Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 26, 2010

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 3C/41/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6210201900
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Kamenská

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2010:6210201900.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudkyňou JUDr. Martou Kamenskou v právnej veci žalobcu N. F. K.,

K.. s r. o., so sídlom C., X. Z. XX, IČO XXXXXXXX, zastúpeného A.. Z. K., advokátkou, so sídlom C., U.
XX, proti žalovaným I/ A. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. Z. XX a II/ T. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom
K. Z. XXX, o neúčinnosť právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že darovacia zmluva uzatvorená dňa 09. 09. 2008 vo forme notárskej zápisnice na
H. W. A.. B. E. pod sp. zn. N XXX/XXXX, ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený Správou katastra
N. E. dňa 02. 10. 2008 pod V XXXX/XXXX a ktorou darkyňa T. E. previedla na žalovaných I/ a II/ ako
obdarovaných bezodplatne svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vedeným Správou katastra N. E.

pre okres N. E., obec a katastrálne územie K. Z. na LV č. 108 ako parcela C-KN č. 495 záhrady o výmere
151 m2, C-KN č. 500/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 188 m2, C-KN č. 500/2 zastavané plochy
a nádvoria o výmere 80 m2, C-KN č. 500/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 54 m2, C-KN č. 501/5
vinice o výmere 521 m2, C-KN č. 501/6 orná pôda o výmere 223 m2 a dom ako nadstavba, súpisné číslo
XXX na parcele KN č. 500/2 a letná kuchyňa, súpisné číslo XXX na parcele KN č. 500/3, každému v
rovnakom podiele 1-ica, je voči žalobcovi p r á v n e n e ú č i n n á .

Žalovaní I/ a II/ sú p o v i n n í nahradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy konania účelne
vynaložené na uplatňovanie jeho práva vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Podanou žalobou sa žalobca domáha, aby súd určil, že darovacia zmluva uzavretá dňa 09. 09. 2008
medzi matkou žalovaných T. E. ako darkyňou, spísanou formou notárskej zápisnice na H. W. A.. B. E.
pod sp. zn. N XXX/XXXX, ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený Správou katastra N. E. dňa 02.
10. 2008 pod sp. zn. V XXXX/XXXX a ktorou previedla na žalovaných I/ a II/ bezodplatne svoje vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam v katastrálnom území K. Z., Správy katastra N. E. na LV č. 108 ako parc. č. C-
KN 495 záhrady o výmere 151m2, parc. č. C-KN 500/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 188m2,

parc. č. C-KN 500/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 80m2, parc. č. C-KN 500/3 zastavané plochy
a nádvoria o výmere 54m2, parc. č. C-KN 501/5 vinice o výmere 521m2, parc. č. C-KN 501/6 orná pôda
o výmere 223 a dom ako nadstavba č. s. XXX na parc. č. C-KN 500/2 a letná kuchyňa č. s. XXX na
parc. č. C-KN 500/3, každému v rovnakom podiele 1-ica, je voči nemu právne neúčinná a náhrady trov
konania. V žalobe žalobca ďalej uviedol, že matka žalovaných bola povinná zaplatiť mu sumu 10.283,47
Eur s príslušenstvom, všetko z titulu predčasného ukončenia leasingovej zmluvy. Listom z 19. 07. 2007
vyzval matku žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy, ktorú výzvu prevzal jej syn dňa 07. 01. 2008. K

zaplateniu dlžnej sumy však nedošlo. Preto si svoje nároky na základe Zmluvy o vyplnení a použití
blankozmenky, uplatnil na súde, pričom Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 27. 11. 2009 zmenkový
platobný rozkaz sp. zn. 10Zm/55/2009. Proti matke žalovaných ako povinnej podal návrh na vykonanie
exekúcie a exekučné konanie vedie na G. W. Z.. Z. S. pod sp. zn. Ex XX/XXXX, ktoré sa začalo najeho návrh ako oprávneného dňa 14. 01. 2010. V exekučnom konaní bolo zistené, že matka žalovaných
previedla bezodplatne svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vedeným Správou katastra N. E. na LV
č. 108 na žalovaných I/ a II/ a tým sa zbavila celého svojho majetku, čím mu znemožnila uspokojiť si

svoju vymáhateľnú pohľadávku. Urobila tak s úmyslom ukrátiť ho ako svojho veriteľa. Na pojednávanie
sa žalobca ani jeho právna zástupkyňa nedostavili, hoci boli riadne predvolaní, nepožiadali z dôležitého
dôvodu o odročenie pojednávania, svoju neúčasť písomne ospravedlnili a požiadali súd, aby konal a
rozhodol v ich neprítomnosti, preto potom súd v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p. vec prejednal
v ich neprítomnosti. Prihliadol pritom na obsah spisu a ostatné vykonané dôkazy.

Žalovaní I/ a II/ sa na pojednávanie neustanovili, hoci boli riadne predvolaní, termín pojednávania zobrali
navedomienapojednávanídňa12.10.2010,kedypredzačatímpojednávaniapožiadalisúdoodročenie
pojednávania z dôvodu, že sa pokúsia so žalobcom dohodnúť mimosúdne, o ktorú dohodu sa však ani
nepokúsili ( ako vyplynulo z vyjadrenia žalobcu z 21. 11. 2010 na č.l. 37), svoju neúčasť neospravedlnili,
nepožiadali ani z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Preto potom súd v súlade s ustanovením

§101ods.2O.s.p.vecprejednalvichneprítomnosti,prihliadolpritomnaobsahspisuadosiaľvykonané
dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s notárskou zápisnicou z 09. 09. 2008 sp. zn. N XXX/XXXX
a Nz XXXXX/XXXX a NCRIs XXXXX/XXXX, správou o priebehu šetrenia z 19. 07. 2006, výpisom LV

č. 108 kat. úz. K. Z., správou Správy katastra N. E. z 25. 02. 2010, správou o majetkových pomeroch
povinného z 16. 03. 2010, upovedomením o začatí exekúcie z 12. 02. 2010 sp. zn. Ex XX/XXXX, správou
Správy katastra N. E. z 12. 08. 2010, ako aj pripojenými spismi H. W. A.. B. E. sp. zn. N XXX/XXXX
a Nz XXXXX/XXXX, Správy katastra N. E. sp. zn. V XXXX/XX, Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn.
1Er/223/2010 a Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 10Zm/55/2009.

Vykonaným dokazovaním mal súd nesporne preukázané, že Okresný súd Banská Bystrica dňa 27.
11. 2009 vydal zmenkový platobný rozkaz č. k. 10Zm/55/2009-23, ktorý nadobudol právoplatnosť čo
do zaplatenia zmenkovej sumy, úroku z omeškania a odmeny dňa 11. 12. 2009 a čo do trov konania
dňa 23. 12. 2009 a vykonateľnosť dňa 11. 12. 2009. Týmto zmenkovým platobným rozkazom bola

uložená T. E., matke žalovaných I/ a II/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.283,47 Eur istiny s
príslušenstvom, zmenkovú odmenu a nahradiť mu trovy konania. Poverením Okresného súdu Veľký
Krtíš z 27. 01. 2010 číslo XXXX XXXXXX bol súdny exekútor Z.. Z. S. z G. W. so sídlom D., F. XX
poverený vykonaním exekúcie na základe zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Banská
Bystrica z 27. 11. 2009 č. k. 10Zm/55/2009-23 v prospech žalobcu ako oprávneného proti T. E. ako

povinnej, pre vymoženie sumy 10.283,47 Eur istiny s príslušenstvom, zmenkovej odmeny, trov konania
a trov exekúcie. Z oznámenia súdneho exekútora Z.. Z. S. z 16. 03. 2010 vyplýva, že pri zisťovaní
majetkových pomerov povinnej T. E. bolo zistené, že táto v posledných troch rokoch bola účastníkom
prevodu nehnuteľností na základe darovacej zmluvy V XXXX/XXXX, ktorej vklad bol povolený Správou
katastraN.E.dňa02.10.2008.ZpripojenéhospisuH.W.A..B.E.,sosídlomN.E.,K.X/Asp.zn.NXXX/

XXXX a Nz XXXXX/XXXX súd zistil, že darovacou zmluvou z 09. 09. 2008, spísanou formou notárskej
zápisnice darkyňa T. E., matka žalovaných, darovala svojim synom A. E. a T. E., ako obdarovaným,
žalovaným I/ a II/, nehnuteľnosti vedené na Katastrálnom úrade C. C., Správe katastra N. E. pre Obec
a kat. úz. K. Z., zapísané na LV č. 108 a to p. č. CKN 495 záhrady 151 m2, p. č. CKN 500/1 zastavané
plochy a nádvoria 188 m2, p. č. CKN 500/2 zastavané plochy a nádvoria 80 m2, p. č. CKN 500/3

zastavané plochy a nádvoria 54 m2, p. č. CKN 501/5 vinice 521 m2, p. č. CKN 501/6 orná pôda 223
m2, stavba č. súp. XXX na p. č. CKN 500/2 dom ako nadstavba, stavba č. súp. XXX na p. č. CKN
500/3 letná kuchyňa, v celosti každému v rovnakom pomere t. j. po 1-ici. Z pripojeného spisu Správy
katastra N. E. sp. zn. V XXXX/XXXX vyplýva, že na základe tejto darovacej zmluvy bol Správou katastra
N. E. povolený vklad dňa 02. 10. 2008 pod č. V XXXX/XXXX. Z pripojeného listu vlastníctva č. 108

Správy katastra N. E. pre obec a kat. úz. K. Z., okres N. E. vyplýva, že T. E. rod. C. bola vlastníčkou
darovaných nehnuteľností a v súčasnej dobe sú zapísaní ako vlastníci predmetných nehnuteľností na
základe citovanej darovacej zmluvy žalovaní I/ a II/.

Podľa ustanovenia § 42a ods. 1, 3 písm. a/ Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby

súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej
pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z
jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Odporovať možnotiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch
medzi dlžníkom a
osobou jemu blízkou ( § 116 a 117).

Podľa ustanovenia § 42b ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom
môže uplatniť veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z
odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

Podľa ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade,
súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe
navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Inštitút odporovateľnosti
právnych úkonov je jednou z možností, ako sa veritelia môžu brániť dôsledkom nepoctivého
konania dlžníka. Odporovateľnosť právnych úkonov spočíva v tom, že dlžníkove právne úkony pokiaľ

ukracujú uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky môžu byť veriteľom napadnuté tzv. odporom
smerujúcim k tomu, aby boli súdom prehlásené vo vzťahu k veriteľovi za neúčinné. Výsledkom takéhoto
konania je, že sa veriteľ môže uspokojiť z majetku, ktorý odporovaným právnym úkonom z majetkovej
sféry dlžníka ušiel alebo môže požadovať, ak sa vec nenachádza u odporcu, náhradu v peniazoch od
toho, kto mal z odporovateľného úkonu prospech. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa považuje

za občianskoprávny vzťah, preto odporovateľnosť právnych úkonov je potrebné posudzovať podľa
ustanovení § 42a a § 42b Občianskeho zákonníka, pričom ustanovenie § 42a upravuje podmienky,
za splnenia ktorých možno odporovať právnemu úkonu, vymenúva právne úkony, ktorým je možné
odporovať a ustanovenie § 42b upravuje spôsob, akým sa odporuje právnemu úkonu a dôsledky
účinného odporu. Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ návrhom na začatie konania

proti tomu, kto má z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Z vykonaného dokazovania
mal súd preukázané, že sú splnené zákonné podmienky odporovateľnosti právneho úkonu. Predmetný
návrh na začatie konania podal aktívne legitimovaný subjekt - žalobca, ktorý je veriteľom, pretože mu
Okresný súd v Banskej Bystrici zmenkovým platobným rozkazom z 27. 11. 2009 č. k. 10Zm/55/2009-23
priznal právo na zaplatenie pohľadávky vo výške 10.283,47 Eur s príslušenstvom od dlžníčky T. E..

Tento návrh podal žalobca proti pasívne legitimovaným účastníkom, žalovaným I/ A. E. a II/ T. E.,
ktorí vystupovali ako obdarovaní v darovacej zmluve z 09. 09. 2008. Vzhľadom na to, že žalovaní sú
synmi darkyne T. E., sú teda osobami blízkymi v zmysle ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka,
zároveň sú aj osobami, ktoré majú z tohto právneho úkonu prospech, nakoľko s dlžníčkou odporovateľný
právny úkon dojednali. Právny úkon, ktorému žalobca odporuje bol urobený v posledných troch rokoch

medzi dlžníčkou a osobami jej blízkymi so zreteľom na to, že darovacia zmluva bola uzavretá dňa 09.
09. 2008 a žalobca návrh na súd na určenie jej neúčinnosti podal dňa 25. 03. 2010. Týmto právnym
úkonom bol veriteľ dlžníčky ukrátený, pretože dlžníčke nezostal žiadny majetok, z ktorého by mohol
byť žalobca ako oprávnený v rámci exekučného konania vedeného na tunajšom súde uspokojený.
Súdny exekútor nemôže vymáhať pohľadávku oprávneného žiadnym zo spôsobov exekúcie, pretože

to majetkové pomery povinnej, dlžníčky T. E. neumožňujú, s prihliadnutím aj na vyjadrenie žalovaných
na pojednávaní dňa 12. 10. 2010, že ich matka T. E. je nezamestnaná, nevlastní žiadny majetok a
nemá ani žiadne finančné prostriedky. Podľa názoru súdu darovacia zmluva dňa 09. 09. 2008 bola
uzavretá s úmyslom dlžníčky ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa. Vyplýva to z časovej následnosti
jednotlivých úkonov dlžníčky, ktorá o svojom nesplatenom dlhu voči veriteľovi vedela, tak isto vedela,

že dlh nie je uhradený. V danej veci, nakoľko bol právny úkon urobený s osobami blízkymi, veriteľ
dlžníčky nemusí preukazovať úmysel dlžníčky ukrátiť svojho veriteľa, pretože sa úmysel dlžníčky ukrátiť
svojho veriteľa predpokladá a je na osobách dlžníčke blízkych, aby preukázali, že úmysel svojej matky
ako dlžníčky ukrátiť žalobcu ako veriteľa nemohli ani pri náležitej starostlivosti poznať. Žalovaných
teda zaťažuje dôkazné bremeno tvrdenia, že ani pri vynaložení náležitej starostlivosti nemohli vedieť

o úmysle dlžníčky ukrátiť jej veriteľa. To znamená, že nemôže ísť o akúkoľvek starostlivosť, ide o
starostlivosťkvalifikovanú,čovdanomprípadežalovanínepreukázali,natototvrdenieneunieslidôkazné
bremeno. Súd vychádzal aj z toho, že žalovaným už dňa 05. 05. 2006 pri osobnej návšteve žalobcu
v mieste ich bydliska, kedy jednal so žalovaným I/ muselo byť zrejmé, že ich matka mala dlh voči
žalobcovi a že tento dlh neuhradila, nakoľko dňa 24. 07. 2006 prevzal syn dlžníčky oznámenie žalobcu

adresované ich matke ako dlžníčke o predčasnom ukončení leasingovej zmluvy spolu s výzvou na
zaplatenie jej dlhu žalobcovi. Žalovaní teda pri náležitej starostlivosti museli zistiť, či ich matka v čase,
kedy k predmetnému právnemu úkonu - uzavretiu darovacej zmluvy došlo, nemá voči inému povinnosť
plniť. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá určitú aktivitu zo strany dlžníkových blízkych osôb,ktorým Občiansky zákonník v § 42a ukladá, aby sa v prípade takýchto právnych úkonov presvedčili,
že právny úkon neukracuje veriteľa dlžníka a neprijímali týmito právnymi úkonmi plnenia na ujmu práv
veriteľov dlžníka. V prípade, že sa tak nezachovajú, musia byť uzrozumení s tým, že veriteľ môže

požadovať uspokojenie svojej pohľadávky tiež z majetku, ktorý na základe takéhoto právneho úkonu od
dlžníka nadobudli. Takáto náležitá starostlivosť však zo strany žalovaných v tejto otázke určite nebola
venovaná, pretože v opačnom prípade by sa museli o dlhoch svojej matky dozvedieť. Podľa názoru
súdu, žalovaní nepreukázali, že vyvinuli náležitú starostlivosť na rozpoznanie toho, či ich matka ako
dlžníčkanesledovalatýmtoprávnymúkonomukráteniesvojhoveriteľa.Dôkaznápovinnosťvpredmetnej

veci bola na žalovaných, ktorí podľa názoru súdu dôkazné bremeno neuniesli. Žiadnym spôsobom súdu
nepreukázali, že nemohli ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel svojej matky ako dlžníčky ukrátiť
žalobcu ako svojho veriteľa. Naopak súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že vedeli o tom,
že žalobca má pohľadávku voči ich matke. Preto potom súd návrhu žalobcu v plnom rozsahu vyhovel.

O náhrade trov konania účastníkov, súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. , na

základe zásady úspechu. Žalobca mal vo veci plný úspech, v spojení s konaním mu vznikli trovy účelne
vynaložené s uplatňovaním jeho práv. Preto potom súd priznal žalobcovi náhradu trov konania účelne
vynaložených na uplatňovanie jeho práv vo výške 100%, so zreteľom na ustanovenie § 151 ods. 7 O.
s. p., podľa ktorého súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov
prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto

rozhodnutia rozhodne súd o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva na tunajší súd písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu
ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.