmalzákonnosťaodôvodnenosťnapadnutých

výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k týmto zisteniam
a záverom.
V prvom rade je potrebné uviesť, že vo veci už raz rozhodol okresný súd a to rozsudkom zo dňa
14.3.2018, kedy uznal obžalovaného za vinného zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods.
2 písm. c), písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a), § 139 ods. 1 písm. a) Trestného

zákona. Zato mu uložil trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov podľa § 188 ods. 2 Trestného
zákona pri použití § 38 ods. 3 Trestného zákona a § 36 písm. j) Trestného zákona. Proti prvému
rozsudku okresného súdu podal odvolanie obžalovaný a to čo do výroku o vine aj treste. O podanom
odvolaní rozhodoval krajský súd a dňa 24.5.2018 zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Vec vrátil
okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Krajský súd dospel k záveru, že okresný súd

nepostupoval v súlade s Trestným poriadkom, keď vo výroku, ktorým uznal T. F. za vinného, absentoval
čas spáchania skutku a to konkrétne dátum, kedy sa skutok mal stať. Zároveň však krajský súd uviedol,
že uvedená chyba nie je následkom nedostatočne alebo nesprávne zisteného skutkového stavu a
že okresný súd po vyhodnotení dokazovania správne dospel k záveru, že je dostatočne preukázané,
že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorého spáchanie mu obžaloba kladie za vinu. Okresný súd však

žiadnym spôsobom nevysvetlil, z akého dôvodu upravil skutkovú vetu oproti podanej obžalobe. Pri
ukladaní trestu okresný súd vo svojom v poradí prvom rozsudku vo veci uviedol, že vychádzal z
ustanovenia § 34 Trestného zákona a okrem iného zvážil aj vek páchateľa blízko veku mladistvého.
Krajský súd uložil okresnému súdu, aby sa s touto okolnosťou dostatočne vysporiadal, pretože v
prípade, že páchateľ spáchal trestný čin vo veku blízkom k veku mladistvých (osoba, ktorá dovŕšila

18.rok svojho veku a neprekročila 21 rokov svojho veku), možno použiť túto skutočnosť ako poľahčujúcu
okolnosť v prípade, že vek osoby mal vplyv na spáchanie trestného činu. Bolo povinnosťou okresného
súdu v tomto ohľade doplniť dokazovanie, a to podľa potreby aj znaleckým dokazovaním vzťahujúcim
sa k osobe obžalovaného a vplyvu jeho veku na jeho rozumovú a vôľovú spôsobilosť, tak, aby vedel
túto okolnosť správne vyhodnotiť, pretože v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona musí súd prihliadnuť

pri určovaní druhu trestu a jeho výmery okrem iného aj na poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa.
Okresný súd odôvodnil uložený trest len formálnym spôsobom, nebolo vôbec zrejmé, či skúmal osobné
a rodinné pomery páchateľa (jeho vzdelanie, zamestnanie), zdravotné pomery, majetkové pomery.
Krajský súd po opätovnom rozhodnutí okresného súdu a po podaní odvolania zo strany prokurátora ako
aj obžalovaného proti výroku o treste zistil, že okresný súd po vrátení veci na nové konanie, vyhlásil

vo veci rozsudok, ktorým uznal obžalovaného vinného v zhode s podanou obžalobou. Otázkou viny sa
bližšie v odôvodnení rozsudku nezaoberal, nakoľko obžalovaný po vrátení veci na nové konanie urobil
vyhlásenie o tom, že sa cíti byť vinným zo spáchania skutku, a okresný súd toto vyhlásenie prijal.
Krajský súd vzhľadom na dôvody odvolania smerujúce len čo do výroku o treste a spôsobe jeho výkonu
obmedzil svoju prieskumnú povinnosť len na tento výrok.

Pokiaľ ide o samotný výrok o treste, je potrebné uviesť, že okresný súd sa pri ukladaní trestu dôsledne
neriadil príslušnými ustanoveniami zákona. Odvolacia námietka prokurátora ohľadom absentujúceho
odôvodnenia aplikácie § 39 ods. 1 Trestného zákona je tak plne dôvodná. Odvolací súd v tomto smere
v plnom rozsahu poukazuje na odôvodnenie odvolania prokurátora v tejto časti.
Samotná prevaha poľahčujúcich okolností je nedostatočným argumentom pre mimoriadne zníženie

trestu pod dolnú hranicu ustanovenú zákonom. Okresný súd síce doplnil dokazovanie pribratím
znalca, avšak ten konštatoval, že obžalovaný je z hľadiska psychiatrického intelektuálne a osobnostne
primerane štruktúrovaný, mohol a vedel správne vyhodnotiť okolnosti trestného konania a v čase
trestného činu vedel a mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania. Nemožno preto zohľadniťpoľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. d) Trestného zákona, ani okolnosť veku obžalovaného nemožno
zohľadniť pri aplikácii § 39 ods. 1 Trestného zákona.
Nedostatočné a formálne je aj konštatovanie okresného súdu, že použitie trestnej sadzby ustanovenej

zákonom by bolo neprimerane prísne z dôvodu okolností prípadu a pomerov páchateľa.
Krajský súd zároveň zistil, že okresný súd sa dôsledne neriadil jeho právnym názorom vysloveným
pri vrátení veci na nové konanie a prejednanie. Okresný súd opätovne odôvodnil uložený trest len
formálnym spôsobom. Rovnako ako pri jeho predchádzajúcom rozhodnutí vo veci, nebolo zrejmé, či
skúmal osobné a rodinné pomery páchateľa, zdravotné pomery, majetkové pomery.

Krajský súd dospel k záveru, že z takto vykonaného dokazovania ohľadom osoby obžalovaného,
nemožno dospieť k správnemu záveru o treste obžalovaného. Preto krajský súd v zmysle § 326
ods. 5 Trestného poriadku doplnil dokazovanie vypočutím obžalovaného k jeho osobným, rodinným,
majetkovým pomerom a zabezpečením správ o povesti - lustráciou v Sociálnej poisťovni, správou
Obce Nový Život, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská streda, odbor služieb
zamestnanosti.

Obžalovanýuviedol,žeukončilŠpeciálnuZákladnúškoluvZlatýchKlasoch,potompracovalbrigádnicky,
do evidencie nezamestnaných sa neprihlásil, peniaze mal z brigád a od matky. Býval s matkou a sestrou,
jeho mama je nezamestnaná, jeho sestra brigáduje, matka dostáva sociálnu podporu. Zdravotné
problémy nemá, lieky neberie. Jeho otec zomrel pred dvoma rokmi.
Zo správy obce Nový Život vyplýva, že obžalovaný býva v spoločnej domácnosti s matkou a sestrou,

rodina nemá v obci dobrú povesť. Jeho rodičia zanedbávali výchovu detí, nezabezpečovali pre deti
povinnú návštevu školy, za čo bol jeho otec aj právoplatne odsúdený.
ZosprávyÚradupráce,sociálnychvecíarodinyDunajskástreda,odborslužiebzamestnanostivyplynulo
len to, že menovaný nikdy nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, bol spoluposudzovaný v
poberaní dávky v hmotnej núdzi, spolu s matkou a sestrou.

Krajský súd zistil, že z takto doplneného dokazovania nevyplynuli žiadne ďalšie okolnosti v prospech
obžalovaného. Možno len konštatovať, že mladistvý nemal zabezpečenú riadnu výchovu v rodine (tak,
ako to uviedol obecný úrad, keď upozornil, že rodičia zanedbávali výchovu detí), avšak ani táto okolnosť
neoprávňuje ospravedlnenie obžalovaného zo spáchania skutku, aký mu je kladený za vinu, a nemôže
sama o sebe viesť k mimoriadnemu zníženiu trestu pod dolnú hranicu ustanovenú zákonom podľa § 39

ods. 1 Trestného zákona.
U obžalovaného nemožno ani aplikovať mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d)
Trestného zákona per analogiam v zmysle stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu sp.zn.
Tpj/55/2016. Podľa neho možno mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného
zákona, aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého

vyhlásenia súdom). V konkrétnom prípade obžalovaného F. však prišlo k vyhláseniu viny a jeho prijatiu
súdomažpotom,čootázkavinyobžalovanéhobolapodľanázorukrajskéhosúduzákonnýmasprávnym
spôsobom vo svojej podstate vyriešená už prvým rozsudkom okresného súdu (s výnimkou pochybenia
pri opise skutku, jeho totožnosti, resp. úpravy skutku voči podanej obžalobe).
Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností preto krajský súd v celom rozsahu akceptoval odvolanie

prokurátora a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vo výroku o treste je potrebné zrušiť. Krajský
súd preto napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Keďže boli splnené
podmienky uvedené v § 322 ods. 3 Trestného poriadku, rozhodol sám a uložil obžalovanému trestu
odňatiaslobodyvovýmere7(sedem)rokov,tedanadolnejhranicizákonomustanovenejtrestnejsadzby.
Na rozdiel od okresného súdu, krajský súd nepriznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36

písm. j) Trestného zákona. Aj keď táto skutočnosť nebola napadnutá podanými odvolaniami, krajský
súd napravil pochybenie okresného súdu z dôvodu, že ide o dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1
písm. i) Trestného poriadku. Okresný súd založil svoje rozhodnutie vo výroku o treste na nesprávnom
použití hmotnoprávneho ustanovenia. Obžalovanému nemožno priznať poľahčujúcu okolnosť, že viedol
doposiaľ riadny život, nakoľko tento, napriek nízkemu veku, má vykázané, že sa dopustil už dvoch

priestupkov proti majetku. Krajský súd tak postupoval v zmysle ustanovenia § 38 ods. 2, 3 Trestného
zákona, keď obžalovanému zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to, že sa k spáchaniu trestného
činu priznal a tento oľutoval. Priťažujúce okolnosti u obžalovaného nezistil. Trestný zákon ustanovuje
pre prípad spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. a), § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona trestnú sadzbu v rozmedzí 7 až

12 rokov. Krajskému súdu neprináleží posudzovať postup zákonodarcu pri nastavení tej ktorej hranice
trestnej sadzby. Naopak, je povinný, po správnom vyhodnotení všetkých okolností, uložiť obžalovanému
zákonný trest. V prípade splnenia určitých podmienok je možné „zmierniť“ trest, ak sa javí neprimerane
prísny. Súdy sú však povinné rešpektovať výnimočný charakter ustanovení § 39 Trestného zákona apoužiť ich len v prípade, kedy je možné presvedčivo dospieť k existencii splnenia všetkých podmienok
uvedených v ustanovení § 39 Trestného zákona. Len súhrn takých poľahčujúcich okolností, ktoré sa
v danej kvalite alebo kvantite pri tom ktorom konkrétnom trestnom čine bežne nevyskytujú a výrazne

znižujú stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť, môže nadobudnúť charakter výnimočných okolností.
Ako už bolo uvedené, u obžalovaného takéto výnimočné okolnosti zistené neboli.
Krajský súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm.
a/ Trestného zákona zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný v posledných 10-tich rokoch nebol vo výkone trestu odňatia

slobody pre úmyselný trestný čin.
Čo sa týka odvolania obžalovaného, jeho odvolacie námietky vyhodnotil krajský súd ako nedôvodné.
Ako už bolo uvedené, nebolo možné zohľadniť vek páchateľa, ktorý skutok spáchal vo veku blízkom
mladistvému, ako poľahčujúcu okolnosť, ani ako okolnosť pre mimoriadne zníženie trestu. Nie je ani
pravdou, že obžalovaný nebol priestupkovo prejednávaný. Krajský súd sa rovnako už vyššie vyjadril aj
ku skutočnosti, že obžalovaný po vrátení veci na nové prejednanie a rozhodnutie urobil vyhlásenie, že je

vinný zo spáchania skutku. Čo sa týka uloženia kratšieho trestu alebo trestu s podmienečným odkladom
jeho výkonu, na takýto postup neboli splnené zákonné podmienky. Trest odňatia slobody vo výmere 7
rokov je uložený na dolnej hranici trestnej sadzby ustanovenej zákonom, absentovali okolnosti, ktoré by
mohli viesť k uloženiu trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Záverom treba uviesť, že podmienečné
odloženie trestu odňatia slobody vo výmere 7 rokov zákon nedovoľuje, a to ani so súčasným uložením

probačného dohľadu a primeraných povinností a obmedzení v skúšobnej dobe.
Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti krajský súd zamietol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.