Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 25, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/150/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214214375
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2214214375.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr.

Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobcu: Diligentia R.C., s.r.o., so sídlom Ivánska
cesta 12, Bratislava, IČO: 46 008 616, proti žalovanému: V. F. nar., XX.XX.XXXX bytom Z. XXXX/XX, L.
- X. H., o zaplatenie 2.301,27 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda č. k. 9C/427/2014-131 zo dňa 8. decembra 2016, v časti v ktorej súd žalobe
vyhovel (vo výroku I.), takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi s a právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi
1.057,89 eura s 5,25% úrokom z omeškania ročne od 22.03.2014 do zaplatenia, a trovy konania 63
eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. súd vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom
III. vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Súd rozsudok po právnej stránke
odôvodnil § 420 ods. 1, § 440 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a vecne tým, že žalobca
žalobou domáhal zaplatenia sumy 2.301,27 eura s príslušenstvom s odôvodnením, že žalovaný sa dňa
27.10.2010 v L. na L. ulici č. X v potravinách s názvom R. dopustil zavineného konania, počas ktorého

fľašou hodenou do výkladu žalobcu rozbil jeho sklenenú výplň. K takémuto konaniu sa žalovaný priznal
a rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 26.09.2012, sp. zn. 1T/2/2001 bol uznaný vinným.
Rozsudok bol potvrdený Krajským súdom v Bratislave dňa 26.03.2013 rozsudkom sp. zn. 2To/168/2012.
Žalobca bol nútený vynaložiť na opravu poškodeného výkladu peňažné prostriedky vo výške 2.301,27
eura, o čom predložil faktúru č. 2010203 v hodnote 2.301,27 eura vystavenú dňa 04.11.2010. Žalovaný
žalobcovi spôsobenú škodu na výzvu dobrovoľne neuhradil. Žalovaný uznal, že škodu spôsobil, avšak
nesúhlasil s výškou, ktorú požadoval žalobca.

2. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III v
Bratislave sp. zn. 1T/2/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2To/168/2012 zo
dňa 26.03.2013 bol právny predchodca žalobcu spoločnosť Samoška s.r.o. odkázaný svojim nárokom
na náhradu škody na občianske súdne konanie. Žalovaný bol uznaný vinným, že poškodil cudziu vec a
spôsobil tak na cudzom majetku škodu. Žalovaný v trestnom konaní uznal nárok na náhradu škody, ktorú
si uplatnil právny predchodca žalobcu, avšak nesúhlasil s výškou a rozsahom prác. Preto súd nariadil

znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctva a riadil sa vyhotoveným znaleckým posudkom
znalca, Ing. Antona Fuzáka, ktorý hodnotu stavebných prác a dodávku materiálu pri výmene sklenenej
výplne určil sumou 1.057,89 eura s DPH.3. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa
čiastočného úspechu strán sporu tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil tým, že nebolo
dostatočne posúdené úmyselné konanie zo strany žalovaného pri poškodení sklenenej výplne. Celému
incidentu predchádzali zo strany zamestnancov na osobu žalovaného slovné útoky, ponižovanie, krivé
obvinenie, poškodenie oblečenia a fyzické napadnutie svedka, ktorého vypustili von z obchodu. V
prítomnosti PMJ BA, Vajnorská žalovaný pri sebe nemal žiadne veci, ktoré by boli odcudzené, ďalej

polícia nepredviedla žiadneho z prítomných svedkov na výsluch na políciu okrem zamestnancov. V ten
deň bol žalovaný obvinený z krádeže v danom obchode zamestnancami obchodu, ktorý na základe
nejakého fiktívneho svedka, ktorý im tvrdil, že žalovaný mal údajne odcudziť nejaký tovar z obchodu.
Tento fiktívny svedok nebol políciou predvolaný na výsluch ani zaistený. Do dnešného dňa zo strany
zamestnancov alebo majiteľov prevádzky potravín nebolo vznesené obvinenie z dôvodu vymyslenej
krádeže, z ktorej žalovaného obvinili a pred veľkým počtom zákazníkov ponižovali bez akéhokoľvek

dôkazu o vine, slovne na žalovaného útočili, ponižovali ho, krivo obvinili, poškodili mu oblečenie.
Žalovaného fyzickynapadolsvedok,ktoréhovypustilivonzobchodu,prehodilžalovanéhocezpokladňu,
kde si skoro zlomil krk a udrel silno hlavu, čo malo za následok konanie žalovaného, ktoré nemôže byť
úmyselné. Krajský súd v Bratislave v trestnom rozsudku uviedol len stručné hodnotenie, že žalovaný sa
ku skutku priznal a oľutoval ho, ale súd neuviedol, čo konaniu žalovaného predchádzalo. Z uvedených

dôvodov žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok a žalobu žalobcu zamietol.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),

po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením

(§ 219 ods. 3 CSP), dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej
inštancie je vecne správny.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania na súde prvej inštancie, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu

potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec správne právne posúdil. K veci je potrebné dodať iba nasledovné:

7. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia voči žalovanému sumy 2.301,27 eura s príslušenstvom
titulom náhrady škody, ktorú špecifikoval. Škoda vznikla žalobcovi tým, že žalovaný sa dopustil

zavineného konania a fľašou hodenou do výkladu žalobcu rozbil jeho sklenenú výplň. K uvedenému
konaniu sa žalovaný priznal a rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 26.09.2012 sp. zn.
1T/2/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2To/168/2012 zo dňa 26.03.2013
bol uznaný vinným. Žalobca na opravu poškodeného výkladu vynaložil žalovanú sumu. Žalovaný v
odvolaní namietal, že škodu nespôsobil úmyselne, ale len reagoval na vzniknutú situáciu, pretože

zamestnanci potravín reagovali neprimerane, slovne na žalovaného útočili, ponižovali ho, krivo obvinili,
poškodili mu oblečenie.

8. V čase rozhodovania súdom prvej inštancie súd v konaní rozhodoval na základe skutkového stavu
zisteného z vykonaných dôkazov (§ 215 CSP). Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a

prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany,
návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne
námietky.Podľa§154CSPprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobranymožnouplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Aby strana konania mohla splniť
svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia;

predpokladom dôkaznej povinnosti je totiž povinnosť tvrdenia rozhodujúcich skutočností. Pokiaľ strana
konania nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, tak
spravidla nemôže ani splniť dôkaznú povinnosť. Pokiaľ ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného
práva, neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti, bude mať pre stranu väčšinou za následok preneho nepriaznivé rozhodnutie. V prípade, ak strana konania aj tvrdí určitú skutočnosť, je jej povinnosťou
tvrdenú skutočnosť preukázať. V prejednávanej veci je potrebné zdôrazniť, že žalovaný neuniesol nie
len bremeno tvrdenia, ale ani dôkazné bremeno a do skončenia dokazovania súdom prvej inštancie

uznesením na pojednávaní 08.12.2016 nepreukázal, že by za spôsobenú škodu nezodpovedal a
nespôsobil ju žalobcovi.

9. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 26.09.2012
sp. zn. 1T/2/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2To/168/2012 zo dňa

26.03.2013 bol žalovaný právoplatne uznaný vinným v bode 2 rozsudku z prečinu poškodzovania cudzej
veci podľa § 245 ods. 1 a 2 Trestného zákona (za rozbitú sklenenú výplň na predajni potravín). Nie je
pravdivé tvrdenie žalovaného, že jeho konaním sa v trestnej veci súdy nezaoberali dostatočne. Odvolací
súd (v trestnej veci) po podaní odvolania, v ktorom žalovaný namietal posúdenie skutku, tvrdil, že sa na
nič nepamätá, že skutok nemohol spáchať, lebo bol pod vplyvom alkoholu, že skutok bol vyprovokovaný
neprimeranýmsprávaníminýchosôbaspáchanieskutkupoprel,vodôvodnenípotvrdzujúcehorozsudku

konštatoval, že výpovede svedkov usvedčili žalovaného zo spáchania skutku tak, ako bol uvedený v
obžalobe. Súd sa zaoberal aj závermi znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, odvetvie súdne
lekárstvo, ktorý bol vypracovaný za účelom posúdenia vplyvu alkoholu na konanie žalovaného v čase
skutku. Žalovaný sa podľa záverov posudku nachádzal v čase skutku v ťažkom stupni opitosti,
pri takejto hladine alkoholu mohli byť prítomné až psychické poruchy, ktoré mohli ovplyvniť konanie

žalovaného a preto bolo vo veci nariadené vyšetrenie duševného stavu žalovaného. Znalci z odvetvia
psychiatrie konštatovali u žalovaného znížené ovládacie aj rozpoznávacie schopnosti v dôsledku
množstva použitého alkoholu, ale nebola u neho zistená žiadna psychická porucha, ktorá by negatívne
ovplyvnila jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti. Poranenie mozgu (v máji 2009) na dôsledky
ktorého žalovaný poukazoval v odvolaní, nemalo podľa znalcov žiaden vplyv na intelektové a pamäťové

schopnosti žalovaného.

10. Podľa § 193 veta tretia Civilného sporového poriadku súd je viazaný rozhodnutím príslušných
orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok, alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa
osobitného predpisu a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku

spoločnosti.

11. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

12. V súlade s citovaným § 420 OZ pri uplatňovaní nároku na náhradu škody musí žalobca preukázať
základné predpoklady pre priznanie takéhoto nároku, za ktoré sa považuje vznik a výška škody,
protiprávne konanie žalovaného, príčinná súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním a
zavinenie. V prejednávanej veci boli vykonaným dokazovaním preukázané všetky zákonné predpoklady
pre priznanie nároku na náhradu škody. Výška spôsobenej škody, ktorá bola sporná, bola preukázaná

znaleckým posudkom, protiprávne konanie žalovaného vyplynulo z právoplatného trestného rozsudku,
ktorým je súd v tomto konaní viazaný v súlade s § 193 CSP (v rozsahu kto prečin, ako protiprávne
konanie spáchal), existuje aj príčinná súvislosť medzi spôsobenou škodou a vznikom škody a bola
preukázaná svedkami, ktorý v trestnom konaní usvedčili žalovaného z poškodenia cudzej veci (výkladu
potravín) a tiež bolo preukázané zavinenie žalovaného. Pri nároku na náhradu škody podľa ustanovení

Občianskeho zákonníka sa nevedomá nedbanlivosť (ako jedna z foriem zavinenia) predpokladá a bolo
na žalovanom, aby počas konania preukázal, že ku škode nedošlo jeho zavinením, t.j. z nedbanlivosti
alebo úmyselne. Do skončenia dokazovania žalovaný nenavrhol vykonať také dokazovanie, z ktorého
by vyplývalo, že by škodu nezavinil. Pre úplnosť je potrebné dodať, že pri posudzovaní nároku na
náhradu škody nie je podstatné, či škoda bola spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti a zavinenie

žalovaného vyplýva z trestného rozsudku.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie s použitím §
387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

14. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania
podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP v odvolaní neúspešnému žalovanému. Žalobcovi však
trovy odvolacieho konania nevznikli, k podanému odvolaniu žalovaného sa nevyjadril, preto žalobcovi
odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.15. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).