Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 16, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/37/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316207288
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316207288.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. JUDr. Antónie Kandravej

a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu BENCONT
COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, právne zastúpený Advokátska kancelária
JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava proti žalovanej X. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/X, D., o zaplatenie 2 836,15 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Humenné č. k. 10Csp/28/2016 - 153 zo dňa 21.10.2017, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku o trovách konania.

Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania

1. Právny predchodca žalobcu sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny vo výške
2.836,15 eur, dlžného úroku v sume 1.591,11 eur, úroku z omeškania v sume 19,81 eur, úroku zo
zostatku nesplatenej istiny 2.836,15 eur vo výške 16 % ročne od 01.05.2016 do zaplatenia, úroku z
omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.836,15 eur od 01.05.2016 do zaplatenia, ako aj náhrady
trov konania.

Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) o podanej žalobe rozhodol
nasledovne:

„Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2 214,57 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

5,25% ročne zo sumy 2 214,57 eur od 1.5.2016 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Náhradu trov konania súd stranám nepriznáva.“

3. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 2, § 504, § 506 Obchodného
zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2, § 565, § 39 Občianskeho
zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 2, § 11 ods.1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 3 ods. 3 zákonač. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov a § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

4. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola
uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške
3.100,- eur. Tento sa žalovaná zaviazala splatiť v 72 splátkach vo výške 74,27 eur mesačne, od
17.11.2012 do 17.10.2018. Súčasťou splátky bol úrok a poplatky, pričom priamo v zmluve presné
rozčlenenie splátky na jednotlivé položky nie je uvedené. Dohodnutá výška úroku z úveru bola vo

výške 16% ročne, RPMN bola v zmluve uvedená 17,74% a celkové náklady v súvislosti s úverom
boli vo výške 1.760,88 eur. Z dôvodu neplnenia si povinností zo strany žalovanej, a to nesplácania
dohodnutých mesačných splátok, žalobca vyhlásil ku dňu 22.05.2014 predčasnú splatnosť úveru.
Žalovaná v prospech žalobcu uhradila celkovo sumu 885,43 eur. Nakoľko zmluva o úvere neobsahovala
obligatórne obsahové náležitosti, a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ako aj
údaj o celkovej čiastke, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, poskytnutý úver je potrebné podľa § 11 ods. 1 písm.

a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná je preto
na istine úveru povinná zaplatiť sumu 2.214,57 eur (3.100,- eur - 885,43 eur). Súd v tejto časti uplatnený
nárok považoval za dôvodný a žalovanú zaviazal na zaplatenie tejto sumy. Žalovaná neuhradila dlžnú
sumu riadne a včas, dostala sa do omeškania s plnením peňažného dlhu a žalobcovi vznikol nárok
na zaplatenie úroku z omeškania. Žalobcovi však nie je možné priznať nárok na kapitalizovaný úrok z

omeškania, ktorý vyčíslil ku dňu vyhlásenie predčasnej splatnosti a ktorý si uplatnil jednou sumou vo
výške 19,81 eur, spolu s kapitalizovaným úrokom z úveru k uvedenému dňu, a to od poskytnutia úveru do
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Tento úrok z omeškania bol vyčíslený z vyšších súm na úhradu
akých, vzhľadom na vyššie uvedený záver súdu, žalobcovi vznikol nárok. Súd preto žalovanú zaviazala
na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,25% ročne z priznanej sumy 2.214,57 eur, výška ktorého

nie je v rozpore so zákonnou úpravou odo dňa 01.05.2016 a vo zvyšnej časti žalobu, pokiaľ sa jedná o
tento nárok ako nedôvodnú zamietol. Žalobca si v konaní uplatnil aj nárok na úrok z úveru vo výške 16
% ročne odo dňa 01.05.2016, ktorý čiastočne vyčíslil ku dňu 30.04.2016 v sume 1.591,11 eur, ďalej si
tento nárok uplatnil zo sumy 2.36,15 eur od 01.05.2016 do zaplatenia. Vtejto časti by bol nárok žalobcu
nedôvodný aj v prípade, ak by súd nepovažoval úverovú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Od

splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úrok z omeškania, nie však už dohodnuté zmluvné
úroky. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie celkovo sumy 4.447,07 eur. Súd žalobe v
časti o zaplatenie sumy 2.214,57 s príslušenstvom vyhovel a žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Žalobca
mal v konaní úspech v rozsahu 49,79% a žalovaná v rozsahu 50,21%. Vzhľadom na pomer úspechu
strán v konaní súd rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

Obsah odvolania žalobcu

5. V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti
a výroku o trovách konania odvolanie žalobca. K údaju o výške, počte a termíne splátky istiny, úrokov

a iných poplatkov, žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (tretia komora), sp.
zn. C-42/15 z 09. novembra 2016. Súdny dvor dospel k záveru, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o
úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto
zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Zmluva
o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo

forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto
istiny. Predmetnú zmluvu o úvere preto podľa názoru žalobcu nemožno považovať za bezúročnú a
bez poplatkov. Zmluva o úvere priamo nemusí údaj o výške, počte a termínoch splátok obsahovať,
ale postačí, ak sa táto informácia na základe zmluvy o úvere dá identifikovať, čo v danom prípade
zmluva o úvere spĺňa. Celkovú čiastku úveru tvorí súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených

s úverom, pričom o tejto skutočnosti bol žalovaný oboznámený v samotnej zmluve v časti 3. Žalobca
opätovne poukázal na vyššie uvedený rozsudok Súdneho dvora Európskej únie a uviedol, že samotné
číselné neuvedenie matematicky spočítanej celkovej čiastky úveru, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
nemožno sankcionovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou zmluvy o úvere. Napadnuté rozhodnutie
je nepreskúmateľné a arbitrárne, pretože nie je zrejmé, z akého právneho predpisu súd vychádzal,

keď uzavrel, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalobca nemá nárok na dohodnuté zmluvné
úroky. Úroky z úveru sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy
predstavujú cenu úveru. Dlžník je povinný platiť úroky od okamihu reálneho poskytnutia peňazí do
okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Na povinnosť platiť úroky z úverunemávplyvanizosplatnenieúveru.Tátopovinnosťzásadnetrvádočasureálnehovráteniaposkytnutého
úveru. Žalobca si v konaní uplatňoval nárok na zaplatenie zmluvných úrokov a úrokov z omeškania odo
dňa01.05.2016dozaplateniazdôvodu,žežalobcasivžalobeuplatnilvyčíslenézmluvnéúrokyaúrokyz

omeškaniavypočítanédodňavyhotoveniažalobnéhonávrhu,tj.dodňa30.04.2016.Nakoľkosúdžalobu
v časti vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania zamietol, súd týmto žalobcovi odňal jeho právo na úrok
z omeškania z omeškania vo výške 5,25% ročne z istiny odo dňa nasledujúceho po dni zosplatnenia,
t. j. odo dňa 22.05.2014, a to až do 30.04.2016. Z uvedeného dôvodu je aj toto rozhodnutie súdu
arbitrárne a neudržateľné. V ďalšom rozsahu uviedol, že na ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa

vzťahuje zákaz retroaktivity, a teda nie je možné toto ustanovenie aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred
01.04.2015. V opačnom prípade by došlo k porušeniu základných princípov nášho právneho poriadku.
Navrhol rozhodnutie v napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,
alternatívne, vyhovieť žalobe v celom rozsahu a žalovanú zaviazať na náhradu trov konania, vrátane
trov právneho zastúpenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

6. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že rozsudok v jeho napadnutej časti považuje za vecne
správny a dostatočne odôvodnený. Súd prvej inštancie sa dostatočne a zrozumiteľne v napadnutom
rozsudku vysporiadal s námietkami žalobcu, spočívajúcimi v odkaze na rozsudok Súdneho dvora EÚ
zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15. Je nevyhnutné uviesť, že Súdny dvor EÚ vykladá jedine a
výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho.

Výklad vnútroštátneho práva poskytujú vnútroštátne súdy. Vzhľadom na explicitné znenie zákona o
spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov
bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie nepriznať Smernici v danom prípade ani nepriami účinok správne
a teda v celom rozsahu bolo správne rozhodnutie súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého tento považoval
úver poskytnutý žalobcom žalovanej, na základe poskytnutia ktorého sa žalobca domáhal voči žalovanej

zaplatenia sumy vo výške 2.856,05 Eur, za bezúročný a bez poplatkov. Nárok uplatnený žalobcom, v
zmysle ktorého si tento okrem úroku z omeškania z dlžnej sumy 2.856,084 eur odo dňa 01.05.2016
do zaplatenia uplatňuje aj nárok na zaplatenie úrokov z úveru zo sumy 2.856,084 Eur odo dňa
01.05.2016 do zaplatenia považujeme v celom rozsahu za neoprávnený. Súd prvej inštancie obsiahlym
a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, prečo je potrebné úverovú zmluvu uzatvorenú medzi stranami

sporu považovať za zmluvu spotrebiteľskú a prečo je potrebné na právne vzťahy, ktoré vznikli z tejto
úverovej zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Navrhla rozsudok v jeho napadnutej
časti ako vecne správny potvrdiť, zároveň priznať žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100%.

Hodnotenie odvolacieho súdu

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. §
34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) v zmysle ustanovenia § 470 ods.

1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 CSP,
vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

8. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že sporové strany uzavreli zmluvu o úvere č. 8135759812 zo dňa
17.10.2012, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 3.100,- eur, ktorý sa zaviazala
splatiť v 72 mesačných splátkach vo výške 74,27 eur. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď
predmetnú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú, na ktorú sa zároveň vzťahuje zákon č. 129/2010 Z.z.,
ktorý v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, v ust. § 9 ods. 2 písm. k) vyžadoval rozčlenenie

dohodnutej splátky na jednotlivé zložky, teda na istinu, úroky a poplatky. Nesplnenie tejto povinnosti
malo za následok, že úver sa v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. považoval
za bezúročný a bez poplatkov.

9. V súvislosti s povinnosťou dodávateľa, rozčleniť v zmluve o úvere splátku na istinu, úroky a poplatky

v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. a rozsudkom Súdneho dvora Európskej
únie (ďalej len „SD EÚ“) vo veci C-42/2015 Home Credit Slovakia, a.s. a Klára Biróová, odvolací súd
poukazuje na priamy účinok smerníc. Otázka priameho účinku smerníc sa vo všeobecnosti v podstatetýka vymedzenia podmienok, za ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú normu práva Únie aplikovať
priamo, bezprostredne, na prípad, ktorý riešia.

10. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry SD EÚ na otázku priameho účinku smerníc v
spore medzi jednotlivcami (v tomto konkrétnom prípade veriteľ verzus spotrebiteľ) v zásade platí
zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce
jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja
proti sebe výhradne jednotlivci. Z uvedeného vyplýva, že priamy účinok je tak v zásade možný len v

spore medzi jednotlivcom a štátom, kedy sa jednotlivec dovolá svojho práva vyplývajúceho zo smernice
priamo voči štátu ako subjektu zodpovednému za nesprávne implementovanie smernice.

11. Problém nastal v súvislosti s pochybnosťami, kde sú hranice nepriameho účinku smernice. Súd
totiž na jednej strane má za cieľ v zmysle rozsudku C-42/15 dosiahnuť plný účinok smernice pri využití
všetkých aplikačných metód a ustanovení celého právneho poriadku, no na druhej strane existujú obavy,

aby nedošlo v sporoch medzi jednotlivcami k aplikácii nepriameho účinku smernice contra legem a
navyše aj proti princípom súkromného práva, akým je aj princíp právnej istoty. Dôležitý je tiež výklad
rozsudku SD EÚ vo veci C-42/15 a smernice 2008/48/ES, pretože sa zdá, že SD EÚ mal ,,eurovýhradu“
len k amortizačnej tabuľke ako povinnej náležitosti zmluvy a len vo vzťahu k istine. Prejednávaná vec
sa však netýka amortizačnej tabuľky, ale špecifikácie splátok úveru podľa jednotlivých zložiek, čo je v

konečnom dôsledku relevantné aj pre účely transparentnosti vstupných údajov pre výpočet RPMN.

12. Tak explicitne presné ustanovenie, akým je ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákoan č. 129/2010 Z.z.,
cez prizmu eurokonformného výkladu nemožno ignorovať a tolerovať absenciu údajov o výške, počte
a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v žiadnej zmluve o úvere. Zákonodarca v citovanom

ustanovení jasne deklaroval, aké následky sú spojené s absenciou tejto obligatórnej náležitosti a
odvolací súd nevidí dôvod na odklon od vnútroštátneho predpisu, ktorý bol v čase vydania napadnutého
rozsudku platný a účinný.

13. Zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch bola do právneho poriadku zakotvená dikcia

zákonnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere o spôsobe splácania úveru podľa istiny, úrokov a
iných poplatkov. Približne štyri roky táto zákonná dikcia bola spojená ešte aj kumulatívne s právom na
uvedenie súčtu týchto platieb. Nemali by byť žiadne pochybnosti, že v tom čase smernica Rady 87/102/
EHS nevyžadovala plnú harmonizáciu.

14. Zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch bola transponovaná smernica 2008/48/ES
z 23. apríla 2008, ktorá vyžadovala plnú harmonizáciu. Do tohto nového zákona o spotrebiteľských
úveroch bola prevzatá z predchádzajúceho zákona totožná dikcia splácania spotrebiteľských úverov
podľa splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

15. Klauzula objasňujúca špecifikáciu splátok úveru nielen podľa istiny, ale aj úrokov a poplatkov má
význam, aby bol jasný údaj, (i) z čoho splátka pozostáva, (ii) či splátka obsahuje aj poplatky, (iii) či
neobsahuje poplatky, ktoré nemajú byť zaradené do RPMN), (iiii) či ide o amortizované splácanie alebo
bez amortizácie alebo (iiiii) údaj o tom, v ktorých splátkach je výlučne istina a v ktorých len poplatky (pri
niektorých typoch úverov sú zmluvy formulované tak, že najprv sa splácajú výlučne úroky a v poslednej

splátke istina ) a pod..

16. Podľa názoru odvolacieho súdu špecifikácia splátok úveru má svoj význam aj v tom, že spotrebiteľ
má možnosť v prípade sankcie bezpoplatkovosti priamo zistiť, ktorej časti splátky sa táto sankcia týka.
Spotrebiteľ má tiež možnosť kontroly, či v splátke použitej na účely výpočtu RPMN nie je uvedený

poplatok, ktorý sa do RPMN nesmie započítať. RPMN pritom predstavuje dôležitý údaj o celkových
nákladoch na úver. Špecifikácia splátok úveru môže odhaliť aj nekalé obchodné praktiky, ak by nedošlo
k naplneniu predzmluvných informácii o splátkach úveru (cieľ podľa II. bod 2 smernice 2008/48/ES).

17. Príloha II smernice 2008/48 obsahujúca „Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere“

uvádza vo svojom bode 2 s názvom „Opis hlavných vlastností úverového produktu“ položku s názvom
„Splátky a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky poukazovať“. Tejto položke zodpovedá tento opis:
„Budete musieť zaplatiť:
[Výška, počet a frekvencia splátok, ktoré zaplatí spotrebiteľ]Úrok a/alebo poplatky sa budú splácať takto:…“

18. Odvolací súd rovnako odkazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci

sp. zn. 7Sžo/61/2015: „Zmluva o pôžičke neobsahuje údaje podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, t.j. konkrétne
termíny jednotlivých splátok, výšku istiny, úrokov a iných poplatkov a obsahuje len výšku jednotlivých
splátok, počet splátok a termín konečnej splatnosti s tým, že ďalšie údaje sú obsiahnuté v splátkovom
kalendári, ktorý bol spotrebiteľovi preukázateľne doručený až po podpise zmluvy o úvere, je takáto
obchodná praktika neprípustná a odporujúca čestnej obchodnej praxi. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu,

že uvedené informácie boli obsahom samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako aj splátkového
kalendára, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Považoval za neprípustné, aby podstatné náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, ktoré zmluva pod sankciou neplatnosti, resp.
pod sankciou straty práv veriteľa na úroky a poplatky musí obsahovať, boli spotrebiteľovi len dodatočne
po podpise zmluvy doručované poštou a zároveň vyhlasované za neoddeliteľnú súčasť zmluvy bez toho,
aby bol k tomu potrebný písomný súhlas druhej zmluvnej strany. Mal za to, že takýto postup je v rozpore

aj s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Krajský súd považoval tiež za neprípustné, aby
spotrebiteľ vzal výšku úveru len na vedomie a aby jeho podpis na zmluve nahrádzal jeho výslovný a
jednoznačný súhlas s výškou úveru.
Odvolací súd v súlade s právnou úpravou ustanovenou v § 219 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.
po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu

k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa
v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so
správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení
napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie
výrokunapadnutéhorozsudku.Senátodvolaciehosúdupovažujeprávneposúdeniepreskúmavanejveci

krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov
známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa
uvádza.“

19. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd, v zhode so súdom prvej inštancie, dospel k záveru, že

úver je v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) v spojení s § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. bezúročný
a bez poplatkov. V dôsledku toho veriteľovi nevzniklo právo na platenie dohodnutých úrokov, a to ani
počas doby pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru. Bolo preto správne, keď súd prvej inštancie
žalobu v časti prevyšujúcej nesplatenú časť istiny s príslušným úrokom z omeškania zamietol. Odvolacia
námietka, týkajúca sa nepriznania dohodnutých úrokov z poskytnutého úveru, za dobu po splatnosti

úveru, preto nebola uplatnená dôvodne.

20. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší

proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Vzhľadom na
skutočnosť, že odvolací súd dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru,
pre neuvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a poplatkov, nepovažoval za potrebné
vyjadrovať sa k odvolacím námietkam, týkajúcich sa absencii ostatných obsahových náležitosti, nakoľko

tieto by neboli spôsobilé privodiť zmenu právneho posúdenia veci odvolacím súdom.

21. K uplatnenému nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania v žalobe kapitalizovanej výške,
odvolací súd uvádza, že žalobca vyčíslil sumu úrokov z omeškania zo sumy vyššej, na akú mu
reálne prislúchal nárok. Z obsahu rozhodnutia je zrejmé, že žalobca správnosť takto kapitalizovaného

nepreukázal, preto súd prvej inštancie správne postupoval, keď žalobu v tejto časti zamietol. Nie je však
možnéopomenúť,žežalovanýsasvrátenímúverudostaldoomeškania,pretožalobcoviprislúchanárok
na úrok z omeškania tak, ako si ho uplatnil v žalobe, t.j. odo dňa 01.05.2016.

22. K samotnému vyčísleniu pomeru úspechu žalobcu v konaní, odvolací súd pre doplnenie uvádza, že

súdrozhodujeonárokunanáhradutrovkonaniapodľazásadonáhradetrovkonaniaauplatnenímtýchto
zásad určí pomer vyjadrený percentom alebo zlomkom. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady
trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná
náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu)a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci iba vtedy, ak sa
výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom
rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených

trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný
úspech vo veci, t. j. každá strana (žalobca aj žalovaný), je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo
všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí. Pomer úspechu strán v prejednávanom prípade, pohybujúci sa na hranici 50%, však zakladá
dôvod na nepriznanie náhrady trov konania žiadnej zo sporových strán, tak ako to správne vyslovil súd

prvej inštancie.

23. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1
CSP).

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné, v dôsledku čoho nárok na náhradu
trov dovolacieho konania patrí úspešnej žalovanej. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).