Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 30, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/9/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616204313
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1616204313.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov

senátu JUDr. Mariany Harvancovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci žalobcu: OTP Banka
Slovensko, a.s., IČO: 31 318 916, so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, zastúpeného advokátskou
kanceláriou Roman Kvasnica a partneri, s.r.o., IČO: 36 866 598, so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01
Piešťany, proti žalovanému: X. F., Z.. X.X.XXXX, B. V. F. XXX/XX, XXX XX I. V., o zaplatenie sumy 10
079,57 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa
5.9.2018, č.k. 7C/665/2016-57, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7
228,17 eur spolu s úrokom z omeškania 1 % ročne zo sumy 5 910,08 eur od 13.5.2016 do zaplatenia,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol ( výrok
II) a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 43,42 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (výrok III).

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 52 ods. 1,2,3,4, § 517 ods. 1,2 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 497, § 499, § 502 ods.1, § 503
ods. 1,2, § 506 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 1 ods.
1, § 2 písm. d), § 9 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov(ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 3 ods. 1 nariadenia vlády č.
87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „Nariadenie
vlády“) a vecne tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za nesporné, že strany uzavreli zmluvu

o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Mal za nesporné, že žalovanému bol podľa zmluvy poskytnutý
bezúčelovýspotrebnýúveražalovanýnedodržalpodmienkyzmluvyatentoúverprestalriadnesplácať,v
dôsledku čoho žalobca došlo dňom 4.4.2014 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Vzhľadom na uvedené
súd prvej inštancie posúdil ako dôvodný nárok žalobcu na zaplatenie zosplatnenej a neuhradenej časť
istiny v sume 5 910,08 eur a sumy riadnych úrokov 1 211,48 eur (za obdobie od 23.5.2013 - omeškanie
s platením splátok do 4.4.2014 ako deň predčasnej splatnosti úveru) a v tejto časti žalobe vyhovel.

3. Ako nedôvodný posúdil súd prvej inštancie nárok žalobcu na zaplatenie zmluvného úroku v sume
2 851,40 eur vypočítaného zo sumy istiny (5 910,08 eur) za obdobie od 4.4.2014 (po zosplatnení) do
12.5.2016 a kontinuálny zmluvný úrok 22,90 % ročne zo sumy istiny 5 910,08 eur od 13.5.2016 do
zaplatenia. Poukázal na to, že právny vzťah medzi sporovými stranami je vzťahom spotrebiteľskýmupravený zákonnými ustanoveniami zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka s ostatnými nárokmi
upravenýmišpeciálnymzákonomoochranespotrebiteľaazákonaospotrebiteľskýchúverochavsúlade
s ustanoveniami Občianskeho zákonníka nad rámec obligátnych ustanovení zmluvy o úvere podľa

Obchodného zákonníka. Preto vychádzajúc z právneho názoru Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015,
sp. zn. 3 MCdo 14/201, ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva a vzťahuje sa aj na
právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Dal do pozornosti, že jednoznačne uplatnenie práva na

predčasnúsplatnosťúverupodľa§506Obchodnéhozákonníkanemôžepriniesťveriteľovinepriaznivejší
výsledok spočívajúci v strate nárokov, ktoré doposiaľ nadobudol zo zmluvného vzťahu, najmä ak podľa
výslovného znenia právnej normy má právo požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Vzhľadom
na skutočnosť, že ustanoveniami obchodného práva sa spravujú len základné právne inštitúty a výklade
právnych noriem a záväzkov v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa, mal za to, že § 506 Obchodného
zákonníka ale aj § 502 a § 503 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka je potrebné vykladať tak, že veriteľ

má právo na zaplatenie zmluvných úrokov počas trvania zmluvného vzťahu, teda buď počas trvania
zmluvy alebo do mimoriadnej splatnosti úveru. Uvedenému nasvedčuje skutočnosť, že zmluvné úroky
z úveru sú základnou náležitosťou tohto inštitútu, teda trvajú počas existencie zmluvy, jej účinnosti
ako aj z dôvodu, že sú splatné spolu so splátkami prípadne na konci lehoty na vrátene prostriedkov
(prípadne aj ku koncu roka). Preto ak dôjde k odstúpeniu od zmluvy, nastupujú účinky ex tunc, teda

nároky na splatné úroky a iné zmluvné nároky nezanikajú, ale nemožno po ukončení zmluvného vzťahu
požadovať ďalšie nároky zo zmluvy, ktorá zanikla, teda aj ďalšie splácanie úrokov. Ak by sa pripustila
existencia nároku na zaplatenie zmluvných úrokov po mimoriadnej splatnosti úveru (príp. po zániku
zmluvy) takýto nárok by prislúchal popri úroku z omeškania z celého nároku (zosplatneného úveru)
čo by neúmerne obohacovalo veriteľa, avšak nebolo by zrejmé, kedy sú úroky splatnými z hľadiska aj

prípadného premlčania, teda či ku koncu kalendárneho roka, či pri plnení a pod.. Ak teda nastal stav,
kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani
na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
spotrebiteľom. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej
zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však

spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou
zmenou záväzku. Napriek tomu, že existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj
odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, mal za to, že táto právna úprava je na škodu
spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou. Poukázal na

to, že v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim
pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a Nariadenia.

4. Nakoľko bol žalovaný v omeškaní s plnením peňažného dlhu priznal súd prvej inštancie žalobcovi aj
úrok z omeškania vo výške 106,61 eur (vyčíslený zo sumy istiny) za obdobie od 21.7.2014 do 12.5.2016

vo výške 1 % ročne ako aj úroky z omeškania vo výške 1% ročne z nezaplatenej istiny (5 910,08 eur), a to
od 13.5.2016 do zaplatenia. Nakoľko výška žalobcom uplatnených úrokov z omeškania bola nižšia ako
úroková sadzba určená podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ku dňu 23.5.2013
(omeškanie so splátkou), resp. ku dňu 5.4.2014 (deň nasledujúci po mimoriadnej splatnosti), súd priznal
žalobcovi úroky z omeškania tak, ako si ich uplatnil.

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z uplatnenej
sumy vrátane vyčísleného úroku z úveru. Nakoľko predmetom konania bolo zaplatenie sumy 10 079,57
eur (istina, vyčíslené zmluvné úroky a vyčíslené úroky z omeškania) ustálil, že žalobca bol úspešný v

časti o zaplatenie sumy 7 228,17 eur (istina, čiastočne úroky z úveru a úroky z omeškania) t. j. 71,71
% a v časti o zaplatenie sumy 2851,40 eur bol úspešný žalovaný, t. j. 28,29 % (neúspech žalobcu je
úspechom žalovaného), čiže žalobca bol úspešný v pomernej časti 43,42 % (71,71 % - 28,29 %). S tým,
že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

6. Proti zamietajúcemu výroku, ktorým súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi nárok na úrok 2851,40
a úrok vo výške 22,9% ročne zo sumy 5910,08 eur od 13.5.2016 do zaplatenia, podal v zákonnej
lehote odvolanie žalobca dôvodiac, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti nesprávny
a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.). Poukázal na ust.§ 497, § 502 ods. 1 a § 503 Obchodného zákonníka ako aj na zmluvné dojednania v zmluve o úvere,
z ktorých vyvodzoval, že povinnosť platiť úrok z poskytnutého úveru vyhlásením predčasnej splatnosti
nezanikla a nezanikol ani jeho nárok na zaplatenie zmluvného úroku a trvá až do úplného splatenia

istiny pohľadávky. Dohodnutý úrok predstavuje cenu finančných prostriedkov, ktoré veriteľ poskytol
dlžníkovi, a ktoré dlžník veriteľovi nevrátil. Dal do pozornosti aj judikatúru odvolacích súdov ( rozsudok
Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 4Cob/146/2013 z 24.1.2004, rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.z.
25Co/140/2013 z 16.10.2013). Mal za to, že úročenie spotrebiteľského úveru bežnými úrokmi až do
doby vrátenia poskytnutých prostriedkov priamo upravoval aj zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch a nepriamo ho predpokladal aj zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako lex
specialis pre oblasť spotrebiteľských úverov.
7.
8. Vzhľadom k uvedenému žalobca žiadal, aby odvolací súd v zmysle ust. § 388 C.s.p. rozhodnutie
súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel a priznal mu
nárok na náhradu trov konania.

9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

10. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a
378 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo

o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania
si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu podané proti
zamietajúcemu výroku rozhodnutia nie je podané dôvodne. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu,
v odvolacom konaní bol preskúmaný len výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba v
prevyšujúcej časti zamietnutá, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania a preto výrok, ktorým bolo žalobe

čiastočne vyhovené, ktorý odvolaním žalobcu napadnutý nebol, v odvolacom konaní preskúmavaný
nebol a ako taký nadobudol právoplatnosť.

11. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v
postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p).

12. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia
istiny 5910,08 eur, sumy 4062,88 eur ako nezaplateného úroku k 12.5.2016, sumy 106,61 eur ako
nezaplateného úroku z omeškania k 12.5.2016, bežného úroku vo výške 22,9% ročne zo sumy 5910,08
eur od 13.5.2016 do zaplatenia, úroku zo omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 5910,08 eur od

13.5.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Nárok zdôvodnil tým, že dňa 23.1.2013 uzavrel so
žalovaný Zmluvu o otp Expres úvere č. XXXX XXXX XX J. (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe
ktorej poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v sume 6 000 eur. Listom zo dňa 18.2.2014 žalobca
vyzval žalovaného na splatenie záväzku po lehote vo výške 1306,94 eur najneskôr do 6.3.2014. Výzvu
žalovaný neprevzal v odbernej lehote. Listom zo dňa 20.3.2014 žalobca vyhlásil úver za predčasne

splatný do 10 dní odo dňa doručenia vyhlásenia. Zásielka bola prevzatá žalovaným dňa 24.3.2014 a
úver sa stal splatný dňom 4.4.2014. Žalovaný dlh neuhradil.

13. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

14. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie vo vzťahu k zamietajúcej časti
výroku rozsudku, vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový

stav a vo veci správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému
dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na základe uvedeného
sa odvolací súd v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi uvedenými
v rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti, v ktorom súd prvej inštancie dostatočne a
presvedčivo zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní podstatný význam.

15. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom do 1.1.2013 do 9.6.2013),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov nazáklade zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

16. Podľa § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

17. Podľa § 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva,
ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

19. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

20. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v

dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

21. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že rozhodnutie prvoinštančného súdu spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods.1 písm. h) C.s.p.), tento odvolací dôvod sa vykladá tak,
že súd prvej inštancie zo skutkových zistení vyvodil nesprávne závery a nesprávne aplikoval konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil
správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

22. V posudzovanej veci nebolo sporné, že zmluva uzatvorená medzi stranami sporu má charakter
spotrebiteľskej zmluvy a nakoľko jej predmetom je poskytnutie úveru, ide v zmysle § 2 písm. d) zákona
o spotrebiteľských úveroch o zmluvu o spotrebiteľskom úvere.

23. Riadny (zmluvný) úrok predstavuje cenu peňazí, ktoré veriteľ poskytol dlžníkovi na základe zmluvy

o úvere. Z ekonomického pohľadu ide v zásade o kompenzáciu veriteľovi za obetovanú príležitosť,
kedy nemohol s istinou úveru nakladať, pretože nebola v jeho dispozícií. Na strane dlžníka ide o
cenu za to, že do jeho dispozície mu boli vydané finančné prostriedky, ktoré mohol používať, pričom
povinnosťichvrátiťbolaodloženádobudúcnostiaprípadneirozloženánasplátky.Riadnyúrokveriteľovi
patrí až do splatnosti úveru. V prípade, že dlžník poruší zmluvu a sú splnené zákonom a prípadne

i zmluvou predpokladané podmienky, má veriteľ právo vyhlásiť predčasnú (alebo tiež mimoriadnu)
splatnosť úveru, teda požadovať okamžité vrátenie úveru dlžníkom. Právnym následkom vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru je, že dlžník prichádza o výhodu odloženej splatnosti úveru, resp. o výhodu
splátok a veriteľ získava možnosť využiť všetky dostupné právne prostriedky na to, aby sa domohol
dlžnej pohľadávky. Veriteľ tiež získava právo požadovať od dlžníka zákonnú sankciu v podobe úrokov

z omeškania z celej dlžnej sumy, nielen z čiastky, s ktorou bol dlžník aktuálne v omeškaní; prípadne i
iné sankcie vyplývajúce zo zmluvy.

24. Hoci vyhlásením predčasnej splatnosti úveru veriteľ automaticky nedostáva do svojej dispozície
dlžnú peňažnú sumu a dlžník ju nestráca, dlžník príde o právny dôvod, pre ktorý môže mať dlžné

peňažné prostriedky vo svojej dispozícií. S tým je nevyhnutne spojený aj zánik nároku veriteľa na riadny
úrok z poskytnutých peňažných prostriedkov. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by veriteľovi
aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru patril riadny úrok z úveru. Pokiaľ by veriteľ mal naďalej
až do zaplatenia dlžnej pohľadávky nárok na riadny úrok a popri tom i úrok z omeškania a prípadne
iné sankcie, vznikla by hrubá nerovnováha v právnom postavení dodávateľa (veriteľa) a spotrebiteľa

(dlžníka). Veriteľ by mal naďalej všetky oprávnenia zo zmluvy a navyše i právo a možnosť domôcť sa
relatívne okamžite splnenia celého záväzku, pričom dlžník by stratil akékoľvek výhody, ktoré mu zmluva
o úvere garantovala. Takýto následok vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru by bol nielen neprijateľný
pre založenie nerovnováhy v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy, ale aj v rozpore s dobrýmimravmi. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS
476/2012-14, ktorý potvrdil ústavnú udržateľnosť tohto záveru. Hoci judikatúra najmä nižších súdov v
tomto smere nie je úplne jednotná, odvolací súd sa prikláňa k názoru prezentovanému vyššie.

25. Žalobca vo svojom odvolaní svoj nárok na riadny úrok po vyhlásení splatnosti úveru až do momentu
zaplatenia dlžnej istiny odôvodňoval poukazom na § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka. Podľa tohto
ustanovenia dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve.
Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. Na základe

druhej vety tohto ustanovenia nemožno potvrdiť ani vyvrátiť záver, že dlžník má povinnosť platiť riadne
úroky z dlžnej istiny i po zosplatnení úveru. Toto ustanovenie sa vzťahuje iba na situáciu, kedy dlžník
splatil poskytnutý úver predo dňom jeho konečnej splatnosti, čo zjavne nie je prípad posudzovanej
veci, kedy dlžník do dnešného dňa dlžný úver nesplatil. Správnosť argumentácie žalobcu nemožno
vyvodiť ani z ust. § 506 Obchodného zákonníka upravujúceho oprávnenie veriteľa odstúpiť od zmluvy
pre omeškanie dlžníka, nakoľko žalobca od zmluvy neodstúpil, vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, čo

je odlišný inštitút s inými právnym následkami (napr. zmluva v takomto prípade nezaniká)..

26. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu, že povinnosť platiť úroky z poskytnutého úveru bola dojednaná
tiež na základe zmluvných dojednaní v zmluve o úvere, odvolací súd uvádza. Jednorazovým
zospoplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť naraz vrátiť sumu požičaného úveru navýšenú o

kapitalizované úroky, ku dňu zospoplatnenia počnúc dňom omeškania. Jedná sa tak o sankciu z dôvodu
omeškania spotrebiteľa s vrátením dlžnej sumy. Preto, ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá
s omeškaním spotrebiteľa stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v prípade platnosti zmluvného
vzťahu, takáto právna úprava je na škodu spotrebiteľa a neprijateľne sa odchyľuje od zákona, čo túto
zmluvnú podmienku podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka resp. § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho

zákonníka, robí absolútne neplatnou, tak ako správne vyvodil aj súd prvej inštancie v odôvodnení
rozhodnutia.

27. Nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie vo vzťahu k nepriznaniu zmluvných úrokov po splatnosti
nemožno vyvodiť ani s poukazom na žalobcom uvádzané ust. § 6 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch a ust. § 13 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Odvolací súd dáva do pozornosti, že ust. § 6 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
upravovalo povinnosti spotrebiteľa v prípade splatenia spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti
a ust. § 13 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zase upravovalo povinnosti
spotrebiteľa v prípade, ak odstúpil od spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti. Vzhľadom k tomu,

že citované ustanovenia upravovali výlučne povinnosti spotrebiteľa v prípade splatenia spotrebiteľského
úveru pred lehotou splatnosti a v prípade odstúpenia spotrebiteľa od zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
nemožno ich analogicky aplikovať aj na prejednávanú vec, kedy k splatnosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere došlo z dôvodu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru žalobcom ako veriteľom.

28. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej
časti podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ( vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie ) ako
vecne a právne správne potvrdil.

29.Otrováchodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§255ods.1C.s.p.vspojenís§262ods.

1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a nárok na ich plnú náhradu priznal úspešnému žalovanému proti neúspešnému
žalobcovi s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262
ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý
vydá súdny úradník.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).