Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 15, 2018

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 10C/335/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514201804
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Stachovič

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2018:3514201804.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Novom Meste nad Váhom, pred samosudcom JUDr. Andrejom Stachovičom, v právnej

veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951,
právne zastúpeného SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO:
36 853 186, proti žalovaným: X/ K.. K. U., R.. XX.XX.XXXX, D. T. Q. XXX, XXX XX K., X/ X.. C. U., R..
XX.XX.XXXX, D. T. Q. XXX, XXX XX K., obaja právne zastúpení JUDr. Annou Kašparovou, advokátkou,
so sídlom Malinovského 43, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, o zaplatenie 50.000,- Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalovaným sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným návrhom došlým súdu dňa 28.02.2014 domáhal voči žalovaným 1/ a 2/, aby
spoločne a nerozdielne zaplatili žalobcovi 50.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,347
% ročne zo sumy 50.000,- Eur od 26.02.2014. Návrh odôvodnil tým, že dňa bola medzi žalobcom
ako veriteľom a obchodnou spoločnosťou K. V. O., O..I.., IČO: XX XXX XXX ako dlžníkom uzatvorená
úverová zmluva. Dňa 16.06.2013 bol k úverovej zmluve podpísaný Dodatok č. 20, v rámci ktorého
žalovaní na základe vyhlásenia ručiteľa č. XXX XXX XXXX v celom rozsahu zaručili ako fyzické

osoby za zapletenie úverovej pohľadávky. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn. 38K/36/2013 zo
dňa 05.12.2013 sa voči dlžníkov začalo konkurzné konanie a pohľadávky žalobu sa stala splatnou.
Pohľadávka žalobcu ku dňu 20.12.2013 predstavovala sumu 555.269,48 Eur. Dňa 17.02.2014 žalobca
písomne vyzval žalovaných na uspokojenie pohľadávky zo zmluvy o úvere v lehote do 25.02.2014.
Žalovaní na výzvu nereagovali. Istina pohľadávky sa v zmysle článku 4.5.2 úverovej zmluvy v znení
dodatku č. 20 úročí úrokom z omeškania vo výške 13,347 ročne (1 - mesačný EURIBOR + 0,147 % p.a
+ marža vo výške 3,40 p.a. + refinančná prirážka vo výške 0,80 p.a. + 9 % p.a.).

2. Súd dňa 26.11.2014 vydal platobný rozkaz a doručil ho stranám sporu. Žalovaní voči platobnému
rozkazupodalipodanímdošlýmsúdudňa22.1.2015odpor,vktoromnamietli,žežalobcasinárokuplatnil
len čiastočne a v žalobe neuviedol, ktorý z nárokov si uplatňuje. Vyhlásenie ručiteľa považujú absolútne
neplatný právny úkon z dôvodu obchádzanie zákona ako aj z dôvodu, že sa prieči dobrým mravom.
Poukázali, že ručenie akcionárov podľa § 154 ods. 1 Obchodného zákona sa vylučuje.

3. Žalobca v podaní došlým súdu dňa 06.03.2015 uviedol, že skutočnosť, že žalovaní sú zároveň členmi
štatutárneho orgánu, resp. akcionármi dlžníka, nemá vplyv na platnosť ručiteľského záväzku a je vdanomprípadeirelevantná.Vtomtoprípadeideoindividuálneručeniefyzickejosoby.Žalobcasivkonaní
uplatnil nárok na zaplatenie istiny vo výške 50.000,- Eur.

4. Tunajší súd rozsudkom č.k. 10C/335/2014-196 zo dňa 27.10.2016 žalobu v celom rozsahu zamietol.
Na odvolanie žalobcu odvolací súd uznesením rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšiekonanie.Rozhodnutieodôvodniltým,žeprávožalobcunariadneodôvodnenierozsudkuporušené
bolo. Okresný súd pri svojom rozhodovaní, pokiaľ ide o žalovaného 2/, v celom rozsahu len odkázal
svoje závery v konaní vedenom pod sp. zn.: 10C/118/2015, v ktorom bolo určené, že vyhlásenie

ručiteľa žalovaného 2/ zo dňa 18.06.2013 za dlhy obchodnej spoločnosti K. V. O., O..I.., z titulu
Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 19.06.2001 v znení jej neskorších dodatkov č. 1
až 20, je neplatné. Následne konštatoval, že obdobná situácia je aj vo vzťahu k žalovanému 1/ a jeho
manželky, ktorá sa domohla relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu v konaní vedenom na súde pod
sp.zn. 12C/118/2015. Z úradnej činnosti je však krajskému súdu známe (na čo napokon poukazuje i
žalobca), že rozsudok okresného súdu č.k. 10C/118/2015-141 zo dňa 07.04.2016, ktorým bolo určené,

že vyhlásenie ručiteľa - žalovaného 2/ zo dňa 18.06.2013 je neplatné, bol rozsudkom Krajského súdu
v Trenčín č.k. 19Co/301/2016-187 zo dňa 15.12.2016 zmenený tak, že žaloba bola zamietnutá s
odôvodnením,ženapožadovanomurčeníniejenaliehavýprávnyzáujem.Otázkaplatnostičineplatnosti
ručiteľského vyhlásenia s právnym dôsledkom vzniku spoločného záväzku manželov pri vybavovaní
záležitostí týkajúcich sa spoločných vecí a z toho dôvodu vyžadovaný súhlas žalobkyne predstavuje z

hľadiska žaloby na plnenie z tohto ručiteľského záväzku len posúdenie otázky predbežnej, ktorý nie je
potrebné riešiť v samostatnom konaní meritórnym výrokom súdu. Naliehavý právny záujem na určovacej
žalobe totiž nie je daný za situácie, ak bola podaná žaloba na plnenie sporného záväzku. Vzhľadom
na uplatnený nárok na plnenie v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod
sp.zn. 10C/335/2014, podaná určovacia žaloba o určenie neplatnosti vyhlásenia ručiteľa nie je procesne

prípustným nástrojom ochrany práva žalobkyne z dôvodu, že otázku neplatnosti vyhlásenia ručiteľa súd
môže riešiť ako predbežnú pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného nároku na plnenie. Pokiaľ ide o
určovaciu žalobu podanú manželkou žalovaného 1/ o neplatnosť vyhlásenia ručiteľa - žalovaného 1/
zo dňa 18.06.2013, konanie bolo zastavené uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k.
12C/118/2015-161 zo dňa 04.04.2016 z dôvodu prekážky litispendencie vo vzťahu ku konaniu vedenom

na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp.zn. 10C/335/2014. Krajský súd v Trenčíne ako
súd odvolací predmetné uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie uznesením
č.k. 5Co/297/2017-192 zo dňa 20.09.2017 s odôvodnením, že v prejednávanej veci neboli splnené
zákonné podmienky na zastavenie konania. Manželka žalovaného 1/ nie je účastníčkou konania, v
rámci ktorého sa banka domáha plnenia voči žalovanému 1/ a ďalšej osobe (sp.zn. 10C /335/2015),

nejde potom o totožný okruh účastníkov sporu. Aj keď je pravdou, že okresný súd v konaní o plnenie,
ktoré predchádza tomuto konaniu, môže ako prejudiciálnu otázku skúmať absolútnu, prípadne relatívnu
neplatnosť právneho úkonu, vyslovenie takejto neplatnosti, ktoré by sa odzrkadlilo v zamietnutí žaloby
na plnenie vo veci samej, by sa žiadnym spôsobom nedotklo žalobkyne, ktorá nie je účastníčkou
konania vedeného na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp.zn. 10C/335/2014. Okresným

súdom v odôvodnení napadnutého rozsudku zvolená favorizácia inej, dokonca právoplatne neskončenej
veci (sp.zn. 10C/118/2015), nemá v podmienkach Slovenskej republiky všeobecnú (precedenčnú)
záväznosť a rozhodne nemá (v uvedenej nepublikovanej podobe v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky) ani faktickú "záväznosť" pre iné, podobné prípady prejednávané súdmi. Naviac,
dôvody rozhodnutia, na ktoré okresný súd odkázal, stratili svoju relevanciu a záväznosť vzhľadom na

skutočnosť, že toto rozhodnutie bolo odvolacím súdom zmenené tak, že žaloba bola zamietnutá s tým,
že otázkou (ne)platnosti ručiteľského vyhlásenia žalovaného 2/ sa okresný súd musí zaoberať práve
v tomto konaní (sp.zn. 10C/335/2014) o plnenie. Ďalej, v súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu
týkajúcou sa odklonu od judikatúry, podľa stabilnej judikatúry Ústavného súdu SR obsahom princípu
právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v

rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III.
ÚS 356/06). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za
rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je
ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Podľa záverov
Ústavného súdu SR v náleze sp.zn. III. ÚS 190/2016 zo dňa 13.09.2016, ak bola určitá právna

otázka alebo jej riešenie predmetom zovšeobecnenia, výsledok ktorého bol publikovaný v Zbierke ako
judikát alebo stanovisko najvyššieho súdu (žalobcom namietané rozhodnutia Najvyššieho súdu SR R
1/1998, R 61/1973), princípy materiálneho právneho štátu od všeobecných súdov vyžadujú, aby súdy
v ďalšom konaní o obdobných (skutkovo a právne, resp. druhovo) veciach rozhodovali v súlade s taktozovšeobecneným právnym názorom. Všeobecný súd, pokiaľ sú pre to dané dôvody, sa od neho môže
vo svojom ďalšom rozhodovaní odchýliť, nesmie však pritom postupovať spôsobom, ktorý by znamenal
svojvôľu. Svoje odchýlenie sa od judikátu alebo stanoviska musí súd v takom prípade náležite odôvodniť

tak, že predovšetkým poukáže na svoju predchádzajúcu rozhodovaciu prax a následne podrobne
odôvodní, prečo starý spôsob rozhodovania už nie je vhodný. Ústavný súd SR aj v náleze sp. zn. III. ÚS
192/06 konštatoval, že ak súd rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá už bola právoplatne
vyriešená podstatne odlišným spôsobom, bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi
rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy a môže tým

porušiť aj právo účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Odchýlenie
sa súdu od existujúcej skoršej judikatúry v konkrétnom prípade predstavuje zásah do základných práv a
slobôd účastníka konania za predpokladu, že je dôsledkom arbitrárnosti alebo zjavnej neodôvodnenosti
súdneho rozhodnutia v prerokovávanej veci. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, či pri
rozhodovaní o prejudiciálnej otázke platnosti ručiteľských vyhlásení žalovaných 1/,2/ okresný súd zvážil
vec aj z pohľadu práva strán na riadne odôvodnenie rozhodnutia a princípu právnej istoty. Okresný súd

vôbec neodôvodnil svoj odklon od judikatúry Najvyššieho súdu SR namietanej žalobcom v priebehu
súdneho konania, resp. svoj príklon k inej argumentačnej línii, vznesenej v konaní žalovanými 1/,2 /,
a teda nedal odpoveď na relevantné právne námietky strán (nielen žalobcu), týkajúce sa veci samej.
Okresný súd potom podľa názoru krajského súdu v napadnutom rozsudku v dostatočnom rozsahu
neozrejmil svoje právne závery vo veci. Uvedený postup okresného súdu nebol v súlade s princípom

právnej istoty, a preto podľa názoru krajského bol naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/
CSP a napadnutý rozsudok okresného súdu bolo potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP. V
ďalšom konaní sa okresný súd, viazaný právnym názorom krajského súdu podľa § 391 ods. 2 CSP, bude
opätovne vecou zaoberať, dôsledne ju skutkovo i právne posúdi a svoje závery náležitým spôsobom
odôvodní tak, aby jeho rozhodnutie zodpovedalo zákonným požiadavkám § 220 a nasl. CSP.

5. Súd sa oboznámil s podaniami strán sporu spolu s prílohami, výsluchom žalobcu, žalovaných a
svedkov na nariadenom pojednávaní, spisovým materiálom tunajšieho súdu sp.zn.: 10C/118/2015,
pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:

6. Dňa 19.06.2001 bola medzi žalobcom ako veriteľom a obchodnou spoločnosťou K. V. O., O..I..
ako dlžníkom uzatvorená úverová zmluva, na základe ktorej bol dlžníkovi poskytnutý úver vo výške
1.500.000,- Sk.

7. Dňa 16.06.2013 bol k úverovej zmluve podpísaný Dodatok č. 20, na základe ktorého bol dlžníkovi

poskytnutý úverový rámec vo výške 550.000,- Eur. Úver bol zabezpečený záložným právom k
nehnuteľnostiam, vlastnou blankozmenkou vystavenou dlžníkom na rad veriteľa, záložným právom
k pohľadávkam dlžníka, podriadenosťou dlhu vo výške 150.000,- Eur uzatvorenej medzi veriteľom,
dlžníkom a žalovaným 2/, vyhlásením žalovaného 2/ ako ručiteľa č. XXX XXX XXX, vyhlásením
žalovaného 1/ ako ručiteľa č. XXX XXX XXXX a notárskou zápisnicou o uznaní dlhu dlžníka. Medzi

stranami sporu nebolo sporné, že v čase podpísania úverovej zmluvy bola hodnota založených
nehnuteľností dlžníka vyššia ako výška poskytnutého úverového rámca veriteľom.

8. Dňa 18.06.2013 žalovaný 1/ podpísal vyhlásenie ručiteľa č. XXX XXX XXXX, ktorým žalovaný 1/
vyhlásil, že uspokojí pohľadávky žalobcu vyplývajúce z úverovej zmluvy, ak dlžník nesplatí svoj splatný

záväzok aj bez predchádzajúcej písomnej výzvy veriteľa.

9. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že obdobné ručiteľské vyhlásenie podpísal aj žalovaný 2/, avšak
takýto listinný dôkaz súdu predložený nebol.

10. Právny zástupca žalobcu na nariadenom pojednávaní navrhol, aby súd prejudiciálne riešil platnosť
ručiteľských vyhlásení. Má zato, že rozhodnutie Ústavného súdu SR v obdobnej veci, i keď nie totožnej,
sa na daný prípad nemôže vzťahovať, nakoľko vychádza z iných skutkových okolností. V rámci konania
pred Ústavným súdom sa riešila otázka pristúpenia k záväzku a nie ručenie. Kým pri pristúpení záväzku
dochádza k solidárnemu dlžníctvu pri ručení ide o subsidiárny zabezpečovací inštitút, ktorý nastupuje až

v momente, keď hlavný dlžník neplní. Vychádzajúc z predpokladu, že na ručenie nie je potrebný vždy
súhlas druhého manžela má zato, že ručenie žalovaných 1/ a 2/ je platné. Ak by aj posudzovali platnosť
tohto vyhlásenia, mala by sa ešte riešiť otázka, či konanie žalovaných bolo v rozpore s dobrými mravmi
alebo nie, tzn., či chceli svojím konaním poškodiť svojim manželkám. Myslí si, že medzi účastníkmi nieje sporné, že takto žalovaní nekonali. Dokonca žalovaný 2/ na inom pojednávaní v inej veci to sám
aj povedal. Ďalšou náležitosťou, ktorú je potrebné skúmať pri ručení je aj dostatok majetku, tzn., či
hlavný dlžník má dostatok majetku nato, aby bol schopný splatiť svoje dlhy. V článku 7 dodatku č. 20

Úverovejzmluvyvyplýva,žehlavnýdlžníkmaldostatokmajetku,atovoformerozsiahlychnehnuteľností,
teda v čase podpisu úverovej zmluvy a v čase ručenia vrátane dodatku č. 20 mal dostatok finančných
prostriedkov na splácanie dlhu. Nemyslí si, že výnimočné rozhodnutie ústavného súdu je prelomové a
tým by mala byť popretá doterajšia 40 ročná prax najvyššieho súdu. O tom svedčí aj rozhodnutie NS
SR zo dňa 26.06.2011, sp. zn. 4Cdo/234/2010, ktorý vo svojom odôvodnení dospel k iným záverom ako

ÚstavnýsúdSR.OkremtohorozhodnutieÚstavnéhosúdubolopodrobenéajznačnejkritikevodborných
kruhoch, o čom svedčí aj článok v Bulletine SAKu č. 6/2015, strana 14 až 22. Má teda zato, že hlavný
dlžník si svoje povinnosti riadne a v čase neplnil, teda žalobca má nárok domáhať sa svojej pohľadávky
od žalovaných ako ručiteľov.

11. Žalovaný 1/ na nariadenom pojednávaní vypovedal, že s otcom začali podnikať od roku 1994 na

otcov živnostenský list. Postupne sa firma pretransformovala v roku 2000 na akciovú spoločnosť. Vo
firme zastával pozíciu generálneho riaditeľa a akcionára s 29,5 % balíkom akcií. To, že spolupracovali so
žalobcom je fakt a že išlo o intenzívnu spoluprácu dosvedčuje aj to, že postupne uzatvorili 20 dodatkov.
On ako ručiteľ podpisoval ručenie pre banku iba jediný krát a to dodatkom č. 20. Situácia bola taká, že
síce nežiadali o nový úver, ale len o predĺženie financovania projektov, pričom pracovníci žalobcu sa

dostavili k nim do firmy a priniesli so sebou zmluvnú dokumentáciu. Boli postavení pred hotovú vec a až
týmto momentom sa dozvedel, že má podpisovať nejaké ručenie. Mal pocit, že už z tejto situácie nevie
cúvnuť a už vôbec si nevie predstaviť, že by išiel za manželkou a o niečom ju informoval. Preto ručenie
podpísal. Čo sa týka samotnej úverovej zmluvy, poukázal, že požiadali o úver, načo banka si urobila
vlastný znalecký posudok a im oznámila, koľko peňazí im môže poskytnúť, teda bolo to na banke, aká

bude výška úveru. Keď sa neskôr firma dostala do konkurzu, tak hneď na prvej schôdzi veriteľský výbor
rozhodol o zmene správcu, pričom väčšinovými hlasovacími právami disponovala práve banka, teda
sama si určila, ktorý správca bude v konkurze konať. Ten mal prehľad o všetkom a len on je zodpovedný,
za akú hodnotu sa založené nehnuteľnosti predali. Pre neho bolo nepochopiteľné, keď vie, že z predaja
sazískalo300.000,-EURabankebolapoukázallenpomernáčasť.Koľkotobolopresne,tosinepamätá,

ale zdá sa mu, že bolo to okolo 200.000,- Eur. To, že nijakým spôsobom nechceli obísť banku, svedčí
aj to, že sami do firmy investovali nimi voľné finančné prostriedky, o čom svedčí aj skutočnosť, že sami
sú veriteľmi a správca konkurznej podstaty úpadcu ich pohľadávky uznal. Boli v situácii, keď obrazne
na účte mali mínus 500.000,- Eur a ak by neboli financovaní bankou, tak nastal by okamžitý kolaps, tzn.
že boli by odpojení od elektriky, zamestnanci by skončili na ulici a bol by to úplný koniec. Keďže tomuto

sa s otcom snažili všemožne zabrániť, on nevidel inú cestu ako to, že ručiteľské vyhlásenie podpíše.
Keď to hodnotí s odstupom času, myslí si, že by aj v tomto momentne ručiteľské vyhlásenie podpísal,
nakoľko to pre nich bola jediná alternatíva. Nemali žiadne iné náhradné riešenie. Na vysvetlenie by ešte
chcel uviesť, že bola by úplne iná situácia, ak by napr. mesiac pred podpisom zmluvy vedeli, že majú
podpisovať ručenie. Pre takýto prípad by mohli začať rokovať s inými bankami, resp. túto skutočnosť

namietať. Keďže im to bolo predložené v deň podpisu zmluvy, on nevidel iné riešenie. Bol presvedčený
o tom, že firma má dostatok majetku. Ak si dobre pamätá, firma keď vstupovala do konkurzu, jej odhad
majetku bol okolo 3.000.000,- EUR, teda bol presvedčený, že zabezpečené pohľadávky budú všetky
vyplatené v rámci konkurzu.

12. Právny zástupca žalovaných 1/ na nariadenom pojednávaní poukázala na rozhodnutie tohto súdu,
vedeného pod sp. zn. 10C/118/2015, kde súd vyhlásil ručiteľské vyhlásenie za neplatné, a to z dvoch
dôvodov, pretože absentoval súhlas druhého manžela a jednak ručiteľské vyhlásenie bolo urobené
v rozpore s dobrými mravmi. Preto si myslí, že na dané konanie sa tento právny názor dá požiť a
je možné vo veci rozhodnúť. Trvá na tom, že právny úkon ručenia zo strany odporcov 1/ a 2/ je

postihnuté absolútnou neplatnosťou, a to z nasledovných dôvodov. Myslí si, že tento úkon nebol urobený
slobodne, ale bol urobený v tiesni, o čom svedčia samotné výpovede žalovaných, či už v tomto konaní,
alebo v konaní, vedenom pod sp. zn. 10C/118/2015. Poukázala, že dodatok o ručiteľskom vyhlásení
bol predložený v deň, keď sa mal podpisovať dodatok č. 20, pričom sa nezmenili nijakým spôsobom
majetkové pomery spoločnosti K. V. O. O..I... Napriek tomu banka vyžadovala od žalovaných ako

nepodnikateľov ručiteľské vyhlásenie. Má zato, že toto konanie je aj v rozpore s dobrými mravmi, a to
s poukazom na § 39a Občianskeho zákonníka, keď medzi veriteľom a dlžníkmi, resp. ručiteľmi je hrubý
nepomer v otázkach práv a povinností tým, že odporcovia sa stali ručiteľmi, nezískali žiadny majetkový
ani iný prospech. Na druhej strane boli by povinní plniť pre prípad platobnej neschopnosti K. V. O.,O..I... Považuje tento úkon aj za obchádzanie zákona, keď banka má ochranu, napr. cez zodpovednosť
konateľov za vznik škody v zmysle Obchodného zákonníka. Pre prípad, že by súd dospel k záveru, že
vyhlásenie nie je absolútne neplatným právnym úkonom, má zato, že ide o relatívnu neplatnosť, ktorej

sa manželky žalovaných riadne dovolali.

13. Svedok Q. U., na nariadenom pojednávaní vypovedala, že podala žalobu o neplatnosť ručiteľského
vyhlásenia, a to z dôvodu, že manželovi nedala na to súhlas a myslí si, že o tomto mala vedieť, nakoľko
toto konanie ohrozilo celú ich rodinu. Ona o tomto vôbec nič nevedela. Rok pred podpisom ručiteľského

vyhlásenia bola na rodičovskej. O dianie vo firme sa nezaujímala. Myslí si, že by súd mal toto ručiteľské
vyhlásenie vyhlásiť za neplatné. Ona sa o tomto ručiteľskom vyhlásení dozvedela až potom, čo im bol
doručený platobný rozkaz. Mohlo to byť niekedy v roku 2014, pričom vie, že ručiteľské vyhlásenie malo
byť už rok predtým, a to v roku 2013. Keď sa na to manžela pýtala, tak jej povedal, že bol postavený
pred hotovú vec a nemal inú možnosť Myslí si, že to podpísal hlavne kvôli tomu, aby zachoval firmu
a pritom nemyslel na to, že môže ohroziť ich rodinu. Predpokladá, že to bolo aj kvôli tomu, aby udržal

zamestnanosť vo svojej firme.

14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa § 145 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže
vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny
úkon neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia
spoločne a nerozdielne.

16. Podľa § 39 cit. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. Podľa § 40a cit. zák. ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145

ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,

neplatnosti dovolá.

18. Podľa § 147 ods. 1, 2 cit. zák. pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania
manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. To neplatí, ak ide o pohľadávku veriteľa jedného z manželov, ktorí sa

dohodli podľa ustanovení § 143a, pokiaľ táto pohľadávka vznikla pri používaní majetku, ktorý nepatrí do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

19. Podľa § 3 ods. 1 cit. zák. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými

mravmi.

20. Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči
nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

21. Podľa § 306 ods. 1 cit. zák. veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v
prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval.
Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj
záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

22. Podľa § 307 ods. 1 cit. zák. ak sa za ten istý záväzok zaručí viac ručiteľov, ručí každý z nich za celý
záväzok. Ručiteľ má voči ostatným ručiteľom rovnaké práva ako spoludlžník.23. Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobný návrh nie je dôvodný.
Žalobcasavočižalovanýmdomáhazaplateniapohľadávkyztituluzmluvyoúvere,ktorábolauzatvorená
medzi žalobcom ako veriteľom a obchodnou spoločnosťou K. V. O., O..I.. ako dlžníkom, v rámci ktorej

žalovaní ako fyzické osoby (nie akcionári) urobili písomné vyhlásenie, ktorým za zaručili celým svojím
majetkom, že finančne uspokoja veriteľa, ak mu vzniknú neuhradené splatné pohľadávky dlžníka. Medzi
stranamisporunebolosporné,žekudňu31.06.2016jesplatnápohľadávkažalobcuvovýške341.353,87
Eur, pričom žalobca si z tejto sumy uplatňuje časť istiny vo výške 50.000,- Eur.

24. Vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp.zn. 10C/118/2015 manželka žalovaného 2/ sa domáhala,
aby súd určil, že vyhlásenie ručiteľa žalovaného 2/ č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.06.2013 za dlhy
obchodnej spoločnosti Myjavská obchodná agentúra, a.s. je neplatné. Návrh odôvodnila tým, že so
žalovaným 2/ sú manželia. Manželstvo uzatvorili dňa 14.01.1964 v Prahe a je zapísané v knihe
manželstiev matriky Obvodného národného výboru Praha 1 vo zväzku II/34, ročník 1964, strana 172,
pod poradovým číslom 31. Žalovaný 2/ pracoval v spoločnosti K. V. O., O..I.. I. I. T. Q.J. XXX, XXX

XX K., X.: XX XXX XXX. Spoločnosť je zapísaná v obchodnom registri Trenčín, v oddiely Sa vložka
č. XXXXX/R. Žalovaný 2/ vykonával v spoločnosti K. V. O., O..I.. funkciu člena štatutárneho orgánu -
predsedu predstavenstva. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 38K/36/2013 zo dňa 16.12.2013
(zverejnené v obchodnom vestníku č. 246/2013 dňa 20.12.2013) bol na spoločnosť Myjavská obchodná
agentúra, a.s., vyhlásený konkurz. Dňa 18.06.2013 podpísal žalovaný 2/ ako ručiteľ vyhlásenie ručiteľa

č. XXXXXXXXXX, ktorým sa žalobcovi zaručil, že ako ručiteľ uhradí žalobcovi akúkoľvek pohľadávku
žalobcu voči obchodnej spoločnosti Myjavská obchodná agentúra, a.s., vyplývajúcu z úverovej zmluvy
č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou K. V. O., O..I.. dňa 19.06.2001 v
znení dodatkov č. 1/ až 20. Dodatok č. 20 zo dňa 18.06.2013 k úverovej zmluve predstavuje úplné
znenie úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX. Týmto dodatkom sa žalobca ako veriteľ zaviazal obchodnej

spoločnosti K. V. O., O... ako dlžníkovi poskytnúť kontokorentný úver do výšky 550.000,-§ Eur za
účelom financovania prevádzkových nákladov spoločnosti Myjavská obchodná agentúra, a.s. v rámci jej
podnikateľskejčinnosti.Splatnosťposkytovanéhoúverubolaúčastníkmiúverovejzmluvydohodnutátak,
že spoločnosť K. V. O. splatí úver postupnými splátkami do 17.04.2014. Vzhľadom k tomu, že spoločnosť
K.V.O.,O..I..jevkonkurze,stalsasplatnýmcelýdlhspoločnostiK.Á.V.O.,O..I..zúverovejzmluvy,ktorý

žalobca vyčíslil v sume 545.416,0276 Eur a následne pristúpil k vymáhaniu dlhu titulom ručenia aj voči
žalovanému 2/. Manželka žalovaného 2/ napáda platnosť právneho úkonu svojho manžela, - Vyhlásenia
ručiteľa č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.06.2013, ktorým sa žalovaný 2/ žalobcovi zaručil, že ako ručiteľ
uhradí žalobcovi pohľadávky žalobcu voči spoločnosti Myjavská obchodná agentúra, a.s. vyplývajúcu z
úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.06.2001 v znení dodatkov č. 1 až 20, pokiaľ ich neuhradí

dlžník K. V. O.W., O..I... Jej manžel - žalovaný 2/ k prevzatiu ručiteľského záväzku č. XXXXXXXXXX zo
dňa 18.06.2013 nemal súhlas manželky žalobcu, na základe § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka je
tentojehoprávnyúkonneplatný.Prevzatieručiteľskéhozáväzkužalovaným2/vočižalobcovizasplnenie
dlhu obchodnej spoločnosti K. V. O., O..I.. z úverovej zmluvy na poskytnutie úveru vo výške 550.000,-
Eur nie je bežnou vecou, nie je bežnou vecou ani v zmysle ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Žalovaný 2/ v čase podpisu prehlásenia a ani dnes sám nevlastní majetok mimo rámca bezpodielového
spoluvlastníctva manželov v takom rozsahu, aby bol schopný prípadný dlh spoločnosti K. V. O., O..I..
z úverovej zmluvy splniť a uhradiť z majetku nepatriaceho do ich bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Je zrejmé, že v prípade nesplnenia záväzku spoločnosti Myjavská obchodná agentúra a.s.
na vrátenie úveru z predmetnej úverovej zmluvy sa žalobca ako veriteľ môže v exekučnom konaní

domáhať uspokojenia svojej pohľadávky aj z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. K prevzatiu ručenia žalovaného 2/ mal si preto jednoznačne vyžiadať jej súhlas, čo neurobil,
ani ju o prevzatí určenia neinformoval, a s týmto jeho právnym úkonom nesúhlasí. Podľa jej názoru
v rozpore s dobrými mravmi je aj postup a konanie žalobcu, ktorý na zabezpečenie návratnosti úveru
poskytnutého podnikateľskému subjektu vyžaduje ručenie členov štatutárneho orgánu tohto subjektu -

fyzických osôb, nepodnikateľov, ktorí tak ručia celým svojim osobným majetkom hoci v danom prípade
žalobca od začiatku vedel a musel vedieť, i vzhľadom na výšku poskytovaného úveru 550.000,- Eur,
že ručiteľský záväzok žalovaného 2/ má dosah na bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a povedie
k ,,likvidácii“ bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaný 2/ vo vyjadrení došlým súdu dňa
20.08.2015 uviedol, že o podpise ručiteľského záväzku č. XXXXXXXXXX voči žalobcovi svoju manželku

neinformoval. Manželka žalovaného 2/ na nariadenom pojednávaní vypovedala, že keď začali podnikať,
išlo o garážové podnikanie, kde v tom čase manželovi pomáhala, a to najmä so mzdami. Vtedy
chodievala do práce. Keď sa syn vrátil zo štúdia a tento im oznámil, že bude s otcom spolupracovať, tak
s vypomáhaním prestala a začala sa venovať rodine. Odišla na predčasný dôchodok. Momentálne jeich doma takmer 8. Syn čaká štvrté dieťa. Majú ešte jedného syna, ktorý je od narodenia veľmi chorý a
je na invalidnom dôchodku. Mala na starosti domácnosť a mala na starosti aj rekonštrukciu tohto domu.
K tomuto domu má veľmi osobný citový vzťah. Je to jej rodný dom a dedičstvo po rodičoch. Preto ešte

na začiatku podnikania sa s manželom dohodla, že tento dom nebude nikdy zaťažený a že o tento
dom nikdy neprídu. Dozvedela sa o tom, že manžel osobne ručí za záväzok firmy až v situácii, keď
na tom firma bola veľmi zle. Boli dokonca odpojení od elektriky a celý manažment sa schádzal kvôli
tomu u nich. Bol to jednak manžel, syn, jeho priateľ Jaro Krč, ekonómka a ešte nejaký poradca z Čiech.
Na ich mená si presne nepamätá, nakoľko sa o firmu nezaujímala. Robili, čo sa dalo. Minuli všetky

úspory na to, aby firma neskončila. Bohužiaľ ani toto im nevyšlo. Žalovaný na nariadenom pojednávaní
vypovedal, že na základe tlakov je pravdou, že porušil sľub manželke, keď riskoval a ručil aj svojím
osobným majetkom za dlhy firmy. Myslel si, že ich osobný majetok nebude nikdy postihnutý, nakoľko
fungovali, rysovali sa veľké obchody a ich obrat bol okolo 5 až 6 miliónov Eur ročne. Ku koncu už ani
sám nedokázal všetko sledovať, pričom si pamätám, že bol za ním syn, ktorý mu uviedol, že je potrebné
obnoviť úver s bankou, kde podpísal ručenie. V tomto dôveroval aj svojmu synovi. Manželke o tom

nehovoril. Tá bola na hony vzdialená od ich problémov. Bol pôvodne veľmi vďačný banke za to, že im
poskytla prvý úver, nakoľko mohol začať gazdovať na svojom, keď za tieto peniaze kúpili nehnuteľnosť.
O banke si myslel, že majú dobrý obchodný vzťah, pričom predtým chodieval po celom svete, predával
zdravotnícke pomôcky, pričom bol zvyknutý na férové jednanie. Nikdy nepredpokladal, že banka bude
takto niekedy postupovať, že sa bude snažiť získať peniaze z ich osobného majetku. Vo firme som bol 51

% akcionárom spolu s svojím synom a jeho najlepším kamarátom. Dá sa povedať, že skončili z dôvodu,
že im česká firma nevedela dodávať tovar v požadovanej kvalite. V najlepších časoch mali okolo 50 až
60 zamestnancov, pričom vyrábali výrobky z umelej hmoty, rôzne prepravky a dá sa povedať, že boli
jedineční na trhu. K zhoršeniu situácie bolo spôsobené tým, že sa nedokázali refinancovať, čo viedlo
až ku konkurzu, ktorý si sami podali. Žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá z procesných dôvodov

a to z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu, teda v tejto veci odvolací súd nedal po
hmotnoprávne stránke žiadnu relevantnú odpoveď, z ktorej by súd prvej inštancie mohol vychádzať.

25. Súd sa prejudiciálne zaoberal touto otázkou v konaní o plnenie, pričom dospel k záveru, že manželka
žalovaného 2/ sa v danom prípade domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu - ručiteľského

vyhlásenia žalovaného 2/ zo dňa 18.06.2013. Podľa aktuálnej právnej úpravy v režime bezpodielového
spoluvlastníctva bežné veci, týkajúce sa spoločných vecí, môže vybavovať každý s manželov. V iných
ako bežných veciach týkajúcich sa spoločných vecí zákon vyžaduje súhlas oboch manželov, inak je
takýto právny úkon neplatný (relatívne). Občiansky zákonník neuvádza výslovne, čo sa rozumie bežnou
vecou, preto pri interpretácii tohto pojmu treba prihliadať na povahu, hodnotu a účel veci, na ktorý vec

obvykle slúži. Z právnych úkonov uskutočnených manželmi, ktoré sa týkajú spoločnej veci (bez ohľadu
na to, či ide bežnú alebo „ostatnú“ vec) sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.
Právny úkon sa „týka spoločnej veci“ vtedy, ak sa vzťahuje k obsahu vlastníckeho práva konkrétnej
veci patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (priamy vzťah k spoločným veciam), resp.
ak sa účinky tohto právneho úkonu prejavia vo sfére spoločných vecí (nepriamy vzťah k spoločným

veciam). V predmetnej veci sa žalovaný 2/ vyhlásením z 18.06.2013 zaručil za obchodnú I. K. V. O.,
O..I.., že v prípade, keď dlžník (obchodná I. K. V. O., O..I..) nesplní akýkoľvek záväzok z Úverovej
zmluvy č. XXXXXXXXXX, tak ho uhradí žalovaný 2/ ako ručiteľ. Predmetnom zmluvného vzťahu
založeného úverovou zmluvou v zmysle dodatku č. 20 bol úver vo výške 550.000,- Eur a to za účelom
financovania prevádzkových nákladov spoločnosti. Z hľadiska právneho posúdenia bolo rozhodujúce,

či právny úkon uskutočnený žalovaným 2/ sa týkal spoločných vecí patriacich do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a či išlo o vybavovanie bežnej veci. V danej veci bolo potrebné vychádzať z
nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 26/2010 z 08.12.2010. Žalovaný 2/ sa v zmysle vyhlásenia z
18.06.2013 stal individuálnym ručiteľom za záväzok obchodnej spoločnosti K. V. O., O..I... Dôsledkom
tohto právneho úkonu nie je síce priama zodpovednosť navrhovateľa ako osobného dlžníka za uvedený

záväzok, ale právny úkon vytvára stav, keď veriteľ (žalobca) má možnosť v prípade nesplnenia záväzku
žalovaným 2/ domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky v exekučnom konaní aj z majetku patriaceho
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (§ 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Práve táto skutočnosť odôvodňuje
záver, že prevzatie ručiteľského záväzku žalovaným 2/ nebolo bežnou záležitosťou (vzhľadom na

povahu a výšku záväzku), dotýkajúcou sa spoločných vecí oboch manželov podmienenou súhlasom
manželky žalovaného 2/. Účinky právneho úkonu žalovaného 2/ mali spôsobilosť prejaviť sa vo sfére
spoločných vecí, keďže žalovaný 2/ v čase uskutočnenia ručiteľského vyhlásenia, t. j. ku dňu 18.06.2013
anivsúčasnostinedisponujeosobnýmmajetkomvtakejvýške,abypostačovalnaexekučnéuspokojeniepohľadávky veriteľa (žalobcu). Na danom závere najmä so zreteľom na výšku ručiteľského záväzku
nemení nič ani skutočnosť, že ručiteľský záväzok prevzali spoločne dve osoby. Zistený skutkový stav
je potrebné právne podriadiť pod ustanovenie § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný 2/ si

nezabezpečil súhlas svojej manželky k uvedenému úkonu, pričom manželka žalovaného 2/ sa relatívnej
neplatnosti dovolala a to najneskôr podanou žalobou došlou súdu dňa 09.03.2015.

26. Jedným z prípadov relatívnej neplatnosti právnych úkonov je chýbajúci súhlas druhého manžela v
nie bežných veciach, týkajúcich sa spoločných vecí (§ 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Relatívna

neplatnosť právneho úkonu pôsobí až od okamihu, keď sa jej oprávnený účastník dovolá. Do tej doby
sa právny úkon považuje za platný so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi. Z týchto dôvodov súd
dospel k záveru, že tento úkon je postihnutý relatívnou neplatnosťou, ktorej sa manželka žalovaného 2/
riadne dovolala, a preto bolo potrebné na tento úkon prihliadnuť, aby sa odstránil stav právnej istoty.

27. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že povinnosťou súdu je z úradnej moci zisťovať, či

ručiteľské vyhlásenie žalovaným 2/ nie je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39
Občianskeho zákonníka.
V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon vtedy, ak svojím obsahom alebo sledovaným účelom
porušuje všeobecne spoločensky uznávané morálne zásady, ktoré sa týkajú vzťahov a konania medzi
ľuďmivdemokratickejspoločnosti.Žalovaný2/realizovalprávnyúkonbezsúhlasumanželkyžalovaného

2/ a v čase uskutočnenia žalovaný 2/ nemal vo výlučnom vlastníctve relevantný majetok postihnuteľný
exekúciu, čo v konaní nebolo sporné. Medzi stranami sporu nie je ani sporné, že pohľadávka žalobcu
nebude uspokojená v celom rozsahu v rámci konkurzu. Žalovaný 2/ sa teda neprimerane zaručil za
riziko podnikania obchodnej spoločnosti a presadil svoj záujem na úkor spoločného majetku patriaceho
do bezpodielového spoluvlastníctva. Súd nemal pochybnosť, že účelom právneho úkonu realizovaného

žalobcom dňa 18.06.2013 bolo vytvorenie možnosti exekučného uspokojenia pohľadávky veriteľa z
majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

28. Obdobne súd prejudiciálne posúdil aj ručiteľské vyhlásenie žalovaného 1/, ktoré bolo napadnuté
manželkou žalovaného 1/ napadnuté v konaní vedenom pod sp.zn.: 12C/118/2015. V konaní nebolo

nijakým spôsobom spochybnené, že manželka žalovaného 1/ nemala vedomosť o tom, že žalovaný
1/ urobil ručiteľské vyhlásenie bez jej súhlasu a o tomto sa dozvedela, až keď žalovanému 1/ bol
doručený platobný rozkaz v tejto predmetnej veci. Okrem toho medzi stranami sporu nebolo sporné, že
majetok dlžníka v čase uzatvorenia zmluvy presahoval výšku úverového rámca, teda nebolo nevyhnutné
z pohľadu obchodného vzťahu banky a dlžníka, aby vyžadoval aj ručiteľské vyhlásenie žalovaného

1/ ako fyzickej osoby. Podľa názoru súdu ručiteľským vyhlásením sa neprimerane zasiahlo do práv a
oprávnených záujmov manželky žalovaného 1/, nakoľko medzi stranami sporu nebolo sporné ani to, že
žalovaní nedisponujú takým majetkom, aby v prípade jeho predaja za účelom uspokojenia pohľadávky
žalobcu mohla byť uspokojená celá pohľadávka žalobcu a zároveň neboli ohrozené základné životné
potreby žalovaných a ich rodín.

29. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaných, že ručiteľské vyhlásenie bolo urobené v tiesni. Žalovaní
podnikajú od roku 1994, a teda museli si byť vedomí, že podnikanie prináša aj podnikateľské riziko,
ktoré je obyčajne spájané s podnikateľským rozhodnutím. Ak teda sa žalovaní rozhodli požiadať o
prolongáciu kontokorentného úveru, museli si byť vedomí, že žalobca ako banka pristúpi k posilneniu

zabezpečovacích inštitútov a využije ručiteľské vyhlásenia. Chybou žalobcu ale bolo, v akom rozsahu
požadoval ručiteľské vyhlásenie, že si nepreveril majetok žalovaných 1/ a 2/ v súvislosti s možným
výkonom rozhodnutia, ktoré by dopadlo aj na spoločných majetok manželiek žalovaných, a teda že si
minimálne nevyžiadal vyjadrenie druhého manžela žalovaných.

30. Vzhľadom k tomu, že súd prejudiciálne skonštatoval, že ručiteľské vyhlásenia žalovaných sú
neplatné, súd zamietol žalobu v celom rozsahu z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
žalovaných.

31. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie, aby svoje rozhodnutie dôkladne odôvodnil v zmysle §

220 C.s.p. a vysporiadal možným porušením zásady dodržiavania právnej istoty v otázke očakávania
výsledku súdneho rozhodnutia. Žalobca poukázal na ustálenú súdnu prax, najmä na judikát Najvyššieho
súdu SR vedeného pod R 61/1973, kde súd konštatoval právnu vetu, že k ručiteľskému záväzku jedného
z manželov nie je potrebný súhlas druhého manžela. Ďalej poukázal na judikát Najvyššieho súduSR vedeného pod R 1/1998, kde súd v odôvodení tohto rozhodnutia uviedol, že druhý manžel bude
prípadne povinný trpieť pri súdnom výkone rozhodnutia uspokojenie zo spoločného majetku. Napokon
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.: 4Cdo/123/2008 zo dňa 29.09.2009, v ktorom súd

konštatoval,žesamotnámožnosťexekučnéhopostihuceléhomajetkuvbezpodielovomspoluvlastníctve
manželov na vymoženie pohľadávky len jedného z manželov nezakladá rozpor právneho úkonu (z
ktorého by mala takáto pohľadávka vzniknúť) s dobrými mravmi, pretože ide o zákonom výslovne
predpokladanú možnosť konštituovanú v § 147 ods. 1 Obč. zákonníka. Nepriaznivé dopady vyplývajúce
z tohto ustanovenia pre toho manžela, voči ktorému veriteľ nemá pohľadávku, sú dôsledkom existencie

bezpodielového spoluvlastníctva, s ktorým je spätá nutnosť vzájomného zdieľania majetkového osudu
manželov do doby, pokiaľ ich bezpodielové spoluvlastníctvo trvá. Vzhľadom na konštrukciu, vznik a
rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov možno eliminovanie týchto nepriaznivých dopadov
riešiť len zmenou rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva alebo jeho zánikom.

32. Žalovaní v konaní poukázali na nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 26/2010 zo dňa 08.12.2010,

v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že považuje za samozrejmé a určujúce pri hľadaní práva, že
v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré
vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov. Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť
všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých
mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu

posúdiť obsah zmluvy aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju
účastník konania výslovne namieta. Za týchto okolností sa javí aj ako odporujúce dobrým mravom,
keď spoločník (fyzická osoba) bez súhlasu svojho manžela (manželky) dohodou s veriteľom pristúpi
k záväzku spoločnosti (v sume 1 115 735,40 Sk s príslušenstvom), a teda sa stane spoločným a
nerozdielnym dlžníkom popri spoločnosti, pričom predpokladaným cieľom tohto konania je vytvoriť

možnosť exekučného uspokojenia predmetnej pohľadávky z vecí patriacich do BSM, keďže ani
spoločnosť a ani pristupujúci dlžník nie sú reálne schopní korelujúci záväzok splniť a nemajú ani vo
výlučnom vlastníctve relevantný majetok postihnuteľný exekúciou.

33. S odkazom na tento nález žalovaní predložili viaceré rozhodnutia odvolacích súdov, z ktorých súd

vyberá nasledovné právne vety:
a) rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.: 6Co/131/2012 zo dňa 26.11.2013: Okresný súd dospel k
správnemu právnemu záveru, že právny úkon odporcu s poukazom na jeho obsah - záväzok spoločne
a nerozdielne uhradiť dlh vo výške viac ako 40.000 eur z podnikateľskej činnosti, nie je bežnou vecou,
ku ktorému by nebol potrebný súhlas navrhovateľky ako jeho manželky. V konaní bolo preukázané, že

odporca v 1. rade na takýto právny úkon nemal súhlas svojej manželky.
b) rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn.: 4Co/37/2012 zo dňa 20.02.2014: V súdenej právnej veci
však išlo ale o spor, či namietané právne úkony sa týkajú spoločných vecí, keď žalovaný v 2. rade i vo
svojom odvolaní tvrdil, že uzavretie zmluvy o prevode obchodného podielu a uznanie dlhu žalovanou
nie je právnym úkonom, ktorý by bolo možné charakterizovať ako dispozíciu so spoločnou vecou alebo

vykonávanie správy spoločných vecí oboch manželov, ale ide o úkon spadajúci do výlučnej dispozičnej
sféry každého z manželov osobitne, a tak nebol potrebný súhlas žalobcu ako manžela podľa § 145 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Účinky zmluvy o prevode obchodného podielu a vyhlásenie žalovanej o uznaní
dlhu a jej súhlase s exekúciou sa v prípade exekučného vymáhania prejavia vo sfére spoločných vecí, t.j.
vosféremajetkupatriacehodobezpodielovéhospoluvlastníctvažalobcuažalovanej.Súdprvéhostupňa

preto správne skúmal relatívnu neplatnosť namietaných právnych úkonov a aplikácia ust. § 145ods. 1
Občianskeho zákonníka súdom prvého stupňa bola správna.
c) rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn.: 3Co/245/2009 zo dňa 15.03.2012: Pre aplikáciu § 145
ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je nevyhnutné, aby išlo o priamy či bezprostredný vzťah právneho
úkonu k spoločným veciam postačí, ak ide o vzťah sekundárny (nepriamy) či vzťah účinkov alebo

možných dôsledkov tohto právneho úkonu vo sfére spoločných vecí.
d) rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn.: 6Co/45/2012 zo dňa 30.04.2013: V súdenom prípade ale
je nesporne preukázané, o čom svedčí obsah spisu, že účinky zmluvy o prevode obchodného podielu a
vyhlásenie žalovanej o „uznaní dlhu“ a súhlase dlžníka s exekúciou uzavreté len jedným z manželov sa
v prípade jej exekučného vymáhania prejavia vo sfére spoločných vecí, t.j. vo sfére majetku patriaceho

do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Za týchto okolností je to podľa názoru odvolacieho súdu
rozhodujúce, že sa tento právny úkon týka vybavovania spoločných vecí, pretože žalobca v dôsledku
jeho účinkov môže byť v rámci exekúcie pozbavený spoluvlastníctva svojho majetku.e) rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.: 17Co/1322/2015 zo dňa 25.01.2017: V danej veci išlo o
skutkový stav takmer totožný (s tým rozdielom, že išlo o ručiteľský záväzok, ktorý by ale vyvolal rovnaké
právne následky), preto odvolací súd nevidel dôvod odkloniť sa od právneho názoru vysloveného

Ústavným súdom SR v citovanom rozhodnutí, v ktorom ústavný súd zdôvodnil aj odklon od staršej
judikatúry vo vzťahu k ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka.. Preto odvolací súd právne posúdenie
veci súdom prvej inštancie, ktorý rozhodol v súlade s cit. nálezom ústavného súdu považoval za správne
a odvolacie námietky žalovaného 2/ v tomto smere za nedôvodné.
as.

34. Z predložených rozhodnutí je zrejmé, že judikatúra z roku 1973 je čiastočne prekonaná a odklon
od tejto ustálenej judikatúry je možné použiť aj v tomto konkrétnom prípade, pričom súd konštatuje, že
jeho rozhodnutie nemôže byť ani prekvapivé, keď v konaní bolo predložených minimálne päť obdobných
rozhodnutí s obdobným právnym záverom, ktoré sú aj časovo „mladšie“ ako predchádzajúca súdna
prax. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že odvolací súd vo svojom zrušovacom uznesení nevyslovil

žiadny právny názor ako má sud prvej inštancie vec hmotnoprávne posúdiť, pričom vec bola zrušená
z procesnoprávnych dôvodov, teda súd prvej inštancie má za to, že sa riadil pri novom rozhodnutí
názorom odvolacieho súdu, riadne sa vysporiadal s prejudiciálnymi otázkami a odklon od judikatúry
náležite odôvodnil.

35. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, v spojitosti s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že
úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100,00 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie,protiktorému rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v

akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).