Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7To/4/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8818010100
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tobiaš

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8818010100.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.PetraTobiašaasudcovJUDr.Martiny

Zeleňakovej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.02.2019, v trestnej veci
obžalovaného J. O. a spol., pre zločin kupliarstva podľa § 367 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák., formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. a) Tr.
zák., o odvolaní obžalovaných J. O., L. O. a F. Q. a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného
súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 12T/22/2018 zo dňa 3.12.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/, d/, e/ Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v spojení s opravným
uznesením v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.
Obžalovaných

1/ J. O., nar. XX.XX.XXXX vo V. nad K., trvale bytom G. č. XXX, okres V. nad K., nezamestnaný, od
28.09.2017 vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice,

2/ L. O., nar. XX.XX.XXXX vo G. - F., G. republika, trvale bytom X. XXX, okr. V. nad K., nezamestnaný,
od XX.XX.XXXX vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody
Košice,

3/ F. Q., nar. XX.XX.XXXX v Q., G. republika, trvale bytom G. XXX, okr. V. nad K., t. č. G. XXX, okr. V.
nad K., nezamestnaná,

u z n á v a v i n n ý m i, ž e

Obžalovaní J. O. a L. O.

spoločne, po vzájomnej dohode, po dobu minimálne šiestich mesiacov a to od presne nezisteného dňa
v mesiaci marec roku 2017 do 28.09.2017, prostredníctvom sociálnej siete „POKEC," pod užívateľským
menom „blackmaruna" a „sarinka1000,“ ako aj prostredníctvom mobilného telefónu, za finančnú odmenu
určenú pre vlastný finančný prospech, iným osobám obžalovaný L. O. dohadoval stretnutia za účelom

pohlavného styku, ako aj iných sexuálnych praktík, za sumu od 20,00 Eur do 50,00 Eur s F. O.,
nar. XX.XX.XXXX, T. G., nar. XX.XX.XXXX, mal. M. L. (predtým F.), nar. XX.XX.XXXX, A. A., nar.
XX.XX.XXXX a mal. T.K., nar. XX.XX.XXXX a to tým spôsobom, že obžalovaný L. O. prostredníctvom
telefónneho čísla XXXX XXX XXX a sociálnej siete „POKEC" dohodol so záujemcami miesto a čas
stretnutia, na ktoré následne obžalovaní L. O. a J. O. svojím motorovým vozidlom priviezli na stretnutie
so záujemcom v meste V. nad K., či v obci X., ako aj v obci G., ako aj jeho blízkom okolí, pričom
následne, po vykonaní pohlavného styku, prípadne iných sexuálnych praktík a po zaplatení klientom,

resp. záujemcom, za toto sprostredkovanie zinkasovali sumu minimálne v rozsahu od 10,00 Eur do
50,00 Eur,Obžalovaná F. Q.

od presne nezisteného dňa roku 2017, najneskôr od mesiaca jún roku 2017 do presne nezisteného dňa
v mesiaci september roku 2017, teda po dobu minimálne štyroch mesiacov, prostredníctvom sociálnej
siete „POKEC," pod užívateľským menom „blackmaruna," ako aj prostredníctvom mobilného čísla a to
po predchádzajúcej vzájomnej dohode s obžalovaným J. O. a L. O., dohadovala stretnutia za účelom
pohlavného styku, ako aj iných sexuálnych praktík, za sumu od 20,00 Eur do 50,00 Eur, so svedkyňou

F. O., nar. XX.XX.XXXX T. G., nar. XX.XX.XXXX, mal. M. L. (predtým F.), nar. XX.XX.XXXX, a mal. T.K.,
nar. XX.XX.XXXX a to tým spôsobom, že prostredníctvom telefónneho čísla XXXX XXX XXX a sociálnej
siete „POKEC" dohodla so záujemcami miesto a čas stretnutia, na ktoré následne obžalovaní L. O. a
J. O. svojím motorovým vozidlom priviezli na stretnutie so záujemcom v meste V. nad K., či v obci X.,
ako aj jeho blízkom okolí poskytovala aj opateru jej maloletým deťom, pričom následne, po vykonaní
pohlavného styku, prípadne iných sexuálnych praktík a po zaplatení klientom, resp. záujemcom, za toto

sprostredkovanie zinkasovali obžalovaní J. O. a L. O. sumu od 10,00 Eur, resp. od 20,00 EUR do 50,00
Eur,

t e d a

obžalovaný J. O.

spoločným konaním koristil z prostitúcie vykonávanej iným a taký čin spáchal závažnejším spôsobom
konania - na viacerých osobách a na chránenej osobe - dieťati,

obžalovaný L. O.

spoločným konaním iného zjednal, pohol, zviedol a využil na vykonanie prostitúcie a koristil z prostitúcie
vykonávanej iným a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách a na
chránenej osobe - dieťati,

obžalovaná F. Q.

spoločným konaním iného zjednala, využila na vykonanie prostitúcie a umožnila vykonávanie prostitúcie
vykonávanej iným, a taký čin spáchala závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách a na

chránenej osobe - dieťati,
č í m s p á c h a l i

H. J. O., L. O. a F. Q.

- zločin kupliarstva podľa § 367 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20
Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.

Z a t o i m u k l a d á :

Obžalovanému J. O.

Podľa § 367 ods. 3 Tr. zákona, za použitia ust. § 38 ods. 5 Tr. zákona, trest odňatia slobody vo výmere

6 (šiestich) rokov a 8 (ôsmich) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu s
minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona trest prepadnutia veci:

Tablet zn. Lenovo tab3 8, modrý s rozbitým displejom, IMEI : XXXXXXXXXXXXXXX, S/N HGAC0SYU
(84), SIM karta 4KA SK č. XXXXXXXXXXXXX.Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.

Obžalovanému L. O.

Podľa § 367 ods. 3 Tr. zákona, za použitia § 36 písm. l/, § 37 písm. k), § 38 ods. 2 Tr. zákona trest
odňatia slobody vo výmere 3 ( troch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovanej F. Q.

Podľa § 367 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Tr. zak. trest odňatia slobody vo výmere 3
( troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona, § 49 ods. 1 Tr. zákona výkon trestu podmienečne o d k l a d á a

zároveň ukladá probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. ustanovuje skúšobnú dobu na 4 (štyri) roky.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze stretávania sa

osobami, ktoré boli jeho spolupáchateľmi alebo účastníkmi na tomto trestnom čine

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa ukladá trest prepadnutia veci :
Mobilný telefón NOKIA, tlačidlový, bez zadného krytu so SIM kartou O2.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.

Podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovaných J. O. a F. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Z. rozsudkom okresného súdu boli obžalovaní J. O., L. O. uznaní vinnými vo forme spolupáchateľstva

podľa § 20 Tr. zák. pre zločin kupliarstva podľa § 367 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák. s poukazom na §
138 písm. j/ Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a to na tom skutkovom základe, že
-spoločne, po vzájomnej dohode, po dobu minimálne šiestich mesiacov a to od presne nezisteného dňa
v mesiaci marec roku 2017 do 28.09.2017, prostredníctvom sociálnej siete „POKEC," pod užívateľským
menom „nikita-vt," „blackmaruna" a „sarinka1000,“ ako aj prostredníctvom mobilného telefónu, za

finančnú odmenu určenú pre vlastný finančný prospech, iným osobám obžalovaný L. O. dohadoval
stretnutia za účelom pohlavného styku, ako aj iných sexuálnych praktík, za sumu od 20,00 Eur do 50,00
Eur s F. O., nar. XX.XX.XXXX, T. G., nar. XX.XX.XXXX, F. E. (predtým G.), nar. XX.XX.XXXX, A. A., nar.
XX.XX.XXXX a mal. T.K., nar. XX.XX.XXXX a to tým spôsobom, že obžalovaný L. O. prostredníctvom
telefónneho čísla XXXX XXX XXX a sociálnej siete „POKEC" dohodol so záujemcami miesto a čas

stretnutia, na ktoré následne obžalovaní L. O. a J. O. svojím motorovým vozidlom priviezli túto osobu na
stretnutie so záujemcom v meste V. nad K., či v obci X., ako aj v obci G., ako aj jeho blízkom okolí, pričom
následne, po vykonaní pohlavného styku, prípadne iných sexuálnych praktík a po zaplatení klientom,
resp. záujemcom, za toto sprostredkovanie zinkasovali sumu minimálne v rozsahu od 10,00 Eur do
50,00 Eur,

a obžalovaná F. Q. vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. uznaná vinnou pre zločin (správne
prečin) kupliarstva podľa § 367 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
-od presne nezisteného dňa roku 2017, najneskôr od mesiaca jún roku 2017 do presne nezisteného dňa
v mesiaci september roku 2017, teda po dobu minimálne štyroch mesiacov, prostredníctvom sociálnej
siete „POKEC," pod užívateľským menom „blackmaruna," ako aj prostredníctvom mobilného telefónu a

to po predchádzajúcej vzájomnej dohode s obžalovaným J. O. a L. O., dohadovala stretnutia za účelompohlavného styku, ako aj iných sexuálnych praktík, za sumu od 20,00 Eur do 50,00 Eur, so svedkyňou
F. O., nar. XX.XX.XXXX a to tým spôsobom, že prostredníctvom telefónneho čísla XXXX XXX XXX a
sociálnej siete „POKEC" dohodla so záujemcami miesto a čas stretnutia, na ktoré následne obžalovaní

L. O. a J. O. svojím motorovým vozidlom priviezli túto osobu na stretnutie so záujemcom v meste V. nad
K., či v obci X., ako aj jeho blízkom okolí a obžalovaná Q. počas vykonávania tejto činnosti poskytovala
aj opateru maloletým deťom svedkyni O., pričom následne, po vykonaní pohlavného styku, prípadne
iných sexuálnych praktík a po zaplatení klientom, resp. záujemcom, za toto sprostredkovanie zinkasovali
obžalovaní J. O. a L. O. sumu od 10,00 Eur, resp. od 20,00 EUR do 50,00 Eur.

Za čo im uložil

obžalovanému J. O.

podľa § 367 ods. 3 Tr. zák., s poukazom na § 38 ods. 5 Tr. zák., pri opätovnom spáchaní zločinu, trest

odňatia slobody v trvaní 6 (šiestich) rokov a 8 (ôsmich) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ho pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu uložil aj trest prepadnutia veci:

- Tablet zn. Lenovo tab3 8, modrý s rozbitým displejom, IMEI : XXXXXXXXXXXXXXX, S/N HGAC0SYU
(84), SIM karta 4KA SK č. 0311011431280, s tým, že podľa § 60 ods. 5 Tr. zákona sa vlastníkom
prepadnutej veci stáva Slovenská republika.

obžalovanému L. O.

podľa § 367 ods. 3 Tr. zák., s poukazom na § 38 ods. 4 Tr zák., pri zistení prevahy priťažujúcich okolností
podľa § 37 písm. k/ Tr. zák. a neexistencii poľahčujúcich okolností podľa § 36 Tr. zák. trest odňatia

slobody v trvaní 6 (šiestich) rokov a 6 (šiestich) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ho pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia,

a obžalovanej F. Q.

podľa § 367 ods. 1 Tr. zák., s poukazom na § 38 ods. 3 Tr. zák., pri zistení prevahy poľahčujúcich
okolností podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. a neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zák., trest
odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov a 3 (troch) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ju pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. jej uložil aj trest prepadnutia veci :

- Mobilný telefón NOKIA, tlačitkový, bez zadného krytu so SIM kartou O2, s tým, že podľa § 60 ods. 5
Tr. zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva Slovenská republika.

V nadväznosti na takto vyhlásený rozsudok súd prvého stupňa (opravným) uznesením sp.zn.

12T/22/2018 zo dňa 07.01.2019 podľa § 174 ods. 1 Tr. por. v spojení s § 172 ods. 1 Tr. por. (veta druhá)
rozhodol tak, že opravuje chyby v písaní pri písomnom vyhotovení rozsudku Okresného súdu Vranov
nad Topľou zo dňa 03. decembra 2018, sp. zn. 12T/22/2018 a v jeho rovnopisoch vo výroku rozsudku
tak, že správne má byť uvedené :

Obžalovaní :

J. O., nar. XX.XX.XXXX vo V. nad K., trvale bytom G. č. XXX, okres V. nad K., nezamestnaný, od
28.09.2017 vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice,L. O., nar. XX.XX.XXXX vo G. - F., G. republika, trvale bytom X. XXX, okr. V. nad K., nezamestnaný, od
28.09.2017 vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice,

F. Q., nar. XX.XX.XXXX v Q., G. republika, trvale bytom G. XXX, okr. V. nad K., t. č. G. XXX, okr. V.
nad K., nezamestnaná,

s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h , ž e

Obžalovaní J.T a L. O.
spoločne, po vzájomnej dohode, po dobu minimálne šiestich mesiacov a to od presne nezisteného dňa
v mesiaci marec roku 2017 do 28.09.2017, prostredníctvom sociálnej siete „POKEC," pod užívateľským
menom „nikita-vt," „blackmaruna" a „sarinka1000,“ ako aj prostredníctvom mobilného telefónu, za
finančnú odmenu určenú pre vlastný finančný prospech, iným osobám obžalovaný L. O. dohadoval

stretnutia za účelom pohlavného styku, ako aj iných sexuálnych praktík, za sumu od 20,00 Eur do 50,00
Eur s F. O., nar. XX.XX.XXXX, T. G., nar. XX.XX.XXXX, mal. F. E. (predtým G.), nar. XX.XX.XXXX,
A. A., nar. XX.XX.XXXX a mal. T.K., nar. XX.XX.XXXX a to tým spôsobom, že obžalovaný L. O.
prostredníctvom telefónneho čísla XXXXXXXXXX a sociálnej siete „POKEC" dohodol so záujemcami
miesto a čas stretnutia, na ktoré následne obžalovaní L. O. a J. O. svojím motorovým vozidlom priviezli

túto osobu na stretnutie so záujemcom v meste V. nad K., či v obci X., ako aj v obci G., ako aj jeho
blízkom okolí, pričom následne, po vykonaní pohlavného styku, prípadne iných sexuálnych praktík a po
zaplatení klientom, resp. záujemcom, za toto sprostredkovanie zinkasovali sumu minimálne v rozsahu
od 10,00 Eur do 50,00 Eur,

H. F. Q.

od presne nezisteného dňa roku 2017, najneskôr od mesiaca jún roku 2017 do presne nezisteného dňa
v mesiaci september roku 2017, teda po dobu minimálne štyroch mesiacov, prostredníctvom sociálnej
siete „POKEC," pod užívateľským menom „blackmaruna," ako aj prostredníctvom mobilného telefónu a

to po predchádzajúcej vzájomnej dohode s obžalovanými J. O. a L. O., dohadovala stretnutia za účelom
pohlavného styku, ako aj iných sexuálnych praktík, za sumu od 20,00 Eur do 50,00 Eur, so svedkyňou
F. O., nar. XX.XX.XXXX a to tým spôsobom, že prostredníctvom telefónneho čísla XXXXXXXXXX a
sociálnej siete „POKEC" dohodla so záujemcami miesto a čas stretnutia, na ktoré následne obžalovaní
L. O. a J. O. svojím motorovým vozidlom priviezli túto osobu na stretnutie so záujemcom v meste V. nad

K., či v obci X., ako aj jeho blízkom okolí a obžalovaná Q. počas vykonávania tejto činnosti poskytovala
aj opateru maloletým deťom svedkyni O., pričom následne, po vykonaní pohlavného styku, prípadne
iných sexuálnych praktík a po zaplatení klientom, resp. záujemcom, za toto sprostredkovanie zinkasovali
obžalovaní J. O. a L. O. sumu od 10,00 Eur, resp. od 20,00 EUR do 50,00 Eur,

t e d a

obžalovaný L. O.

spoločným konaním iného zjednal, pohol, zviedol a využil na vykonanie prostitúcie a koristil z prostitúcie

vykonávanej iným a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách a spáchal
čin na chránenej osobe - dieťati,
obžalovaný J. O.

spoločným konaním koristil z prostitúcie vykonávanej iným a taký čin spáchal závažnejším spôsobom

konania - na viacerých osobách a spáchal čin na chránenej osobe - dieťati,

obžalovaná Michaela Slišková

spoločným konaním iného zjednala, využila na vykonanie prostitúcie a umožnila vykonávanie prostitúcie

vykonávanej iným,

t ý m s p á c h a l iObžalovaný L.
vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. zločin kupliarstva podľa § 367 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr.
zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

Obžalovaný J.
vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. zločin kupliarstva podľa § 367 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr.
zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

Obžalovaná F.
vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. prečin kupliarstva podľa § 367 ods. 1 Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j ú :

Obžalovaný J. O.

Podľa § 367 ods. 3 Tr. zák., s poukazom na § 38 ods. 5 Tr. zák., pri opätovnom spáchaní zločinu, na
trest odňatia slobody v trvaní 6 (šiestich) rokov a 8 (ôsmich) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu s minimálnym

stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa ukladá trest prepadnutia veci:
Tablet zn. Lenovo tab3 8, modrý s rozbitým displejom, IMEI : XXXXXXXXXXXXXXX,
S/N HGAC0SYU (84), SIM karta 4KA SK č. 0311011431280.

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutej veci stáva Slovenská republika.

Obžalovaný L. O.

Podľa § 367 ods. 3 Tr. zák., s poukazom na § 38 ods. 4 Tr. zák., pri zistení prevahy priťažujúcich okolností
podľa § 37 písm. k) Tr. zák. a neexistencii poľahčujúcich okolností podľa § 36 Tr. zák., na trest odňatia
slobody v trvaní 6 (šiestich) rokov a 6 (šiestich) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu s minimálnym

stupňom stráženia.

Obžalovaná F. Q.

Podľa § 367 ods. 1 Tr. zák., s poukazom na § 38 ods. 3 Tr. zák., pri zistení prevahy poľahčujúcich

okolností podľa § 36 písm. j) Tr. zák. a neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zák., na trest
odňatia slobody v trvaní 2 rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa ukladá trest prepadnutia veci :
- Mobilný telefón NOKIA, tlačitkový, bez zadného krytu so SIM kartou O2.

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutej veci stáva Slovenská republika.

Písomnévyhotoveniepredmetnéhouznesenia,spoluspísomnýmvyhotovenímužhoreprezentovaného
rozsudku bolo obžalovaným, ich obhajcovi a prokurátorovi doručené dňa 09.01.2019, pričom ako
oprávnené osoby si voči nemu nepodali sťažnosť, čím sa uznesenie o oprave podľa § 174 ods. 4 Tr.
por. stalo súčasťou pôvodného rozsudku.

Proti uvedenému rozsudku, po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku zahlásili obžalovaní
priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie a to tak, že obž. L. O. proti výroku o treste,
ktoré aj sám dodatočne písomne odôvodnil a obžalovaní J. O. a F. Q. proti výroku o vine a treste, ktorénásledne všetci obžalovaní, včítane L. O., písomne odôvodnili, prostredníctvom zvoleného obhajcu P..F.
L.. Písomne odôvodneným odvolaním vyhlásený rozsudok v zákonom stanovenej lehote napadol aj
okresný prokurátor, čo do výroku o vine a treste, ale len vo vzťahu k obžalovanej F. Q..

Obžalovaný L. O. v písomných dôvodoch uviedol, že odvolanie podáva pre extrémne vysoký trest,
nakoľko sa ku skutku priznal, od zadržania spolupracoval s políciou a napomáhal jej pri vyšetrovaní,
čím takto uľahčil aj prácu policajtom. Priznal sa v plnom rozsahu a úprimne to oľutovať a to potom, čo
na hlavnom pojednávaní bol riadne poučený o význame a zmysle priznania sa k skutku a úprimného

oľutovania jeho spáchania ako aj napomáhania pri objasňovaní trestnej činnosti, že sú to všetko
poľahčujúce okolnosti, ktoré súd berie do úvahy pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Preto požiadal
súd, aby uvedené vzal do úvahy ako poľahčujúce okolnosti a prijal ich tak, ako bolo prokurátorom
a súdom prijaté jeho vyhlásenie o vine v plnom rozsahu. Jeho vyhlásenie o vine bolo dobrovoľné a
úprimné, pretože si uvedomil svoju účasť na trestnej činnosti, aj keď niektoré výpovede boli v rozpore
so skutočnosťou a prezentovalo sa to inak. Súd nevzal do úvahy jeho poľahčujúce okolnosti, ktoré

predkladal jeho obhajca, ako aj to, že nemá žiadne priťažujúce okolnosti. Preto vyjadril nedôveru
voči senátu v zložení JUDr. Andrea Havírová, Mgr. Albín Juščák a PaeDr. Štefan Orol, keďže doposiaľ
viedol bezúhonný život a nepatrí do skupiny neprispôsobivých občanov, ľutuje toho čo sa stalo a verí v
spravodlivosť, no už by nemal dostatočnú dôveru voči menovanému senátu, ktorý vyniesol rozsudok aj
napriektomu,žepredspáchanímskutkuviedolbezúhonnýživot,okremjednéhopriestupkuapodmienky

na cestnej komunikácii. Poprosil preto krajský súd, aby zrušil tento rozsudok, takýto vysoký trest odňatia
slobody v jeho prípade zjavne nesplní účel sledovaný Trestným zákonom, uložený trest ma postihovať
páchateľa trestného činu tak, aby mal čo najmenší vplyv na jeho rodinu aj na blízke osoby, čo v danom
prípade uloženie nepodmienečného trestu vo výške 6 rokov 6 mesiacov, by malo jednoznačne veľmi
negatívny vplyv na jeho zdravie (je dlhodobo liečení na ortopedickom oddelení) ako aj na jeho matku,

F. O. o ktorú sa stará a chodil ju opatrovať a ktorej sa výrazne zhoršil zdravotný stav od jeho zadržania,
pričom matka je na invalidnom dôchodku.

V písomných dôvodoch odvolania obžalovaných podaného prostredníctvom zvoleného obhajcu P.. F. L.
obžalovaní uviedli nasledovné.

Po rekapitulácii výroku napadnutého rozsudku poukázali na jeho nezákonnosť, keď súd prvého stupňa
vyhlásil rozsudok, ktorého písomné vyhotovenie doručil obhajobe a obžalovaným dňa 9.1.2019 a
súčasne s ním aj opravné uznesenie zo dňa 07.01.2019 sp. zn. 12T/22/2018, ktorým mal rozhodnúť v
trestnej veci obžalovaných J. O. a spol. o oprave chýb pri písomnom vyhotovení rozsudku. Opravným

uznesením však prvostupňový súd v rozpore so zákonom zmenil vo vyhlásenom rozsudku v mene
Slovenskej republiky - skutkovú vetu rozsudku a zmenil právne posúdenie protiprávneho konania
obžalovanej zo zločinu na prečin, včítane výmery jej ukladaného trestu odňatia slobody. Vyhlásený
rozsudok Okresného súdu vo Vranove nad Topľou, sp. zn. 12T/22/2018 zo dňa 03.12.2018 preto
považujú za nezákonný a nesprávny a to nielen kvôli „chybám“ pri vyhlásení rozsudku.

Obžalovaný L. dôvody odvolania vo vzťahu k výroku o treste mu uloženého súdom prvého stupňa
doplnil, že sa priznal k obvineniu zo zločinu „Kupliarstvo“ v zmysle podanej obžaloby pri oboch svojich
výpovediach v rámci prípravného konania, kde svoje konanie aj úprimne oľutoval. Nakoľko nedošlo
ku konaniu o dohode o vine a treste, aj keď na takéto konanie spĺňal podmienky, urobil na hlavnom

pojednávaní dňa 02.05.2018 vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1, písm. b/ Tr. por., ktoré podľa
§ 257 ods.7, ods. 8 Tr. por. súd prijal, kde svoje konanie znovu úprimne oľutoval. Na hlavných
pojednávaniach po výzve predsedu senátu sa síce vyjadroval k výpovediam jednotlivých svedkov, nikdy
však svoje vyhlásenie o vine v zmysle prednesenej obžaloby nespochybnil. V záverečnej reči priznal
vinu v zmysle obžaloby a právo záverečného slova využil opäť k vyhláseniu, že svoje konanie ľutuje.

Prvostupňový súd mu aj napriek tomu neuznal ani jednu poľahčujúcu okolnosť, kde neodôvodnene a
jednostranne vyhodnotil jeho priznanie k skutku v zmysle obžaloby ako neúprimné, aj napriek tomu, že
jeho vyhlásenie o vine prijal. Za danej situácie mal zato, že v jeho prípade boli splnené podmienky pre
použitie zjednocujúceho stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. 5/2017, (správne
publikovaného v zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod R 44/2017 a nie ako R 5/2017

- čo je číslo zbierky a nie číslo rozhodnutia pod ktorým bolo v zbierke publikované - pozn. KS), podľa
ktorého, ak súd prijal vyhlásenia o vine podľa § 257 ods. 1. písm. b/ Tr. por., môže súd nie len pri
ukladaní trestu, rovnako ako pri schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods.
2, písm. d/, ods. 4 Tr. zák., ale súčasne môžu byť obžalovanému - kumulatívne - priznané a zohľadnenépoľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l/ a písm. n/ Tr. zák. Tiež má zato, že súd mu mal priznať aj
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. a síce, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny
život, keďže sa dopustil trestného činu ešte v roku 2012, trest bol zahladený a hľadí sa na neho ako

na netrestaného. Dopustil sa aj jedného priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorý bol riešený
pokutou v blokovom konaní. Predchádzajúce odsúdenie a priestupok nemôžu brániť súdu v priznaní
tejto poľahčujúcej okolnosti. Od spáchania prečinu - ohrozovanie pod vplyvom návykovej látky - uplynul
dostatočne dlhý časový odstup a obžalovaný sa primerane dlho choval riadne, čím preukázal svoju
nápravu, preto prvostupňový súd neodôvodnene neuznal túto poľahčujúcu okolnosť, a to aj s poukazom

na uznesenie NS SR sp. zn. 6To 6/2011. Na druhej strane tiež zdôraznil, že uňho nebolo preukázané
organizátorstvo a teda mu nemala byť zo strany súdu priznaná priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm.
k/ Tr. zák. T. G. totižto vykonávala prostitúciu nezávisle od jeho vôle a obžalovaného J. O., na Q. si
prišla „privyrobiť“ a F. E. ponúkala sexuálne služby za odplatu z vlastnej iniciatívy a k tejto činnosti
nahovorila a naviedla aj ml. K. A. (nie L. O. a J. O.), čo bolo vykonaným dokazovaním preukázané a plne
to potvrdil aj svedok P. C.. Vzhľadom na uvedené v závere uzavrel, že prvostupňový súd jednostranne

a neodôvodnene mu nepriznal existujúce poľahčujúce okolností a z tohto pohľadu, pri neexistencii
priťažujúcich okolností, preto pokladá výšku uloženého trestu za neprimerane prísnu.

Obžalovaný J. O. v dôvodoch odvolania odmietol spáchanie skutku právne kvalifikovaného ako trestný
čin kupliarstvo, podľa § 367 ods. 1/ a ods. 3/ Tr. zák. Priznal sa a dokazovaním bolo preukázané,

že vytváral podmienky pre prostitúciu u F. O. a T. G. a to tak, že zabezpečoval ich odvoz vlastným
motorovým vozidlom na miesto stretnutia so záujemcom o sexuálne služby podľa pokynov F. Q. a L. O..
Za túto službu obdŕžal od oboch sumu okolo 10 €, prípadne nápoje a malé občerstvenie. Poškodenej
F. O. poskytoval pomoc s odvozom na nákup potravín, plynu, alebo na ošetrenie jej detí aj nezištne,
bez odmeny. Osobne však klientov pre T. G. a F. O. prostredníctvom sociálnych sietí nevyhľadával a

nezabezpečoval. Zákazníkov pre F. O. na sociálnej sieti „Pokec“ zabezpečovala F. Q.. T. G. si klientov
zabezpečovala buď sama cez sociálne siete, alebo po dohovore s L. O.. Trestného činu kupliarstvo
sa na osobách A. A., F. E. a ml. K. A. podľa skutkovej vety obžaloby nedopustil, nakoľko ani jednu
nezjednal, nepohol, nezviedol, nevyužil, nezískal alebo neponúkol na vykonávanie prostitúcie, nekoristil
z ich činnosti a hlavne neumožňoval im vykonávanie prostitúcie. F. E. a K. A. ponúkala sexuálne služby

za odplatu nezávisle na F. O. a T. G., ich konanie bolo motivované snahou získať peniaze na nákup
alkoholu, potravín a na odvoz taxíkom pre partiu, ktorá organizovala žúrky - párty v byte u G., v dome v
G., alebo v pizzerii v Q., ktorých sa ani raz nezúčastnil. P. G. mu výslovne zakázal vstup do jeho bytu. Ani
nemal dôvod byt G. navštevovať, keďže so skupinou mladých ľudí, ktorá stretnutie organizovala osobne
kontakty neudržiaval. F. E. rod. G. osobne nepozná nikdy pre ňu žiadne služby súvisiace s poskytovaním

sexu za odplatu nezabezpečoval. K. A. pozná, ale len preto, že ju spolu s F. L. vozil opatrovať deti
na požiadanie F. O. do obce G., keď táto vykonávala prostitúciu. P. obranu plne potvrdila K. A., ktorá
vypovedala, že sexuálne služby za odplatu poskytla iba trikrát. Dvakrát zákazníkov vybavila priamo F.
E., raz mal klienta zabezpečiť L. O.. Opakovane potvrdila a to v zhode s výpoveďou F. L., že peniaze vo
výške XX €, ktoré od klienta obdŕžali za poskytnuté sexuálne služby minuli na alkohol, jedlo, cigarety a

zvyšok si ponechali na odvoz - taxík do miesta trvalého bydliska, do obce I.. Ani euro z takto získaných
peňazí za poskytnuté služby nedala ml. K. Kotľárová L. O. a ten sa teda nemohol deliť o peniaze s
ním. Preto jeho obvinenie z trestného činu kupliarstvo podľa § 367 ods. 3 Tr. zákona, nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní. Potvrdzujú to nielen výpovede K. A. a F. L., ktoré zhodne vypovedali, že J.
O. ich vozil na požiadanie F. O. strážiť deti do G., keď ona poskytovala sexuálne služby za odplatu.

K. A. a F. L. tiež zhodne vypovedali aj v tom, že F. E. na „žúrky - párty“ vozil svedok P. C. alebo A.
G.. Svedok F. E. rod.- G. pred súdom klamala a vypovedala v rozpore s výpoveďami v prípravnom
konaní. R. aj motív takéhoto konania svedka F. E.. Je to snaha E. pomstiť sa J. O., nakoľko jeho dcéra
F. L. zapríčinila rozchod E. s manželom. F. L. prostredníctvom sociálnej siete oznámila manželovi F.
E., že táto ponúka sexuálne služby za odplatu a on sa kvôli týmto informáciám s ňou rozišiel. Z toho,

že E. ponúkala sexuálne služby za odplatu nezávisle na iniciatíve L. O., ju usvedčoval svedok P. C..
Ten na hlavnom pojednávaní vypovedal, že sa mu E. pochválila, že potom čo ju zaviezol pred OD Billa
mala klienta, od ktorého za odplatný sex zarobila 100 €. Skutočnosť, že on mal vytvárať podmienky pre
vykonávanie sexuálnych služieb za odplatu iba u F. O. a čiastočne T. G. a osoby ktoré s zúčastňovali
stretnutí, „žúrok“ on nepozná, potvrdili aj ďalší svedkovia svojimi výpoveďami v prípravnom konaní a na

hlavných pojednávaniach A. G., B. A., F. K., A. A. (roč. XXXX, sestra B. A.).

Napokonvdôvodochodvolaniazhrňujúcpochybeniasúduprvéhostupňaspoločneobžalovanípoukázali
na to, že súd prvého stupňa vychádzal aj z dôkazov o tzv. trestnej činnosti obžalovaných L. O. a J. O.,ktorú mali vykonávať prostredníctvom sociálnej siete Pokec a to pod nickom - užívateľským menom -
„nikita vť', ktoré však v prípravnom konaní a v konaní na súde vykonané neboli. Na hlavnom pojednávaní
boli totižto vykonané dôkazy - prečítané prepisy hovorov len z telekomunikačnej prevádzky telefónnej

staniceXXXXXXXXXX,využívanejprostredníctvomužívateľskéhomena„blackmaruna“.Nosobsahom
hovorov z telekomunikačnej prevádzky užívateľského mena „nikita vt“ oboznámení neboli (a to ani
pri oboznámení sa z výsledkami vyšetrovania), lebo návrh obhajoby na vykonanie dôkazu s týmto
obsahom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.12.2018 súd zamietol s odôvodnením, že DVD
nosič zo záznamami zvukových nahrávok telekomunikačnej prevádzky monitorovaného užívateľského

nicku „nikita vt“ sa v súdnom spise nenachádza. Takýmto postupom súdu bolo preto porušené ich právo
na obhajobu. Na záver odvolacích dôvodov obžalovaní k uloženým trestom uviedli, že v prípade uznania
viny u J. O., L. O. a F. Q. sú uložené tresty neprimerane prísne, nakoľko súd pri ukladaní trestov,
neprihliadal k poľahčujúcim okolnostiam ustáleným u jednotlivých obžalovaných. U F. Q. neprihliadol ani
k tomu, že je matkou 10 mesačnej dcéry a 6 ročného syna. Na základe uvedeného preto navrhli, aby
odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu § 317 ods. 1, ods. 2 Tr. por., napadnutý rozsudok o vine L.

O., J. O. a F. Q. zo spáchania zločinu kupliarstva podľa § 367 ods. 3/ Tr. zák., podľa § 321 ods. 1, písm.
b/ Tr. por. zrušil a podľa § 322 ods. 1/ Tr. por. vec vrátil na rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Písomne odôvodnené odvolanie predložil aj okresný prokurátor napadajúc výrok o vine a treste
vo vzťahu k obž. F. Q.. V úvode zdôraznil, že v podaných obžalobných návrhoch u všetkých troch

obžalovaných bolo ich konanie právne kvalifikované ako zločin kupliarstva podľa § 367 ods. 1, ods. 2,
ods. 3 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. Nato zrekapituloval
výrok napadnutého rozsudku, včítane podstatných dôvodov rozhodnutia vedúcich súd prvého stupňa k
záverom o skutkových zaisteniach a právnom posúdení konania obž. F. Q., na rozdiel od obžaloby, len
ako spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. zločinu kupliarstva podľa § 367 ods. 1 Tr. zák. V odôvodnení

rozsudku mal súd prvého stupňa totižto uzavrieť, že sa vykonaným dokazovaním nepodarilo preukázať,
že sa obžalovaná F. Q. dopustila konania voči viacerým osobám a zároveň aj voči maloletým osobám
a preukázaná bola len tá skutočnosť, že zjednala a využila na poskytovanie prostitúcie svedkyňu F.
O. a súčasne poskytovaním opatery jej maloletým deťom jej umožnila odplatne poskytovať sexuálne
služby. S týmto záverom súdu prvého stupňa sa však nestotožnil a zdôraznil, že súd neprávne vyhodnotil

výpoveď svedkyne F. E. (G.), ktorá podrobne opísala za akých okolností poskytovala sexuálne služby
spolu s K. A. prostredníctvom L. O., J. O. ale aj F. Q.. Posledne menovaná mala prostredníctvom
sociálnych sietí, ale aj mobilného telefónu zjednať zákazníkov a súčasne aj aké sexuálne služby majú
byť poskytnuté a za akú cenu. Dokonca pri návšteve u obž. F.j u nej doma, mala obžalovaná presviedčať
ju a K. A., aby pracovali len pre ňu, že u nej sa budú mať lepšie, bude im dávať viac peňazí a súčasne

vedela, koľko majú rokov, že nie sú plnoleté. Na týchto svojich tvrdeniach zotrvala aj v rámci konfrontácie
na hlavnom pojednávaní so svedkyňou K. A.. Obsah jej výpovede v rozhodných skutočnostiach potom
dopĺňajú prepisy telefonických hovorov na telefónne číslo ktoré používala obžalovaná, kde sa minimálne
v dvoch prípadoch spomína meno „K.“, čo mala byť zjavne K. A., pričom sám súd prvého stupňa v
odôvodnení rozsudku uviedol, že v týchto hovoroch boli ešte spomínané aj mená „K., či A.“. Poukazujúc

na výpoveď svedkyne F. E., ako aj konfrontáciu medzi touto svedkyňou a svedkyňou K. A. a tiež,
ako dôkaz slúžiacich prepisov hovorov má zato, že aj konaním obžalovanej F. Q. došlo k naplneniu
pojmových znakov skutkovej podstaty zločinu kupliarstva podľa § 367 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák. s
poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Zároveň poukázal na to, že zo strany
súdu u obžalovanej F. Q. došlo k zmene právnej kvalifikácie na zločin kupliarstva podľa § 367 ods. 1 Tr.

zák., no uložený trest súdom nezodpovedá takejto právnej kvalifikácii, nakoľko je nad rámec zákonom
povolenej trestnej sadzby a zodpovedal by právnej kvalifikácii skutku v zmysle ustanovenia ods. 2
prípadne ods. 3 trestného činu kupliarstva podľa § 367 Tr. zák. Predsedkyňa senátu túto nezákonnosť
rozsudku odstránila vydaním uznesenia Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 12T/22/2018 zo dňa
XX.XX.XXXX, kde u obžalovanej F. Q. upravila trest na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní

2 rokov so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a to podľa § 174 ods. 1 Tr. por.
v spojení s § 172 ods. 1 Tr. por., v zmysle ktorých možno však opraviť pisárske chyby a iné zrejmé
nesprávnosti, ku ktorým došlo pri vyhotovení rozsudku, aby bol v úplnej zhode s obsahom rozsudku,
ako bol vyhlásený. Tu však poukázal na tú skutočnosť, že u obžalovanej F. Q. bol písomne vyhotovený
rozsudok v zhode s jeho vyhlásením, teda nejde o pisársku chybu a inú zrejmú nesprávnosť, ku ktorej

by došlo pri písomnom vyhotovení rozsudku. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam navrhol, aby
Krajský súd Prešov napadnutý rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 12T/22/2018 zo dňa
03.12.2018 u obžalovanej F. Q. zrušil a vrátil vec Okresnému súdu Vranov nad Topľou na opätovné
prejednanie a rozhodnutie.Obžalovaní J. O. a F. Q. pôvodne odôvodené odvolania prostredníctvom obhajcu JUDr. M. Drobňáka
doplnili aj o odvolacie námietky predložené ich ďalším nimi zvoleným obhajcom JUDr. Milošom

Kaščákom. V písomných dôvodoch konštatujú, že napadnutý rozsudok okresného súdu trpí vadami,
ktoré sa snažil súd napraviť uznesením zo dňa 7.1.2019. Postup súdu je nezákonný a uznesenie je
ničotný právny akt, na ktorý nie je možné prihliadať. Vadou rozsudku je aj skutočnosť, že súd pri uznaní
viny obžalovaných vychádza z dôkazov, ktoré neboli pred súdom zákonným spôsobom vykonané. Za
nezákonne vykonaný dôkaz, o ktorý súd prvého stupňa opiera svoje závery o vine obžalovaných,

považujú na verejnom zasadnutí konanom dňa 04.04.2018 pri predbežnom prejednaní obžaloby,
prečítanú výpoveď svedkyne T. Pokiaľ výpoveď uvedenej svedkyne nebola prečítaná postupom
podľa § 263 ods. 1Tr. por. na hlavnom pojednávaní nie je možné na ňu ako nezákonne vykonaný
dôkaz prihliadať. K užívateľskému nicku „nikita vt“ poukázali nato, že podľa skutku obžalovaný J. O.
mal stretnutia sprostredkovať cestou sociálnej siete Pokec aj pod užívateľským menom ,,nikita-vť“.
Na hlavnom pojednávaní nebol vykonaný dôkaz oboznámením obsahu telekomunikačnej prevádzky

prostredníctvom užívateľského nicku „nikita-vt“ s odôvodnením, že nosič so záznamami sa v spise
nenachádza. Pretože dôkaz nebol pred súdom vykonaný, nemôže býľ v skutkovej vete nick „nikita- vt“
uvedený. Za nezákonne vykonaný dôkaz považujú aj výsluch F. E. (G.) pred súdom dňa 25.10.2018
po predchádzajúcom obmedzení jej osobnej slobody postupom podľa § 88 ods. 1 Tr. por. Citujúc
označené ustanovenie procesného predpisu majú za to, že súd na takýto postup nemal splnené

zákonom stanovené podmienky, keďže aj napriek tomu, že podľa obsahu odôvodnenia vydaného
príkazu na obmedzenie jej slobody, mal vedomosť, kde sa menovaná svedkyňa nachádza - pracovne
sa mala zdržiavať v Nitre vo firme G. Q., s.r.o.. L. hony XX, XXX XX Z. - nezabezpečil jej prítomnosť
na hlavnom pojednávaní prostredníctvom predvolania, resp. jej predvedenia, preto takto vykonaný
výsluch za takejto situácie je možné považovať za nátlak na svedka, čo spochybňuje vierohodnosť jej

výpovede. Pritom svedkyňa po obmedzení osobnej slobody vypovedala a jej výpoveď je diametrálne
odlišná od výpovede z prípravného konania. Okrem toho svedkyňa je zaujatá a má motív na to, aby
poškodila obžalovaným. Keďže namietané dôkazy neboli vykonané spôsobom, ktorý stanovuje zákon
súd na ne nemôže prihliadať. Ďalej uviedli, že výsledky dokazovania nenasvedčujú tomu, aby konanie
obžalovaných J. O. a F. Q. malo byť právne posúdené podľa ods. 3 k § 367 Tr. zák. V konečnom dôsledku

k takému záveru dospel aj okresný súd, pretože konanie obžalovanej posúdil ako prečin kupliarstva len
podľa § 367 ods. 1 Tr. zák. Súd však pochybil aj pri ukladaní trestu. V danom prípade tiež namietajú,
že nebola u obžalovaných J. O. a F. Q. zachovaná totožnosť skutku pri porovnaní uznesení - zo dňa
5.5.2017 pod ČVS: ORP-179/1 -VYS-VT-2017, resp. dňa 5.5.2017 pod ČVS: ORP- 180/1-VYS-VT-2017
- ktorými bolo trestné stíhanie v posudzovanom prípade začaté vo veci, s uznesením zo dňa 29.9.2017

pod ČVS: ORP-180/1-VYS-VT-2017, ktorým bolo obžalovaným L. O., J. O. a F. Q. vznesené obvinenie
pre zločin kupliarstva podľa § 367 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zákona spáchaný formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Tr. zákona. Tento fakt vedie k zisteniu, že v danom prípade absentuje uznesenie o začatí
trestného stíhania, na podklade ktorého malo byť vznesené obvinenie. Z dôvodu jeho neexistencie preto
všetky dôkazy vykonané v tomto trestnom konaní po vznesení obvinenia menovaným trpia procesnou

nepoužiteľnosťou, a preto ani neexistoval podklad pre postavenie obžalovaných pred súd a vykonanie
súdneho konania a teda neexistuje ani podklad pre uznanie ich viny zo spáchania uvedeného skutku.
Ide o závažné procesné pochybenie, minimálne na úrovni porušenia práva na obhajobu, ak nie ešte
závažnejšieho charakteru a zároveň ide o procesné pochybenie, ktoré nie je možné v konaní pred
súdom napraviť. Z uvedeného je potom zrejmé, že podmienky pre nariadenie hlavného pojednávania

v prejednávanej veci splnené neboli ale naopak, bolo nevyhnutné podanú obžalobu odmietnuť a vec
vrátiť prokurátorovi.

Krajský súd na podklade podaných odvolaní podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť

postupukonania,ktoréimpredchádzalo.Nachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkané,pritomprihliadallen
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, a po takomto preskúmaní
veci odvolací súd dospel k nasledovným záverom.

V posudzovanej trestnej veci bolo pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie v takom rozsahu,

ako to bolo v zmysle ust. § 2 ods. 10 Tr. por. pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné.

Prvostupňový súd vykonané dôkazy vyhodnotil spôsobom uvedeným v ust. § 2 ods. 12 Tr. por. a takýmto
postupom dospel k v zásade správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o obžalovaných L. O. a J. O., asúčasne zákonným spôsobom aj právne posúdil ich konanie, no vo vzťahu k obž. F. Q. sa súd prvého
stupňa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, čo malo za následok
pochybnosti o správnosti jeho skutkových zistení.

Krajský súd preto považoval za potrebné zopakovať a doplniť dokazovanie pre ustálenie skutkového
stavu vo vzťahu k rozsahu protiprávneho konania obž. F. Q. prečítaním listinných dôkazov, a to prepisov
telefonických hovorov uskutočnených na účastnícku telefónnu stanicu XXXX XXX XXX v období od
15.06.2017 do 29.09.2017, ktorú v tom čase užívala obž. F. Q. - na čl. 415 prepis hovoru č. 6457 zo dňa

5.8.2017, na čl. 416 prepis hovoru č. 6481 zo dňa 6.8.2017, z čl. 420 hovor č. 6527 zo dňa 7.8.2017, a
zato dokazovanie v tomto smere na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaných a okresného
prokurátora doplnil.

Krajský súd po doplnení dokazovania na verejnom zasadnutí napadnutý rozsudok, včítane opravného
uznesenia v celom rozsahu zrušil a vo veci sám rozhodol tak, že skutkové zistenia vo vzťahu k obž. F.

Q. upravil a v súlade s ustáleným skutkovým stavom tento aj právne posúdil. Okrem opísaného dôvodu
pre zrušenie napadnutého rozsudku, krajský súd zistil, ďalšie chyby vo vyhlásenom rozsudku, ale aj v
postupe súdu prvého stupňa, po jeho vyhlásení, a to porušenie ustanovení Trestného zákona ako aj
Trestného poriadku, ktoré samé o sebe by viedli k zrušeniu tohto rozsudku v celom rozsahu, keďže
napĺňali dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 Tr. por. ako to bude neskôr bližšie rozvedené.

Najsamprv je potrebné opätovne skonštatovať, že krajský súd po vykonaní prieskumnej povinnosti má
zato, že dokazovanie v predmetnej veci bolo vykonané náležitým spôsobom a v potrebnom rozsahu,
kde takto produkované dôkazy potom vytvorili zákonný podklad - pre riadne ustálenie skutkového stavu
v posudzovanej veci v rozsahu potrebnom pre meritórne rozhodnutie.

Súd prvého stupňa takto zhromaždené dôkazy v odôvodnení odvolaniami napadnutého rozsudku v
súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne rozviedol, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré
dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky
vykonaného dokazovania za pochybné a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä
tých, ktoré si vzájomne odporovali, z písomných dôvodov, podrobne rozpísaných, je zrejmé, ako sa

vysporiadal s obhajobou obžalovaných i tvrdeniami jednotlivých svedkov vo vzťahu k žalovaným
skutkom.

Vzhľadom na uvedené krajský súd preto nepovažuje za potrebné všetky dôkazy opätovne jednotlivo
opakovať, ale v ďalšom postupe sa pri ich hodnotení sústredil len na tie, ktoré sú podstatné pre

vymedzenie skutkových okolností rozhodných pre právne posúdenie konania obžalovaných, hlavne obž.
F.j a to v rozsahu reakcie na odvolacie námietky obžalovaných a okresného prokurátora.

V tejto súvislosti krajský súd zistil, že podstatný obsah odvolacích námietok obžalovaných, najmä J. O.
k rozsahu ním spáchanej trestnej činnosti (počet osôb z prostitúcie ktorých koristil, resp. či koristil aj na

chránených osobách) už boli prednesené v priebehu dokazovania v konaní pred súdom prvého stupňa,
s ktorými sa vyčerpávajúcim spôsobom v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal, a preto si
jeho argumentáciu v tomto rozsahu osvojil aj krajský súd.

Napokon odvolatelia v rámci odvolacích námietok rozsah vykonaného dokazovania nenamietali,

nenavrhovali ho doplniť, len dôkazy, z ktorých časť považovali za procesne neúčinné, hodnotili zo svojho
pohľadu a vo svoj prospech, keďže uzavreli, že súd prvého stupňa zistený skutkový stav nesprávne
právne posúdil.

V súhrne je teda možné uzavrieť, že obžalovaní J. O. a F. Q. - okrem obž. L. O., ktorý urobil zákonu

zodpovedajúcim spôsobom vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a domáhal sa len
priaznivejšieho rozhodnutia vo výroku o treste, napádajúc výmeru mu uloženého trestu odňatia slobody
- vo svojich odvolaniach predložených prostredníctvom oboch obhajcov JUDr. M. Drobňáka, ale hlavne
JUDr. M. Kaščáka namietali v prvom rade procesnú spôsobilosť časti rozhodujúcich dôkazov o ktoré
sa mal súd prvého stupňa vo výroku o vine, hlavne vo vzťahu k obž. J. O., opierať a ktoré sú aj

dôkazmi rozhodujúcimi pre ustálenie rozsahu (činu) trestnoprávne relevantného konania obž. F. Q. v
posudzovanom prípade.Opierajúc sa o tieto odvolacie námietky je v prvom rade preto potrebné dať obžalovaným za pravdu tak,
ako to vyplýva aj z obsahu spisového materiálu - zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa 03.12.2018
na čl. 848 (str. 8), kde návrh obhajoby na prečítanie dôkazov spojených s používaním užívateľského

mena „nikita-vt,", súd odmietol vykonať - že pokiaľ na hlavnom pojednávaní neboli vykonané dôkazy,
ktoré by dokazovali, že obžalovaný L. O. a J. O. „zákazníkov“ zabezpečovali prostredníctvom sociálnej
siete „POKEC," aj pod užívateľským menom „nikita-vt,", nie možné im túto skutkovú okolnosť pričítať,
preto krajský súd rešpektujúc toto zistenie, zo znenia skutkovej vety ním v tejto veci vyhláseného
rozsudku túto skutočnosť vypustil.

Následne v reakcii na odvolacie námietky obžalovaných predložené prostredníctvom zvoleného obhajcu
JUDr. Miloša Kaščáka v ktorých namietali, že súd pri uznaní viny obžalovaných vychádzal z dôkazov,
ktoré neboli pred súdom zákonným spôsobom vykonané krajsky súd uvádza nasledovné.

Obhajoba namietala, že súd prvého stupňa mal prečítať výpoveď svedkyne T. G. v rámci verejného

zasadnutia konaného dňa 04.04.2008, ktoré bolo nariadené za účelom predbežného prejednania
obžaloby podľa § 243 Tr. por. a nasl., a keďže tento dôkaz nebol vykonaný na hlavnom pojednávaní, nie
je možné naňho prihliadať, keďže súd pri uznaní viny môže vychádzať len z dôkazov, ktoré boli získané
a vykonané na hlavnom pojednávaní.

Tátonámietkavšak,podľanázorukrajskéhosúdu,neobstojí,lebovýpoveďsvedkyneT.G.zprípravného
konania zo dňa 29.09.2017 na čl. 151-155 (teda po vznesení obvinenia všetkým trom obžalovaným) bola
v súlade s procesným predpisom podľa § 263 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. por. so súhlasom prokurátora,
obhajcu a obžalovaných v ich prítomnosti riadne prečítaná na hlavnom pojednávaní konanom dňa
17.09.2018 na čl. 741 (str. 14).

Podmienky pre takýto postup súdu boli splnené, ako to vyplýva z obsahu súdneho spisu. Prítomnosť
menovanej svedkyne na hlavnom pojednávaní v dňoch 30.05.2018, 6.6.2018 a 17.9.2018 aj napriek
opakovaným pokusom súdu prvého stupňa sa totižto nepodarilo zabezpečiť, kde predvolanie na
nariadené termíny hlavného pojednávania si buď v čas neprevzala, alebo prevzala a účasť ospravedlnila

z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, resp. prevzala na termín 19.9.2018, ktorý bol síce
opatrením súdu zrušený a určený nový termín na deň 17.9.2018 (u ktorého už vykázané doručenie
predvolania nebolo), no bez dôvodného ospravedlnenia sa na termín pôvodný nedostavila, resp. svoju
neúčasť neospravedlnila. Ďalej skutočnosť, že je občiankou Českej republiky a po celý čas dokazovania
na hlavnom pojednávaní sa mala zdržiavať na jej území (ul. Revoluční 509, Z. Q., okr. Q.), sa jej

predvedenie javilo ako nehospodárne o to viac, ak súčasne platí, že jej výsluch z prípravného konania zo
dňa 29.9.2017 bol vykonaný procesne bezchybným spôsobom. Napokon ako to už bolo aj konštatované,
označená zápisnica o výsluchu svedkyne bola prečítaná až po výslovnom súhlase s takým to postupom
všetkých na to oprávnených strán v tomto konaní.

Ani ďalšie tvrdenie obžalovaných, že výsluch svedkyne F. E. (G.) pre nesplnenie podmienok podľa § 88
ods. 1 Tr. por. je dôkazom nezákonným, na ktorý nie je možné prihliadať - nezodpovedá skutočnosti
tak, ako to vyplýva z obsahu súdneho spisu.

Je pravdou, že výsluch svedkyne F. E. (G.) bol vykonaný dňa 25.10.2018 po predchádzajúcom

obmedzení jej osobnej slobody a následne zápisnica z jej výsluchu na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 02.11.2018 bola prečítaná postupom podľa § 88 ods. 1, 4 Tr. por. no podľa zistení krajského súdu,
za súčasného splnenia všetkých procesným predpisom predpokladaných podmienok.

Totižtonajsamprvmenovanásvedkyňabolanatermínhlavnéhopojednávaniakonanéhodňa30.05.2018

riadne predvolaná o čom svedčí nie len doručenka (čl. 603), podľa ktorej si predvolanie prevzala dňa
21.05.2018, ale aj písomné ospravedlnenie svojej neúčasti na tomto termíne hlavného pojednávania
zo zdravotných dôvodov (čl. 634). Ani na následných termínoch hlavného pojednávania, ktoré sa
mali vykonať v dňoch 06.06.2018, 17.09.2018, resp. 19.09.2018 nebola účastná, dokonca ani nebolo
vykázané doručenie predvolania, ktoré si neprevzala v odbernej lehote na adrese trvalého bydliska I. č.

XXX, ktorú pri svojom výsluchu uviedla ako adresu na doručovanie (čl. 663, 729, 731).

Neúspešné bolo aj predvedenie menovanej svedkyne na termín hlavného pojednávania konaného dňa
03.10.2018 o ktoré súd požiadal OO PZ vo Vranove nad Topľou zo správy ktorého zo dňa 3.10.2018(na čl. 769 - v deň pojednávania) vyplýva, že F. E. sa v mieste trvalého bydliska - na adrese, ktorú určila
ako adresu na doručovanie - nenachádza, nakoľko odišla za prácou do mesta Z. na nezistenú adresu,
pričom zo systému Regob nevyplývalo, aby došlo k zmene trvalého bydliska, či oznámeniu prechodného

bydliska.

Naviac na posledne spomínanom hlavnom pojednávaní konanom dňa 3.10.2018 mala svedkyňa K.
A. súdu oznámiť, že F. E. by sa “mala“ zdržiavať v tom čase v Z., kde by “mala“ byť zamestnaná v
spoločnosti G. Q., s.r.o., pričom domov chodí len raz za tri mesiace.

Za danej situácie súd prvého stupňa dôvodne postupom podľa § 88 ods. 1 Tr. poriadku na tomto hlavnom
pojednávaní teda dňa 3.10.2018 uznesením nariadil obmedzenie osobnej slobody svedkyne F. E., lebo
svedkyňa sa aj napriek riadnemu predvolaniu na konanie pred súdom bez ospravedlnenia nedostavila,
súčasneminulosaúčinkomajnariadeniejejpredvedeniaajejprítomnosťnebolomožnéinakzabezpečiť.

Jej výsluch (zápisnica na čl.792-796) bol napokon po obmedzení osobnej slobody dňa 25.10.2018
o 05:45 hod. vykonaný súdom prvého stupňa v rovnaký deň o 13:00 hod. za prítomnosti obhajcu
obžalovaných a prokurátora, kde vzhľadom na bezodkladnosť tohto úkonu zabezpečenie prítomnosti
obžalovaných sa javilo ako nehospodárne (obžalovaní L. O. a J. O. v tom čase vo väzbe, resp.
obžalovaná F. Q. sa pravidelne hlavných pojednávaní nezúčastňovala).

Súčasne súd prvého stupňa po vykonaní jej výsluchu svedkyni oznámil termín najbližšieho hlavného
pojednávania na deň 02.11.2018, ktorý zjavne brala na vedomie s tým, že opätovne nebude predvolaná
cestou poštového úradu. Označeného termínu hlavného pojednávania sa však svedkyňa opäť
nezúčastnila a to bez ospravedlnenia, preto súd v súlade s § 88 ods. 4 Tr. por. jej výpoveď na

hlavnom pojednávaní za účasti prokurátora, obžalovaných a obhajcu prečítal, ku ktorej sa mali aj
možnosť vyjadriť. Napokon uvedená svedkyňa bola na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.11.2018
v prítomnosti všetkých obžalovaných, ich obhajcu riadne vypočutá v rámci konfrontácie so svedkyňou
K. A..

Z pohľadu uvedeného je možné uzavrieť, že aj tento dôkaz bol vykonaný zákonným spôsobom preto
bolo možné prihliadať na jeho obsah pri ustálení skutkových okolností prípadu.

Napokon neobstojí ani argumentácia obžalovaných podľa ktorej v danom prípade nebolo u
obžalovaných J. O. a F. Q. zachovaná totožnosť skutku pri porovnaní uznesení - zo dňa 5.5.2017 pod

ČVS: ORP-179/1 -VYS-VT-2017, resp. dňa 5.5.2017 pod ČVS: ORP- 180/1-VYS-VT-2017 - ktorými bolo
trestné stíhanie v posudzovanom prípade začaté vo veci, s uznesením zo dňa 29.9.2017 pod ČVS:
ORP-180/1-VYS-VT-2017, ktorým bolo obžalovaným L. O., J. O. a F. Q. vznesené obvinenie pre zločin
kupliarstva podľa § 367 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa §
20 Tr. zákona.

Táto skutočnosť mala potom podľa názoru obhajoby za následok, že v danom prípade absentuje
uznesenie o začatí trestného stíhania, na podklade ktorého malo byť vznesené obvinenie. Z dôvodu jeho
neexistencie preto všetky dôkazy vykonané v tomto trestnom konaní po vznesení obvinenia menovaným
trpia procesnou nepoužiteľnosťou, a preto ani neexistoval podklad pre postavenie obžalovaných pred

súd a vykonanie súdneho konania a teda neexistuje ani podklad pre uznanie ich viny zo spáchania
uvedeného skutku.

Toto tvrdenie obžalovaných, podľa názoru krajského súdu opierajúc sa o obsah skutkových viet
posudzovaných uznesení, však nezodpovedá základným pravidlám pre hodnotenie totožnosti skutku

ustáleným súdnou praxou.

Totožnosť skutku je totižto zachovaná, keď je zachovaná jeho podstata. Podstata skutku spočíva v
konaní páchateľa a v následku, ktorý bol týmto konaním spôsobený a ktorý je relevantný z hľadiska
trestného práva.

Zhľadiskauvedenéhopodstataskutkutedaspočívavúčastiobvinenéhonaurčitejudalostivovonkajšom
svete, ktorá je uvedená v skutkovej vete a z ktorej vznikol následok v nej uvedený. Pritom však ani
účasť (aktivita) obvineného a ani následok, ktorý tým bol spôsobený, nemusia byť úplne zhodné, stačí,ak sú aspoň sčasti zachované - v danom prípade - v porovnávaných rozhodnutiach. Podstata skutku
preto nebude porušená, ak sa zmenia okolnosti týkajúce sa miesta a času spáchania činu, rozsahu
následkov, spôsobu vykonania činu, pohnútky činu alebo formy zavinenia tak, ako tomu zjavne bolo aj

v tomto prípade.

Z doposiaľ uvedeného je potom možné uzavrieť, že z obsahu skutkových viet už skôr označených
uznesení vyplýva, že konanie neznámeho páchateľa spočívajúce - v období najmenej po dobu
minimálne ... prostredníctvom sociálnej siete „POKEC," pod užívateľským menom „nikita-vt" alebo

„ blackmaruna" a prostredníctvom mobilného telefónu ...., za finančnú odmenu určenú pre vlastný
finančný prospech, iným osobám dohadovali stretnutia za účelom pohlavného styku a iných sexuálnych
praktik, s .... a ďalšími osobami...., zodpovedá v podstatných skutkových okolnostiach konaniu
obvinených, a teda konanie páchateľov bolo zjavne zachované.

To, že následným dokazovaním bola napr. doba po ktorú malo byť konanie obvinených (obžalovaných)

vykonávané upravená, ako aj počet osôb, ktoré mali prostitúciu vykonávať v skutkovej vete uznesenia
o vznesení obvinenia, oproti uzneseniu o začatí trestného stíhania je v súlade, ako už bolo skôr
vysvetlené, s konštatovaným záverom o zachovaní totožnosti skutku pre daný prípad, keďže došlo len
k rozšíreniu rozsahu následku (činu) spôsobeného konaním obžalovaných.

Z pohľadu uvedeného potom krajský súd dôvodne prihliadal pri hodnotení dokazovaním ustáleného
konania obžalovaných - rozsahu ich trestnej činnosti - a jeho právnej kvalifikácie, aj na dôkazy, ktorých
procesnú nespôsobilosť namietali obžalovaní, pričom zistil nasledovné.

Pri posudzovaní žalovaného činu, ktoré ho sa mal dopustiť obž. L. O., včítane jeho právnej kvalifikácie,

ako už bolo skôr naznačené, krajský súd dôkaznú situáciu nepreskúmaval, keďže obžalovaný zákonu
zodpovedajúcim spôsobom urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, ktoré súd
prijal, preto bolo jeho konanie dôvodne právne posúdené ako zločin kupliarstva podľa § 367 ods. 1,
ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona s poukazom na § 138 písm.
j) Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.

Ďalej po zhodnotení všetkých dôkazov, vo vzťahu k obž. J. O. hlavne v kontexte dôkazov, ktorých
zákonnosťvosvojichodvolaniachnapádalobž.J.O.,krajskýsúd,rovnakoakosúdprvéhostupňadospel
k záveru, že tohto činu tak, ako bol ustálený v odvolaním napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa sa
dopustil a bol správne právne posúdený (aj po úprave krajským súdom, bez užívateľského mena „nikita-

vt") ako zločin kupliarstva podľa § 367 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák., formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

H.. J. O. sa teda dopúšťal žalovaného činu nie len na viacerých osobách - viac ako troch - F. O., T.
G. pre ktoré priznal poskytovanie prepravy motorovým vozidlom za klientmi, ale aj pre A. A.. Rovnako

tak súčasne, aj na chránených osobách - v tom čase vo veku dieťaťa, teda osobách vo veku do
osemnásť rokov, F. E. (G.) a K. A., pričom z tohto konania nepochybne koristil, mal z neho majetkový
prospech, keďže vedome za tým účelom využíval svoj vzťah k osobám vykonávajúcim prostitúciu,
ako vodič ktorý ich vozil za zákazníkmi. Na naplnenie tohto zákonného znaku sa pritom nevyžaduje,
aby páchateľ výslovne vyžadoval alebo vynucoval hmotný prospech z prostitúcie iného, ale postačí

opakované prijímanie odplaty za to, že vykonávanie prostitúcie umožňuje.

UvedenýzáverjemožnéoprieťnielenovýpovedesvedkýňF.O.aT.G.,prektorézabezpečeniedopravy
za záujemcami o ich sexuálne služby sám obž. J. O. priznáva, ale aj o výpoveď spoluobžalovaného L.
O., ktorý na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obž. J. O. musel vedieť, keď vozil vtedy ešte maloleté

svedkyne F. (G.) E. a K. A., že poskytujú sexuálne služby, nakoľko doslovne uviedol, že dievčatá boli
pred ním (R. O.) v motorovom vozidle, v ktorom ich viezol „otvorené“, teda netajili sa tým, že vykonávajú
prostitúciu. Napokon pokiaľ neboli použité na ich prepravu služby Taxi, spravidla ich prepravu z obce I.,
z miesta ich bydliska, na miesta výkonu sexuálnych služieb, zabezpečoval obž. J. O., nakoľko ako to
sám aj uviedol - obž. L. O. nemal ani vodičský preukaz. Čo vylučuje jeho tvrdenie, že on sv. F. E. (G.)

ani nepozná. Aj sv. T. G. uviedla, že v tom čase prostitúciu vykonávali spolu nie len s „F.“ ale aj s „K.“,
pričom L. O. všetko organizoval a vozil ich J. O.. Napokon, okrem samotného priznania svedkyne A. A.,
že služby poskytla maximálne dvakrát, jej účasť na poskytovaní sexuálnych služieb v rodinnom dome v
G. spolu s menovanou potvrdila svedkyňa F. O., bez toho, aby sa konkrétne obž. F. Q. spolupodieľalana zabezpečení zákazníkov pre A. A.. A napokon menovaní svedkovia súčasne potvrdili, že obž. J. O.
za poskytovanie týchto prepravných služieb bol nepochybne odmeňovaný, či už platby v sumách od 10
do 20 eur poskytoval brat L. O., resp. priamo jemu samotné svedkyne.

Doposiaľ uvedené dopĺňa svedkyňa mal. K. A. vo svojej prvotnej výpovedi z prípravného konania zo
dňa 23.10.2017, kde za prítomnosti obhajcu obžalovaných, popri inom uviedla, že sexuálne služby
poskytovali okrem nej aj F. O., T. G. a mal. F. E. (G.), kde ona robila spravidla spolu z sv. F. E. (G.), pričom
v zhode s tvrdením posledne menovanej svedkyne uviedla, kedy, kde a za akých okolností prvýkrát

spolu poskytli tieto služby a že ich na to vyslovene naviedol obž. L. O. tak, ako sa pokúšal navádzať aj
iné dievčatá z ich partie, napríklad F. L.. I. zabezpečoval, nie len obž. L. O., ale aj obž. F. Q. (písala na
„Pokeci“), čo jej obž. L. O. aj potvrdil, pričom na konkrétne vopred určené miesta ich vozil obž. J. O.,
a peniaze inkasoval aj J. O. a potom si ich delili s L. O..

Následne menovaná svedkyňa nedokázala zrozumiteľným spôsobom, aj napriek zjavnej snahe súdu

prvého stupňa, prostredníctvom doplňujúcich otázok, logicky vysvetliť - nevie prečo tak vypovedala
pred tým, pravda je to, čo povedala na hlavnom pojednávaní - prečo vo svojej výpovedi na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 3.10.2018, ale aj v rámci konfrontácie zo svedkyňou F. E. (G.) na hlavnom
pojednávaní dňa 29.11.2018 už popierala, aby sa na tom podieľala F. Q., že všetko síce riadil L. O., no
aj oni sami dve - teda F. E. pre obe - si zabezpečovali klientov cez internet. Sexuálne služby poskytla

iba trikrát, z toho iba raz prostredníctvom L. O., pričom peniaze nedávali nikomu, všetky si nechávali a
kupovali si zato alkohol, jedlo a iné veci pre zábavu. Súčasne potvrdila, aj napriek zmenenej výpovedi,
že v čase kedy ich vozil na určené miesta obž. J. O. vedel, že poskytujú spolu s F. E. (G.) sexuálne
služby, pričom mala vedomosť, že peniaze bral aj obž. J. O..

P. skutočnosť, že svedkyňa mal. K. A. nevedela v logických súvislostiach vysvetliť, prečo svoje tvrdenia
vo výpovedi, ktorú učinila v prípravnom konaní dňa 23.10.2017, poprela cca rok potom vo výpovedi
na hlavnom pojednávaní dňa 03.10.2018, ale aj v rámci konfrontácie so svedkyňou mal. F. E. (G.) dňa
29.11.2018, a jednak zistenie, že jej výpoveď z prípravného konania, v ktorej usvedčuje zo spáchania
žalovanej trestnej činnosti obž. J. O., ale predovšetkým obž. F. Q., sa v podstatných skutkových

okolnostiach zhoduje s výpoveďou (aj jej následnými výpoveďami) rovnako priamej svedkyne konania
obžalovaných mal. F. E. (G.) viedlo krajský súd k záveru, že je dôvodné prihliadať práve na obsah
prvotnej (spontánnej) výpovede K. A. zo dňa 3.10.2018, cca štyri dni po obmedzení osobnej slobody
obžalovaných.

Následné (zmenené) výpovede menovanej svedkyne na hlavnom pojednávaní 03.10.2018 a 29.11.2018
totižto obsahujú tvrdenia, ktoré dopĺňajú obranu obžalovaných J. O. a L. O., no predovšetkým obž. F. Q.,
no súčasne pri konfrontácii týchto tvrdení s jej pôvodnou výpoveďou, ale aj ďalšími dôkazmi, ako bude
neskôr vysvetlené, vyvolávajú závažné a dôvodné pochybnosti o ich pravdivosti.

Tento záver je možné v prvom rade oprieť, ako už bolo naznačené, o výpoveď svedkyne F. E. (G.),
ktorá vo všetkých svojich výpovediach ako v prípravnom konaní v dňoch 29.9.2017, 24.01.2018, tak aj
v konaní pred súdom dňa 25.10.2018, 29.11.2018 vypovedala o podstatných skutočnostiach totožne a
bez zásadných rozporov.

Opakovane rovnako opísala, akým spôsobom začala tieto služby spolu s K. A. vykonávať pre obž. L. O.,
ktorý im to navrhol, kto a akým spôsobom klientov zabezpečoval, aké bolo odmeňovanie za konkrétne
poskytnuté služby, kde sa sexuálne služby poskytovali a že svedkyne F. O., T. G. a K. A. tieto služby
poskytovali prostredníctvom obžalovaných súčasne v čase, kedy ich poskytovala aj ona.

Práve tento obsah jej výpovedí sa v rozhodných skutočnostiach zhodoval a dopĺňal výpovede
menovanýchsvedkýň,ktorétietoslužbyposkytovalitak,akotoboloustálenévskutkovýchvetáchvýroku
rozsudku súdu prvého stupňa.

Príkladmo svedkyne M. O., A. G., včítane mal. K. A., rovnako ako F. E. (G.), opisovali podiel obž. D.

O. na tejto činnosti ako osoby, ktorá to všetko riadila, bol teda celkovým organizátorom. Dopravu vždy
zabezpečoval jeho brat J. O., súčasne potvrdili, že z ich činnosti dostával podiel aj on, od L. O., pričom
ako už bolo spomenuté, sama svedkyňa K. A. uviedla, že obž. J. O., keď po nich chodil do I. vedel, že
s F. E. poskytujú sexuálne služby.PokiaľsvedkyneF.O.aK.A. svojevýpovedenahlavnompojednávaní,oprotivýpovediamzprípravného
konania čiastočne pozmenili, zjavne v prospech obž. J. O., ale hlavne obž. F. Q. tak potom ich obsah

spravidla nezodpovedal nielen obsahu ich predchádzajúcich výpovedí, ale ani výpovediam samotných
obžalovaných, ktorým tým zjavne chceli pomôcť vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti za svoje
konanie.

Konkrétne, keď svedkyňa F. O. na hlavnom pojednávaní XX.XX.XXXX napokon podiel obž. F. Q. na

objednávaní klientov úplne bagatelizovala, že „ zo začiatku zháňal klientov obž. L. O. a obž. M. Q.
len sem - tam. Čo je však zjavne v rozpore nielen s výpoveďami obžalovaných O., ale predovšetkým
s tvrdeniami samotnej obž. F. Q., keďže tá celú svoju obranu postavila na tom, že len a výlučne pre
svedkyňu F. O. zabezpečovala klientov, aj to len do určitého času, lebo ona už nestíhala kvôli svojej
rodine, ani strážiť jej deti, čo mal už potom prevziať obž. L. O., ktorý zas opakovane tvrdil, že on sa
hlavne staral o svedkyne K. A. a F. E. (G.), pričom svedkyne F. O. a T. G. mal na starosti hlavne J. O..

V týchto súvislostiach v súhrne je potom výpoveď svedkyne F. E. (G.) skutočne možné považovať za
výpoveď dôveryhodnú, ktorej podstatný obsah, okrem zmenných, navzájom si odporujúcich, výpovedí
menovaných (priamych) svedkýň konania obžalovaných a pochopiteľne samotných obžalovaných,
spochybňovaný nebol.

Nič na tomto závere nemení ani obsah výpovedí svedkýň, na ktorý poukázali obžalovaní v odvolaní - A.
G. , B. A., A. A. (roč. XXXX), ktoré neboli účastné konania obžalovaných a o poskytovaní sexuálnych
služieb menovanými svedkyňami vedeli len z počutia, včítane F. L., ktorá v prvotných výpovediach týchto
svedkýň bola aj pôvodne uvádzaná ako jedna „z nich“ (ktorá mala tiež poskytovať tieto služby), čo však

jednoznačne poprela, a mala len zabezpečovať, rovnako ako mal. K. A., starostlivosť o deti F. O., čo
nevylučuje jej možné ovplyvnenie zo strany najbližších rodinných príslušníkov obžalovaných tak, ako o
tom existuje dôvodné podozrenie u F. O., či K. A..

Preto niet dôvodu neprihliadať na opakované tvrdenia svedkyne mal. F. E. (G.), kde v súlade s už

citovanou prvotnou výpoveďou sv. K. A. uviedla, že na všetkom, od úplného začiatku ich poskytovania
sexuálnych služieb, sa jednoznačne podieľala aj obž. F. Q.. Jej úloha spočívala v zabezpečovaní
zákazníkov z domu spravidla v poobedňajších, resp. nočných hodinách, prostredníctvom internetu,
resp. prijímala telefonické hovory a navigovala zákazníkov, kde súčasne, „objednávky do terénu“
oznamovala L. O., ktorý už s nimi (s poskytovateľmi služieb) bol na vopred dohodnutých miestach alebo

to oznamovala J. O., ktorý ich zase na určené miesta vozil.

O tomto závere svedčí a súčasne podporuje dôveryhodnosť výpovede svedkyne mal. F. E. (G.) aj
skutočnosť, ktorú uviedla už vo svojej prvej výpovedi dňa 29.09.2017 kedy boli obžalovaní obmedzení
na osobnej slobode a zopakovala v následných výpovediach, dokonca aj v prítomnosti obž. F. Q., že

spolu so svedkyňou K. A. (ktorá návštevu nepoprela), boli osobne aj v dome obžalovanej, kde opísala
rozmiestnenie izieb na prízemí, ale hlavne, že tam vtedy čakali na zabezpečenie klienta obžalovanou,
čo sa nepodarilo a obžalovaná im počas toho mala vtedy medzi iným navrhnúť, aby pracovali pre ňu,
že u nej sa budú mať lepšie ako u L. O., bude ich lepšie odmeňovať.

Svedkyňa mal. F. E. (G.) trvala na tom, že služby spolu s svedkyňou mal. K. A. poskytovali v čase,
kedy ako ona, tak aj menovaná ešte neboli plnoleté, mohli mať sedemnásť, resp. šestnásť rokov, (čo
zodpovedá aj dobe páchania žalovaného činu vymedzenej v oboch skutkoch rozsudku) pričom nie len
obž. F. Q. musela mať vedomosť o ich veku, lebo sa na to sama pri ich návšteve pýtala, ale aj obž. J.
O., keď s nimi viedol konverzáciu v aute a pýtal sa ich napr., či zajtra idú do školy.

Napokon trvala na tom, že služby prestala poskytovať skôr, ako mal. K. A., ešte niekedy v zimných
mesiacoch roku 2017 a určite nebolo pravdou, že spolu s ňou K. A. služby poskytla len trikrát, a len raz
cez L. O.. Služby poskytovali spolu asi cca jeden rok, tak maximálne jedenkrát, až dvakrát do týždňa a
mali dvoch až troch zákazníkov za večer, rovnako tak bolo pravdou, že potom čo zarobili týmito službami

peniaze tak časť z nich, spravidla použil L. O. na nákup alkoholu, či iných pochutín za účelom zábavy s
ich priateľmi z obce I., spravidla na byte pána G. vo V. nad K., či v dome v obci G..Práve tieto tvrdenia svedkyne mal. F. E. (G.) len dopĺňali, ako na to správne aj poukázal súd prvého
stupňa, prepisy zvukových záznamov telefonických hovorov, ktoré v drvivej väčšine prijímala obž. F.
Q. ako monitorová telefonická stanica na svojom telefónnom čísle Y. XXX XXX XXX za obdobie od

15.06.2017 do 29.09.2017 (v tom čase už sv. F. E. služby neposkytovala), buď od zákazníkov, ale
hlavne obž. J. O., ktorý ju mal vyslovene, opakovane vyzývať, aby „písala na Pokec“, aby zabezpečoval
zákazníkov, kedy on zjavne bol vonku s poskytovateľkami služieb. Menovaní obžalovaní, tieto hovory
nepopreli, ale snažili sa ich obsah bagatelizovať, že sa o ničom konkrétnom nebavili, resp., že aj keďže
napr. obž. J. O. žiadal obž. F. Q., aby volala a písala, táto to mala odmietnuť a šla spať.

Krajský súd preto za účelom zvýraznenia týchto podstatných skutočností plynúcich z týchto prepisov
zvukových nahrávok, keďže ani táto suma dôkazov pre súd prvého stupňa nepostačila pre uznanie
viny obž. F. Q. podľa obžalobného návrhu, opätovne prečítal na verejnom zasadnutí konanom
dňa 28.02.2019 ako dôkaz prepisy hovorov, z čl. 415 prepis hovoru č. 6457 na telefónnu stanicu
XXXXXXXXXXXX zo dňa 5.8.2017, hovor č. 6481 na uvedené číslo zo dňa 6.8.2017 z čl. 416, hovor č.

6527 zo dňa 7.8.2017 z čl. 420, kde sa spomínalo meno „K.“, ktorá mala byť ponúkaná na orálny sex
(fajku) s potencionálnymi zákazníkmi, pričom je zrejmé, aj z obsahu dokazovania, že v tom čase, žiadne
z dievčat, ktoré sa mali pohybovať v rámci nimi vykonávanej činnosti sa nevolalo označeným krstným
menom, iba menovaná. Z obsahu týchto prepisov hovorov potom ďalej plynie, že bolo uvádzané aj meno
„K.“, čiže evidentne F., resp. v rámci telefonátu medzi obž. L. O. a obž. F. Q. aj meno „T.“, čo zodpovedá

zase T. G., aj keď to obaja menovaní popierali.

Pokiaľ obhajoba spochybňovala výpovede svedkyne mal. F. E. (G.), že tá bola účelová, motivovaná
nenávisťou v snahe pomstiť sa všetkým obžalovaným, keďže tí sú rodina, lebo aj obž. F. Q. je nevlastnou
dcérou obž. J. O., a to z toho dôvodu, že jeho vlastná dcéra F. L. mala manželovi mal. F. E. (G.)

prostredníctvom Facebooku oznámiť, že menovaná v minulosti poskytovala sexuálne služby za peniaze
tak, ani táto námietka neobstojí.

Svedkyňa mal. F. E. (G.) totižto o tom, že všetci obžalovaní, včítane obž. F. Q. sa mali tohto konania
dopúšťať tak, ako im je to kladené za vinu, už mala vypovedať vo svojich prvotných výpovediach zo dňa

29.09.2017, 24.01.2018 a rovnako tak mala vypovedať predsa aj svedkyňa K. A. dňa 03.10.2017, pričom
F. L. mala túto skutočnosť oznámiť manželovi F. E. (G.), až v apríli, či máji roku 2018, pričom jej manžel
aj tak o všetkom vedel, lebo mu to povedala a územie republiky musel opustiť (ako občan Srbska), lebo
bol vyhostený, keďže presiahol dobu prechodného (pracovného) pobytu a nie preto, aby ju opustil.

A napokon opierajúc sa o doposiaľ uvedené, ani súd prvého stupňa dostatočne zrozumiteľným
spôsobom nevysvetlil, prečo časti výpovedi svedkyne F. E. (G.) vo vzťahu ku konaniu obž. J. O. uveril,
považoval ju za dôkaz preukazujúci jeho vinu a časti výpovedi menovanej svedkyne vo vzťahu k
trestnoprávne relevantnému konaniu obž. F. Q., ktorá bez zásadných rozporov, časť výpovede týkajúcu
sa spoluobžalovaného J. O. zjavne dopĺňala, nepovažoval za dostatočne dôveryhodnú.

Krajský súd teda nevzhliadol dôvod, pre ktorý by nemal F. E. veriť, na hlavnom pojednávaní vypovedala
v podstatných rysoch zhodne tak, ako v prípravnom konaní a krajský súd v jej výpovedi na hlavnom
pojednávaní nevzhliadol zásadné rozpory oproti jej výpovedi z prípravného konania, ktoré by jej tvrdenia
spochybňovali, či vyvracali.

Vzhľadom na doposiaľ uvedené - dôkazy súdom prvého stupňa prezentované v odôvodnení odvolaním
napadnutého rozsudku, spolu aj s dôkazmi opätovne vykonanými na verejnom zasadnutí, vedú vo
svojom súhrne krajský súd k dôvodnému záveru, že aj obž. F. Q. svojím konaním zabezpečovala
záujemcov o sexuálne služby nie len pre F. O. (či len strážila jej deti), ale aj pre T. G., včítane v tom

čase pre mal. K. A. a mal. F. E. (G.), okrem svedkyne A. A., čím naplnila žalovanú trestnú činnosť, a
teda zločin kupliarstva podľa § 367 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, formou spolupáchateľstva podľa §
20 Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.

Za danej situácie, s poukazom na takto ustálený skutkový stav a jeho právne posúdenie v konfrontácii

so súdom prvého stupňa vyhláseným rozsudkom, ale hlavne pri posúdení zákonnosti výrokov
rozsudku a obsahu opravného uznesenia súdu prvého stupňa vydaného podľa § 174 ods. 1 Tr. por.
zo dňa 07.01.2019 sp.zn. 12T 22/2018 (zjavne ako nezákonného rozhodnutia), ako celku, keďže
po právoplatnosti opravného uznesenia spolu s rozsudkom tvorili jedno rozhodnutie, nezostávalokrajskému súdu nič iné ako odvolaniami napadnutý rozsudok, spolu s opravným uznesením, v celom
rozsahu zrušiť z dôvodov podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/, d/, e/ Tr. por. a na podklade už súdom prvého
stupňa vykonaného dokazovania, včítane krajský súdom doplneného dokazovania, v predmetnej veci

podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám vyhlásiť odsudzujúci rozsudok a obžalovaných J. O., L. O. a F. Q. uznať
vinnými za zločin kupliarstva podľa § 367 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák., formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a to na tom skutkovom
základe, ako je to uvedené v jeho výroku.

Ako už bolo naznačené v danom prípade, okrem prezentovaných dôvodov - skutkových zistení - ktoré
viedlikrajskýsúdkzrušeniurozsudkusúduprvéhostupňavcelomrozsahu,existovaliajďalšiepodstatné
dôvody pre takýto postup tak, ako na ne správe poukázali aj odvolatelia, týkajúcich nesprávneho
(nezákonného) použitia jednak ustanovení Trestného zákona, ale aj ustanovení Trestného poriadku
súdom prvého stupňa.

Na jednej strane bolo zistené nesprávne použitie hmotnoprávnych ustanovení Trestného zákona pri
pôvodne ukladanom treste odňatia slobody obž. F. Q., pri určovaní jej výmery a jednak zjavné nesprávne
použitie, nad rámec zákonu zodpovedajúcej aplikácie ust. § 174 ods. 1 Tr. por. pri vydaní opravného
uznesenia.

Je zjavným porušením ustanovení Trestného zákona, ak súd uložil trest odňatia slobody vo výmere 3
(tri) roky a 3 (tri) mesiace „nad“ zákonom ustanovenú trestnú sadzbu, ako to bolo v tomto prípade, keďže
obž. F. Q. uznal súd prvého stupňa vinou len z prečinu kupliarstva podľa § 367 ods. 1 Tr. zák., kde
zákon ustanovuje trestnú sadzbu až (len) na tri roky, čo sám súd prvého stupňa správne v odôvodnení
opravného uznesenia aj vyhodnotil ako postup odporujúci ust. 34 ods. 2 Tr. zák., keďže páchateľovi je

možné uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom
tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Zistené pochybenie
potom naplnilo dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por., lebo trest bol uložený mimo zákonom
ustanovenej trestnej sadzby, čo samé osebe je dôvodom pre zrušenie rozsudku.

Rovnako tak za nezákonný je možné evidentne považovať aj následný postup súdu prvého stupňa v
snahe ním zistené pochybenia pri vyhlásení rozsudku naprávať použitím ust. § 174 ods. 1 Tr. por.,
ktoré sa môže použiť na opravu, chýb v písaní, či počítaní, resp. zrejmých nesprávnosti zistených v
písomnom vyhotovení rozsudku oproti vyhlásenému rozsudku v zápisnici z hlavného pojednávania. V
žiadnom prípade sa označené ustanovenie procesného predpisu nemôže aplikovať na opravu znenia

už vyhláseného rozsudku tak, ako bol zaprotokolovaný v zápisnici z hlavného pojednávania a už vôbec
nie, aby sa takým to spôsobom menilo znenie skutkovej vety, právnych viet, či dokonca sa zmenil výrok
o treste, zmenou jeho výmery oproti výmere, ktorá bola určená vo vyhlásenom rozsudku na hlavnom
pojednávaní. Keďže toto uznesenie nebolo oprávnenými osobami napadnuté opravným prostriedkom,
čím sa stalo podľa § 174 ods. 4 Tr. por. súčasťou vyhláseného rozsudku, bolo nevyhnutné aj pre toto

pochybenie rozsudok, ale aj konštatované uznesenie, v celom rozsahu zrušiť.

Krajský súd preto, v súlade, s pôvodnou snahou súdu prvého stupňa prostredníctvom procesne
nespôsobilého postupu podľa § 174 Tr. por., svoje pochybenie napraviť, vo vyhlásenom rozsudku doplnil
znenie skutkových viet výroku rozsudku (oproti rozsudku vyhlásenému súdom prvého stupňa) o jednak

označenie vtedy maloletých svedkýň K. A. a F. E. (G.), len iniciálami ich mien a dátumom narodenia
pre označenie, že v tom čase išlo osoby neplnoleté (osoby chránené) a jednak vypustením zo znenia
skutkovej vety, skutkovej okolnosti nepreukázanej, týkajúcej sa obžalovaných J. O., L. O., ako už bolo
skôr zdôvodnené a to užívateľského mena „nikita-vt,", a napokon doplniac znenie skutkovej vety u
obžalovanej F. Q., rozšíriac tak rozsah ňou spáchanej trestnej činnosti aj na svedkyne T. G., mal. K. A.

a mal. F. E. (G.), pre ktoré tiež zabezpečovala záujemcov o sexuálne služby.

Po takejto úprave skutkových okolností podľa výsledkov vykonaného dokazovania, potom krajský súd
upravil aj znenie právnej vety vo výroku o obž. F. Q. tak, aby zodpovedala právnej kvalifikácii jej konania
podľa § § 367 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona s

poukazom na § 138 písm. j) Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona

Po zrušení výroku o vine a úprave skutkového stavu veci a čiastočne aj jeho právneho posúdenia (obž.
M. Q.) krajský súd pristúpil k určeniu druhu a výmery trestu obžalovaným.Pri učení druhu a výmery trestu krajský súd prihliadal na základné zásady pre ukladanie trestov podľa
§ 34 ods. 1 Tr. zákona, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,

že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou a súčasne pri určovaní druhu trestu a jeho výmery krajský súd
zohľadnil základné kritéria podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona, kedy súd prihliadne najmä na spôsob spáchania
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu

páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Najsamprv je potrebné uviesť, že odvolanie obž. L. O. k výroku o treste rozsudku je čiastočne dôvodné.

Nesprávne súd prvého stupňa vyhodnotil správanie sa obžalovaného počas samotného dokazovania
v prípravnom konaní a potom na hlavnom pojednávaní v súvislosti s priznaním poľahčujúcej okolnosti
podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. a teda, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Obžalovaný sa totižto k spáchaniu skutku priznal už v prípravnom konaní, tiež po ukončení dokazovania
pri záverečnom oboznámení sa s výsledkami vyšetrovnia, navrhoval začatie konania o dohode a vine
a treste, rovnako tak aj na hlavnom pojednávaní pred prednesením obžaloby, kde po negatívnom
stanovisku prokurátora, napokon urobil už spomínané vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr.

por., ktoré súd prijal a svoje konanie potom v záverečnej reči opätovne oľutoval a trval na vyhlásení o
vine a rovnako aj v rámci posledného slova.

Za danej situácie preto krajský súd na túto poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. prihliadol,
keďže mal zato, že na to boli splnené podmienky.

Naopak nie je možné súhlasiť so záverom obžalovaného, že v danom prípade boli splnené podmienky
aj pre priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. - a teda, že obžalovaný napomáhal
pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.

Obdobné prípady už súdna prax riešila so záverom, ako na to správne poukázal aj obžalovaný,
prezentovaným v zjednocujúcom stanovisku trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016 - v otázke možnosti / nemožnosti priznania poľahčujúcich
okolností podľa § 36 písm. n/ a písm. l/ Tr. zák. v prípade prijatia vyhlásenia obžalovaného o uznaní
viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/ alebo písm. c/ Tr. por. - publikovaného v zbierke stanovísk NS SR a

rozhodnutí súdov SR číslo 5/2017 - pod R 44/2017.

Z jeho prvej právnej vety plynie, že ak súd po podaní obžaloby rozhoduje spor medzi obžalobou
a obhajobou podľa pravidiel kontradiktórneho procesu a keďže objasňovanie (v zmysle zistenia
skutkového stavu veci) je doménou orgánov činných v trestnom konaní podľa § 2 ods. 10 Tr. por., tak

len samotné priznanie obžalovaného nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n/ Tr. zák.

Súčasne platí, že pri riadnom hodnotení dôkazov je povinnosťou súdu každý prípad posudzovať
samostatne podľa jeho konkrétnych okolností, čo znamená, že sa v konkrétnom (individuálne) určenom
prípade, nevylučuje aj súčasné priznanie poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l/ a písm. n/ Tr. zák.

No v tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že z hľadiska priznania hodnotenej poľahčujúcej okolnosti
podľa § 36 písm. n/ Tr. zákona v tomto prípade nepostačuje zvažovať len priznanie páchateľa (či už v
procesnom postavení obvineného alebo následne obžalovaného), ale hodnotiť predovšetkým aktívnu
účasť páchateľa na úkonoch orgánov činných v trestnom konaní, ktoré boli rozhodujúcimi pre objasnenie

jeho trestnej činnosti napr. aktivita počas previerky výpovede na mieste činu, na rekonštrukcii prípadu
alebo na úkonoch podstatných pre objasnenie trestnej činnosti jeho spolupáchateľov, ktorí jej spáchanie
popierajú.

Opierajúc sa o uvedené hľadiská je zrejmé, že tieto v danom prípade naplnené neboli, aj keď sa

obžalovaný priznal k spáchaniu skutku mu kladenému za vinu a to už aj v prípravnom konaní (čo už
bolo zohľadnené podľa § 36 písm. l/ Tr. por.), tak žiadna iná samostatná aktivita, ako už bola skôr
príkladmo opísaná, z jeho strany počas vyšetrovania zaznamenaná nebola, práve naopak, konanie
spolupáchateľov - ich podiel na trestnej činnosti zľahčoval, resp. dokonca u obž. F. Q. neopísal úplnejej podiel na trestnej činnosti, čo, podľa názoru krajského súdu, tiež bráni priznaniu tejto poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. por.

Súčasne sa krajský súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, ako aj jeho argumentáciou, že v
danom prípade boli naplnené skutočnosti pre priznanie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. k/ Tr.
zákona a teda, že obžalovaný spáchal trestný čin ako organizátor. Ako už bolo konštatované totižto
všetky svedkyne M. O., A. G., včítane mal. K. A. rovnako ako F. E. (G.), opisovali podiel obž. D. O. na
tejto činnosti ako osoby, ktorá to všetko riadila a bola teda celkovým organizátorom.

Napokon krajský súd nemohol priznať obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr.
zák. aj keď je pravdou, že podľa odpisu registra trestov má evidované len jediné odsúdenie, a to
rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 10 T 60/2012 zo dňa 31.10.2012 za prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., na samostatný trest zákazu činnosti
vedenia motorových vozidiel všetkých druhov po dobu 18 mesiacov, ktorý tento obžalovaný vykonal dňa

30.4.2014, a preto sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený, čo ale neznamená, aby bola „zahladená“
skutočnosť, že sa v minulosti dopustil úmyselného protiprávneho konania. Súčasne pritom platí podľa
výpisu z ústrednej evidencie priestupkov, že sa obžalovaný L. O. dopustil aj jedného priestupku, a to
priestupku na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami.

Za danej situácie pri rovnomernom pomere priťažujúcich a poľahčujúcich okolností krajský súd, pri
určovaní druhu trestu riadiac sa povinnosťou upravenou v ust. § 34 ods. 6 Tr. zák., ukladal ako druh
trestu - trest odňatia slobody a jeho výmeru určoval v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa
§ 367 ods. 3 Tr. zák. v rozsahu tri roky až desať rokov.

Krajský súd nemohol nezohľadniť rozsah (počet osôb) na ktorých sa trestnej činnosti dopúšťal, ďalej
skutočnosť, že obž. L. O. v tomto prípade bol hlavným iniciátorom, ktorý uvedené svedkyne, okrem T. G.,
naviedol na vykonávanie prostitúcie, včítane osôb neplnoletých, ako bolo ustálené celé to organizoval a
mal aj hlavný podiel na celkovom zisku, čo závažnosť jeho konania zásadne zvýrazňovalo. Dokazovanie
vylúčilo jeho argumentáciu, že prostitúciu maloleté K. A. a F. E. (G.) začali vykonávať samé od seba,

resp. K. A. na to „naviedla“ F. E.. J. obžalovanými opakovane spomínané vyjadrenie svedka P. C., že
si mala sv. M. E. (G.) zákazníkov zabezpečovať sama, malo byť spojené len s jedným prípadom, bez
jeho ďalších skúseností s takýmto konaním svedkyne F. E., kde len jeden takýto prípad je bez významu,
pokiaľ mali tieto služby poskytovať v priebehu cca jedného roka.

Za daných okolnosti bolo podľa názoru krajského súdu na mieste, z hľadiska dosiahnutia účelu trestu,
jeho individuálnej prevencie - nápravy obžalovaného, ale aj generálnej prevencie - ochrany spoločnosti
pred páchateľmi, uložiť obž. L. O. trest odňatia slobody spojený s jeho výkonom vo výmere 3 (troch)
rokov, čiže na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, zohľadňujúc jeho trestnoprávnu, ale
aj priestupkovú minulosť a skutočnosť, že doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, čo zároveň

podmienilo podľa pravidiel upravených v ust. § 48 ods. 2 písm. a /Tr. zák. jeho zaradenie pre výkon
uloženého trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Vzhľadom na ustálenú závažnosť konania obžalovaného podmienenú rozsahom trestnej činnosti, tiež
krajský súd uzavrel, že v danom prípade neboli splnené podmienky - na úvahy o určení výmery trestu

pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby podľa pravidiel pre mimoriadne zníženie trestu
podľa § 39 ods. 2, písm. d/, ods. 4 Tr. zák. z dôvodu, že obž. L. O. urobil vyhlásenie o vine podľa §
257 ods. 1 písm. b/ Tr. por.

Na takýto postup súdu má obžalovaný právo, na druhej strane, však súd nemá po prijatí vyhlásenia o

vine obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zo zákona povinnosť „automaticky“ trest ukladať
pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. Napokon v danom prípade krajský súd má zato,
že všetky okolnosti svedčiace v prospech obž. L. O. už boli zohľadnené pri určení výmery trestu odňatia
slobody na 3 (tri) roky a teda dolnej hranici ustanovenej trestnej sadzby, pri hornej hranici 10 (desať)
rokov.

Pri hodnotení osoby obž. J. O. krajský súd zistil, rovnako ako súd prvého stupňa, z výpisu z ústrednej
evidencie priestupkov, že v minulosti bol desaťkrát priestupkovo postihnutý, hlavne na úseku cestnej
premávky a v jednom prípade sa dopustil aj priestupku proti verejnému poriadku.Súčasne platí, že podľa odpisu z registra trestov bol obž. J. O. doposiaľ dvakrát súdne trestaný.

Najsamprv bol trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou na Topľou sp.zn. 2 T 194/2011
zo dňa 02.01.2012 uznaný vinným pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e/, ods. 3 písm. a) Tr.
zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne
odložený na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka do 24.01.2013, pričom uvedené odsúdenie tohto
obžalovaného bolo zahladené z dôvodu amnestie prezidenta republiky dňa 02.01.2013.

Rovnako, ako to uzavrel súd prvého stupňa, aj podľa názoru krajského súdu, rozhodujúcim pri určovaní
druhu a výmery trestu u obž. J. O. bolo jeho posledné odsúdenie rozsudkom rovnakého súdu sp.zn. 12 T
213/2015 zo dňa 03.11.2016, ktorým bol uznaný vinných zo spáchania zločinu prevádzačstva podľa §
20 k § 356 Tr. zákona vo forme spolupáchateľstva a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 16
mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, koniec

ktorej mal pripadnúť na deň 04.05.2018. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný skutok mal spáchať
počas plynutia skúšobnej doby vyššie uvedeného podmienečného odsúdenia.

Uvedené odsúdenie potom v danom prípade napĺňalo dôvod pre konštatovanie priťažujúcej okolnosti
podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, a teda, že už bol za trestný čin odsúdený, kde bez existencie

poľahčujúcich okolností, by bola dolná hranica trestnej sadzby sprísnená - upravená zvýšením o jednu
tretinu podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona.

Správne však súd prvého stupňa na túto okolnosť neprihliadol, lebo táto okolnosť naplnila dôvod podľa
§ 38 ods. 5 Tr. zákona pre ukladanie trestu odňatia slobody po úprave trestnej sadzby tak, že sa zvyšuje

dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu; a v takom prípade sa ustanovenie
odseku 4 nepoužije .

Vzhľadom na vyššie uvedené odsúdenie tohto obžalovaného rozsudkom Okresného súdu Vranov nad
Topľou sp.zn. 12 T 213/2015 zo dňa 03.11.2016 za zločin prevádzačstva podľa § 356 Tr. zákona, bolo

nevyhnutné v prípade určovania druhu trestu, ale hlavne jeho výmery, u obž. J. aplikovať ust. § 38 ods.
5 Tr. zákona.

Ako už bolo konštatované, za zločin kupliarstva podľa ust. § 367 ods. 3 Tr. zákona je možné jeho
páchateľovi uložiť trest odňatia slobody od 3 rokov do 10 rokov. Po úprave tejto trestnej sadzby v zmysle

ust. § 38 ods. 5 Tr. zákona tak bolo potrebné tomuto obžalovanému ukladať trest odňatia slobody v
rozpätí od 6 rokov a 6 mesiacov až do 10 rokov.

Aj v prípade obž. J. súd prvého stupňa vyčerpávajúcim spôsobom vyhodnotil v odôvodnení rozsudku
povahu činu, ktorého sa obžalovaný dopustil, spôsob akým sa podieľal na prostitúcii svedkýň, ako na

tom koristil a teda celkovo posúdil závažnosť jeho konania, kde túto argumentáciou si krajský súd osvojil
a preto sa stotožnil s ním určenou výmerou trestu 6 (šesť) rokov a 8 (osem) mesiacov pre obž. J. O. pri
dolnej hranici upravenej trestnej sadzby, ktorá v danom prípade postačuje z hľadiska individuálnej, ale
aj generálnej prevencie pre naplnenie účelu trestu podľa hľadísk určených v uts. § 34 ods. 1 Tr. zákona.
Aj v prípade obž. Róberta Horváta boli splnené podmienky podľa § 48 ods.X písm. a/ Tr. zákona pre

zaradenie pre výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia.

Napokon krajský súd hodnotil podľa hore uvedených hľadísk a kritérií podľa § 34 ods., 1, 4 Tr. zákona
aj protiprávne konanie obž. F. Q. tak, ako bolo právne kvalifikované krajským súdom.

Pri hodnotení osoby obžalovanej, rovnako ako súd prvého stupňa, krajský súd zistil, že obžalovaná v
čase rozhodovania súdu žila so svojím manželom a dvoma maloletými deťmi šesťročným F. a polročnou
F. v rodinnom dome v obci G. spolu s ostatnými príbuznými. V minulosti bola len jedenkrát priestupkovo
postihnutá za to, že nezložila skúšky z odbornej spôsobilosti, čo malo za následok neudelenie jej

vodičského oprávnenia, pričom v minulosti nebola súdne trestaná.Toto zistenie jej preto poľahčovalo, a teda že pred spáchaním predmetného trestného činu viedla riadny
život, čo napĺňa poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona, bez zistenia priťažujúcich okolností
podľa § 37 Tr. zákona.

Za takejto situácie pri prevahe poľahčujúcich okolností krajský súd určoval trest a jeho výmeru postupom
podľa ust. § 38 ods. 3 Tr. zákona, kedy sa znižuje horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby
o jednu tretinu.
Základnú trestnú sadzbu pri prečine kupliarstva podľa § 367 ods. 3 Tr. zákona, podľa ktorej možno jeho

páchateľovi uložiť trest odňatia slobody v rozpätí od troch rokov až desať rokov, tak bolo potrebné upraviť
znížením hornej hranice o jednu tretinu, a obžalovanej tak ukladať trest odňatia slobody v rámci trestnej
sadzby tri roky až sedem rokov a osem mesiacov.

Pri zohľadnení skutočnosti, že obž. F. Q. nebola doposiaľ súdne trestaná, iba raz postihnutá v rámci
priestupkového konania, že s manželom žijú v spoločnej domácnosti a na jej starostlivosť sú odkázané

dve maloleté deti mal krajský súd zato, že v danom prípade postačí pre naplnenie účelu trestu uloženie
trestu odňatia slobody nespojeného s jeho výkonom, čiže na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere
3 (troch) rokov s podmienečným odkladom a zároveň uložený probačný dohľad nad jej správaním v
skúšobnej dobe ustanovenej na 4 (štyri) roky.

Pre posilnenie dosiahnutia účelu podmienečne odloženého trestu odňatia slobody krajský súd podľa §
51 ods. 2, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. uložil obžalovanej obmedzenie spočívajúce v zákaze stretávania sa
osobami, ktoré boli jej spolupáchateľmi alebo účastníkmi na tomto trestnom čine.

Súčasne krajský súd zopakoval zákonný výrok rozsudku súdu prvého stupňa a podľa § 60 ods. 1 písm.

a) Tr. zákona u všetkých troch obžalovaných rozhodol o treste prepadnutia vecí - tak, ako sú opísané
vo výroku tohto rozsudku.

Toto boli dôvody pre ktoré krajský súd odvolaniami obžalovaných a okresného prokurátora napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu sám vo veci rozhodol tak, ako je to uvedené vo

výroku tohto rozsudku a súčasne podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovaných J. a F. zamietol .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.