Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 29, 2019

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 18Cb/10/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319201689
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:2319201689.1

Uznesenie

Okresný súd Galanta v spore žalobcu: Dan-Slovakia Agrar, a.s., so sídlom 932 01 Veľký Meder, Nový
Dvor, IČO: 36 240 729, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Paul Q, s.r.o., Karadžičova 2, 811
09 Bratislava, IČO: 35 906 464, proti žalovanému: ZELTOP spol. s r.o., so sídlom 925 07 Mostová 391,
IČO: 36 220 248, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.04.2019 žiadal, aby súd nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým žalovanému ZELTOP spol. s r.o. zakáže disponovať s nehnuteľnosťami: (i) pozemky,
parcely reg. „E“ nachádzajúce sa v M.. Ú.K.. U., D. U., D. T., evidované na liste vlastníctva č. XXX o

celkovej výmere 130,3869 ha, a (ii) pozemky, parcely reg. „E“ nachádzajúce sa v kat. úz. X.B., D. X.,
okres Galanta, evidované na liste vlastníctva XXXX o celkovej výmere 90,7282 ha, a to v rozsahu práva
držať, užívať, požívať plody a úžitky z nehnuteľností, vstupovať na nehnuteľnosti a hospodáriť na nich,
udeliť tieto práva tretej osobe, vykonávať akékoľvek úpravy a zásahy do nehnuteľností a to sám alebo
prostredníctvom tretej osoby, alebo disponovať s nimi akýmkoľvek iným nepomenovaným spôsobom,
brániť žalobcovi vo vstupe na tieto nehnuteľnosti a vykonať akékoľvek právne úkony, ktoré by mali za

následok obmedzenie hospodárenia žalobcu na nehnuteľnostiach.

2. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že žalobca i žalovaný
sú obchodné spoločnosti, ktoré podnikajú v oblasti poľnohospodárstva. V rámci svojej podnikateľskej
činnosti žalobca uzatvára aj nájomné zmluvy k poľnohospodárskym pozemkom s ich vlastníkmi ako
prenajímateľmi, na ktorých následne realizuje poľnohospodársku činnosť, najmä rastlinnú výrobu.

Žalobca uzatvoril dňa 20.12.2018 s pánom E. P.O. Zmluvu o nájme poľnohospodárskych pozemkov
na poľnohospodárske účely (ďalej len „Zmluva o nájme“) k nasledovným pozemkom: pozemky registra
„E“ evidované v kat. úz. U., G. Č.. XXX, pozemky registra „E“ evidované v kat. úz. X. O. G. XXXX.
Žalobca s vlastníkom pozemkov pánom P. zaregistrovali nájomné právo žalobcu na obdobie 5 rokov v
zmysle Zmluvy o nájme a dodatku č. 1 z 08.01.2019 aj do katastra nehnuteľností. Vlastník pozemkov
pán P. žalobcu informoval, že pozemky v minulosti užíval žalovaný ako nájomca, pričom 2 nájomné

zmluvy na dobu určitú medzi p. P. a žalovaným uplynuli dňa 31.10.2018. Poukázal na ust. § 13 ods.
3 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a
lesných pozemkov, v zmysle ktorého je predchádzajúci nájomca v prípade záujmu o pokračovanie
v nájomnom vzťahu povinný zaslať prenajímateľovi návrh novej nájomnej zmluvy a to najskôr 1 rok
a najneskôr 2 mesiace pred uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý. Žalovaný mal teda túto
povinnosť splniť najneskôr do 31.08.2018. Pán P. však žiadny takýto návrh od žalovaného nedostal,

preto nájomný vzťah medzi p. P. R. žalovaným zanikol uplynutím doby a žiadny nový nájomný vzťah
medzi nimi nevznikol. Vzhľadom na to uzatvoril pán P. Zmluvu o nájme k pozemkom so žalobcomdňa 20.12.2018 a následne, dňa 22.12.2018 listom informoval žalovaného o tejto skutočnosti a
tiež ho vyzval na vypratanie pozemkov. Rovnaký list poslal 22.12.2018 aj C.. E. B.Á., konateľovi
žalovaného, ktorý osobne ako samostatne hospodáriaci roľník (SHR) mal užívať časť pozemkov.

Žalovanývšakvýzvuvlastníkapozemkovnerešpektovaladodnešnéhodňanerešpektuje.Vkomunikácii
so žalobcom aj zástupcom vlastníka pozemkov opakovane uvádzal, že pozemky neuvoľní, že k nim
chce uzatvoriť novú nájomnú zmluvu s p. P. a následne naďalej užívať. Pán P. preto žalovanému
aj C.. P. B. doručil (v zastúpení JUDr. Jánom Boško Boškovičom) opakovanú výzvu z 15.02.2019, v
ktorej ho informoval, že nájomnú zmluvu k pozemkom uzavrel so žalobcom a vyzval ho, aby sa zdržal

akéhokoľvek užívania aj vstupu na pozemky. Napriek vyššie uvedeným výzvam vlastníka pozemkov
a faktom, bola dňa 08.03.2019 právnemu zástupcovi pána P., doručená výzva žalovaného zo dňa
01.03.2019 na uzavretie nových nájomných zmlúv k pozemkom. Súčasťou listovej zásielky boli aj
návrhy 2 nájomných zmlúv k pozemkom (1 k pozemkom v kat. úz. U., a 1 k pozemkom v kat. úz. X.).
Napriek tomu, že návrhy zmlúv doručil žalovaný dňa 08.03.2019, navrhuje v nich začiatok nájmu už
od 01.11.2018 a dobu nájmu 5 rokov. Žalobca zdôraznil, že žiadny iný návrh novej nájomnej zmluvy

vlastník E. P. od žalovaného nikdy neobdržal. Pôvodné nájomné zmluvy skončili dňa 31.10.2018 a návrh
nových nájomných zmlúv č. XXXXXXXX R. XXXXXXXX Y. žalovaný oprávnenému zástupcovi vlastníka
pozemkov JUDr. Boškovičovi až 08.03.2019, t.j. 4 mesiace po skončení nájmu a 6 mesiacov po skončení
lehoty na preukázateľné doručenie návrhu novej nájomnej zmluvy podľa § 13 ods. 3 Zákona. E.. P. poslal
žalovanému list z 26.03.2019, ktorým výzvu žalovaného z 01.03.2019 na uzavretie nových nájomných

zmlúv odmietol ako nedôvodnú a neskoro podanú. Pán P. ústne aj písomne ubezpečil žalobcu, že
žiadny iný nájomný vzťah k pozemkom nevznikol a žalobca je jediný oprávnený nájomca pozemkov.
Zároveň vlastník 21.03.2019 vyzval žalobcu na vstup na pozemky a ich okamžité obhospodarovanie.
Dňa 22.03.2019 sa žalobca dostavil na pozemky s úmyslom obhospodarovať prenajaté pozemky.
Zamestnancov žalobcu sprevádzal aj majiteľ pozemkov E.. P., ktorý s kultiváciou pozemkov dal aj

priamo na mieste súhlas. Napriek tomu sa na Pozemky dostavil konateľ žalovaného p. B. aj s ďalšími
osobami,ktorízabrániližalobcovivstupunapozemkyaichobhospodarovanietým,žeautamizablokovali
traktor s vlečkou pripravený na siatie. Zároveň sa verbálne vyhrážali fyzickou inzultáciou vodiča traktora.
Autá zastavili tesne pred aj za traktorom a znemožnili traktoru žalobcu akýkoľvek pohyb. Na miesto
sa dostavila aj policajná hliadka z OO PZ Galanta, ktorá však do sporu nezasiahla a žalobcovi ani

vlastníkovi pozemkov p. P. neposkytla potrebnú ochranu pred neoprávneným obmedzovaním v užívaní
pozemkov. Pokojné užívanie prenajatých pozemkov žalobcom je tak bez súdnej ochrany ťažko možné. Z
predloženýchfaktovadôkazovtakjednoznačnevyplýva,žežalovanýnemážiadnezákonnéanizmluvné
právo na užívanie pozemkov, napriek tomu bráni vlastníkovi aj žalobcovi s nakladaním s pozemkami.
Potreba bezodkladne upraviť pomery medzi žalobcom a žalovaným spočíva v tom, že mesiac apríl je

hraničný termín, kedy žalobca musí pripraviť pôdu, zasiať do nej osivá a pozemky intenzívne kultivovať,
aby v nej vyrástli zasadené plodiny. V opačnom prípade bude celý rok 2019 z poľnohospodárskeho
hľadiska zmarený, na pozemkoch nebude žalobca schopný nič zasadiť ani vypestovať a následne zožať.
Bez úrody, a teda úžitkov z pozemkov ako predmetu nájmu nebude mať žalobca prostriedky na úhradu
nájomného vlastníkovi pozemkov ani na zaplatenie dane z nehnuteľnosti správcovi dane. Je rovnako

potrebné zdôrazniť, že žalobca zamestnáva množstvo zamestnancov, ktorých vypláca aj z príjmov z
predaja úrody. Úprava pomerov zo strany súdu je nevyhnutná aj na obdobie po žatve v roku 2019, t.j.
jeseň 2019 a nasledujúce roky trvania nájmu, kedy musí žalobca musí na pozemkoch vykonať kultivačné
práce, tieto poorať, zasiať a pripraviť na ďalší hospodársky rok - 2020. Je potrebné zdôrazniť, že aj
v prípade podania žaloby vo veci samej, súdy o nej právoplatne nerozhodnú v priebehu roka 2019,

a teda bez vydania neodkladného opatrenia bude obmedzovanie práv žalobcu a vlastníka pozemkov
pokračovať aj v ďalšom roku 2020. Vyššie opísané konania žalovaného súvisiace s pozemkami už
doteraz spôsobili žalobcovi ujmu v dôsledku nevykonania potrebných poľnohospodárskych prác a tým
aj omeškania v zasiatí a vypestovaní plánovaných plodín. Žalobca je za nájom pozemkov povinný platiť
vysoké nájomné a tiež daň z nehnuteľnosti. V prípade, ak z Pozemkov nebude mať žiadny úžitok (zisk)

náklady na pozemky budú predstavovať jeho čistú stratu a zmarenie jeho podnikateľskej činnosti. Z
prejavov žalovaného je nepochybné, že žalobcovi neumožňuje pokojne a v súlade s jeho Zmluvou o
nájme z 20.12.2018 užívať prenajaté pozemky. V prípade vstupu na pozemky žalobcom dokonca už raz
vznikla otvorená konfrontácia zo strany žalovaného, ktorý môže poškodiť techniku, materiál žalobcu,
prípadne aj osivá a hnojivá, ktoré sa do pozemkov musia aplikovať. Je isté, že toto správanie žalovaného

bude pokračovať. Preto je nevyhnutné, aby súd bezodkladne upravil pomery medzi stranami a ochránil
žalobcove a vlastníkove práva vyplývajúce zo Zmluvy o nájme. S ohľadom na reálne riziko vzniku
majetkovej ujmy žalobcovi je nariadenie neodkladného opatrenia legitímne a dôvodné okrem iného aj
s odkazom na všeobecnú právnu povinnosť predchádzať hroziacim škodám. Neodkladné opatrenie,ktorého nariadenie žalobca týmto návrhom žiada, má slúžiť ako predbežný a prevenčný prostriedok na
odvrátenie hroziacej škody a na zabezpečenie adekvátnej ochrany žalobcu ako ohrozeného. Vzhľadom
na uvedené má žalobca za to, že nenariadenie neodkladného opatrenia a vyčkávanie s poskytnutím

právnej ochrany žalobcovi až do doby skutočného vzniku škody by bolo v príkrom rozpore s vyššie
uvedenou prevenčnou povinnosťou. Keďže ohrozenie, resp. porušenie žalobcových práv a oprávnených
záujmov vyplývajúcich zo Zmluvy o nájme spočíva v hrozbe budúceho aktívneho konania žalovaného,
žalobca navrhuje, aby súd neodkladným opatrením v súlade s § 325 ods. 2 písm. d) CSP uložil
žalovanému „povinnosť zdržať sa niečoho“, a to zásahov do oprávneného užívania pozemkov žalobcom

v zmysle Zmluvy o nájme. Žalobca má za to, že nariadením predmetného neodkladného opatrenia
dôjde k odstráneniu základnej príčiny ohrozenia, resp. porušenia žalobcových práv a oprávnených
záujmov, a tým aj k dosiahnutiu trvalej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným. Podanie žaloby
vo veci samej nebude preto za daných podmienok potrebné. V prípade, ak by však súd dospel k inému
názoru, žalobca by sa žalobou vo veci samej domáhal určenia platnosti svojej Zmluvy o nájme s E. P. z
22.12.2018 k pozemkom podľa § 137 písm. c) CSP. Naliehavý právny záujem žalobcu je daný neistotou,

či jeho nájomné právo k pozemkom vzniklo, a či ho môže realizovať. Z nájomného vzťahu vyplývajú
žalobcoviviaceréprávaapovinnosti(napr.povinnosťplatiťnájomnéčiprávoobhospodarovaťpozemky),
ktorých plnenie závisí práve od rozhodnutia (určenia) súdu, či Zmluva o nájme je platná. Vzhľadom na
uvedené žalobca navrhuje, aby súd nariadil predmetné neodkladné opatrenie bez súčasného uloženia
povinnosti žalobcu podať v stanovenej lehote žalobu vo veci samej v súlade s § 336 ods. 1 CSP.

Účel sledovaný týmto návrhom nemožno dosiahnuť vydaním zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko nie
sú naplnené základné zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca mal
za to, že skutočnosti uvedené v tomto návrhu a predložené dôkazy jednoznačne preukazujú, že je
potrebné, aby boli neodkladne upravené pomery strán. Pokračovanie v súčasnom stave automaticky
zväčšuje hrozbu ujmy u žalobcu a tiež znižuje hodnotu pozemkov (ktoré nemôžu byť upravované

a obhospodarované). Rovnako daný stav ohrozuje kvalitu poľnohospodárskych produktov, ktoré sa
majú na Pozemku vypestovať (v dôsledku oneskoreného zasiatia a nedostatočnej prípravy a kultivácie
pozemkov). Toto riziko prechádza aj do následného hospodárskeho obdobia po žatve 2019, keď na
jeseň 2019 musí žalobca pozemky pripravovať na nasledujúci rok a sejbu. Žalobca v návrhu opísal
skutkový stav, ktorý dostatočne osvedčuje dôvodnosť poskytnutia ochrany výkonu nájomného práva

žalobcu. Nárok žalobcu na pokojné užívanie pozemkov trvá na základe Zmluvy o nájme a dodatku č. 1
až do uplynutia doby nájmu, t.j. do 31.12.2023. Na základe vyššie uvedených skutočností má žalobca
za to, že je v zmysle § 325 CSP nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery účastníkov, pretože zjavne
protiprávnym konaním žalovaného vzniká žalobcovi značná škoda, ktorej rozsah a výška sa kontinuálne
zväčšuje.

3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca pripojil listinné dôkazy, a to: Zmluva o nájme
zo dňa 20.12.2018 a dodatok č. 1 z 08.01.2019, List vlastníctva č. XXX, M.. Ú.. U. zo 4.3.2019, List
vlastníctva č. XXXX, M.. Ú.. X. zo 4.3.2019, Nájomná zmluva k pozemkom v kat. úz. U. z 19.03.2018,
Nájomná zmluva k pozemkom v kat. úz. X. z 30.11.2017, Výzva pána P. žalovanému z 22.12.2018

a 15.02.2019, Výzva pána P. C.. P. B.-F. z 22.12.2018 a 15.02.2019, Vyhlásenie E. P. žalobcovi z
21.03.2019, List E. P. žalovanému z 26.03.2019, Výzva žalovaného z 01.03.2019 na uzavretie nových
nájomnýchzmlúvsnávrhom2zmlúvonájmepozemkuč.XXXXXXXXR.XXXXXXXX,fotodokumentácia
zo vstupu na Pozemky žalobcom z 22.03.2019.

4. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením
možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

8. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

9. Podľa § 328 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný
písomne vyhotoviť a odoslať.

10. Podľa § 329 ods. 1 až 3 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase

vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie,
nezakladáprávoplatnérozhodnutie,ktorýmbolzamietnutýnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,
prekážku rozhodnutej veci.

11. Podľa § 336 ods. 1 druhá veta CSP, súd pri nariadení neodkladného opatrenia neuloží žalobcovi
povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným
opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

12. Žalobca, ktorý žiada nariadiť neodkladné opatrenie musí mať právny záujem na neodkladnom

opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Súd poskytuje
zabezpečenie prostredníctvom neodkladného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku
neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda za predpokladu, že postupom súdu
alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými
zákonmi). Pri rozhodovaní o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase

rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie. Ten, kto sa domáha vydania neodkladného opatrenia,
musí osvedčiť, že tu je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na
splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým
osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom
v konaní.

13. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov
strán sporu do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Už v návrhu na jeho vydanie musia
byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa
má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. Spravidla

sa teda má zato, že pri nariaďovaní neodkladného opatrenia sa nedokazuje ale osvedčuje tvrdenie
žalobcu. To v podstate znamená, že nárok nemusí byť nepochybne preukázaný ale aspoň tvrdenia
žalobcu musia byť súdu dôkazmi osvedčené. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že
súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie
všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy strán sporu sa rozumie stav vzťahov

strán sporu, ktorý neznesie odklad.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha,
aby súd zakázal žalovanému disponovať s nehnuteľnosťami: a) pozemky, parcely reg. „E“ nachádzajúce
sa v kat. úz. U., D. U., D. T.R., W. O. G. X. Č.. XXX o celkovej výmere 130,3869 ha, a b) pozemky,

parcely reg. „E“ nachádzajúce sa v kat. úz. X., D. X., D. T., evidované na liste vlastníctva XXXX o
celkovej výmere 90,7282 ha, a to v rozsahu práva držať, užívať, požívať plody a úžitky z nehnuteľností,
vstupovať na nehnuteľnosti a hospodáriť na nich, udeliť tieto práva tretej osobe, vykonávať akékoľvek
úpravy a zásahy do nehnuteľností a to sám alebo prostredníctvom tretej osoby, alebo disponovať snimi akýmkoľvek iným nepomenovaným spôsobom, brániť žalobcovi vo vstupe na tieto nehnuteľnosti
a vykonať akékoľvek právne úkony, ktoré by mali za následok obmedzenie hospodárenia žalobcu na
nehnuteľnostiach, a teda tým preukazuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle ust.

§ 325 ods. 2 písm. d) CSP. Podľa názoru žalobcu jeho nárok na pokojné užívanie pozemkov trvá na
základeZmluvyonájmeadodatkuč.1aždouplynutiadobynájmu,t.j.do31.12.2023. Nazákladevyššie
uvedených skutočností má žalobca za to, že je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery účastníkov,
pretože zjavne protiprávnym konaním žalovaného vzniká žalobcovi značná škoda, ktorej rozsah a výška
sa kontinuálne zväčšuje.

15.Podľa§8ods.1zák.č.504/2003Z.z.onájmepoľnohospodárskychpozemkov,poľnohospodárskeho
podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov (ďalej „zákona č. 504/2003 Z.z.“), v znení
účinnom do 30.04.2018, pozemok sa nájomcovi na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku
prenajíma najmenej na päť rokov. Ak zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely je uzavretá
na určitý čas, čas nájmu je najviac 25 rokov.

16. Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.05.2018, pozemok sa nájomcovi
na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku prenajíma najmenej na päť rokov. Ak zmluva o
nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku je uzavretá na určitý čas, čas
nájmu je najviac 15 rokov.

17. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

18. Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal,

ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.

19. Podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a
prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do
30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne.

Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu
sa obnovuje na túto dobu.

20. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá aspoň osvedčenie práva a osvedčenie ohrozenia
tohtopráva,atiežabynebolivážnejšiepochybnostiopotrebepredbežnejúpravy.Súdpooboznámenísa

snávrhomžalobcunanariadenieneodkladnéhoopatrenia,akoipripojenýmilistinnýmidôkazmimázato,
že žalobca neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku na nariadenie neodkladného opatrenia a nepodarilo
sa mu ani jednoznačne preukázať hrozbu, na ktorú sa v návrhu odvoláva. V zmysle citovaného
ustanovenia § 8 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov sa pozemok
nájomcovi na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku prenajíma najmenej na päť rokov.

Päťročný nájom poľnohospodárskych pozemkov podlieha tiež zápisu v katastri nehnuteľností podľa § 1
ods. 1 Katastrálneho zákona. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že obe nájomné zmluvy medzi
vlastníkompozemkovC..E.P.ažalovanýmboliuzatvorenénadobuurčitúod01.11.2017do31.10.2018,
teda neboli uzatvorené na dobu aspoň 5 rokov. Zákon č. 504/2003 Z.z. sa z tohto dôvodu na nájomné
zmluvy uzatvorené medzi vlastníkom nehnuteľností (pozemkov) a žalovaným nevzťahuje, a preto je

potrebnéaplikovaťustanoveniavšeobecnéhopredpisu,t.j.Občianskehozákonníkaupravujúcenájomnú
zmluvu (§ 663 a nasl.). Na uvedenom nič nemení označenie predmetných nájomných zmlúv v záhlaví,
že sú uzatvorené v zmysle zákona č. 504/2003 Z.z.. V ustanovení § 676 ods. 2 OZ je upravená možnosť
obnovy, resp. predĺženia nájmu na základe nevyvrátiteľnej domnienky konkludentného obnovenia
nájomného vzťahu, ak sú splnené podmienky uvedené v tomto ustanovení. Ustanovenie § 676 ods. 2

OZ má kogentnú povahu a je zakázané jeho obchádzanie akoukoľvek inou dohodou prenajímateľa a
nájomcu. K tichému obnoveniu nájmu dochádza pri splnení týchto podmienok: 1/ uplynula dohovorená
doba nájmu, 2/ nájomca pokračuje v užívaní prenajatej veci, 3/ prenajímateľ nezakročil proti nájomcovi
v stanovenej dobe (30 dní po skončení nájmu), 4/ predmetom nájmu nie je byt. V prípade, že nájomca
užíva vec i po skončení nájmu a prenajímateľ do 30 dní proti tomu nezakročí na súde, a to buď žalobou

na vypratanie podľa § 126 OZ, alebo nepodá návrh na vykonanie exekúcie, platí domnienka, že nájomná
zmluva sa obnovila za pôvodne dojednaných podmienok. Za užívanie veci nájomcom sa považuje
i užívanie veci osobami s odvodeným právom užívania, ako sú napr. podnájomník, osoby žijúce s
nájomcom v spoločnej domácnosti (napr. Uz NS ČR z 15. 12. 2009, sp. zn. 26 Cdo 4903/2008).21. V danom prípade žalobca nepreukázal, že by vlastník pozemkov (prenajímateľ) podal návrh na
vypratanie nehnuteľností (pozemkov), nájomná zmluva medzi vlastníkom nehnuteľností a žalovaným

sa preto konkludentne obnovila. Obnovením nájomnej zmluvy je potrebné rozumieť pokračovanie
predchádzajúceho nájomného vzťahu. Nejde tu o vznik nového nájomného vzťahu na základe novej
konkludentne uzavretej nájomnej zmluvy, ani o čiastkovú zmenu v obsahu nájomného vzťahu (doby
jeho trvania), ale o obnovenie nájomného vzťahu vo všetkých jeho obsahových prvkoch, aj keď s
časovým obmedzením daným ust. § 676 ods. 2 OZ. Obnovenie nájomnej zmluvy je tak jedným zo

spôsobov predĺženia nájmu predvídaných všeobecnou právnou úpravou, pretože sa ním rozumie práve
pokračovanie predchádzajúceho nájomného vzťahu nad rámec pôvodne dohodnutej doby nájmu. Návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia by bol dôvodný len v prípade, ak by bola dôvodná žaloba
vlastníka nehnuteľností vo veci samej (na vypratanie nehnuteľností) samozrejme podaná v zákonom
stanovenej lehote. Existenciu takejto žaloby však žalobca netvrdil a súd ani lustráciou v evidenčných
pomôckach nezistil.

22. S poukazom na vyššie uvedené, súd musí jednoznačne konštatovať, že žalobca neosvedčil
dôvodnosť a trvanie nároku na nariadenie neodkladného opatrenia a nepodarilo sa mu ani preukázať
hrozbu, na ktorú sa v návrhu odvoláva. Súd preto v zmysle § 329 CSP návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Súd žalovanému voči žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že úspešný
žalovaný preukázateľne a účelne nevynaložil a ani nežiadal žiadne výdavky v súvislosti s konaním tak,

ako to predpokladá § 251 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave (§ 357 písm. d/ CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.