Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, March 21, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/34/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115201876
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3115201876.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkýň JUDr.
Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobcu: Mesto Trenčín, so sídlom Mierové
námestie 2, Trenčín, IČO: 00312037 proti žalovanému G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X, S., štátnemu
občanovi SR, o zaplatenie 25.235,47 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu i žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 7. septembra 2017, č.k. 18C/53/2015-261, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. o povinnosti zaplatiť 12.617,74 eur p o t v
r d z u j e .
II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o zamietnutí zvyšku žaloby m e n í tak,
že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 12.617,73 eur spolu s úrokom z omeškania 5,5 % zo sumy
12.617,73 eur za obdobie od 17.10.2013 do zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. o trovách konaniam e n í tak, že žalobca má nárok
na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodoval o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal
proti žalovanému (pôvodne ako žalovanému 2/) a pôvodne aj proti jeho otcovi (ako žalovanému
1/) solidárneho zaplatenia sumy 25.235,47 eur s prísl., a to titulom dlhu na doplatku dohodnutom
pri zámene nehnuteľností. Zámena nehnuteľností súvisela s činnosťou žalobcu pri zabezpečení
pozemkov pre rekonštrukciu železničnej trate. Spočívala v prevode domu s pozemkami v podielovom
spoluvlastníctve žalovaného s podielom 1/6 a jeho otca (pôvodne žalovaný 1/) s podielom 5/6 do

výlučného vlastníctva žalobcu a protiplnením bol prevod domu s pozemkami žalobcu do podielového
spoluvlastníctva žalovanéhospodielom1/6ajehootca(pôvodnežalovaný1/)spodielom5/6.Vzhľadom
na rozdiel hodnôt zamieňaných nehnuteľností bol dohodnutý doplatok zo strany žalovaného a jeho otca
v prospech žalobcu vo výške 25.235,47 eur.

2. Súd prvej inštancie mal uvedený skutkový stav tvrdený žalobou za preukázaný, pričom zo zámennej
zmluvy prijal tiež záver, že povinnosť zaplatiť doplatok nebola zo strany žalovaného a jeho otca

dohodnutá ako spoločná a nerozdielna.

3. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie otec žalovaného (pôvodne žalovaný 1/) zomrel
bez zanechania majetku a nedošlo preto k prechodu zodpovednosti za jeho dlhy. Pre neexistenciu
solidárneho záväzku žalovaného a jeho otca prijal súd prvej inštancie na základe ust. § 511 ods. 1
a 2 Občianskeho zákonníka (OZ) záver, že podiely žalovaného a jeho otca na dlhu z doplatku boli

rovnaké. Žalovanému preto výrokom I. uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 12.617,74 eur s úrokom
z omeškania vo výške 5,5 % ročne z uvedenej sumy od 17.10.2013 do zaplatenia. Vo zvyšku, teda vdruhej polovici dlhu s prísl. žalobu zamietol výrokom II. a výrokom III. rozhodol, že žiadna zo strán nemá
právo na náhradu trov konania (§ 255 ods. 2 CSP).

4. Proti zamietavému výroku rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal rozsudok v napadnutej časti
zmeniť, žalobe aj v tejto časti vyhovieť a žalovaného zaviazať k náhrade trov konania. Nesúhlasil so
záverom, že v danom prípade sa nejedná o solidárny záväzok, pretože i keď zámenná zmluva takto
výslovne záväzok nevymedzuje, je vzhľadom na okolnosti vôľa dohodnúť záväzok ako solidárny zrejmá.
Žalobca poukázal na to, že zo žiadneho ustanovenia zámennej zmluvy nevyplýva dojednanie povinnosti

ako delenej s povinnosťou žalovaného a jeho otca uhradiť len polovicu dlhu. Aj z dodatku č. 1 k zmluve,
ktorým boli dohodnuté splátky dlhu, je zrejmé, že tieto neboli dohodnuté pre každého dlžníka osobitne,
ale spoločne pre celú sumu. Z toho je zrejmé, že splátku mohol uhradiť ktorýkoľvek zo žalovaných.
Dohodu o solidárnom záväzku potvrdzuje podľa žalobcu aj to, že povinnosť uhradiť dlh spoločne a
nerozdielne nenamietali žalovaní v súdnom konaní a ani po predžalobných výzvach.

5. Odvolanie proti rozsudku podal aj žalovaný, a to do časti vyhovujúceho výroku I. nad rámec
povinnosti zaplatiť 4.205,91 eur s prísl. Súhlasil so svojou povinnosťou zaplatiť 4.205,91 eur s prísl. a
vo zvyšku žiadal vyhovujúci výrok zmeniť a žalobu zamietnuť. Žalovaný namietal porušenie práva na
spravodlivý proces spočívajúce v nesplnení poučovacej povinnosti podľa § 160 CSP. Zároveň namietal
nesprávne právne posúdenie. Súhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že solidárna povinnosť musí

byť dohodnutá, k čomu v danom prípade nedošlo, a preto bola povinnosť žalovaného a jeho otca
delená, tak ako to stanoví § 511 ods. 1 OZ. Súd prvej inštancie však podľa žalovaného nesprávne určil
podiely na dlhu, keď vychádzal z toho, že ich výška nebola dohodnutá. Citujúc ustanovenie § 137 ods.
1 OZ sa žalovaný zaoberal povahou spoluvlastníckeho podielu a uviedol, že spoluvlastnícky podiel má
charakter samostatnej veci. Podiel na povinnosti vyplatiť rozdiel v hodnote zamieňaných nehnuteľností

bol preto z povahy spoluvlastníckeho podielu rovnaký, ako výška nadobúdaného spoluvlastníckeho
podielu.Pretožežalovanýbolspoluvlastníkomvpodiele1/6avtomtopodieleajnadobúdalnehnuteľnosť
od žalobcu, bol jeho podiel na povinnosti zaplatiť doplatok v rozsahu 1/6 jeho celkovej výšky, teda
4.205,91 eur. K možnej aplikácii ust. § 139 ods. 1 OZ, o ktorej bol žalovaný upovedomený odvolacím
súdom, žalovaný uviedol, že pod právny režim ustanovenia § 139 ods. 1 OZ nemožno podradiť

prípady - právne úkony, ktorými právny režim spoločnej veci vzniká. V danom prípade nadobudol
žalovaný spoluvlastníctvo k domu v podiele 1/6, a to od žalobcu. Účastník zámennej zmluvy je v pozícii
predávajúceho vo vzťahu k veci, ktorú zo svojho zamieňa a v pozícii kupujúceho zo vzťahu k veci, ktorú
nadobúda. Zámená zmluva je teda podľa názoru žalovaného právnym úkonom, ktorým režim spoločnej
veci iba vznikol a ust. § 139 ods. 1 OZ preto aplikovať nemožno.

6. Krajský súd preskúmal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v žalovaným napadnutej
vyhovujúcej časti, t.j. vo výroku I potvrdiť podľa § 387 CSP a v žalobcom napadnutej zamietavej časti,
t.j. vo výroku II. a III. zmeniť podľa § 388 CSP. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa §

385 ods. 1 CSP a iné právne posúdenie veci dal stranám na vedomie podľa § 382 CSP.

7. Stranami sporu neboli spochybnené závery súdu prvej inštancie, že žalovaný v podiele 1/6 so
svojim otcom v podiele 5/6 boli spoluvlastníci domu s pozemkami, ktorý zamenili s domom žalobcu
tak, že žalovaný sa stal jeho podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/6 a jeho otec v podiele 5/6.

Odvolaniami ostalo nedotknuté aj zistenie o výške dlhu na doplatku 25.235,47 eur, ktorý mal žalobcovi
zaplatiť žalovaný so svojim otcom pre rozdiel hodnoty zamieňaných nehnuteľností. Nerozporované je
aj zistenie, že medzi stranami niet dohody o solidárnom plnení uvedeného dlhu a neboli ani určené
podiely žalovaného a jeho otca na danom dlhu. Rovnako je nespochybnený záver, že otec žalovaného
zomrel bez zanechania majetku a nedošlo preto k prechodu zodpovednosti za jeho dlhy. Pri uvedených

východiskách je predmetom odvolacieho konania otázka povahy záväzku žalovaného a jeho otca z
uvedeného dlhu z hľadiska mnohosti dlžníkov. Súd prvej inštancie považoval dlh za delený a podiely
žalovaného a jeho otca za rovnaké. Rovnako žalovaný považuje dlh za delený, no dlh žalovaného podľa
neho zodpovedá len rozsahu spoluvlastníckeho podielu, ktorý nadobudol na zamieňanej nehnuteľnosti
(1/6). Žalobca považuje dlh za solidárny.

8. Podľa § 511 ods. 1 OZ, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovisplniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak
dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

9. Podľa § 139 ods. 1 OZ, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci
spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

10. Odvolací súd sa nestotožnil so súdom prvej inštancie, že nie sú splnené podmienky pre posúdenie
žalovaného dlhu ako solidárneho. So súdom prvej inštancie je potrebné sa stotožniť v závere, že

solidarita nebola v danom prípade dohodnutá. Ustanovenie § 511 ods. 1 OZ však umožňuje, aby bola
solidarita dlžníkov založená aj právnym predpisom a odvolací súd má zato, že v danom prípade sa tak
stalo na základe citovaného ustanovenia § 139 ods. 1 OZ.

11. Právnymi úkonmi týkajúcimi sa spoločnej veci v zmysle citovaného ust. § 139 ods. 1 OZ sú všetky
právne úkony týkajúce sa spoločnej veci, vrátane nakladania so spoločnou vecou, teda aj jej prevod.

Podmienkou solidarity je, že sa už o spoločnú vec jedná. Odvolací súd sa stotožňuje so žalovaným,
že solidarita podľa ust. § 139 ods. 1 OZ sa bez ďalšieho nevzťahuje na právne úkony, ktorými je režim
spoločnej veci len založený, napríklad ak je vec iba kupovaná (NS ČR 33 Cdo 1079/99). V tomto prípade
sa však režim podielového spoluvlastníctva netýkal len nehnuteľnosti nadobúdanej žalovaným a jeho
otcom, ale existoval už pri pôvodnej nehnuteľnosti žalovaného a jeho otca.

12. Je zrejmé, že hospodárskym dôvodom zámeny nehnuteľností bolo získanie pôvodnej nehnuteľnosti
žalovaného a jeho otca do vlastníctva žalobcu pre účely rozvoja mesta a na druhej strane protiplnením
zabezpečenie bytovej otázky žalovaného a jeho otca. Zámena sa týkala pôvodnej nehnuteľnosti
žalovaného a jeho otca ako celku a spoluvlastnícke podiely tu vo vzťahu k žalobcovi neboli podstatné.

Žalovaný a jeho otec prevádzali svoju pôvodnú nehnuteľnosť ako celok a nie je preto pochybnosť
o aplikácii citovaného ust. § 139 ods. 1 OZ. Žalovaný a jeho otec sa teda spoločne a nerozdielne
zaviazali previesť ich spoločnú nehnuteľnosť do vlastníctva žalobcu. Pretože vecné protiplnenie zo
strany žalobcu malo vyššiu hodnotu, dohodli strany zámennej zmluvy, že vecné plnenie žalovaného
a jeho otca (nehnuteľnosť) bude navýšené finančným plnením (doplatkom). Tieto dve plnenia nebolo

možné dohodnúť jedno bez druhého, boli vzájomne podmienené a samostatne by nenapĺňali účel
zmluvy. V konečnom dôsledku sa jednalo o jeden záväzok žalovaného a jeho otca realizovaný dvoma
formami plnenia. Keďže sa vo vzťahu k prevodu spoločnej nehnuteľnosti žalovaného a jeho otca
jednalo zo zákona nepochybne o ich solidárny záväzok, neumožňuje uvedená spojitosť tohto prevodu s
povinnosťou zaplatiť doplatok iný režim pre zvyšok záväzku. Aj zvyšok záväzku žalovaného a jeho otca

spočívajúci v zaplatení doplatku mal preto v danom prípade povahu ich solidárneho záväzku, keďže sa
neoddeliteľne týkal nakladania so spoločnou vecou.

13. Argument žalovaného o právnom postavení účastníkov zámennej zmluvy ako súčasne
predávajúcom a súčasne kupujúcom je síce pre zámennú zmluvu principiálne správny, no pre posúdenie

žalovaného nároku nepriliehavý. Uvedené pravidlo totiž neznamená rozdelenie zámennej zmluvy na
dve zmluvy, v ktorom prípade by museli žalovaný a jeho otec svoju nehnuteľnosť žalobcovi predať a
následne od žalobcu kupovať jeho nehnuteľnosť. V tom prípade by následná kúpa (s predchádzajúcim
predajom spoločnej veci nijako nesúvisiaca) ešte len zakladala spoluvlastníctvo a povinnosť zaplatiť
kúpnu cenu by tu bez ďalšieho nebola solidárnou podľa § 139 ods. 1 OZ. V posudzovanom prípade sa

však jednalo o jednu zmluvu, v rámci ktorej sa celý záväzok žalovaného a jeho otca týkal spoločnej veci
a z vyššie uvedených dôvodov bol preto solidárny.

14.Priuvedenejexistenciisolidárnehozáväzkužalovanéhoajehootcamaloúmrtieotcažalovanéhoako
nemajetného za následok, že žalovaný je povinný zaplatiť celý dlh sám (§ 511 ods. 1 a ods. 3 posledná

veta OZ). Odvolací súd preto napadnuté zamietavé rozhodnutie zmenil a aj v tejto časti žalovaného
zaviazal k zaplateniu žalovanej istiny spolu s príslušným úrokom z omeškania. O úroku z omeškania
rozhodol odvolací súd z rovnaký právnych a skutkových dôvodov ako súd prvej inštancie, preto na
dôvody jeho rozhodnutia v tejto časti odkazuje a stotožňuje sa s nimi (§ 387 ods. 2 CSP).

15. Čo sa týka vyhovujúceho výroku I. čiastočne napadnutého odvolaním žalovaného, bol tento výrok
správny. Ako vyplýva z vyššie uvedeného odôvodnenia, bola povinnosť žalovaného zaplatiť dlžný
doplatok žalobcovi daná v celom rozsahu doplatku. Napadnutý vyhovujúci výrok rozhodnutia súdu prvejinštancie preto odvolací súd potvrdil. Odvolací súd nezistil zo spisu porušenie poučovacej povinnosti,
ktoré by odôvodňovalo iné rozhodnutie o odvolaní žalovaného.

16. Vzhľadom na zmenu napadnutého rozhodnutia zmenil odvolací súd v zmysle § 396 ods. 2 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP aj výrok o trovách konania a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške tejto náhrady
rozhodne súd prvej inštancie.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).