Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 25, 2019

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/8/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118201392
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3118201392.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobcov: 1. O. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. Z. XXX, 2. C. H., nar.

XX.XX.XXXX,trvalebytomW.Z.XXX,obajažalobcoviazastúpeníJUDr.DarinouSolárovou,advokátkou
so sídlom v Košiciach, ul. Škultétyho 3, proti žalovaným: 1. Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom v
Bratislave, ul. Bajkalská 30, IČO: 31335004, 2. LICITOR group, a.s., so sídlom v Žiline, ul. Sládkovičova
6, IČO: 36421561, o zdržanie sa výkonu záložného práva, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1. rade j e p o v i n n ý zdržať sa výkonu záložného práva dražbou nehnuteľností
vedených na Liste vlastníctva č. XXXX ako - rodinný dom súpisné č. XXX, postavený na parcele registra
"C" č. XXX/X, parcela registra "C" č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 103 m2, parcela

registra "C" č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 294 m2, vedenom Okresným úradom H.,
katastrálny odbor, pre katastrálne územie W. Z..

II. Súd žalobu voči žalovanému v 2. rade z a m i e t a .

III. Žalobcom v 1. a 2. rade súd p r i z n á v a proti žalovanému v 1. rade spoločne a nerozdielne
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

IV. Žalovanému v 2. rade súd p r i z n á v a proti žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Okresnému súdu Trenčín bola dňa 09.02.2018 doručená žaloba žalobcov, ktorou sa domáhajú
rozhodnutia súdu, ktorým prikáže žalovaným v 1. a 2. rade zdržať sa výkonu záložného práva dražbou
nehnuteľností vedených na LV č. XXXX ako - rodinný dom sup. č. XXX, postavený na parc. reg. "C" č.
XXX/X, parc. reg. "C" č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 103 m2, parc. reg. "C" č. XXX/X
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 294 m2, o spoluvlastníckom podiele 1 + 1 ica k celku, všetko

vedené Okresným úradom H., katastrálny odbor, pre k.ú. W. Z., ďalej aj ako „predmetné nehnuteľnosti“,
resp. „nehnuteľnosti“.

1.2Tútožalobuodôvodnilitým,žežalobcoviaakodlžníci,sožalovanýmv1.radeakoveriteľom,uzatvorili
dňa 04.04.2007 Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXXXX, ďalej aj
ako „úverová zmluva“ a Zmluvu o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX. Zároveň žalovaný v 1. rade
ako záložný veriteľ podpísal zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok a mandátnu

zmluvu so Slávkou A., rod. H. a O. A.. Neskôr záložcovia tieto nehnuteľnosti kúpnou zmluvou previedli
na žalobcov. Žalovaný v 1. rade listom z 16.9.2010 od Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere a Zmluvy o stavebnom sporení odstúpil a vyzval žalobcov, aby okamžite vrátili poskytnuté finančné
prostriedky. Dlžnú sumu ku dňu 16.9.2010 vyčíslil na 28.628,33 eur. Žalovaný v 2. rade žalobcomdoručil oznámenie o dražbe, z ktorého vyplýva, že výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou,
predmetom ktorého budú predmetné nehnuteľnosti, sa uskutoční 31.1.2018 v Trenčíne, o 15.30 hod.
Listom žalobcom doručil aj „Výzvu na poskytnutie súčinnosti pri ohliadke predmetu dražby“. Žalobcovia

požiadali súd o ochranu formou neodkladného opatrenia. Súd im ochranu poskytol a neodkladné
opatrenie vydal uznesením z 23.1.2018. Žalobcovia namietajú premlčanie výkonu záložného práva
dobrovoľnou dražbou. Dňa 16.09.2010 žalovaný v 1. rade od zmluvy o úvere odstúpil. Pohľadávka
žalovaného v 1. rade sa stala premlčanou 17.09.2013. Ak záložný veriteľ neuplatnil v premlčacej lehote
právo na uspokojenie pohľadávky zabezpečenej z výťažku z predaja zo zálohu, má to za následok, ak

sa záložca dovolá premlčania tohto práva, že záložný veriteľ sa nemôže úspešne domôcť speňaženia
zálohu (uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku z predaja zálohu). Záložné právo v takom
prípade už nemôže byť naďalej spôsobilým predmetom na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky.
V prípade, ak žalobcovia námietku premlčania vzniesli, ako dlžníci a zároveň ako záložcovia, stráca
záložný veriteľ možnosť domáhať, sa proti vôli záložcu uspokojenia zo zálohu, pretože jeho záložné
právo je premlčané. Takisto uviedli, že keďže žalovaný v 1. rade od zmluvy o úvere ešte dňa 16.9.2010

odstúpil, úverová zmluva zanikla a zároveň zanikla aj zmluva o záložnom práve, ktoré má vo vzťahu k
hlavnej zmluve akcesorickú povahu. Preto záložné právo neexistuje a nie je možné ho vykonať.

1.3 Ďalej žalobcovia v žalobe poukazovali na to, že v prípade zmlúv ide o spotrebiteľské zmluvy, a že
úverovázmluvaobsahujeviaceréneprijateľnépodmienky.Vneskoršomštádiukonania(napojednávaní)

upustili od tejto časti žaloby, preto súd túto časť žaloby podrobne neuvádza. Takisto poukázali na
rozsudok Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 I. O. O. Y. c/ a Y. O. O. SL bod XX,
a rozsudok Z. dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04. 06.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsebét Sustikné
Gyorfi bod 43, z ktorých časť citovali.

1.4 V žalobe žalobcovia argumentovali aj tým, že výkonom záložného práva by došlo k neprimeranému
zásahu do práva na obydlie a do práva na súkromný a rodinný život žalobcov. Takýmto konaním by
došlo k porušeniu čl.8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Aplikáciou zákona č.
527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách dochádza k neprimeranému zásahu do práva na obydlie a do
práva na súkromný a rodinný život. Naviac, žalovaný v 1. rade by vymohol to, na čo nárok nemá. Ide o

premlčanú pohľadávku. Zo skúseností je zrejmé, že aj ak spotrebitelia priamo na dražobnom procese
vznášajú námietku premlčania, dražobník na to neprihliada. Dražba ako inštitút uspokojenia záložného
veriteľa má byť inštitútom ultima ratio. Dobrovoľná dražba podstatným spôsobom zasahuje do práva
vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa č1. 19 Ústavy
SR. To všetko bez akejkoľvek preventívnej ingerencie súdnej moci. Záložca je počas trvania záložného

práva vystavený rozhodovaniu a vôli záložného veriteľa. Zákon o dobrovoľných dražbách odporuje
základným súkromnoprávnym zásadám, a to najmä zásade rovnosti účastníkov súkromnoprávnych
vzťahov. Súkromné osoby na dražobnom procese v pozícii dražobníka nemôžu garantovať nezávislý
a nestranný výkon záložného práva. Právna úprava zákona o dobrovoľných dražbách nezabezpečuje
garanciu a ochranu ústavných práv účastníkov právnych vzťahov, čoho je príkladom aj tento dražobný

proces. V tejto súvislosti citovali žalobcovia z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 M Cdo 20/2011 a
nálezov Ústavného súdu SR sp.zn. Pl. ÚS 23/2014 a sp.zn. I. ÚS 13/00. Žalobcovia disponujú hnuteľným
majetkom. Žalovaný v 1. rade mal možnosť ich na všeobecnom súde žalovať a tak si vymáhať svoj dlh.
Namiesto toho realizuje výkon záložného práva, ktorý nezvratne zasiahne do ústavných práv žalobcov.
A to za situácie, keď je pohľadávka premlčaná a výkon záložného práva neexistuje. Je na súdoch,

aby sa vysporiadali s pomaly sa vžitým modelom správania sa veriteľov, ktorí už ani neuvažujú nad
podávaním žalôb, ale preferujú výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou. Žalobcovia poukazujú
na hrubý nepomer medzi výškou dlhu (cca 28.000 eur) a hodnotou nehnuteľností, v sume cca 85.000
eur. Hodnota nehnuteľností použitých na zabezpečenie predstavuje približne 3 násobok údajného dlhu,
pričom nárok žalovaného v 1. rade je premlčaný.

1.5 Záverom žaloby žalobcovia odôvodnili aj naliehavý právny záujem na podanej žalobe. Uviedli, že
právnyzáujemžalobcovnaprocesnejprípustnostižalobyjenaliehavý.Bezurčeniajeichprávoohrozené
a postavenie neisté. Uplatnením výkonu záložného práva za podmienok tak, ako ich žalobcovia
napádajú, by došlo k porušeniu ich práv ako spotrebiteľov a k vymoženiu sumy, na ktorú žalovaný v 1.

rade nárok nemá a najmä k strate obydlia. A to všetko bez ingerencie súdu. Navyše výkonom záložného
práva dôjde k vymoženiu aj toho, na čo žalovaný v 1. rade nárok nemá. Z hľadiska naliehavého právneho
záujmu je potrebné poukázať na to, že tu proti stoja dve skupiny subjektívnych práv. Subjektívne právo
žalovaného v 1. rade, ktoré má charakter relatívneho záväzkového práva, hoc zabezpečené vecnýmprávom. Naproti tomu stojí subjektívne právo žalobcov a to najmä právo vlastniť majetok a jeho priemet
do vlastníckeho práva, teda absolútne právo, ktoré je navyše chránené ako základné a ľudské právo
napríklad čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky alebo čl.1 dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. Žalobcovia požívajú ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR a ochranu nedotknuteľnosti obydlia podľa
č1. 21 Ústavy SR.

1.6 Pasívnu legitimáciu žalovaného v 2. rade odôvodnili žalobcovia tým, že je to práve on, ktorý mal byť

zmluvou o vykonaní dražby veriteľom poverený vykonaním dražby.

1.7 Ako dôkazy označili žalobcovia v žalobe spis tunajšieho súdu sp.zn. 11C/1/2018, najmä odstúpenie
od zmluvy z 16.09.2010, oznámenie o dražbe, výzvu na poskytnutie súčinnosti pri obhliadke predmetu
dražby a LV č. XXXX. Takisto navrhli, aby si súd vyžiadal aj dražobný spis od žalovaného v 2. rade.

2. Na doručenú žalobu reagoval žalovaný v 1. rade písomným vyjadrením zo dňa 14.03.2018. V ňom
uviedol,žežalovanýv1.radesanestotožňujestvrdeniamižalobcovvžiadnombode,žalobupovažujeza
účelovú, s cieľom vyhnúť sa akýmikoľvek prostriedkami vysporiadaniu pohľadávky, resp. výkonu platne
zriadeného záložného práva. Žalovaný konštatuje, že nemohlo dôjsť k premlčaniu výkonu záložného
práva. Keďže si žalobcovia neplnili zmluvné povinnosti, žalovaný v 1. rade 16.09.2010 odstúpil od

úverovej zmluvy v súlade s jej článkami VI. a VII. a požadoval okamžité vrátenie poskytnutých úverových
prostriedkov. Keďže vyčíslená dlžná suma nebola žalovanému v 1. rade vrátená, pristúpil k výkonu
záložného práva formou dobrovoľnej dražby podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách.
Žalovaný v 1. rade si záložné právo riadne uplatnil oznámením o začatí výkonu záložného práva
zo dňa 22.02.2012, ktoré bolo doručené žalobcom dňa 28.02.2012 a oznámením o začatí výkonu

záložného práva zo dňa 27.02.2012 na Správu katastra H., čo bolo zaregistrované na liste vlastníctva
č. XXXX. Žalovaný v 1. rade si teda záložné právo uvedenými oznámeniami riadne uplatnil. Po tomto
úkone následne Okresný súd Trenčín uznesením 11C/171/2012 zo dňa 04.05.2012 nariadil neodkladné
opatrenie zdržať sa výkonu záložného práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam v spoluvlastníctve
žalobcov s tým, že im bolo zároveň uložené, aby v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia

podali návrh na začatie konania vo veci samej. Žalovaný v 1. rade si záložné právo riadne uplatnil, avšak
nariadením neodkladného opatrenia v zmysle uvedeného uznesenia zo dňa 04.05.2012, nemohol v ňom
pokračovať. Žalobcovia sa následne návrhom podaným na Okresný súd Trenčín zo dňa 20.09.2012
domáhali, aby súd určil neplatnosť úverovej zmluvy, neplatnosť záložnej zmluvy a aby sa žalovaný
zdržal výkonu záložného práva. Okresný súd Trenčín rozsudkom 27C/210/2012 zo dňa 13.05.2014

žalobu zamietol, čo potvrdil rozsudkom zo dňa 30.09.2015 aj Krajský súd v Trenčíne. Za neplatné
označil len tri ustanovenia úverovej zmluvy, ktoré neboli podstatnými náležitosťami zmluvy a nemali
v žiadnom prípade vplyv na platnosť zmluvy ako takej. Svoje rozhodnutie v celom rozsahu riadne
odôvodnil s tým, že úverová zmluva, ako aj záložná zmluva má náležitosti perfektného právneho úkonu
a neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Otázka určenia neplatnosti úverovej zmluvy, neplatnosti

záložnej zmluvy a zdržania sa výkonu záložného práva, ktorá je predmetom aktuálnej žaloby o zdržanie
sa výkonu záložného práva bola teda už raz právoplatne rozhodnutá. Vec bola skončená Uznesením
Najvyššiehosúdu6Cdo61/2016zodňa23.03.2017odmietnutímdovolaniažalobcov.Uvedenérozsudky
súčasnezakladajúprekážkuvecirozsúdenejvovzťahukopätovnémuprieskumuzmluvyomimoriadnom
medziúvere a zmluvy o zriadení záložného práva, prípadný ďalší prieskum by teda predstavoval

neprípustný prostriedok zásahu do už právoplatných rozhodnutí súdov, a preto je zrejmé, že ďalší
prieskum je neprípustný. Existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú vadu
konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex officio. Žalovaný v 1. rade poukazuje na to, že si
záložné právo riadne uplatnil, o čom svedčí aj zápis výkonu záložného práva na liste vlastníctva č.
3070, kat. úz. Dolná Súča. Zákon pri uplatnení uhradzovacej funkcie v súčasnosti nepredpokladá

súdne konanie, ktorým by súd rozhodoval o prípustnosti, resp. neprípustnosti jeho výkonu a k výkonu
záložného práva dochádza na základe jednostranného právneho úkonu záložného veriteľa. Týmto
jednostranným právnym úkonom je v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka „oznámenie o
začatí výkonu záložného práva“. Uplatnením tohto práva, t.j. vykonaním takéhoto právneho úkonu je
jednoznačné, že dochádza k prerušeniu plynutia premlčacej lehoty. Rozhodnutím v prospech žalobcu,

aby sa veriteľ zdržal výkonu záložného práva, by bola popretá existencia efektívneho právneho rámca
zabezpečenia záväzkov, resp. by bola týmto spochybnená právna istota veriteľa a posilnená pozícia
dlžníkov nedodržiavajúcich svoje záväzky vo vzťahu k veriteľom, čo môže byť závažným precedensom.
Na základe uvedených skutočností žalovaný v 1. rade žiada, aby Okresný súd Trenčín z titulu, že sa oveci právoplatne rozhodlo a nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova, konanie o zdržanie sa výkonu
záložného práva dobrovoľnou dražbou zastavil.

3. Na doručenú žalobu reagoval aj žalovaný v 2. rade písomným vyjadrením zo dňa 19.03.2018. V
ňom uviedol, že v prvom rade namieta existenciu jeho pasívnej legitimácie vo veci. Nie je v žiadnom
zmluvnom alebo mimozmluvnom vzťahu k žalobcom. Jeho pozícia je pozíciou dražobníka, ktorý na
základe poverenia žalovaného v 1. rade vykonáva a organizuje úkony pri príprave a organizácií
dobrovoľnej dražby predmetných nehnuteľností. Jeho pozícia je teda obdobná pozícií mandatára resp.

právneho zástupcu, ktorý vykonáva právne úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky. Je pritom zrejmé,
že poverenie, ktoré dal žalovaný v 1. rade žalovanému v 2. rade sa odvíja od zmluvného základu
zabezpečovacieho práva - záložného práva, ktoré žalobcovia napádajú v tomto konaní, a preto ich
prípadný úspech bude mať priamy dopad aj na žalovaného v 2. rade bez potreby osobitého výroku.
Pokiaľ sa týka platnosti a existencie pohľadávky poukazuje, že uvedenou otázkou sa už zaoberal
okresný ako i krajský súd. Okresný súd Trenčín rozsudkom 27C/210/2012 zo dňa 13.05.2014 v

spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne 17Co/951/2014 zo dňa 30.09.2015 návrh žalobcov
na vyslovenie neplatnosti úverových zmlúv zamietol. Uvedené rozsudky zakladajú prekážku veci
rozhodnutej (res iudicata) vo vzťahu k ďalšiemu súdnemu prieskumu platnosti resp. neplatnosti zmlúv
z toho istého dôvodu a kde by sa skúmala otázka platnosti jednotlivých ustanovení zmluvy. Čo sa týka
premlčania, v zmysle ustanovenia § 151j ods. 2 je možné viesť výkon záložného práva i na premlčanú

pohľadávku. Uvedené je dané tým, že premlčanie nespôsobuje zánik práva, ale len jeho oslabenie. Inak
povedané premlčaním nedochádza k zániku zabezpečovaného dlhu a tento existuje i naďalej, a preto
jeho premlčanie nebráni výkonu uhradzovacej funkcie akcesorického práva. Rovnako je však z listu
vlastníctva, na ktorom je záloh vedený zrejmé, že záložný veriteľ započal s výkonom záložného práva
riadne a včas a len v dôsledku vydania predbežných opatrení vydaných v predchádzajúcich konaniach

nedošlo k jeho dokonaniu. Bolo by pritom v rozpore s právnym poriadkom, ak by súd vyslovil nemožnosť
výkonu záložného práva, keď jeho výkonu bránilo predbežné opatrenie. Po dobu trvania predbežného
(neodkladného) opatrenia teda spočívala premlčacia lehota vo vzťahu k výkonu záložného práva.

4.Naprejednanievecisamejsúdnariadilpojednávanie,naktorépredvolalsporovéstrany.Pojednávania

sa zúčastnili právny zástupca žalobcov a obaja žalovaní.

5. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že v rámci hospodárnosti tohto konania žalobcovia
namietajú dve rozhodné skutočnosti a to, namietajú premlčanie výkonu samotného práva záložného
veriteľa, teda premlčanie záložného práva a po druhé, namietajú premlčanie zabezpečenej pohľadávky,

ktorá je zabezpečená záložným právom k ich nehnuteľnostiam. Dňa 16.09.2010 veriteľ, teda žalovaný
v 1. rade odstúpil od úverovej zmluvy a sám si vybral túto zmluvnú a zákonnú možnosť. Aplikujúc
na tento stav § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka je potrebné
považovať úverovú zmluvu a takisto záložnú zmluvu za zrušené od začiatku. Žalobcovia aj po súdnom
rozhodnutí nenamietajú to, že došlo k odstúpeniu od platnej zmluvy. Tým pádom nehnuteľnosti, ktoré

mali byť založené za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného v 1. rade z úverovej zmluvy už nie sú
zaťažené záložným právom. Pri výkone záložného práva formou dobrovoľnej dražby ide o mimosúdne
vymáhanie pohľadávky a speňažovaním nehnuteľností mimosúdne by došlo k obchádzaniu, resp. k
zamedzeniu práva dlžníka na vznesenie námietky premlčania zabezpečenej pohľadávky. Inak je tomu
v súdnom konaní, a preto žalobcovia ako dlžníci v tomto konaní namietajú premlčanie zabezpečenej

pohľadávky. Žalobcovia nepopierajú, že pohľadávka existuje, ale je nevymáhateľná. Ide o pohľadávku
z bezdôvodného obohatenia po odstúpení od úverovej zmluvy. Ak v zmluve o zriadení záložného práva
bolo uvedené, že záložné právo zabezpečuje aj pohľadávku z bezdôvodného obohatenia v rámci tohto
právneho vzťahu, takého ustanovenie ide nad rámec zákona a v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka je takáto zmluvná podmienka neúčinná. V zmluve uvádzané bezdôvodné obohatenie by

mohlo mať iný právny rámec, nemôže sa jednať o bezdôvodné obohatenie po zrušení hlavnej zmluvy,
svojej vlastnej zmluvy a následne vznik bezdôvodného obohatenia. Žalobcovia z dôvodu hospodárnosti
tohto konania upúšťajú od časti žaloby, ktorá sa týka neprijateľnosti zmluvných podmienok, tak ako
sú uvedené v bodoch 2 až 8 článku 5 žaloby. Rovnako tak aj v časti, ktorá sa týka poplatku za
spracovanie úveru, teda celého článku 5, body 1 až 8 žaloby. Argumentácia žalovaného v 1. rade, že

oznámením o začatí výkonu záložného práva došlo k uplatneniu pohľadávky nie je správna a v súlade
so zákonom. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka sa vyžaduje uplatnenie pohľadávky na súde, alebo u
iného príslušného orgánu, ktorým žalobcovia samozrejme nie sú. Preto nemožno uvažovať o spočívaní
premlčacej doby momentom oznámenia. V tomto smere poukazuje na rozhodnutie v obdobnej veci,a to Okresný súd Košice II sp.zn. 10C/8/2015 z 09.06.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Košiciach sp.zn. 2Co/252/2017.

6. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia k žalobe
a ako podstatné na doplnenie uvádza, že žalovaný v 1. rade nemohol ďalej pokračovať v realizácii
svojho záložného práva, nakoľko súdnym rozhodnutím a to predbežným opatrením sp. zn. 11C/71/2012
zo 04.05.2012 mu bolo zakázané pokračovať vo výkone tohto záložného práva. Takisto podľa § 151j
ods. 2 Občianskeho zákonníka záložný veriteľ sa môže domáhať uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď

zabezpečená pohľadávka je premlčaná. Vzhľadom na upustenie žalobcov od argumentácie, ktorá sa
týka vyhlásenia neprijateľnosti zmluvných podmienok bližšie nerozvádza obranu žalovaného v 1. rade
ohľadom týchto okolností.

7. Žalovaný v 2. rade na pojednávaní uviedol, že primárne žalovanému v 2. rade nesvedčí pasívna
vecná legitimácia v tomto spore, nakoľko nie je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu medzi žalobcami

a ním. Je vo vzťahu so žalovaným v 1. rade ako dražobník. V prípade, že by súd rozhodol o povinnosti
zdržať sa výkonu záložného práva len voči žalovanému v 1. rade ako veriteľovi, bol by povinný toto
rozhodnutie rešpektovať podľa § 19zákona o dobrovoľných dražbách. Ak by mu bolo predložené takéto
rozhodnutie, navrhovateľ dražby by nebol oprávnený pokračovať v dražbe. Je nesporné, že žalovaný v
2. rade po doručení neodkladného opatrenia, resp. predbežného opatrenia v dražbe nepokračoval tak,

ako mu to ukladá aj zákon a aj súdne rozhodnutia. Ak by pokračoval v dražbe potom, čo navrhovateľovi
dražby bolo uložené nepokračovať vo výkone záložného práva, porušoval by § 19 ods. 1 písm. b)
Zákona o dobrovoľných dražbách, čím by sa dopustil správneho deliktu a konania protiprávneho, čo nie
je možné, a takto ani nepostupuje. Sekundárne argumentuje tým, že zabezpečená pohľadávka nebola
len pohľadávka z úverovej zmluvy, ale aj pre prípad odstúpenia od zmluvy. Premlčanie pohľadávky je

irelevantné pre výkon záložného práva v zmysle § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 54a
Občianskeho zákonníka. Podľa týchto ustanovení je možný výkon záložného práva aj pri premlčanej
pohľadávke. Záverom sa nestotožňuje s tvrdením žalobcov, že odstúpením od úverovej zmluvy zanikla
aj zmluva o zriadení záložného práva, čo podporuje poukazom na právny názor NSSR v rozhodnutí
1Cdo/106/2018. Súd I. a II. stupňa v tam uvedenom konaní konštatovali opačný právny názor.

Oznámenie o začatí výkonu záložného práva bolo doručené katastru nehnuteľností a v zmysle § 151l
ods. 1 bola naplnená povinnosť záložného veriteľa zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v
registri, teda v katastri nehnuteľností.

8. Na vykonanom pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to:

č.l. 39 oznámenie o začatí výkonu záložného práva, z pripojeného spisu sp. zn. 27C/210/2012 zmluva
o úvere na č. l. 20, z pripojeného spisu sp. zn. 11C/1/2018 zmluva o zriadení záložného práva z č. l. 12,
kúpna zmluva na č. l. 15, odstúpenie od zmluvy č. l. 18. Na základe takto vykonaného dokazovania a
na základe nesporných skutkových okolností, súd zistil skutkový stav.

9.1 Dňa 11.04.2007 uzatvorili žalobcovia so žalovaným v 1. rade úverovú zmluvu, na základe ktorej im
žalovaný v 1. rade poskytol tzv. medziúver vo výške 886.000 Sk (29.409,81 eur), ktorý sa po splnení v
zmluve uvedených podmienok mal zmeniť na stavebný úver vo výške približne 575.900 Sk (19.116,37
eur), pričom jeho presná výška sa rovná rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej
sumy zmluvy o stavebnom sporení.

9.2 Na základe žaloby žalobcov Okresný súd Trenčín rozsudkom sp.zn. 27C/210/2012 z 13.05.2014
určil, že úverová zmluva je v čl. III bod I.1 veta prvá, v čl. III Zabezpečenie, bod I.3 a v čl. VIII bod 8,
neplatná,pričomakocelokjeplatná.Tentorozsudoknadobudolprávoplatnosťdňa31.12.2015,vspojení
s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 17Co/951/2014 z 30.09.2015.

9.3 Dňa 17.04.2007 uzavrel žalovaný v 1. rade so záložcami, a to Slávkou Panákovou, rodenou
TrnavskouaMichalomPanákom,Zmluvuozriadenízáložnéhoprávananehnuteľnýmajetok,nazáklade
ktorej bolo zriadené záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam za účelom zabezpečenia pohľadávky
a jej príslušenstva žalovaného v 1. rade vzniknutej z úveru poskytnutého žalobcom na základe úverovej

zmluvy. Podľa čl. I bod 2 tejto zmluvy sa Záložné právo zriadilo aj na pohľadávku s príslušenstvom,
ktorá vznikne v prípade odstúpenia od zmluvy alebo na pohľadávku s príslušenstvom na vydanie
bezdôvodného obohatenia vzniknutého z dôvodu plnenia veriteľa z neplatného právneho úkonu, resp.plnenia z právneho úkonu, ktorý odpadol v súvislosti s úverovou zmluvou. Výška úveru poskytnutého
veriteľom predstavuje sumu 885.860,-Sk.

9.4 Na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 20.02.2007 nadobudli žalobcovia od Slávky Panákovej, rodenej
Trnavskej a Michala Panáka (pôvodní záložcovia) do svojho BSM predmetné nehnuteľnosti. Časť kúpnej
ceny vo výške 518.951,70 Sk bola hradená žalobcami z prostriedkov, ktoré získali od žalovaného v 1.
rade na základe úverovej zmluvy. Za uvedeným účelom bolo predmetné záložné právo na predmetných
nehnuteľnostiach aj záložcami zriadené.

9.5 Listom zo dňa 16.09.2010 odstúpil žalovaný v 1. rade od úverovej zmluvy a zároveň požiadal
žalobcov o okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov v sume 28.628,33 eur, vyčíslených
k 16.09.2010.

9.6 Následne žalovaní spolu uzavreli zmluvu o vykonaní dražby, na základe ktorej je žalovaný v 2. rade

ako dražobník oprávnený organizovať dražbu predmetných nehnuteľností v prospech žalovaného v 1.
rade ako navrhovateľa dražby a zároveň záložného veriteľa. Oznámenie o začatí výkonu záložného
práva predajom nehnuteľností formou dobrovoľnej dražby zo dňa 27.02.2012 bolo doručené katastru
nehnuteľností, ktorý na LV č. 3070 vyznačil poznámku o tejto skutočnosti a žalobcom dňa 28.02.2012.

9.7 Na základe návrhu žalobcov zo dňa 27.03.2012 Okresný súd Trenčín uznesením sp.zn. 11C/71/2012
zo dňa 04.05.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 17Co/216/2012 nariadil
žalovanému v 1. rade zdržať sa výkonu záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam až do
právoplatného skončenia konania vo veci samej. Žalobcom uložil povinnosť, aby v lehote 60 dní od
právoplatnostitohtouzneseniapodalinávrhnazačatiekonaniavovecisamej.Totouznesenienadobudlo

právoplatnosť dňa 22.08.2012, pričom žalovanému v 1. rade bolo doručené dňa 11.05.2012, kedy
nadobudloajvykonateľnosť.ŽalobcovianáslednepodalinaOkresnýsúdTrenčíndňa20.09.2012žalobu
o určenie neplatnosti úverovej zmluvy a zmluvy o zriadení záložného práva. O tejto žalobe rozhodol
Okresný súd Trenčín rozsudkom sp.zn. 27C/210/2012 z 13.05.2014 tak, že jej vyhovel iba čiastočne a
určil, že úverová zmluva je v čl. III bod I.1 veta prvá, v čl. III Zabezpečenie, bod I.3 a v čl. VIII bod 8,

neplatná, pričom ako celok je platná. Rovnako ako platnú posúdil aj zmluvu o zriadení záložného práva
k predmetným nehnuteľnostiam. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 31.12.2015, v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 17Co/951/2014 z 30.09.2015.

9.8 Následne pokračoval žalovaný v 1. rade vo výkone záložného práva, pričom dňa 20.12.2017

vyhotovil oznámenie o dražbe predmetných nehnuteľností, s určením dátumu konania dražby na deň
31.01.2018.

9.9 Na základe návrhu žalobcov zo dňa 02.01.2018 Okresný súd Trenčín uznesením sp.zn. 11C/1/2018
zo dňa 23.01.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 27Co/106/2018 prikázal

žalovanému v 1. rade zdržať sa výkonu záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam a žalobcom
uložil povinnosť podať proti žalovanému v 1. rade žalobu o uloženie povinnosti zdržať sa výkonu
záložného práva do 30 dní od právoplatnosti uznesenia. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
28.06.2018.

8.1 Podľa § 137 Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a)
splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného
predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

8.2 Podľa § 151j ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom
nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu
záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu
na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných

zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Ak pohľadávka zabezpečená
záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa
uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.8.3 Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

8.4 Podľa § 100 ods.2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

8.5 Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

8.6Podľa§230Civilnéhosporovéhoporiadkuaksaoveciprávoplatnerozhodlo,nemôžesaprejednávať
a rozhodovať znova.

9. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav, na
ktorý aplikoval citované ustanovenia právnych predpisov a vec právne posúdil.

10. Pre rozhodnutie o podanej žalobe sú rozhodujúce viaceré procesnoprávne i hmotnoprávne
právne skutočnosti. A to existencia prekážky veci rozsúdenej, prípustnosť žaloby o uloženie

povinnosti žalovaným, účinky odstúpenia od úverovej zmluvy, spotrebiteľský charakter právneho vzťahu,
založeného obchodnoprávnou zmluvou (úverovou zmluvou), premlčanie práva na výkon záložného
práva.

11. K prekážke veci rozsúdenej:

11.1 Touto právnou skutočnosťou sa súd zaoberal najmä vzhľadom na to, že žalovaní namietali,
že otázka určenia neplatnosti úverovej zmluvy, neplatnosti záložnej zmluvy a zdržania sa výkonu
záložného práva, ktorá je predmetom aktuálnej žaloby o zdržanie sa výkonu záložného práva bola už
raz právoplatne rozhodnutá. Argumentujú, že Okresný súd Trenčín rozsudkom 27C/210/2012 zo dňa

13.05.2014vspojitostisrozsudkomKrajskéhosúduvTrenčíne17Co/951/2014zodňa30.09.2015návrh
žalobcov na vyslovenie neplatnosti úverových zmlúv zamietol. Uvedené rozsudky zakladajú prekážku
veci rozhodnutej (res iudicata) vo vzťahu k ďalšiemu súdnemu prieskumu platnosti resp. neplatnosti
zmlúv z toho istého dôvodu a kde by sa skúmala otázka platnosti jednotlivých ustanovení zmluvy.
Prípadný ďalší prieskum by teda predstavoval neprípustný prostriedok zásahu do už právoplatných

rozhodnutí súdov, a preto je zrejmé, že ďalší prieskum je neprípustný.

11.2Kuvedenejargumentáciisúduvádza,žeuvedenúskutočnosťužzodpovedalKrajskýsúdvTrenčíne
v uznesení sp.zn. 27Co/106/2018 z 30.05.2018, ktorým čiastočne potvrdil neodkladné opatrenie
nariadené pred začatím tohto konania, a to in concreto v bode 24. odôvodnenia uznesenia. Uviedol, že:

„predmetom posudzovania súdu z hľadiska predmetu konania v predchádzajúcom spore, bola platnosť
zmlúv o úvere, nie posudzovanie existencie zákonného dôvodu neumožňujúceho výkon záložného
práva z pohľadu účinkov vznesenej námietky premlčania, teda v tomto smere nemožno hovoriť o
totožnom predmete konania.“ Vzhľadom k uvedenému súd konštatuje, že v spore neexistuje prekážka
veci rozsúdenej.

12. K prípustnosti žaloby o uloženie povinnosti žalovaným:

12.1 Žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú, aby súd prikázal žalovaným v 1. a 2. rade zdržať
sa výkonu záložného práva dražbou predmetných nehnuteľností. Nejde teda o žiadnu zo žalôb,

príkladmo vymenovaných v § 137 Civilného sporového poriadku. Podľa tohto ustanovenia žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti (teda nie o uloženie povinnosti), nároku
na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu, určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, alebo
určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. V prípade žaloby žalobcov nejde o

určovaciu žalobu, o žalobu o splnenie povinnosti a ani o žalobu o nároku na usporiadanie práv a
povinností strán.12.2 Táto skutočnosť však podľa názoru súdu nespôsobuje automatickú neprípustnosť žaloby. Ako je
zrejmé z uvádzaného ustanovenia § 137 Civilného sporového poriadku, výpočet procesne prípustných
žalôb nie je úplný. Vyplýva to z použitia slova „najmä“ v tomto ustanovení. Preto je na úvahe súdu,

aby posúdil, či požadovaná žaloba je procesne prípustná, resp. či je na jej základe možné vydať
požadovaný rozsudok. Súd po tomto posúdení konštatuje, že tomu tak je, pričom dodáva, že aj
súdna prax slovenských súdov už takéto žaloby v minulosti pripustila (teda súdy obdobným žalobám
v minulosti vyhoveli, napr. rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 9Cb/227/2011 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 14Cob/246/2012, rozsudok Okresného súdu Kežmarok

sp.zn. 10C/4/2014, ktorý bol zrušený odvolacím súdom pre späťvzatie žaloby, rozsudok Okresného súdu
Prešov sp.zn. 20C/28/2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7Co/1/2016). V
tomto smere súd poukazuje napr. na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 21Co/113/2016, podľa
ktorého: „Požadovanie uloženia povinnosti žalovanému (zdržania sa výkonu záložného práva) je možné
považovať za formu zapieracej žaloby vlastníka (actio negatoria), ktorou sa vlastník domáha ochrany
pred neoprávneným zásahom do jeho vlastníckeho práva. Z horeuvedených dôvodov je namieste

považovať realizáciu výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby za neprimeraný zásah do
vlastníckeho práva žalobcov, preto je uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa takého konania na
mieste.“

12.3 Konajúci súd dospel k rovnakému záveru, avšak z iných dôvodov, skôr procesných. Súd pri tomto

rozhodnutí vzal do úvahy aj podstatu právneho vzťahu sporových strán a účel sledovaný podanou
žalobou. Ako je zrejmé zo skutkových okolností prípadu, právny vzťah medzi sporovými stranami je
vzťahom spotrebiteľským, teda vzťahom medzi spotrebiteľom (žalobcami) a dodávateľom (žalovaným
v 1. rade). Tento vzťah bol založený uzatvorením úverovej zmluvy. Realizovanie mimosúdneho
uspokojenia pohľadávky (výkon záložného práva vo forme dobrovoľnej dražby a bez exekučného titulu)

umožňuje žalovanému v 1. rade uspokojiť si svoju pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy bez súdnej
kontroly takejto pohľadávky. Takýto postup sám osebe spôsobuje v právnom vzťahu medzi sporovými
stranami, ktorý je spotrebiteľským vzťahom, nerovnováhu. Táto nerovnováha v právnom vzťahu medzi
dodávateľom a spotrebiteľom je podľa právneho poriadku (vrátane práva EÚ) nežiaduca a je potrebné
ju vyvážiť. Aby žalobcovia mohli dosiahnuť súdny prieskum práva žalovaného v 1. rade voči nim, javí sa

vhodným a účelným, aby im nebolo iba procesným predpisom (ktorý je iba prostriedkom v dosahovaní
ochrany porušených alebo ohrozených práv) zabránené, domáhať sa ochrany svojich práv. Navyše ak
v danom prípade ide pri realizácii záložného práva o obydlie žalobcov. Je potom na posúdení súdom,
v závislosti aj od zisteného skutkového stavu, či ich tvrdenia o zásahu do ich práv sa ukážu v takomto
konaní ako dôvodné.

12.4 Je možné pripustiť aj takú možnosť, že súd procesne nepripustí žalobu žalobcov a ponechá sa
veriteľovi možnosť uspokojiť si jeho pohľadávku vykonaním dražby. Žalobcovia by tak boli odkázaní
iba na podanie prípadnej žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby, príp. o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam. Takýto postup je v zásade odôvodniteľný, avšak pre súd nie je ako jeden z viacerých

možných prístupov akceptovateľný. Takýto výklad, postup, by nezodpovedal potrebám praktického
života, prispieval by k množeniu sporov a takisto k vzniku potenciálnej ujmy na majetku spotrebiteľa,
prípade vydražiteľa. Nezodpovedalo by to ani všeobecnému záujmu na predchádzaní vzniku majetkovej
ujmy v podobe bezdôvodného obohatenia, či škody.

12.5 Uvedeným výkladom súd aplikoval na rozhodnutie aj čl. 4 a čl. 3 Základných princípov Civilného
sporového poriadku, podľa ktorých každé ustanovenie Civilného sporového poriadku je potrebné
vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva
tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred
zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s

trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Jeho výklad nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho
slovách a vetách jasné a nepochybné, avšak nikto sa nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich
účelu a zmyslu podľa odseku 1. Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol
sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých

spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce
stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.12.6 Ako vyplýva z predchádzajúceho odseku, nikto sa nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona
proti ich účelu a zmyslu. Jedným z viacerých účelov sledovanými Civilným sporovým poriadkom je
podľa názoru súdu aj poskytnutie vyššej miery ochrany práv spotrebiteľovi. Tento cieľ možno vyvodiť z

ustanovenia § 290 a nasl. Civilného sporového poriadku. V tejto súvislosti súd poukazuje na dôvodovú
správu k § 290 a nasl. Civilného sporového poriadku, podľa ktorého objektívnu hmotnoprávnu i
procesnoprávnu nerovnosť určitých subjektov práva, musí súd kompenzovať uplatnením osobitných
procesných postupov divergentných od všeobecných procesných inštitútov sporového konania, inak
by nebol naplnený účel sporového konania, ktorým je spravodlivá a rýchla ochrana porušených alebo

ohrozených subjektívnych práv. V súvislosti s uvedeným, a nadväzujúc na prvú vetu tohto odseku, nie
je podľa názoru súdu možné dovolávať sa doslovného znenia § 137 Civilného sporového poriadku,
ktorý navyše zavádza iba príkladmý výpočet procesne prípustných žalôb. Je potrebné si uvedomiť
a akcentovať tú skutočnosť, že výsledkom podanej žaloby má byť ochrana žalobcov pred výkonom
záložného práva, ktoré má byť podľa žalobcov vykonané v rozpore s právnym poriadkom, z dôvodu
jeho premlčania, resp. neexistencie, ktoré žalovaný v 1. rade popiera a žalovaný v 2. rade sa riadi

zmluvou, uzatvorenou so žalovaným v 1. rade. Je tu teda spor sporových strán vyplývajúci z ohrozenia
subjektívnych práv, a súd by mal skôr hľadať právne možnosti jeho vyriešenia, ako konštatovať procesnú
neprípustnosť jeho rozhodovania.

12.7 Nakoniec súd dodáva, že na podanie takejto žaloby boli žalobcovia odkázaní aj samotným

Okresným súdom Trenčín (výrok II uznesenia sp.zn. 11C/1/2018). Iný neskorší záver rovnakého súdu
by bol znakom nekonzistentnosti a zmätočnosti rozhodovania súdu.

13. K dôvodnosti žaloby v dôsledku odstúpenia od úverovej zmluvy:

13.1 Pre zmluvný právny vzťah medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade, ktorý sa riadi úverovou
zmluvou a zmluvou o zriadení záložného práva platí, že ide o spotrebiteľský vzťah. V tomto smere
medzi sporovými stranami nie je spor, a preto súd bližšie neodôvodňuje tento záver. Stručne iba
uvádza, že pri uzatváraní úverovej zmluvy žalovaný v 1. rade konal v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti a žalovaní sú fyzickými osobami a nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti. Právny vzťah medzi nimi založený Zmluvou o zriadení záložného práva
k predmetným nehnuteľnostiam je tzv. akcesorickým vzťahom, resp. záväzky a práva z neho sú
akcesorické. Vedľajšie (akcesorické) záväzkové vzťahy sledujú osud hlavného záväzkového vzťahu a
dôsledkom ich akcesorickej povahy je okrem iného aj to, že trvajú len za predpokladu platnosti hlavného
záväzkového vzťahu. Čo do svojho zániku teda závisia od zániku hlavného záväzkového vzťahu.

Nemôže sa stať, že zanikol hlavný záväzkový vzťah a vedľajší by trval ďalej (určitá výnimka nastáva pri
novácii podľa § 570 a nasl. Občianskeho zákonníka). Akcesorická povaha zabezpečovacieho záväzku
napokon spočíva v tom, že čo do svojho obsahu je zabezpečovací právny vzťah podmienený zásadne
obsahom hlavného právneho vzťahu. Jedným z prípadov zániku záložného práva podľa § 151md
Občianskeho zákonníka je zánik zabezpečenej pohľadávky. Záložné právo je vždy viazané na existenciu

pohľadávky, to znamená, že jeho vznik a zánik sa odvíja od vzniku alebo zániku zabezpečovanej
pohľadávky. Ak pohľadávka, ktorá bola zabezpečená záložným právom zanikne, zaniká aj záložné
právo. Záložné právo sa teda viaže na pohľadávku.

13.2 Uvedené súd uvádza preto, že jedným z argumentov žalobcov je aj ten, že keďže žalovaný v

1. rade od zmluvy o úvere ešte dňa 16.9.2010 odstúpil, úverová zmluva zanikla a zároveň zanikla aj
zmluva o záložnom práve, ktoré má vo vzťahu k hlavnej zmluve akcesorickú povahu. Preto záložné
právo neexistuje a nie je možné ho vykonať.

13.3 Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalovaný v 1. rade odstúpil od úverovej zmluvy, s

účinkami k 16.09.2010.

13.4 Podľa § 344 Obchodného zákonníka od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje
zmluva alebo tento alebo iný zákon.

13.5 Podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade
s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto
dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany.13.6 Podľa § 351 ods.1, ods.2 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a
povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej
porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa

§ 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán
alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. Strana, ktorej pred odstúpením od
zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške
dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá
odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

13.7 Podľa § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

13.8 Podľa § 48 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v
tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva
od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

13.9 Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

13.10 Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01.04.2004 do 28.02.2010,

zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

13.11 V danom prípade je hlavný záväzkový vzťah medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade obchodným

záväzkovým vzťahom. V prípade úverovej zmluvy ide o tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3, resp. ods.6
s účinnosťou od 01.02.2013 Obchodného zákonníka). Ide o označenie právnej teórie a súdnej praxe
pre záväzkový vzťah, ktorý sa vždy riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu
účastníkov tohto záväzkového vzťahu. Teda tu nie rozhodujúci subjekt, ale objekt tohto záväzkového
vzťahu. Avšak korigujúcim ustanovením v prípade spotrebiteľských zmlúv, resp. spotrebiteľského

vzťahu, ktorým je aj prejednávaný prípad, je ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka a
ustanovenie § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka. Právna úprava týkajúca sa spotrebiteľských zmlúv
obsiahnutá v uvedených ustanoveniach Občianskeho zákonníka, je vo vzťahu k úprave zmluvného
záväzkového práva obsiahnutej v Obchodnom zákonníku špeciálnou právnou úpravou, upravujúcou
spotrebiteľské zmluvy. Zákonodarca s účinnosťou od 01.04.2015 (zákonom č. 102/2014 Z.z.) precizoval

ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom tak, že do tohto
ustanovenia zapracoval aj znenie, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy

obchodného práva. Podľa názoru súdu súčasná právna úprava stanovuje povinnosť prednostne použiť
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď ide o absolútny obchodný záväzkový vzťah. Ustanovenia
Občianskeho zákonníka súd aplikoval pri posudzovaní účinkov odstúpenia od úverovej, ktoré sú pre
žalobcov v danom prípade priaznivejšie. K rovnakým právnym záverom v obdobných prípadoch dospeli
aj iné všeobecné súdy, vrátane Krajského súdu v Trenčíne.

13.12 Obchodný zákonník podľa § 349 ods. 1 zánik zmluvy viaže na okamih, keď prejav vôle oprávnenej
strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane. Zánik zmluvy teda nastáva v dobe účinnosti úkonu,
ktorým oprávnená osoba odstúpila od zmluvy. Tým sa Obchodný zákonník odlišuje od Občianskehozákonníka, podľa ktorého odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym
predpisom upravené alebo účastníkmi dohodnuté inak (§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

13.13 Ak teda úverový veriteľ, účastník spotrebiteľskej zmluvy, odstúpi od úverovej zmluvy, nastane stav
podľa § 457 Občianskeho zákonníka, že zmluva sa od začiatku, teda ku dňu jej vzniku zruší a žiadne
iné plnenie, okrem vrátenia úverových prostriedkov, od spotrebiteľa žiadať nemôže. Na tomto právnom
závere nie je spôsobilé zmeniť nič ani odlišná zmluvná úprava účinkov odstúpenia od zmluvy (v článku
VII body 6 a 7 úverovej zmluvy). Žalovaný v 1. rade ako jeden z najväčších poskytovateľov stavebných

úverov na Slovensku si má byť vedomý následkov odstúpenia od zmluvy, pričom mu nič nebránilo využiť
iné oprávnenie veriteľa v reakcii na nesplácanie úveru dlžníkmi, napr. možnosť vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru podľa čl. VI bod 3 úverovej zmluvy.

13.14 Odchylné účinky odstúpenia od zmluvy sú pre rozpor so zákonom absolútne neplatné.
Ustanovenie § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka je dispozitívne, avšak v spotrebiteľskom vzťahu je

limitované špeciálnym zákonným ustanovením platným pre spotrebiteľské zmluvy a to ustanovením §
54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré bolo platné a účinné už v čase uzatvorenia úverovej zmluvy.
Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zachovávajú práva veriteľa - dodávateľa, na úkor spotrebiteľa
- dlžníka aj napriek jej zrušeniu s účinkami od vzniku zmluvy odstúpením od spotrebiteľskej zmluvy,
zhoršujú postavenie spotrebiteľa, pretože spotrebiteľa zaväzujú nad rámec povinností vzniknutých

podľa Občianskeho zákonníka. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa popri vzájomnej reštitučnej
povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc, postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Ide o jednostrannú
kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri štandardných typových
zmluvách. Predstavuje garanciu pre spotrebiteľa v tom zmysle, že si nemôže (podpisom na vopred
pripravenej formulárovej zmluve) zhoršiť svoje zmluvné postavenie bez ohľadu na to, aké dojednania

sú uvedené v spotrebiteľskej zmluve. Toto zákonné ustanovenie zaručuje prednostnú aplikáciu tých
právnych predpisov na spotrebiteľský právny vzťah, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie, práve
za účelom princípu zákazu zhoršenia zmluvného postavenia spotrebiteľov v právnom vzťahu s
dodávateľom. Zmluvná klauzula o odstúpení od zmluvy v bodoch 6 a 7 článku VII úverovej zmluvy
je dodávateľom naformulovaným ustanovením o zachovaní všetkých práv veriteľa vrátane úrokov a

poplatkov, so zabezpečením pohľadávky. Podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 48 v spojení s §
457) je následkom odstúpenia od zmluvy len vznik povinnosti účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť to,
čo podľa nej dostali. V danom prípade teda povinnosť dlžníkov vrátiť poskytnuté finančné prostriedky
veriteľovi.

13.15 Bolo len rozhodnutím žalovaného v 1. rade, zmluvný vzťah ukončiť napriek tomu, že do úvahy
prichádza aj iný postup, napr. možnosť požadovať splatenie celkového dlhu (istiny spolu s úrokmi) za
súčasného zotrvania v zmluvnom vzťahu podľa čl. VI bod 3 úverovej zmluvy. Preto ide na jeho ťarchu,
že dlžníci sa tak dostanú do výhodnejšieho postavenia, keď nie sú povinní mu platiť úroky a zaniklo mu
aj akcesorické právo (záložné právo).

13.16 Ak žalovaný v 2. rade argumentoval tým, že odstúpením od úverovej zmluvy nezanikla aj zmluva o
zriadení záložného práva, čo podporuje poukazom na právny názor NSSR v rozhodnutí 1Cdo/106/2018,
súdktejtoargumentáciiuvádza,ženiejedôvodná.Najvyššísúdsavtomtorozhodnutívôbecnezaoberal
meritom veci a dovolanie odmietol, pretože dovolatelia dovolací dôvod v dovolaní nevymedzili žiadnym

spôsobom uvedeným § 431 až § 435 CSP, a teda žalobcovia žiadnym spôsobom nevyargumentovali
existenciu dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, ktorý v dovolacom prejave uviedli.

13.17 Ak súdy 1. a 2 stupňa v tam uvedenom konaní konštatovali opačný právny názor, tak súd uvádza,
že nejde o najvyššie súdne autority a súd sa s ich názormi (ktorými nie je viazaný) nestotožňuje. Najmä

z dôvodu, že súdy (Okresný súd Žilina a Krajský súd v Žiline) založili svoje odôvodnenie na judikáte
NajvyššiehosúduSRsp.zn.4Obo102/1999,ktorývčasevydaniasvojhorozhodnutianemoholaplikovať
na rozhodnutie ustanovenia § 52 ods.2 a § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka, pretože v tom čase neboli
súčasťou právneho poriadku. Navyše sa týkal úveru, ktorý bol poskytnutý obchodnej spoločnosti. V
danom čase neexistovala ochrana práv spotrebiteľa v takej právnej úprave, aká platí v súčasnosti. Tento

judikát je podľa názoru súdu v spotrebiteľskom spore v súčasnosti neaplikovateľný, z dôvodu zmeny
právnej úpravy. Takisto je potrebné uviesť, že súdy túto okolnosť posudzujú aj opačne (teda ako to urobil
aj konajúci súd), a to aktuálne napríklad Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku zo dňa 29.11.2018
sp.zn. 16Co/359/2017.13.18 Ak žalovaný v 2. rade argumentoval tým, že zabezpečená pohľadávka nebola len pohľadávka z
úverovej zmluvy, ale aj pohľadávka pre prípad odstúpenia od zmluvy, súd uvádza, že táto argumentácia

neobstojí, pretože žalovaný v 1. rade vykonáva svoje záložné právo pre pohľadávku z úverovej zmluvy,
ako to vyplýva z oznámenia o začatí výkonu záložného práva na č.l. 39, ktoré doručoval žalobcom. Je v
ňom uvedené, že „nakoľko dlžníci Milan Trnavský a Helena Trnavská do dnešného dňa nevysporiadali
svoj dlh voči Prvej stavebnej sporiteľni a.s., vyplývajúci zo zmluvy a mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere zo dňa 11.04.2007, oznamujeme Vám týmto v zmysle § 151 l) ods.4 Občianskeho

zákonníka v platnom znení, že pristúpime k výkonu záložného práva.“ Nie je v ňom žiadna zmienka o
pohľadávke zo zrušenej zmluvy, resp. pohľadávky, ktorá vznikla v prípade odstúpenia od zmluvy alebo o
pohľadávke na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého z dôvodu plnenia veriteľa z neplatného
právneho úkonu, resp. plnenia z právneho úkonu, ktorý odpadol v súvislosti s úverovou zmluvou. Z tohto
listinného dôkazu je teda zrejmé, že žalovaný v 1. rade realizuje výkon záložného práv k pohľadávke
z úverovej zmluvy (zmluvné plnenie). Žalovaný v 1. rade napokon nič iné ani netvrdil. Ako je uvedené

vyššie, takáto pohľadávka žalovaného v 1. rade však zanikla, a preto nemá právo na výkon tohto
záložného práva, pre túto pohľadávku.

14. Teda už len z tohto dôvodu je žaloba žalobcov dôvodná a súd sa nemusí z dôvodu hospodárnosti
zaoberať ďalším jej dôvodom, a to premlčaním práva na výkon záložného práva. Napriek tomu, však

uvádza nasledovné:

15. K premlčaniu práva všeobecne:

15.1 Pri výkone záložného práva je potrebné rozlišovať medzi dvomi premlčaniami. Jednak medzi

premlčaním zabezpečenej pohľadávky a jednak premlčaním práva na výkon záložného práva (práva na
uspokojenie predajom zálohu).

15.2 K premlčaniu pohľadávky (práva na plnenie) možno uviesť vo všeobecnosti, že slovenské právo
ho chápe ako inštitút hmotného práva, na základe ktorého sa premlčuje samotné subjektívne právo,

čoho dôsledkom je oslabenie nároku ako vyšším štádiom realizácie subjektívneho práva. V Náleze
zo dňa 07.02.2018 sp.zn. Pl. ÚS 11/2016 však Ústavný súd SR uviedol, že premlčanie je unikátne
tým, že stojí uprostred priesečníka práva hmotného a procesného až tak, že patrí právu hmotnému aj
procesnému alebo ani jednému z nich. Súčasťou práva hmotného, pravidla správania medzi dvoma
rovnými súkromnými jednotlivcami, je otázka súdnej vymáhateľnosti. Pri premlčaní stoja v kontraste

subjektívneprávoanárok.Prvénezaniká,druhéáno.Súdmávprípadetradičnéhopremlčaniazakázané
ho odhaliť. Zo spomenutej unikátnosti pramení zložitosť rozhodovania o temporalite, ako aj rovnosti
subjektov. Premlčanie vo svojej podstate reflektuje osobnú iniciatívu, zodpovednosť za správu svojich
vecí, ako aj česť dlžníka spočívajúcu v možnosti vždy uhradiť svoj dlh. Premlčanie vyjadruje záujem
spoločnosti o to, aby boli dlhy súdne (justične), za účasti štátu vymáhané len v rozumnom čase, pretože s

časom sa prehlbuje dôkazná núdza a vôbec vedomosť o dlžobe. Zmyslom je, aby sa neplatil starý neistý
záväzok, avšak premlčanie tým, že presne určuje dobu nároku potláča kauzu dlhu, a je uplatniteľné,
aj keď je dlh nesporný. Premlčanie preto tiež v podstate konzumuje námietku dobrých mravov. Z tohto
pohľadu ide pri premlčaní tiež o „súťaž“ medzi zmluvnými stranami, v ktorej na jednej strane veriteľ musí
v rozumnej dobe žalovať a na druhej strane musí dlžník poznať svoju pozíciu a súd je „diskrétnym“

arbitrom. Dobrý mrav však ostáva prítomný v tom, že dlžník môže dlh uhradiť bez rizika bezdôvodného
obohatenia na strane veriteľa.

15.3Kpremlčaniuprávadochádzavplyvomdvochprávnychskutočností,atouplynutímpremlčacejdoby
bez toho, aby oprávnený subjekt (veriteľ) vykonal právo a povinný subjekt (dlžník) namietne premlčanie

práva. Premlčaním právo nezaniká, ale sa len výrazne oslabuje tak, že zaniká subjektívne právo (resp.
nárok na uplatnenie práva). Jednou zo základných funkcií premlčania je stimulovať oprávnený subjekt
(veriteľa), aby svoje právo (nárok) vykonal včas. Nevykonanie práva v rámci zákonom stanovených
premlčacích dôb má za následok oslabenie práva veriteľa (jeho premlčanie) s možným dôsledkom, že
mu právo nebude priznané súdom. Ako uviedol Najvyšší súd SR vo svojom uznesení 5Sžp/22/2013

z 17.12.2013, každý demokratický štát ochranu subjektívnych práv len ponúka, ale nevnucuje. „Práva
patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o
ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje hmotné i procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou
starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv,aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva
majetkové, osobné, satisfakčné a pod..

15.4Pokiaľsadlžníkpremlčanianedovolá,existujemedzinímaveriteľomprávnypomervpodstatebezo
zmeny. Premlčaniu nepodlieha každé subjektívne právo oprávneného. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho
zákonníka premlčaniu zásadne podliehajú majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

16. K premlčaniu práva na výkon záložného práva:

16.1 Úvodom tejto časti odôvodnenia súd uvádza, že samotné záložné právo ako vecné právo sa
premlčať nemôže. Premlčuje sa právo záložného veriteľa na výkon záložného práva (majetkové
právo), t.j. právna možnosť realizovať uhradzovaciu funkciu záložného práva. To sa „aktivuje“ potom
keď má záložný veriteľ možnosť pristúpiť k jeho výkonu, t.j. po splatnosti zabezpečenej pohľadávky
(podľa § 151j ods.1 Občianskeho zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je

riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva.) Teda najčastejšie v rámci
občianskoprávnych vzťahov je moment začatia plynutia premlčacej doby pri uplatnení pohľadávky
zhodným s momentom začatia plynutia premlčacej doby pri práve na výkon záložného práva. Aby
však nedošlo k tomu, že zabezpečená pohľadávka by bola premlčaná, ale nebolo by premlčané právo
na výkon záložného práva (ktoré plní aj uhradzovaciu funkciu), Občiansky zákonník v § 151j ods.2

ustanovuje, že ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže
sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená
pohľadávka je premlčaná. Táto situácia môže nastať napríklad v prípade, že zákon ustanovuje kratšiu
premlčaciu dobu ako sú tri roky (napr. pri zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pri zrušení zmluvy,
na ktorú sa viaže zriadené záložné právo, pri práv z prepravy, či napr. aj pri spočívaní premlčacej doby

pri výkone záložného práva).

16.2 Zo súdnej praxe, za ktorú možno uviesť napríklad Nález Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 250/2011
z 08.12.2011, vyplýva, že „záložné právo je právom, ktoré nepochybne premlčaniu podlieha, pretože
nejde o majetkové právo, ktoré by bolo z možnosti premlčania vylúčené. Premlčanie práva domáhať

sa uspokojenia zo zálohu („premlčanie záložného práva“) je upravené v § 100 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a premlčacia lehota tohto práva v § 101 Občianskeho zákona. Premlčaniu podlieha záložné
právo v trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, keď vzniklo právo na uspokojenie
zabezpečenej pohľadávky zo zálohu. Premlčanie záložného práva sa riadi Občianskym zákonníkom aj
v prípade, ak ním bola zabezpečená pohľadávka spravujúca sa Obchodným zákonníkom. Ak záložný

veriteľ neuplatnil v premlčacej lehote právo na uspokojenie pohľadávky zabezpečenej z výťažku z
predaja zo zálohu, má to za následok, ak sa záložca dovolá premlčania tohto práva, že záložný veriteľ
sa nemôže úspešne domôcť speňaženia zálohu (uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku
z predaja zálohu). Záložné právo v takom prípade už nemôže byť naďalej spôsobilým predmetom
na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky. Z tejto úpravy (§ 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka) je

ďalej zrejmé, že trojročná premlčacia doba záložného práva neuplynie skôr, než uplynie premlčacia
doba zabezpečenej pohľadávky. Je to dôsledkom vzájomnej previazanosti právneho vzťahu založeného
zmluvou záložnou a zmluvou, na základe ktorej vznikla zabezpečovaná pohľadávka. Zmysel právnej
úpravy stanovujúcej, že právo záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu sa nepremlčí prv,
než uplynie premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky, spočíva v tom, že v situácii, keď obe premlčacie

doby (premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky a premlčacia doba záložného práva) môžu, ale
nemusia začať plynúť v rovnaký deň, nezodpovedalo by akcesorickej povahe záložného práva, ak by
existovala zabezpečená pohľadávka, vo vzťahu ku ktorej premlčacia doba (ktorá môže byť aj dlhšia
než trojročná) neuplynula, a súčasne záložného práva, vo vzťahu ku ktorému už (trojročná) premlčacia
doba uplynula, čo by malo za následok stav, za ktorého by sa veriteľ zabezpečenej pohľadávky mohol

domáhať uspokojenia sa zo zálohu iba podmienečne pre prípad, že záložca námietku premlčania
jeho práva domáhať sa uspokojenia zo zálohu nevznesie. Tomu korešponduje aj ustanovenie § 151j
ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa môže záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa
uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď je zabezpečená pohľadávka premlčaná. To však platí iba v
prípade, ak nie je zároveň premlčané aj právo záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu,

resp. v prípade, ak síce premlčané je, avšak záložca nevzniesol námietku premlčania. Nie je totiž
vylúčená situácia, že trojročná premlčacia lehota práva domáhať sa uspokojenia zo zálohu uplynie
záložnému veriteľovi neskôr, než premlčacia doba práva veriteľa domáhať sa zaplatenia pohľadávky
voči dlžníkovi (napr. ak ide o zabezpečenú pohľadávku, ktorá sa premlčuje v kratšej premlčacej dobenež trojročnej). Pokiaľ ustanovenie § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka predlžuje plynutie premlčacej
doby práva domáhať sa uspokojenia zo zálohu tak, že ustanovuje, že záložné práva sa nepremlčujú
skôr, než zabezpečená pohľadávka, vychádza z toho, že je potrebné skúmať iba to, kedy uplynie

premlčacia doba zabezpečovanej pohľadávky, avšak nie to, či bola dlžníkom vo vzťahu k právu
veriteľadomáhaťsasplneniazabezpečovanejpohľadávkyajvznesenánámietkapremlčania.Vznesenie
námietkypremlčaniazáložnéhoprávajevýznamnéibavovzťahukprávuzáložnéhoveriteľadomáhaťsa
uspokojenia zo zálohu, pričom je zrejmé, že túto námietku môže vzniesť iba záložca a prvý raz tak môže
(úspešne) urobiť až v momente, keď uplynula premlčacia doba aj zabezpečovanej pohľadávky, nielen

trojročná premlčacia doba pre premlčanie práva záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu.
V prípade ak tieto premlčacie doby uplynuli, záložný veriteľ nezačal s predajom zálohu a záložcom
bola námietka premlčania vznesená, stráca záložný veriteľ možnosť domáhať sa (proti vôli záložcu)
uspokojenia zo zálohu, pretože jeho záložné právo je premlčané. Samostatnou otázkou ostáva, aký je
ďalší právny osud samotného záložného práva, t. j. či premlčané záložné právo po vznesení námietky
premlčania záložcom naďalej existuje v naturálnej forme alebo zaniká s poukazom na to, že po vznesení

námietky premlčania záložcom záložný veriteľ už nemôže záložné právo vykonať a dobrovoľné splnenie
nároku záložného veriteľa na uspokojenie zo zálohu už nie je pojmovo možné (ako k tomu dospieva
napr. Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku sp. zn. 21 Cdo 2185/2009 z 21. decembra 2010).

16.3 Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak má byť námietka premlčania práva na výkon záložného práva

vznesená záložcom úspešná, musí byť premlčaná jednak zabezpečená pohľadávka a takisto aj práva na
výkon záložného práva (záložné právo). Súd preto musí skúmať, či tieto dve právne skutočnosti nastali.

16.4 V dôsledku odstúpenia od úverovej zmluvy vznikla žalovanému v 1. rade pohľadávka voči žalobcom
na vrátenie toho, čo im na základe úverovej zmluvy poskytol a to podľa zásad na vydanie bezdôvodného

obohatenia. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal a to podľa zásad na vydanie bezdôvodného obohatenia. Toto právo
sa však premlčuje podľa § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka rovnako ako právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia, napr. z plnenia na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol.

16.5 Ako vyplýva z nesporných skutkových okolností, žalovaný v 1. rade mohol vykonať svoje právo na
vrátenie celej istiny úveru dňa 17.09.2010, nakoľko ku dňu 16.09.2010 žalovaný v 1. rade odstúpil od
úverovej zmluvy. Vzhľadom k tomu, že žalobu, ktorou by si uplatnil túto pohľadávku na súde doteraz
nepodal, a takisto vzhľadom na dĺžku premlčacej doby v trvaní dvoch rokov podľa § 107 ods.1, ods.3
Občianskeho zákonníka, je možné konštatovať premlčanie jeho pohľadávky.

16.6 Čo sa týka uplatnenia práva na výkon záložného práva, súd konštatuje, že aj toto právo je takisto
premlčané, a to z nasledovných dôvodov:

16.7Akojeuvedenévrámcizistenéhoskutkovéhostavu,nazákladenávrhužalobcovzodňa27.03.2012

Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 04.05.2012 sp.zn. 11C/71/2012 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 17Co/216/2012 nariadil žalovanému v 1. rade zdržať sa výkonu
záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Zároveň žalobcom uložil povinnosť, aby v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podali návrh
na začatie konania vo veci samej. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.08.2012, pričom

žalovanému v 1. rade bolo doručené dňa 11.05.2012, kedy nadobudlo aj vykonateľnosť. Žalobcovia
následnepodalinaOkresnýsúdTrenčíndňa20.09.2012žalobuvovecisamej,tedaourčenieneplatnosti
úverovej zmluvy a zmluvy o zriadení záložného práva. O tejto žalobe rozhodol Okresný súd Trenčín
rozsudkom sp.zn. 27C/210/2012 z 13.05.2014 tak, že jej vyhovel iba čiastočne a určil, že úverová
zmluva je v čl. III bod I.1 veta prvá, v čl. III Zabezpečenie, bod I.3 a v čl. VIII bod 8, neplatná, pričom

ako celok je platná. Rovnako ako platnú posúdil aj zmluvu o zriadení záložného práva k predmetným
nehnuteľnostiam. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 31.12.2015, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 17Co/951/2014 z 30.09.2015.

16.8 Žalovanému v 1. rade nemožno pričítať na ťarchu, teda započítať do plynutia trojročnej premlčacej

doby, obdobie od 11.05.2012 (kedy mu bolo doručené predbežné opatrenie Okresného súdu Trenčín
sp.zn. 11C/71/2012) do 31.12.2015 (kedy bolo právoplatne rozhodnuté o žalobe žalobcov vo veci samej
po nariadení predbežného opatrenia sp.zn. 11C/71/2012, a zároveň podľa § 77 ods.1 Občianskehosúdneho poriadku došlo k zániku nariadeného predbežného opatrenia, pretože sa návrhu vo veci samej
nevyhovelo),pretoževtomtoobdobížalovanýv1.radenemoholpokračovaťvovýkonezáložnéhopráva.

16.9 Následne pokračoval žalovaný v 1. rade vo výkone záložného práva, pričom až dňa 20.12.2017
vyhotovil oznámenie o dražbe predmetných nehnuteľností, s určením dátumu konania dražby na deň
31.01.2018.

16.10 Na základe návrhu žalobcov zo dňa 02.01.2018 Okresný súd Trenčín uznesením sp.zn.

11C/1/2018 zo dňa 23.01.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 27Co/106/2018
prikázal žalovanému v 1. rade zdržať sa výkonu záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam
a žalobcom uložil povinnosť podať proti žalovanému v 1. rade žalobu o uloženie povinnosti zdržať
sa výkonu záložného práva do 30 dní od právoplatnosti uznesenia. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 28.06.2018. Žalobcovia následne ešte dňa 09.02.2018 podali žalobu, o ktorej
rozhoduje konajúci súd v tomto spore.

16.11 Žalovanému v 1. rade nemožno ani v tomto prípade pričítať na ťarchu, teda započítať do plynutia
trojročnej premlčacej doby, obdobie od 29.01.2018 (kedy mu bolo doručené neodkladné opatrenie
Okresného súdu Trenčín sp.zn. 11C/1/2018) až do súčasnosti, pretože v tomto období takisto nemohol
pokračovať vo výkone záložného práva.

16.12Žalovanýtedamoholvykonaťsvojeprávonauspokojeniepohľadávkyrealizáciouzáložnéhopráva
v období od 17.09.2010 do 11.05.2012, t.j. 1 rok, 7 mesiacov a 23 dní, a v období od 01.01.2016 do
29.01.2018, t.j. 2 roky a 28 dní. Žalovaný teda v trojročnej premlčacej dobe toto právo nevykonal a
nechal ho márne uplynúť. Súd nepovažuje za moment vykonania záložného práva tú skutočnosť, že

záložný veriteľ oznámi záložcovi, resp. záložnému dlžníkovi, že začal vykonávanie dobrovoľnej dražby,
resp. pristúpil k výkonu záložného práva. Za vykonanie záložného práva v danom prípade súd považuje
uspokojenie pohľadávky po vykonaní dobrovoľnej dražby z výťažku z dražby. Začatie výkonu záložného
práva nie je možné zamieňať so samotným vykonaním práva. Aj v ustanovení § 151j Občianskeho
zákonníka zákon rozlišuje začatie výkonu záložného práva a jeho vykonanie (uspokojenie pohľadávky

spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo
domáhanie sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov). Ak by malo byť postačujúce pre
neuplynutie premlčacej doby to, že záložný veriteľ oznámi záložcovi, resp. záložnému dlžníkovi, že začal
vykonávanie dobrovoľnej dražby, tak nemožno vylúčiť stav, že záložný veriteľ vykoná záložné právo
napríklad aj po desiatich rokoch. Tým je však popretý účel premlčania, a to stimulovať oprávnený subjekt

(veriteľa), aby svoje právo vykonal včas, sankcionovať ľahostajného veriteľa za nevčasné uplatňovanie
práv, či dodržať spoločenský záujem neposkytovať ochranu právam po neurčitú dobu a neudržovať stav
neistoty v právnych vzťahoch. Nesankcionovaná nečinnosť záložného veriteľa po oznámení o začatí
výkonu záložného práva môže mať takisto reálny nepriaznivý dopad na majetkovú sféru záložcu, resp.
záložného dlžníka, a to napríklad pri poklese trhovej ceny zálohu plynutím času.

16.13 Uvedený záver vyplýva aj z citovaného Nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 250/2011 z
08.12.2011, ktorý uviedol, že „Ak záložný veriteľ neuplatnil v premlčacej lehote právo na uspokojenie
pohľadávky zabezpečenej z výťažku z predaja zo zálohu, má to za následok, ak sa záložca dovolá
premlčania tohto práva, že záložný veriteľ sa nemôže úspešne domôcť speňaženia zálohu (uspokojenia

zabezpečenej pohľadávky z výťažku z predaja zálohu). Záložné právo v takom prípade už nemôže byť
naďalej spôsobilým predmetom na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky.“

16.14 Nemožno tu ani analogicky stotožňovať uplatnenie si práva v rámci premlčacej doby podaním
žaloby na súde (v prípade žaloby veriteľa o splnenie povinnosti dlžníka, čo by zvádzalo k záveru o

tom, že pre vykonanie práva postačuje oznámenie o začatí výkonu záložného práva) s oznámením o
začatívýkonuzáložnéhopráva.Záložnýveriteľtotižvykonávazáložnéprávomimosúdne,bezingerencie
súdu a súdne rozhodnutie pre výkon svojho práva nepotrebuje (čo vyvoláva oprávnený nesúhlas
odbornejverejnostivprávnejteóriiipraxi).Uspokojeniesvojejpohľadávky,ktorejvýškuibasámpísomne
prehlasuje, tak má značne uľahčené.

17. K dôvodnosti žaloby voči dražobníkovi (žalovanému v 2. rade):17.1 Súd žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol ako nedôvodnú pre nedostatok jeho pasívnej
vecnej legitimácie. V tomto smere sa súd stotožňuje s právnym názorom Krajského súdu v Trenčíne,
ktorý bol uvedený v uznesení, ktorým tento súd rozhodoval aj o odvolaní žalovaného v 2. rade proti

uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp.zn. 11C/1/2018, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie
pred začatím tohto konania, a ktorý je aplikovateľný aj na rozhodnutie vo veci samej. Podľa tohto názoru
nositeľom záložného práva nie je dražobník, ale záložný veriteľ, a preto nemá opodstatnenie ukladať
resp. zakazovať akémukoľvek subjektu disponovať s právom, ktorého nositeľom nie je. Dražobník je v
zmluvnom vzťahu len so záložným veriteľom, a to na základe zmluvy, ktorú s ním záložný veriteľ uzatvoril

za účelom vykonania procesu dobrovoľnej dražby. Už samotná skutočnosť, že nositeľovi tohto práva,
teda záložnému veriteľovi bolo prikázané zdržať sa jeho výkonu, je dostatočne účinným prostriedkom
ochranyprávžalobcov.Podľa§19ods.1písm.b/ah/zákonač.527/2002Z.z.odobrovoľnýchdražbách,
sú dané zákonné dôvody zakladajúce povinnosť dražobníka upustiť od dražby, k naplneniu ktorých
dochádza aj v posudzovanej veci. Hypotéza uvedenej právnej normy ako dôvod vzniku povinnosti
dražobníka upustiť od dražby pokrýva teda aj prípad, ku ktorému došlo v posudzovanej veci, keď súd

uložil navrhovateľovi dražby, žalovanému v 1. rade, povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, čím
obmedzil právo s predmetom dražby nakladať, na čo nadväzuje povinnosť dražobníka v dražbe ďalej
nepokračovať.

18.1 Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

18.2 Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

18.3 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku. Žalobcovia boli
voči žalovanému v 1. rade v konaní úspešní v plnom rozsahu, preto im priznal náhradu trov konania v
plnom rozsahu. Žalovaný v 2. rade bol naopak voči žalobcom úspešný v plnom rozsahu, pretože súd

žalobu voči nemu zamietol, preto mu priznal voči žalobcom náhradu trov konania v plnom rozsahu.

18.4 O výške náhrady trov rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to
na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v
Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej.