Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Martin Fiľakovský
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/74/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117223404
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117223404.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov
JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., so
sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpený Advokátska kancelária
JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368,
proti žalovanej V. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, o zaplatenie XXX,XX Eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 10Csp 211/2017-64 zo dňa 08. februára
2018, takto jednohlasne
r o z h o d o l :
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.
Žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej sa ich náhrada nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 379,40 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % zo sumy
379,40 eura od 8.6.2017 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanej sa ich náhrada nepriznáva.“
2. Rozhodnutie právne posúdil ustanovením § 9 odsek 2 písm. j/, y/, § 11 odsek 1 písm. a/ zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“).
3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že dňa 9.11.2012 právny predchodca žalobcu uzavrel
so žalovanou zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bol úver vo výške 1000 Eur.
Pri právnom posúdení predmetného sporu vychádzal súd prvej inštancie z ustanovení Zákona o
spotrebiteľskýchúveroch,akoaj zovšeobecnejúpravyspotrebiteľskýchzmlúvvObčianskomzákonníku
(§ 52 a nasl.). Dospel k záveru, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov
a to z dôvodu, že v zmluve bola nesprávne uvedená hodnota priemernej RPMN. V predmetnej zmluve
o spotrebiteľskom úvere ďalej absentoval aj údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
ako aj všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Pri závere o
absencii náležitostí uvedených v § 9 odsek 2 písm. j/ a y/ Zákona o spotrebiteľských úveroch majúcich
za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, prvoinštančný súd vychádzal z toho, že žalovaná bymala žalobcovi vrátiť len sumu skutočne poskytnutého úveru t.j. 1000 Eur. Žalovaná doposiaľ uhradila
žalobcovi 620,60 Eur a tak je povinná zaplatiť žalobcovi ešte sumu 379,40 Eur.
4. Proti rozsudku s výnimkou vyhovujúcej časti podal odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd
rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne,
aby žalobe vyhovel v celom rozsahu. Namieta nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť napadnutého
rozhodnutia, pretože nie je zrejmé, z akého právneho prepisu súd vychádzal, keď dospel k záveru, že
údaj o priemernej hodnote RPMN nie je uvedený správne. V zmluve o úvere je dohodnutý zákonný
zabezpečovací inštitút, ktorým je dohoda o zrážkach zo mzdy, čo si však nemožno zamieňať so
zabezpečeným úverom. Čo sa týka celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, celkovú čiastku
úveru tvorí súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom, pričom o tejto skutočnosti
bola žalovaná oboznámená. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-42/15, z ktorého je
zrejmé, že samotné číselné neuvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť nemožno
sankcionovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou zmluvy o úvere. Prepočet výšky nákladov zo strany
súdu (vynásobenie výšky nákladov s počtom mesačných splátok) nie je správny. Žalobca pre poslednou
splátkou zasiela dlžníkovi informáciu o výške poslednej splátky, čiže ak posledná splátka je vo výške
30,14 Eur, resp. 0 Eur, tak žalobca zašle pred jej splatnosťou dlžníkovi list, ktorým mu oznámi túto
poníženú splátku. Uvedené je z dôvodu, že bankový systém je nastavený na dobu splácania v rokoch,
pričom samotná žalovaná si v žiadosti má možnosť zvoliť výšku úveru ako aj dobu splácania úveru v
rokochazdôvodu,ževýškamesačnejsplátky(bezpoistenia)jezaokrúhľovanánaceléeurá.Nazáklade
uvedeného je zrejmé, že celková výška nákladov ako aj hodnota RPMN bola vypočítaná správne. Všetky
údaje, ktoré boli potrebné pre výpočet RPMN boli v zmluve o úvere obsiahnuté. Rozhodnutie súdu
považoval za arbitrárne aj čo do nepriznaných úrokov z omeškania.
5. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
8. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:
9. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi obchodnou spoločnosťou Poštová banka, a.s. ako veriteľom a
žalovanou ako dlžníkom bola dňa 09.11.2012 uzatvorená Zmluva o úvere dostupná pôžička (ďalej len
„Zmluva o úvere“), na základe ktorej poskytol veriteľ žalovanej úver vo výške 1.000 Eur. V Zmluve o
úvere boli uvedené údaje o výške mesačnej splátky (41 Eur), dátume prvej platby (09.12.2012), dátume
konečnej splatnosti (09.11.2015), počte splátok (36), úrokovej sadzbe (25,50 % p.a.), RPMN (30,53 %
p.a.), priemernej RPMN (45,60 % p.a.), či o celkovej výške nákladov (449,97 Eur).
10. Podľa ustanovenia § 9 odsek 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvorenia Zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnotaročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.
11. Podľa ustanovenia § 11 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, Poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
12. Odvolací súd na úvod uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne pokiaľ právny vzťah
založený Zmluvou o úvere medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu vyhodnotil ako vzťah
spotrebiteľský. Spotrebiteľský charakter sporu nebol žalobcom v konečnom dôsledku spochybnený.
13. Jednými z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú aj náležitosti uvedené v ustanovení § 9
odsek 2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o
úvere. Podľa tohto ustanovenia zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať všetky RPMN, predpoklady použité na výpočet RPMN, ako aj
celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.
14. V Zmluve o úvere boli uvedené informácie o výške schváleného úveru (1.000 Eur), výške a počte
mesačných splátok (36 splátok po 41 Eur mesačne) a o celkovej výške nákladov (449,97 Eur).
15. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v Zmluve o úvere je nesprávny/absentuje údaj o celkovej
čiastke úveru ako aj údaj o predpokladoch použitých na výpočet RPMN. K uvedenému záveru dospel na
základe zistenia, že čiastka 449,97 Eur uvedená v Zmluve o úvere nekorešpondovala s údajmi o počte a
výške mesačnej splátky, z ktorých vychádza celková čiastka úveru ako 1.476 Eur (36 splátok x 41 Eur).
Žalobca v podanom odvolaní tento nesúlad odôvodňuje tým, že právny predchodca žalobcu (banka)
pred poslednou celou splátkou zasiela žalovanému (dlžníkovi) informáciu o výške poslednej splátky, čiže
ak posledná splátka je vo výške 30,14 Eur, resp. 0 Eur, tak banka zašle pre jej splatnosťou žalovanému
list, ktorým mu oznámi túto poníženú splátku a zároveň mu oznámi, že sa jedná o poslednú splátku.
Uvedené je práve z dôvodu, že bankový systém je nastavený na dobu splácania v rokoch, pričom výška
mesačnej splátky je zaokrúhľovaná na celé eurá. Podľa názoru odvolacieho súdu však presné uvedenie
výšky jednotlivých splátok a ich počet mal byť obsahom samotnej Zmluvy o úvere a nie až odvolania
v súdnom spore.
16. Vzhľadom na údaje uvedené v Zmluve o úvere a na obsah odvolania žalobcu má odvolací súd za
to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru týkajúceho sa absencie/nesprávneho uvedenia
obligatórnych náležitostí uvedených v ustanovení § 9 odsek 2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských
úveroch.Samotnýžalobcavpodanomodvolanípoukazujenanesprávnosťúdajovovýške,počtesplátok
istiny a úrokov a o predpokladoch potrebných pre výpočet RPMN uvedených v Zmluve o úvere, keď
uvádza, že výška splátok reálne nebola taká, aká bola uvedená v zmluve, t.j. 36 splátok vo výške 41
Eur. Údaje o počte mesačných splátok, či o výške mesačnej splátky sú jednými z predpokladov na
výpočet RPMN. Nakoľko boli v Zmluva o úvere uvedené nesprávne (čo v konečnom dôsledku pripustil
aj žalobca), treba prisvedčiť súdu prvej inštancie v tom smere, že sa na ne hľadí, ako keby v Zmluve
o úvere uvedené neboli.
17. Odvolací súd je toho názoru, že ustanovenie § 9 odsek 1 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch,
je tak explicitne presné, že ani cez prizmu eurokomformného výkladu nemožno ignorovať prípadnú
absenciu tam uvedených náležitosti. V zákonnom ustanovení sú jasne deklarované prípadné následky
spojené s absenciou obligatórnych náležitosti uvedených pod písm. j/ citovanej právnej normy. Odvolací
súd preto nevidí dôvod na odklon od vnútroštátneho predpisu, ktorý bol platný a účinný v čase vydania
napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na rozsudok NS SR vo veci sp. zn.
7Sžo/61/2015, ako aj rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/59/2017, 3Co/7/2017 a ďalšie.
Neuvedenie týchto zákonných náležitostí v zmluve o úvere môže spochybniť možnosť spotrebiteľa
posúdiť rozsah svojho záväzku, preto sankcia spočívajúca v zániku nároku veriteľa na úroky a poplatky
stanovená vo vnútroštátnej právnej úprave sa musí považovať za primeranú aj v zmysle článku 23
smernice 2008/48. Zákon môže stanoviť, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti
uvedené v článku 10 odsek 2 smernice o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, táto zmluva sa bude
považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môžespochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku (viď rozsudok Súdneho dvora - tretia
komora z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15).
18. Poukaz žalobcu na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 (vo vzťahu k
uvedeniu celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť) je podľa názoru odvolacieho súdu v danom
prípade bezpredmetný, nakoľko v Zmluve o úvere boli nesprávne uvedené samotné výšky splátok úveru
a ich počet.
19. S neuvedením predpokladov použitých na výpočet RPMN a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť Zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere spájal v
zmysle ustanovenia § 11 odsek 1 písm. b/ následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
20. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru na základe absencie/nesprávneho uvedenia náležitostí uvedených v ustanovení § 9 odsek
2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, odvolací súd nepovažuje za potrebné sa vyjadriť k
odvolacím námietkam týkajúcich sa absencie ďalších obligatórnych náležitostí (§ 9 odsek 2 písm. y/
Zákona o spotrebiteľských úveroch). Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva,
ani nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri
rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a
rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č.
20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z
23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04)
21. Čo sa týka priznaných úrokov z omeškania, podľa názoru odvolacieho súdu nemožno nič súdu prvej
inštancie nič vyčítať, pokiaľ žalobcovi priznal nárok na úroky z omeškania z nezaplatenej istiny (379,40
Eur) od 08.06.2017 do zaplatenia, teda tak, ako to v žalobnom petite požadoval žalobca. Žalobca síce
v žalobnom petite uviedol aj ďalšie sumy, ktorých zaplatenia sa voči žalovanej domáha (103,16 Eur a
616,90 Eur), avšak zo žaloby a ani z doplnenia žaloby zo dňa 14.11.2017 nie je zrejmé, čo tieto sumy
predstavujú.
22. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol
právne dôvody, pre ktoré žalobe čiastočne nevyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za
svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade
a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a
význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)
23. Správnemu výroku o nevyhovení časti žaloby korešponduje aj správny výrok o trovách konania.
Žalobca bol v prvoinštančnom konaní neúspešnejší než žalovaná a preto mu nárok na náhradu trov
konania nepatrí.
24. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie
za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 C.s.p.
rozsudok v jeho napadnutej časti potvrdzuje ako vecne správny.
25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek
1 C.s.p. tak, že žalovanej, ktorá by mala s poukazom na úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, ich náhradu nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.