Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 29, 2019

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 9T/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318010107
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislav Kováč

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:2318010107.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, samosudcom Mgr. Stanislavom Kováčom, na hlavnom pojednávaní takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný X. Š., E.. XX.XX.XXXX K. I., J. Z. J. XXX, F.. M., Z. Z. A. XXX, F.. B. S.,

sa uznáva za vinného, že

ako otec X. Š., E.. XX.XX.XXXX a D. Š., E.. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky W. Š., J. XXX, zanedbal
svoju zákonnú povinnosť prispievať na výživu svojich detí, pričom táto povinnosť mu vyplýva zo zákona
č. 36/2005 Z. z. o rodine a bol k nej zaviazaný rozsudkom Okresného sudu Galanta sp. zn. 13P/110/2012

zo dňa 21.11.2012, právoplatný dňa 06.02.2013, vo výške 100 € mesačne na syna X. a 100 € mesačne
na syna D. vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, si túto vyživovaciu povinnosť
v mieste svojho trvalého pobytu J. a všade tam, kde sa zdržiaval, riadne neplnil, hoci vedel o existencii
vyživovacej povinnosti, okrem čiastočných úhrad spolu vo výške 4 440 €, čím mu za obdobie od apríla
2014 do 29.03.2019 vznikol dlh na výživnom vo výške 7 560 €,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

čím spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona.

Za to sa
odsudzuje:

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody
v trvaní 1 (jeden) rok a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a
podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 3 (tri)
roky.

Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona mu súd ukladá povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe podľa svojich
schopností zameškané výživné. o d ô v o d n e n i e :

Dňa 19.01.2018 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta obžalobu na obžalovaného. Súd vo veci
vydal trestný rozkaz, doručený obžalovanému dňa 12.03.2018, proti ktorému podal obžalovaný odpor,

a následne vec prejedal na hlavnom pojednávaní.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení urobil vyhlásenie, že sa cíti byť nevinný zo
spáchania žalovaného skutku. Pri svojej výpovedi uviedol, že výživné sa snaží platiť vždy na čas, ale
z finančných dôvodov sa mu ho nedarí platiť vo výške určenej súdom. Bývalá manželka ho vyhodila z
domu a musel si nájsť podnájom, čo mu taktiež uberá finančné prostriedky. Nie je zamestnaný na trvalý

pracovný pomer, živý sa príležitostnými brigádami. Na úrade práce bol evidovaný ako nezamestnaný
iba chvíľu, ale nedostal počas tejto doby žiadne peniaze, preto sa už ani neeviduje. Stále zamestnanie
nehľadá, zárobky, ktoré uvádzajú v ponukách, nie sú pravdivé a zdajú sa mu nízke. Nepoberá invalidný
dôchodok ani mu nebola rozhodnutím určená znížená pracovná schopnosť. Bývalá manželka mu
nedovoľuje stretávať sa s ich deťmi, nedvíhajú mu telefón a vychováva ich proti nemu. V minulosti

požiadal o zníženie určeného výživného, ale tento návrh bol zamietnutý s odôvodnením, že je zdravý
človek a môže pracovať. Na nájom má mesačné výdavky 270 €, s ostatnými výdavkami na živobytie mu
pomáhajú kamaráti, ku ktorým sa chodí napríklad najesť, za čom im poskytuje rôzne služby. Za dom,
ktorý užíva jeho bývalá manželka a jeho deti, stále platí daň z nehnuteľnosti a poplatky za odvoz smetí.
Tento dom majú v podielovom spoluvlastníctve, pričom vlastní jednu polovicu, na ktorú sa momentálne

vedie exekúcia.

Svedkyňa W. Š. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že je bývalá manželka obžalovaného a majú spolu
dve deti, na ktoré má prispievať podľa súdneho rozhodnutia mesačne po 100 €. Väčšinou uhrádza po
30 € mesačne na dieťa, no tento mesiac (marcová splátka - pozn. súdu) zaplatil výživné v celej výške.

Obžalovaný nemá záujem sa s deťmi stretávať, nič im nekupuje, preto je pochopiteľné, že záujem nie je
ani z ich strany. Počas manželstva zobral obžalovaný pôžičku 20 000 €, ktorú po rozvode musela celú
splácať ona, aby im nezobrali dom.

Podľa rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 13P/110/2012 zo dňa 21.11.2012, právoplatné dňa

06.02.2013, bolo manželstvo obžalovaného a svedkyne rozvedené a ich deti X. a D. zverené do osobnej
starostlivosti matky, pričom obžalovaný bol zaviazaný prispievať na ich výživu po 100 € mesačne vždy
do 15. dňa mesiaca vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku.

Podľa rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 16P/246/2013 zo dňa 29.04.2015 v spojení s

rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11CoP/46/2015 zo dňa 16.09.2015, právoplatné dňa
19.10.2015, bol návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamietnutý.

Podľa poštových poukážok predložených obžalovaným tento uhradil na výživnom v rozhodnom období
v roku 2014 sumu 640 €, v roku 2015 sumu 720 €, v roku 2016 sumu 720 €, v roku 2017 sumu 920

€, v roku 2018 sumu 1 070 € a v roku 2019 ku dňu vyhlásenia rozsudku sumu 370 €, pričom väčšinou
uhrádzal 60 € mesačne.

Podľa správy Sociálnej poisťovne zo dňa 12.05.2017 bol obžalovaný registrovaný ako osoba
vykonávajúca dohodu o pracovnej činnosti v období od 05.11.2013 do 31.01.2014.

Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta zo dňa 10.05.2017 bol obžalovaný vedený
v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období od 09.04.2014 do 16.06.2014, kedy bol vyradený pre
zamestnanie sa inom členskom štáte, od 11.08.2014 do 10.11.2014, kedy bol vyradený pre zamestnanie
sa inom členskom štáte, a od 07.01.2015 do 09.01.2015, kedy bol vyradený pre odchod do iného

členského štátu na dlhšie ako 15 dní. V období od 01.06.2014 do 30.06.2014 poberal dávku v hmotnej
núdzi vo výške 61,60 €.

Podľa správy Daňového úradu Trnava zo dňa 10.05.2017 obžalovaný v daňových priznaniach k dani z
príjmov fyzickej osoby uviedol základ dane za rok 2014 vo výške 6 320,44 €, za rok 2015 vo výške 7

686,52 € a za rok 2016 vo výške 9 651,72 €, z čoho mu neboli vyrubené žiadne dane.Podľa výpisu z LV č. XXX a č. XXXX, k. ú. J., je obžalovaný polovičným podielovým spoluvlastníkom
rodinného domu súp. č. XXX a výlučným vlastníkom záhrady parc. č. XXXX/XX o výmere 574 m2, pričom

na jeho podieloch je zriadené exekučné záložné právo na vymoženie pohľadávky oprávnených jeho detí
za zaostalé výživné.

Podľa odpisu registra trestov bol obžalovaný 1-krát súdne trestaný a to za zanedbanie povinnej výživy
na podmienečný trest odňatia slobody, pričom sa v skúšobnej dobe osvedčil.

Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR spáchal obžalovaný 3 priestupky, 2 v oblasti
cestnej dopravy a 1 proti občianskemu spolunažívaniu.

Podľa správy o povesti obce J. nie je obžalovaný z obce bližšie hodnotený. Podľa správy o povesti obce
A. zo dňa 04.10.2017 je obžalovaný žije sám v obecnom nájomnom byte, má dobré povahové vlastnosti,

ale do života obce sa často nezapája, pretože sa väčšinou zdržiava na pracovisku v zahraničí.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k záveru, že skutok sa stal, ako je
uvedený v obžalobe a vina obžalovaného bola jednoznačne preukázaná. Výpoveďami obžalovaného,
svedkyne W. Š., ako i oboznámenými listinnými dôkazmi bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný

jezaviazanýprispievaťnavýživusvojichdetíX.aD.vžalovanomobdobí,nakaždéhopo100€mesačne.
V žalovanom období neplatil výživné v plnej výške, keď od aprílovej splátky roku 2014 do vyhlásenia
rozsudku zaplatil dohromady 4 440 € z celkovej výšky 12 000 € za 60 splátok výživného, väčšinu z
toho v splátkach 60 € mesačne. Obžalovaný nielen nepreukázal, ale ani neuviedol jediný objektívny
dôvod, ktorý by mu bránil platiť výživné v plnej výške. Obžalovanému nič mu nebráni zaobstarať si

prostriedky zamestnaním sa, výkonom podnikateľskej činnosti či speňažením nehnuteľného majetku,
pričom svoju polovicu rodinného domu ani neužíva a má s ňou iba náklady. Takéto neospravedlnené
konanie obžalovaného nemôže byť v žiadnom prípade na ujmu jeho zákonnej povinnosti prispievať na
výživu svojich detí. Taktiež sa takéto konanie nedá ospravedlniť spormi s matkou ich detí, na riešenie
ktorých sú tu iné inštitúty, nie neplatenie výživného na svoje deti.

Takto zistený skutkový stavu veci a okolnosti, ktoré predchádzali spáchaniu trestného činu, i jeho
konkrétnenáslednéspáchaniebolinahlavnompojednávaníjednoznačnepreukázanévyššieuvedenými
dôkazmi. Na základe vykonania a zhodnotenia týchto dôkazov týkajúcich sa skutkového zistenia dospel
súd k záveru, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku, sa stal, že ho spáchal

obžalovaný a že obžalovaný tak svojim protiprávnym konaním naplnil vyššie uvedené zákonné znaky
skutkovej podstaty.

Súd mohol obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v zákonnej sadzbe od 1 do 5 rokov, pričom u neho
nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť ani priťažujúcu okolnosť.

Čo sa týka druhu trestu, súd za najvhodnejší na dosiahnutie účelu trestu, ktorým je v tomto prípade
záujem na riadnom plnení vyživovacej povinnosti, považuje podmienečný trest odňatia slobody s
povinnosťou zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné. Dĺžka hroziaceho trestu odňatia slobody v
trvaní 1 roka a 6 mesiacov bude pre obžalovaného dostatočne motivujúca, aby v období skúšobnej doby

vyvinul snahu o riadne platenie výživného a splácanie jeho zameškanej časti, pričom dĺžka skúšobnej
doby 3 roky mu dáva dostatočný časový priestor na jeho splatenie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresnom súde
Galanta. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak

sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
TP). Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 TP).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ TP) a to v neprospech i v

prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 TP),- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe (§ 307 ods. 1 písm. b/ TP), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 TP); v mene obžalovaného

je oprávnený odvolanie podať aj jeho obhajca (§ 44 ods. 2 TP),
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 TP),
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne
úkony alebo je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo

týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 TP),
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech (§ 345 ods. 1 TP),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307
ods. 1 písm. c/ TP), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 TP),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ TP).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 TP).