Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 31, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6Csp/258/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117234274
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5117234274.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci žalobcu: KRUK

Česká a Slovenská republika s. r. o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové,
Česká republika, IČ: 24 785 199, právne zastúpená ŠMÍDA advokátní kancelář s. r. o., organizačná
zložka so sídlom Ul. Svornosti 43, 821 09 Bratislava, IČO: 47 255 773, proti žalovanému: U. V., W..
XX.XX.XXXX, F. Ž., Š. I. L., o zaplatenie 257,02 eur, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 184,06 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 149,50 eur od 17.12.2016 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Žalobu v časti o zaplatenie sumy 72,96 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy
24,72 eur od 17.12.2016 do zaplatenia zamieta.

Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 44 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 19.12.2017 sa žalobca domáhal vydania súdneho
rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 355,90 eur spolu s úrokmi
z omeškania vo výške 505 % ročne zo sumy 174,22 eur od 17.12.2016do zaplatenia a nahradiť mu

trovy konania.
2.Žalobužalobcaskutkovoodôvodniltým,žeobchodnáspoločnosťProvidentFinancial,s.r.o.sosídlom
Mlynské nivy 49, 621 09 Bratislava, IČO: 35 805 731 (ďalej aj ako „PF“) uzatvorila so žalovaným dňa
30.10.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytla žalovanému
bezúčelový úver vo výške 240,- eur v hotovosti pri podpísaní zmluvy. Žalovaný sa zaviazal úver splácať
v týždenných splátkach v celkovom počte 60 splátok, pričom prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň
po uzavretí zmluvy, t. j. dňa 11.06.2013 a posledná splátka bola splatná dňa 24.12.2014. Žalovaný sa za

poskytnutieúveruzaviazaluhradiťnákladyspojenésúveromvovýške82,80eur,ktorézahŕňajúzmluvný
úrok (vo výške, ktorá je vyjadrená v orámovanej časti zmluvy, str. č. 1) a administratívny poplatok/
poplatok za garantovanú službu (taktiež vo výške, ktorá je vyjadrená v orámovanej časti zmluvy, str. č.
1). Administratívny poplatok zahŕňa najmä sprostredkovateľský poplatok, služby obchodného zástupcu
PF, telefonické upozornenie na omeškanie s uhradením splatnej sumy, možnosť kedykoľvek požiadať
o podporu a informácie prostredníctvom zákazníckej linky, možnosť získať kedykoľvek duplikáty
zmlúv, získanie karty splátok ako pomôcku na vedenie záznamov o platbách, nevymáhaní záväzku

prostredníctvom dedičského konania a pod. Súčasne zo zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzavrel
žalovanýdňa30.10.2013zmluvuozabezpečenísplátokúveru/oposkytnutíslužbykomfort.Tátozmluva
je dobrovoľnou doplnkovou službou, v zmysle toho, že sa PF zaviazal poskytovať za poplatok klientovi
službu, ktorá spočívala najmä vo výbere splátok priamo v mieste bydliska klienta, alebo v inom miestepodľa určenia klienta, a to prostredníctvom obchodného zástupcu veriteľa. Za to sa žalovaný zaviazal
uhradiť sumu, ktorá bola priamo úmerná počtu splátok, tak, aby pokryla náklady pohonných hmôt a čas
obchodného zástupcu, teda v danom prípade sumu 123,60 eur v celkovom počte 60 splátok, pričom

splátky boli splatné spoločne so splátkami úveru, teda prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň
po uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t. j. dňa 11.06.2013 a posledná splátka bola splatná dňa
24.12.2014. Celková čiastka, ktorú sa zaviazal žalovaný uhradiť, tak činila 446,40 eur (istina vo výške
240,- eur, úrok a administratívny poplatok/poplatok za garantovanú službu vyjadrené fixnou čiastkou po
celéobdobietrvaniaúveruvovýške82,80euračiastkanazabezpečeniesplátokúveru/poskytnutíslužby

komfort vo výške 123,60 eur). Celkovú čiastku 446,40 eur sa žalovaný zaviazal uhradiť v týždenných
splátkach v celkovom počte 60 splátok vo výške 7,44 eur. Žalovaný PF uhradil celkovo sumu 90,50
eur a teda uhradil len 12 splátok, pričom na 13 splátku uhradil len sumu 1,22 eur. Presné dátumy a
výšky splátok vyplývajú zrejmým spôsobom z k žalobe priloženej platobnej histórie. Konečná splatnosť
úveru tak nastala dňa 24.12.2014. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 došlo
s účinnosťou ku dňu 16.12.2016 k postúpeniu pohľadávky z PF na žalobcu. Žalovanému bola zmena

v osobe veriteľa oznámená listom zo dňa 16.12.2016. Hodnota postúpenej pohľadávky činila ku dňu
postúpenia celkovo 355,90 eur (celková čiastka úveru vrátane príslušenstva a služby ponížená o platby
žalovaného uhradené ku dňu postúpenia pohľadávky). Žalovaný uhradil PF celkovo sumu 90,50 eur.
Žalobca si tak uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 174,22 eur ako istiny poskytnutých a nevrátených
finančných prostriedkov, nárok na zaplatenie neuhradenej sumy zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru/

o poskytnutí služby komfort v sume 98,88 eur, nárok na zaplatenie nákladov spojených s úverom zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere v sume 82,80 eur a nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z istiny
vo výške 174,22 eur od 17.122016 do zaplatenia.
3. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 16.04.2018 zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 98,88
eur (nárok z o zmluvy o zabezpečení splátok úveru) späť, a to ešte pred doručením žaloby žalovanému

(dňa 29.09.2018). Žalovanému bolo toto podanie doručené zároveň so žalobou. Súd tak o žalobe v časti
o zaplatenie sumy 98,88 eur v zmysle ust. § 145 ods. 3 CSP ďalej nekonal bez toho, aby rozhodol o
zastavení konania v tejto časti.
4. Žalovaný sa k doručenej žalobe (s prihliadnutím na jej čiastočne späťvzatie) a jej prílohám aj napriek
výzve súdu v určenej lehote (a to ani do vyhlásenia tohto rozsudku) písomne nevyjadril.

5. Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o spotrebiteľský spor s hodnotou do 1.000,- eur (vrátane),
ako aj vzhľadom k tomu, že v danom prípade išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a
skutkové tvrdenia žalobcu žalovaný nenamietal, súd v zmysle ust. § 297 písm. b) CSP vo veci rozhodol
bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 31.10.2018, pričom miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 24.10.2018.

6. Súd tak na základe žalobcom produkovaných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým zisteniam,
pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným
záverom.
7. Dňa 30.10.2013 uzavreli PF a žalovaný, zjavne na predtlači PF, na ktorej došlo len k dopísaniu
číselných údajov, zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej sa PF zaviazala

poskytnúť žalovanému spotrebiteľský úver v sume 240,- eur. V zmluve boli uvedené nasledujúce údaje
poskytnutého spotrebiteľského úveru: celkové náklady tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú
službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 22,38 % ročne zo sumy úveru, t. j. vo výške 34,56
eur a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 48,24 eur; RPMN vo výške 70,38 %; celková
čiastka, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť PF za predpokladu riadneho a včasného plnenia dlhu vo

výške 322,80 eur; priemerná hodnota RPMN vzťahujúca sa na poskytnutý úver 46,06 %. Žalovaný
sa zaviazal poskytnutý spotrebiteľský úver, vrátane úrokov a poplatku za garantovanú službu splatiť
v 60 týždenných splátkach vo výške 5,38 eur, s termínom splatnosti prvej splátky 7. kalendárnym
dňom po uzavretí zmluvy, termínom splatnosti každej ďalšej splátky 7. kalendárnym dňom po splatnosti
predchádzajúce splátky a termínom splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a

dlžnejsumysiedmydeň60.týždňapodniuzavretiazmluvy.Žalovanýpodpisomzmluvypotvrdilprevzatie
čiastky spotrebiteľského úveru v hotovosti. Na rube zmluvy sa nachádzali ďalšie podmienky zmluvy, v
zmysle ktorých bodu 1 bol spotrebiteľský úver poskytovaný vo forme pôžičky a prostriedky úveru boli
určené na osobné potreby žalovaného bez obmedzenia osobitným účelom s výnimkou ich použitia na
výkon zamestnania, povolania, podnikania a inej zárobkovej činnosti alebo na účel podľa ust. § 1 ods.

3 zákona č. 129/2010 Z. z. V bode 4. podmienok bol špecifikovaný poplatok za garantovanú službu
záväzkom PF zabezpečovať pre žalovaného nasledovné: - službu prevencie kumulácie neuhradených
splátok prostredníctvom telefonického upozornenia a/alebo listového upozornenia na omeškanie s
uhradením sumy splatnej podľa tejto zmluvy, - podporu prostredníctvom zákazníckej telefonickej linky skontaktných centier na pobočkách PF, ktoré sú žalovanému k dispozícii v úradných hodinách uvedených
na webovom sídle www.provident.sk, v súvislosti s poskytovaním informácií o úvere a právach a
povinnostiachžalovanéhopodľatejtozmluvy,-službuvyhotoveniaduplikátovdokumentovvsúvislostiso

zmluvouvprípadestratyalebopoškodenia,-službuposkytnutiakartysplátokžalovanému,akopomôcku
na vedenie záznamov o platbách podľa tejto zmluvy, - na základe písomnej žiadosti žalovaného, ktorý je
v omeškaní s úhradou sumy splatnej podľa tejto zmluvy najmenej štyri týždne sa PF zaviazal akceptovať
splácanie tejto sumy v osobitných splátkach, rozdelených najviac na obdobie štyroch týždňov a zároveň
si neuplatniť vo vzťahu k takejto splatnej sume právo na odstúpenie od zmluvy alebo na úroky z

omeškania podľa Občianskeho zákonníka.
8. Dňa 30.10.2013 uzavreli PF a žalovaný súčasne zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorou
sa zaviazala PF za odmenu žalovanému počas platnosti tejto zmluvy pravidelne poskytovať službu
spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý
bol žalovanému poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX a v jej
bezodkladnom použití na účely úhrady splátky spotrebiteľského úveru, a to spôsobom podľa zmluvy o

spotrebiteľskom úvere. Žalovaný sa zaviazal k tomu poskytnúť súčinnosť, pričom prevzatie peňažnej
hotovosti sa malo uskutočniť v mieste trvalého pobytu žalovaného alebo na inom mieste určenom
predchádzajúcou dohodou zmluvných strán. Žalovaný sa zaviazal, že za poskytnutie služby zaplatí PF
odmenuvovýške123,60eurv60pravidelnýchsplátkach,atovovýške2,06eur,srovnakousplatnosťou,
ako to bolo u splátok predmetného spotrebiteľského úveru. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú a

mala zaniknúť dohodou zmluvných strán, splnením záväzkov oboch zmluvných strán v plnom rozsahu
alebo zánikom platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorého splátky súd predmetom dojednanej
služby.
9. Podľa výpisu splátok a úhrad uhradil žalovaný na daný prípad do dňa 16.09.2014 celkovo sumu 90,50
eur.

10. Dňa 16.12.2016 uzavrel PF ako postupca a žalobca ako postupník zmluvu o postúpení pohľadávok,
ktorou došlo medzi iným aj k odplatnému postúpeniu žalovanej pohľadávky (so špecifikáciou: zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30.10.2013 vo výške 257,- eur a zo zmluvy o
zabezpečení splátok úveru zo dňa 30.10.2013 vo výške 99,- eur) aj s jej príslušenstvom. Túto skutočnosť
oznámila PF žalovanému listom zo dňa 16.12.2016.

11. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom od 11.06.2010
do 31.03.2015, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského
úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených

s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
12. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 31.05.2014, spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

13. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v pôvodnom znení zákona č. 394/2011 Z.
z. účinnom od 01.12.2011, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, [5a) napríklad zákon Slovenskej národnej
rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení
neskorších predpisov, zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991

Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších
predpisov.]
14. Podľa ust. § 2 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010 do 22.12.2015,
na účely tohto zákona sa rozumie b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere

zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.
15. Podľa ust. § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č.
509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
16. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č.
568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.17. Podľa ust. § 52 ods. 2 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008 do
31.03.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
18. Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa ust. § 52 ods. 4 OZ v znení zákona č. 379/2008 Z. z. účinnom od 01.11.2008, spotrebiteľ
je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa ust. § 53 ods. 6 OZ v znení zákona č. 129/2010 Z. z. účinnom od 01.06.2010 do 31.05.2014,
ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne
prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných

prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa,
spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu
splatnosti.
21. Podľa ust. § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

22. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o
omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa ust. § 524 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, veriteľ môže

svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
24. Podľa ust. § 524 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, s postúpenou
pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
25. Podľa ust. § 566 ods. 2 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, pri čiastočnom
plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí

inak.
26. Podľa ust. § 567 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, dlh sa plní
na mieste určenom dohodou účastníkov. Ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo
sídlo dlžníka.
27. Podľa ust. § 657 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, zmluvou o pôžičke

prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po
uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
28. Podľa ust. § 658 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, pri peňažnej
pôžičke možno dohodnúť úroky.
29. Podľa ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky [2) § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov] platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

30. V danom prípade sa tak žalobca ako nositeľ pohľadávky, nadobudnutej spolu s jej príslušenstvom
podľaust.§121ods.3OZ-úrokmiaúrokmizomeškania-nazákladepostúpeniapodľaust.§524ods.1
a2OZdomáhalžalobou(pojejčiastočnomspäťvzatí,ktomuviďodsekč.3odôvodneniatohtorozsudku)
zaplatenia sumy 257,02 eur, a to titulom vrátenia zvyšku nesplatenej peňažnej čiastky, ktorú prevzal
žalovanýnazákladezmluvyospotrebiteľskomúvereč.570098720uzavretejdňa30.10.2013medzijeho

právnym predchodcom PF ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom (ďalej len „Zmluva“), ďalej titulom
zaplatenia dojednaných úrokov z poskytnutej čiastky na základe Zmluvy, titulom zaplatenia dojednaného
poplatku za garantovanú službu (žalobca tento označil v žalobe ako administratívny poplatok) na
základe Zmluvy. Žalobca si pôvodne nárok na zaplatenie sumy 98,86 eur uplatňoval titulom zaplatenia
odmeny na základe Zmluvy o zabezpečení splátok úveru uzavretej dňa 30.10.2013 medzi jeho právnym

predchodcom PF ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom (ďalej len „Zmluva o zabezpečení“).
31. S poukazom na to, že zo strany právneho predchodcu žalobcu PF išlo bez najmenších pochybností
o činnosť v zmysle ust. § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka a zo strany žalovaného nešlo o konanie v
rámci predmetu jeho obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, súd mal za to, že v prípadeoboch zmlúv (Zmluvy a Zmluvy o zabezpečení) išlo o uzavretie spotrebiteľských zmlúv podľa ust. §
52 a nasl. OZ. Keďže v danom prípade išlo o dočasné odplatné poskytnutie peňažných prostriedkov v
sume 240,- eur zo strany PF žalovanému, súd konštatuje, že v danom prípade Zmluvy išlo súčasne o

uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. Súd sa tak v ďalšom zaoberal
otázkou, o aký zmluvný typ, t. j. o uzavretie akej zmluvy medzi účastníkmi Zmluvy išlo, a to vzhľadom k
tomu, že spotrebiteľská zmluva, ako to vyplýva priamo zo znenia cit. ust. § 52 ods. 1 OZ, resp. zmluva o
spotrebiteľskom úvere, ako to vyplýva priamo zo znenia ust. § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) zákona č. 129/2010
Z. z., nie je samostatným zmluvným typom. V danom prípade sa účastníci Zmluvy zjavne dohodli, že PF

poskytne žalovanému peňažnú sumu vo výške 240,- eur (k čomu aj nesporne došlo) a žalovaný vráti
túto peňažnú sumu PF spolu s dohodnutým úrokom a poplatkom za garantovanú službu v celkovej sume
82,80 eur. Súd dospel k záveru, že Zmluva uzavretá medzi PF a žalovaným má pojmové znaky zmluvy o
pôžičke podľa ust. § 657 OZ, keďže nepochybne vôľa zmluvných strán priamo smerovala k prenechaniu
predmetnej peňažnej sumy právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom žalovanému ako dlžníkovi
pri uzavretí Zmluvy a vôľou zmluvných strán nebolo dohodnúť záväzok veriteľa poskytnúť po uzavretí

Zmluvy ako konsenzuálneho kontraktu až na požiadanie dlžníka peňažné prostriedky do sumy 2400,-
eur a záväzok dlžníka tieto peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť veriteľovi úroky (podstatné náležitosti
zmluvy o úvere podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka).
32. V danom prípade Zmluvy sa súd primárne zaoberal otázkou v Zmluve dojednaného poplatku za
garantovanú službu v pevnej výške 48,24 eur, pričom dospel k záveru o absolútnej neplatnosti tohto

dojednania (§ 39 OZ; na absolútnu neplatnosť súd prihliada ex officio). Súd vychádzal z toho, že
dojednanie tohto poplatku bolo vzhľadom k nemožnosti spotrebiteľa ovplyvniť obsah predmetnej Zmluvy
ako celku, čo vyplýva zo samotnej skutočnosti zakomponovania tohto poplatku priamo do predtlače
Zmluvy (jednak v jej časti týkajúcej sa podstatných náležitostí Zmluvy ako zmluvy o spotrebiteľskom
úvere na lícnej strane Zmluvy a jednak priamo v predtlači podmienok Zmluvy na jej rube), podmienkou

poskytnutia predmetného spotrebiteľského úveru. Súd považoval dotknuté dojednanie o poplatku za
garantovanú službu za dojednanie, ktoré hrubo odporuje dobrým mravom, keďže pri riadnom a včasnom
splácaní spotrebiteľského úveru spotrebiteľom a súčasne pri nevyužití akýchkoľvek práv spotrebiteľom
zodpovedajúcich záväzkom PF z dotknutého bodu 4 podmienok Zmluvy, by zásadne nikdy nedošlo
k poskytnutiu akéhokoľvek plnenia zo strany PF, avšak spotrebiteľ by mal aj napriek tomu povinnosť

zaplatiť už vopred PF sumu takéhoto poplatku (v danom prípade sumu 48,24 eur zodpovedajúcu
20,1 % PF žalovanému poskytnutej peňažnej čiastky 240,- eur). Teda pre tento rozpor s dobrými
mravmi je potrebné hľadieť na dotknuté dojednanie o poplatku za garantovanú službu ako na absolútne
neplatné (§ 39 OZ). Uvedená neplatnosť dotknutého dojednania o poplatku za garantovanú službu však
nespôsobuje neplatnosť ostatného obsahu Zmluvy (§ 41 OZ), keďže z obsahu Zmluvy a z okolností,

za ktorých k nej došlo, vyplýva, že túto (neplatnú) časť Zmluvy možno oddeliť od jej ostatného obsahu.
Len na doplnenie súd poukazuje na to, že záväzky PF uvedené v bode 4 podmienok Zmluvy sú (azda
s výnimkou záväzku PF na základe písomnej žiadosti žalovaného akceptovať splácanie omeškaných
splátok v osobitných splátkach rozdelených najviac na obdobie štyroch týždňov a záväzku neuplatniť
vo vzťahu k takejto splatnej sume právo na odstúpenie od Zmluvy alebo na úroky z omeškania; súd

však podotýka, že pri riadnom a včasnom splácaní splátok spotrebiteľského úveru spotrebiteľom, by
k poskytnutiu takejto „služby“ nikdy nedošlo a spotrebiteľ by tak zaplatil poplatok za „službu“, ktorá
by mu mohla byť len potencionálne PF poskytnutá) všetko činnosti spojené s vedením, evidenciou
alebo správou predmetného spotrebiteľského úveru, za ktoré zákon č. 129/2010 Z. z., v znení zákona
č. 132/2013 Z. z. účinnom od 10.06.2013 v ust. § 9 ods. 10, výslovne zakazuje veriteľovi požadovať

poplatky. Teda aj pre tento rozpor je možné považovať dotknuté dojednanie o poplatku za garantovanú
službu ako na absolútne neplatné (§ 39 OZ).
33. Keďže v danom prípade Zmluva bola uzavretá v písomnej forme (§ 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 z.
z.) a súčasne obsahovala aj všetky náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. a keďže
PF prenechala na podklade tejto Zmluvy žalovanému peňažné prostriedky v sume 240,- eur, vznikol

žalovanému peňažný záväzok vrátiť v dojednanej dobe splatnosti 60. týždňov po uzavretí Zmluvy (t. j.
do 24.12.2014) poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť dojednaný úrok vo výške 22,38 % ročne v
sume 34,56 eur, t. j. peňažný záväzok zaplatiť PF celkovo sumu 274,56 eur.
34. Súd sa v ďalšom zaoberal otázkou platnosti Zmluvy o zabezpečení, pričom dospel k záveru,
že predmetná Zmluva o zabezpečení je absolútne neplatným právnym úkonom odporujúcim dobrým

mravom (§ 39 OZ; na absolútnu neplatnosť súd prihliada ex officio). Dôvod, pre ktorý tak tomu je, je
to, že podľa názoru súdu PF uzavieraním zmlúv o zabezpečení splátok úveru sledoval zámer vyvolať u
priemerného spotrebiteľa dojem (predstavu, pocit) poskytovania nadštandardných služieb, avšak tomu
tak reálne nie. Podstatou takejto „služby“ (dojednanej v Zmluve o zabezpečení) bolo dojednanie miestaplnenia záväzku spotrebiteľa platiť splátky spotrebiteľského úveru tak, ako to vyplýva aj z cit. ust. §
567 ods. 1 OZ (bydlisko dlžníka), ak nebolo dohodou zmluvných strán určené iné miesto plnenia. Až
absurdnou, s ohľadom na výšku dojednanej odmeny (123,60 eur), s ohľadom na sumu spotrebiteľským

úverom poskytnutých peňažných prostriedkov (240,- eur) a dojednanú dobu splácania spotrebiteľského
úveru (60 týždňov, t. j. cca 1 rok a 2 mesiace), sa súdu javí ekonomická kauza danej odmeny, a to, že
táto mala byť zo strany spotrebiteľa (žalovaného) uhradená za „službu“, ktorá mu mala byť poskytnutá
veriteľom (PF) a ktorej podstatou bola len dohoda o mieste plnenia peňažných záväzkov spotrebiteľa
ako dlžníka (žalovaného) korešpondujúca s cit. ust. § 567 ods. 1 OZ. Ak teda medzi zmluvnými stranami

Zmluvy (PF a žalovaným) nebolo dojednané iné miesto plnenia, ako vyplýva z cit. ust. § 567 ods. 1 OZ,
niet žiadneho dôvodu, aby žalovaný ako spotrebiteľ poskytol PF ako veriteľovi akúkoľvek odplatu za
to, že bude plniť svoje peňažné záväzky zo Zmluvy voči PF ako veriteľovi na mieste plnenia, ktoré je
určené OZ. S určitosťou možno ďalej konštatovať, že v danom prípade by peňažné výdavky žalovaného
ako spotrebiteľa, v prípade dojednania iného miesta plnenia peňažných záväzkov žalovaného (napr.
plnenia splátok prostredníctvom poštovej poukážky, prípadne poukázaním splátok na bankový účet

veriteľa PF), nedosiahli sumu rovnajúcu sa odmene vo výške 123,60 eur. S ohľadom na výšku poplatkov
v banke za vedenie bežného účtu, z ktorého by mohol žalovaný realizovať úhrady jednotlivých splátok
spotrebiteľského úveru, resp. s ohľadom na možnosť vykonávať tieto úhrady prostredníctvom poštových
poukážok a výšku poštových poplatkov s takýmito úhradami spojených, sa javí absolútne nelogické,
aby si žalovaný „zvolil“ (zákonný; t. j. v súlade s ust. § 567 ods. 1 OZ) spôsob a miesto plnenia svojich

peňažných záväzkov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, aby každá jeho platba bola u neho spojená
týždenne s výdavkom vo výške 2,06 eur (ako 1/60-tiny z celkovej sumy dojednanej odmeny vo výške
123,60eur),resp.mesačnesvýdavkomvovýške8,32eur(4týždnevmesiacix2,06eurtýždenne=8,32
eur). Rovnako absurdne vyznieva tiež skutočnosť, že súčasťou „nadštandardnej“ služby PF malo byť aj
to, že vybranú sumu v hotovosti bezodkladne použije na účely úhrady splátky spotrebiteľského úveru. Ak

za nadštandardnú službu považoval PF to, že ním poverená osoba nespreneverí peňažné prostriedky
prevzaté od spotrebiteľa a určené na úhradu jeho peňažných záväzkov voči PF, bolo by sa možné až
pousmiať, ak by nešlo o také praktiky PF, ktoré závažne zasahujú do majetkovej sféry spotrebiteľa.
Napokon širší pohľad na takúto „službu“ v prospech spotrebiteľa vyvoláva radu pochybností o možnom
nátlakovom a obťažujúcom konaní osoby poverenej PF inkasovaním splátok. Súd je vzhľadom na vyššie

uvedené presvedčený o skutočnom kauzálnom (ekonomickom) význame Zmluvy o zabezpečení, ktorým
nie je nič iné len snaha opätovne navýšiť odplatu za poskytnutie spotrebiteľského úveru uvedenú v
Zmluve, ktorej výška (úrok podľa Zmluvy vo výške 34,56 eur + odmena podľa Zmluvy o zabezpečení
vo výške 123,60 eur, spolu tak odplata 158,16 eur tvorí v ročnom vyjadrení - keďže pôžička mala byť
splatená v lehote 420 dní, 57,27 % z poskytnutej sumy 240,- eur; výpočet: 158,16 eur / 240,- eur x

365 dní kalendárneho roka / 420 dní splácania = 0,5727 = 57,27 % ročne; navyše uvedený výpočet by
bolo možné použiť len pri splatení pôžičky jednorázovo po uplynutí doby splatnosti poslednej splátky,
teda, že by mal spotrebiteľ k dispozícii peňažné prostriedky získané úverom po celú dobu 420 dní, čomu
vzhľadom k splácaniu pôžičky v týždenných splátkach nedošlo a súčasne mal spotrebiteľ zaplatiť aj
poplatok za ďalšiu garantovanú službu vo výške 48,24 eur) tak bez najmenších pochybností nemôže byť

v súlade s dobrými mravmi. Súd mal ďalej za to, že snahou žalovaného bolo tiež obchádzať najvyššiu
prípustnú odplatu podľa cit. ust. § 53 ods. 6 OZ (v danom prípade by tak celková odplata podľa ust. § 53
ods. 6 OZ dosiahla sumu 206,40 eur, t. j. 86 % z poskytnutej peňažnej sumy 240,- eur), ktoré konanie
rovnako vedie v zmysle ust. § 52 ods. 2 OZ k neplatnosti spornej Zmluvy o zabezpečení. Z uvedených
dôvodov preto žalovanému na základe neplatného právneho dôvodu nevznikla povinnosť zaplatiť PF v

Zmluve o zabezpečení dojednanú odmenu vo výške 123,60 eur.
35. V kontexte s neexistenciou vzniku peňažných záväzkov žalovaného zaplatiť PF na základe Zmluvy
dojednaný poplatok za garantovanú službu vo výške 48,24 eur a na základe Zmluvy o zabezpečení
odmenu vo výške 123,60 eur, je nutné započítať všetky úhrady žalovaného v nespornej výške 90,50 eur
na plnenie jeho peňažných záväzkov zo Zmluvy v celkovej výške 274,56 eur, a to konkrétne v zmysle cit.

ust. § 566 ods. 2 OZ na plnenie peňažného záväzku vrátiť PF poskytnuté peňažné prostriedky (istinu,
teda zostatok neuhradenej istiny je v sume 149,50 eur = 240,- eur - 90,50 eur). Vychádzajúc z tohto
tak potom možno uzavrieť, že žalovaný si ku dňu konečnej splatnosti predmetného spotrebiteľského
úveru, t. j. ku dňu 24.12.2014 a rovnako ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku, nesplnil svoje peňažné
záväzky zo Zmluvy v sume 184,06 eur, pričom do omeškania s plnením tohto svojho peňažného záväzku

v celom rozsahu sumy 184,06 eur sa dostal nasledujúci deň po konečnej splatnosti predmetného
spotrebiteľského úveru, t. j. dňa 25.12.2014. Ak sa teda žalobca ako nositeľ pohľadávky v sume 257,02
eur (po postúpení tejto pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016; § 524 ods.
1 OZ), domáhal proti žalovanému žalobou zaplatenia tejto sumy 257,02 eur, možno konštatovať, žežaloba žalobcu bola dôvodná len čo do zaplatenia sumy 184,06 eur, pričom na zaplatenie tejto sumy súd
žalovaného vo výroku tohto rozsudku zaviazal a v rozsahu o zaplatenie sumy 72,96 eur žalobu zamietol.
36. Napokon ak si žalobca žalobou uplatnil proti žalovanému nárok na zaplatenie úrokov z omeškania

vo výške 5,05 % ročne zo sumy 174,22 eur (ako nevrátenej istiny spotrebiteľského úveru) za obdobie
od 17.12.2016 do zaplatenia ako príslušenstva pohľadávky (§ 121 ods. 3 OZ) vo výške 174,22 eur
(po postúpení tejto pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016; § 524 ods. 1 a
2 OZ), možno konštatovať, že žalovaný ku dňu 17.12.2016 bol v omeškaní s plnením jeho peňažného
záväzku (§ 517 ods. 1 OZ) zo Zmluvy vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky (istinu spotrebiteľského

úveru) len v rozsahu sumy 149,50 eur (k tomu viď predchádzajúci odsek odôvodnenia tohto rozsudku),
nakoľko jeho peňažné záväzky v rozsahu sumy 90,50 eur zanikli plnením (559 ods. 1 OZ) dňom
16.09.2014 (deň poslednej úhrady žalovaného v sume 7,50 eur), t. j. dňom predchádzajúcim dňu
počiatku omeškania (17.12.2016), od ktorého si žalobca uplatňoval predmetný nárok na zaplatenie
úrokov z omeškania. PF, resp. po postúpení pohľadávky zmluvou zo dňa 16.12.2016 žalobcovi, tak
za obdobie od 17.12.2016 vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania (§ 517 ods. 2 OZ) len

zo sumy 149,50 eur zodpovedajúcej časti peňažného záväzku žalovaného zo Zmluvy na vrátenie
poskytnutých peňažných prostriedkov, ktorý si ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku žalovaný nesplnil, a
to vo výške podľa cit. ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. Žalobca si zjavne uplatnil úroky
z omeškania zo sumy 149,50 eur len za obdobie od 16.12.2016, teda nie za celé obdobie omeškania
žalovaného (vzhľadom k omeškaniu žalovaného s plnením jeho peňažných záväzkov zo Zmluvy, ako

bolo uvedené v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozsudku) a do výšky 5,05 % ročne (t. j. o 5
percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba ECB platná ku dňu 25.12.2014, t. j. ku
dňu nasledujúceho po dni konečnej splatnosti predmetného spotrebiteľského úveru; o výške základnej
úrokovej sadzby ECB má súd vedomosť zo svojej činnosti, § 186 ods. 2 CSP), a preto súd viazaný
žalobou podľa ust. § 216 ods. 1 CSP žalobe v časti o zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 149,50 eur

vyhovel len v uplatnenom rozsahu a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 149,50 eur od 17.12.2016 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu o zaplatenie
úrokov z omeškania zamietol, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku
37. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

38. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

40. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods.
2, a to vzhľadom k pomeru úspechu strán sporu v konaní v prejednávanej veci. Žalobca tak mal vo
veci len čiastočný úspech v čistom vyjadrení 44 % [úspech žalobcu: priznaná istina 184,06 eur; celková
výška žalobou uplatnenej pohľadávky: 257,02 eur; %-tuálny úspech žalobcu = 184,06 eur / 257,02 eur
= 0,72 = 72 %; úspech žalovaného 28 % = 100 % - úspech žalobcu 72 %; čistý úspech žalobcu 72

% - 28 % = 44 %]. Preto o trovách konania rozhodol súd tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému
nárok na náhradu pomernej časti trov konania zodpovedajúcej 44 %-tám ním vynaložených trov konania
na účelné uplatnenie práva proti žalovanému. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne
súd podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte

rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a abykaždý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).