Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 7, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17Cpr/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113217779
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Lučanská
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7113217779.7

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou v právnej veci žalobcu: I.astúpený
advokátskou kanceláriou JUDr. Štefan Prevozňák, s. r. o., so sídlom Kukučínova 23, Košice, IČO:
47232439, proti žalovanému: Univerzita veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach, so sídlom
Komenského 73, Košice, IČO: 397474, v konaní o neplatnosť výpovede takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že výpoveď na skončenie pracovného pomeru zo dňa 24.4.2013 č.j. 247/2013/OP,

je neplatná.

Žalovaný j e p o v i n n ý žalobcovi nahradiť na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške
492,31 eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcasažaloboudoručenousúdudňa20.6.2013domáhalurčenianeplatnostivýpovedenaskončenie

pracovného pomeru zo dňa 24.4.2013 č.j. 247/2013/OP. Taktiež žiadal priznať náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 12.07.1995 č. j. 2334/1995-pers v
znení a dodatkov bol u žalovaného zamestnaný (druh práce, funkcia) ako vedecko-výskumná činnosť
na katedre hygieny a technológie potravín a následne na katedre farmácie. Výpoveď na skončenie
pracovného pomeru zo dňa 24.04.2013 č.j.247/2013/O prevzal 24.4.2013. Zdôvodnením výpovede

bolo podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce menej závažné porušenie pracovnej
disciplíny, ktorého sa mal dopustiť tým, že sa v období dočasnej práceneschopnosti dňa 19.9.2012
osobne zúčastnil ako oponent obhajoby dizertačných prác doktorandov na prírodovedeckej fakulte
ÚPJŠ, keďže mal súhlas ošetrujúcej lekárky. Uvedené nepovažuje za porušenie pracovnej disciplíny.
Zo strany zamestnávateľa považuje za prílišnú tvrdosť voči jeho osobe už to, že ho oznámil Sociálnej
poisťovni pobočka Košice, ktorá následným rozhodnutím č. XXX-XXXXXX-CA XX/XXXX zo dňa

2. januára 2013 rozhodla, že žalobca od 27. septembra 2012, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa
porušenia liečebného režimu určeného lekárom, nemá nárok na výplatu nemocenského. Čiže týmto
rozhodnutím ako aj výpoveďou zo strany zamestnávateľa bol trestaný za ten istý skutok dvakrát.
Žalobca žalovanému doporučeným listom zo dňa 2013 oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní
a na prideľovaní prác. Voči uvedenému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne pobočky Košice podal v
zákonom stanovenej lehote odvolanie s tým, že nie je si vedomý, že nejakým spôsobom porušil

liečebný režim. Sociálna poisťovňa ústredie svojím rozhodnutím č.k. 22080-2/2013-BA z 28.03.2013
zamietla odvolanie a potvrdila napadnuté rozhodnutie, preto podal návrh na Krajský súd Bratislava,
aby uvedené rozhodnutie preskúmal. Práceneschopným sa stal 17. septembra 2012. Vzhľadom na
diagnózu súvisiacou s vyčerpanosťou a stanovením relaxačnej práceneschopnosti, čiže nebol ležiacim
pacientom ani s nákazlivou chorobou, s možnosťou pohybu medzi zdravými ľuďmi, o čom svedči aj to,
že mu zo strany ošetrujúcej lekárky D.j boli stanovené vychádzky mimo domova od 9.00 hod do 11:00

hod a od 15.00 hod do 17.00 hod denne. Na deň 19.9.2012 na základe dlhodobého plánu aj plánu
zamestnávateľa, kde uvedená činnosť - účasť na obhajobách (uvádzaná ako iná činnosť) je súčasťoubodového hodnotenia tvorivých pracovníkov UVLF v Košiciach, pokladal za povinnosť sa tohto zúčastniť
a zároveň uvedená činnosť nemala vplyv na jeho zdravotný- liečebný režim, preto žiadal v ten deň u
ošetrujúcej lekárky, aby mu upravila na tento deň režim vychádzok mimo stanoveného plánu s tým, že

sa chce zúčastniť predmetných obhajob. Po jeho zdôvodnení súhlasila aby sa v stanovenú vychádzku
od 9.00 hod. do 11.00 hod. mohol zúčastniť obhajob a namiesto vychádzky od 15.00 hod do 17.00
hod. tento čas použil na obhajoby cca do 13.00 hod. Na základe uvedeného mal za to, že je všetko v
poriadku a na základe tejto dohody aj dodržal časovo stanovený režim vychádzky. Následne, keďže je
dlhodobo v nemilosti rektora pre názorové rozdiely pri vedení farmácie, tento využil situáciu a oznámil

11.10.2012 Sociálnej poisťovni, že žalobca porušil liečebný režim. Počas stanovenej vychádzky nie
je ničím stanovené akú činnosť má vykonávať, či sa prechádzať alebo sedieť na káve alebo v komisii
na obhajobách. Ošetrujúca lekárka následne poprela, že dala žalobcovi uvedený súhlas, no nemôže
poprieť, že 19.9.2012 u nej žalobca bol, mala by mať záznam v zdravotnej karte o návšteve a ostatné je
na jej charaktere a jej svedomí. Žalobca predpokladá, že bol na ňu vyvinutý psychický nátlak, keďže v jej
portfóliujezoznampacientovUniverzityazároveňmáajpriestoryuniverzity,čiževolilaobetovaťjedného

pacienta, ako si urobiť problémy, možno aj existenčné. Zdravotný stav nebol ničím ohrozený, skôr mu
to prispelo k relaxácii, k oživeniu a skoršiemu vyliečeniu, aby sa mohol plne zaradiť do pracovného
procesu. Rektor E. sa v písomnom vyhotovení výpovede odvoláva na upozornenie zo dňa 14. novembra
2012 za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa žalobca dopustil tým, že prejavil
svoj názor na porade na to určenej - na aktíve učiteľov, kde kriticky vystúpil. Za uvedené vystúpenie

dostal upozornenie, s ktorým sa nestotožnil, keďže sa nejednalo o porušenie pracovnej disciplíny, ale
o prezentovanie z pozície sily rektora a presadzovanie mocenského názoru nemajúceho s odborným
zameraním pharmácie nič spoločné. Žalobca Poukazuje na pracovná poriadok, Článok 4 bod 8: „Výkon
práv a povinnosti vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto
nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak

postihovaný za to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť alebo návrh na
začatie trestného stíhania“. Obidva upozornenia a to z 5.4.2012 a 14.11.2012 sú v rozpore s citovaným
článkom pracovného poriadku. Žalobca bol vedúcim katedry, ale nemal pracovnú náplň, tá bola až rok
po habilitácii a rektor nemal záujem vytvoriť docentské miesto, žalobca bol len odborným asistentom.
Na základe konzultácie a emailovej korešpondencie poukázal resp. sa dotazoval predsedu AK pre vedy

lekárske a farmaceutické v záujme dodržania garantovanej kvality procesu výučby predmetu na vysokej
škole, konkrétne vo na akreditovanom študijnom odbore farmácia. 14.3.2012 dostal odpoveď od prof.
Juraja Šteňa ako predsedu AK pre vedy lekárske a farmaceutické: „Garantovanie kvality pedagogického
procesu, teda aj výuky predmetu na vysokej škole, môže podľa zákona o VŠ § 75 ods. 4 a 5 vykonávať
len pedagóg, ktorý na vysokej škole pracuje na ustanovený týždenný pracovný čas (plný úväzok) a musí

mať vedecko-pedagogickú hodnosť docenta alebo profesora. Pokiaľ v pedagogickej činnosti na Vašej
škole sú také závažné nedostatky ako naznačujete, prosím Vás, aby ste mi uviedli bližšie informácie,
aby sme na základe tohto mohli iniciovať overenie skutočnosti“ Z hodnotiacej správy zo zasadnutia
z 22.3.2013 predsedu pracovnej skupiny, že sa potvrdil podnet žalobcu, že UVLF nemá dostatočné
personálne zabezpečenie nosných ťažiskových predmetov odboru farmácia. Na základe uvedeného

žalobca poukázal na tieto nedostatky na predmetnej porade, čo ale nebolo prijaté zo strany vedenia
ako konštruktívna kritika v snahe uvedený nedostatok odstrániť a zdokonaliť študijný program, ale zvolili
opačný postup - za každú cenu odstrániť osobu žalobcu ako tú, čo zasahuje do mocenských plánov
a zabehnutého systému vedenia, ktorému nezáleží na kvalite študijného programu farmácie na UVLF.
Reakcia na uvedenú kritiku bola, že žalobcu rektor odvolal z garanta „Analytická chémia“ aj napriek

tomu, že na chemických disciplínach študijného programu Farmácia a práve analytická chémia pod
jeho vedením dosiahla najvyššiu úroveň, porovnateľnú s týmto predmetom na iných farmaceutických
fakultách. Jeho práca aj bola skôr ocenená rektorom pamätnou medailou pri príležitosti 60 výročia
založenia univerzity v roku 2009. Na upozornenia žalobca reagoval a oponoval im, ale ani v jednom
prípade nebola spätná reakcia. V tomto prípade výpovedný dôvod je v rozpore s dobrými mravmi,

postavený na revanši a šikanovaní zo strany zamestnávateľa voči žalobcovi. Za porušenie liečebného
režimu bol žalobca potrestaný tretíkrát a to nevyplatením mzdy. Nemal ani konštatovanú absenciu za
dobu liečby, čo by bol výpovedný dôvod. Upozornenia, na ktoré sa zamestnávateľ odvoláva, nesúvisia
s pracovnou disciplínou alebo s neuspokojivými pracovnými výsledkami. Žalobca nikdy neodmietol učiť,
len spochybnil nerovnomenné rozdelenie hodín medzi jednotlivých učiteľov, na čo mal právo.

Ďalej žalobca v konaní uviedol, že upozornenia z 5.4.2012 a 14.11.2012 sú šikanózne, nakoľko na
univerzite panuje kult osobnosti rektora, ktorý je obklopený svojimi ľuďmi, čo prezentuje zaradenie
žalobcu, ktorý má docentúru a post bežného odborného asistenta, kým na vedúcej funkcii je človek,ktorý pre akreditáciu podmienky nespĺňa. Tiež je tam paralela medzi upozorneniami a kritikou zo
strany žalobcu, keď upozornenie z 5.4.2012 bola odozva na kritiku žalobcu zo dňa 14.3.2012, kedy
dostal aj odpoveď od prof. H. kedy sa vyjadroval kriticky k vedeniu a systému práce. Taktiež pokiaľ

ide o upozornenie zo 14.11.2012, ide o reakciu na kritiku zo strany žalobcu na porade. Aktív učiteľov
spočíva z dvoch častí. Jedna je zahájenie školského roka a druhá je aktív, ktorého sú účastní len
učitelia a výskumní pracovníci, kde sa rozoberajú rôzne problémy. On vystúpil v rámci diskusie, kde
keďže bol predtým garantom analytickej chémie a od marca 2012 už som len doprednášal, M. po ňom
bola garantom analytickej chémie a mala skúšať, pritom nikdy neučila v študijnom predmete analytická

chémia, v študijnom programe farmácia a doteraz je len odborným asistentom. odborný asistent môže
prednášať len z vybraných kapitol. Ako potom môže garantovať celý predmet? Na to som poukazoval.
Túto problematiku preberal aj s prof. B., je tiež chemik, takže problematike rozumel dal mu za pravdu:
Žalobca by nemal odvahu skúšať, pokiaľ by neodprednášal v danom predmete aspoň dva semetre.
To isté čo sa týka pani I., tá má vyštudované prírodné vedy, odbor organická chémia, čo nie je totožné
s farmaceutickou chémiou a keďže nikdy neabsolvovala ani kurz na farmaceutickej fakulte, ktorý je v

trvaní jedného roka a dá sa chápať ako nadstavba, tak tiež mal za to, že nemôže potom prednášať na
predmete farmaceutická chémia. Napokon ani v danom predmete neučila. Pán rektor okamžite potom
ukončil aktív. Zo strany kolegov sa následne žalobcovi vyjadrili len v tom zmysle, že sa môže pripraviť
na perzekúcie. V roku 2010 nevznikol nový program farmácia, v roku 2010 sa len menil názov univerzity,
študijný odbor farmácia vznikol už v roku 2006, kedy nastúpili prví študenti. Žalobca spochybňoval

odbornúspôsobilosťIP.vovzťahukuskúšaniuanalytickejchémie,nievovzťahuklekárskejchémii,ktorú
mala vyštudovanú. Vyštudovali na rovnakej chemickej fakulte v Bratislave, on študoval odbor analytická
chémia a ona biochémiu a PhD. má menovaná v odbore hygiena potravín.
V akreditačnom spise je uvedené: študijný odbor farmácia, študijný program farmácia a kto ho garantuje,
ide o samých vyšších učiteľov, čiže profesori, docenti. Predmet môžu zabezpečovať traja - štyria učitelia,

kde ide o prednášky, semináre a laboratórne cvičenia. Ide predovšetkým o profilové predmety, t.z. tie,
z ktorých sa robia štátnice, študujú sa v 3. a 4. ročníku, tam patria sociálna farmácia, farmakológia
a farmaceutická chémia a základné predmety sú tie, ktoré sa študujú v 1. až 3. ročníku, tam patria
chemické a medicínske predmety, ďalej medzi profilové patria tiež toxikológia, analýza liečiv, liekové
formyanalegiká, klinická farmakológia a lekárenstvo a farmakognózia. Profilové predmety by mali učiť

len vyšší učitelia. Akreditačná komisia vykonala kontrolu v roku 2012 a z jej hodnotenia vyplýva, že
neboli splnené kritériá v odboroch farmaceutická chémia, farmakológia a farmakognózia. Následne bolo
dané obmedzenie akreditácie na dva roky a v týchto dvoch rokoch mala škola odstrániť tieto nedostatky.
Žalobca nespochybňuje, že bol aj garantom predmetov v čase, keď bol odborným asistentom, to však
nevylučuje jeho neskorší názor, ktorý prezentoval na aktíve a to, že to nie je v súlade s ust. § 75

o vysokých školách. Podľa formulára o vyjadrení o spôsobilosti vysokej školy uskutočňovať študijný
program oprávňujúci udeliť jeho absolventom akademický titul k študijnému programu všeobecné
veterinárne lekárstvo je v študijnom predmete chémia ako garantka uvedená M. a to napriek tomu,
že samotný žalovaný v komentári uvádza, že prednášky by mali viesť len docenti a profesori a ona
doposiaľ nezískala uvedené tituly, ktorá aj prednáša uvedený predmet, hoci v komentári vysokej školy

k plneniu kritéria opätovne žalovaný uvádza, že prednášky a iné ťažiskové formy vedú vysokoškolskí
učitelia pôsobiaci na funkčnom mieste profesora alebo docenta, v časti aj odborní asistenti. A prednášky
v predmetoch jadra študijného programu vedú profesori a docenti, pričom komplexným zhodnotením
naplneniakritériaKSP-A3jemožnéskonštatovať,žeUVLFvKošiciachvštudijnomprogramevšeobecné
veterinárne lekárstvo uvedené kritérium uspokojivo spĺňa (ide o stranu 29 a 34).

Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Žalovaná skončila pracovný pomer so žalobcom z dôvodu menej
závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorého sa dopustil tým, že sa v období, keď bol uznaný
za dočasne práceneschopného dňa 19. septembra 2012 osobne zúčastnil ako oponent obhajoby
dizertačných prác doktorandov na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach

v čase mimo povolených vychádzok, ktoré boli určené ošetrujúcim lekárom na obstaranie základných
životných potrieb pacienta, čím porušil liečebný režim. Svojím konaním žalobca porušil základnú
povinnosť zamestnanca vyplývajúcu z ustanovenia § 81 písm. d) Zákonníka práce a čl. 11 ods. 1 písm.
g) Pracovného poriadku žalovanej, s ktorým bol žalobca riadne oboznámený. O porušení liečebného
režimu dočasne práceneschopného žalobcu sa žalovaná dozvedela dňa 19. októbra 2012 doručením

stanoviska posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočky v Košiciach č. j: U.Va zo dňa 17. októbra
2012, rozhodnutia Sociálnej poisťovne pobočky v Košiciach číslo XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX. zo dňa
2. januára 2013 a rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie v Bratislave číslo: XXXXX-X/XXXX-BA
zo dňa 28. marca 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10. apríla 2013. Na porušenie pracovnejdisciplíny s upozornením na možnosť výpovede zo strany žalovanej pre porušenie pracovnej disciplíny
bol žalobca písomne upozornený dňa 5. apríla 2012 a dňa 14. novembra 2012. Vyjadrenia žalobcu
k neakceptovaniu a spochybneniu porušenia liečebného režimu uvádzané v žalobe sú pre konanie

o neplatnosť výpovede irelevantné, keďže o porušení liečebného režimu nerozhodla žalovaná, ale
Sociálna poisťovňa pobočka v Košiciach a v odvolacom konaní Sociálna poisťovňa ústredie v Bratislave.
Žalovaná konala až na základe právoplatného rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie v Bratislave
v rovine pracovnoprávnej z titulu porušenia základnej povinnosti zamestnanca upravenej v ustanovení
§ 81 písm. d) Zákonníka práce a čl. 11 ods. 1 písm. g) Pracovného poriadku žalovanej. V súlade s

ustanovením § 131 ods. 1 písm. f) Zákonníka práce žalovaná uplatnila nárok na náhradu časti príjmu
žalobcu za 8 dní pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorú žalobcovi vyplatila a na ktorú
žalobca stratil nárok tým, že porušil liečebný režim.

Ďalej žalovaná v konaní uviedla, že podľa vyžiadaného spisu o akreditácii študijného programu farmácie
z roku 2005 mala žalovaná priznané práva udeľovať príslušné akademické tituly absolventom štúdia

študijného programu v študijnom odbore farmácia s časovým obmedzením do 31.augusta 2011, čo
vyplýva z ust. § 83 ods. 7 zákona o vysokých školách a síce, ak ide o nový študijný program, minister
priznáva práva najviac na čas zodpovedajúci štandardnej dĺžke štúdia a ktoré boli v nadväznosti
na komplexnú akreditáciu rozhodnutím ministra školstva od 1.12.2008 zmenené bez časového
obmedzenia. Rozhodnutím o akreditácií číslo: W.. zo dňa 1. decembra 2008 (komplexná akreditácia

2008)boložalovanejpriznanéprávoudeľovaťpríslušnéakademickétitulyabsolventomštúdiaštudijných
programov v študijných odboroch na základe splnenia kritérií v rozsahu, forme a s časovým
obmedzením, ktoré sú uvedené pri jednotlivých študijných programoch v prílohe tohto rozhodnutia, ktorá
tvorí jeho neoddeliteľnú súčasť, viď strana 3 poradové číslo 11. farmácia bez časového obmedzenia, z
čoho je jednoznačne preukázané, že žalovaná mala v roku 2012 platnú akreditáciu študijného programu

farmácia v študijnom odbore 7.3.1 farmácia, a preto žalobcom poskytnutá informácia dňa 8. marca 2012
na prednáške z Organickej chémie pred študentmi prvého ročníka žalovanej o tom, že študijný program
farmácia končí z dôvodu, že nebude mať akreditáciu vyhodnotila žalovaná po vyjadrení žalobcu na
Disciplinárnej komisii ako nepravdivú informáciu (poskytnutie nepravdivého vyhlásenia súvisiaceho s
vykonávaním práce vo verejnom záujme). Vyhlásenie žalobcu, že študijný program farmácia končí z

dôvodu, že nebude mať akreditáciu, prerástlo hranice žalovanej a šírilo sa v celej veterinárskej obci, čím
žalovanú, ako jedinú univerzitu svojho druhu na Slovensku značne zdiskreditoval, nehovoriac o
študentoch študijného programu farmácia a ich rodičoch, ktorí sa z celého Slovenska v hojnom počte
dostavili k žalovanej a osobne sa dožadovali vysvetlenia, čo bude s ich štúdiom, či majú prestúpiť na
inú školu a pod. Zápisnica zo zasadnutia Disciplinárnej komisie zo dňa 29.3.2012, ktorá je súčasťou

spisu obsahuje žalobcovo vyjadrenie, nielen v tom, že žalobca pripustil porušenie pracovnej disciplíny,
ale aj v tom, že je mu ľúto a netušil, akú reakciu vyvolá. Žalovaná na základe celkového zhodnotenia
porušenia pracovnej disciplíny Disciplinárnou komisiou doručila žalobcovi písomné upozornenie ako
formunajnižšiehopostihu,ktorúZákonníkpráceupravujezaporušeniepracovnejdisciplíny.Nažalovanú
ako verejnú vysokú školu a jej zamestnancov sa v pracovnoprávnych vzťahoch vzťahujú najmä zákon

o vysokých školách, zákon o výkone prác vo verejnom záujme a Zákonník práce, ktoré premietla aj
do úpravy svojho pracovného poriadku. Pri svojom hodnotení vychádzala Disciplinárna komisia najmä
z povinnosti a obmedzení zamestnanca upravených v ust. § 8 ods. 1 písm. g) zákona o výkone prác
vo verejnom záujme, §§ 47 ods. 1 písm. b), 81 písm. a) Zákonníka práce a pracovných povinnosti
a obmedzení zamestnanca upravených v pracovnom poriadku v čl. 11 ods. 2 písm. f) žalovanej, na

základe ktorých zamestnanec nesmie poskytovať nepravdivé vyhlásenia súvisiace s výkonom práce
vo verejnom záujme, a tým, že je žalovaná v súlade s ust. § 2 ods. 2 písm. a) a ods. 13 písm. a)
zákona o vysokých školách verejná vysoká škola so sídlom na území Slovenskej republiky, začlenená
medzi univerzitné vysoké školy, je verejný záujem preukázaný. S týmto pracovným poriadkom bol
žalobca preukázateľne oboznámený dňa 27.augusta 2008. Pokiaľ sa žalovaná v písomnom upozornení

odvoláva aj na ust. §§ 47 ods. 1 písm. b) a 81 písm. a) Zákonníka práce, je to predovšetkým
z toho dôvodu, že žalobca svojvoľne zmenil rozhodnutie vedúcej ústavu farmaceutickej chémie v
súvislosti so zabezpečovaním výučby ako aj z dôvodu, že dodržiavanie pracovnej disciplíny patrí medzi
základné povinnosti každého zamestnanca, nehovoriac o zachovávaní pravidiel slušnosti a úcty k iným
zamestnancom pri plnení úloh žalovanej, ktoré sú premietnuté do pracovného poriadku žalovanej v čl. 11

ods. 1 písm. a) d) a čl.11 ods. 2 písm. f). Žalobca doručené a prevzaté upozornenie žalovanej nenamietal
ani nepodal návrh na jeho preskúmanie súdom a doposiaľ nepredložil relevantný dôkaz, o tom, že dňa
8. marca 2012 žalovaná nemala akreditáciu študijného programu farmácia v študijnom odbore 7.3.1
farmácia.Súčasťou spisu komplexnej akreditácie študijného programu farmácie z roku 2008 je zoznam povinných
a povinne voliteľných predmetov s informačnými listami jednotlivých študijných predmetov a menným
zoznamom garantov, viď citovaný zoznam poradové číslo 11. Analytická chémia garant M., a 30.

Analýza liečiv garant M. Z informačného listu študijného odboru farmácia, študijného programu
farmácia, povinného predmetu Analytická chémia je preukázané, že tento študijný predmet garantoval
a zabezpečoval M.., rovnako ako študijný predmet Analýza liečiv, čo vyplýva z informačného listu
povinného študijného predmetu Analýza liečiv, v oboch prípadoch žalobca garantoval uvedené študijné
predmety ako odborný asistent žalovanej. Na základe menovacích dekrétov žalovanej bol žalobca

vedúcim učiteľom študijného predmetu Analytická chémia pre 2. ročník študijného programu farmácia
od akademického roka 2007/2008, 2008/2009, zástupcom vedúceho učiteľa predmetu Fyzikálna
chémia pre študijný program farmácia od akademického roka 2009/2010, zástupcom vedúceho učiteľa
predmetu Farmaceutická chémia pre študijný program farmácia od akademického roka 2009/2010,
zástupcom vedúceho učiteľa študijného predmetu Analýza liečiv pre študijný program farmácia od
akademického roka 2009/2010, garantom študijného predmetu Analýza liečiv pre študijný program

farmácia od akademického roka 2010/2011. Všetky vymenované dekréty a z nich plynúce povinnosti
vykonával žalobca ako odborný asistent. Po žalobcovom odvolaní z garantovania študijného predmetu
Analytická chémia bola za garanta tohto študijného predmetu menovaná M. na obdobie do 31.8.2012.
Odborná spôsobilosť je sústava vzdelania a praxe. Ako vyplýva z predloženého evidenčného stavu
zamestnancov ústavu farmaceutickej a lekárskej chémie, uvedení zamestnanci spĺňali vysokoškolské

vzdelanie druhého alebo tretieho stupňa v zmysle ust. § 74 zákona o vysokých školách. Z nich
boli a sú zaradení ako odborní asistenti tí, ktorí spĺňajú vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa.
Vzhľadom k tomu, že zamestnancom ústavu farmaceutickej a lekárskej chémie neboli odobraté tituly
o vzdelaní a praxe orgánom, ktorý im ich udelil a garantovať študijný predmet môžu aj odborní
asistenti, vyhodnotila žalovaná žalobcom prednesené slová na aktíve učiteľov dňa 14.9.2012 o

tom, že všetci pedagógovia ústavu farmaceutickej chémie a ústavu lekárskej chémie sú odborne
nespôsobilí ako verejné bezdôvodné spochybnenie odbornej spôsobilosti vysokoškolských učiteľov
ústavu farmaceutickej chémie a ústavu lekárskej chémie a za nepravdivé vyhlásenie súvisiace s
vykonávaním práce vo verejnom záujme. Žalovaná na základe celkového zhodnotenia porušenia
pracovnej disciplíny Disciplinárnou komisiou doručila žalobcovi písomné upozornenie ako formu

najnižšieho postihu, ktorú Zákonník práce upravuje za porušenie pracovnej disciplíny. Zákon o vysokých
školách zaručuje právo na slobodné vyjadrovanie a zverejňovanie svojich názorov, avšak využívanie
týchto práv musí byť v súlade so zásadami demokracie, humanity a s právnym poriadkom. Disciplinárna
komisia pri svojom návrhu na rozhodnutie brala do úvahy aj fakt, že žalobca bol vedúcim katedry chémie,
biochémie a biofyziky od roku 2007 do 2011 aj vedúcim ústavu farmaceutickej chémie, kde okrem

iného sa uchádzal o tieto funkcie aj predložením plánu rozvoja daného pracoviska na obdobie štyroch
rokov, vrátane personálneho zabezpečenia. Personálne obsadenie na pracovisku si vyberal ako vedúci
katedry prostredníctvom výberových konaní. Na mnohé otázky položené členmi na Disciplinárnej komisii
nereagoval a na otázky k odbornej spôsobilosti reagoval tak, že odborná spôsobilosť je, keď je učiteľ
postupne zapájaný do výučby, keď príde na pracovisko a zaúča sa, že keď on viedol katedru všetci

boli spôsobilí. Žalobca prestal byť vedúcim katedry uplynutím štvorročného funkčného obdobia. Na
následnom výberovom konaní na ďalšie obdobie bol vybratý iný uchádzač a fakt, že vedúcou katedry sa
stala jeho bývalá podriadená kolegyňa žalobca neuniesol. Pokiaľ sa žalovaná v písomnom upozornení
odvoláva aj na ust. § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, je to predovšetkým z toho dôvodu, že
dodržiavanie pracovnej disciplíny patrí medzi základné povinnosti každého zamestnanca a tým, že

zamestnanec nedodrží, resp. poruší povinnosti upravené v Zákonníku práce, zákone o výkone práce vo
verejnom záujme alebo pracovnom poriadku porušuje pracovnú disciplínu. Žalobca doručené a prevzaté
upozornenie žalovanej nenamietal ani nepodal návrh na jeho preskúmanie súdom a doposiaľ nepredložil
relevantný dôkaz, o tom, že dňa 14. septembra 2012 boli vysokoškolskí učitelia ústavu farmaceutickej
chémie a lekárskej chémie odborne nespôsobilí.

Žalobca tvrdí, že vychádzky stanovené ošetrujúcim lekárom si na deň 19.9.2012 mohol spojiť tak, že
poobedňajšiu vychádzku od 15.00 hod. do 17.00 hod. mohol presunúť a spojiť s vychádzkou od 9.00
do 11.00 hod, aby tento čas mohol použiť na obhajoby cca do 13.00 hod. Argument spojenia vychádzok
dňa 19.9.2012 do jedného štvorhodinového celku považuje žalovaná zo strany žalobcu za účelový a
nepravdivý, ktorý vyvrátila aj ošetrujúca lekárka žalobcu na pojednávaní 16.9.2014. Nie je sporné, že

žalobca mal uvedené vychádzky na doklade o práceneschopnosti od 19.9.2012 v čase od 9.00 do
11.00 hod. a od 15.00 hod. do 17.00 hod, ale nie je pravda, že si ich mohol spojiť. Navyše na priamu
otázku poverenej zamestnankyne žalovanej, či mu z takto stanovených vychádzok bolo zrejmé, že si
ich môže spájať, žalobca na pojednávaní dňa 10.12.2013 uviedol že nevie. Vo svojom vyjadrení preddoručením výpovede žalovanou argument spojenia vychádzok žalobca vôbec nespomenul. V konaní vo
veci porušenia liečebného režimu na úrovni Sociálnej poisťovne pobočky Košice, na výzvu ktorej podal
žalobca stanovisko k podozreniu na porušenie liečebného režimu, rozhodnutie Sociálnej poisťovne

pobočka Košice číslo: XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 2. januára 2013, ktoré sa nachádza v spise,
žalobca uvádza, že sa dňa 19.9.2012 zúčastnil ako člen komisie oponent pri obhajobe dizertačných
prác dvoch doktorandov na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach v čase od 9.00 hod. do 11.00
hod. Prvá obhajoba skončila skôr, takže druhá začala tiež skôr. Po prečítaní posudku a nutnej diskusii
odovzdal svoj hlas a s ospravedlnením odišiel. Ak by si bol žalobca vedomý spojenia vychádzok, mohol

sa úspešne brániť už na konaní pred Sociálnou poisťovňou v Košiciach ako aj v odvolacom konaní
na Sociálnej poisťovni v Košiciach a následne na Sociálnej poisťovni ústredie v Bratislave. Argument
spojenia vychádzok žalobca nespomenul ani v odvolaní voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne pobočka
Košice. Ak by mal žalobca súhlas na spojenie vychádzok mal by podľa ošetrujúcej lekárky záznam o
tejto skutočnosti v zdravotnej karte, avšak v zdravotnej karte má uvedené iba vychádzky od 9.00 do
11.00 hod a od 15.00 do 17.00 hod., čo potvrdila ošetrujúca lekárka žalobcu D. vo svojej svedeckej

výpovedi a ďalej uviedla, že žalobca výnimku nedostal, že ju ani doposiaľ nikomu nedala, a že takýto
termín spojenia vychádzok nepozná.
Od roku 1995 mala žalovaná katedru Chémie, biochémie a biofyziky. Je daná u nej systemizácia počtu
miest docentov a profesorov a vždy je viac tých, ktorí získali túto akademickú hodnosť, čiže nie je možné,
aby obsadili všetci tieto miesta, navyše s týmito miestami je spojené výberové konanie, kde je potrebné

splniť podmienky. Kritéria schvaľuje vedecká rada. Na základe rozhodnutia rektora však dňom získania
akademického titulu sa priznáva daným zamestnancom plat v tarife, ako keby boli na funkčnom mieste
docenta alebo profesora, čiže vrátane žalobcu to tak bolo. Nebol o nič finančne ukrátený. Pokiaľ ide
o katedru Chémie, biochémie a biofyziky, na ktorej bol žalobca ako vedúci, tak miesta si obsadzoval
sám, preto ak poukazoval na odbornú nespôsobilosť týchto učiteľov na danej katedre na akademickej

pôde, považovala to žalovaná za nevhodné. Navyše žalobca ani nevedel zodpovedať na otázku, čo
je to odborná spôsobilosť. Jeho odpoveďou bolo, že keď sa mladí učitelia zapájajú do výučby. Na
tento študijný odbor funkčné miesto docenta nebolo, na funkčné miesto docenta na študijný odbor
klinická biochémia bolo. Je pravdou, že žalobca nie veľmi uniesol to, že vedúcou katedry sa stala
oveľa mladšia kolegyňa, doc., a vtedy začali práve tieto problémy. Odborná spôsobilosť je sústava

vzdelania. Všetky kolegyne žalobcu mali, majú vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa, to znamená
sú to doc. alebo PhD. odborne spôsobilé, vybraté na učiteľské miesta cez výberové konanie tak, ako
to upravuje zákon o vysokých školách. Na každom jednom disciplinárnom konaní bol žalobca prítomný,
riadne pozvaný, vedel, o čo sa jedná, pretože celý návrh ohľadne porušenie pracovnej disciplíny
v úvode predniesla pani prorektorka, nebol problém klásť otázky. Za každým sa žalobcu pýtali, či

obsahu porozumel. Celá zápisnica bola prečítaná a zápisnicu žalobca podpísal. Žalobca pred sociálnou
poisťovňou povedal, že nepretiahol stanovenú povolenú vychádzku, pretože konanie začalo skôr a skôr
aj skončilo a teda po 11-tej bol doma, čo nie je pravda. Povolené spojenie vychádzok prvýkrát spomenul
v žalobnom návrhu. Je pravdou, že prof. a doc. by sa mali zúčastňovať na obhajobách na iných vysokých
školách, aby si zvýšili počet bodov tvorivých pracovníkov, ale pracovník musí zvážiť, či môže počas

dočasnej práceneschopnosti chodiť skúšať na iné vysoké školy, pretože počas práceneschopnosti platí
iný režim, ktorý musí dodržiavať a pokiaľ sa chcel zúčastniť takého skúšania, nič mu nebránilo sa
uschopniť na tento jeden deň. Nie ale zachovať sa tak, že do práce, kde má svojich študentov, svoj
predmet, nepríde, a ide skúšať na inú školu. To v žiadnom prípade nemožno brať ako šikanovanie,
ale skôr ako vyžadovanie dodržiavania pravidiel. D. je závodná lekárka zmluvná lekárka, kde môžu

chodiť zamestnanci univerzity, avšak stále platí sloboda vo výbere lekára. Pre univerzitu robí vstupné,
výstupné a preventívne prehliadky vo vzťahu k zamestnancom univerzity. Priestory využíva tie, ktoré sú
v študentskom domove veterinárnej univerzity. Odjakživa tam bol lekár aj zubár, čiže určite tieto priestory
neboli poskytnuté len v súvislosti s osobou D. a slúži ako potrebám zamestnancov tak aj študentom
univerzity. Možno to chápať ako zabezpečenie starostlivosti pre študentov a zamestnancov. Určite to

nemalo žiaden vplyv na výpoveď lekárky. Nikto ju nenútil dávať vyjadrenie. Ona predsa ako lekárka musí
vedieť, aké vyjadrenie môže dať pre sociálnu poisťovňu. Lekár má stanovené, kedy môže dať vychádzku
a v akom čase. Je pravdou, že žalovaná zisťovala, aký je predpoklad ukončenia PNS u žalobcu Aj iných
takto kontrolovali, keď chceli zistiť na kedy môžu zvolať disciplinárne zasadnutie.
Dňa 14.9.2012 na aktíve učiteľov boli vysokoškolskí učitelia, výskumní pracovníci a mohli tam byť

aj študenti, niekedy sú prizývaní aj pán primátor, ale určite tam bol pán rektor, prorektor, členovia
akademickej obce. V štruktúre zamestnancov je 200 učiteľov, okrem toho je tam 15 pracovísk na
univerzite. V danom prípade žalobca spochybnil odbornú spôsobilosť tam menovaných, pričom označil
ich za nespôsobilých, nekompetentných, že nemôžu byť garantom, pritom samotná katedra chémiemá 30 zamestnancov, jej vedúcim bol predtým pán žalobca, bol aj riadnym členom výberovej komisie,
čiže bol jedným z tých, ktorí sa podieľali na výbere aj menovaných. Jednoducho nevedel prežiť to, že
garantomštudijnéhopredmetusastalniektoiný.Pokiaľchcelpodaťsťažnosť,malpodaťvzmyslečlánku

21 pracovného poriadku. Uvedení učitelia mali rovnaké vzdelanie ako on. Jednoducho žalobca napadol
svojich kolegov pred ďalšími 150 učiteľmi, čím ich znevážil, zdiskreditoval, použil nepravdivý údaj, že sú
odborne nespôsobilí. Je tam množstvo zamestnancov, nie všetci sa až tak podrobne poznajú, aby vedeli
kto má aké vzdelanie. Žalobca očiernil svojich kolegov pred ďalšími pracovníkmi, čo žalovaný považuje
za neetické a nepravdivé a v tom vidí porušenie pracovnej disciplíny. Garant študijného predmetu

sa dá nazvať, že ide o vedúceho disciplíny - predmetu. V danom prípade pani Sobeková spĺňala
všetky požiadavky, ktoré vyžadoval vnútorný predpis žalovaného č. 2. Spĺňala všetky predpoklady, aby
mohla byť garantom študijného predmetu. Pokiaľ ide o garanta študijného odboru, tam mohli byť len
profesori a docenti. Garancia štátneho odboru má vplyv na akreditáciu školy. Na celej škole bolo 80-90
asistentov a všetci títo nielen vyučujú ale aj garantujú študijné predmety. Na danej katedre boli všetci
chemici. V danom prípade nešlo o diskusiu, aj keď sa žalobca prihlásil v rámci diskusie, ale bol to v

podstate monológ, pritom napadol ľudí, ktorých sám vybral, ktorým šéfoval a nikdy nepoukazoval na ich
nedostatky. V roku 2010 vznikol nový študijný program farmácia. Išlo o nový program, ktorý prirodzene
možno od začiatku nefungoval na 100% a je potrebné postupne odstraňovať nedostatky. Na katedre
chémie sú aj externí učitelia, ktorí zabezpečujú výuku dodnes, kým sa vychovajú noví učitelia. Žalobca
bol garantom študijného programu farmácia od roku 2007 až do roku 2010, kedy sám bol v pozícii

odbornýasistentatiežurčiteodpočiatkunebolhneď100%zdatnývdanomodbore.Ibarokboldocentom
v tomto predmete. A následne potom kritizoval zamestnancov žalovaného, pričom boli v tej istej pozícii
ako on, keď mali tiež garantovať rovnaký študijný predmet. Žalobca neprezentoval na aktíve učiteľov
svoj názor, ako to prezentuje dnes. Tam spochybnil odbornú spôsobilosť menovaných.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a svedkov, oboznámením obsahu listinných dôkazov a
zistil nasledovný skutkový stav veci:

Podľa pracovnej zmluvy zo dňa 12.07.1995 č. j. 2334/1995-pers v znení a dodatkov bol žalobca
u žalovaného na Katedre hygieny a technológie potravín zamestnaný od 16.7.1995 na druh práce

vedecko-výskumná činnosť. Podľa dohody o zmene pracovných podmienok ČJ199/2012/Ku-OĽZ
uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 11.4.2012 bolo pracovné zaradenie: vysokoškolský učiteľ a
miesto výkonu práce Katedra chémie, biochémie a biofyziky UVLF v Košiciach. Neskôr bol žalobca v
pracovnom zaradení vysokoškolský učiteľ na katedre farmácie.

Listom rektora žalovaného z 23.8.2007 bol žalobca menovaný vedúcim učiteľom študijného predmetu
Analytická chémia pre 2. ročník študijný program farmácia od akademického roku 2007/2008. Podľa
informačného listu predmetu Analytická chémia v ŠO a ŠP Farmácia v uvedenom čase žalobca
nemal titul docenta. Listom rektora žalovaného zo 13.11.2008 bol žalobca menovaný vedúcim učiteľom
študijného predmetu Analytická chémia pre študijný program farmácia od akademického roku

2008/2009. Listom rektora žalovaného z 5.8.2009 bol žalobca menovaný zástupcom vedúceho učiteľa
študijného predmetuFyzikálnachémiapreštudijnýprogramfarmáciaodakademickéhoroku2009/2010.
Listom rektora žalovaného zo 6.8.2009 bol žalobca menovaný zástupcom vedúceho učiteľa študijného
predmetu Farmaceutická chémia pre študijný program farmácia od akademického roku 2009/2010.
Listom rektora žalovaného zo 7.8.2009 bol žalobca menovaný zástupcom vedúceho učiteľa študijného

predmetu Analýza liečiv pre študijný program farmácia od akademického roku 2009/2010. Listom rektora
žalovaného z 22.7.2010 bol žalobca menovaný garantom študijného predmetu Analýza liečiv pre
študijný program farmácia od akademického roku 2010/2011.

Listom žalovaného adresovaný žalobcovi zo dňa 29.2.2012 bol žalobca odvolaný z garanta študijného

predmetu Analytická chémia pre študijný program farmácia s platnosťou od 28.2.2012. Listom rektora
žalovaného z 29.2.2012 bola M. menovaná garantom študijného predmetu Analytická chémia pre
študijný program farmácia od akademického roku 2010/2011. Podľa listu žalobcu adresovaného
rektorovi žalovaného z 15.3.2012 žalobca žiadal o prehodnotenie rozhodnutia o jeho odvolaní z garanta
predmetu.

Podľa písomného upozornenia vyhotoveného žalovaným dňa 5.4.2012 č.j. 169/2012/OĽZ/Sz bol
žalobca upozornený na závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa
8.3.2012 na prednáške Organickej chémie poskytol študentom prvého ročníka nepravdivú informáciu otom, že študijný program Farmácia na UVLF v Košiciach končí z dôvodu, že nebude mať akreditáciu a
tým, že svojvoľne zmenil rozhodnutie vedúcej Ústavu farmaceutickej chémie Katedry chémie, biochémie
a biofyziky v súvislosti so zabezpečovaním výučby v rozsahu 20 hod. cvičení na 15. hod. Zároveň

bol žalobca upozornený, že v prípade opätovného aj menej závažného porušenia pracovnej disciplíny
môže byť s ním rozviazaný pracovný pomer výpoveďou pre porušenie pracovnej disciplíny zo strany
zamestnávateľa.

Podľa zápisnice zo zasadnutia Disciplinárnej komisie pre zamestnancov dňa 29.3.2012 na UVLF v

Košiciach vyššie popísané konanie žalobcu vrátane iných nedostatkov (neadekvátna komunikácia s
nadriadenou a kolegami, neplnenie si pracovných povinností včas a pod.) bolo so žalobcom prejednané
pred Disciplinárnou komisiou pre zamestnancov, kedy žalobca z časti pripustil porušenie pracovnej
disciplíny a komisia sa uzhodla, že došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny a odsúhlasila
návrh na písomné upozornenie žalobcu preň.

Podľa písomného upozornenia vyhotoveného žalovaným dňa 14.11.2012 č.j. 662/2012/OPA/Sz bol
žalobca upozornený na závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa
14.9.2012 na aktíve učiteľov bezdôvodne spochybnil odbornú spôsobilosť vysokoškolských učiteľov
Ústavu farmaceutickej chémie a Ústavu lekárskej chémie žalovaného a svojím konaním poskytol
nepravdivé vyhlásenia súvisiace s vykonávaním práce vo verejnom záujme, čím porušil ust. § 8 ods. 2

písm. g)zák. č. 552/2003 Z.z., § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a čl. 11 ods. 2 písm. f) Pracovného
poriadku z 30.6.2008. Vo svojom vyjadrení žalobca uviedol, že každý má právo vyjadriť svoj názor, že
odborná spôsobilosť je, keď sú učitelia postupne zapájaní do výučby a že keď viedol katedru, všetci boli
spôsobilí. Zároveň bol žalobca upozornený, že v prípade opätovného aj menej závažného porušenia
pracovnej disciplíny môže byť s ním rozviazaný pracovný pomer výpoveďou pre porušenie pracovnej

disciplíny zo strany zamestnávateľa.

Podľa zápisnice zo zasadnutia Disciplinárnej komisie pre zamestnancov dňa 14.11.2012 na UVLF v
Košiciach bolo so žalobcom prejednané pred Disciplinárnou komisiou pre zamestnancov porušenie
pracovnej disciplíny, ktorého sa mal dopustiť tým, že spochybnil odbornú spôsobilosť M.. v súvislosti s

jej menovaním za garantku študijného predmetu Analytická chémia pre ŠP Farmácia v jej neprítomnosti,
zapochyboval o odbornej spôsobilosti Z.. v súvislosti s jje zapojením do výučby študijného predmetu
Farmaceutickej chémie pred celým kolektívom otázkou, čo má absolvovanú štátnu skúšku z uvedeného
predmetu a skonštatoval, že všetci pedagógovia Ústavu farmaceutickej chémie sú odborne nespôsobilí
a tiež tým, že dňa 14.9.2012 na aktíve učiteľov spochybnil odbornú spôsobilosť pedagógov Ústavu

farmaceutickej chémie a Ústavu lekárskej chémie, čo vyvolalo reakciu učiteľov týchto pracovísk na
písomné vyhlásenie, že verejné spochybnenie ich odbornej spôsobilosti žalobcom sa ich dotklo, kazí
dobré meno pracovísk a považujú ho za urážku na cti. Vo svojom vyjadrení žalobca uviedol, že každý
má právo vyjadriť svoj názor, povedal svoj názor ako radový zamestnanec, že on sa snažil o externých
učiteľov a doplnenie o vyšších učiteľov, aby katedra bola na požadovanej úrovni, že keď viedol katedru,

všetci boli spôsobilí , že odborná spôsobilosť je, keď učiteľ je postupne zapájaný do výučby, keď
príde na pracovisko a zaúča sa.. Komisia sa uzhodla, že došlo k porušeniu pracovnej disciplíny a
odsúhlasila návrh na písomné upozornenie žalobcu pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny
s upozornením na možnosť dania výpovede pre porušeniu pracovnej disciplíny.

Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne pobočky v Košiciach č. 200-000041-CA07/2013 zo dňa 2.1.2013
táto rozhodla, že žalobca od 27. septembra 2012, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia
liečebného režimu určeného lekárom, nemá nárok na výplatu nemocenského. V odôvodnení uviedla, že
žalobca bol od 17.9.2012 práceneschopný, podľa potvrdenia dekana PF UPJŠ a zápisnice zo štátnej
skúšky -obhajobydizertačnejprácePFUPJŠsažalobcadňa19.9.2012zúčastnilakooponentobhajoby

dvoch dizertačných prác, na neverejných zasadnutia i tajnom hlasovaní oboch komisií, ktoré skončili
po 12.00 hod.a podľa vyjadrenia ošetrujúcej lekárky D. mal povolené vychádzky od 9.00 do 11.00 a
od 15.00 do 17.00. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne na podnet zamestnávateľa zo dňa 8.10.2012
skonštatoval, že ak žalobca v čase mimo vychádzok nebol doma, porušil liečebný režim.

Podľa potvrdenia dekana PF UPJŠ a zápisnice zo štátnej skúšky - obhajoby dizertačnej práce PF UPJŠ
sa žalobca dňa 19.9.2012 zúčastnil ako oponent obhajoby dvoch dizertačných prác, na neverejných
zasadnutia i tajnom hlasovaní oboch komisií, ktoré skončili po 12.00 hod.Podľa stanoviska Sociálnej poisťovne pobočky v Košiciach zo 17.10.2012 pre rektora žalovaného, ak v
čase mimo povolených vychádzok nebol žalobca doma, porušil liečebný režim stanovený ošetrujúcim
lekárom.

Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie v Bratislave č. XXXXX-X/XXXX-BA. z 28.3.2013 súd zistil,
že týmto bolo zamietnuté odvolanie žalobcu z 1.2.2013, doplnené 26.2.2013 proti rozhodnutiu Sociálnej
poisťovnepobočkyvKošiciachč.XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zodňa2.1.2013anapadnutérozhodnutie
bolo potvrdené. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 10.4.2013, žalovanému bolo doručené 8.4.2013.

Žalobca podal návrh na preskúmanie uvedeného rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie v Bratislave
súdom, vo veci je vedené konanie na Krajskom súde v Košiciach, ktoré doposiaľ nie je skončené.

Podľapodkladovkžiadostioakreditáciumagisterskéhoštudijnéhoprogramufarmáciavrámcištudijného
odboru 7.1.29 Farmácia farmácia z roku 2005 boli ako garanti predmetov vyjmúc jazykových a

predmetov Prvá pomoc, Biopreparáty uvedení učitelia s vedecko-pedagogickou hodnosťou docenta
alebo profesora.

Podľa čl. 9 ods. ) Študijného poriadku žalovaného garantom študijného predmetu môže byť profesor,
docent a odborný asistent.

Podľapodkladovkžiadostioakreditáciumagisterskéhoštudijnéhoprogramufarmáciavrámcištudijného
odboru 7.1.29 Farmácia farmácia z roku 2008 boli ako garanti predmetov vyjmúc jazykových a
predmetov Analytická chémia (garantoval žalobca), Farmaceutická chémia, Základy biochémie, Analýza
liečiv (garantoval žalobca) a Prvá pomoc uvedení učitelia s vedecko-pedagogickou hodnosťou docenta

alebo profesora.

Rozhodnutím podpredsedu vlády a ministra školstva SR č. W.. z 1.12.2008 bolo žalovanému priznané
právo udeľovať príslušné akademické tituly absolventom štúdia študijných programov v študijných
odboroch uvedených v prílohe rozhodnutia, ktorá tvorí jeho neoddeliteľnú súčasť (t.j. vrátane Farmácie).

Z výtlačku el. komunikácie súd zistil, že na otázku žalobcu kto môže byť garantom povinného predmetu
a štátnicového predmetu chemického, G. žalobcovi odpísal, že garantovanie kvality pedagogického
procesu teda aj výuky predmetu na vysokej škole môže podľa § 75 ods. 4 a 5 zákona o VŠ vykonávať
len pedagóg, ktorý na vysokej škole pracuje na ustanovený týždenný pracovný čas (plný úväzok) a musí

mať vedecko-pedagogickú hodnosť docenta alebo profesora a že si zrejme budú musieť overiť na škole
žalobcu naznačené závažné nedostatky v pedagogickej činnosti.

Podľa hodnotiacej správy - iniciácia akreditácie príslušnej činnosti žalovaného v ŠP i ŠO farmácia na
žiadosť č. 260-12/AK na základe zasadnutia pracovnej skupiny z 22.3.2013 na čele s predsedom G. a 2.

mimoriadneho zasadnutia z 24.4.2013 na čele s predsedom X.olo odporúčané ministerstvu pozastaviť
doteraz priznané práva nakoľko žalobca nespĺňa v čase iniciácie akreditačné kritériá uplatňované pri
posudzovaní spôsobilosti a neutvára dostačujúce predpoklady na udržanie spôsobilosti až do najbližšej
komplexnej akreditácie činnosti vysokej školy. Žalobcovi bolo vytknuté, že nevykazuje nepretržitú
výskumnú činnosť v oblasti problematiky študijného odboru farmácia, že nemá dostatočné personálne

zabezpečenie nosných ťažiskových predmetov študijného odboru farmácie - iba dvaja z garantov týchto
predmetov sú zamestnaný na ustanovený týždenný pracovný čas, a tí nemajú vedecko-pedagogický
titul a že prof. MVDr. Jaroslav Lenárth, PhD. spĺňa kritériá kvalitnej vedeckej činnosti, nie však v odbore,
ktorý patrí do jadra farmaceutických odborov.

Podľa protiargumentov žalovaného k hodnotiacej správe žalovaný uviedol, že zákon hovorí, ktorý
garantuje kvalitu a rozvoj študijného programu - profesor a docent, ale študijný program nerovná sa
študijný predmet, študijný predmet je len jednou zo zložiek študijného programu. 6 vybraných študijných
predmetov, ktoré údajne tvoria jadro študijného programu farmácia nemožno považovať za objektívne,
nemá to oporu v zákone, vyhláške o kreditovom systéme štúdia ani v opise konkrétneho študijného

odboru, ktorý je zverejnený na we.sídle Akreditačnej komisie, že zákon o vysokých školách nestanovuje
podmienku, aby vedúcim študijného predmetu bol pedagóg zamestnaný na príslušnej vysokej škole na
ustanovený týždenný pracovný čas.ZFormuláražalovanejkžiadostiovyjadrenieospôsobilostivysokejškolyuskutočňovaťštudijnýprogram
oprávňujúci udeliť jej absolventom akademický titul sa v komentári školy k plneniu kritéria uvádza, že
prednášky v predmetoch „jadra“ študijného programu vedú profesori a docenti.

Z výpovede súd zistil, že žalobcovi bolo dňa 24.4.2013 doručené písomné Skončenie pracovného
pomeru výpoveďou zo dňa 24.4.2013 č.j. XXX/XXXX/OPA podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. e)
Zákonníka práce pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa mal žalobca dopustiť
tým, že sa v období dočasnej práceneschopnosti dňa 19.9.2012 osobne zúčastnil ako oponent obhajoby

dizertačných prác doktorandov na Prírodovedeckej fakulte ÚPJŠ v čase mimo povolených prechádzok
určených ošetrujúcim lekárom na obstaranie základných životných potrieb, pričom dodržiavať liečebný
režim je základnou povinnosťou zamestnanca ustanovenou v § 81 písm. d) Zákonníka práce a čl. 11
ods. 1 písm. g) Pracovného poriadku UVLF v Košiciach. O uvedenom porušení sa žalovaný dozvedel
19.10.2012 doručením stanoviska Sociálnej poisťovne pobočky v Košiciach, rozhodnutia Sociálnej
poisťovne pobočky v Košiciach č. XXX-XXXXXX-W. zo dňa 2.1.2013 a rozhodnutia Sociálnej poisťovne

ústredie v Bratislave č. XXXXX-X/XXXX-BA z 28.3.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10.4.2013. Na
porušenie pracovnej disciplíny s upozornením na možnosť výpovede zo strany zamestnávateľa pre
porušenie pracovnej disciplíny bol žalobca písomne upozornení 5.4.2012 a 14.11.2012. Oboznámenie
sa s obsahom Pracovného poriadku žalovaného žalobca potvrdil podpisom dňa 27.8.2008. Skutočnosti,
ktoré žalobca uviedol pri prerokovaní porušenia pracovnej disciplíny na svoju obranu, zamestnávateľ

nepovažoval za dostatočné, aby mohol naďalej zotrvať v pracovnom pomere. Výpoveď zamestnávateľ
vopred prerokoval so Základnou organizáciou OZ PŠ a V UVLF dňa 24.4.2013.

Žalobca v konaní vypovedal, že pracuje na fakulte prírodných vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v
Trnave, kde bol okamžite zaradený na docentské miesto. Do roku 2001 som bol vedúcim katedry. Mal

som na katedre E.. To boli vyšší učitelia, ktorí sa podieľali na výučbe a na budovaní pracoviska, teda
chemických a farmaceutických disciplín, lebo boli ústav farmaceutickej chémie. Po ukončení funkčného
obdobia, ho nevybrali na miesto vedúceho katedry ani na miesto vedúceho ústavu farmaceutickej
chémie. V podstate bol už po habilitácii a ani do dvoch rokov vedenie univerzity nebolo ochotné dať
mu funkčné miesto docenta, čiže vypísať výberové konanie, kde by sa mohol uchádzať. Oproti tomu

vedúca katedry, súčasná docentka Kostecká, hneď, keď sa habilitovala v odbore chemická biochémia, v
priebehu niekoľkých týždňov mala vypísané výberové konanie na miesto docenta. Docentka EH., ktorá
je na ústave farmácie, nespĺňa kritériá z hľadiska habilitácie, lebo je docentka v odbore záhradníctvo.
Keď prestal učiť prof. C., tak na tých chemických disciplínach všetko bolo vykonávané asistentmi, čo
je v rozpore s tým, čo napísal prof. J. ako predseda pracovnej skupiny pre farmaceutické a lekárske

vedy v akreditačnej komisii. K tomu smerovala kritika žalobcu. V prvom disciplinárnom konaní v roku
2012 sa uvádzalo, že žalobca porušil pracovnú disciplínu, lebo odmietol učiť. Ktorý učiteľ odmietol učiť,
keď odučil 600 hodín ročne? Zavolali ho na disciplinárne konanie a bez akejkoľvek prípravy sa mal
vyjadriť k návrhu a okamžite žiadali podpísať, čo napísali. Človek je vtedy v psychickom strese, čiže
nie je schopný reagovať tak, ako by mal, keď si to celé prejde. Žalobca len upozornil vedúcu ústavu

(dodnes ju považujem za nespôsobilú z odborného hľadiska, lebo on bol v tom čase jediný docent
vo farmaceutických disciplínach, keďže má habilitáciu v odbore farmaceutická chémia), aby rozložila
tie hodiny rovnomerne, nemôžu dvaja - traja učitelia učiť 600 hodín ročne a niekto len 400 hodín.
Žalobca bol odvolaný z predmetu ako garant analytická chémia, skúšala to asistentka, ktorá nikdy
analytickú chémiu neučila. S názorom žalobcu sa zhodol aj prof. Fischer ako predseda akreditačnej

komisie, keď bol žalobca za ním. Žalobca predtým, než nastúpil na PN-ku, sľúbil na prírodovedeckej
fakulte, že príde vypomôcť (ako oponent chodil nielen na prírodné vedy, ale aj do Brna na chemickú
fakultu atď.., kde si vážili jeho odbornú spôsobilosť) a považuje za kuriózne, že rektor dá podnet
sociálnej poisťovni, že jeho pracovník vykonával pracovnú činnosť. Žalobca doktorku upozornil, že
počas dvoch hodín vychádzky neskončí, lebo majú dve obhajoby, že tam bude do tej dvanástej -

pol jednej. Na problémy, na ktoré žalobca upozornil, prišla aj akreditačná komisia a dala akreditáciu
univerzite s obmedzením na dva roky, ale vo všetkých bodoch musí univerzita vykonať nápravu. Piati
garanti v študijných odboroch štátnicových ako farmaceutická chémia, biochémia, lekárenstvo, farmácia,
farmakológia, ani v jednom z týchto predmetov nespĺňali kritéria vo funkcii profesor alebo docent.
Univerzita toto nemala zabezpečené. Tam smerovala jeho kritika. Univerzita tento študijný program

nebudovala systematicky za sedem rokov, čo tam bol. Nie je pravdou, že žalobca vyhlásil, že končí
študijný odbor farmácia. On sa len vyjadril v tom zmysle, že je tak málo učiteľov a vyšších učiteľov, že
ak tam nebude akreditácia, tak bude problém. Keď sa pýtal študentov, že kto to vyvolal, tak že to boli tí,
čo nechodili na prednášky a podávaním z úst do úst také niečo vzniklo, lebo od začiatku štúdia medzištudentmi je neistota, vidno, že učiť chodia z Brna na kolotoč, zo slovenských učiteľov takmer nikto
tam neučil okrem žalobcu. Farmakológia bola zabezpečovaná z lekárskej fakulty, sociálna farmácia bola
počas pôsobenia žalobcu zabezpečovaná z Brna, čiže všetko bolo zabezpečované externou formou, čo

vysokoškolský zákon nepripúšťa, keďže je v ňom napísané, že prednášajú profesori a docenti. No na
univerzite v odbore farmaceutických disciplín nebol jediný docent, jediný profesor, ktorý by pracoval na
plný pracovný úväzok, ako to ukladá vysokoškolský zákon.

Svedkyňa D. vo svojej výpovedi uviedla, že so žalobcom nemali nikdy žiadne problémy. V predmetom

čase počas jeho práceneschopnosti mal stanovené vychádzky podľa právnych predpisov, v čase od
9:00 do 11:00 a od 15:00 do 17:00 hod. na nákupy, prechádzku atď. Výnimky ohľadne vychádzok nikdy
nerobí, jedine na základe odborných vyšetrení, pretože sociálna poisťovňa má stanovený čas vychádzok
a keď kontrolujú pacientov, v čase vychádzok ich nekontrolujú. Žalobca má aj v zdravotnej dokumentácii
ustanovené vychádzky v tom čase, sú totožné s dokladom o práceneschopnosti. Za vyše 30 rokov
nikdy nemala ani s pacientmi ani s vedením ÚVLF nijaké problémy. Súhlas k spojeniu vychádzok,

ktoré mal žalobca uvedené na doklade o dočasnej práceneschopnosti, nedávala, ani sa s tým v praxi
nestretla.Počasvychádzokmápacientvoľnýpohyb,niktohovtedynekontroluje.Svedkyňamázáznamv
zdravotnej dokumentácii, že bol žalobca u nej v inkriminovaný deň, ale nie je tam nič ohľadne vychádzok
poznamenané, že vzniklo niečo výnimočné, napr. pohreb. Zatiaľ však taký prípad nemala. Žalobca v ten
deň prišiel, pretože mal problémy s bolesťou hlavy, tlakom, dostal magnézium. Posudkový lekár prišiel

s tým, že v tom čase nebol pacient doma. Ona nedávala žiaden podnet. Posudkový lekár sa jej potom
dotazoval, či nebol pacient u nej v tom čase, keď nebol doma. Nebol.

Svedkyňa D. vypovedala, že predmetný aktív učiteľov súvisel s otvorením akademického roku
2012/2013. Na aktíve učiteľov všetci prorektori referujú svoju činnosť za predchádzajúci akademický

rok a ukazujú víziu na ďalší akademický rok, potom nasleduje diskusia, ktorú moderuje pán rektor a
do tejto diskusie sa prihlásil pán doc. dr. Emil Hologa, ktorý hovoril o financovaní diplomových prác
a ako druhý sa prihlásil do diskusie žalobca, ktorý hovoril o svojom pôsobení na univerzite ako o
pôsobení aj mimo žalovanej a potom hovoril, že už siedmy rok beží na ich univerzite výučba študentov
v študijnom programe farmácia a že výučbu majú zabezpečovať vysokoškolskí učitelia, takí, ktorí majú

aj tituly docent a profesor a že v súčasnosti to tak nie je, pretože výučbu zabezpečujú na niektorých
predmetoch len odborní asistenti. Menoval tam aj niektorých, asi doc. W. prof. C. prof. A. Totiž v tom
čase výučbu niektorých predmetov zabezpečovali aj externí učitelia. Na záver žalobca uviedol, že teda
zamestnanci ústavu lekárskej chémie a ústavu farmaceutickej chémie sú odborne nespôsobilí, pretože
nie sú docentmi a profesormi. Nastal šum, niektorí z prítomných si vymenili pohľady, ľudia boli veľmi

prekvapení, ako spochybnil odbornú spôsobilosť zamestnancov svojho pracoviska. Svedkyňa v pozícii
vedúcej katedry sa cítila veľmi rozpačito, ostala v nemom úžase, zažívala do istej miery hanbu, lebo to
bol vlastne jej podriadený a nečakala, že s niečím takým môže vystúpiť. Potom sa pán rektor obrátil
ku svojím prorektorom, či na to bude niekto odpovedať a keďže sa nikto neprihlásil, tak potom reagoval
on na to v tom zmysle, že vysvetlil, že garantom študijného programu musí byť profesor, garantom

študijného programu na bakalársky študijný program stačí, aby bol docent, ale na študijné predmety
môže byť garantom aj odborný asistent tak, ako to bolo aj u žalobcu, kým sa nestal docentom - v
roku 2011 na ja. Ešte pán rektor navrhol žalobcovi, že by sa mohli stretnúť aj v súvislosti s tým, že
dostal informáciu o nejakom anonyme na akreditačnú komisiu, ktorý vraj mal veľmi podobný písomný a
štylistický prejav ako prejav pána docenta. Následne sa už nikto do diskusie neprihlásil a aktív učiteľov

bol ukončený. Žalobca predtým v rokoch 2006 - 2011 k odbornej spôsobilosti zamestnancov katedry
nevystúpil. Výberové konania, keď sa konajú, tak sa vždy dávajú kvalifikačné predpoklady, ktoré sa
očakávajú od uchádzačov a potom personálne oddelenie porovná, či tí uchádzači ich spĺňajú a tí, čo ich
nespĺňajú, tak tí ani nie sú pozývaní na výberové konania. Svedkyňa bola ustanovená za vedúcu katedry
v septembri 2011. Žalobca vo svojej práci dosť ťažkopádne a hlučne komunikoval so svojou priamou

nadriadenou a mal problém s nedodržiavaním termínov alebo posielal veci na poslednú chvíľu, keď
sme robili bodové hodnotenie a vyvrcholilo to vtedy, keď verejne na prednáške oznámil študentom, že
študijný program farmácia a jeho akreditácia končí a študenti vtedy začali navštevovať pani prorektorku,
že či je to pravda. Začali uvažovať o prestupe na iné školy, študenti nultého ročníka začali uvažovať, či
sa majú prihlásiť na doučovanie, na prípravný kurz pred prijímačkami. Jednoducho urobilo to rozruch na

škole a vtedy dala návrh disciplinárnej komisii, aby posúdila správanie žalobcu a dala mu upozornenie.
To neboli také závažné veci, ktorými by ubližoval univerzite až na to vyhlásenie ohľadom ukončenia
akreditácie, pretože to bola nepravdivá informácia, keďže univerzita mala akreditáciu až do ďalšej
akreditácie.Žalobcanastúpilnakatedruchémievroku2006,ktorásavtedydelilanachémiuabiochémiua pán docent bol zaradený na ústav chémie a biofyziky, čiže on učil chémiu študentov všeobecného
veterinárneho lekárstva. Žalobca zrejme neabsolvoval žiadne kurzy alebo školenia, to nie je zvykom.
Jedine mu garant predmetu mohol nariadiť, že bude navštevovať jeho prednášky alebo cvičenia.

Mohli ho zaúčať jedine doc. L. a M., lebo to boli učitelia v tom čase na chémii. Momentálne je M.
vysokoškolským učiteľom, odborný asistent a je vedúcou ústavu lekárskej chémie. Svedkyňa dávala
návrh na druhé disciplinárne konanie, keď žalobca verejne spochybnil odbornú spôsobilosť ľudí, ktorí
zabezpečovali výučbu nie jeden rok, ktorých sám prijímal na toto pracovisko ako člen výberovej
komisie. Verejne osočil svojich kolegov a neuznal ich odbornú spôsobilosť, pričom bola taká istá ako

aj jeho. Povedal, že celý ústav farmaceutickej chémie a lekárskej chémie je odborne nespôsobilý, že
tí ľudia nie sú schopní garantovať tak, ako to podľa neho vyplýva zo zákona. To ako keby povedal,
že vy, čo ste vyštudovali a máte svoje vzdelanie, akoby bolo neplatné. Veď medzi ľuďmi, o ktorých to
vyhlásil, sú ľudia, ktorí vyštudovali päťročné vysokoškolské štúdium s cenou rektora, s vyznamenaním
a teraz oni nie sú spôsobilí vykonávať svoju prácu? Tí ľudia sa svedkyni ozvali, podpísali papier, že
to považujú za urážku na cti, pretože keď oni majú vysokoškolský diplom, tak sú odborne spôsobilí.

Žalobca nespochybňoval ich vysokoškolský diplom,, len tvrdil, že všetci sú odborne nespôsobilí. On
si myslí, že garantom študijného predmetu musí byť docent alebo profesor a to nie je pravda, lebo
stačí, aby ním bol odborný asistent, akým bol aj on, kým nebol habilitovaný a garantoval viacero
predmetov na pozícii odborného asistenta. Žalobca tým porušil povinnosť - znalosť vysokoškolského
zákona. Prejavil názor, ktorý nie je v súlade s vysokoškolským zákonom, pretože len garanti študijných

programov musia byť profesori, pokiaľ ide o doktorské a magisterské štúdium a pokiaľ ide o prvý stupeň
vysokoškolského vzdelávania, tak tam stačí docent. Žalobca povedal svoj monológ a pán rektor povedal
svoj monológ, to ale nebolo dostačujúce, pretože zamestnanci z tých ústavov povedali, že svedkyňa
musí s tým niečo urobiť, že to považujú za urážku na cti. Keď tie slová tam padli, niektorým vyhŕkli
slzy do očí, že je spochybnená ich práca, ich vzdelanie. Bola to od žalobcu nepravdivá informácia,

pretože tí učitelia sú odborne spôsobilí, veď vyštudovali a vedú cvičenia, prednášajú, skúšajú, robia
všetky pedagogické činnosti, ktoré sa od nich očakávajú. M.e absolventkou chemicko-technickej fakulty.
Analytická chémia bola súčasťou štátnej rigoróznej skúšky Ing. Sobekovej popri inštrumentálnej chémii
a ešte robila bioinžinierstvo vrátane analýzy liečiv, chémia a bioinžinierstvo päťročný študijný program,
ktorý ukončila s cenou rektora a vyznamenaním v Bratislave a ona analytickú chémiu učila študentov

študijnéhoprogramuBezpečnostikrmívapotravínhneďodzačiatku,akosatentoštudijnýprogramzačal
u žalovanej nás vyučovať. Analytickú chémiu skúša aj na štátniciach, tento študijný program. Tam sú
také predmety, ako analýza kontaminátov krmiva a potravín, to sú všetky analytické metódy aplikované
na krmivá a potraviny. Ona je odborne spôsobilá pre výučbu analytickej chémie. IP. má 20-ročnú prax
od roku 1992, čiže ona vlastne na tej katedre prešla všetkými postami. Podľa svedkyne, dôvod, ktorý

žalobcu viedol k tomu, aby to povedal, bol ten, že všetci učitelia týchto dvoch ústavov nie sú vyššími
učiteľmi, sú len odbornými asistentmi a on jediný je docentom s tým, že nie je na funkčnom mieste, ale
mal už urobenú habilitáciu a na ďalších dvoch ústavoch na biochémii sme dve docentky, takže naše dva
ústavy nezahrnul do tej odbornej nespôsobilosti, iba tieto dva. V podstate on kritizoval to, že tí garanti
študijných predmetov nie sú docentmi alebo profesormi. Žalobca sám nemal skúsenosti so študijným

programom farmácia v roku 2007, keď začal byť garantom. Keď sa to ale začalo, tak vypomáhali externí
učitelia, takže aj tí, ktorí sú podľa neho odborne nespôsobilí, už boli garantmi alebo spolugarantmi
predmetov,vlastnevyrastalipodvedenímexternýchučiteľov.Panidr.O.neskúšalaštudentov,jeodborná
asistentka na predmete organická chémia a tam vedie cvičenia. Môže sa podieľať na organickej chémii,
pretože ona je organický chemik z prírodovedeckej fakulty a na príprave testov ku skúške. Žalobca svoj

názor na odbornosť povedal pred svojimi najbližšími kolegami už deň predtým na ústave farmaceutickej
chémie, nepáčila sa mu odborná spôsobilosť pani I. pretože tvrdil, že bude prednášať farmaceutickú
chémiu. Ale ona sa len podieľala na výučbe cvičení, to znamená, že viedla len chemické reakcie, ktoré
v súvislosti s tým predmetom bežali a potom ak si dobre pamätám, bolo tam aj meno pani M. ktorá
tam ani nebola prítomná, lebo ona je z ústavu lekárskej chémie. Svedkyňa na uvedenej porade nebola,

zápis z porady jej dala vedúca toho ústavu I.. Slušné správanie na akademickej pôde je podľa svedkyne
slušná komunikácia na úrovni so seberovnými, s nadriadenými, podriadenými, študentmi v slovenskom
jazyku bez nejakých nevhodných slov, expresívnych, vulgárnych a podobne, riešenie problémov za
zatvorenými dverami, nie pred študentmi, komunikácia normálna za stolom, ktorej sa žalobca často
vyhýbal. Odvolanie žalobcu z predmetu analytická chémia bolo rozhodnutie pána rektora.

Podľa svedeckej výpovede Z. bola vedúcou ústavu farmaceutickej chémie. Bola som účastná na
aktíve 14.9.2012. Bolo to pre nich šokom, ako sa o nich vyjadril žalobca, že sú odborne nespôsobilí,
všetci (z ústavu farmaceutickej chémie a lekárskej chémie) sa cítili osočení, ponížení a urazení. Onasa rozplakala, kolegyne sa roztriasli a nechápali, ako ich niekto môže takto verejne ponížiť. Boli to
pedagogickí a vedeckí pracovníci Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach. To neboli
ich priami kolegovia, pretože oni ako ústav farmaceutickej chémie boli v podstate noví ľudia. Prišli ako

absolventiprírodnýchvied.Svedkyňasipresne nepamätátieslovážalobcu,alespomínaltamviacerých.
Ešte deň predtým na schôdzi ústavu farmaceutickej chémie osočil pani I., že nie je odborne spôsobilá
učiť farmaceutickú chémiu a položil otázku, či má skúšku z farmaceutickej chémie. Pani Dr. Maľučká má
skúšku z farmaceutickej chémie, na základe toho bola aj vybratá vo výberovom konaní. Nemá štátnicu,
ale má skúšku z farmaceutickej chémie, ktorú absolvovala v priebehu svojho štúdia organickej chémie.

Tam išlo o to, aby I. učila farmaceutickú chémiu cvičenia a aby sa pripravovala a chodila na náčuvy k
I. aby sa potom zapojila do seminárov. O prednáškach nebola reč, ani doteraz neprednáša. Žalobca
na aktíve spomenul, že nebudú (na ústave farmaceutickej chémie a lekárskej chémie) schopní sa ani
do dvoch rokov habilitovať. Svedkyňa prestala chodiť na obedy, pretože cítila na sebe pohľady, že je
vedúcou ústavu odborne nespôsobilých ľudí, takže nebolo to vôbec príjemné obdobie, ani doteraz nie
je. Vystúpenie žalobcu na aktíve brala ako poskytnutie nepravdivej informácie, nie ako vyslovený názor,

pretože keď sa vyslovuje nejaký názor, tak má mať nejaké riešenie. To bolo osočenie. Ľudia sa ozývali
po tom aktíve a podpísali papier, že nesúhlasia s tým vyjadrením žalobcu, boli nahnevaní, preto to s
vedúcou katedry museli riešiť podaním návrhu na disciplinárnu komisiu. Všetko to začalo po odvolaní
pána docenta z funkcie vedúceho katedry aj vedúceho ústavu farmaceutickej chémie. Zrazu všetko
kritizoval a potom sa stali odborne nespôsobilí. Ak má niekto titul doc. a nemá stoličku funkčné miesto

docenta je stále odborný asistent. Počas výberového konania na vedúcu katedry a člena výberovej
komisie, ktorého sa svedkyňa zúčastnila, žalobca jej nedal žiadnu otázku.

Zo svedeckej výpovede Z. súd zistil, že pracoval tri roky ako odborný asistent 2010-2013 na katedre
chemických disciplín resp. ústave farmaceutickej chémie. Už samotný spôsob, aký po určitom období

nastal, ho rozladil, nakoľko univerzita pristupovala ku samotnému programu veľmi zvláštnym spôsobom
ako i ku učiteľom, ktorí nadobudli určitý stupeň kvalifikácie, ktorí boli pre túto inštitúciu potrební, najmä
v odbore, ktorý chcela rozvíjať. Konsenkvencie za to, čo bolo (žalobcom) povedané, sú z hľadiska
akademickej pôdy považované za neprípustné. Nemôže byť niekto stíhaný za názor, ktorý prejavil.
Sprostredkovane vie, že pán žalobca sa vyjadril, že ústav farmaceutickej chémie nie je kompetentný

v plnom rozsahu a kvalifikovane vyučovať predmet farmaceutická chémia. Svedok sám bol postavený
do pozície garanta tohto predmetu. Vzdelanie na to má, ale v zmysle právnych predpisov nie. Garanta
v danom predmete môže robiť len docent, resp. profesor, nemôže to robiť v žiadnom prípade odborný
asistent. Aj na porade predtým mal žalobca výhrady ku spôsobu návrhu vedúcej katedry na udeľovanie
pracovných úväzkov ľuďom, ktorí patrili na katedru. Žalobca vyjadril názor, že to nie je celkom v

poriadku, že jednoducho nemajú na to ľudia kvalifikáciu a tým v podstate nie sú kompetentní nejaké veci
riešiť a učiť. Bol to len vyslovený názor, nebol povedaný v nejakom afekte. Bola vznesená požiadavka
od vedúcej katedry, aby svedok dal učiť semináre Dr. D. a svedok to odmietol preto, že na to nemá
kompetenciu. Absolvovanie predmetu na inej škole jej nedáva kompetenciu, aby to učila. Žalobca svoj
názor nevyslovil takým spôsobom, že boli osoby, ktorých sa to týkalo, boli nejako dehonestovaní v

očiach iných. To bol len subjektívny pocit osôb, ktorých sa to mohlo eventuálne týkať. Reakcie niektorých
učiteľov v odbore farmácia tých, s ktorými som sa svedok stýkal, boli viac-menej súhlasné. Napr. p.
U.a. Samotné kompetencie udáva v hrubej podobe vysokoškolský zákon, kde sa dajú nájsť povinnosti
jednotlivých zamestnancov docenta, profesora, odborného asistenta a bližšie v súčasnej dobe to bolo
upravené v nariadení Ministerstva zdravotníctva, ktoré udávalo podmienky pre to, čo musí daná škola

spĺňať, aby mohla príslušný odbor realizovať, aby absolvent získal tie spôsobilosti, ktoré po absolvovaní
tohto odboru získa. A tam to je vcelku dosť striktne napísané, čo kto môže, resp. musí. Odborný
asistent musí viesť prakticky cvičenia, semináre, môže vybrané kapitoly prednášať, zúčastňuje sa na
vedení diplomových prác. V žiadnom prípade by nemal garantovať predmet. V žiadnom prípade by
ho nemal v plnom rozsahu prednášať a nemal by ani skúšať, čo sa teda dialo. Všetci absolventi

prešli jeho skúšaním, či chcel alebo nechcel. Svedok naznačoval tento názor a pokiaľ bol vedúcim
katedry pán žalobca, tak mu dával za pravdu. Ale keď sa zmenilo vedenie, tak chápali to len ako odbor
veterinárneho lekárstva, lebo farmácia je sama o sebe iný študijný odbor. Odbornosť vedúcej ústavu
I.j na vedenie farmácie svedok vnímal veľmi rozpačito. Z hľadiska kompetencií a kvalifikovanosti pre
odbor farmaceutickej chémie určite nespĺňa kvalifikáciu. Nevie, čo je obsahom štúdia farmaceutickej

chémie.Onavpodstatetentoodbornikdyneštudovala.Žalobcazískaldocentúruzoblastifarmaceutickej
analýzy, to znamená že bol na výuku v tomto odbore plne kvalifikovaný. Mal kvalifikáciu docenta z
farmaceutickej chémie a tým pádom získal kompetenciu minimálne na garantovanie odboru chemická
analýza liečiv, čo je takisto jeden z hlavných predmetov profilových. A pokiaľ škola prepustila takéhoodborníka, je to ješitnosť. K tomu, že žalobca 13.9.2012 na porade ústavu farmaceutickej chémie
povedal, že M. je odborne nespôsobilá, svedok uviedol, že nebolo to nejaké útočné. Menovaná vtedy
znova učila analytickú chémiu a nebolo celkom „kóšer“, že skúšala predmet analytickú chémiu, na ktorý

nemala kvalifikáciu. V roku 2010 žalobca, hoci nemal docentúru, podľa svedka bol odborne spôsobilý
na predmet analytická chémia, na ktorý predpísaná kvalifikácia chemické vedy. Neučil farmaceutickú
chémiu.Odbornáspôsobilosťbyťgarantomštudijnéhopredmetupredpokladázískaniekvalifikácie,ktorú
tento odbor predpisuje, pokiaľ sa jedná o farmaceutickú chémiu, tak absolvovanie štúdia farmácie,
príp. chemická analýza liečiv alebo analytická chémia s následným naštudovaním. Garantom študijného

predmetu nemôže byť odborný asistent. Garant študijného programu v podstate zastrešuje predmet
alebo študijný program ako taký celý, to znamená, že teoreticky môže mať aj inú kvalifikáciu, ale
minimálne by mal byť absolventom toho študijného odboru. Z hľadiska funkcií by ním mal byť profesor a v
najhoršom prípade docent študijného odboru alebo programu. Študijný odbor je nejaká odnož študijného
programu. Aby absolventi získali spôsobilosť v povolaní farmaceutiky, tam sa musí dostať slovíčko
farmácia, lebo absolvent veterinárneho lekárstva by v žiadnom prípade nemohol vykonávať funkciu

farmaceuta. Študijný program farmácie nebol personálne v plnom rozsahu zabezpečený od kedy svedok
pracoval u žalovanej, lebo na tých pozíciách, ktoré sú profilové, to bolo také všelijaké. Papier bola jedna
vec a skutočnosť druhá. Z toho titulu aj odtiaľ odišiel. Tí učitelia, ktorí nie sú docenti a profesori môžu
zastavať miesto odborného asistenta a len vo výnimočných prípadoch môžu byť ustanovení do funkcie
docenta aj bez docentúry, na určitú dobu. Garant študijného predmetu je osoba kompetentná tento

predmet vyučovať. V prípade garanta študijného odboru by mal mať kompetencie na tento odbor, v
prípade farmácie by to mal byť farmaceut. Keďže je to vysoká funkcia, mal by byť docent alebo profesor.
Garant študijného predmetu musí mať kvalifikačné predpoklady na ten ktorý predmet, pokiaľ sa jedná
o predmety spadajúce do oblasti farmácie, musí byť farmaceut. Svedok sa sprostredkovane stotožnil s
názorom, že zamestnanci ústavu lekárskej chémie a farmaceutickej chémie sú, resp. v určitej fáze boli

odborne nespôsobilí. Ani on sa necíti byť v tomto smere kompetentný a fungovalo to len vďaka tomu, že
má pôsobenie v Bratislave a Brne. Človek, ktorý absolvoval biochémiu, nie je kompetentný učiť alebo
skúšať analytickú chémiu.

Svedkyňa M.. vypovedala, že u žalovanej pracuje od roku 1992 vo funkcii vedúca ústavu lekárskej

farmácie. Od 1.9.2007 bola vedúcou ústavu farmaceutickej a lekárskej chémie, po troch rokoch bol ústav
rozdelený na ústav farmaceutickej a ústav lekárskej chémie a bola vedúcou ústavu lekárskej chémie.
Zo strany žalobcu bolo na aktíve učiteľov v septembri 2012, kde bola prítomná, povedané, že je odborne
nespôsobilá. Tiež sa vyjadril na jej adresu na schôdzi ústavu farmaceutickej chémie, ktorého svedkyňa
nie je členom. Podľa vystúpenia žalobcu na aktíve učiteľov nespĺňali niektorí ľudia na univerzite kritérium

odborného pracovníka, menoval ústav lekárskej chémie a ústav farmaceutickej chémie ako ústavy, ktoré
majú odborne nespôsobilých ľudí, resp. že nikto tam nie je, kto by bol odborne spôsobilý. Svedkyne sa to
dotklo,pretožesatonetýkalolenjej,aleajvšetkýchpracovníkovnaústave,ktorývedie.Predtýmuviedol,
že tieto dva ústavy nemali žiadneho docenta, vyššieho učiteľa. Ale svedkyňa nie je presvedčená o tom,
že toto je odborná spôsobilosť. Je to urážka človeka (jej), ktorý je odborne na vysokej úrovni. Svedkyňa

na Vysokej škole chemicko-technologickej absolvovala tú istú fakultu ako žalobca, potom absolvovala
študijný odbor lekárska chémia a inžinierstvo, ktorý bol vysoko výberový, spolu nastúpili na Slovenskú
technickú univerzitu, okrem toho má svedkyňa vzdelanie tretieho stupňa v odbore hygiena prostredia a
potravín, učí od r. 1993. V čase aktívu bola odborný asistent pre lekársku chémiu, pre študijný program
všeobecné veterinárne lekárstvo, chémia, hygiena potravín, bezpečnosť krmív a potravín. Bola ešte

garantom študijného predmetu analytická chémia, bezpečnosť krmív a potravín Byť garantom študijného
predmetu možno bez vedeckého titulu. Je potrebné mať vysokoškolské vzdelanie druhého a tretieho
stupňa, čo mala. Na univerzite veterinárneho lekárstva pracuje 20 rokov a každý vie, kto ona je, v
akej pozícii. Nikto z tých ľudí, ktorí pred ňou následne na to zareagovali, si nemyslel, že to je pravda,
klasifikovali toto vyjadrenie z pohľadu žalobcu ako totálnu lož a ohováranie. Svedkyňa nemala na aktíve

chuť na vystúpenie žalobcu reagovať. Deň pred tým aktívom zasadal ústav farmaceutickej chémie a
vedúca toho ústavu svedkyni prišla oznámiť, že žalobca ju menoval ako ďalšiu odborne nespôsobilú
osobu, predtým menoval Dr. S. Svedkyňu to neprekvapilo, pretože to nebolo prvýkrát, keď niečo voči jej
osobe povedal za jej chrbtom, ale veľmi sa jej to dotklo, lebo minimálne jej pedagogická prax a vedecká
činnosť ho neoprávňovala k tomu, aby niečo také voči nej mohol povedať. Kritika vždy nesie so sebou

nejaké riešenie. To čo kritizujem, tak viem povedať, akým spôsobom to napraviť. Toto bola nedbanlivá
informácia, ktorá sa šírila medzi ľudí, ktorí o tom ani nemuseli vedieť. Keď v roku 2006 nastúpil pán
žalobca, nemal žiadne skúsenosti s farmáciou, nemal pedagogickú prax. V rokoch 2007-2011 bol
žalobca vedúcim katedry, ale nejako cielene ľudí nevyzýval k tomu, aby si zvyšovali vzdelanie. Všetkýchzamestnancov s výnimkou asi 4 ľudí na katedre, prijímal žalobca. Rektor po vystúpení žalobcu na aktíve
učiteľov nechal priestor vyjadriť sa k tomu a keď sa nikto nechcel vyjadriť, tak on sa ešte vyjadril a
citovalvysokoškolskýzákon,žegarantomštudijnéhopredmetumôžebyťdocent,profesoraleboodborný

asistent, takže nič z toho, čo pán docent povedal, nie je pravda, je neznalý zákona, ak toto tvrdí a on
si je istý ako štatutár školy, že všetci zamestnanci sú odborne spôsobilí. Ale to svedkyňa nepovažovala
za dostatočné zadosťučinenie. Aktív je na to, aby sa každý postavil a vyjadril svoj názor, nikomu sa
nebráni, aby sa mohol postaviť a povedať, že nemá pravdu. Ale bolo to tak šokujúce prehlásenie,
že nikto sa nezmohol na reakciu. Niektorí s plačom odchádzali z toho aktívu. Bola tam kompletná

akademická obec, to znamená vysokoškolskí učitelia, vedeckovýskumní pracovníci. Žalobca nepoznal
výklad vysokoškolského zákona, lebo v zmysle neho nie sú odborne spôsobilí. Nestretla sa za 20 rokov
s tým, že by na aktíve niekto riešil problémy tohto typu. Vždy sa to týkalo pedagogického procesu,
kvality pedagogického procesu, nie ľudí, ktorí prešli výberovým konaním, to znamená, u každého, koho
výberová komisia prijala, usúdila, že je odborne spôsobilá na miesto, na ktoré je prijímaný. Ku odbornej
spôsobilosti ľudí, ktorí sú prijímaní na pracovné miesto, sa má možnosť vyjadriť ako priamy nadriadený.

Svedkyňa po aktíve iniciovala sťažnosť ľudí, ktorí sa cítili byť dotknutí. Svedkyňa skúšala analytickú
chémiu pre bezpečnosť krmív a potravín 2 roky, je členom komisie pre štátne skúšky z predmetu analýza
potravín a krmív, preto po žalobcovi prebrala byť garantom na dobu určitú do 31.8.2012 pre predmet
analytická chémia, keďže išlo o okamžité riešenie uprostred druhého semestra výučby v akademickom
roku 2012 a rektor údajne musia odvolať žalobcu z garantovania predmetu.

Podľa svedeckej výpovedi RP., ktorá je zamestnaná u žalovanej na ústave farmaceutickej chémie. Bola
prítomná na aktíve učiteľov v roku 2012. Žalobca uviedol, že na katedre, resp. aj ich ústave pracujú
odborne nespôsobilí ľudia. Deň predtým bola ústavná schôdza, na ktorej ju žalobca taktiež označil za
odborne nespôsobilú. Vtedy sa rozdeľovali predmety čo a kedy sa bude učiť. Jej sa to vtedy veľmi

dotklo,pretožebolanováasedelitamjejbudúcikolegovia.Týkalosatopredmetufarmaceutickáchémia.
Vtedy vedúca ústavu chcela, aby sa svedkyňa zúčastnila na výučbe seminárov z farmaceutickej chémie,
aby navštevovala prednášky I. a aby viedla experimentálne skúšanie farmaceutickej chémie. Žalobca
sa jej opýtal, či má skúšku z farmaceutickej chémie. Skúšku svedkyňa má v rámci PhD. štúdia na
Prírodovedeckej fakulte UPJŠ. Študovala odbor organická chémia na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ. Na

tom aktíve to bolo asi o tom istom. Bola otvorená diskusia. Podľa svedkyne bolo na katedre, pokiaľ ide o
obsadenie, všetko v poriadku. Prednášky odišli z ústavu, pretože odišla pani I. (farmaceutický chemik,
mala PhD. štúdium z farmaceutickej chémie na Farmaceutickej fakulte v Bratislave) a je toho veľa.

Svedok E. uviedol, že bol na aktíve učiteľov v roku 2012, bol v tom čase prorektorom a žalobca na

ňom, že študijné predmety, ktoré sú na farmácii, konkrétne farmaceutickej chémie, sú vedené učiteľmi
alebo garantmi, ktorí nie sú spôsobilí alebo nie sú zameraní odborne, proste informoval aktívum, že veci
z farmaceutickej chémie nie sú dobre zabezpečené. Táto kritika bola pre svedka trochu prekvapujúca.
Farmácia v tom čase už bola akreditovaná bez obmedzenia a žalobca nebol v čase akreditácie
docentom a takisto zabezpečoval predmety. Na vystúpenie žalobcu reagoval len pán rektor a to tak,

že ak nie je pán docent spokojný, tak môže dať výpoveď. Bolo tam vedenie a pedagógovia, možno 60
alebo 100. Svedok to chápal tak, že každý učiteľ má priestor na akademickej pôde, povedať si svoje.
Žalobca nevystupoval agresívnym spôsobom. Povedal svoj názor svojím spôsobom, dosť priamo, to
ľudia nečakajú. Z prejavu žalobcu na aktíve bolo zrejmé to, že keď bola namietaná neodbornosť, tak
bolo to v tom zmysle, že v študijnom programe a predmete, ktorý majú garantovať ľudia, že nemajú

dosiahnuté príslušné vzdelanie. Na univerzite sú učitelia, ktorí nemôžu mať stredoškolské vzdelanie. Sú
rôzne stupne vzdelania. Ak sú asistenti, tak musia mať ukončený tretí stupeň vzdelania, t. zn. musia mať
PhD. alebo CSc. a potom sú vyšší doc. a profesori. Farmácia v prvej fáze bola schválená a akreditovaná
v roku 2005. Tam sa vyberali učitelia. Potom v roku 2008 prešla dvoma rehabilitáciami. V tom čase
sa menili zastúpenia vedúcich predmetov alebo garantov predmetov. V prvej fáze to boli docenti a

profesori, ale potom akreditačná komisia umožnila, že sa môžu garantovať predmety aj učiteľmi, ktorí
majú ukončený tretí stupeň štúdia, to znamená, že sú odborní asistenti, lebo majú PhD. alebo majú CSc.
Tým pádom v roku 2008 sa naplnili znova, pretože veľa ľudí odišlo do dôchodku v tom čase a v tom
spise už boli učitelia, ktorí boli garantmi, ale nemali docentúru alebo profesúru. Akreditačná komisia to
schválila bez toho, že by im dala nejaké obmedzenia. Akreditačná komisia je poradným orgánom vlády.

Onakritériá,ktorésúzozákonadané,ešteupresňujeajsprísňuje.Pretosvedkoviboločudné,žežalobca
s tým vystúpil, keď akreditačná komisia v roku 2008 vrátane žalobcu zhodnotila, že je to v poriadku. Bolo
to v poriadku do času, kým pán docent nedal podnet na akreditačnú komisiu. Bola zahájená akreditácia
v roku 2005 do 2011 bez problémov. V roku 2008 prebehla komplexná akreditácia bez obmedzenia av roku 2011 bola inicializácia akreditácie, lebo im dal žalobca podnet a prišli obmedzenia. Napr. svedok
nevyhovel ako garant, hoci v roku 2005 a 2008 dvakrát vyhovel. Je docentom z biochémie a toxikológie
a profesorom z hygieny prostredia potravín, je garantom bez profesúry toxikológie pre celé Slovensko

a už nie je garantom pre farmáciu, pretože nie je zdravotne vzdelaný. V roku 2005 obsadili vyššími
učiteľmi všetky predmety, v tom čase to bola podmienka akreditačnej komisie, ktorá už v roku 2008
neplatila. Vyše 70% bolo domácich, zvyšok boli externí. Nikto nezakazuje garantovať predmety na inej
vysokej škole. Svedok vie, že § 75 vysokoškolského zákona hovorí, že prednášajú profesori, docenti
a takisto vedú semináre a odborní asistenti môžu prednášať len vybrané prednášky. Pri hodnotení

jednotlivých študijných programov od toho upustila akreditačná komisia z dôvodu, že nie je dostatok
vyšších učiteľov. Akreditačný spis z roku 2005 bol platný do roku 31.8.2011, ale medzitým prišla v r.
2008 komplexná akreditácia a od roku 2008. M.. Pokiaľ ide o vedenie predmetu analytická chémia, je
inžinierka chémie, má skončenú chémiu a mala tretí stupeň vzdelania. Žalobca mohol povedať svoj
názor o svojich kolegoch na aktíve učiteľov, lebo bol na akademickej pôde, mal na to právo. Bolo to
povedané riadne kriticky.

Svedok doc. D.. v konaní vypovedal, že bol prorektor žalovaného v rokoch 2007-2015, bol prítomný
na aktíve učiteľov v septembri 2012, kde mal žalobca diskusný príspevok. Boli tam šumy, väčšina
asi nesúhlasila, niektorých sa dotkol. Boli tam pedagógovia, sú tam občas aj vedeckovýskumní
pracovníci. Každý účastník fóra má právo vystúpiť s čímkoľvek, musí zvážiť možné dôsledky. Je

to vyslovene pracovný aktív, jedná o zabezpečenie materiálno-technického vybavenia, prednaškární,
cvičební, aby všetky predmety mohli byť vyučované tak, ako majú. Žalobca pomerne ostro vystúpil proti
členom kolektívu, ktorého je súčasťou, jednak ústavu. Namietal odbornú nespôsobilosť jednotlivých
pracovníkov ústavu lekárskej chémie. Definoval tam nejaké skutočnosti v tom zmysle, že už asi
rok sa sťažoval na to, že zabezpečujú študijné predmety osoby, ktoré nie sú odborne spôsobilé až

kompetentné takýto študijný predmet zabezpečovať, na rozdiel od neho, ktorý je uznávaný aj na
iných univerzitách, pozývajú ho ako experta na iné univerzity, kde prednáša, zúčastňuje sa obhajob
dizertačných prác, diplomových prác, takže je uznávaná osobnosť v tomto odbore, všetci ostatní
sú nespôsobilí odborne, inými slovami nemôžu tieto predmety prednášať, skúšať, lebo nespĺňajú
kritéria. Pán rektor vtedy povedal, že z obsahu toho, čo si myslí žalobca, vychádza že žalobca poslal

anonymný podnet na akreditačnú komisiu. Svedok tiež uviedol, že odborná spôsobilosť na výučbu,
prednášanie, praktické cvičenia vyplýva zo zákona o vysokých školách a žalobca si zrejme zamieňa
pojmy študijný odbor, študijný program a študijný predmet. Na zasadnutiach vedenia nemali žiadnu
sťažnosť alebo pripomienku týkajúcu sa zabezpečovania študijných predmetov alebo činnosti ústavu
alebo fakulty chémie, biochémie. Akreditačná komisia, ktorá bola na základe konania žalobcu, v roku

2012, namietala, že niektoré predmety by mali byť zabezpečované vlastnými silami, a u 1 interného
zamestnanca bola vytknutá nízka publikačná aktivita, nie odborná nespôsobilosť. Akreditačná komisia
tiež vytýkala z hľadiska personálneho nezabezpečenia študijného programu farmácia. Žalobca asi
v roku 2010 získal titul docenta, dovtedy bol odborný asistent a zabezpečoval v plnom rozsahu
nejaké predmety ako garant. Zákon o vysokých školách stanovuje povinnosti profesorov a docentov

na funkčných miestach a samozrejme neobmedzuje učiteľov, ktorí nie sú na funkčných miestach,
takisto sú tam povinnosti odborných asistentov. Je jasné, že podľa zákona o vysokých školách
medzi povinnosti odborných asistentov patrí najmä okrem iného viesť prednášky z vybraných kapitol,
viesť praktické cvičenia, hodnotiť študentov. Hodnotiť študenta znamená skúšať, pretože bližšie tieto
skutočnosti upravujú jednotlivé vysoké školy vo svojich študijných programoch. Z pohľadu svedka

žalovaná neporušila žalovaná zákon o vysokých školách, keď ustanovila Ing. Sobekovú za garantku
alebo E. za garanta, zákon o vysokých školách dáva jednotlivým vysokým školám akademickú slobodu.
Chémia,ktorúpotrebujeveterinárnylekár,IP.absolútneprofesionálnezabezpečujetak,abymalištudenti
takévedomosti,abynebolideficitnévovzťahuknadväzujúcimštudijnýmpredmetom.Akjezamestnanec
nespokojný so stavom, oficiálne písomne upozorní garanta študijného programu, príslušného prorektora

a vedenie školy. Pre osobný záujem žalobcu nezaujímal osud školy, dal podnet na akreditačnú komisiu.
Ale mal právo povedať svoj názor. V demokratickej spoločnosti nikdy nikoho by nemali trestať za jeho
názor.

Podľa § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa

vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú
disciplínu.Podľa § 81 písm. c) a d) Zákonníka práce zamestnanec je povinný najmä dodržiavať právne predpisy a
ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený; v období,
v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti,

dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom.

Podľa § 8 ods. 2 písm. g) zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme zamestnanec
nesmie poskytovať nepravdivé vyhlásenia súvisiace s vykonávaním práce vo verejnom záujme.

Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj
zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov
ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby
ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno

dodatočne meniť.

Podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba
z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť
pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie

pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v
súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

Podľa § 63 ods. 4 Zákonníka práce pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno
okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch

mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnej disciplíny v cudzine
aj do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod
výpovede vznikol.

Podľa § 63 ods. 5 Zákonníka práce ak sa v priebehu lehoty dvoch mesiacov uvedenej v odseku 4

konanie zamestnanca, v ktorom možno vidieť porušenie pracovnej disciplíny, stane predmetom konania
iného orgánu, možno dať výpoveď ešte do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa zamestnávateľ dozvedel
o výsledku tohto konania.

Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany

zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný
prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,

že k prerokovaniu došlo.
Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada

patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách na vysokej škole sa zaručujú tieto

akademické slobody a akademické práva:
a) sloboda vedeckého bádania, výskumu, vývoja umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti a zverejňovanie
ich výsledkov,b) sloboda výučby spočívajúca najmä v otvorenosti rôznym vedeckým názorom, vedeckým a
výskumným metódam a umeleckým smerom,
c) právo učiť sa pri zachovaní slobodného výberu štúdia v rámci akreditovaných študijných programov,

d) právo na slobodné vyjadrovanie a zverejňovanie svojich názorov,
e) právo členov akademickej obce voliť orgány akademickej obce a byť do nich volený,
f) právo používať akademické insígnie a znaky a vykonávať akademické obrady.

Podľa § 4 ods. 2 cit. zákona využívanie akademických slobôd a akademických práv podľa odseku 1

musí byť v súlade so zásadami demokracie, humanity a s právnym poriadkom.

Podľa § 4 ods. 3 cit. zákona na zabezpečenie akademických práv a akademických slobôd na vysokých
školách sa zaručuje nedotknuteľnosť akademickej pôdy vysokých škôl okrem prípadov ohrozenia
života, zdravia, majetku alebo prípadov živelnej pohromy. Akademickú pôdu tvorí priestor vymedzený
nehnuteľným majetkom, ktorý vysoká škola vlastní, spravuje, má v nájme alebo kde sa plní poslanie

a hlavné úlohy vysokých škôl a fakúlt. Vstup orgánov činných v trestnom konaní na akademickú pôdu
povoľuje rektor.

Podľa § 4 ods. 4 cit. zákona na akademickej pôde nesmú politické strany a politické hnutia vykonávať
politickú činnosť a zakladať svoje organizácie.

Podľa § 50 ods. 1 až 3 cit. zákona študijný odbor je oblasť poznania, ktorá môže byť predmetom
vysokoškolského vzdelávania v niektorom z jeho troch stupňov. Študijný odbor sa vymedzuje obsahom,
ktorýcharakterizujúnajmäoblastiarozsahvedomostí,schopnostíazručností,ktoréprofilujúabsolventa.
Ministerstvo vydáva a spravuje sústavu študijných odborov Slovenskej republiky. Sústava študijných

odborov obsahuje študijné odbory, v ktorých môžu vysoké školy v Slovenskej republike poskytovať
vysokoškolské vzdelávanie.
Podľa § 51 ods. 1 a 2 cit. zákona vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore alebo v kombinácii
študijných odborov sa získa štúdiom podľa akreditovaného študijného programu (§ 83 ods. 1 ) v tomto študijnom odbore alebo v kombinácii študijných odborov

(odsek 5). Študijný program je súbor predmetov, ktoré pozostávajú zo vzdelávacích činností, ktorými
sú najmä prednáška, seminár, cvičenie, záverečná práca, projektová práca, laboratórne práce,
stáž, exkurzia, odborná prax, štátna skúška a ich kombinácie a súbor pravidiel zostavený tak, že
úspešné absolvovanie týchto vzdelávacích činností pri zachovaní uvedených pravidiel umožňuje získať
vysokoškolské vzdelanie.

Podľa § 75 ods. 1 a 3 cit. zákona vysokoškolskí učitelia pôsobia vo funkciách profesor, hosťujúci
profesor, docent, odborný asistent, asistent a lektor. Funkcia profesora a funkcia docenta sa viažu
na študijný odbor, v ktorom sa udeľujú vedecko-pedagogické tituly alebo umelecko-pedagogické tituly
"profesor" a "docent" (§ 76 ods. 2).

Podľa § 75 ods. 4 cit. zákona vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii profesora viažucej sa na
študijný odbor je v rámci vysokej školy alebo fakulty zodpovedný za výskum a vzdelávanie v tomto
študijnom odbore. Prispieva svojou výskumnou, vývojovou, liečebno-preventívnou alebo umeleckou,
pedagogickou a organizačnou činnosťou k rozvoju poznania v tomto študijnom odbore a k objasňovaniu
vzťahov s ostatnými študijnými odbormi; garantuje alebo zúčastňuje sa na garantovaní kvality a

rozvoja študijného programu, ktorý vysoká škola alebo fakulta uskutočňuje. Medzi pracovné povinnosti
profesora v oblasti vzdelávania patrí najmä vedenie prednášok a seminárov, hodnotenie študentov
vrátane skúšania na štátnych skúškach, vedenie doktorandov, vedenie a oponovanie záverečných
prác (§ 51 ods. 3), tvorba študijných materiálov. V oblasti vedy a techniky alebo umenia patrí medzi
pracovné povinnosti profesora formovanie trendov a koncepcií, výskumná, vývojová alebo umelecká

činnosť a zverejňovanie jej výsledkov v časopisoch a na vedeckých, odborných alebo umeleckých
podujatiach medzinárodného významu, vedenie výskumných alebo umeleckých tímov a organizovanie
medzinárodných vedeckých alebo umeleckých podujatí.

Podľa § 75 ods. 5 cit. zákona vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii docenta viažucej sa na

študijný odbor prispieva v spolupráci s profesorom vo funkcii viažucej sa na tento študijný odbor svojou
výskumnou, vývojovou alebo umeleckou, pedagogickou a organizačnou činnosťou k rozvoju poznania
v tomto študijnom odbore. Garantuje alebo zúčastňuje sa na garantovaní kvality a rozvoja bakalárskeho
študijného programu, ktorý vysoká škola alebo fakulta uskutočňuje, ak túto činnosť nevykonávaprofesor. Medzi pracovné povinnosti docenta v oblasti vzdelávania patrí najmä vedenie prednášok a
seminárov,hodnotenieštudentovvrátaneskúšanianaštátnychskúškach,vedeniedoktorandov,vedenie
a oponovanie záverečných prác (§ 51 ods. 3), tvorba študijných materiálov. V oblasti vedy a techniky

alebo umenia patrí medzi pracovné povinnosti docenta výskumná, vývojová alebo umelecká činnosť a
zverejňovanie jej výsledkov v časopisoch a na vedeckých, odborných alebo umeleckých podujatiach
medzinárodného významu, vedenie výskumných alebo umeleckých tímov a organizovanie vedeckých
alebo umeleckých podujatí.

Podľa § 75 ods. 6 cit. zákona kvalifikačným predpokladom na vykonávanie funkcie profesora je vedecko-
pedagogickýtitulaleboumelecko-pedagogickýtitulvštudijnomodbore,naktorýsafunkciaviaže,alebov
príbuznom študijnom odbore. Kvalifikačným predpokladom na vykonávanie funkcie docenta je vedecko-
pedagogický titul alebo umelecko-pedagogický titul "docent" v študijnom odbore, na ktorý sa funkcia
viaže, alebo v príbuznom študijnom odbore. Príbuzný študijný odbor neplatí pre študijný program v
študijnom odbore ošetrovateľstvo.

Podľa § 75 ods. 8 cit. zákona vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii odborného asistenta zabezpečuje
v spolupráci s profesormi a docentmi vysokej školy (odseky 4 a 5) plnenie jej úloh v oblasti vzdelávania
a v oblasti vedy, techniky alebo umenia. Ak vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii odborného
asistenta nemá vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa alebo vedecko-pedagogický titul, vzdeláva sa

so zameraním na ich získanie. Medzi pracovné povinnosti odborného asistenta v oblasti vzdelávania
patrí najmä vedenie prednášok z vybraných kapitol, vedenie seminárov a cvičení, hodnotenie študentov
a vedenie a oponovanie záverečných prác (§ 51 ods. 3) v prvých dvoch stupňoch vysokoškolského
vzdelávania, tvorba študijných materiálov, konzultácie pre študentov a zabezpečovanie exkurzií a
odborných praxí študentov. V oblasti vedy a techniky alebo umenia patrí medzi pracovné povinnosti

odborného asistenta zúčastňovanie sa na výskumnej, vývojovej alebo umeleckej činnosti pracoviska a
zverejňovanie jej výsledkov v časopisoch a na vedeckých, odborných alebo umeleckých podujatiach
a spolupráca pri organizovaní vedeckých alebo umeleckých podujatí. Kvalifikačným predpokladom
na vykonávanie funkcie odborného asistenta je v závislosti od konkrétneho obsahu pracovných
úloh vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa. Medzi

pracovné povinnosti odborného asistenta s vysokoškolským vzdelaním tretieho stupňa patrí aj skúšanie
na štátnych skúškach v bakalárskych študijných programoch.

Žalobca v tomto konaní napadol neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou podľa 63 ods.
1 písm. e) Zákonníka práce, preto súd pre posúdenie platnosti výpovede vychádzal z ustanovení

Zákonníka práce. Výpoveď pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného
pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru.
Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Výpoveď z
pracovného pomeru medziiným musí byť písomná a doručená, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba
dôvod uvedený v zákone, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s

iným dôvodom. Výpoveď z pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa musí zamestnávateľ vopred
prerokovať so zástupcami zamestnancov (§ 74 Zákonníka práce). Dôvod výpovede musí byť v písomnej
výpovedi z pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú
druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli
pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod výpovede z pracovného pomeru

uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. K splneniu
hmotnoprávnej podmienky platnej výpovede z pracovného pomeru je teda potrebné, aby jej dôvod bol
určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného
dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer má skončiť.
Skutočnosti, ktoré sú dôvodom pre výpoveď z pracovného pomeru je potrebné uviesť tak, aby boli určité

a zrozumiteľné.

Žalobcovi bolo dňa 24.4.2013 doručené písomné Skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa
24.4.2013 č.j. 247/2013/OPA podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce pre menej
závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že sa v období

dočasnej práceneschopnosti dňa 19.9.2012 osobne zúčastnil ako oponent obhajoby dizertačných
prác doktorandov na Prírodovedeckej fakulte ÚPJŠ v čase mimo povolených prechádzok určených
ošetrujúcim lekárom na obstaranie základných životných potrieb, pričom dodržiavať liečebný režim je
základnou povinnosťou zamestnanca ustanovenou v § 81 písm. d) Zákonníka práce (t.j. v období, vktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti,
dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom) a čl. 11 ods. 1 písm. g) Pracovného poriadku
UVLF v Košiciach.

Podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď pre menej
závažné porušenie pracovnej disciplíny, ak bol v posledných šiestich mesiacoch, t.j. od 24.10.2012 v
súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede. Z uvedeného
ustanovenia je zrejmé, že u zamestnanca musí ísť aspoň o dva menej závažné porušenia pracovnej

disciplíny za posledných šesť mesiacov, pričom v súvislosti s jedným porušením musel byť zamestnanec
upozornený na možnosť výpovede v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny a v súvislosti s tým
ďalšímporušenímneuplynuladodaniavýpovedelehotadvochmesiacovododňa,keďsazamestnávateľ
o dôvode výpovede dozvedel a rok odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol (§ 63 ods. 4 ZP), resp. lehota
dvoch mesiacov odo dňa, keď sa zamestnávateľ dozvedel o výsledku konania iného orgánu, ktoré sa
začalo v lehoty dvoch mesiacov uvedenej v odseku 4 a ktorého predmetom bolo konanie zamestnanca,

v ktorom možno vidieť porušenie pracovnej disciplíny (§ 63 ods. 5 ZP).

Rozhodnutím Sociálnej poisťovne pobočky v Košiciach č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX. zo dňa 2.1.2013
v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie v Bratislave č. XXXXX-X/XXXX-BA z 28.3.2013
bolo rozhodnuté, že žalobca od 27. septembra 2012, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia

liečebného režimu určeného lekárom, nemá nárok na výplatu nemocenského a to z dôvodu že sa
žalobca dňa 19.9.2012 zúčastnil ako oponent obhajoby dvoch dizertačných prác na PF UPJŠ v
Košiciach a v čase mimo povolených vychádzok nebol doma, čím porušil liečebný režim stanovený
ošetrujúcim lekárom. Rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 10.4.2013. Podnet sociálnej poisťovni
dal práve žalovaný a to listom zo dňa 8.10.2012. O stanovisku sociálnej poisťovne, že došlo k porušeniu

liečebného režimu sa žalovaný dozvedel 19.10.2012. O výsledku konania pred sociálnou poisťovňou
sa žalovaný dozvedel dňa 8.4.2013, teda keď dal žalovaný žalobcovi výpoveď dňa 24.4.2013, dal ju
v zákonnej lehote podľa § 63 ods. 5 ZP. Výpoveď zamestnávateľ vopred prerokoval so Základnou
organizáciou OZ PŠ a V UVLF dňa 24.4.2013.

Pri posudzovaní platnosti výpovede pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny treba objasniť
a hodnotiť i dôvodnosť upozornenia pri predchádzajúcom porušení pracovnej disciplíny, teda zhodnotiť
či upozornenie ako hmotnoprávna podmienky pre výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka
práce z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny bolo žalobcovi dané dôvodne. Závadné správanie
pracovníka, ktorým neboli porušené povinnosti z pracovnoprávneho vzťahu, nemožno posúdiť ako

porušenie pracovnej disciplíny.

Pokiaľ ide o písomné upozornenie vyhotovené žalovaným dňa 5.4.2012 č.j. XXX/XXXX/OĽZ/Sz, toto
bolo dané žalobcovi v čase viac ako 6 mesiacov pred daním výpovede, preto v súvislosti s ním súd
neskúmal, či bolo dané dôvodne.

Žalobca bol dňa 14.11.2012, teda v lehote 6 mesiacov predchádzajúcim daniu výpovede, listom
žalovaného č.j. XXX/XXXX/OPA/Sz upozornený na závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého
sa mal dopustiť tým, že dňa 14.9.2012 na aktíve učiteľov bezdôvodne spochybnil odbornú spôsobilosť
vysokoškolských učiteľov Ústavu farmaceutickej chémie a Ústavu lekárskej chémie žalovaného a svojím

konaním poskytol nepravdivé vyhlásenia súvisiace s vykonávaním práce vo verejnom záujme, čím
porušil ust. § 8 ods. 2 písm. g) zák. č. 552/2003 Z.z., § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a čl. 11 ods. 2
písm. f) Pracovného poriadku z 30.6.2008 a zároveň bol upozornený, že v prípade opätovného aj menej
závažného porušenia pracovnej disciplíny môže byť s ním rozviazaný pracovný pomer výpoveďou pre
porušenie pracovnej disciplíny zo strany zamestnávateľa.

Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že vystúpenie žalobcu na aktíve učiteľov dňa
14.9.2012, v ktorom spochybnil odbornú spôsobilosť vysokoškolských učiteľov Ústavu farmaceutickej
chémie a Ústavu lekárskej chémie žalovaného, nemožno považovať za menej závažné porušenie
pracovnej disciplíny, a teda že upozornenie žalovaného zo 14.11.2012 č.j. XXX/XXXX/OPA/Sz

nebolo dôvodné. Išlo len o vyslovenie názoru žalobcu v rámci diskusie navyše na (až na výnimky)
nedotknuteľnej akademickej pôde, pričom podľa § 4 ods. 1 písm. d) vysokoškolského zákona na
vysokej škole sa zaručujú akademické slobody a akademické práva (ktoré prekračujú rámec privilégií
dostupných ostatným) vrátane práva na slobodné vyjadrovanie a zverejňovanie svojich názorov. Jepritom irelevantné, či je názor správny a čo motivuje osobu, ktorá ho vyslovuje, pokiaľ nejde o názor,
ktorý je výslovne v rozpore so zásadami ľudskosti alebo ktorý navádza k zločinnosti. Tí , ktorí s jeho
názorom nesúhlasili, mali taktiež právo slobodne vyjadriť svoj nesúhlas. Aj samotní prorektori Prof. D.

ktorí v konaní vypovedali ako svedkovia, uviedli, že žalobca mal právo vysloviť slobodne svoj názor, aj
keď bol dosť kritický, nestotožňujú sa s ním a niekoho sa mohol dotknúť. Jeho prejav nebol vulgárny ani
agresívny, bolo z neho zrejmé, že neodbornosť bola namietaná v tom zmysle, že žalobcom menovaní
kolegovia nemajú v študijnom programe a predmete, ktorý majú garantovať, dosiahnuté príslušné
vzdelanie. Všetkým tam prítomným muselo byť jasné, že na univerzite sú učitelia, ktorí nemôžu mať

len stredoškolské vzdelanie a že prešli výberovým konaním. Svedkyňa D.. uviedla, že žalobca na
predmetnom aktíve hovoril, že výučbu študentov v študijnom programe farmácia majú zabezpečovať
vysokoškolskí učitelia, ktorí majú aj tituly docent a profesor a že v súčasnosti to tak nie je, pretože výučbu
zabezpečujú na niektorých predmetoch len odborní asistenti a menoval niektorých. Na záver žalobca
uviedol, že teda zamestnanci ústavu lekárskej chémie a ústavu farmaceutickej chémie sú odborne
nespôsobilí, pretože nie sú docentmi a profesormi. Taktiež svedkyňa M. uviedla, že aktív je na to, aby

sa každý postavil a vyjadril svoj názor. Navyše pán rektor po vystúpení žalobcu, keď sa nikto nechcel
vyjadriť,takcitovalvysokoškolskýzákonauviedol,žeto,čožalobcapovedal,niejepravda, žejeneznalý
zákona, ak tvrdí, čo tvrdí a on ako štatutár školy si je istý, že všetci zamestnanci sú odborne spôsobilí.
To ale svedkyňa nepovažovala za dostatočné zadosťučinenie. Svedkyňa Z. vypovedala, že žalobca na
aktíve o.i. spomenul, že nebudú na ústave farmaceutickej chémie a lekárskej chémie schopní sa ani

do dvoch rokov habilitovať. Vystúpenie žalobcu na aktíve brala ako poskytnutie nepravdivej informácie,
ako osočenie, nie ako vyslovený názor. Naopak svedok Z. konaní vypovedal, že sa s vysloveným
názorom žalobcu stotožnil, rovnako aj kolega Koloda. Súd podotýka, že aj podľa hodnotiacej správy
akreditačnej komisie z roku 2013 žalovaný v študijnom programe a študijnom odbore farmácia nespĺňa
v čase iniciácie akreditačné kritériá uplatňované pri posudzovaní spôsobilosti a neutvára dostačujúce

predpoklady na udržanie spôsobilosti až do najbližšej komplexnej akreditácie činnosti vysokej školy,
pretože nemá dostatočné personálne zabezpečenie nosných ťažiskových predmetov študijného odboru
farmácie - iba dvaja z garantov týchto predmetov sú zamestnaný na ustanovený týždenný pracovný
čas, a tí nemajú vedecko-pedagogický titul a že prof. D.ĺňa kritériá kvalitnej vedeckej činnosti, nie
však v odbore, ktorý patrí do jadra farmaceutických odborov. Podľa súdu vystúpenie žalobcu na aktíve

učiteľov v septembri 2012 nemožno považovať za poskytnutie nepravdivého vyhlásenia súvisiaceho
s vykonávaním práce vo verejnom záujme a porušenie ust. § 8 ods. 2 písm. g) zák. č. 552/2003
Z.z., § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a čl. 11 ods. 2 písm. f) Pracovného poriadku žalovaného
z 30.6.2008. Takým vyhlásením by mohlo byť napr. úmyselné uvedenie nepravdivých skutočností v
majetkovom priznaní zamestnanca štátnej správy, ktoré sa zverejňuje, určite však nie názor vyslovený

v rámci diskusie akademickej obce.

Nakoľko súd dospel k záveru, že vystúpenie žalobcu na aktíve učiteľov dňa 14.9.2012 nemožno
považovať za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny a že upozornenie žalovaného zo
14.11.2012 č.j. XXX/XXXX/OPA/Sz nebolo dôvodné, potom chýba splnenie hmotnoprávnej podmienky

pre výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Z uvedeného dôvodu, je Skončenie
pracovného pomeru výpoveďou zo strany žalovaného zo dňa 24.4.2013 č.j. 247/2013/OPA neplatné a
žaloba je dôvodná, preto jej súd vyhovel. Nebolo už teda potrebné sa bližšie zaoberať tým, či žalovaný
dňa 19.9.2012 porušil liečebný režim a porušil tak pracovnú disciplínu.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle cit. ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal neúspešného
žalovaného nahradiť úspešnému žalobcovi trovy konania potrebné na účelné uplatňovanie práva. V
danom prípade bolo predmetom konania určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, teda nie je
možné hodnotu práva vyjadriť v peniazoch, a preto je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon

právnej služby určená ako jedna trinástina výpočtového základu. Súd žalobcovi priznal náhradu trov
právnehozastúpeniapodľa vyhl.MSSR655/2004Z.z.nasledovne:odmenuza3úkonyprávnejslužbyv
roku 2013 (prevzatie a prípravu zastupovania, žaloba a účasť na pojednávaní dňa 10.12.2013) vo výške
po 60,07 eur, za 1 úkon v roku 2014 (účasť na pojednávaní dňa 16.9.2014) 61,87 eur, za 3 úkony v roku2015 (účasť na pojednávaniach dňa 8.1.2015, 17.3.2015 a 7.5.2015) po 64,53 eur + režijný paušál
vo výške 3 x 7,81 eur, 1 x 8,04 a 3 x 8,39 eur, spolu vo výške 492,31 eur. Pojednávanie z 27.3.2014
bolo odročené bez prejednania veci, pričom právny zástupca žalobcu nebol prítomný, preto mu odmena

nepatrí. Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalobcu odmenu za podanie z 9.10.2014 (v ktorom oznámil
adresu navrhovaného svedka) a z 12.2.2015 (v ktorom navrhol vyžiadať spis pre akreditáciu a vypočuť
svedka), nakoľko nešlo o účelne vynaložené trovy konania, keďže mu nič nebránilo uvedené skutočnosti
zistiť skôr a oznámiť už na predchádzajúcom pojednávaní.

O povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania na účet jeho právneho zástupcu (č.ú.
2847319657/0200)súdrozhodolvsúladesust.§149ods.1O.s.p.,podľaktoréhoakadvokátzastupoval
účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto
trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

P o u č e n i e :

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I
v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2 a 3 O.s.p.).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, možno navrhnúť súdny výkon
rozhodnutia alebo exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti.