Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Námestovo

Judgement was issued by JUDr. Monika Kurjaková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 3P/8/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818201415
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Kurjaková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2018:5818201415.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Monikou Kurjakovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: K. Y., nar. XX.XX.XXXX, v tomto konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Ústredie práce,
sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, maloleté dieťa bytom u matky,
dieťa rodičov: matky - H. Y., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, XXX XX L., právne zastúpená:
JUDr. Mária Vevurková, advokátka so sídlom Ul. Mieru 231/13, 029 01 Námestovo a otca - S. H., nar.

XX.XX.XXXX, bytom N. XX, XXX XX G., právne zastúpený: JUDr. Katarína Bolibruchová, advokátka
so sídlom Ul. Mieru 282, 029 01 Námestovo, v konaní o návrhu otca na úpravu styku k maloletému
dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Otec S. H., nar. XX.X.XXXX j e o p r á v n e n ýstretávať sa s maloletým K. Y., nar. XX.XX.XXXX
každý tretí týždeň v kalendárnom mesiaci, a to vždy vo štvrtok v čase od 15.00 hod. do 17.45 hod.
a v piatok v čase od 15.00 hod. do 17.45 hod., s tým, že otec prevezme maloletého v mieste bydliska
matky v určenom čase a v určenom čase v mieste bydliska matky maloletého matke aj odovzdá. Matka

je povinná dieťa na stretnutia s otcom riadne pripraviť.

II. Otec S. H., nar. XX.X.XXXX j e o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým K. každý tretí týždeň
v kalendárnom mesiaci, a to v sobotu v čase od 8.30 hod. do 11.45 hod. a v nedeľu v čase od 8.30
hod. do 11.45 hod., s tým, že otec si prevezme maloletého v mieste bydliska matky v určenom čase
a v určenom čase v mieste bydliska matky maloletého matke aj odovzdá. Matka je povinná dieťa na

stretnutia s otcom riadne pripraviť.

III. Otec S. H., nar. XX.X.XXXX j e o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým K. Y., nar.
XX.XX.XXXX každý kalendárny rok dňa 25.12., a to v čase od 8.30 hod. do 11.45 hod. s tým, že otec
si prevezme maloletého v mieste bydliska matky v určenom čase a v určenom čase v mieste bydliska
matky maloletého matke aj odovzdá. Matka je povinná dieťa na stretnutia s otcom riadne pripraviť.

IV. Vo zvyšnej časti súd návrh otca z a m i e t a.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 1.8.2018 v spojení so zmenou návrhu realizovanou
právnym zástupcom otca na pojednávaní konanom na tunajšom súde dňa 25.10.2018 otec maloletého
žiadal, aby súd upravil jeho stretávanie sa s maloletým synom tak, že sa bude oprávnený so synom

stretávať bez prítomnosti matky, a to každý tretí týždeň v kalendárnom mesiaci, vo štvrtok od 15.00
hod. do 18.00 hod., piatok od 15.00 hod. do 18.00 hod. , v sobotu od 8.30 hod. do 17.00 hod. a v
nedeľu od 10.00 hod. do 17.00 hod. s tým, že otec si prevezme dieťa v mieste bydliska matky, kdeho v mieste bydliska matky aj odovzdá. Otec ďalej žiadal, aby bol tiež oprávnený stretávať sa synom aj
počas Vianočných sviatkov, a to každý kalendárny rok dňa 25.12. v čase od 8.00 hod. do 18.00 hod.,
s tým, že dieťa by si opätovne prevzal v mieste bydliska matky, kde by ho aj odovzdal.

2. Svoj návrh odôvodňoval tým, že od doby ako bolo naposledy rozhodované o jeho stretávaní sa
so synom u neho nastala zmena pomerov, a to v tom rozsahu, že začal pracovať v zahraničí odkiaľ
dochádza domov jedenkrát mesačne na dobu siedmich dní, pričom podľa súdom schválenej rodičovskej
dohody, ktorá dohoda bola schválená rozsudkom tunajšieho súdu dňa 30.5.2017 sp. zn. 4P/1/2017 bol

oprávnený stretávať sa so synom jeden krát týždenne na dve hodiny, a to v prítomnosti matky na mieste
verejne prístupnom, ktoré miesto bolo na Ediho Ranči v Námestove. Nakoľko pracuje v zahraničí, takýto
model stretávania sa mu neosvedčil, pretože aj vzhľadom k veku dieťaťa považuje frekvenciu stretnutí
1x týždenne v rozsahu 2 hodín za nedostatočnú. Navyše je pre neho nevyhovujúca aj forma stretnutí
na verejnom mieste a za neustálej prítomnosti matky, ktorá negatívne ovplyvňuje priebeh stretnutí. Otec
v návrhu ďalej uvádzal, že má mimoriadny záujem o kontakt so synom, na synovi mu záleží, výživné na

syna pravidelne platí v sume 150 Eur mesačne, tiež mu ukladá na tvorbu úspor sumu 50 Eur mesačne,
pričom má za to, že skutočnosť, že pracuje v zahraničí a nie je synovi k dispozícii každý týždeň, aby sa
s ním stretol, nemôže byť prekážkou budovania vzťahu medzi ním a jeho synom. Otec ďalej tvrdil, že
má vytvorené podmienky na stretávanie sa so synom aj mimo verejných priestranstiev a bez prítomnosti
matky, a to v domácom prostredí otca, keďže so synom sa doteraz stretával podľa svojich možností,

syn ho pozná a on nebude mať problém rešpektovať jeho denný režim, s ktorým ho matka riadne
oboznámi,keďžesámmázáujem natom,aby saudieťaťapestovali dobrénávyky.Rodičovskúdohodu,
ktorú s matkou maloletého uzavrel na pojednávaní dňa 30.5.2017 akceptoval, pretože tej dobe bol rád,
že mu matka maloletého s týmto dovolila aspoň nejaký kontakt, keďže dovtedy jeho žiadosti o stretnutia
so synom ignorovala.

3. Matka sa k návrhu otca písomne nevyjadrila.

4. Kolízny opatrovník maloletého, ktorý bol maloletému ustanovený tunajším súdom, a to uznesením č.k.
3P/8/2018-13 zo dňa 21.8.2018 v správe doručenej súdu dňa 24.10.2018 ( viď čl. 23-24 spisu) okrem

iného uviedol, že rodičia na ÚPSVaR v Námestove uzavreli rodičovskú dohodu v zmysle ktorej je otec
oprávnený stretávať sa so synom každý štvrtý týždeň v pondelok, stredu a sobotu v čase od 15.00 hod.,
a to v prítomnosti matky. Návrhu otca na rozšírenie styku s maloletým doporučoval vyhovieť z dôvodu,
že by to bolo v záujme maloletého.

5. Na pojednávaní konanom na tunajšom súde dňa 25.10.2018 otec zotrval na podanom návrhu v
spojení so zmenou návrhu vo vyššie uvedenom znení, pričom vo svojej výpovedi okrem iného tiež
uviedol, že v zahraničí konkrétne v Belgicku začal pracovať od 28.2.2018, kde pracuje v 3-týždňových
turnusoch a na týždeň chodí domov, aby sa mohol stretnúť so synom, kde túto skutočnosť oznámil aj
matke maloletého. Tvrdil, že keď sa mal so synom stretnúť často krát nastala taká situácia, že syn v

aute spal, on ho nikdy nebudil, matka mu však zabraňovala náhľadu do auta, púšťala ostrekovače s
vodou, auto preparkovávala, narážala a nacúvavala do neho s autom, keď sa chcel na syna pozrieť
cez sklo. Raz na neho dokonca zavolala aj policajtov, a to vtedy keď sa so synom vzdialil z detského
pieskoviskaamierilsnímsmeromkvode,akokebychcelsynauniesť.Potomakopodalnávrh nazmenu
stretávania, tak matka ako keby zmenila prístup a jeho stretnutia so synom z jeho pohľadu prebiehali

potom už v poriadku. Od podania návrhu (august 2018) doteraz (október 2018) sa so synom stretol
spolu 6-krát, a to vtedy keď syn nebol chorý. Syn ho inak oslovuje tatino, tato, vzhľadom aj na jeho
vek sa s ním však dohovorí bez problémov.

6. Právny zástupca matky na pojednávaní poukazoval na to, že s návrhom otca v takom rozsahu ako

tento požaduje nesúhlasia, a teda hlavne aby dochádzalo k stretnutiam otca bez prítomnosti matky,
pretože je potrebné, aby bol vzťah medzi otcom a synom budovaný postupne, ako aj z dôvodu, že
maloletý ešte nedovŕšil tri roky, jeho stretnutia s otcom prebiehali doteraz nepravidelne, nie však z viny
matky, pričom za takýchto okolností sa medzi nimi nemohlo vytvoriť také prepojenie a citové väzby,
aby sa stretnutia otca so synom mohli realizovať bez prítomnosti matky. Maloletý sa počas stretávania s

otcom fixuje očami na matku, a teda či je táto prítomná a v prípade, že by došlo k stretávaniu sa otca so
synom bez prítomnosti matky majú za to, že by to v dieťati mohlo vyvolať stres, a mohlo by to dospieť
až do štádia, že dieťa sa bude odmietať stretávať sa s otcom.7. Matka maloletého sa k návrhu otca vyjadrila na pojednávaní dňa 25.10.2018, kedy okrem iného
uviedla, že s návrhom otca na stretávanie sa so synom v takom rozsahu ako to otec navrhuje nesúhlasí,
pretože nechce aby bol syn s otcom sám a to z dôvodu, že sa jednak obáva, že otec s ním ujde, keďže

pracuje v zahraničí, pretože jej napísal SMS, že aby sa mu starala o syna a on jej ho potom zoberie, ako
aj preto, že syn je na ňu fixovaný, pri stretnutiach otcom sa ňu obracia, či je tam, tiež aj z dôvodu, že
sa obáva o jeho spánkový režim, a teda či bude otec tento dodržiavať, keď bude so synom v Bobrove.
Pokiaľ ide o obdobie vianočných sviatkov, a teda o deň 25.12., kedy sa otec chce so synom stretávať, tak
ona proti tomu nič nemá, no nie na celý deň, ale len doobedu alebo poobede, aby sa syn doma poriadne

vyspal. Matka tiež tvrdila, že vzťah otca so synom je úplne bežný ako s iným cudzím človekom, a aj keď
syn otca volá tatino, na konci stretnutia sa jej syn vždy pýta, či otec je E., pričom E. je jej brat, s ktorým
sa inak syn stretáva častejšie ako s otcom. Matka ďalej uviedla, že dohodu na sociálke s otcom spísali
niekedy v mesiaci júl alebo august 2018, pričom od tej doby ako otec odišiel do zahraničia sa tento so
synom stretol veľmi málo, menej ako bolo dohodnuté v súdnom rozhodnutí. Tiež poukazovala na to, že
otec jej nedáva vedieť v dostatočnom časovom predstihu kedy príde, stalo sa, že jej napísal, že je doma

a chce vidieť syna, a to hodinu pred stretnutím, má za to, že jej takéto naschvály robí naschvál. Matka
tiež tvrdila, že z otca maloletého má obavu, keďže tento sa voči nej v dobe keď spolu žili, ako aj počas
prvotných stretnutí s maloletým podľa pôvodného súdneho rozhodnutia, mal voči nej správať agresívne
a vulgárne. Trestné oznámenie na neho však nepodala, keďže sa obávala žeby ju bol prizabil. Potom
ako si stretnutia začala nahrávať na mobil, tak sa otec ukľudnil a správa sa primerane. V neposlednom

rade matka vo svojej výpovedi poukazovala na denný režim maloletého, a teda aký je tento v čase keď
je maloletý v škôlke a aký je tento v čase keď maloletý nie je v predškolskom zariadení, keďže tento
od mesiaca september 2018 navštevuje materskú škôlku.

8. V danom prípade súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi predloženými

matkoumal.dieťaťa-viďčl.26až36spisu,sosprávoukolíznehoopatrovníkazčl.23spisu,s pripojeným
spisom tunajšieho súdu sp.zn. 4P/1/2017, ako aj s výpoveďami oboch rodičov maloletého, pričom zistil
nasledovný skutkový a právny stav:

9. Predmetom konania je úprava rozšíreného stretávania sa otca s mal. K., ktorý v čase rozhodovania

súdu je vo veku 2 rokov a 10 mesiacov. Rodičia maloletého nie sú manželia, pričom títo v spoločnej
domácnosti nežijú od veku 2 mesiacov dieťaťa. Posledná úprava rodičovských práv a povinnosti vo
vzťahu k maloletému bola upravená rozhodnutím tunajšieho súdu č.k. 4P/1/2017-34, kedy súd schválil
rodičovskú dohodu, ktorú rodičia uzavreli na pojednávaní dňa 30.5.2017, ktorou okrem iného bol mal.
K. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol oprávnený stretávať sa s ním každú nepárnu

sobotu v čase od 15.00 hod. do 17.00 hod. a každú párnu stredu v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. v
prítomnosti matky na miestach verejnosti prístupných s tým, že miesto stretnutia bude na Ediho Ranči
v Námestove. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 8.6.2017. Z výpovedí rodičov, ako aj zo správy
kolízneho opatrovníka mal súd ďalej preukázané, že rodičia si v mesiaci júl-august 2018 do budúcna
po vzájomnej dohode upravili rozsah súdom schváleného stretávania sa otca s maloletým inak, a to

tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletým každý štvrtý týždeň v pondelok a stredu v čase
od 15.00 hod. do 17.30 hod. a v sobotu poobede v čase od 15.00 hod. do 17.30 hod. za prítomnosti
matky. Z listinných dokladov predložených matkou maloletého tiež vyplýva, že maloletý je vedený v
ambulancii klinického psychológa u PhDr. Tukovej od 26.9.2017 (viď správa zo dňa 20.9.2018 z čl. 30
spisu), ako aj sledovaný pediatrickým neurológom- viď správa zo dňa 28.11.2017 (čl. 27 spisu), zrejme

z dôvodu senzitivity a impulzivity maloletého.

10. Podľa §24 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov /ďalej len „Zákon
o rodine“/ (4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní
dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a

vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu
budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa
s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa§25ods.4Zákonaorodine(4)Akjedenzrodičovopakovanebezdôvodneazámerneneumožňuje
druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh
niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine 2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone

sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 30 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia.

11. Na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia a to z nasledovných dôvodov:

12. Z vykonaného dokazovania, kde táto skutočnosť vyplýva tak z výpovedí účastníkov konania, ako
aj z listinných dokladov predložených matkou maloletého, a to predovšetkým z SMS komunikácie z
čl. 28-29 spisu mal súd preukázané, že vzťahy medzi rodičmi maloletého sú vážne narušené, tieto
sú napäté až nepriateľské, čo rozhodne nie je v záujme maloletého dieťaťa. Skutočnosť, že matka
maloletého má negatívne skúsenosti s otcom maloletého v období keď spolu žili v spoločnej domácnosti,

pokiaľ ide o jeho správanie sa k nej, ako aj z obdobia kedy za jej prítomnosti mala prebiehať prvotná
realizácia styku otca s maloletým K. podľa pôvodného súdneho rozhodnutia tunajšieho súdu sp. zn.
4P/1/2017, však nemôže spôsobovať bez ďalšieho obmedzenie styku otca s maloletým, pokiaľ matka
voči otcovi nevyvodila žiadne následky, resp. nepodnikla relevantné právne kroky. I za situácie takto
vážne narušených vzťahov medzi rodičmi je potrebné, aby sa budoval vzťah dieťaťa s rodičom, v ktorého

priamej starostlivosti sa dieťa nenachádza. Pokiaľ otec deklaruje snahu stretávať sa so synom a byť
súčasťou jeho ďalšieho života, matka je povinná túto skutočnosť akceptovať aj za predpokladu, že má
s otcom maloletého narušený vzťah. Dieťa má právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Ako už bolo súdom konštatované vyššie mal. K.
je dieťa v pomerne nízkom veku, kedy sa jeho osobnosť vyvíja, pričom aj vzhľadom na skutočnosť,

že tento de facto vyrastá bez otca musí byť na matku aj citovo naviazaný, a teda je prirodzené, ak
maloletý ako tvrdila matka s ňou pri stretnutiach s otcom nadväzuje očný kontakt, aby sa uistil o jej
prítomnosti. Je však potrebné, aby si matka uvedomila, že dieťa okrem ženského vzoru potrebuje aj vzor
mužský, pričom pokiaľ otec chce byť súčasnou sveta maloletého syna v rozsahu svojho osobného
voľna je to jeho právo, ktoré mu vyplýva tak z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine, ako aj

z ústavnej ochrany rodičovstva vyplývajúcej z Ústavy SR čl. 41 ods. 4. Pokiaľ matka bude maloletému
brániť v budovaní jeho vzťahu s otcom a nebude maloletému vytvárať aj potrebné psychické zázemie a
psychickú a slovnú podporu v jeho stretávaní sa s otcom bude to mať negatívny dopad predovšetkým
na psychiku a správanie sa maloletého, čo je potrebné aby si uvedomili obaja jeho rodičia.

13. V konaní mal súd tiež preukázané, a to z vyjadrení oboch rodičov, ako aj z frekvencií styku otca
so synom, že otec pre maloletého nie je neznámym človekom, ktorého by v živote nevidel, resp. s
ktorým by neudržiaval ani sporadický kontakt. Naopak, z vyjadrení oboch rodičov vyplýva, že otec sa
po dohode s matkou na príslušnom oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a soc. kurately, ktorá dohoda
mala byť uzavretá v mesiacoch júl- august 2018 mal stretávať so synom každý štvrtý týždeň, a to v

dňoch- pondelok, stredu a sobotu v čase od 15.00 hod. do 17.30 hod. za prítomnosti matky. Z vyjadrení
otca však tiež vyplynulo, že takto sa so synom stretol za posledné 3 mesiace spolu 6- krát, pričom
tieto stretnutia mali mať už pokojný priebeh. Aj keď matke a jej právnej zástupkyni sa počet týchto
stretnutí nezdal dostatočný na to, aby sa otec ďalej stretával s maloletým synom v neprítomnosti matky,
z ktorého dôvodu aj potom požadovali umožniť otcovi stretávanie sa s maloletým naďalej v týchto

dňoch a to v prítomnosti matky, súd sa s ich názorom nestotožnil, a umožnil otcovi stretávať sa so
synom bez prítomnosti matky, aj keď v inom rozsahu ako otec požadoval. Ako už bolo konštatované
vyššie maloletý otca pozná, tohto oslovuje dokonca „tato, tatino“, čo by nemalo byť bežné oslovenie
pre neznámeho človeka aj vo veku takéhoto dieťaťa. Matka síce tvrdila, že syn sa jej po každom stretnutí
s otcom pýta, či je to E. a teda jej brat, no súd má za to, že dieťa v takomto veku, ak si aj nepamätá

meno daného človeka vie si vybaviť osobu s ktorou sa stretáva, a v prípade keby došlo k stretnutiu
oboch mužov v rovnakom čase s maloletým, tento by ich vedel rozlíšiť, obzvlášť za situácie, ak sa dieťa
stretáva s bratom matky častejšie ako s vlastným otcom. Matka v konaní nepreukázala a ani netvrdila,
žeby stretnutia maloletého s otcom boli od doby kedy sa rodičia na príslušnom soc. úrade dohodli na
odlišnom stretávaní ako v súdom rozhodnutí, stresujúce alebo žeby tieto maloletý radikálne odmietal.

Naopak potvrdila vyjadrenia otca, že posledných 6 stretnutí za posledné 3 mesiace prebehlo v pokojnej
atmosfére.Súdtiežchcepoukázaťnatúskutočnosť,žemaloletýK.eštenemáanitrirokyaužnavštevuje
materskú škôlku, kde sa po počiatočných problémoch podľa vyjadrenia matky už adaptoval /v škôlke
dokonca zaspí/. Podľa názoru súdu, pokiaľ sa teda dieťa v jeho veku a s poruchami správania sa aspánkového režimu na ktoré poruchy matka poukazovala a v takom rozsahu ako matka tvrdila, dokázalo
prispôsobiť režimu, ktorý platí v materskej škôlke, a to bez prítomnosti matky, navyše po dobu 7,5 hodiny,
čo zrejme dokázalo, keďže ho tam matka necháva aj napriek ňou avizovaným poruchám spánkového

režimu a predchádzajúceho sklonu sebapoškodzovania sa bez toho, žeby bola už teraz zaradená v pre
ňu nevyhnutnom pracovnom pomere, tak takéto dieťa by mohlo byť aj psychicky pripravené zvládnuť
stretnutia s vlastným otcom, ktorý nie je pre neho neznámou osobou, keďže s týmto sa minimálne raz
mesačne stretával, ak aj nie pravidelne po súdnom rozhodnutí od júna 2017, tak určite v období od júla
- augusta 2018 doteraz. Súd nepopiera tvrdenia matky a teda, že maloletý keď je s otcom tak sa na ňu

fixuje pohľadom, aby sa uistil o jej prítomnosti, naopak súd má za to, že pre dieťa takéhoto veku je
to bežné a že takáto situácia by nastávala aj v prípade keby matka zotrvala s dieťaťom, či už v škôlke
alebo v dlhšej prítomnosti inej osoby, keďže matka pre dieťa vždy bude a aj musí byť oporou, hlavne
psychickou a dieťa má a vždy bude mať potrebu uisťovať sa o jej prítomnosti v každej situácii na ktorej
bude spoločne s dieťaťom účastná, obzvlášť za situácie pokiaľ sa matka o dieťa stará osobne defacto
sama, ako je tomu aj v tomto prípade. Je pochopiteľné, že matka po svojich skúsenostiach s otcom

maloletého má strach tohto ponechať s ním samého, no v konaní nebolo tvrdené ani preukázané, žeby
otec na maloletého negatívne vplýval, resp. žeby mal maloletý z neho strach. Pokiaľ matka poukazovala
na situáciu z prvotného stretnutia dieťaťa s otcom z roku 2017, kedy mal maloletý plakať na rukách
otca, pričom tento mal voči matke používať vulgárne slová, je zrejmé, že medzi rodičmi bola citeľná
konfliktná situácia v ktorej by sa komfortne necítil ani dospelý človek nieto ešte malé dieťa. Práve z

uvedeného dôvodu je však potrebné, aby sa podobným konfliktným situáciám vyhýbali obaja rodičia,
pretože práve takéto situácie a nie skutočnosť, že dieťa bude s otcom samé bez prítomnosti matky,
nebudú v záujme zdravého vývinu maloletého a budú zákonite deformovať vzťah otca s maloletým,
ako aj duševné zdravie maloletého. Je tiež potrebné aby si matka uvedomila, že maloletého K. na
svet priviedli spoločne s otcom a nech je charakter otca pre ňu akokoľvek nevyhovujúci, tak otec v

súčasnosti má právo na rozšírený styk so synom, a to už aj v tomto veku dieťaťa, a teda právo začať
ako otec a syn tráviť spoločný čas aj bez prítomnosti matky, rozvíjať spoločné záujmy aj v rámci rodiny
otca a právo pracovať na tom, aby sa ako otec stal plnohodnotným členom v živote dieťaťa, keďže a
tu súd opätovne zdôrazňuje otec nie je pre syna neznámou osobou. Tu už potom záleží na samotnom
otcovi, či tento aj bude využívať stretnutia so synom plnohodnotným spôsobom a v stanovenom rozsahu,

aby nenastala situácia, ktorá by opätovne mohla viesť k zúženiu stretávania sa otca s maloletým za
predpokladu, že tento pri osobnom preberaní syna a jeho odovzdávaní matke bude vyvolávať konfliktné
situácie, alebo bude v dobe stretnutia so synom pôsobiť negatívne na jeho psychiku, čo nebude v
záujme maloletého dieťaťa a môže byť dôvodom na zmenu rozhodnutia. Pokiaľ matka tvrdila, že má
obavu z únosu maloletého do zahraničia kde otec pracuje, tak tieto svoje tvrdenia žiadnym relevantým

spôsobomsúdunepodložila,emotívnaSMSkomunikácia,ktorúmatkasúdupredložilaotejtoskutočnosti
nevypovedá. Súd opätovne zdôrazňuje, že prítomnosť matky na stretnutiach nemala byť dôvodom na
riešenie vzájomných partnerských vzťahov, ale rodičia sa mali snažiť, aby stretávanie prebiehalo v
pokojnej atmosfére, bez invektív zo strany oboch rodičov a tak v záujme maloletého dieťaťa. Toto platí aj
do budúcna. Keďže otec so synom trvale nežije je mu potrebné umožniť čo najširší kontakt s maloletým,

aby mal tento možnosť podieľať sa na jeho výchove.

14. Ako už bolo konštatované vyššie súd povolil otcovi rozsah stretávania sa v dňoch ktoré požadoval,
ale v menšom časovom rozpätí a to z nasledovného dôvodu:

15. Maloletý K. bude mať v decembri 3 roky. Je to obdobie, kedy sa dieťaťa začne z batoľaťa meniť
na dieťa predškolského veku pre ktoré sú významným vzťahom už nie len vzťah k matke, ale aj vzťah
k rodine a teda aj k druhému rodičovi, k starým rodičom, začína sa prejavovať osobnosť dieťaťa, jeho
povaha, čo bol aj dôvod na rozšírenie styku otca so synom z pohľadu súdu. Stále je to však dieťa
ktorého emočné ako aj mentálne a fyzické potreby je potrebné rešpektovať. Matka v konaní tvrdila, že

pre dieťa je potrebný určitý pravidelný spánkový režim, ktorý sa ona snaží dodržiavať doma aj v škôlke,
kde tieto skutočnosti sa snažila podložiť aj lekárskymi vyjadreniami týkajúcimi sa maloletého. Na jednej
strane v konaní nebolo preukázané, žeby otec režim maloletého dieťaťa nerešpektoval, naopak tvrdil,
žeby vedel pripraviť doma prostredie v ktorom by syn spal v dobe, keď by bol u neho. Napriek tejto
skutočnosti súd upravil rozsah stretávania sa otca so synom tak, že otec bude v sobotu ako aj v nedeľu

oprávnený stretávať sa so synom len v doobednajších hodinách, a to do 11.45 hod., aby sa príliš
nenarušil zaužívaný režim dieťaťa v takomto veku, keďže otec sa s ním stretáva len v období jedného
kalendárneho týždňa počas kalendárneho mesiaca a teda dieťa je v dlhšom časovom úseku zvyknuté
na istý režim, rituál, prostredie, či už v škôlke alebo doma, ktorý režim práve s ohľadom na frekvenciustretávania sa otca so synom a teda iba v priebehu toho jedného kalendárneho týždňa v porovnaní s
ostatnými kalendárnymi týždňami v jednom kalendárnom mesiaci by súd nerád menil, nakoľko má za to
že by to nebolo v záujme maloletého v tomto veku. Podľa názoru súdu tak dieťaťu zostane zachovaný

dostatočný časový priestor na spánkový ako aj obedňajší (príp. večerný) oddych v známom prostredí,
pričom nakoľko budú stretnutia otca so synom prebiehať v doobedňajších hodinách, matka tak nebude
mať priestor na prípadnú manipuláciu, na to aby zmarila stretnutia otca so synom v poobedňajších
hodinách z dôvodu jeho dlhšieho spánku. To isté platí aj na obdobie Vianočných sviatkov a teda na deň
25.12. každého kalendárneho roka, ako aj na stretnutie v dňoch štvrtok a piatok, kedy sa otec môže

so synom stretnúť do 17.45 hod.

16. V neposlednom rade súd týmto apeluje na obidvoch rodičov, aby aj vzhľadom na emočnú
reaktivitu dieťaťa nevytvárali pri svojich vzájomných stretnutiach situácie pri ktorých sa dieťa nebude cítiť
komfortne , aby dieťa nevystavovali stresovým situáciám len preto, že si nevedia odpustiť krivdy ktorých
sa voči sebe dopúšťali počas spoločného života. Maloletého K. na svet priviedli, či už dobrovoľne alebo

nie a teda sú obaja zodpovední po každej stránke za jeho či už fyzický ale v ich prípade predovšetkým
psychický vývoj a teda sú povinní dbať na jeho záujmy a nepovyšovať ich nad vlastné egá.

17. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, nakoľko

sa nejedná o prípady ktorý by bolo možné subsumovať pod ustanovenia § 53 až 56 Civilného
mimosporového poriadku .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).
Ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia
oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie (§ 122 CMP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.