Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, June 29, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/135/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108216767
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8108216767.4

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu X. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytom L. č. XX, XXX XX Z., právne zastúpeného JUDr. Branislavom Kahancom, advokátom, Vajanského
č. 33, 080 01 Prešov proti žalovanému X. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XX, XXX XX Q., o
zaplatenie 26.555,14 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov

č.k. 39C/44/2009-280 zo dňa 26.02.2016, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje sa rozsudok a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania

1. Žalobca sa poddlžníckou žalobou domáha voči žalovanému ako poddlžníkovi zaplatenia sumy

800.000,- Sk (26.555,14 Eur) s 22,25 % úrokom z omeškania od 22.08.1999 do zaplatenia na základe
vykonateľného rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 12.02.2002 o uložení povinnosti dlžníčke
U. Z. zaplatiť pohľadávku vo výške 875.682 Sk. Žalovaný ako dlžník uzavrel s veriteľom U. Z. zmluvu o
pôžičke, na základe ktorej mu bola poskytnutá pôžička vo výške 850.000,- Sk. Žalovaný sa bráni tým,
že s dlžníčkou U. Z. uzavrel dohodu o urovnaní a žalobcom uplatnený nárok je premlčaný.

Obsah napadnutého rozhodnutia

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a
vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne samostatným uznesením.

2. Súd prvej inštancie prijal zo skutkových zistení záver, že medzi žalovaným a U. Z. bola uzatvorená

zmluva o pôžičke, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá finančná suma vo výške 850.000,-
Sk. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 12Cb 48/02-52 zo dňa 12.02.2002 bola uložená U. Z.
povinnosť zaplatiť žalobcovi 875 682 Sk s prísl.. Tento rozsudok sa stal právoplatným dňa 16.03.2002.
Žalobca na základe uvedeného rozsudku podal návrh na vykonanie exekúcie a dňa 25.04.2002 bol
vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor F.. L. U..

3. Prijal právny záver, že nárok žalobcu je premlčaný (v konaní vzniesol námietku premlčania
uplatneného nároku žalovaný).Tento záver odôvodňuje tým, že z predloženej dohody o urovnaní
vyplýva, že žalovaný mal pôžičku vrátiť najneskôr do 31.12.1999, a preto nasledujúci deň začala plynúť
premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 01.01.2003. Bolo povinnosťou oprávneného, v tomto prípade
žalobcu, uplatniť pohľadávku včas, aby nedošlo k premlčaniu práva. V tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 15.04.2009, č.k. 28Cdo/4880/2007 a rozsudok Okresného

súdu Svidník zo dňa 13. augusta 2007, č.k. 5Cb/1/2007 - 83 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Prešove zo dňa 22. januára 2008 č.k. 1Cob/90/2007-102. Keďže žaloba bola podaná na súde až dňa9.7.2008, t.j. po uplynutí premlčacej doby, žalobu žalobcu zamietol. Vo vzťahu k Dohode o urovnaní,
z doplneného dokazovania výsluchom žalovaného mal za to, že nevyplynulo, aby tento uzavrel s U.
Z. dohodu o uznaní dlhu. Pri svojom výsluchu uviedol, že dohodu uzavrel z dôvodu toho, že nemal od

pani Z. žiadny doklad o úhrade. Nakoniec uznanie dlhu nevyplýva ani zo samotnej dohody, keďže v
bode 2. je uvedené, že veriteľka nemá voči dlžníkovi titulom pôžičky žiadne pohľadávky. Z tejto dohody
nevyplýva, aby žalovaný (dlžník o premlčaní vedel) mal vedomosť o premlčaní nároku, a preto by takéto
uznanie nezakladalo právny následok uznania premlčaného dlhu, tak ako to vyžaduje ustanovenie
§ 558 Občianskeho zákonníka. Dodal, že súd napriek pokynu Krajského súdu v Prešove nevykonal

dokazovanie výsluchom svedkyne U. Z., keďže aj napriek opakovanému zisťovaniu pobytu svedkyne, sa
jejpobytnepodarilozistiť.Zuvedenéhodôvoduzamietolajnávrhžalovanéhonadoplneniedokazovania.

4. Poukázal na ustanovenia § 100 ods. 1 a 2, § 101, § 109 ods. 1 a 2, § 558 a § 657 Občianskeho
zákonníka.

5. O náhrade trov konania nerozhodol a vyslovil, že bude o nich rozhodnuté po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej v zmysle ustanovenie § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Obsah odvolania a vyjadrenia protistrany

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd zrušil
napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, eventuálne zmenil tak, že uloží
žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 26.555,14 eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania.
Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam a zároveň vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia. Uviedol, že z vykonaného
dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že žalovanému bol dňa 18.08.2006 doručený exekučný
príkaz súdneho exekútora JUDr. L. U., ktorým sa žalovanému prikázalo, aby po doručení príkazu
nevyplácal pohľadávku povinnej U. Z.. Rovnako je nepochybné, že dňa 23.08.2006 došlo k uzatvoreniu
dohody o urovnaní medzi Dobroslavou Z. a žalovaným. Žalovaný pri svojej výpovedi uviedol, že

dohodu o urovnaní uzavrel z dôvodu, že nemal od pani Z.iaden doklad o úhrade. Toto tvrdenie však
odvolateľ považoval za účelové, keďže žalovaný mal disponovať príjmovým pokladničným dokladom
zo dňa 16.01.2006, ktorý mal potvrdzovať uhradenie pôžičky dňa 16.01.2006. Žalovaný pri svojej
opätovnej výpovedi nevedel jednoznačne vysvetliť dôvod uzatvorenia dohody o urovnaní, ani skutkové
okolnosti týkajúce sa obsahu predmetnej listiny. Z uvedeného preto vyplýva, že žalovaný až po doručení

exekučného príkazu riešil usporiadanie svojich vzťahov s U. Z.. Mal za to, že súd prvej inštancie
sa žiadnym spôsobom nevyrovnal s námietkou, že dohoda o urovnaní bola uzatvorená medzi U.
Krajníkovou ako fyzickou osobou, pričom však pôžičku poskytla ako podnikateľ s obchodným menom
U. Z. - NICK finance. Nie je preto zrejmé, či žalovaný skutočne uhradil poskytnutú pôžičku, alebo došlo
k uhradeniu inej pohľadávky. Z obsahu listiny dohody o urovnaní jednoznačne vyplýva lehota splatnosti

pôžičky (31.12.1999) a preto žalovaný musel vedieť o premlčaní predmetného nároku. Z obsahu listiny
o urovnaní vyplýva, že žalovaný uznal svoj dlh voči veriteľke, takéto uznanie je potrebné považovať za
uznanie dlhu v zmysle § 588 Občianskeho zákonníka. Poukázal na ust. § 101 Občianskeho zákonníka,
vzťahujúce sa k uplatneniu námietky premlčania poddlžníkom, trojročná premlčacia lehota začína plynúť
od času, keď sa oprávnený dozvedel o tom, že poddlžník mal už sumu vyplatiť, alebo mu bol doručený

príkaz na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie však nesprávne stanovil začiatok plynutia trojročnej
premlčacej lehoty a jeho nárok tak považoval za premlčaný. Rovnako súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, kedy na jednej strane žalovaný
predložil dohodu o urovnaní na základe ktorej preukazuje splnenie svojho dlhu voči svojej veriteľke a na
strane druhej žalovaný vznáša námietku premlčania voči, podľa tvrdenia žalovaného uhradenému dlhu.

Žalovaný voči veriteľke námietku premlčania nevzniesol a napriek doručenému exekučnému príkazu
na vykonanie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky a príkazu na úhradu trov exekúcie, dlh
voči svojej veriteľke uhradil. Podľa názoru odvolateľa predložený príjmový pokladničný doklad zo dňa
16.01.2006 nepreukazuje zánik záväzku žalovaného voči veriteľke U. Z. - NICK finance, keďže ako
príjemca je v tomto prípade uvedená U. Z., r.č. XXXXXX/XXXX, a nie U. Z. - NICK finance, ktorá ukončila

podnikateľskú činnosť k 10.03.2011. Uzavrel to názorom, že žalovaný v priebehu konania žiadnym
relevantným spôsobom nepreukázal totožnosť pohľadávok veriteľky.7. Podaním zo dňa 25.04.2016 žalobca doplnil svoje odvolanie odvolacím dôvodom, keď namietal, že
v jeho súdnom spore je 10-ročná premlčacia doba, lebo sa jedná o bezdôvodné úmyselné obohatenie,
ktoré sa podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčuje za 10 rokov a preto považuje rozsudok

súdu prvej inštancie za protiprávny a účelový, ktorý sa zakladá na výmysloch žalovaného a sudcu a
nie na dôkazových listinách.

Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), v zmysle zásad uvedených v ustanovení §
470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie oprávnenou stranou , preskúmal napadnutý
rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 379 a nasl.
C.s.p, bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že neboli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie ani zmenu.

9. V prejednávanej veci súd žalobu zamietol z dôvodu premlčania nároku žalobcu s poukazom na
vznesenú námietku žalovaného. Tvrdí, že z Dohody o urovnaní uzavretej medzi žalovaným a veriteľkou
žalovaného U. Z. vyplýva, že splatnosť pôžičky bola dohodnutá najneskôr do 31.12.1999 a má zato,
že žaloba bola podaná až po uplynutí premlčacej doby. Vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu ,

preskúmaval uplynutie všeobecnej trojročnej lehoty a zrejme súd považoval za začiatok plynutia
premlčacej doby deň nasledujúci po splatnosti pôžičky . Ak teda súd prvej inštancie mal za to, že
žalobcovi uplynula zákonom určená premlčacia doba (všeobecná ) jeho názor nie správny. Nie je
možné súhlasiť so záverom, že začiatok premlčacej doby vo vzťahu k nároku žalobcu je stanovený na
deň nasledujúci po splatnosti dlhu žalovaného vo vzťahu k jeho dlžníčke.

10. Podľa ustanovenia § 109 ods. 1 a 2 zákona č. 233/1995 Z.z o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (ďalej len EP), ak dlžník povinného nevyplatí exekútorovi pohľadávku bezodkladne po tom, keď
sa mu doručil exekučný príkaz alebo keď sa stala pohľadávka splatnou, môže sa oprávnený domáhať vo
vlastnom mene od dlžníka povinného na všeobecnom súde dlžníka povinného vyplatenia pohľadávky.

Nesmie však s dlžníkom povinného, ak ide o túto pohľadávku, uzavrieť na úkor povinného zmier, ani
odpustiť jej zaplatenie. Dlžník povinného si v takomto prípade nemôže započítať ani svoju vlastnú
pohľadávku, ktorú má voči oprávnenému. Ak oprávnený neuplatní včas na súde pohľadávku povinného
voči dlžníkovi povinného alebo ak neoznámi povinnému, že ju uplatňuje, zodpovedá povinnému za
škodu, ktorá by mu tým prípadne vznikla.

11. Aj s poukazom na ust. § 109 ods. 2 EP je možné prijať záver o potrebe podrobiť právo oprávneného
podať poddĺžnícku žalobu preskúmaniu jeho premlčania vychádzajúc aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu
Českej republiky na ktoré poukazuje práve aj súd prvej inštancie (rozhodnutie č.k. 28 Cdo 4880/2007
zo dňa 15.04.2009) V každom prípade však začiatok plynutia premlčacej doby nároku oprávneného

na pohľadávku povinného voči dlžníkovi vychádza z momentu doručenia príkazu na začatie exekúcie
prikázaním iných peňažných pohľadávok voči dlžníkovi povinného oprávnenému. Podľa odvolacieho
súdu začala tak trojročná premlčacia doba plynúť dňom, kedy žalobca získal procesnú legitimáciu k
podaniu poddĺžníckej žaloby, deň nasledujúci po doručení mu exekučného príkazu súdnym exekútorom
Ex 1004 /2002 zo dňa 16.08.2006, žaloba bola podaná 9.07. 2008 , bola podaná včas.

12. Promlčení pohledávky je nutno vázat k okamžiku vzniku úkojného práva, jímž je den doručení
rozhodnutí o nařízení exekuce, tj. v daném případě exekučního příkazu ; ( porovnaj . uznesenie z 21.
12. 2005, sp. zn. 29 Odo 921/2003, publikované v Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek pod č.
55/2006). „Nabude-li usnesení o nařízení výkonu rozhodnutí přikázáním jiné peněžité pohledávky právní

moci, vzniká tímto okamžikem oprávněné vůči jejímu poddlužníkovi nárok z tzv. úkojného práva, který
oprávněná musí u soudu (jiného příslušného orgánu) uplatnit včas, aby nedošlo k jeho promlčení nebo
prekluzi; jinak odpovídá povinnému za škodu, která mu tím vznikne (srov. Kurka, V., Drápal, L.: Výkon
rozhodnutí v soudním řízení, Linde Praha, 2004, s. 460).

13. Za danej situácie ak žaloba bola podaná včas a súd prvej inštancie podrobil prieskumu len námietku
premlčania žalobcovho nároku pristúpil súd odvolací k zrušeniu napadnutého rozsudku postupom podľa
§ 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.).14. V novom konaní opätovne tak súd prvej inštancie musí nárok žalobcu posúdiť a vyrovnať sa jeho
tvrdeniamiadôkazmiotom,žežalovanýsvojdlhnesplnilajehozáväzoktakexistujevovzťahukdlžníčke
žalobcu, musí sa vyrovnať dôsledne s uloženými úlohami odvolacím súdom v jeho zrušujúcom uznesení

č.k. 6Co/227/2011-125. Pochybnosti o splnení dlhu a teda o neexistencii dlhu žalovaného voči dlžníčke
žalobcu neboli odstránené. Tvrdenia žalovaného nie sú jednoznačné, dôvody o uzatváraní dohody o
urovnaní, splnenie dlhu v splátkach, overenie podpisu veriteľky žalovaného až po uplynutí určitej doby,
príjmový pokladničný doklad znejúci len na jej meno, viacero podobných dohôd o urovnaní, plnenie
premlčaného dlhu a pod. Pochybnosti vznesené žalobcom k neexistencii dlhu žalovaným musia byť

odstránené.

15. Súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0. (§ 3 ods. 9 zákona
číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).