Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 17, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/52/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614216284
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6614216284.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.

Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcov: 1/N. K., narodený XX.XX.XXXX,
bytom Za lesami č. XXX/XX, XXX XX I., 2/ G. K., narodený XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, XXX XX I.,
obaja zastúpení JUDr. Elenou Matulovou, advokátkou, AK v Poltári, Ulica železničná 7, proti žalovaným:
1/ Slovenská sporiteľňa, a. s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpená: AK
JUDr. Marek Hic, s.r.o., so sídlom P. O. Hviezdoslavova 10625/23B, 036 01 Martin, IČO: 36 865 036, 2/
Dražobná spoločnosť, a. s., so sídlom Gunduličova 3, 811 05 Bratislava, IČO: 35 849 703, zastúpená:
STANĚK, VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., Advokátska kancelária, Vlčkova 18, Bratislava 811 04, IČO:

36 795 038, 3/ N. Q., narodený XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/XX, XXX XX C., a 4/ Z. Q., narodená
XX.XX.XXXX,bytomQ.XXX/XX,XXXXXC.,zastúpenážalovaným3/,ourčenieneplatnostidobrovoľnej
dražby, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 30. 10. 2017, č. k.:
8C/151/2014-398, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovaní nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že:

„I. Súd žalobu žalobcov 1/ a 2/ o určenie že, dražba osvedčená JUDr. Martou Pavlovičovou, notárkou
so sídlom Bratislava, Šafárikovo námestie č. 4 dňa 21.07.2014, ktorá sa konala dňa 21.07.2014 o 09,00
hod na adrese Hotel Lux, Banská Bystrica, Námestie slobody 2, 974 01 Banská Bystrica, ktorá bola
skončenápríklepomlicitátoravprospechžalovaných3/N.Q.ažalovanej4/Z.Q.apredmetomktorejboli
nehnuteľnosti vedené Okresným úradom C., katastrálny odbor, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX
pre Okres: C., Obec: I., katastrálne územie I. pozemky „C“ KN parcela číslo XXX/X zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 338 m2, parcela číslo XXX/X orná pôda vo výmere 892 m2, parcela číslo XXX/X

zastavané plochy a nádvoria vo výmere 150 m2, parcela číslo XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo
výmere 19 m2, parcela číslo XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 77 m2, parcela číslo XXX/
X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 54 m2 a stavba: rodinný dom súp. č. XXX stojaci na parc.
reg. „C“ KN parcela číslo XXX/X, garáž súpisné číslo XXX stojaca na parcele registra „C“ KN parcela
číslo XXX/X, hospodárska budova súpisné číslo XXX stojaca na parcele registra „C“ KN p.č. XXX/X a
rozostavaná prístavba k rodinnému domu bez súpisného čísla stojaca na parcele registra „C“ KN parcela
číslo XXX/X je neplatná, z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému 1/ náhradu trov konania od žalobcov 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne
v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
III. Súd p r i z n á v a žalovanému 2/ náhradu trov konania od žalobcov 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne
v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.IV. Súd žalovaným 3/ a 4/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a.“
2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca 1/ sa žalobou doručenou súdu dňa 16.10.2014 domáhal
určenia neplatnosti dražby z dôvodu rozdielnych znaleckých posudkov nehnuteľnosti v dobe čerpania

úveru na nehnuteľnosť a v dobe dražby.
3. Uznesením č. k. 8C/151/2014-6 zo dňa 20.10.2014 súd vyzval žalobcu 1/ na odstránenie vád podania,
žalobca žiadal o poskytnutie právnej pomoci, dňa 15.12.2014 doručilo súdu Centrum právnej pomoci,
Kancelária Rimavská Sobota, oznámenie a Rozhodnutie sp. zn. KaRS 11891/2014, R.Z.74870/2014 zo
dňa 11.12.2014 o tom, že mu bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci a určená advokátka

JUDr. Elena Matulová. Určená zástupkyňa žalobcu 1/ doručila súdu dňa 16.01.2015 doplnenie žaloby,
v ktorej žalobca 1/ doplnil dôvody neplatnosti dražby tak, že lokalita konania dražby nebola v katastri,
dokonca ani v okrese, v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza, čo je v rozpore s § 11 ods. 1 a 2 zák. č.
527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, ochrana práv vlastníka (spoluvlastníka) s dosahom na čl. 20
Ústavy SR „právo vlastniť majetok“ (výkon záložného práva). Uznesením č. k. 8C/151/2014-131 dňa
27.02.2015 súd vyzval žalobcu 1/, aby doplnil žalobu a označil ako účastníka konania aj spoluvlastníka

nehnuteľnosti, ktorej sa spor týka. Doplnenie žaloby zástupkyňa žalobcu doručila súdu dňa 12.03.2015
spolu s Rozhodnutím Centra právnej pomoci Kancelária Rimavská Sobota, sp. zn. KaRS 4504/2015
R.Z.: 15388/2015 zo dňa 09.03.2015, ktorým bol žalobcovi 2/ priznaný nárok na poskytnutie právnej
pomoci a určená advokátka JUDr. Elena Matulová. Súd následne uznesením zo dňa 09.04.2015, č. k.
8C/151/2014-141, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.04.2015, pripustil do konania vstup žalobcu 2/.

4. Žalobcovia tvrdili, že dražba vykonávaná dňa 21.07.2014 zasiahla do ich práva na obydlie - článok
19 a práva vlastniť majetok - článok 20 Ústavy SR. Bola vykonávaná v hoteli Lux v Banskej Bystrici vo
vzdialenosti asi 100 km od miesta, kde sa dražená nehnuteľnosť nachádzala. Zo skúseností vedeli,
že o kúpu nehnuteľnosti zvyčajne majú záujem obyvatelia regiónu alebo okolia, v ktorom sa dražená
nehnuteľnosť nachádza. V danom prípade sa dražba konala vo veľkej vzdialenosti, čím dražobník

porušil pri jej organizovaní ustanovenie § 11 ods. 2 zákona č. 527/202 Z. z. Poukázali na uznesenie
NS SR sp. zn. 3Cdo/401/2014. V žalobe tiež napádali cenu draženej nehnuteľnosti, ktorá bola určená
znaleckým posudkom č. 86/2013 znalkyne V.. arch. Z. D. dňa 31.03.2013. Všeobecná cena stavieb a
pozemkov bola znalkyňou určená na sumu 28.800 Eur. Žalovaní 3/ a 4/ predmet dražby v opakovanej
dražbe vydražili za sumu 21.600 Eur. Zástupkyňa žalobcov zdôraznila, že žalobcovia opakovane a od

samého začiatku namietali určenie všeobecnej ceny draženej nehnuteľnosti preto, lebo v dobe keď
boli uzavreté zmluvy o splátkovom úvere dňa 27.12.2007 a zmluva o zriadení záložného práva bol
poskytnutý úver v sume 1.600.000 Sk pričom znaleckým posudkom Ing. Z. H. bola určená všeobecná
cena nehnuteľnosti viac ako 5.000.000 Sk, t.j. okolo 160.000 Eur. Žalobcovia nesúhlasili s tým, že za
dobu 6 rokov došlo k takému značnému podhodnoteniu nehnuteľnosti. Žalobcovia 1/ a 2/ zdôraznili, že v

spore žiadali o predloženie znaleckého posudku V.. Z. H. od žalovaného 1/ a na podporu svojich tvrdení
na pojednávaní dňa 30.10.2017 predložili potvrdenie o trhovej cene rodinného domu v I. z 27.10.2017
vypracované znalcom V.. N. Y. v sume približne 40.-50.000 Eur. Zástupkyňa žalobcov tiež doručila návrh
poistnej zmluvy pre poistenie budov a stavieb občanov ako dôkaz o poistnej hodnote nehnuteľnosti
určenej dňa 27.12.2007, kedy bol súčet ročného poistného 4.176 Sk.

5. Žalovaný 1/ žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že nebola podaná v lehote podľa ustanovenia § 21
zákona č. 527/2002 Z. z. Poukázal na taxatívne vymedzené zákonné dôvody, pre ktoré je dobrovoľná
dražba neplatná (ustanovenie § zákona č. 527/2002 Z. z.). Upriamil pozornosť súdu aj na ustanovenie §
12 vyššie citovaného zákona, ktoré hovorí o povinnosti dražobníka, ktorú má pri dražbe nehnuteľnosti,
medzi ne nepatrí povinnosť vypracovať znalecký posudok. Dražobník má znalecký posudok iba

zabezpečiť a túto povinnosť si v dražbe konanej dňa 21.07.2014 splnil. Znalecký posudok účely dražby
vypracovala súdna znalkyňa, či je zákonný je v konaní o neplatnosť dražby irelevantné, pretože nemôže
mať za následok neplatnosť dražby, ale môže byť len podkladom pre prípadne iný spor o náhradu škody,
pokiaľ by znalkyňa pri vypracovaní znaleckého posudku pre účely dražby porušila svoje povinnosti. V
tejto súvislosti poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/233/2010 a jeho právnu vetu, že „určenie

výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby“. Ďalej poukázal aj na ďalšie
rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo/222/2012 týkajúce sa výkonu záložného práva. Žalovaný žiadal žalobu
žalobcov zamietnuť z dôvodu márneho uplynutia trojmesačnej prekluzívnej lehoty. Odmietol tvrdenie
žalobcov o tom, že im zasiahol do ústavného práva vlastniť majetok. Poukázal aj na ustálenú judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva, kedy v rozsudku veľkého senátu zo dňa 18.01.2003 č. 27238/95 vo

veci Chapman proti Spojenému kráľovstvu uviedol, že článok 8 neuznáva právo na poskytnutie bývania
a rovnako k uvedeným záverom dospel aj v rozhodnutí Delosa Bareco proti Portugalsku. Žiadne takéto
právo teda nie je zakotvené ani v dohovore a už vôbec nie v Ústave SR. Výkon záložného práva je preto,
lebo bola uzatvorená záložná zmluva a priamo v nej udelený súhlas záložcu k tomu, aby v prípade,ak zabezpečovaná pohľadávka nebude plnená došlo k výkonu záložného práva - záložný veriteľ tak
môže speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu
SR sp. zn. I ÚS 253/2010. Považoval za absurdné, že žalobcovia namietajú miesto výkonu dražby v

krajskom meste. Zákon hovorí, že miesto má byť zvolené tak, aby nebola obmedzená účasť na dražbe,
čo bolo v danom prípade splnené, lebo krajské mesto je dostupné všetkými spôsobmi dopravy. Žalovaný
1/ nesúhlasil ani s námietkou žalobcov 1/ a 2/ o cene draženej nehnuteľnosti. Tvrdil, že prvé kolo
dražby bolo neúspešné, v opakovanej dražbe prišiel asi jeden záujemca, pričom podľa rozsudku NS
SR sp. zn. 4Cdo/12/2013, uznesenia sp. zn. 3Cdo/233/2010 je potrebné tvrdiť a preukazovať porušenie

ustanovenia § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. Už v ustanovení § 12 ods. 1 citovaného zákona je
uvedené, že dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby, to znamená, že obsahom povinnosti, ktorá
je uložená v zákone o dobrovoľných dražbách, je príkaz zabezpečiť ohodnotenie predmetu dražby a
nie ohodnotenie vykonať. Pokiaľ žalobcovia 1/ a 2/ opakovane namietajú výsledok znaleckej činnosti
(znaleckýposudok)žalovaný2/sipovinnosťpodľazákona splnil,leboznaleckýposudokbolvyhotovený
súdnou znalkyňou. Žalovaný 1/ poukázal aj na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších justičných autorít,

konkrétne uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/233/2010 podľa ktorého: „pokiaľ ide o určenie predmetu ceny
dražby, dovolací súd považuje za správny záver odvolacieho súdu, že určenie výšky ceny draženej
nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby.“ Rovnako zdôraznil, že v prípade, ak ide o výkon
záložného práva (pri speňažení záložcom nie na dobrovoľnej dražbe) NS SR dospel v rozsudku sp.
zn. 7Cdo/222/2012 k záveru, že následkom porušenia právnej povinnosti záložným veriteľom podľa

ustanovenia § 151n ods. 8 Občianskeho zákonníka, t.j. postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby
sa záloh predal za cenu za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva, nie je
neplatnosť právneho úkonu ak došlo k zavinenému postupu a porušeniu tejto právnej povinnosti môže
zodpovedný subjekt zodpovedať za vzniknutú škodu. Žalobu žiadal zamietnuť a priznať náhradu trov
konania.

6. Žalovaný 2/ žiadal žalobu zamietnuť, lebo podľa ustanovenia § 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z.
mal povinnosť zaistiť ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby.
Ak ide o nehnuteľnosť, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť
v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Nesúhlasil s argumentáciou žalobcov 1/ a 2/ týkajúcou
sa porovnávania záverov znaleckých posudkov Ing. Andrei Bothovej v ZP č. 151/2007 (vypracovaný

pri poskytnutí úveru) a V.. arch. Z. D. ZP č. 86/2013 (vypracovaný pre dražbu). Nesúhlasil ani s
dôvodom neplatnosti dražby v súvislosti s porušením ustanovenia § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 527/2002 Z.
z., s tvrdeniami žalobcov nesúhlasil, lebo výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby
predstavuje zákonnú možnosť danú na základe § 151j zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník).
7. Žalovaní 3/ a 4/žiadali žalobu zamietnuť.

8. Okresný súd rozsudkom zo dňa 7. 10. 2015, č. k. 8 C/151/2014 - 263 žalobu zamietol z dôvodu, že
žalobcovia ju podali po trojmesačnej prekluzívnej lehote. Odvolací súd uznesením zo dňa 6. 4. 2017, č.
k. 15Co/37/2016 - 358 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dospel
k záveru, že závery ohľadom preklúzie nie sú naplnené, pretože žaloba bola podaná včas. Následne
okresný súd vo veci vykonal dokazovanie na nepreukázanie tvrdení žalobcov.

9. Konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobcovia 1/ a 2/ na základe Zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti a Mandátnej zmluvy zo dňa 27.12.2007 svojom nehnuteľnosťou
zabezpečovalinávratnosťpohľadávkyzoZmluvyosplátkovomúvereč.0341806715zodňa27.12.2007,
ktorý poskytol žalovaný 1/ I. G. a F. G. vo výške 53.110,27 Eur. Úveroví dlžníci dlhodobo úverovú
pohľadávku nesplácali (v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úverovej pohľadávky dňa 18.02.2013

boli v omeškaní so splácaním úveru viac ako 600 dní), pristúpil žalovaný 1/ k vymáhaniu svojej
pohľadávky výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Prvé kolo dražby nehnuteľnosti sa
konalo dňa 18.11.2013, vyvolávacia cena bola stanovená vo výške ceny určenej znaleckým posudkom
č. 86/2013 v sume 28.800 Eur, dražby sa nikto nezúčastnil, čo bolo preukázané notárskou zápisnicou
z dražby. Druhého kola dražby s vyvolávacou cenou 25.920 Eur, ktoré sa konalo dňa 21.07.2014, sa

zúčastnil jeden dražiteľ. Keďže tento účastník dražby neurobil ani po trojitej opakovanej výzve licitátora
najnižšiepodanievprvotnestanovenejvýške25.920Eur,licitátorbolnútenýpostupneznižovaťnajnižšie
podanie až na sumu 21.600 Eur v ktorej bolo urobené najnižšie podanie a žalovaným 3/ a 4/ udelený
príklep. Žalobcovia 1/ a 2/ v spore namietali všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti určenú pre účely
dražby znaleckým posudkom znalkyne Ing. arch. Anny Václavíkovej č. 86/2013, ktorú považovali za

neprimerane nízku v porovnaní so znaleckým posudkom V.. Z. H. ZP č. 151/2007, ktorý bol vypracovaný
pre účely zriadenia záložného práva v čase poskytnutia úveru v decembri 2007.
10. Súd konštatoval, že v spore mal preukázané, že žalobcom 1/ a 2/ bol znalecký posudok č.
86/2013 doručený dňa 21.10.2013, resp. 22.10.2013, pred prvým kolom dražby uskutočneným dňa18.11.2013, ani jeden zo žalobcov jeho výsledky nespochybnil. Dňa 01.07.2014 a 14.07.2014 sa v
súlade s ustanovením § 13 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z. uskutočnili obhliadky draženej nehnuteľnosti
predchádzajúce opakovanej dražbe vykonanej dňa 21.07.2014, zúčastnil sa žalobca 1/ a ten vzniesol

na nich všeobecnú námietku výšky ohodnotenia draženej nehnuteľnosti, keďže podľa jeho subjektívnej
mienky bola nízka. Žalovaný 2/ v spore v tejto súvislosti tvrdil, že žalobca 1/ vôbec neuviedol, na
základečohosimyslí,žecenadraženejnehnuteľnostivznaleckomposudkuč.86/2013jepodhodnotená
a ani akých konkrétnych pochybení sa mala pri jeho vypracovaní dopustiť znalkyňa V.. arch. Z. D..
Súd namietanie znaleckého ohodnotenia draženej nehnuteľnosti 9 mesiacov po oboznámení sa so

znaleckým posudkom považoval za účelové a ničím nepodložené (ustanovenie § 12 ods. 5 zákona č.
527/2002 Z. z.). Žalovaný 2/ však námietku žalobcu 1/ starostlivo posúdil, výsledky znaleckého posudku
č. 86/2013 porovnal s informáciami o výsledkoch dražieb nehnuteľností v regióne, kde sa nachádza
dražená nehnuteľnosť, ktoré eviduje vo svojich databázach (sú nazhromaždené údaje za vyše 10 rokov
činnosti žalovaného 2/ ako dražobníka) a vychádzal aj z údajov z portálov a od svojich regionálnych
zástupcov.Taktodospelkzáveru,ževšeobecnáhodnotadraženejnehnuteľnostistanovenávznaleckom

posudku č. 86/2013 nie je podhodnotená, zodpovedá obvyklým cenám nehnuteľností predávaným v
dražbách a situovaným v lokalite draženej nehnuteľnosti a v tomto zmysle odpovedal žalobcom listom
zo dňa 16.07.2014 v ktorom im aj ozrejmil, že ohodnotenie draženej nehnuteľnosti bolo v súlade s
ustanovením § 12 zákona č. 527/2002 Z. z.
11. Okresný súd mal z vykonaného dokazovania ďalej preukázané, že dražobník - žalovaný 2/ v súlade

s ustanovením § 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. zaistil ohodnotenie predmetu dražby podľa
všeobecnejhodnotyvmiesteačasekonaniadražbysúdnouznalkyňouvodboreStavebníctvoaodvetvie
Odhad hodnoty nehnuteľností a odvetvie Pozemné stavby, V.. arch. Z. D.. Znalkyňa vypracovala
písomný znalecký posudok č. 86/2013, v ktorom stanovila všeobecnú hodnotu predmetu dražby -
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území I., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX a to

pozemkov aj stavieb metódou „polohovej diferenciácie. Použitie kombinovanej metódy na stanovenie
všeobecnej hodnoty nie je možné, pretože stavba nie je schopná dosahovať primeraný výnos formou
prenájmu tak, aby bolo možné vykonať kombináciu. Porovnávacia metóda stanovenia všeobecnej
hodnoty je vylúčená z dôvodu nedostatku podkladov pre danú lokalitu a typ stavby. Použité boli na
stanovenie východiskovej hodnoty stavieb rozpočtové ukazovatele publikované v Metodike výpočtu

všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb (ISBN - 80-7100-827-3). Koeficient cenovej úrovne je podľa
posledných známych štatistických údajov vydaných ŠÚ SR platných pre 2. štvrťrok 2013.“ Všeobecnú
hodnotu predmetu dražby stanovila v sume 28.800 Eur. Vo vzťahu k záverom znalkyne sa súd sa
stotožnilstvrdenímžalovaného2/,ženemalžiadnuprávomocnejakýmspôsobomznalkyňuovplyvňovať
alebousmerňovať,pokiaľišloostanoveniecenypredmetudražbypreto,lebopovinnosťoužalovaného1/

bolo podľa zákona č. 527/2002 Z. z. iba „zaistiť ohodnotenie predmetu dražby“. Túto zákonnú povinnosť
si splnil tým. Znalkyňa znáša zodpovednosť za obsah znaleckého posudku, ako osoba splnomocnená
štátom na vykonávanie znaleckej činnosti vo svojom odbore a odvetví, jej povinnosťou bolo podať
znalecký posudok riadne, nestranne, účelne, v určenej lehote (ustanovenie § 16 ods. 2 zák. č. 382/2004
Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

12. Súd konštatoval, že zákonnú povinnosť si žalovaný 2/ - dražobník splnil, uskutočnenie dražby
oznámil náležitým spôsobom, inzeroval tak, aby umožnil čo najširšiemu počtu záujemcov zúčastniť sa
dražby, čo žalovaný 2/ preukázal v priebehu sporu (oznam dražby nehnuteľnosti v týždenníku Dražobné
listy, ale aj cez viaceré webové stránky). Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcov 1/ a 2/, že
dôvodom neplatnosti dražby bolo to, že sa konala v krajskom meste v hoteli Lux a nie v lokalite, resp.

okrese C., v ktorom sa predmet dražby nachádza. Zo zákonného ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č.
527/2002 Z. z. vyplývala žalovanému 2/ povinnosť určiť „miesto, dátum a čas začatia dražby po dohode
s navrhovateľom dražby (žalovaným 1) tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe.“ Do
miesta konania dražby je zabezpečený prístup prostriedkami verejnej komunikácie (autobus, vlak), ide o
sídlo kraja, pričom hotel Lux sa nachádza v tesnej blízkosti autobusovej resp. vlakovej stanice v Banskej

Bystrici.
13. Žalovaný 1/ pri určení ceny predmetu dražby vychádzal zo záverov súdnej znalkyne, dokonca v
prvom kole dražby bolo najnižšie podanie, ktoré mohol účastník dražby urobiť v sume 28.800 Eur t.j.
totožnej so záverom znaleckého posudku č. 86/2013. Do začatia dražby nezložil dražobnú zábezpeku
žiadny záujemca, dražba bola neúspešná, čo skonštatoval licitátor a bolo preukázané notárskou

zápisnicou zo dňa 18.11.2013. Súd zdôraznil, že žalobcovia 1/ a 2/ mali doručený znalecký posudok
v súlade s ustanovením § 12 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. . už dňa 21.10.2013 resp. 22.10.2013 a
v súlade s ustanovením § 12 ods. 5 citovaného zákona boli oprávnení do desiatich pracovných dní
od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniupredmetu dražby, prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom, túto zákonnú možnosť
nevyužili. Bolo preukázané, že až po opakovanej obhliadke nehnuteľnosti dňa 01.07.2014 o 09,30 hod
pred opakovanou dražbou žalobca 1/ vzniesol námietku v znení: „mám námietky na cenu znaleckého

posudku, cena je podľa mňa nízka.“. Hoci išlo o všeobecnú námietku, vykonaným dokazovaním mal súd
preukázané, že žalovaný 2/ - dražobník splnil svoju zákonnú povinnosť podľa ustanovenia § 12 ods. 5
zákona č. 527/2002 Z. z. a so vznesenou námietkou sa písomne vysporiadal a najneskôr 5 pracovných
dní pred konaním opakovanej dražby zaslal vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. V súvislosti
so splnením zákonnej podmienky „Ohodnotenie predmetu dražby“ podľa ustanovenia § 12 zákona č.

527/2002 Z. z. ktorú mal žalovaný 2/ je bez právneho významu tvrdenie žalobcov v žalobe a v priebehu
celého sporu o tom, že cena predmetu dražby bola podhodnotená. Žalobcami 1/ a 2/ produkované
dôkazyvpodobevyjadreniaznalcaIng.Y.,resp.návrhupoistnejzmluvy,aleajcenynehnuteľnostiurčené
v roku 2007 (v čase vzniku záložného práva) boli bez právneho významu tiež z dôvodu, že v súlade
so záverom uznesenia NS SR sp. zn. 3Cdo/233/2010 zo dňa 03.10.2013 určenie výšky ceny draženej
nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby. Žalobcovia 1/ a 2/ v spore neudržali dôkazné

bremeno, nepreukázali, že dražobník - žalovaný 2/ porušil svoje povinnosti pri výkone záložného práva
opakovanou dražbou konanou dňa 21.07.2014 a preto súd ich žalobu ako nedôvodnú zamietol.
14. Proti rozsudku sa odvolali žalobcovia. Rozsudok okresného súdu žiadali zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietali nesprávne skutkové zistenia (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP)
ako aj nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

15. Podľa ich názoru znemožnením účasti verejnosti na dražbe bol porušený § 11 ods. 7 zákona č.
527/2002 Z. z., pričom k porušeniu zákona došlo aj tým, že za miesto konania dražby bola určená
vzdialená obec. Toto určenie sťažilo účasť dražiteľov z oblasti, v ktorej sa účasť dala očakávať a tým
obmedzilo účasť na dražbe, čo malo nepochybne vplyv na dosiahnutý výťažok dražby. Na dražbe sa
okrem žalovaných nikto iný nezúčastnil. Úspešnosť dobrovoľnej dražby vzhľadom na cieľ, ktorý sa ňou

sleduje (§ 2 písm. a) zákona č. 527/2002 Z. z.) je závislá od podmienok, za akých je vykonávaná a
jednou z týchto podmienok je aj dostatočná informovanosť čo najširšieho okruhu osôb o jej konaní, tiež
vhodne určené miesto, dátum a čas tak, by sa dražby mohlo zúčastniť čo najviac záujemcov. Ak ide
o nehnuteľnosť určenú na bývanie, záujemcami budú spravidla osoby, pre ktoré je geografická poloha
nehnuteľnostirozhodujúca,pričomsadápredpokladať,žezáujemotakútonehnuteľnosťvurčitejlokalite

prejavia zväčša osoby bývajúce a pracujúce v jej okolí. V danom prípade obec, v ktorej sa nachádzajú
dražené nehnuteľnosti, je od obce, v ktorej sa koná sporná dražba vzdialená100 km a z časového
hľadiska ide o 2 hodiny. Žalobcovia svoje tvrdenia opierajú o uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3 Cdo 401/2014, 6 Cdo 89/2017 až 4 Cdo 100/2012.
16. Namietali, že cena nehnuteľnosti bola na účely dražby cielene podhodnotená, čo vyplýva zo

znaleckých posudkov. Pri podpise zmluvy banka dala na nahliadnutie znalecký posudok číslo 125/2007
vypracovaným V.. Z. H., v ktorom boli nehnuteľnosti, ktoré zabezpečovali úver, ohodnotené na sumu
viac ako 165.969,60 EUR. Tento posudok súdu nemohli predložiť, pretože si ho ponechala banka a
hoci navrhli, aby ho predložila, nestalo sa tak. Žalovaný 1 len uviedol, že ho nedohľadal. Poukázali na
bežnú prax, že banky si znalecké posudky ponechávajú, pričom objednávateľom je vždy klient. Banka

im znalecký posudok neodovzdala. Na pojednávaní súdu predložili 2 dôkazy o hodnote nehnuteľnosti,
a to čestné prehlásenie F. G. zo dňa 26. 10. 2017 a potvrdenie o trhovej hodnote rodinného
domu v katastrálnom území I., podľa ktorého trhová hodnota rodinného domu číslo súpisné XXX s
príslušenstvomjepribližne40000-50.000EUR.Namietaliznaleckýposudokvypracovanýpredražobné
účely pod číslom 86/2017 z dôvodu podhodnotenia ceny. Je nemysliteľné, aby hodnota nehnuteľnosti

slúžiaca ako obydlie takto poklesla.
17. Zároveň vzniesli námietku premlčania, pričom uviedli, že záložné právo je právom, ktoré nepochybne
premlčaniu podlieha, pretože nejde o majetkové právo, ktoré by bolo z možnosti premlčania vylúčené.
Premlčanie práva domáhať sa uspokojenia zo zálohu je upravené v § 100 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a premlčacia lehota v § 101 Občianskeho zákona. Premlčaniu podlieha záložné právo v

trojročnejpremlčacejdobe,ktorázačínaplynúťododňa,keďvznikloprávonauspokojeniezabezpečenej
pohľadávky zo zálohu. Ak záložný veriteľ neuplatnil v premlčacej lehote právo na uspokojenie
pohľadávky zabezpečenej z výťažku z predaja zo zálohu, má to za následok, ak sa záložca dovolá
premlčania, toho práva, že záložný veriteľ sa nemôže úspešne domôcť speňaženia zálohu. Záložné
právo v takom prípade už nemôže byť naďalej spôsobilým predmetom na uspokojenie zabezpečenej

pohľadávky. Tomu korešponduje aj ustanovenie § 151j ods. 2 OZ. Záverom uviedli, že v nehnuteľnosti
býval žalobca 1 až kým ju neodovzdal vydražiteľom, o čom existuje aj písomný zápis. Nehnuteľnosť bola
odovzdaná dňa 5. 8. 2014 a od tejto doby nehnuteľnosť chátra. Nehnuteľnosť stojí na ulici XX. Žalovanípričom ide o zaujímavú časť obce I.. Zdôraznili, že tento dom patril medzi najkrajšie domy v obci I., teda
žalovaný 3 až 4 veľmi dobre vedeli o tom, že suma 28.800 EUR je mimoriadne výhodná.
18. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcov nevyjadrili.

19. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.
20. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
21. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne a
odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje. Okresný súd vo veci vykonal náležité dokazovanie,
ktoré je relevantné pre zistenie skutkového stavu, na základe vykonaných dôkazov vyvodil správne
skutkové závery, pričom na takto zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné ustanovenia Zákona

o dobrovoľných dražbách. Okresný súd ustálil, že neboli zistené žiadne pochybenia pri vykonaní dražby,
žiadne ustanovenia zákona neboli porušené tak, aby bolo možné vysloviť, že dražba je neplatná.
22. Žalobcovia v odvolaní uvádzajú, že odvolanie podávajú z dôvodu nesprávnych skutkových zistení
ako aj z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní však konkrétne neuvádzajú, v čom
toto nesprávne skutkové zistenie spočíva, v čom súd nesprávne zistil z vykonaných dôkazov skutkové

zistenia, taktiež vzhľadom na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie neuvádzajú konkrétne,
v čom právne posúdenie veci nie je správne. V odvolaní zotrvávajú na tých istých tvrdenia, ako
aj argumentáciách, ktoré produkovali počas konania a s ktorými sa súd dostatočne a zrozumiteľne
vysporiadal. Rozhodnutie súdu je presvedčivé, pričom odvolací súd dospel k záveru, že námietky
uvedené v odvolaní nemožno považovať za spôsobilé privodiť priaznivejšie rozhodnutie pre žalobcov.

23. Prvá námietka žalobcov spočíva v tom, že nepovažujú za správny záver súdu o tom, že by miesto
konania dražby bolo správne určené a že by bolo prístupné širokej verejnosti, ktorá sa tak nemohla
zúčastniť dražby, pričom podľa ich názoru dražba sa mala konať v mieste, kde sa nehnuteľnosti
nachádzajú. K tejto námietke odvolací súd uvádza, že je pravdou, že úspešnosť dobrovoľnej dražby je
závislá od podmienok, za ktorých sa vykoná, zákon však v § 11 ods. 1 ukladá, aby miesto, dátum a čas

začatia dražby bol určený dražobníkom po dohode a navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená
možnosť účasti na dražbe, tzn., musí ísť o verejne prístupné miesto, vhodný dátum, ale aj čas začatia,
teda taký čas, ktorý umožňuje účasť na tejto dražbe bez väčších problémov. Samozrejme, že miesto
dražby závisí aj od dostupnosti, inak povedané, záujemcovia o dražbu by mali mať možnosť bez väčších
problémov sa na miesto dražby dostaviť buď pešo, motorovým vozidlom alebo dopravným spojom.

Zo zákona však nevyplýva, že by bola stanovená ďalšia podmienka tak, ako to žiadajú žalobcovia.
Pokiaľ žalobcovia poukazujú na rôzne rozhodnutia, odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu nie je
v rozpore s týmito rozhodnutiami, keď z judikačnej praxe súdov je známe, že v prípade, ak sa dražba
vykonáva vo veľkej vzdialenosti od miesta, kde sa dražená nehnuteľnosť nachádza, podľa konkrétnych
okolností musí súd túto skutočnosť zohľadniť a prípadne určiť z tohto dôvodu dražbu za neplatnú. V

zmysle rozhodnutí však ide o vzdialenosť 300 km, prípadne vzdialenosti nad 100 km.
24. V rozhodovanom prípade však treba zohľadniť špecifické okolnosti miesta, kde sa nehnuteľnosť
nachádza. Z dokazovania nevyplynulo, že by o nehnuteľnosť mali záujem aj iné osoby, žalobcovia
nenavrhli vykonať dôkaz, z ktorého by vyplynulo, že v prípade, že by sa dražba konala v mieste, kde sa
nehnuteľnosť nachádza, žeby sa dražby zúčastnili a neurobili tak iba z dôvodu, že táto sa nekonala v

blízkosti obce I.. Počas konania vyšlo totiž najavo, a to z dlhoročnej praxe žalovaného 2, že za určitých
okolností nie je vhodné vykonávať dražbu v mieste, kde sa takáto nehnuteľnosť nachádza, čo je aj v
danom prípade, pretože ide o kraj so slabou kúpyschopnosťou obyvateľstva, s nedostatkom pracovných
príležitostí a možnosti sa zamestnať, záujem o získanie bývania v tejto lokalite nie je taký, vzhľadom
na vyššie špecifikované obmedzenia, aby vzbudzoval vysoký záujem o danú nehnuteľnosť. Žalovaní

1, 2 splnili všetky zákonom stanovené podmienky preto, aby zverejnili konanie dražby, pretože takáto
publikačná činnosť je aj v záujme žalovaných 1 a 2.
25. Odvolací súd zdôrazňuje, že nemôže obstáť argumentácia, že vzdialenosť miesta, kde sa dražilo
a miesta, kde sa nachádza nehnuteľnosť je viac ako 100 km. Vzdialenosť obce I. a Banskej Bystrice,
ktorá je krajským mestom, je 76 km a cesta autom trvá 66 minút, je taktiež zabezpečené dopravné

spojenie. V danom prípade nejde o neprimeranú vzdialenosť, pričom je akceptovateľný argument
vykonávateľa dražby, že potencionálny záujemca o kúpu sa skôr môže nájsť v širšej oblasti, kde je
väčšia kúpyschopnosť obyvateľstva, pričom nie je vylúčené ani to, že práve obyvatelia pôvodne bývajúci
v oblasti, kde sa nehnuteľnosť nachádza, sú vysťahovaní za prácou a bývajú v obvode svojho krajskéhomesta. Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že táto namietaná podmienka
bola splnená a nemožno dospieť k záveru, že by týmto nebolo dodržané ustanovenie § 11 ods. 1 zákona
č. 5 s Vo vzťahu k druhej námietke odvolací súd uvádza, že ani táto nie je dôvodná. Odvolací súd však

zdôrazňuje, že pokiaľ mal byť záväzok hradený, pričom nebola iná možnosť, ako predať predmet zálohu,
nič nebránilo žalobcom, aby si túto nehnuteľnosť sami predali a svoj záväzok uhradili. Mohli si nájsť
kupca, ktorý by ponúkol vyššiu sumu za dané nehnuteľnosti, avšak neurobili tak a namietajú, že bolo
„povinnosťou“ nehnuteľnosti vydražiť za oveľa vyššiu sumu, ako boli vydražené. Je právne irelevantné,
aká bola výška posudku pri uzatváraní zmluvy pri poskytnutí finančných prostriedkov, či táto cena bola

nadhodnotená a pod.. Okresný súd správne vyvodil záver, že určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti
nemá za následok neplatnosť dražby (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 3. 10. 2013, sp. zn. 3
Cdo/233/2010). Odvolací súd poznamenáva, že už v odpore zo dňa 12. 2. 2015 voči žalobe žalovaná 4
uvádzala, že o dražbe vedel každý, lebo bola avizovaná formou letákov, ktoré boli roznesené do každej
domácnosti, taktiež bola oznámená formou internetu a aj na Obecnom úrade v I. na nástenke. Podobne
sa vyjadril žalovaný 3, ktorý argumentoval, že dom nie je v takom stave, ako si myslel, má veľa chýb a

to, že krytina je po životnosti, do domu zateká už dlhšiu dobu, zničená je fasáda, exteriér, okná sú na
celom dome zničené, v izbách sa chovali kurčatá alebo sliepky, je potrebné prerobiť kanalizáciu, kúrenie
nefunguje, ako by malo a pozemok je podmočený. Pochádza z tejto obce, chodí tam často, nevie o tom,
že by tam bol dom predaný za viac ako 25.000 EUR. Tie, za ktoré pýtajú viac, už veľa rokov stoja a nie
sú predajné, hoci sú v dobrom stave.

26. V odvolacom konaní vzniesli žalobcovia námietku premlčania záložného práva. Neuviedli však
žiadne konkrétne skutkové tvrdenia, ani to, na základe akej úvahy k svojmu tvrdeniu došli. Z námietky
nevyplývajú žiadne skutkové tvrdenia v takom rozsahu, aby sa nimi mohol odvolací súd konkrétne
zaoberať a zaujať k nim postoj. Žalobcovia zrejme vychádzali z Nálezu ÚS SR II. ÚS 250/2011-30
zo dňa 8.12.2011, vzhľadom na zhodu textu v odvolaní a dôvodom ústavného súdu uvedeným v

tomto rozhodnutí, ktoré sa viazali na určitý skutkový stav. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia okrem
iného vyplýva, že premlčaniu podlieha záložné právo v trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť
odo dňa, keď vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu. Z dokazovania bola
preukázané, že k zosplatneniu pohľadávky došlo dňa 18. februára 2013, Tzn., týmto dňom začala plynúť
trojročná premlčacia lehota na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu. Žalovaný 1 začal

uplatňovať svoj nárok, pričom prvá dražba prebehla už 18. 11. 2111, druhá 21. 7. 2014, teda včas, preto
nedošlo k premlčaniu záložného práva a námietka nie je dôvodná.
27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní žalovaní, Trovy
odvolacieho konania im nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že nemajú nárok na ich náhradu.

28. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).