Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, September 25, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/127/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617202837
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5617202837.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akoodvolacísúd,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej
a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu - Intrum
Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, v zastúpení právne -
JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, P. O. BOX 205, 810 00 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti
žalovanej - M. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. M. XXX, o zaplatenie 5.085,92 eur s príslušenstvom,

na základe odvolania žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 5Csp/34/2017-72
zo dňa 30.11.2017 takto

r o z h o d o l :

N e d o t ý k a sa rozsudku vo výrokoch, v ktorých súd:

- čiastočne zastavil konanie o zaplatenie sumy 727,15 eur s 5,00 % úrokmi z omeškania ročne od
21.2.2017 do zaplatenia,

- vo zvyšnej časti žalobu zamietol,
- nariadil vrátiť žalobcovi súdny poplatok zo žaloby vo výške 37,30 eur prostredníctvom prevádzkovateľa
systému Slovenskej pošty.

Vo zvyšku z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd čiastočne zastavil konanie o zaplatenie 727,15 eur s 5,00 %
úrokmi z omeškania ročne od 21.2.2017 do zaplatenia. V ďalšom výroku uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 1474,56 eur, úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1538,04
eur od 21.2.2017 do 22.2.2017, úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1530,14 eur od
23.2.2017do20.4.2017,úrokyzomeškaniavovýške5,00%ročnezosumy1523,59eurod21.4.2017do

26.6.2017, úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1512,06 eur od 27.6.2017 do 21.7.2017,
úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1500,53 eur od 22.7.2017 do 10.8.2017, úroky z
omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1491,69 eur od 11.8.2017 do 19.9.2017, úroky z omeškania
vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1474,56 eur od 20.9.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalovanej priznal náhradu trov konania v
pomere 39,52 %. Žalobcovi nariadil vrátiť súdny poplatok zo žaloby, vo výške 37,30 eur prostredníctvom

prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a.s., so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica,
IČO: 36 631 124.

2. Podanou žalobou doručenou súdu dňa 24.3.2017 sa pôvodný žalobca - Všeobecná úverová banka,
a.s. domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 5.085,92 eur s úrokom z omeškania 5,00 % ročne od
21.2.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalovaný peňažný nárok žalobca viazal k zmluve o

vydaní a používaní kreditnej platobnej karty X., R., uzatvorenej dňa 3.7.2013, na základe ktorej sa
pôvodný žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX aposkytol jej úver so schváleným úverovým rámcom vo výške 2.400 eur, s dohodnutým úrokom vo výške
22,80%. Žalobca tvrdil, že žalovaná svoje povinnosti vyplývajúce jej z uvádzanej zmluvy nesplnila a
neuhradený dlžný zostatok dlhu predstavuje sumu vo výške 5.085,92 eur. Popri istine žiadal priznať aj

úroky z omeškania podľa § 517 Občianskeho zákonníka v zákonnej výške určenej Nariadením vlády SR
č. 87/1995 Z.z. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dlhu, t.j. od 21.2.2017 do zaplatenia.

3.Zvykonanéhodokazovaniamalsúdpreukázané,žepôvodnýžalobca-VÚB,a.s.,ažalovanáuzatvorili
zmluvu o vydaní splátkovej karty Bankomatka Quatro, v ktorej si dojednali : poskytnutie úveru vo výške

úverového rámca 2400 eur, výšku mesačnej splátky 80 eur, deň splatnosti ku 15. dňu v kalendárnom
mesiaci, úrokovú sadzbu 1,9 % mesačne /22,80 % ročne. Zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom
a spotrebiteľom, preto sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere.

4. Pri právnom posúdení žalobou uplatneného nároku súd postupoval podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom do 30.4.2014

(§ 1 ods. 2, § 2 písm. d/, § 9 ods. 1, § 9 ods. 2 písm. a/ až y/, § 11 ods. 1, písm. a/ až d/), aplikoval
aj ustanovenie § 52 ods. 1, 2, § 103 prvá veta, Občianskeho zákonníka, prihliadol na právny význam
ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a pri posudzovaní nároku na úroky
z omeškania vychádzal z ustanovení § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v aplikácii s § 3, § 10d
Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.5.2014.

5. Z vykonaného dokazovania pre súd vyplynulo, že ročná percentuálna miera nákladov v zmluve
bola nesprávne uvedená v neprospech spotrebiteľa, nakoľko vychádzala z vyšších splátok úveru
a z menšieho počtu splátok, čiže z nesprávnych údajov, čo neumožnilo spotrebiteľovi nadobudnúť
informáciu o skutočnej výške ročnej percentuálnej miery nákladov, čo je vždy v neprospech spotrebiteľa.

Uvedené dojednanie súd vyhodnotil ako neurčité, nejasné a následne neplatné. Ustanovenie §
11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 30.4.2014 sankcionuje uvedenie
nesprávnej výšky ročnej percentuálnej miery nákladov v neprospech spotrebiteľa bezúročnosťou a
bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. Preto žalobcovi vzniklo právo na vrátenie iba reálne čerpaných
peňažných prostriedkov. Z predloženého výpisu, aj z tvrdení žalobcu bolo preukázané, že žalovaná v

období od 12.7.2013 do 25.11.2013 čerpala finančné prostriedky v sume 2.508,50 eur, v prospech účtu
plnila vo výške 663,30 eur do 21.2.2017, v období od 22.2.2017 do 19.9.2017 žalovaná uhradila 63,48
eur. Povinnosťou žalovanej bolo plniť v splátkach v prospech žalobcovho účtu sumu vo výške 80 eur
vždy ku 15. dňu v mesiaci.

6. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu súd ex offo skúmal a aj prihliadal na
premlčanie nároku. Vychádzajúc z § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, spravujúc sa aj občiansko-
právnymi predpismi konštatoval, že treba v súdenej veci vychádzať z trojročnej premlčacej doby.
Žaloba bola podaná na súde 24.3.2016. Žalovaná prvý krát čerpala finančné prostriedky 12.7.2013.
Úver mala začať splácať počnúc mesiacom august 2013, zaplatila splátky splatné v mesiacoch august,

september, október, november 2013 a nezaplatila splátky splatné počnúc mesiacom december 2013.
Čiastočne uhradila splátku splatnú v mesiaci marec 2014, keď dňa 20.3.2014 zaplatila sumu 12,84 eur.
Nezaplatené časti splátok, respektíve nezaplatené splátky splatné 15.12.2013, 15.1.2014, 15.2.2014 a
15.3 2014 boli v čase podania žaloby premlčané. Žalovaná mala zaplatiť do 15.3.2014 spolu sumu 640
eur, uhradila spolu 332,84 eur a neuhradila sumu 307,16 eur. V priebehu súdneho sporu zaplatila na účet

žalobcu dňa 22.2.2017 sumu 7,90 eur, dňa 20.4.2017 sumu 6,55 eur, dňa 26.6.2017 sumu 11,53 eur, dňa
21.7.2017 sumu 11,53 eur, dňa 10.8.2017 sumu 8,84 eur, dňa 19.9.2017 sumu 17,13 eur, vzhľadom na
uvedené akceptoval čiastočné späťvzatie žaloby a v časti sumy žalovanou zaplatenou konanie zastavil.
Súd konštatuje rozdiel medzi čerpanými a zaplatenými finančnými prostriedkami vo výške 1.781,72 eur,
z tejto sumy odpočítal premlčanú sumu istiny vo výške 307,16 eur a uzavrel, že žalobcovi vzniklo právo

na zaplatenie sumy 1.474,56 eur od žalovanej a sumu tejto istiny mu aj priznal.

7. Po zistení, že sa žalovaná dostala s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania,
je povinná podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka popri istine žalobcovi zaplatiť aj úroky z
omeškania v zákonnej prípustnej výške podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Hoc z oznámenia

o vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru mal súd za preukázané, že splatnosť úveru nastala dňom
3.4.2014, nemohol priznať žalobcovi plnenie nad rámec žalobného návrhu, ale tento nárok žalobcovi
priznal tak ako ho v žalobe uplatnil, teda od 21.2.2017 v konkrétnej výške z jednotlivých dielčich súm
( súd ich presne aj vyšpecifikoval v druhom výroku rozsudku).8. Súd vyhodnotil úspech žalobcu v spore v rozsahu 30,24%, neúspech v rozsahu 69,76%, na druhej
strane žalovaná bola v spore úspešnejšia, pomer jej úspechu a neúspechu bol v rozsahu 39,52%,

v rozsahu tohto konštatovaného čistého úspechu jej súd priznal náhradu trov konania s tým, že o
výške náhrady trov rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. O vrátení súdneho poplatku rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4, 6 písm. b/ zákona č. 71/1992 Zb.
zákona o súdnych poplatkoch ..., (ďalej len ZSP).

9. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, domáhala sa jeho zrušenia v druhom
bode výroku, v ktorom súd jej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.474,56 eur s
príslušenstvom.

10. V súdenej veci ide o spotrebiteľský spor a preto na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu sa
vyžaduje podľa názoru odvolateľky splnenie podmienok v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho

zákonníka. Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty neobsahuje ustanovenie, na základe
ktorej by sa zmluvné strany dohodli na vyhlásení mimoriadnej splatnosti dlhu v zmysle § 565
Občianskeho zákonníka. Pokiaľ okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia v bode 3 uvádza:
„Pôvodný žalobca, v súlade s článkom V bod 35 písm. a) Obchodných podmienok spoločnosti
Consumer finance holding, a.s. listom zo dňa 3.4.2014 vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného

zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovanej spočívajúcej v opakovanom neplatení
splátok v stanovenej výške“, - ona zo Všeobecnými obchodnými podmienkami nebola oboznámená
pred podpisom zmluvy, chýba na uvádzanom dokumente jej podpis, nemôžu ju zaväzovať a nemôžu
byť ani súčasťou zmluvy. Na podporu tejto odvolacej argumentácie odvolateľka poukazuje na závery
rozhodnutiaKrajskéhosúduKošicezodňa10.2.2015sp.zn.6Co/396/2014,zktorýchkonkrétneajcituje.

11. V ďalšej časti odvolania vytýka súdu, že nezohľadnil ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie

tohto práva. Keďže dohoda o možnosti vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dlhu v zmysle § 565 Občianskeho
zákonníka bola uvedená iba vo Všeobecných obchodných podmienkach, teda nebola uvedená priamo v
zmluve a žalobca nepredložil výzvu v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nebol ani oprávnený
požadovať od nej jednorazové splatenie dlhu. V období od 12.7.2013 do 25.11.2013 čerpala finančné
prostriedky v sume 2.508,50 eur a keďže úver je bezúročný a bez poplatkov, bola povinná vrátiť len

sumu skutočne čerpaného úveru vo výške 2.508,50 eur. Žalobca nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru, pretože neboli splnené podmienky v zmysle § 565 a 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
preto premlčacia doba na vrátenie všetkých debetných transakcií v neprospech kartového účtu jej
( odvolateľke ) začala plynúť pri každej debetnej transakcii deň nasledujúci po jej vykonaní. Ona v
období od 12.7.2013 do 25.11.2013 čerpala finančné prostriedky v sume 2.508,50 eur, premlčacia doba

na vrátenie tejto sumy uplynula v období od 13.7.2016 do 26.11.2016. Keďže žaloba bola podaná na
Okresnom súde dňa 24.3.2017, žalobcom uplatnený nárok je premlčaný, pretože mal by nárok len na
debetné transakcie uskutočnené od 24.3.2014 do 24.3.2017.

12. Odvolateľka vytýka ďalej súdu, že v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, ako sa vysporiadal s

ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalobca podľa žalovanej nie je v konaní aktívne vecne
legitimovaný, nepreukázal doručenie jej výzvy vyžadovanej v § 92 ods. 8 zákona o bankách pre
postúpenie pohľadávky pôvodným veriteľom na aktuálneho žalobcu.

13. Žalobca písomné vyjadrenie k odvolaniu žalovanej nepredložil.

14. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP“), po zistení
že odvolanie podala na to oprávnená procesná strana, v zákonom stanovenej lehote proti rozhodnutiu,
ktorému je odvolanie prípustné, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, rozsudok súdu
prvej inštancie vo výroku, v ktorom žalobe bolo vyhovené čiastočne a v súvisiacom výroku o náhrade

trov prvoinštančného konania zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a v týchto zrušených výrokoch
podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nedotýkal
sa výrokov rozsudku odvolaním nenapadnutých (výroku o čiastočnom zastavení konania, zamietnutí
žaloby vo zvyšnej časti, o vrátení súdneho poplatku).15. Správne uzavrel okresný súd, že peňažný nárok uplatnený v žalobe vyplýva ( viaže sa ) zo
zmluvy o vydaní splátkovej karty Bankomatka Quatro uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom

( poskytnutie úveru s výškou úverového rámca 2 400 eur ), predmetnou zmluvou jej účastníci uzatvorili
spotrebiteľský právny vzťah, zmluva je spotrebiteľská a na daný právny vzťah dopadajú ustanovenia Z.č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy a ustanovenia
Občianskeho zákonníka upravujúce problematiku spotrebiteľských zmlúv. Právny predchodca žalobcu
vyhlásil listom zo dňa 3.4.2014 okamžitú splatnosť dlžného zostatku úveru ( vyplýva z neho, že splatnosť

úveru nastala dňom 3.4.2014 ). Pohľadávka z predmetného spotrebiteľského úverového vzťahu mala
byť postúpená na aktuálneho žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.4.2017. Okresný súd
v dôvodoch rozhodnutia sa podrobnejšie zaoberal obsahovými náležitosťami zmluvy, ich vyhodnocoval
z pohľadu právnej úpravy Z.č.129/2010 Z.z. , vyargumentoval ex offo prieskum premlčania nároku,
dôsledok absencie konkrétnej zákonnej obsahovej náležitosti zmluvy, napokon sa vyjadroval aj k tomu
v akej výške žalovaná ( v akom rozhodnom období ) plnila svoj dlh na základe riešeného zmluvného

vzťahu.

16. Ako vyplýva z obsahu spisu, žalovaná nielen v odvolaní, ale aj vo svojich vyjadreniach pred
okresným súdom aktívne bránila svoje spotrebiteľské práva, namietala nesplnenie podmienok ust. §
565 Občianskeho zákonníka pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, ďalej nesplnenie podmienok

ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky na aktuálneho žalobcu. V
dôvodoch rozhodnutia ale absentuje ako sa okresný súd pri právnom posúdení veci ( uloženia peňažnej
povinnosti žalovanej ) sa s jej uvádzanými námietkami ( vecného charakteru ) vysporiadal a pri
skutkových zisteniach z akých dôkazov v prípade neopodstatnenosti obrany žalovanej vychádzal. V
tejto časti rozhodnutie okresného súdu po obsahovej stránke nezodpovedá požiadavkám ust. § 220

ods. 2 Civilného sporového poriadku. Ak žalobca tvrdil v žalobe, že z dôvodu nesplnenia povinností
žalovanou splácať dlh riadne a včas bolo pristúpené ku zosplatneniu dlhu, bol okresný súd povinný
vykonať navrhované dôkazy, právne posúdiť a v rozhodnutí vyargumentovať či tento postup veriteľa
bol v súlade s ust. § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, o to viac keď žalovaná tento
postup výrazným spôsobom namietala. Obdobne to platí aj v prípade tvrdenia žalobcu o nadobúdaní

pohľadávky zmluvou, mal súd zaujať stanovisko, či boli na základe dôkazov produkovaných v spore pre
takýto postup splnené podmienky ust. § 92 ods.8 Zákona o bankách. Podľa názoru odvolacieho súdu
postup okresného súdu negarantuje stranám sporu právo na spravodlivé súdne konanie a vzhľadom na
obsahový rozmer ( povahu, intenzitu ) nie je možné tento procesný postup okresného súdu znamenajúci
porušenie práva na spravodlivý proces napraviť v odvolacom konaní. Uvedené súvislosti viedli odvolací

súd k tomu, že rozsudok okresného súdu nemohol ani zmeniť, ani potvrdiť, ale ho musel podľa § 389
ods.1 písm.b) CSP zrušiť ( v rozsahu vymedzenom vo výrokovej vete uznesenia ) a v rozsahu zrušenia
vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. Súd prvej inštancie v súlade s pripomienkami odvolacieho súdu uvedenými v predchádzajúcom

bode ( bod 16 ) vec opätovne prejedná a meritórne uzavrie a svoje rozhodnutie riadne aj zdôvodní. V
novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov ( o nároku na náhradu ) tohto odvolacieho konania.

18.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie prípustné n i e j e .