Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/71/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217203526
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8217203526.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o. so sídlom Mýtna 48,
811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Mýtna 48,
P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: Y. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.. E. XXXX/X, XXX
XX F., o zaplatenie 6.214,22 Eur s príslušenstvom, odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bardejov č.k. 5Csp/30/2017-39 zo dňa 29.01.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku III. a IV.

II. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol:
„I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 91,00 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo
sumy 91,00 Eur od 20.07.2014 do zaplatenia z a s t a v u j e .
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.455,41 Eur s úrokom z omeškania vo výške
8,15 % ročne zo sumy 3.455,41 Eur od 20.07.2014 do zaplatenia všetko mesačnými splátkami vo výške
50,00 Eur splatnými vždy k 25. dňu kalendárneho mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do
úplného vyrovnania, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia ktorejkoľvek splátky

riadne a včas.
III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
IV. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 11,20 %.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 52 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2,
§ 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

3. V odôvodnení uviedol, že medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Consumer Finance
Holding, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 21.08.2012 uzavretá zmluva o pôžičke
č. XXXXXXX, ktorou právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku vo výške 6.749,55 Eur.
V zmluve sa žalovaný zaviazal zaplatiť celkovo sumu 14.553,- Eur a to v 99 mesačných splátkach po
147,- Eur splatných k 20. dňu v mesiaci. Keďže žalovaný pôžičku riadne a včas nesplácal, spoločnosť
Consumer Finance Holding, a.s. úver zosplatnila ku dňu 19.07.2014. Na základe Rámcovej zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 30.12.2016 a žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 07.08.2017 bola

pohľadávka voči žalovanému postúpená na žalobcu. Žalovaný do podania žaloby na súd zaplatil celkovo
sumu 3.294,14 Eur.4. Keďže žalobca zobral svoju žalobu v časti o zaplatenie zmluvných poplatkov vo výške 91,00 Eur
s príslušenstvom späť pred začatím pojednávania, pričom súhlas žalovaného so späťvzatím v tomto
štádiu konania nie je potrebný, súd na základe tohto dispozitívneho úkonu žalobcu a postupom podľa §

145 C.s.p. konanie v časti o zaplatenie poplatkov vo výške 91,- € s úrokom z omeškania vo výške 8,15
% ročne zo sumy 91,- Eur od 20.07.2014 do zaplatenia zastavil.

5. Po tomto čiastočnom späťvzatí sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 6.123,22 Eur
s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % p.a. zo sumy 6.123,22 Eur od 20.07.2014 do zaplatenia.

6. Z predloženej zmluvy o pôžičke bolo nesporne preukázané, že táto neobsahuje podstatné náležitosti
zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, t.j. nie sú uvedené všetky
predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Ďalej zmluva o pôžičke
neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úroku a iných poplatkov podľa § 9 ods. 2 písm. k)
zákona. Zmluva o pôžičke obsahuje dojednanie o tom, že mesačná splátka je vo výške 147,- Eur, avšak

nie je zrejmé, čo z toho predstavuje istinu, čo úrok. Vzhľadom na nedodržanie obligatórnych náležitostí
zmluvy o pôžičke, táto sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona.

7. Keďže poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, súd priznal žalobcovi iba sumu
3.455,41 Eur, čo predstavuje rozdiel medzi poskytnutou pôžičkou vo výške 6.749,55 Eur a úhradou

žalovaného pred podaním žaloby vo výške 3.294,14 Eur. Zároveň súd priznal aj úrok z omeškania vo
výške 8,15 % ročne zo sumy 3.455,41 Eur od 20.07.2014 do zaplatenia.

8. O trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP.

9. Proti rozsudku, a to proti výroku III. a IV. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 2.667,81
€ s úrokom z omeškania vo výške 8.15 % od 20.7.2014 do zaplatenia, to všetko formou splátok
vo výške 50 € mesačne splatných k 25.dňu v mesiaci, počnúc prvou splátkou splatnou 20.dňa v
mesiaci nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozhodnutie vo veci samej nadobudne právoplatnosť, pod

následkom straty výhody splátok v prípade neplatenia a prizná žalobcovi náhradu trov konania v celom
rozsahu. Namietal, že súd I. inštancie žalobu čiastočne zamietol napriek skutočnosti, že žalovaný uznal
pred súdom celú žalovanú pohľadávku. V podaní zo dňa 25.1.2018 žalobca navrhol v súlade s § 282
CSP, aby súd rozhodol vo veci rozsudkom pre uznanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia bol súd
vo veci povinný rozhodnúť rozsudkom pre uznanie. Zamietnutím žaloby súd I. inštancie postupoval v

rozpore so zákonom a hrubo porušil naše ústavné a zákonné právo na spravodlivý proces.

10. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v

napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 až §
381 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania.
Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu ako aj na webovej
stránke.

12. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ako aj právnym
posúdením uplatneného nároku súdom prvej inštancie a následne uplatnenými odvolacími námietkami
odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval v konaní správne, správne zistil skutkový
stav veci a vec správne právne posúdil. Odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje na vecne správne
právne závery súdu prvej inštancie.

13. Podľa § 282 CSP, ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na
návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

14. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolací súd uvádza, že vyjadrenia žalovaného v rámci výpovede

pred súdom prvej inštancie dňa 29.01.2018 nemožno považovať za taký prejav jeho vôle, ktorý by
vyvolával právne účinky predpokladané v ust. § 282 CSP. Žalovaný uviedol, že si je vedomý dlhu voči
žalobcovi, dlh prestal splácať po tom, čo manželka prišla o zamestnanie, táto pred niekoľkými mesiacmi
zomrela a žalovaný nemá dlh z čoho zaplatiť. Chcel by dlžnú sumu splatiť, žiada o splátkový kalendár.15. Odvolací súd konštatuje, že uznanie dlhu je takým úkonom dlžníka, v dôsledku ktorého za stavu, že
protistrana podala návrh na vyhlásenie rozsudku pre uznanie, súd neskúma odôvodnenosť, existenciu a

rozsah žalobou uplatneného nároku, ale bez ďalšieho prezumuje, že takýto nárok existuje a je dôvodný
v rozsahu, ako ho dlžník uznal, preto žalobe čo do uznaného dlhu vyhovie. Vzhľadom na závažnosť
inštitútu, a to najmä za stavu, že ide o konanie s tzv. slabšou stranou, ako je to aj v predmetnom prípade,
kedy má žalovaný postavenie spotrebiteľa, je potrebné dôsledne vyžadovať náležitosti uznávacieho
právneho úkonu. V tomto smere odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že výrazový prostriedok „je

si vedomý dlhu“, „chce dlžnú sumu zaplatiť“ nemožno bez ďalšieho považovať za uznávací prejav. Z
vyjadrenia žalovaného nie je zrejmé, v akom rozsahu považuje žalobu za opodstatnenú. Byť si vedomý
dlhu ešte samo o sebe neznamená, že dlžník svoj dlh aj uznáva. Žalovaný naviac nesúhlasil, aby bol
na úhradu dlhu zaviazaný bez možnosti jeho úhrady v splátkach.

16. V konaní nebolo sporné, že zmluva o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorej žalobca odvodzuje

svoj nárok uplatnený žalobou má povahu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. V prípade spotrebiteľských sporov je súd povinný preskúmať spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je
právnym základom uplatneného nároku z toho hľadiska, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky,
či spĺňa obsahové požiadavky ustanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch a pod.. Priečilo by
sa zásade spravodlivosti, ak by v konaní pasívni spotrebitelia boli zvýhodňovaní voči spotrebiteľom,

ktorí dlh pred súdom uznajú, a to častokrát len z obavy, že v opačnom prípade im nebude umožnené
uhradiť dlh v splátkach, z dôvodu neinformovanosti, neznalosti svojich práv, pocitu bezmocnosti voči
dodávateľovi, ktorý je v konaní právne zastúpený a pod.. Aj v tomto prípade všetky okolnosti nasvedčujú
tomu, že žalovaný existenciu dlhu nepoprel a vyjadrenie k veci na pojednávaní formuloval pod tlakom
okolností - prebiehajúce súdne konanie, nepriaznivá finančná situácia žalovaného, snaha o docielenie

možnosti úhrady dlhu v splátkach. V spotrebiteľských sporoch možno za relevantný považovať iba
informovaný uznávací prejav vôle spotrebiteľa, t.j. taký, ku ktorému spotrebiteľ pristúpil až po tom, čo
súd prvej inštancie vykonal poučenie podľa § 292 písm. b/ CSP, teda vhodným spôsobom, nielen v
rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti, no hlavne aj o „iných možnostiach obrany...“. Ako však už
bolo konštatované vyššie, v predmetnom konaní ani nemožno dospieť k záveru, že prejav žalovaného

predstavuje uznanie dlhu.

17. S poukazom na túto skutočnosť, jeho vyjadreniu učinenému v priebehu konania pred súdom prvej
inštancie nemožno priznať právne účinky uznania dlhu v zmysle § 558.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nepostupoval v rozpore
s ust. § 282 CSP, keď vo veci nerozhodol rozsudkom pre uznanie, svojím postupom plne rešpektoval a
splnil povinnosť vyplývajúcu mu z právnej normy zameranej na ochranu spotrebiteľa.

19. Správnemu výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti zodpovedá aj správny výrok o trovách
konania.

20. Za daného stavu odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil (§ 387

ods. 1 CSP).

21.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1CSPvspojenís§255ods.1CSP.
Dôvodomtakéhotorozhodnutiaotrováchbolaskutočnosť,žežalovanýbolvodvolacomkonaníúspešný,
no v priebehu odvolacieho konania mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne

neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádzal z
čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr
podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a
následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne
trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti

civilného súdneho konania.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).