Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 31, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/181/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112232453
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8112232453.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr.

Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: K. R., X.. XX.X.XXXX, L. J., S. XX,
zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Staroňom, so sídlom Prešov, Hlavná 89, proti žalovanému: Y.
G., H.., X.. XX.X.XXXX, L. Y. Š., G. XX/XX, zastúpenému advokátom JUDr. Vladimírom Milasom, so
sídlom Prešov, Masarykova 13, o vylúčenie veci z exekúcie, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov zo dňa 15.6.2015 pod č. k. 9C/362/2012-108, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvej inštancie.

P r i z n á v žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) vyššie označeným
rozsudkom z exekúcie vedenej na Exekútorskom úrade v J. súdnym exekútorom H.. A. J., H. XX,
J., pod sp.zn. U. XX/XX, vykonávanej v prospech žalovaného ako oprávneného, vylúčil nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v k.ú. J. a zapísané na LV č. XXXXX ako:
- byt č. X, č. vchodu XX, I. p., súpisné číslo stavby XXXX, na pozemku registra M. F. XXXX/X
- spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v rozsahu 102/754,
- spoluvlastnícky podiel na pozemku registra M. F. R. J.. Č.. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o

výmere 267 m2 v rozsahu 102/754,
- spoluvlastnícky podiel na pozemku registra M. F. R. J.. Č.. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o
výmere 68 m2.
Ďalej vyslovil, že o náhrade trov konania bude rozhodnuté do 30 dní po jeho právoplatnosti.

2. Vychádzal z návrhu, ktorým žalobca žiadal, aby z exekúcie vedenej na Exekútorskom úrade v J.
súdnym exekútorom H.. A. J. pod sp.zn. U. XX/XX v prospech žalovaného, bol vylúčený byt tak, ako

je definovaný vo výroku rozsudku. Žalobca návrh dôvodil tým, že dňa 15. 4. 2011 ako predávajúci
uzavrel s K. O. a jeho manželkou E. O. kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti uvedené
vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Vzhľadom na to, že obaja kupujúci kúpnu cenu nezaplatili
tak, ako to bolo dojednané v kúpnej zmluve, žalobca od nej odstúpil. Odstúpením od kúpnej zmluvy sa
táto zrušila od začiatku a zmluvné strany si boli povinné vydať navzájom poskytnuté plnenia. Zrušením
kúpnej zmluvy nastal teda stav, že žalobca sa stal naspäť vlastníkom predmetných nehnuteľností,
pričom,keďžemunebolazaplatenákúpnacenazanich,nebolpovinnývrátiťkupujúcimniminezaplatenú

kúpnu cenu. Určenie vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam sa následne stalo predmetom konania
vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. XC/XXX/XXXX, v ktorom bolo právoplatne určené,
že vlastníkom nehnuteľností je žalobca. Medzitým na Exekútorskom úrade H.. J. pod sp.zn. U. XX/
XX začalo exekučné konanie oprávneného Y. G. H.. (v tomto konaní žalovaného) proti povinnému O.O. o vymoženie 40.000,- eur. V rámci označeného exekučného konania došlo k zriadeniu exekučného
záložnéhoprávananehnuteľnostiachuvedenýchvovýrokunapadnutéhorozsudku.Žalobcasvojeprávo
uplatnil podľa § 55 ods. 1 Exekučného poriadku. Keďže došlo k obnoveniu jeho vlastníckeho práva

k predmetným nehnuteľnostiam, teda k nastoleniu pôvodného stavu v jeho prospech, z tohto dôvodu
podal proti žalovanému žalobu na súd. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť, keď uviedol, že odstúpenie
žalobcom od kúpnej zmluvy je nezákonné, pretože podľa Exekučného poriadku platí, že pre pohľadávky,
pre ktoré bolo zriadené exekučného záložné právo, možno exekúciu predajom nehnuteľnosti vykonať
priamo aj proti neskoršiemu ich nadobúdateľovi, teda mal za to, že aj v prípade, ak by odstúpenie od

kúpnej zmluvy žalobcom vo vzťahu k manželom O. bolo zákonné, nebráni to tomu, aby v rámci exekúcie
bola postihnutá nehnuteľnosť uvedená vo výroku napadnutého rozsudku.

3. Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou ust. § 48 ods. 1, 2, Obč. zákonníka, § 55 ods. 1, §
169 a § 170 Exekučného poriadku súd prvej inštancie uzavrel, že návrh žalobcu je plne dôvodný. Súdny
exekútor H.. A. J. upovedomením o začatí exekúcie zo dňa 13. 5. 2011 upovedomil K. O. ako povinného,

že v prospech oprávneného Y. G. H.. (v tomto konaní žalovaného) sa vykoná exekúcia zriadením
exekučného záložného práva na predmetné nehnuteľnosti. Dňa 6. 6. 2011 bol zo strany súdneho
exekútora vydaný exekučný príkaz, a to príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na predmetné
nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie sa stotožnil s odôvodnením rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn.
6Sžo/229/2010, podľa ktorého: „Odstúpenie od zmluvy je právnym inštitútom v dôsledku uplatnenia,

ktorého sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc). Týmto zrušením zaniká právny titul, na
základe ktorého nadobúdateľ získal vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Medzi účastníkmi zmluvy je po jej
zrušení taký právny stav, aký bol pred jej uzavretím, ako keby k uzavretiu zmluvy vôbec nedošlo, a to
nielen z hľadiska obligačných účinkov, ale i účinkov vecno-právnych. Oba tieto účinky sú totiž sledované
nielen pri uzatváraní zmluvy, ale i pri odstúpení od nej, a nemožno ich od seba oddeľovať. Obligačné

účinky predstavujú predpoklad pre nastúpenie účinkov vecno-právnych. Nakoľko teda odstúpenie od
zmluvy má i vecno-právne účinky, obnovuje sa v dôsledku neho pôvodný stav, t.j. zo zákona sa obnovuje
vlastnícke právo prevodcu. Týmto rozhodnutím sa Najvyšší súd SR stotožnil s názormi Najvyššieho
súdu ČR vyjadrenými v stanoviskách Cpjn 38/98, Cpjn 201/2005, ako aj v rozhodnutiach sp.zn. 31Cdo
2808/2004, 31Cdo 3177/2005 a iných.“

4. Okresný súd sa z hľadiska právnej komparatistiky stotožnil aj so závermi rozsudku Najvyššieho súdu
ČR sp.zn. 21Cdo/5061/2008, ktoré zároveň dávajú odpoveď aj na obranu žalovaného. V tomto rozsudku
je uvedené, že „Ten, ktorého vlastníctvo sa s účinkami ex tunc znovu obnovilo, pretože dôvodne odstúpil
od kúpnej zmluvy alebo od inej zmluvy o prevode vlastníctva, je vlastníkom veci v rovnakej podobe,

ako keby ku kúpnej alebo inej zmluve o prevode vlastníctva vôbec nikdy nedošlo, a teda ako keby sa
nadobúdateľ nikdy nestal vlastníkom, aj keď bol inak právny spôsob nadobudnutia vlastníctva naplnený.
Vyplýva z toho mimo iné záver, že nemôže byť považovaný za neskoršieho vlastníka založenej veci, ak
nadobudol (a vlastne po sebe ani nestratil) svoje vlastníctvo skôr ako záložca, ktorý dal vec do zálohu.
Ten, voči komu nepôsobí záložné právo, nemá postavenie záložného dlžníka a vec teda nie je zaťažená

záložným právom“.

5. Ďalej uviedol, že Najvyšší súd ČR sa pre pomery prejednávanej veci v rozsudku sp.zn.
29Cdo/984/2011 vyjadril aj k otázke sudcovského záložného práva (obdoba exekučného záložného
práva) v situácii, ak v rámci výkonu rozhodnutia dôjde k zmene vlastníka veci, na ktorú sa sudcovské

záložné právo (v SR záložné právo) vzťahuje. Najvyšší súd ČR teda uviedol, že „Sudcovské záložné
právo na nehnuteľnosť je zvláštnym spôsobom exekúcie. Jeho zvláštnosť spočíva v tom, že zriadením
tohto práva nedochádza k postihnutiu majetku povinného; takto zriadené záložné právo má iba funkciu
zaisťovaciu. Predpoklad pre nariadenie výkonu rozhodnutia zriadením sudcovského záložného práva na
nehnuteľnostiach spočívajúci v tom, aby bolo preukázané, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného,

súd posudzuje podľa stavu, ktorý tu bol v deň začatia konania, t.j. v deň podania návrhu na nariadenie
tohto výkonu rozhodnutia na súde. Zmeny vo vlastníctve nehnuteľností, ktoré nastanú po začatí
konania, nie sú pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia zriadením sudcovského
záložného práva na nehnuteľnostiach významné. Súčasne niet pochyb o tom, že odstúpenie od kúpnych
zmlúv pôsobí od počiatku, pretože právnym predpisom ani dohodou účastníkov nebolo stanovené

inak, preto platí, že kúpna zmluva ako právny dôvod prevodu vlastníctva k nehnuteľnostiam bolo s
účinkami ex tunc zrušená a nastal právny stav, ako keby k vzniku zmluvy a s ním spojenému prevodu
vlastníctvanikdynedošloažeúpadcasavskutočnostinestalaninemoholstaťvlastníkomnehnuteľnosti.
Zásada vyjadrená v ust. § 338 b) O.s.p. má tak význam iba pri rozhodovaní o návrhu na nariadenievýkonu rozhodnutia zriadením sudcovského záložného práva na hnuteľnostiach. Inými slovami, vznik
sudcovského záložného práva k nehnuteľnostiam nevylučuje, aby osoba odlišná od povinného podľa
exekučného titulu, na základe ktorého bolo sudcovské záložné právo zriadené, preukázala, že povinný

sa vlastníkom nehnuteľností zaťažených sudcovským záložným právom nestal, a že takéto zriadené
sudcovské právo voči tejto osobe nie je účinné. O takúto situáciu pritom ide i v pomeroch danej veci,
keď nie je pochýb o tom, že úpadca (povinný podľa exekučných titulov) sa vlastníkom nehnuteľnosti
(vzhľadom k dôsledku odstúpenia od kúpnych zmlúv podľa § 42 ods.2 Obč. zákonníka) nikdy nestal“.

6. Teda i napriek tomu, že došlo spôsobom súladným s Exekučným poriadkom k zriadeniu exekučného
záložného práva na predmetné nehnuteľností v prospech pohľadávky žalovaného, platným odstúpením
od zmluvy deklarovaným aj rozsudkom Okresného súdu J. v konaní o určenie vlastníckeho práva (sp. zn.
XC/XXX/XXXX), nastal stav, ako keby žalobca vlastníkom nehnuteľností uvedených vo výroku rozsudku
nikdy neprestal byť. Na základe toho teda došlo k takej zmene, v dôsledku ktorej je potrebné žalobe
vyhovieť a určiť, že exekúcia nemôže postihovať nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalobcu.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie, ktorým žiadal o jeho zmenu tak, aby

návrh žalobcu bol zamietnutý, alternatívne zrušiť rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie
konanie. V prvom rade poukázal na obsah odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Prešov zo dňa 18.
7. 2011 pod č.k. XC/XXX/XXXX - XX, ktorým zakázal v tamojšom konaní žalovaným v 1. a 2. rade (K. O.
C. E. O.) akýmkoľvek spôsobom nakladať s predmetným bytom, pričom navrhovateľom predbežného
opatrenia bol K. R. (v tomto konaní žalobca). V označenom konaní sa žalobca vo veci samej domáhal

proti spomínaným žalovaným uloženia povinnosti zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 110.000,-
eur s prísl. titulom nezaplatenia kúpnej ceny za nehnuteľnosť. V zmysle § 517 ods.1 Obč. zákonníka
platí, že ak veriteľ po uplynutí dodatočne poskytnutej lehoty od zmluvy neodstúpil a podal žalobu na
plnenie, nemôže už od zmluvy jednostranne odstúpiť. Preto je odvolateľ toho názoru, že okresný súd túto
skutočnosť nesprávne vyhodnotil a posúdil. Postup žalobcu uskutočnený v období odo dňa splatnosti

kúpnej ceny dňa 30. 4. 2011 do dňa 12. 6. 2012, kedy odstúpil od kúpnej zmluvy a následne uzavrel
dohodu o odstúpení od zmluvy, mu nedovoľoval od kúpnej zmluvy odstúpiť. Teda k dohode o odstúpení
od zmluvy došlo viac ako jeden rok odo dňa podpisu kúpnej zmluvy a došlo k nej už v čase, kedy sa na
Exekútorskom úrade H.. A. J. viedlo exekučné konanie proti povinnému K. O.. Teda právny úkon, ktorý
urobili povinní dňa 12. 6. 2012, a to súhlas s odstúpením od zmluvy alebo uzavretie dohody o odstúpení

od zmluvy, bol urobený v rozpore so zákonom, a v tomto prípade preto ide o absolútne neplatný právny
úkon v zmysle § 39 Obč. zákonníka. Zároveň v tejto súvislosti žalovaný dal do pozornosti ust. § 170 a
§ 169 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého platí, že exekučné záložné právo možno zriadiť, len ak
sa preukázalo, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného, a pre pohľadávky, pre ktoré bolo zriadené
exekučné záložné právo, možno vykonať exekúciu predajom nehnuteľností priamo aj proti neskoršiemu

nadobúdateľovi nehnuteľnosti. Teda exekučné záložné právo v rámci exekučného konania bolo zriadené
plne v súlade s Exekučným poriadkom pri splnení všetkých zákonných podmienok požadovaných na
jeho zriadenie.

9. Žalobca sa na odvolanie žalovaného písomne nevyjadril.

10. Odvolací súd aplikujúc ust. § 470 ods. 2 CSP prejednal odvolanie žalovaného podľa príslušných
ustanovení O.s.p.. Podľa tohto ustanovenia totiž právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. CSP nadobudol účinnosť 1.7. 2016
a odvolanie žalovaného bolo podané pred týmto dátumom. Preto odvolací súd má za to, že ide o právo,

ktoré vzniklo podľa doterajších právnych predpisov a niet žiadnej zákonnej opory pre dokončenie tohto
konania podľa novej právnej úpravy. V súlade s princípom legitímneho očakávania a právnej istoty preto
odvolací súd posúdil odvolanie žalovaného v zmysle príslušných ustanovení O.s.p..

11. Odvolací súd teda prejednal odvolanie žalovaného podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2, 3

v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Pokiaľ súd
prvej inštancie návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav
a správne ho aj právne posúdil. Preto odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným
súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.).12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací
súd dopĺňa:

13. Predmetom odvolacieho konania je nárok žalobcu o vylúčenie veci z exekúcie v zmysle podaného
návrhu, pričom súd prvej inštancie jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel. Hlavný odvolací dôvod
žalovaný vidí v ust. § 517 ods.1 Obč. zákonníka, podľa ktorého má platiť, že ak veriteľ po uplynutí
dodatočne poskytnutej lehoty od zmluvy neodstúpil a podal žalobu na plnenie, nemôže už od zmluvy

v budúcnosti jednostranne odstúpiť. V súvislosti s touto citáciou v odvolací súd dáva do pozornosti, že
takéto znenie ust. § 517 ods. 1 Obč. zákonníka nepozná. Toto ustanovenie totiž pojednáva o tom, že
dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej
lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa
odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Odvolateľ mal zrejme na mysli
to, že ak veriteľ podal žalobu na plnenie, nemôže už od zmluvy jednostranne odstúpiť. V tejto súvislosti

odvolací súd poznamenáva, že v danom prípade žalobca, okrem toho, že jednostranne odstúpil od
kúpnej zmluvy zo dňa 15. 4. 2011, a to odstúpením zo dňa 12. 6. 2012, následne uzavrel s K. O. a jeho
manželkou E. O. dohodu o odstúpení od zmluvy toho istého dňa. Žiaden právny predpis totiž nevylučuje
v prípade zrušenia zmluvy aj dohodu o odstúpení od nej. Teda ak aj žalobca v konaní pod sp.zn. XC/
XXX/XXXX na Okresnom súde J. uplatnil proti manželom O. právo na zaplatenie sumy 110.000,- eur s

prísl. (teda právo na plnenie), nič mu nebránilo od kúpnej zmluvy zo dňa 5. 4. 2011 odstúpiť, a to dňa
12. 6. 2012 (č.l. 12) dohodou. Preto odvolacia námietka vo vyššom uvedenom znení je nedôvodná.

14. Ako už bolo vyššie uvedené, odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku
v súvislosti s účinkami odstúpenia od zmluvy v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka vo vzťahu

k jej účastníkom, pričom okresný súd výstižne citoval judikatúru nielen Najvyššieho súdu SR, ale aj
Najvyššieho súdu ČR. O to viac, že v prospech žalobcu svedčí aj právoplatný rozsudok Okresného súdu
Prešov zo dňa 30. 1. 2013 pod č.k. XC/XXX/XXXX - XX, ktorým súd určil, že je vlastníkom predmetného
bytu s príslušenstvom. Tým je vlastníctvo žalobcu k tejto nehnuteľnosti dané rozhodnutím súdu, a
to nezávisle od toho, či k jeho nadobudnutiu došlo odstúpením od kúpnej zmluvy (resp. dohodou o

odstúpení od nej), resp. pred začatím alebo po začatí exekučného konania (vrátane konania o zriadení
exekučného záložného práva k bytu).

15. Keďže obrana žalovaného počas prvostupňového konania ako ja konania odvolacieho nie je
dôvodná, nezostávalo odvolaciemu súdu nič iné, iba potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd už rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
2 CSP, keď úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému
v rozsahu 100 %.

17. Toto rozhodnutia prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, veta
posledná, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia

rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).