Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 26, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 13P/84/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418201913
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nadežda Tomanicová
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2019:1418201913.4

Uznesenie

Okresný súd Bratislava IV vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: I., bytom u matky, zastúpená
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/
A, Bratislava, dieťa rodičov: otec - M., zastúpený JUDr. Alexandrou Krutou, so sídlom Blatnícka 3,
Bratislavaamatka-O.zastúpenáVISLEGISs.r.o.,sosídlomPanenská7,Bratislava,zaúčastiOkresnej
prokuratúry Bratislava IV, so sídlom Hanulova 9/A, Bratislava, o úpravu výkonu rodičovských práv a

povinností a o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 20.02.2019 v konaní o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu žiadala matka o vydanie neodkladného opatrenia,
ktorým by bola maloletá zverená do jej osobnej starostlivosti, s tým, že by maloletú aj zastupovala a

spravovalajejmajetok.Otecbyboloprávnenýstretávaťsasmaloletoulenzajejprítomnostialeboblízkej
osoby každú stredu párneho týždňa v čase medzi 16:00 hod. a 17:30 hod. a každú nedeľu nepárneho
týždňa v roku v čase medzi 09:00 hod. a 10:30 hod. Zároveň by bol otec zaviazaný prispievať na výživu
maloletej sumou vo výške 400 € mesačne vždy do 15.dňa v mesiaci k rukám matky, s tým, že rodičia
by boli povinní zúčastňovať sa párovej terapie.

2. Z návrhu matky súd zistil, že stretnutia maloletej s otcom sa zväčša odohrávajú v detskom kútiku
obchodného centra N. a nie sú pravidelné. Otec sa na stretnutia nie vždy dostaví a ak aj, zvyčajne príde
neskôr a zo stretnutia odchádza skôr, čo má zvyčajne za následok skutočnosť, že matka musí užívanie
detského kútika hradiť sama. Stretnutia zvyčajne netrvajú predpísané dve hodiny, buď sú ukončené
priamo z dôvodu odchodu otca, alebo z dôvodu, že maloletá začne byť unavená, resp. plačlivá a nechce
sa už ďalej stretnutia zúčastňovať. Počas stretnutí otec zvyčajne nezaujato posedáva, s maloletou

sa zvyčajne nehrá a sleduje viac okolie ako maloletú. Otec na stretnutiach s maloletou neprejavuje k
maloletej city, nereaguje na ňu a ani maloletá na neho. Maloletá dokonca často krát od neho úmyselne
bočí a volá ho „ujo“ (na čo otec reaguje podráždene). V prípade, ak jej aj prinesenie nejaké hračky,
ktoré zvyčajne maloletej po ňom pošlú iné osoby, maloletá ich odmieta, rovnako ako aj fyzický kontakt
s ním, o ktorý sa umelo pokúša. V priloženom prehľade o priebehu stretnutí matka upozorňuje na
stretnutie konané dňa 21.11.2018, t. j. bezprostredne po poslednom pojednávaní, kedy sa zrazu otec

začal zaujímať o maloletú a pýtať sa jej otázky. Priniesol jej hračky a vynucoval si od maloletej oslovenie
„tato“ namiesto „ujo“. Stretnutia v trvaní dvoch hodín sú pre maloletú príliš dlhé, aspoň v jej súčasnom
veku a psychickom rozpoložení. Okrem toho záver stretnutí v danom čase nezohľadňuje denný režim
maloletej, pretože v čase, keď sa maloletá vracia domov, má byť už po kúpaní a večeri. Z uvedeného
dôvodu žiada matka o skrátenie stretnutí maximálne na hodinu a pol každú stredu párneho týždňa v čase
medzi 16:00 hod. a 17:30 hod. a každú nedeľu nepárneho týždňa v roku v čase medzi 9:00 hod. a 10:30

hod. V súvislosti s podporou vzťahu dieťaťa k rodičom, najmä k otcovi, ako aj v súvislosti s podporou
vzťahu medzi oboma rodičmi, matka sa zúčastnila sedení u psychologičky A., ako aj u A. psychológaodporučeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Pani psychologička vo svojom vyjadrení zo
dňa 13.02.2019 spísaného po poskytnutí odborného poradenstva na viacerých sedeniach uvádza, že
nakoľkosamaloletá„nachádzavovývinovomobdobí,vktoromsadieťaťubudujepocitistotyabezpečia“,

je „dôležité poskytnúť jej dostatočný čas a priestor na adaptáciu na novú situáciu. V rámci neho si dieťa
zvyká na nový režim a prežíva zmeny vo vzťahu k rodičom, bolo by teda žiaduce, aby sa kontakt otca s
dcérou realizoval v čo najbezpečnejšej situácii za prítomnosti matky, alebo inej vzťahovej osoby, ktorej
matka dôveruje“. Psychologička v závere odporučila párovú psychoterapiu, a to práve z dôvodu potreby
riešeniavzťahumedzirodičmi,naktoromsajepotrebnézačaťbudovaťvzťahmaloletejsotcom.Maloletá

od stretnutí s otcom zmenila svoje správanie, čo si všimli aj učiteľky v jasliach, ktoré sa na dôvod pýtali
matky. Maloletá začala byť utiahnutá, plačlivá, apatická, začala sa pomočovať, a to napriek tomu, že
už plienky nenosila, budí sa zo spánku a s plačom, pričom v poslednom čase vyžaduje viac fyzického
kontaktu s matkou. Maloletá sa bojí byť sama, opakovane sa pýta, či v byte nikto nie je a či „ujo“ nepríde;
v poslednom čase ale otca nespomína a ani sa nepýta na jeho prípadnú prítomnosť, pričom o stretávaní
sa s inými ľuďmi hovorí bežne. V jasliach sa maloletá z času na čas zrazu otočí chrbtom a rozplače sa.

Ďalej má maloletá slabú imunitu, trpí tráviacimi a dermatologickými problémami (ekzémami), z dôvodu
čoho musí navštevovať viacerých špecialistov. Stretnutia s otcom, resp. stres, ktorý jej spôsobujú, jej
zdravotný stav zhoršujú a o to častejšie je chorá. V čase, keď sa otec s maloletou niekoľko týždňov,
resp. mesiacov nestretol, stav maloletej sa zlepšil. Z informácii, ktoré matka získala od jemu blízkych
osôb, vyplýva, že otec sa so svojou bývalou manželkou bil a dokonca na ňu vytiahol nôž. Správal sa

nezodpovedne, zanedbal starostlivosť o syna, čoho výsledkom je, že jeho syn prišiel o časť prstov, keď
vložil ruku do navíjačky káblov. K majetkovým pomerom otca matka uviedla, že z predložených dôkazov
je zrejmé, že jeho skutočná životná úroveň je podstatne vyššia, než deklaruje v tomto konaní. Otec sa
správa agresívne, a to nielen k matke, ale aj k maloletej, umelo sa snaží vynútiť si s ňou fyzický kontakt a
nanútiťjejhračky,ktorémaloletánechce.Tietosituáciemajúzanásledokto,žemaloletávýraznezmenila

svoje správanie - pomočuje sa, je apatická, plačlivá, čo si všimla nie len matka, ale aj učiteľky v jasliach.
Z najnovších zistení matky vyplynulo, že otec nie schopný sám sa starať o maloletú, keďže jeho starší
syn v dôsledku nedbanlivosti otca prišiel v detstve o časť prstov. Neschopnosť otca dávať sám pozor na
maloleté dieťa sa prejavil aj voči maloletej, a to napríklad keď mala maloletá asi dva týždne dožadoval
sa, aby sa s matkou zúčastnili koncertu vonku o siedmej hodine večer; urobil prievan z dôvodu, že mu

bolo teplo a aj keď matka okno zavrela s vysvetlením, aký nebezpečný môže byť pre tak malé dieťa
prievan, okno opätovne otvoril; keď usúdil, že ako dvojmesačná má maloletá vedieť sedieť bez opory
- maloletá sa našťastie prevalila dopredu a nie nabok, inak by spadla na roh stola; keď maloletú ako
dvojmesačnú nechcel pripútať v autosedačke; na stretnutí v obchodnom centre N. dňa 25.11.2018, kedy
si maloletá v detskom kútiku pri hre udrela hlavu a jeho jediná reakcia voči maloletej bola, nech si dá

vodu, to jej vraj pomôže (pričom ak by išlo o vážnejší úraz s následkom otrasu mozgu, voda nesmie byť
postihnutému poskytnutá); keď bolo otcovi oznámené, že na pokyn lekára maloletá z dôvodu ťažkého
refluxu nesmie piť vodu, nasilu maloletej vodu podal v čase, keď matka odišla do kúpeľne, čím maloletej
vyvolal zvracanie ( reakciou otca bolo konštatovanie, že maloletá „asi fakt nemôže piť vodu“). V súvislosti
so zdravotným stavom maloletej sa otec pravidelne vyjadroval o lekároch s dešpektom. Otec nemá k

maloletej skutočný citový vzťah - v minulosti sa jej vyjadril, že keďže ich vzťah ako rodičov nie je v
poriadku, nemôže mať ani on citový vzťah k maloletej. Okrem toho sa na prvej návšteve jaslí o maloletej
vyjadril, že je zaostalá a až riaditeľka, resp. učiteľka ho poučila, že je na svoj vek šikovná. Maloletá otca
nepovažuje za blízku osobu, vyhýba sa kontaktu s ním a stretnutia s ním sú pre ňu nanajvýš stresujúce.
Otec navyše nedodržiava dohodnutý čas stretnutí, stretnutie kedykoľvek zruší a domáha sa ďalšieho

stretnutiamimopôvodnedohodnutýchdníačasov.Vprípade,akmumatkanemôževyhovieť(ajkeďinak
sa otcovi v maximálnej možnej miere snaží prispôsobiť), vyhráža sa jej „sociálkou“; v jednej z posledných
správ dokonca uviedol, že ju o chvíľu bude mať tam, kde ju chcel mať. Otec sa pravidelne správa
agresívne a povýšenecky, kričí napriek tomu, že maloletá sa bojí a plače; ako ročnej jej vzal z rúk hračku
psa so slovami „oži, ty trúba“ alebo na stretnutí v detskom kútiku, kedy po tom, ako ku otcovi s maloletou

pribehol asi 4-5 ročný chlapec, reagoval pred ňou slovami „to je ale šibnutý chlapec“. Agresívna povaha
otca sa ukázala aj v posledných dňoch po tom, čo sa dozvedel od kolíznej opatrovníčky ustanovenej v
tomto konaní maloletej o obsahu správ, ktoré o ňom boli kolíznej opatrovníčke dané od matky, riaditeľky
jaslí a lekárky. Dňa 13.02.2019 večer upozorňoval v maile matku na článok o požiari v jasliach z r.
2016, ktoré maloletá navštevuje. V ten istý deň kontaktoval aj riaditeľku jaslí, na ktorú kričal, očierňoval

ju a zastrašoval; pani riaditeľka sa vyjadrila, že v prípade, ak bude v uvedenom pokračovať, začne
vec riešiť z obavy z takéhoto zastrašovania. Dňa 14.02.2019 začal matku atakovať prostredníctvom
agresívnych SMS správ o tom, že príde maloletú navštíviť, keďže sa nemôže maloletá z dôvodu choroby
(potvrdenejajlekárkou)zúčastniťstretnutia.Následnematkevolalshlasomtrasúcimsaodzlosti.Taktiežsa absolútne tendenčne zachoval pri vyjadrení kolíznej opatrovníčke, kedy tvrdil, že má maloletú rád a že
mu matka bráni v styku s maloletou, pretože ak by bol vzťah otca k maloletej naozaj úprimný, stretnutia
maloletej s otcom by vyzerali úplne inak, než v skutočnosti prebiehajú (ako je uvedené vyššie). Otec by si

ich agresívne nevynucoval a najmä nie v čase, keď je maloletá chorá. Maloletá by sa na stretnutia tešila,
nemala by z nich psychické problémy, otec by sa zaujímal o pokroky maloletej, jej zdravotný stav a pod.
Otec sa o maloletú a stretnutia s ňou skutočne nezaujíma, jeho záujem sa koncentruje najmä na čas
pred súdnym pojednávaním - pred prvým pojednávaním otcovi vôbec nevadilo, že maloletú nevidel 4,5
mesiaca. Do 2,5 roku veku života maloletej ho maloletá vídavala len sporadicky, čo bude pravdepodobne

tiež dôvod, prečo ho volá ujo, pre ňu ide o cudziu osobu. Matka má z doterajšieho správania otca za
to, že ide o agresívneho, povýšeneckého, nevyrovnaného človeka s narcistickými sklonmi a s prejavom
niekedy až patologického klamára s výbuchmi zlosti, ktorý nemá k maloletej absolútne žiaden skutočný
citový vzťah a maloletú používa len ako nástroj na citové vydieranie a deptanie matky, bez ohľadu na
dopad, ktorý to na maloletú má.

3. Otec na pojednávaní dňa 26.02.2019 uviedol, že súhlasí s tým, aby maloletá bola zverená matke,
avšak nesúhlasí s navrhovanou úpravou styku. Na stretnutiach nespozoroval žiadne zmeny ani výkyvy
správania maloletej. Maloletá je voči nemu ústretová, necúva ani sa neuhýba. Maloletá sa v detskom
kútiku rada hrá, preto ju nechá. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia navrhuje zamietnuť.
Chýba mu stále dobrá vôľa zo strany matky.

4. Kolízny opatrovník ani Okresná prokuratúra Bratislava IV sa k návrhu matky na nariadenie
neodkladného opatrenia nevyjadrila.

5. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho

skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 329 ods. 1, prvá veta Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

8. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Po oboznámení sa s návrhom matky dospel súd k záveru, že aktuálne nie je potreba vydania
neodkladného opatrenia, keďže zverenie maloletého dieťaťa nie je medzi rodičmi sporné, otec sa s
maloletou stretáva v nevyhnutnom rozsahu a platí výživné mesačne vo výške 220 € na maloletú k rukám
matky. Čo sa týka zastupovania a spravovania majetku maloletej ako aj povinnosti rodičov podrobiť sa
psychologickému poradenstvu súd uvádza, že dané inštitúty nevyžadujú aktuálny zásah súdu a je o

týchto veciach potrebné vykonať podrobné dokazovanie, čo v konaní o neodkladnom opatrení nie je,
vzhľadom na zákonnú lehotu danú pre rozhodnutie, možné. Vzhľadom na uvedené, súd návrh matky
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol s tým, že po právoplatnosti tohto rozhodnutia nariadi v
konaní znalecké dokazovanie, na základe ktorého bude môcť rozhodnúť v súlade s najlepším záujmom
maloletého dieťaťa o najvhodnejšej úprave styku otca s maloletou.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Vodvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného

poriadku alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.