Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 10, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoP/14/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818201415
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5818201415.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:
K. Y., nar. XX.XX.XXXX, v tomto konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Ústredie práce, sociálnych
vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, maloleté dieťa bytom u matky, dieťa
rodičov: matky - H. Y., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, XXX XX L., právne zastúpená: JUDr.
Mária Vevurková, advokátka so sídlom S. XXX/XX, XXX XX J. a otca - S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom
N. XX, XXX XX G., právne zastúpený: JUDr. Katarína Bolibruchová, advokátka so sídlom S. XXX, XXX
XX J., v konaní o návrhu otca na úpravu styku k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky proti rozsudku

Okresného súdu Námestovo, č.k. 3P/8/2018-45 zo dňa 31. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e.

Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd umožnil otcovi stretávať sa s maloletým K., nar.
XX.XX.XXXX, každý tretí týždeň v kalendárnom mesiaci vždy vo štvrtok v čase od 15.00 hod. do 17.45
hod., v piatok v čase od 15.00 hod. do 17.45 hod., v sobotu v čase od 8.30 hod. do 11.45 hod. a v nedeľu
v čase od 8.30 hod. do 11.45 hod. s tým, že otec si prevezme maloletého v mieste bydliska matky v

určenom čase a v určenom čase v mieste bydliska matky maloletého matke odovzdá. Matka je povinná
dieťa na stretnutia s otcom riadne pripraviť. Zároveň umožnil otcovi stretávať sa s maloletým každý
kalendárny rok 25.12., a to v čase od 08.30 hod. do 11.45 hod. s tým, že otec si prevezme maloletého
v mieste bydliska matky v určenom čase a v určenom čase v mieste bydliska matky maloletého matke
odovzdá. Matka zároveň uložil dieťa na stretnutia s otcom riadne pripraviť. Vo zvyšnej časti návrh otca
zamietol. Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. Z vykonaného dokazovania
považoval za preukázané, že otec pre maloletého nie je neznámym človekom, ktorého by v živote

nevidel, resp. s ktorým by neudržiaval ani sporadický kontakt. Naopak, z vyjadrení oboch rodičov
vyplýva, že otec sa po dohode s matkou na príslušnom oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kuratelyvmesiacochjúl-august2018dohodolnastretnutiachsosynomkaždýštvrtýtýždeň,atovdňoch
- pondelok, stredu a sobotu v čase od 15.00 hod. do 17.30 hod. za prítomnosti matky. Z vyjadrení otca
vyplynulo, že takto sa so synom stretol za posledné 3 mesiace spolu 6 - krát, pričom tieto stretnutia mali
mať pokojný priebeh. Pokiaľ matka požadovala ďalej zúčastňovať sa na stretnutiach otca s maloletým,
súd sa jej s názorom nestotožnil a umožnil otcovi stretávať sa so synom bez prítomnosti matky. Matka

v konaní nepreukázala a ani netvrdila, že by stretnutia maloletého s otcom boli od doby, kedy sa rodičia
dohodli na inom rozsahu stretnutí ako bolo upravené predchádzajúcim rozhodnutím súdu, stresujúce
alebo, že by tieto maloletý radikálne odmietal. Naopak potvrdila, že posledných 6 stretnutí za posledné
3 mesiace prebehlo v pokojnej atmosfére. Súd zohľadnil i skutočnosť, že K. nemá ešte ani tri roky a užnavštevujematerskúškôlku,kdesapopočiatočnýchproblémochadaptoval. Zapochopiteľnépovažoval,
že matka po skúsenostiach s otcom má strach ponechať dieťa s ním samotné, no v konaní nebolo
tvrdené ani preukázané, že by otec na maloletého vplýval negatívne, že by mal maloletý z neho strach.

Pokiaľ i prebiehali konfliktné situácie medzi matkou a otcom, je v záujme zdravého vývinu dieťaťa, aby
bolo ponechané v samotnej prítomnosti otca, aby mohli tráviť spoločný čas, rozvíjať spoločné záujmy a
pracovať na tom, aby sa otec stal plnohodnotným členom v živote dieťaťa. Záleží totiž len na samotnom
otcovi, či tento bude využívať stretnutia so synom takým spôsobom, aby nenastala situácia, ktorá by
opätovne mohla viesť k zúženiu rozsahu styku otca s dieťaťom za predpokladu, že tento pri osobnom

preberaní syna a jeho odovzdávaní matke bude vyvolávať konfliktné situácie alebo bude pôsobiť na
dieťa negatívne. Prítomnosť matky na stretnutiach otca s dieťaťom by nemala byť dôvodom na riešenie
vzájomných partnerských vzťahov, ale obaja rodičia by sa mali snažiť, aby stretávanie prebiehalo v
pokojnej atmosfére, bez invektív, v záujme maloletého dieťaťa. Pokiaľ počas víkendov súd umožnil styk
otca s dieťaťom v dopoludňajších hodinách urobil tak, aby nebol narušený spánkový režim dieťaťa,
práve vďaka styku s doobedňajších hodinách dieťaťu zostane zachovaný dostatočný časový priestor

na spánkový, aj poobedňajší a večerný oddych v známom prostredí. O trovách konania súd rozhodol s
poukazom na ustanovenie § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote doručila odvolanie matka maloletého dieťaťa. V
podanom odvolaní uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za nesprávny práve v tom smere, že súd

rozhodol o tom, že sa otec s dieťaťom môže stretávať v jej neprítomnosti. Pre takéto rozhodnutie súdu
neboli splnené podmienky na strane maloletého dieťaťa. V konaní preukázala dôvody, pre ktoré trvala
na vlastnej prítomnosti počas stretnutí otca s dieťaťom, predložila listinné doklady, ktoré naznačujú,
že zdravotný stav maloletého dieťa vyžaduje špeciálnu, zvýšenú starostlivosť, ktorú otec neakceptuje.
Otcovi v stretávaní s dieťaťom nebráni, avšak podľa jej názoru, zo správania dieťaťa v prítomnosti

otca, je nevyhnutné a potrebné, aby sa pri týchto stretnutiach matka zúčastňovala, resp. bola aspoň
nablízku. Samotný súd konštatuje, že za posledné 3 mesiace sa otec so synom stretol
len 6 - krát, aj to len v rozsahu pár hodín, na druhej strane tvrdí, že otec pre maloletého nie je úplne
neznámou osobou. Maloletý je vo veľmi útlom veku, náhle zmeny prostredia, resp. vytrhnutie dieťaťa z
jeho obvyklého režimu môžu spôsobiť, že bude z celej situácie veľmi zmätené, stratí svoj obvyklý režim,

otec o dieťa do dovŕšenia veku 1 roka záujem neprejavoval a následne po rozhodnutí súdu, ktorým
mu bol umožnený styk s dieťaťom, po pár mesiacoch odišiel pracovať do zahraničia a styk s dieťaťom
sa realizoval obmedzene a nepravidelne. Až počas leta 2018 otec kontaktoval matku so žiadosťou o
umožnenie stretávania sa s dieťaťom, vysvetlil dôvody, pre ktoré na stretnutia s dieťaťom nechodil,
matka mu vyšla v ústrety a umožnila mu stretávanie sa s dieťaťom po dohode u kolízneho opatrovníka.

Napriek uzatvorenej dohode sa otec s dieťaťom stretával sporadicky. Je preto ťažko pochopiteľné,
na základe čoho a akých konkrétnych skutočností mal súd za preukázané, že otec má s maloletým
vytvorené také citové väzby, ktoré nebránia, aby sa s maloletým stretával aj bez prítomnosti matky. Sám
kolízny opatrovník súdu odporučil rozšírenie styku, avšak aspoň dočasne práve v prítomnosti matky.
Odporúčanie kolízneho opatrovníka súd odignoroval. Dôvodom, pre ktorý matka požaduje upraviť

stretávanie dieťaťa s otcom v jej prítomnosti je len záujem maloletého dieťaťa, ktoré napriek odlišnej
úvahe súdu, s otcom nemá vytvorený taký vzťah, ktorý by v súčasnosti umožňoval stretávanie sa s
otcom bez jej prítomnosti. Zároveň však nevylučuje, že keď sa vzťah medzi otcom a synom vytvorí,
bude možné, aby sa dieťa stretávalo s otcom aj bez nej. Súd nedôvodne, bez zistenia skutkového stavu
apeloval na matku, pretože práve vďaka nej a tomu, že je na stretnutiach prítomná, neriešia sa na

stretnutiach veci z minulosti, prebiehajú tak ako prebiehajú a maloleté dieťa je na nich relatívne v pokoji.
Je si vedomá toho, že vzťahy medzi dieťaťom a otcom sa majú utužovať, že dieťa má byť pripravené
na to, že bude s otcom samé. Tomuto sa nebráni, avšak aspoň dočasne by považovala za vhodné, aby
stretnutia s otcom prebiehali v jej prítomnosti. Zároveň podotkla, že maloletý domácnosť otca nepozná,
nikdy u otca nebol. Za posledných 10 mesiacov sa styk realizoval obmedzene a nepravidelne, a preto

je žiaduce, aby dieťa nadviazalo kontakt s otcom v prítomnosti jemu známej osoby, ktorou je práve
matka dieťaťa. Žiadala preto rozsudok okresného súdu zmeniť, styk otca s dieťaťom realizovať každý
tretí týždeň v kalendárom mesiaci vždy v pondelok v čase od 15.00 hod. do 17.30 hod. v prítomnosti
matky, v stredu v čase od 15.00 hod. do 17.30 hod. v prítomnosti matky, v sobotu v čase od 15.00 hod.
do 17.30 hod. v prítomnosti matky, každý kalendárny rok dňa 25.12. v čase od 8.30 hod. do 11.45 hod.

za prítomnosti matky.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky žiadal rozsudok okresného súdu v plnom rozsahu
potvrdiť. Z pohovoru s maloletým K. je známe, že maloletý K. má svojho tatina rád, aj keď s ním nebýva.Rád sa s ním stretáva a trávi spolu s ním čas. Navštevuje materskú školu, na cudzie prostredie si veľmi
rýchlo zvykol a nadviazal kontakty medzi rovesníkmi.

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky a kolízneho opatrovníka uviedol, že súhlasí s rozsudkom
okresného súdu a stotožňuje sa s vyjadrením kolízneho opatrovníka.

5. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedla, že od informácií získaných od
učiteľky z materskej školy zistila, že kolízny opatrovník vykonal po rozhodnutí súdu prvej inštancie dve

šetrenia, trvajúce pár desiatok minút, pričom jedno šetrenie sa vykonalo v domácnosti matky, druhé v
materskej škole. Počas šetrenia v materskej škole s dieťaťom kolízny opatrovník vôbec nekomunikoval,
dotazoval sa informácií len od jednej učiteľky. Matka po prečítaní správy kolízneho opatrovníka zostala
zaskočená, nakoľko z jeho strany ide o nepodložené informácie, ktoré neboli zadovážené dôsledne
riadnym pohovorom s dieťaťom. Preto žiadala rozhodnúť v zmysle vlastného odvolacieho návrhu.

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v
ustanoveniach § 65 a § 67 CMP a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario
odvolaním napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu ako správne postupom podľa § 387 ods. 1,
2 CSP potvrdil.

7. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, z vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny
právny záver a svoje rozhodnutie náležitým, vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.

8. Pokiaľ matka v podanom odvolaní nesúhlasila s rozhodnutím prvoinštančného súdu, najmä z dôvodu,

že umožnil styk otca s dieťaťom bez prítomnosti matky a zároveň žiadala, aby súd styk otca s maloletým
upravil v iných dňoch a v menšom rozsahu, je potrebné uviesť, že pokiaľ sa týkalo prvého odvolacieho
dôvodu, ako konštatoval prvoinštančný súd, matka v konaní neprodukovala žiaden dôkaz, ktorým by
preukázala, že by stretávanie otca s dieťaťom spôsobovalo dieťaťu traumu, prípadne nejaké psychické
problémy. Nepreukázala ani to, že by malo dieťa obavu zo stretnutí s otcom, zvýšený stres a nervozitu,

resp. že by po stretnutiach s otcom zostalo nepokojné, nevedelo sa koncentrovať, bolo plačlivé a
vyžadovalo si jej zvýšenú pozornosť. Odvolací súd zastal názor, že prvoinštančný súd sa dostatočným
spôsobomvpísomnomvyhotovenírozhodnutiavysporiadalspotrebouprítomnostimatkypočasstretnutí
otca s maloletým dieťaťom a správne apeloval na otca v tom smere, aby pre maloletého vytvoril počas
stretnutí také podmienky a program, aby sa dieťa počas stretnutia fixovalo výlučne na jeho osobu a

prítomnosť matky, resp. inej osoby nepovažovalo za potrebnú a ani ju nevyhľadávalo. Správne tiež
prvoinštančný súd poukázal na to, že pokiaľ sa počas styku otca s dieťaťom preukáže, že rozsah styku
je na ujmu dieťaťa a dieťa neprítomnosťou matky počas stretnutí s otcom doslova trpí, nič nebráni
do budúcna nielen znížiť rozsah napadnutým rozsudkom vymedzeného styku otca s dieťaťom, ale
opätovne stretávanie otca s dieťaťom podmieniť prítomnosťou matky. I podľa názoru odvolacieho súdu

je však v prvom rade potrebné umožniť otcovi stretávať sa s dieťaťom bez matky, vytvoriť im priestor,
aby si budovali nielen vzájomné citové väzby, ale zároveň sa určitým spôsobom spoznávali. Iba v
prípade, ak by sa takýto model do budúcna neosvedčil, prítomnosť matky počas styku otca s dieťaťom
sa ukáže nevyhnutná. Za nie bez významu v tejto súvislosti odvolací súd považoval i čas, ktorý uplynul
od rozhodnutia súdu prvej inštancie do rozhodnutia odvolacieho súdu a to, že počas celého obdobia

nevyvstala akútna naliehavá potreba zasiahnuť do prvoinštančným súdom stanoveného rozsahu a
frekvencií styku, taktiež ani do potreby prítomnosti matky počas stretnutí otca s dieťaťom.

9. Pokiaľ v odvolacom návrhu matka žiadala upraviť styk otca s dieťaťom v iných dňoch, ako to urobil
okresný súd, teda v pondelok, stredu a sobotu, nielenže v podanom odvolaní neuviedla dôvody, ktoré

ju k požiadavke meniť dni, v ktorých sa má styk uskutočniť, viedli, ale ani nevysvetlila, prečo a z akých
dôvodov by sa styk nemal uskutočniť v dňoch stanovených okresným súdom. Je potrebné uviesť, že v
každomrozhodnutí,ktorésatýkastarostlivostisúduomaloletédieťa,jepotrebnésledovaťpredovšetkým
záujem dieťaťa, teda pokiaľ i matka požadovala upraviť styk nie na každý tretí týždeň v kalendárnom
mesiaci počas štvrtka, piatka, soboty a nedele, ale počas pondelka, stredy a soboty, bolo potrebné z

hľadiska preukázania záujmu dieťaťa na inom určení dní, súdu predložiť dostatočné podklady k tomu,
aby mohol jej odvolaciemu návrhu vyhovieť. Z podaného odvolania a jeho odôvodnenia, odvolací súd
nezistil žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by realizácii styku počas dní stanovených okresným súdom
bránili.10.Vnadväznostinauvedenévostatnomsastotožniacsodôvodnenímrozhodnutiazostranyokresného
súdu, odvolací súd toto ako správne postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil a žiadnemu z

účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Nezistil, že by tu boli iné zákonné
dôvody, ktoré by umožnili o trovách odvolacieho konania rozhodnúť inak.

11. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)