Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 17, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/157/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118200388
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8118200388.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobkyne B. Q., K.. XX.X.XXXX, O. B.
Š. XXX, V. X, zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov
66, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpenému
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, o primerané
finančné zadosťučinenie s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prešov zo dňa 8.6.2018 č. k. 20Csp/3/2018 - 35 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalobkyni vo vzťahu k žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
582,30 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a priznal jej nárok na náhradu trov konania vo vzťahu
k žalovanému v rozsahu 100%.

2. V dôvodoch rozhodnutia dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba je opodstatnená. Bolo
nesporné, že vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským a uplatnený nárok je

v súlade s § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Poukázal na predchádzajúce konanie, ktoré bolo
vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 15C/195/2013, v ktorom sa úspešne domohla žalobkyňa
od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 472,88 eur. Nebola úspešná v časti 109,42
eur z dôvodu námietky premlčania vznesenej žalovaným. Žalobkyňa sa teda úspešne domohla vydania
bezdôvodného obohatenia a v dôsledku takéhoto porušenia je úspešné uplatnenie práva spotrebiteľa na
primerané finančné zadosťučinenie. Súd prvej inštancie sa stotožnil s uplatňovanou výškou finančného
zadosťučinenia, ktorú považoval za primeranú s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva

žalobkyne ako spotrebiteľa. Zobral do úvahy to, že žalobkyňa mala v čase, keď žalovaný získal
bezdôvodné obohatenie príjem vo výške 480,- eur, mala viacero úverov od nebankových spoločností, a
teda finančné prostriedky, o ktoré sa žalovaný obohatil nepochybne mohla použiť na uspokojenie svojich
životných potrieb. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, súd prvej inštancie priznal sumu, ktorá
zodpovedá istine, o ktorú sa chcel žalovaný v predchádzajúcom konaní na úkor žalobkyne bezdôvodne
obohatiť. O trovách konania strán sporu rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok zmeniť tak, aby
žaloba bola zamietnutá, alternatívne navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Žalovaný popiera dôvodnosť prezentovaných záverov, a ak by súd vychádzal skutočne z
obsahu predmetných rozhodnutí, nemohol by dospieť k záveru o prípustnosti nároku v uplatnenej výške.Poukázal na priebeh predchádzajúceho konania, kde žaloba žalobkyne v časti o zaplatenie sumy 109,42
eur bola zamietnutá z dôvodu námietky premlčania žalovaným. V prípade takto uplatneného nároku
na finančné zadosťučinenie, ktorý je svojou výškou rovnaký ako už raz priznaný nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia má za následok to, že žalobkyňa si neprípustne uplatňuje duplicitne nároky,
na ktoré nemá zákonný nárok. Žalovaný sa ďalej nestotožňuje so závermi súdu prvej inštancie o
neprípustnosti zmluvne dohodnutej výške odplaty a predkladá vlastné posúdenie sporných skutočností.
Kritériom, ktorým sa riadila výška odplaty v posudzovanej spotrebiteľskej zmluve nemôže primeraná
odplata bankových subjektov, na ktorú poukazuje súd a platí, že výška odplaty sa posudzuje podľa

zákona č. 258/2001 Z.z., ktorý mal vlastnú osobitnú úpravu maximálne výšky odplaty za spotrebiteľské
úvery. Otázka odplaty za spotrebiteľské úvery a jej obmedzenie bolo z hľadiska vývoja právnej úpravy
predmetom výslovnej regulácie od 1.7.2008. Maximálna hodnota odplaty k dátumu uzatvorenia zmluvy
bola 98,44%. Odplata za úver dohodnutý medzi stranami nebola vyššia ako jej maximálna výška. V
zmysle týchto dôvodov žalovaný navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Žalobkyňa navrhla rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Poukazuje na to, že nárok na primerané
finančné zadosťučinenie nie automatickým duplicitným nárokom za akýkoľvek úspech v spotrebiteľskom
spore, ale ide o nárok podmienený podaním žaloby pri splnení podmienky, že spotrebiteľ na súde v
základnom konaní úspešne uplatní spotrebiteľské právo podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa,
čo v danom prípade splnené bolo. Považuje za správnu aj výšku priznaného finančného zadosťučinenia,

ktorá zodpovedá sume, o ktorú sa chcel žalovaný na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatiť.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie

žalovaného opodstatnené nie je.

6.Podľa§3ods.5zákonaoochranespotrebiteľa(zákonč.250/2007Z.z.vzneníneskoršíchpredpisov),
proti porušeniu práv a povinností upravených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa, môže sa
spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti

porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a
to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým
súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o
konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na

primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinností ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

7. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne opierajúci sa o citované ustanovenie
zákona o ochrane spotrebiteľa. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy
vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práva, alebo povinnosti
ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z., alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia
práva, alebo povinností privodiť spotrebiteľovi ujmu (do pozornosti napr. uznesenie KS Prešov sp. zn.
6Co/220/2012).

8. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť
požiadavkuúčinnéhoaodradzujúcehoprostriedkuochrany.Zákonnevyžadujeprevzniktohtopráva,aby
spotrebiteľov bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti
dôjde.

9. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie nepochybne vyplynulo, že v konaní vedenom na
Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 15C/195/2013 sa žalobkyňa vo vzťahu k žalovanému domohla
zaplatenia istiny 472,88 eur s prísl. a tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov
zo dňa 27.4.2017 č. k. 20Co/281/2015 - 170. Odvolací súd sa stotožnil s prvoinštančným súdom v tom

zmysle, že úroky požadované žalovaným od žalobkyni na základe uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v rozsahu 77,02% ročne sú neprimerane vysoké a odporujúce dobrým mravom. Súdy v tomto
predchádzajúcom konaní skonštatovali, že žalovaným požadovaný úrok bol viac ako 400% vyšší ako
úrok, za ktorý by za podobných podmienok banky úver poskytovali. Odvolací súd tiež zdôraznil, žeabsolútna neplatnosť podľa § 39 Občianskeho zákonníka v súvislosti s uzatvorenou zmluvou dopadá
aj na právne úkony odporujúce dobrým mravom a za taký treba považovať úverový právny úkon s
neprimerane vysokou výškou úrokov, ktorú už možno označiť za úžernú a v demokratickej spoločnosti

by nemal byť priestor pre toleranciu takýchto právnych úkonov. Časť nároku žalobkyne o zaplatenie
sumy 109,42 eur s prísl. bola zamietnutá s poukazom na vznesenú námietku premlčania žalovaným.

10. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto
súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi

reálne vznikla, keďže postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy.

11. S poukazom na vyššie uvedené aj odvolací súd konštatuje, že za daného stavu s ohľadom
na preukázané závažné porušenie práv žalobkyne zo strany žalovaného, ktorých ochrany sa
žalobkyňa úspešne domohla na súde, je priznanie finančného zadosťučinenia plne dôvodné a výška
priznaného finančného zadosťučinenia, je primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne,

zodpovedá svojmu účelu, poskytnúť satisfakciu spotrebiteľovi a odradiť dodávateľa od porušovania práv
spotrebiteľov.

12. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol
právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne

neodôvodnené, prípadne ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Iba
skutočnosť,žeodvolateľsasprávnymnázoromvšeobecnéhosúdunestotožňuje,nemôževiesťkzáveru
o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý
proces (uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/218/2010).

13. Odvolací súd za danej situácie, keď správny je aj výrok o trovách konania strán sporu, považuje
odvolanie žalovaného za nedôvodné a rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 387 CSP.

14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1

CSP. Žalobkyni ako úspešnej účastníčke odvolacieho konania patrí vo vzťahu k žalovanému náhrada
vzniknutých trov v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).